Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/213/2022 1022201225 25. 06. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201225.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej, členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Pribinova 4195/25, Bratislava, IČO: 31 690 360, zastúpený Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, Bratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101703035/2022 zo dňa 08. júna 2022, takto rozhodol: 2 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 2 I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 100199176/2022 zo dňa 31. januára 2022, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 88.410,80 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku – uvedenie v dodatočnom daňovom priznaní doručenom dňa 30. apríla 2016 dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. 2. Správca dane uviedol, že Úrad pre vybrané hospodárske subjekty rozhodnutím č. 100660265/2021 zo dňa 21. apríla 2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eura (ďalej len „prvostupňové podkladové rozhodnutie“), pričom uvedené bolo vyhodnotené ako podkladové rozhodnutie. Prvostupňové podkladové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. novembra 2021.
3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 15. marca 2022, pričom namietol, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané predčasne, pretože prebiehalo súdne konanie vo veci preskúmania podkladových rozhodnutí. 4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 101703035/2022 zo dňa 08. júna 2022, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že prvostupňové podkladové rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101990944/2021 zo dňa 20. októbra 2021 (ďalej len „druhostupňové podkladové rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým podkladovým rozhodnutím ďalej len „podkladové rozhodnutia“), pričom podkladové rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 05. novembra 2021. 5. Žalovaný uviedol, že do času vydania napadnutého rozhodnutia mu nebolo doručené právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým by boli podkladové rozhodnutia označené ako nezákonné, ako ani rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žaloby podanej voči podkladovým rozhodnutiam. Správca dane tak uložil pokutu v súlade s daňovým poriadkom. II. Žaloba 6. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 31. augusta 2022, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 7. Žalobca v žalobe poukázal na podkladové rozhodnutia a na úkony, ktoré boli vo vzťahu k nim vykonané. Uviedol, že voči ním podal správnu žalobu, pretože ich považoval za nepreskúmateľné, pričom navrhol žalobe priznať aj odkladný účinok, o ktorom nebolo do času podania predmetnej žaloby rozhodnuté. 8. Žalobca uviedol, že samotný žalovaný potvrdil vedomosť o podanej žalobe voči podkladovým rozhodnutiam, avšak aj napriek tomu vyrubil žalobcovi pokutu za správny delikt. Žalobca tento postup finančných orgánov považuje za nezákonný, pretože v súvislosti s podkladovými rozhodnutiami sa vedie súdne konanie, a teda do doby právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 5S/4/2022 majú orgány finančnej správy s vyrubením pokuty počkať, pretože táto pokuta má akcesorický charakter k podkladovým rozhodnutiam. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09. mája 2023, pričom zotrval na napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že vedené súdne konanie nie je nová skutková a právna okolnosť, ktorá má vplyv na výrok rozhodnutia o uložení sankcie. Žalovaný poukázal na § 155 ods. 14 daňového poriadku, ktorý ustanovuje, že ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Žalovaný uviedol, že v čase rozhodovania o uložení pokuty boli podkladové rozhodnutia právoplatné a predstavovali zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. IV. Replika žalobcu 10. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 09. mája 2023 reagoval žalobca replikou zo dňa 14. novembra 2023, v ktorej uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojej správnej žalobe a navrhol, aby správny súd rozhodol tak, ako bolo v podanej žalobe uvedené. Dodal, že považuje uloženú pokutu za neprimerane vysokú, nakoľko táto bola vyrubená približne v jednej polovici sumy, ktorá bola určená ako rozdiel dane, ktorú má žalobca zaplatiť v sume 196.768,12 eura.
11. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. V. Konanie na správnom súde 12. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/213/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 13. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 14. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 25. júna 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 08. júna 2026 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VII. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 154 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 18. Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ a f/. VIII. Závery správneho súdu 19. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom správca dane vyrubil žalobcovi pokutu za správny delikt – uvedenie v dodatočnom daňovom priznaní, doručenom dňa 30. apríla 2016, dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. 20. Žalobca v žalobe namietol to, že voči podkladovým rozhodnutiam podal správnu žalobu, spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku, a preto mali orgány finančnej správy vyčkať do času
rozhodnutia správneho súdu o podanej žalobe a až potom pristúpiť k rozhodovaniu o vyrubení pokuty za správny delikt. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 21. Pokiaľ teda žalobca namietal, že bol sankcionovaný za niečo, čo bolo v čase vydania napadnutého rozhodnutia predmetom správneho súdneho prieskumu, tak táto námietka je nedôvodná. Vo svojej námietke žalobca vychádzal z mylného predpokladu, že možnosť podania správnej žaloby proti podkladovým rozhodnutiam bráni správcovi dane začať administratívne konanie a rozhodnúť o správnom delikte, ktorého sa žalobca dopustil konaním opísaným v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí. Hoci právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje účastníkom administratívneho konania, ktorí tvrdia, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy podať správnu žalobu a správny súd poskytuje ochranu takýmto právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ide o prieskum právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. 22. Pojem právoplatnosť a vykonateľnosť je v našom právnom poriadku definovaný jednoznačne. Právoplatným sa stáva rozhodnutie vtedy, ak už nie je možné napadnúť ho riadnym opravným prostriedkom. Pojem vykonateľnosť rozhodnutia súvisí s jeho právoplatnosťou a spája sa s rozhodnutiami, ktoré podľa osobitného predpisu zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýkajú, resp. ukladajú účastníkovi konania povinnosť plniť, konať alebo nekonať. Ide o takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými prostriedkami. 23. Rozhodnutia správnych orgánov vydané v poslednom stupni (proti ktorým nie je prípustný riadny opravný prostriedok – v predmetnom prípade druhostupňové podkladové rozhodnutie) sú vykonateľnými i v prípadoch, kedy je proti nim podaná všeobecná správna žaloba, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Zákonodarca tak rozlišuje medzi situáciou, kedy o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni, je podaná správna žaloba, o ktorej rozhoduje súd a úkonom procesnej obrany v rámci konania pred správnym orgánom (podanie odvolania), kedy príslušný právny predpis zväčša pripúšťa odkladný účinok takéhoto úkonu. 24. Daňový poriadok pri podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane (v predmetnom prípade voči podkladovým rozhodnutiam) odloženie vykonateľnosti neustanovuje. Vychádzajúc z ustanovenia § 184 SSP platí, že vo všeobecnosti podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (§ 185 SSP). 25. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalovaný vydal podkladové rozhodnutia, pričom podkladové rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 05. novembra 2021. Súčasne, § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 daňového poriadku (ustanovenie, na podklade ktorého bola žalobcovi uložená sankcia) ustanovuje, že „správca dane uloží pokutu“, a teda sa jedná o zákonnú a obligatórnu povinnosť správcu dane – správca dane je tak povinný uložiť pokutu v prípade, ak sú naplnené všetky znaky správneho deliktu. Správca dane tak nemohol postupovať inak, ako vydať prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie (na podklade právoplatných podkladových rozhodnutí) a uložiť žalobcovi sankciu. 26. V posudzovanom prípade tak boli podkladové rozhodnutia (teda prvostupňové podkladové rozhodnutie a druhostupňové podkladové rozhodnutie) v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia právoplatné a vykonateľné, pričom ich vykonateľnosť nebola odložená ani po podaní správnej žaloby – opak ani žalobca v súdnom konaní netvrdil. 27. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že vlastná skutočnosť, že žalobca v inom konaní rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní napadol osobitnou správnou žalobou, nerobí rozhodnutia správnych orgánov o uloženej pokute nezákonnými z dôvodu ich „predčasnosti“ v tom zmysle, že tieto mali s uložením pokuty čakať do skončenia súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní. 28. Preto ohľadom skutočnosti, že o správnej žalobe vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. BA-5S/4/2022, kde predmetom prieskumu sú rozhodnutia vydané orgánmi verejnej správy vo vyrubovacom konaní, nebolo do dnešného dňa správnym súdom právoplatne rozhodnuté, taktiež
dáva do pozornosti, že právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje právny nástroj, ktorý žalobcovi poskytuje možnosť dosiahnuť zmenu výšky pokuty za predmetný delikt, príp. úplné zrušenie takéhoto rozhodnutia aj dodatočne, pričom túto zákonnú možnosť viaže na právoplatnú zmenu samotnej sumy rozdielu dane, od ktorej sa odvíja výška pokuty. Ustanovenie § 155 ods. 14 daňového poriadku totiž určuje, že ak bola „novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená“, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku § 155 ods. 1 písm. f); ako aj to, že novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. 29. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať, že ustanovenie § 155 ods. 14 daňového poriadku neuvádza ako právny základ pre zmenu rozhodnutia o pokute len vlastné zrušenie alebo zmenu rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, ale dôvodom pre takúto zmenu má byť úprava (rozumej: zmena) samotnej sumy rozdielu dane, ktorá je základom pre výpočet pokuty. Tento zákonný prístup považuje správny súd za súladný aj s princípom právnej istoty, kedy by nepochybne nebolo žiaduce, aby právoplatne skončené konanie o uložení pokuty bolo napr. zrušené len preto, že zrušenie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní bolo odôvodnené napr. jeho nedostatočným odôvodnením. 30. Preto v prípade, že by v rámci správneho súdneho prieskumu došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí (či už správnym súdom alebo kasačným súdom) a následne by v novom vyrubovacom konaní právoplatným rozhodnutím došlo k úprave rozdielu dane (t. j. došlo by k materiálnej zmene v rozhodnutiach, a to v časti sumy rozdielu dane), žalobcovi by v takom prípade patrila zákonná ochrana spočívajúca v povinnosti orgánu verejnej moci pokutu ustáliť tak, aby zodpovedala tomuto novému rozdielu dane, príp. ju zrušiť en bloc. Neuplatnenie tohto postupu zo strany príslušného orgánu by zároveň mohlo byť vnímané ako jeho nečinnosť (obdobne aj rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/9/2024 zo dňa 22. januára 2025). 31. Správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a/ až e/ SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane a žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 32. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 33. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ods. 4 SSP).
(§ 139
Poučenie: 2 Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.