{"guid": "2f70abe1-1687-4746-b5c2-7c3b62f80247:1027c048-ec2f-450b-b89b-0c254d77db72", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200620.3", "spisova_znacka": "BA-8Sa/32/2022", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/32/2022 z 12. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 12. marca 2026, sp. zn. BA-8Sa/32/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200620.3", "identifikacne_cislo": "1022200620", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Stankociová", "sudca_id": 1018, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michaela-stankociova-1018", "datum_vydania": "2026-03-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493f", "nazov": "§ 493f SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493f"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-2", "nazov": "§ 252 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-252"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-263", "nazov": "§ 263 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-263", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-263"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171", "nazov": "zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-l", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493f", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-252", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-263", "/SK/ZZ/1993/171#paragraf-2", "/SK/ZZ/1993/171#paragraf-8", "/SK/ZZ/1993/171#paragraf-18", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1027c048-ec2f-450b-b89b-0c254d77db72", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200620.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200620.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200620.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-8Sa/32/2022\n1022200620\n12. 03. 2026\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022200620.3\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. C. XXXX, bytom D. X, E., zastúpený\nadvokátom JUDr. Marcelom Ružarovským, so sídlom advokátskej kancelárie A. Žarnova 11C, Trnava,\nIČO: 53 711 343, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,\nBratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave určuje, že zásah príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky zo\n7. apríla 2022 v čase približne o 4:00 hod, spočívajúci v predvedení žalobcu na Obvodné oddelenie\nPolicajného zboru Bratislava I, bol nezákonný.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Správna žaloba\n1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“) sa žalobca domáha, aby\nsprávny súd určil, že zásah príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky zo 7. apríla 2022 v čase\npribližne o 4:00 hod. spočívajúci v tom, že bol žalobca predvedený na Obvodné oddelenie Policajného\nzboru Bratislava I. Sasinkova, bol nezákonný.\n2. Žalobca úvodom skutkovo ozrejmil, že dňa 6. apríla 2022 bol na stretávke so spolužiakmi z vysokej\nškoly, po ktorej ho jeho priateľ F. G. dňa 7. apríla 2022 pred 4:00 hod. rannej doviezol na parkovisko\nna H. I. v Bratislave asi 50 metrov od jeho bydliska, kde sa približne 20 minút rozprávali. Následne\nspozorovali vozidlo Policajného zboru, ktoré vošlo do parkoviska a zastavilo pri žalobcovi a pánovi G..\nPríslušníci Policajného zboru vyzvali pána G. na predloženie dokladu totožnosti a dokladov od jeho\nvozidla. Následne príslušníci Policajného zboru pristúpili k žalobcovi a oznámili mu, že potrebujú vidieť\naj jeho doklady. Žalobca sa spýtal, či je podozrivý zo spáchania trestného činu alebo priestupku, na čo mu\npríslušníci Policajného zboru oznámili, že nie je, no žalobca je povinný na vyzvanie predložiť doklad\ntotožnosti. Na dotaz žalobcu sa odvolali na ustanovenie § 2 zákona SNR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom\nzbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) vykonávať pátranie po hľadaných osobách. Medzi žalobcom\na príslušníkmi Policajného zboru prebehla debata, keďže nevedeli uviesť konkrétny zákonný dôvod\nna výkon ich právomoci vyžadovať predloženie dokladu totožnosti, nevedeli žalobcovi uviesť popis\nhľadanej osoby po ktorej pátrajú, nedisponovali jej fotografiou ani vysvetlením, prečo práve zistenie jeho\ntotožnosti je potrebné k tomu, aby mohli pátrať po osobách alebo veciach. Príslušníci Policajného zboru\nnásledne žalobcovi oznámili, že bude predvedený za neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa, načo\nžalobca bez kladenia odporu išiel s príslušníkmi na Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava\nI. Sasinkova, kde ho službukonajúci policajt opoznal, keďže s ním už v minulosti vykonával procesné\núkony.\n\n3. Žalobca považuje uvedený zásah príslušníkov Policajného zboru, ktorý možno považovať za služobný\nzákrok, za nezákonný z dôvodu, že príslušníci Policajného zboru netvrdili, že by žalobca páchal\ntrestný čin alebo priestupok alebo bol dôvodne podozrivý z ich spáchania. Keďže neexistoval dôvod\nna vykonanie služobného zákroku, nebol daný dôvod na následné predvedenie žalobcu na obvodné\noddelenie.\n4. Zákon o Policajnom zbore pozná dve podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohol príslušník\nPolicajného zboru realizovať oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti a to plnenie úloh Policajného\nzboru príslušníkom Policajného zboru, a zistenie totožnosti konkrétnej osoby je potrebné na plnenie\núloh Policajného zboru. Pokiaľ by aj žalobca pripustil splnenie prvej podmienky, nebola daná druhá\npodmienka, a teda, že zistenie práve totožnosti žalobcu malo byť potrebné na plnenie úloh Policajného\nzboru.\n5. Žalobca je toho názoru, že ustanovenie § 2 zákona o Policajnom zbore predstavuje iba generálnu\nklauzulu obsahujúcu výpočet oprávnení príslušníkov Policajného zboru a jedná sa teda o všeobecné\nustanovenie upravujúce úlohy ktorými sa vymedzuje pôsobnosť príslušníkov Policajného zboru.\nOd tohto ustanovenia však nemožno odvodzovať výkon konkrétneho oprávnenia alebo činnosti policajta,\npretože ustanovenie § 2 zákona o Policajnom zbore má všeobecnú a nekonkrétnu povahu, zatiaľ\nčo služobný zákrok, ktorým je aj oprávnenie podľa § 18 zákona o Policajnom zbore, si vyžaduje\nexistenciu konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú jeho vykonanie (pozri uznesenie Najvyššieho\nsúd Slovenskej republiky sp. zn. 3 Toš /7/2008). Nie je prípustné, aby sa príslušník Policajného\nzboru v konkrétnom prípade rozhodol, že ide plniť úlohy podľa § 2 písm. l) zákona o Policajnom\nzbore, a teda pátrať po osobách, bez ohľadu na to, že vo všeobecnosti môže mať takúto inštruktáž\npred nástupom do služby. Žalobca zdôraznil, že príslušník Policajného zboru pri popisovanej činnosti\nzasahuje do základných práv a slobôd, a preto by mal byť zdržanlivý a nedôvodne nezasahovať do práv\nobčanov. Žalobca nesúhlasil s výkladom umožňujúcim príslušníkovi Policajného zboru oprávnenie sa\ndomáhať predloženia dokladu totožnosti iba s formálnym odvolaním sa na plnenie úloh spočívajúcich\nv pátraní po osobách a veciach, čo by viedlo k zjavnému zneužívaniu oprávnenia policajta podľa\nustanovenia § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, lebo tento dôvod by mohli aplikovať kedykoľvek,\nkdekoľvek a voči komukoľvek. Na tomto mieste zmienil doterajšiu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z ktorej vyplýva, že účelom Ústavou Slovenskej republiky priznaného práva na súkromie je\nnielen poskytnúť ochranu práv priznaných podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale zároveň\nzabrániť štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy, aby zasahovali do správania jednotlivca\nnad nevyhnutnú mieru a príliš neprimerane riadil jeho súkromný život. V prípade kolízie je potrebné\nuprednostniť výklad v prospech ochrany základných práv a ochrany súkromia a nedotknuteľnosti osoby\npred oprávnením policajta požadovať preukázanie totožnosti.\n6. Žalobca nemieni spochybniť činnosť polície v podobe pátranie po osobách alebo veciach, no pokiaľ\npríslušník Policajného zboru nevie žiadnym spôsobom hľadanú osobu alebo vec opísať (nevie, po kom\nalebo čom pátra), prípadne nemá pri sebe fotografiu, je sotva možné pátranie vykonávať. Žalobca\nzáverom uviedol, že po jeho stotožnení už príslušníci Policajného zboru žiadnym spôsobom neriešili,\nči žalobca je hľadanou osobou alebo či má pri sebe hľadanú vec. Aj uvedená skutočnosť nasvedčovala\niba účelovému a formálnemu dôvodu vyžadovania predloženia dokladu totožnosti žalobcom.\nII. Vyjadrenie žalovaného\n7. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý ju navrhol ako nedôvodnú\nzamietnuť. Žalovaný úvodom poukázal na prebiehajúce objasňovanie priestupku proti verejnému\nporiadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o priestupkoch“) Obvodným oddelením Policajného zboru Staré Mesto – východ, ako\nje to uvedené v priestupkovom spise č. J./E..\n8. Žalovaný zrekapituloval skutkový stav vyplývajúci zo stanoviska Obvodného oddelenia Policajného\nzboru, podľa ktorého bol žalobca dňa 7. apríla 2022 predvedený na Obvodné oddelenie Policajného\nzboru, a to za využitia oprávnenia príslušníka Policajného zboru podľa § 18 ods. 3 zákona o Policajnom\nzbore. Podľa skutočností uvedených v samotnom zázname o predvedení osoby, predchádzala\npredvedeniu kontrola žalobcu, ktorý bol vyzvaný, aby svoju totožnosť preukázal, pričom toto oprávnenie\npríslušníka Policajného zboru bolo potrebné na plnenie úloh podľa zákona o Policajnom zbore. Žalobca\nsvoju totožnosť na základe predchádzajúcej výzvy odmietol preukázať a neposkytol ani súčinnosť\nk overeniu jeho totožnosti inak. Keďže žalobca svoju totožnosť preukázať odmietol, príslušníci\nPolicajného zboru využili svoje oprávnenie a žalobcu predviedli do budovy Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru, o čom bol riadne spísaný úradný záznam. Keďže konanie žalobcu mohlo naplniť\nskutkovú podstatu priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákon o priestupkoch,\nbolo vykonávané objasňovania tohto priestupku vedené pod č. J./E..\n\n9. Žalovaný poukázal na § 18 zákona o Policajnom zbore, ktorý predstavuje právny základ oprávnenia\npolicajta vyzvať osobu na preukázanie totožnosti za predpokladu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa\ncitovaného zákona, čo predstavuje materiálny predpoklad výkonu oprávnenia policajta. Úlohy, ktoré plní\nPolicajný zbor sú vymenované v ustanovení § 2 odseku 1 zákona o Policajnom zbore. Pre väčšinu\nľudí je povinnosť preukázať sa dokladom totožnosti bežná každodenná záležitosť, ktorá ich nijako\nneobmedzuje. V zmysle právnej úpravy platnej na území Slovenskej republiky je oprávnenie policajta\npožadovať preukázanie totožnosti de lege lata považované za služobný zákrok ktorý možno vykonať\nlen v prípade, ak je to potrebné na plnenie úloh Policajného zboru, pričom ním nemožno neoprávnene\nzasahovať do súkromného a rodinného života.\n10. Zákon o Policajnom zbore síce nepozná konkrétne dôvody na preukázanie totožnosti, no jednou\nz úloh je pátranie po osobách a veciach, pričom plnenie tejto úlohy môže byť jedným z predpokladov\nna realizáciu oprávnenia policajta podľa ustanovenia § 18 zákona o Policajnom zbore. Policajt je teda\noprávnený vyzvať osobu na preukázanie totožnosti a plní úlohy Policajného zboru a zároveň preukázanie\ntotožnosti konkrétnej osoby je potrebné naplnenie tejto konkrétnej úlohy. V rozpore so zákonom by bolo,\nak by policajt využil oprávnenie preventívne, bez dôvodu, arbitrárne, teda bez splnenia materiálnych\npredpokladov.\n11. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žiaden zákon nikomu neukladá povinnosť nosiť občiansky\npreukaz stále pri sebe, na čo pamätá aj ustanovenie § 18 ods. 4 zákona o Policajnom zbore. Žalovaný\nzhrnul, že až po vyčerpaní všetkých možností stotožnenia osoby, teda aj ústneho legitimovania, má\npolicajt právo osobu predviesť na oddelenie Policajného zboru, pričom ústne legitimovanie sa musí\nobjektívne javiť ako nedôveryhodné.\n12. Žalovaný záverom uviedol, že príslušníci Policajného zboru vykonávali svoje oprávnenie\nza exaktného dodržania § 18 zákona o policajnom zbore a v tejto súvislosti uviedol, že doposiaľ žiaden\nvecne a miestne oprávnený orgán nevyslovil záver, že by príslušníci Policajného zboru v tomto prípade\nvykonávali svoju právomoc spôsobom odporujú sa mu zákonu.\nIII. Replika žalobcu\n13. V reakcii na vyjadrenie žalovaného zaslal žalobca správnemu súdu repliku, úvodom ktorej zdôraznil,\nže si nie je vedomý spáchania žiadneho priestupku, ktorého sa mal dňa 7. apríla 2022 dopustiť\na doposiaľ nie je z takéhoto skutku obvinený. Celá argumentácia žalovaného je pritom založená na\nvšeobecnom a formálnom výklade ustanovenia § 18 zákona o Policajnom zbore. Toto ustanovenie je\nvšak iba predpokladom postupu príslušníka Policajného zboru, na ktoré musí nadväzovať konkrétna\núloha, ktorú príslušník Policajného zboru plní a táto konkrétna skutočnosť môže odôvodniť postup podľa\nuvedeného ustanovenia. V opačnom prípade by uvedený výklad naznačovať, že príslušník policajného\nzboru by mohol na ulici pýtať od ktorejkoľvek osoby doklad totožnosti len s odkazom na § 2 a § 18\nzákona o Policajnom zbore. Žalobca pritom už v žalobe opísal, že hliadka od neho a jeho priateľa\npána G. vyžadovala preukázanie totožnosti bez dôvodu alebo náznaku akéhokoľvek podozrenia, len\ns odkazom na všeobecné ustanovenie § 2 zákona o Policajnom zbore. Oprávnenie podľa § 18 zákona\no Policajnom zbore je pritom služobným zákrokom a jeho výkonu musí predchádzať dôvodné podozrenie\nspáchania protiprávnej činnosti. V danom prípade pritom príslušníci Policajného zboru nevedeli uviesť\nžiadnu konkrétnu úlohu, ktorú by plnili a prečo je práve zistenie totožnosti žalobcu potrebné. Žalobca\nsi je vedomý úloh podľa § 2 zákona o Policajnom zbore, ktoré plní, no v praxi to nemôže znamenať\nzastavovanie vozidiel a občanov podľa vlastného uváženia a dožadovať sa preukázania totožnosti\niba s formálnym odkazom na § 2. Takýto postup odporuje princípom proporcionality medzi výkonom\noprávnení štátnych orgánov a ochranou základných práv občanov, medzi ktoré patrí aj právo na\nsúkromie alebo osobnú slobodu v prípade predvedenia.\n14. Žalobca zopakoval priebeh iného zásahu, kedy príslušníci PZ najprv dopytovali na totožnosť\na doklady od vozidla pána G., ktorý im ich dobrovoľne odovzdal. Po nazretí do nich mu doklady po krátkej\nchvíli vrátili a je preto otázne, ako iba z nahliadnutia do dokladov zistili, že pán G. nie je hľadanou alebo\nnezvestnou osobou. Z uvedeného žalobca vyvodil, že príslušníci PZ nemali žiaden zákonný dôvod na\npostup, ktorý zvolili. Žalobca nechce príslušníkom PZ upierať ich právomoci, tieto však majú vykladať\nv súlade so zákonom. Žalobca rešpektuje autority no súčasne dbá na ochranu svojich práv. Záverom\nžalobca pripomenul, že podobná situácia sa odohrala aj v auguste 2021, kedy od neho príslušníci PZ\nžiadali predloženie dokladu totožnosti bez toho, aby mu uviedli dôvody, pričom až neskôr sa odvolali\nna ustanovenie § 2 zákona o Policajnom zbore, no bez akýchkoľvek súvislostí. Aj v uvedenom prípade\nje vedené priestupkové konanie, no ani po 15 mesiacoch nebol nijako potrestaný. Podobne, aj dňa\n10. júna 2022 bol žalobca dopytovaný na preukázanie svojej totožnosti keď športoval v lokalite Horský\npark (konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. ). Všetky tri prípady majú spoločné, že policajti\n\nsa odvolávajú na plnenie úlohy podľa § 2 zákona o Policajnom zbore, no nevedia ani v hrubých črtách\nuviesť popis hľadanej osoby.\nIV. Duplika žalovaného\n15. V duplike žalovaný zhutnil svoju skôr prezentovanú argumentáciu, a teda, že oprávnenie policajta\nvyžadovať preukázanie totožnosti vyplýva z ustanovenia § 18 zákona o Policajnom zbore v nadväznosti\nna plnenie úloh podľa § 2 ods. 1 tohto zákona. Príslušníci Policajného zboru nie sú povinní vysvetľovať\nosobe, proti ktorej svoje oprávnenie vykonávajú, presné dôvody svojho konania. Osoba proti ktorej\nslužobný zákrok smeruje musí takéto oprávnenie strpieť. Z predloženého inštruktážneho záznamu 5.\nčaty vyplýva, aké úlohy mala hliadka v danom prípade plniť (kontrola osôb) a preto nemohla konať\narbitrárne.\nV. Relevantná právna úprava\nPodľa § 493e zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania\nsprávneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy\nfaktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným\nzásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného\npredpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby priamo dotknuté.\nPodľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu\norgánu verejnej správy.\nPodľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného\niného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku\n1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.\nPodľa § 263 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením\nurčí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie\nžalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona o Policajnom zbore, Policajný zbor plní tieto úlohy: vykonáva pátranie\npo osobách a pátranie po veciach.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, Policajný zbor plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu\npôsobnosti ustanovenej zákonom.\nPodľa § 8 od. 1 zákona o Policajnom zbore, pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať\nna česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou\nvznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na\ndosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt\npovinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister vnútra.\nPodľa § 8 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť\npolicajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov.\nPodľa § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na\nplnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.\nPodľa § 18 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť\npodľa odseku 1 alebo 2, policajt je oprávnený takúto osobu predviesť na útvar Policajného zboru za\núčelom zistenia jej totožnosti.\nVI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n16. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli\nzriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.\n1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych\nsúdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna\n2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých\nje od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali krajský súd,\nKrajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.\n17. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v\nBratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/32/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto\n\nveci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom\npridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou\ns predponou BA-8Sa/32/2022.\n18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 2 SSP] v konaní\no žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy preskúmal namietaný iný zásah, ktorého sa mal\ndopustiť žalovaný (príslušníci Policajného zboru), oboznámil sa s obsahom súdneho spisu, vyjadreniami\núčastníkov konania a predložených listín, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) a\nvychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vyhlásenia uznesenia (§ 135 ods. 2 v spojení s § 493e\nSSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n19. O žalobe rozhodol na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 12. marca 2026, za prítomnosti oboch\núčastníkov konania. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, ozrejmujúc okrem iného\nskutkový priebeh namietaného iného zásahu a vyvracajúc tvrdenia žalovaného, že by mal zákonný\npodklad. Žalovaný zotrval na správnosti a zákonnosti postupu príslušníkov Policajného zboru, odkazujúc\nna inštruktážny záznam č. 5 ako podklad výkonu oprávnenia podľa § 18 zákona o Policajnom zbore.\n20. Z vyjadrení účastníkov konania ako aj z predložených listín správny súd úvodom ustálil skutkový\ndej, ktorý nie je v hlavných črtách medzi účastníkmi konania sporný. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia\nžalobcom zo 7. apríla 2022, záznamu o podaní vysvetlenia žalobcom zo 7. apríla 2022, úradného\nzáznamu o predvedení osoby zo 7. apríla 2022 vyhotoveného npráp. K. A. a stržm. D. E., záznamu\no podaní vysvetlenia npráp. K. A. z 21. apríla 2022, záznamu o podaní vysvetlenia stržm. D. E. z 21.\napríla 2022 a záznamu o podaní vysvetlenia z 10. júla 2022 pánom G. vyplýva, že žalobca bol dňa 7.\napríla 2022 cca o 4:00 hod. kontrolovaný hliadkou Policajného zboru po tom, ako bol spozorovaný, že\nstojí na parkovisku s ďalšou osobou a rozprávajú sa. Hliadka Policajného zboru sa rozhodla žalobcu\nspolu s ďalšiu osobou skontrolovať podľa § 2 ods. 1 písm. l zákona o Policajnom zbore z dôvodu\npodozrenia, že by mohli prechádzať pátraním. Hliadka Policajného zboru v uvedenom čase nepátrala po\nžiadnej konkrétnej osobe resp. osobách, či veciach. Z predložených listinných podkladov alebo vyjadrení\nnevyplynulo, že by bol žalobca podozrivý zo spáchania trestného činu alebo priestupku. Keďže ani na\nopakované výzvy na preukázanie totožnosti žalobca nereagoval, hliadka cca o 4:10 hod. pristúpila k jeho\nobmedzeniu na osobnej slobode a predvedeniu na Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava I.\nSasinkova, kde bol dodatočne stotožnený.\n21. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je teda namietaný iný zásah\nžalovaného v podobe predvedenia žalobcu dňa 7. apríla 2022 v čase približne o 4:00 hod rannej na\nObvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava I. ako následok neuposlúchnutia výzvy príslušníka PZ\nna predloženie dokladu totožnosti resp. preukázanie jeho totožnosti.\n22. Keďže je úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť skončeného iného zásahu, v nadväznosti\nna čo žalobca podal tzv. určovaciu žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP, zákon ustanovuje dve podmienky\nako predpoklady jej podania, až v prípade osvedčenia ktorých môže správny súd následne pristúpiť ku\nvecnému prieskumu namietaného iného zásahu.\n23. V prvom rade zákonodarca ustanovil podmienku, že namietaný iný zásah už skončil a počas jeho\ntrvania nebolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu (§ 252 ods. 1 SSP). Keďže namietaný iný zásah\ntrval cca v rozmedzí 4tej a 5tej hodiny rannej, je nepochybné, že žalobca nemal dostatok času, aby sa\nv priebehu jednej hodiny obrátil na správny súd so žalobou podľa § 252 ods. 1 SSP.\n24. Druhým predpokladom uplatnenia určovacej zásahovej žaloby je preukázanie, že rozhodnutie\nsprávneho súdu o jej vyhovení je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.\nPod náhradou škody sa pritom rozumie primárne náhrada škody poskytovaná podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov. Iná ochrana práv žalobcu sa môže týkať dotyku iných práv, než takých, ktoré\nmožno sanovať prostredníctvom náhrady škody. Príkladom môže byť neustále nezákonné rozpúšťanie\nzhromaždení členov alebo priaznivcov politickej strany, ktoré môže viesť k obmedzeniu slobodnej súťaže\npolitických síl. Špecifickým môže byť vzťah medzi iným zásahom orgánu verejnej správy a následným\nnaň nadväzujúcim rozhodovaním orgánu verejnej správy (napr. správnym trestaním), v rámci ktorého sa\nbudú používať podklady alebo dôkazy zistené pri inom zásahu alebo sa bude vychádzať zo skutkového\nstavu zisteného iným zásahom. Ani takéto následné rozhodovanie v administratívnom konaní by však\nnemalo byť samo osebe dôvodom pre nepripustenie určovacej zásahovej žaloby proti inému zásahu\nz dôvodu odkázania na možnosť domáhať sa ochrany subjektívnych práv v administratívnom konaní.\nPráve naopak, úspech určujúcej zásahovej žaloby by bolo potrebné považovať za predpoklad úspechu\nv rámci administratívneho konania. Iný zásah orgánu verejnej správy totiž nemá povahu skôr vydaného\nrozhodnutia alebo opatrenia podľa § 27 ods. 1 SSP, ktorého zákonnosť by mohla byť preskúmavaná\nv konaní o správnej žalobe v nadväznosti na žalované rozhodnutie vo veci samej.\n\n25. Žalobca síce explicitne nevymedzil, že rozhodnutie správneho súdu je dôležité pre ochranu jeho práv,\nno z obsahu podanej žaloby možno vyvodiť, že žalobca býva zo strany príslušníkov Policajného zboru\nčasto dopytovaný na preukázanie jeho totožnosti obdobným spôsobom (ako sám uvádza, napríklad dňa\n10. júna 2022, alebo predtým v auguste 2021), pričom rozhodnutie správneho súdu môže byť dôležitým\npodkladom pre priestupkové konania vo veci priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm.\na) zákona o priestupkoch, ktoré v každom jednom zmienenom prípade nadväzovali. Správny súd má\npreto dostatočne osvedčené splnenie podmienky prípustnosti určovacej žaloby podľa § 252 ods. 2 SSP.\n26. Čo do samotnej nezákonnosti iného zásahu žalobca namieta, že hoci § 2 zákona o Policajnom\nzbore vymedzuje všeobecný zákonný podklad v podobe výpočtu úloh, na plnenie ktorých môže\npríslušník PZ vyžadovať od fyzickej osoby preukázanie jej totožnosti postupom podľa § 18 tohto zákona,\nv prejednávanej veci neexistoval žiaden konkrétny dôvod, aby príslušníci PZ od žalobcu preukázanie\njeho totožnosti vyžadovali, hoci mu tvrdili, že vykonávajú pátranie po hľadaných osobách odkazom na\nustanovenie § 2 ods. 1 písm. l) zákona o Policajnom zbore. Naopak, žalovaný tvrdí, že príslušníkom\noprávnenie prislúchalo vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. l a § 18 zákona o Policajnom zbore,\nčo považuje za dostatočné.\n27. Správny súd ustálil, že kľúčovým je zodpovedanie právnej otázky, či môže príslušník Policajného\nzboru vyzvať osobu na preukázanie totožnosti postupom podľa § 18 zákona o Policajnom zbore\npostačujúc (bez ďalšieho) poukázať a konať na základe oprávnenia vyplývajúceho z ustanovenia § 2\nods. 1 písm. l) zákona o Policajnom zbore, ktoré len vecne a všeobecne vymedzuje jednu z rozsahu úloh,\nktoré plní Policajný zbor, alebo predpokladom takejto výzvy, pokiaľ má byť zákonná, musí byť plnenie\nreálnej úlohy podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona o Policajnom zbore s vopred zadefinovaným obsahom, a\nteda vykonávanie pátrania po konkrétnej osobe alebo osobách (či veciach) ako plnenie jeho služobných\núloh. Správny súd na tomto mieste ozrejmuje, že neskúma, či sú policajti pri vykonávaní služobného\nzákroku zároveň povinní oboznámiť osobu s konkrétnosťami vykonávanej úlohy podľa § 2 zákona\no Policajnom zbore, teda či sú pri vyžadovaní dokladu totožnosti v súvislosti s pátraním po osobách\npovinní ju aj oboznámiť s popisom hľadanej osoby. V konkrétnom prípade považuje zodpovedanie tejto\notázky za nepodstatné.\n28. Správny súd úvodom konštatuje, že rozumie argumentácii žalovaného, že dobrovoľné uposlúchnutie\nvýzvy fyzickými osobami na preukázanie ich totožnosti podstatne zjednodušuje Policajnému zboru jeho\nslužobnú činnosť a napĺňanie niektorej z úloh vymedzených v § 2 zákona o Policajnom zbore, pričom\npríslušníci Policajného zboru takto postupujú bežne a väčšinu osôb povinnosť preukázať svoju totožnosť\nneobmedzuje. Podľa § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore je policajt pri vykonávaní služobnej činnosti\npovinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto\njeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil\nmieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. V uvedenom zákonnom\nustanovení je premietnutá ústavná požiadavka vyplývajúca z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky , že\nštátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon. Súhlas alebo strpenie osoby však nemení nič na závere, že pokiaľ mieni príslušník Policajného\nzboru vykonávať služobnú činnosť a prípadné nadväzujúce služobné zákroky zákonne, môže a zároveň\nmusí postupovať len tak, ako mu príslušný všeobecne záväzný právny predpis umožňuje.\n29. Právny základ oprávnenia policajta vyzvať osobu na preukázanie totožnosti je zakotvený\nv ustanovení § 18 zákona o Policajnom zbore. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia „policajt je oprávnený\nvyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť\ndokladom totožnosti“. Úlohy, ktoré plní Policajný zbor, sú vymenované v ustanovení § 2 ods. 1 zákona\no Policajnom zbore. Výkonom oprávnenia policajta vyzvať osobu na preukázanie totožnosti sa zasahuje\ndo jej základných práv a slobôd, teda sa jedná o služobný zákrok podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona\no Policajnom zbore. Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť\npolicajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. V zmysle slovenskej\nprávnej úpravy je teda oprávnenie policajta požadovať preukázanie totožnosti de lege lata považované\nza služobný zákrok, ktorý možno vykonať len v prípade, ak je to potrebné na plnenie úloh Policajného\nzboru. Uvedený záver nepopiera ani sám žalovaný. Týmto zákrokom sa zasahuje prinajmenšom do\npráva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia (čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, tiež čl. 8\nEurópskeho dohovoru o ľudských právach) a do práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života (čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Pod „neoprávneným\nzasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje\nustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, alebo\nnie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. Výsledok posúdenia\nvzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od\n\nzistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch. Ak potom policajt požaduje\npreukázanie totožnosti od osoby, hoci neplní úlohy Policajného zboru alebo preukázanie totožnosti\ndotknutej osoby nie je potrebné na plnenie tej - ktorej úlohy, možno hovoriť o zasiahnutí do súkromného\nživota, ktoré nemá základ v zákonnej úprave. Odvolávanie sa na plnenie úlohy podľa § 2 ods. 1 písm.\nl) zákona o Policajnom zbore totiž nemá plniť akýsi univerzálny dôvod, umožňujúci postupovať podľa §\n18 uvedeného zákona, bez toho, aby táto úloha sledovala skutočný a konkrétny legitímny cieľ.\n30. Správny súd musí dať za pravdu žalobcovi, že pokiaľ ustanovenie § 18 zákona o Policajnom\nzbore oprávňuje policajta vyzvať osobu na preukázanie jej totožnosti (či už dokladom totožnosti alebo\niným spôsobom) pretože je to potrebné na plnenie úlohy pátrania po hľadaných osobách, v záujme\nzachovania proporcionality tohto zásahu do základných práv a vyvarovania sa prekročenia nevyhnutnej\nmiery zásahu na dosiahnutie sledovaného cieľa, nemožno akceptovať taký výklad, ktorý by umožňoval\npolicajtovi zvoliť zmienený postup pre plnenie akejsi abstraktnej úlohy a v danom prípade len akéhosi\nnáhodného a preventívneho pátrania po osobách formou náhodného stotožnenia náhodne vytipovaných\nfyzických osôb. Podľa § 2 ods. 3 zákona o Policajnom zbore síce Policajný zbor plní úlohy na úseku\nprevencie v rozsahu pôsobnosti ustanovenej zákonom, avšak pátranie po osobách do tohto rozsahu\nzrejme nespadá. Pri konaní policajta by mala byť dodržiavaná určitá postupnosť, a teda v prvom rade\ndefinovanie konkrétnej úlohy ktorú plní, následné vykonávanie služobnej činnosti na jej realizovanie\n(napríklad vykonávanie bežne hliadkovej činnosti, ktorá prebieha bez zásahu do základných práv\nfyzických osôb) a pokiaľ úlohu ju nie je možné zrealizovať bez súčinnosti určitej fyzickej osoby,\nmôže pristúpiť k využitiu oprávnenia (služobnému zákroku) podľa druhého dielu tretej hlavy zákona o\nPolicajnom zbore. V predmetnom prípade totiž príslušníci Policajného zboru zvolili opačný prístup, teda\nže po vytipovaní a primárnom identifikovaní žalobcu ho až následne mienili stotožniť s bližšie neurčenými\nresp. pravdepodobne všetkými hľadanými osobami nachádzajúcimi sa v informačnom systéme pátrania\npo osobách, či tento nevykáže zhodu.\n31. Na podporu svojich záverov správny súd poukazuje na rozhodovaciu prax primárne trestných súdov\n(R 47/2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Toš/7/2008 a rozsudok 4Tdo/92/2016)\nako aj nadväzujúcich rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, na základe ktorej je možné\nkonštatovať všeobecné východiská pre plnenie úloh príslušníkmi Policajného zboru podľa zákona\no Policajnom zbore a nadväzujúce vykonanie služobného zákroku. Zastavenie fyzickej osoby, hoci\nna krátky čas, s cieľom skontrolovať jej totožnosť a to výzvou na predloženie dokladov totožnosti\npredstavuje de facto obmedzenie fyzickej osoby, teda služobný zákrok, ktorý je policajt v zmysle § 18\nzákona o Policajnom zbore oprávnený uskutočniť len pre účely plnenia konkrétnej úlohy vyplývajúcej z\ntohto zákona, pričom takéto obmedzenie nemožno odôvodniť neurčitým tvrdením o vykonávaní pátrania\npo hľadaných osobách pre účely akejsi bližšie nešpecifikovanej prevencie, a teda, či aj dopytovaná\nosoba nie je náhodou v pátraní. Ústavný súd v náleze sp. zn. rímska II. ÚS 299/2024 vyslovil právny\nnázor, podľa ktorého služobná či hliadková činnosť policajta musí smerovať na splnenie konkrétnej\núlohy/úloh, ktoré sú všeobecne vymedzené v § 2 ods. 1 zákona o Policajnom zbore resp. v inom\nvšeobecne záväznom právnom predpise. Správny súd konštatuje, že konkrétnosť sa v tomto ponímaní\nneviaže na prostý výber jednej z úloh vymedzených pod písm. a) až s) citovaného ustanovenia ako\npodklad vykonania služobného zákroku, ale že niektorá z rámca úloh vymedzených v citovanom\nustanovení nesie so sebou konkrétny obsah, a práve túto konkrétnu úlohu so stanoveným cieľom\npríslušník Policajného zboru plní. Ústavný súd Slovenskej republiky konštantne judikuje, že policajt\nnie je oprávnený svojvoľne zastavovať vozidlo a bez akéhokoľvek rozumného dôvodu vykonávať\nbezpečnostnú prehliadku (vykonávať služobný zákrok), pričom ak sa zistí, že policajti zastavili motorové\nvozidlo bezdôvodne (nedisponoval informáciou, že by bolo vozidlo v pátraní), ich postup je od počiatku\nnezákonný a zákonný podklad nemá ani vykonávanie akýchkoľvek ďalších úkonov zo strany policajtov\n(pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 522/2021). Rovnaký záver vyplýva aj\nz uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Toš 7/2008, na ktoré odkazuje aj samotný\nžalobca, podľa ktorého „Nie je možné zaujať názor, že na základe zákona o Policajnom zbore a takto\nkoncipovanej inštruktáže policajných hliadok sú tieto oprávnené bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu\nzastavovať motorové vozidlá, prípadne aj iných peších občanov a vykonávať na nich tzv. bezpečnostnú\nprehliadku. Takéto konanie zo strany policajtov by nesporne bolo konaním svojvoľným a nemalo by\noporu v zákone.“\n32. Správny súd uzatvára, že postup policajta, ktorý iba preventívne a od náhodne vytipovanej osoby\nžiada preukázanie jej totožnosti, čím zasahuje do jej práva na súkromie a nedotknuteľnosti osoby,\npričom na základe získaných informácií až následne zisťuje, či je v pátraní, nemá oporu v zákone\no Policajnom zbore. V konkrétnostiach prejednávanej veci pritom správny súd dôvod na kontrolu\nžalobcu, a vyžadovanie od neho preukázanie totožnosti, nebadá vo vyjadreniach žalovaného ku podanej\n\nžalobe, či replike a napokon ho nenašiel ani v predložených listinných podkladoch. Žalovaný netvrdil, že\nby bol žalobca nositeľom identifikačných znakov podobných konkrétnej hľadanej osobe, alebo že by bol\npodozrivý zo spáchania priestupku alebo trestného činu. Na pojednávaní síce predostrel tvrdenia, že\npodľa inštruktážneho záznamu 5. čaty bola hliadka usmernená v súvislosti s vykonávaním preventívnobezpečnostných kontrol a kontrol dodržiavania karanténnych opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia\nCOVID-19 ako aj situácie súvisiacej s nelegálnou migráciou, pričom okrem uvedeného tvrdil aj to, že\ntotožnosť žalobcu bola preverovaná v súvislosti s predchádzajúcou krádežou motorových vozidiel, no\nnič z uvedeného nekorešponduje s úradným záznamom zo 7. apríla 2022 ani záznamami o podaní\nvysvetlenia npráp. K. A. a stržm. D. E. z 21. apríla 2022. Príslušníci totiž zhodne tvrdili, že totožnosť\nžalobcu bolo potrebné zistiť v súvislosti s plnením úlohy pátrania po osobách, pretože u nich vzniklo\nbližšie neozrejmené a ničím nepodložené podozrenie, že žalobca môže byť hľadanou osobou. Pátranie\npo osobách či veciach, odhaľovanie páchateľov trestných činov, či priestupkov, kontrola dodržiavania\nkaranténnych opatrení alebo odhaľovanie nelegálnej migrácie sú diametrálne odlišné služobné činnosti\nalebo úlohy. Z inštruktážneho záznamu 5. čaty vyplýva, že hliadka v uvedenom čase mala vykonávať\nbežný výkon služby zameraný na krádeže motorových vozidiel a krádeže vlámaním do motorových\nvozidiel, pričom odhliadnuc od vyhlásení príslušníkov Policajného zboru, že žalobca nebol v čase\nvyžadovania preukázania jeho totožnosti podozrivý zo spáchania trestného činu alebo priestupku (mal\nbyť kontrolovaný z dôvodu plnenia inej úlohy), po zistení totožnosti pána G. a skontrolovaní dokladov\nod jeho motorového vozidla, odpadol akýkoľvek dôvod na ďalšiu kontrolu žalobcu v tejto súvislosti.\nNapokon, v inštruktážnom zázname 5. čaty sa v závere nachádza aj kolónka „Pátranie po osobách a\nveciach“ ktorá je prázdna. Nie je vylúčené, že hliadka môže až po vykonaní inštruktážneho záznamu\na v priebehu plnenia jej služobnej činnosti dostať konkrétnu úlohu v podobe pátrania po určitej osobe\nalebo veci, to však na rozdiel od veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. BA-7Sa/61/2022, nebol\nzmienený prípad.\n33. Správny súd na základe zisteného skutkového základu a vyššie uvedených dôvodov, po preskúmaní\npostupu príslušníkov Policajného zboru v podobe využitia oprávnenia podľa § 18 ods. 1 v spojení s\n§ 2 ods. 1 písm. l) zákona o Policajnom zbore dospel k záveru, že tento bol nezákonný, v dôsledku\nčoho predvedenie žalobcu, ako bezprostredne nasledujúci služobný zákrok podľa § 18 ods. 3\ntohto zákona v podobe obmedzenia osobnej slobody, vykazuje pojmové znaky iného zásahu podľa\nustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP a je rovnako nezákonný. V dôsledku uvedeného preto vyhodnotil\npodanú žalobu ako dôvodnú a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.\n34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal\nprávo na ich náhradu voči žalovanému v plnom rozsahu.\n35. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník\nsamostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.\na) SSP a contrario).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}