Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/22/2026 1021201662 18. 08. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201662.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Vodárne a kanalizácie Stupava, s. r. o., so sídlom Devínska cesta 30, 900 31 Stupava, IČO: 50 107 461, právne zastúpený: Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 06.08.2021, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania riznáva.
nep
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava (ďalej aj len „inšpekcia“ alebo aj len „prvostupňový správny orgán“) prijala dňa 16.07.2020 o 7:45 hod. od občana telefonické hlásenie o vypúšťaní odpadovej, hnedo a bielo sfarbenej vody, zapáchajúcej po splaškoch, do Mástskeho potoka na Školskej ulici v Stupave. Uvedená skutočnosť nasvedčovala možnému mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd (ďalej aj len „MZV“). 2. Službukonajúci pracovník inšpekcie sa dostavil na uvedené miesto dňa 16.07.2020 o 8:45 hod., vykonal šetrenie predmetného MZV, z ktorého vyhotovil Protokol č. XXXX/XX/ XXXX/A./XXXX zo dňa 20.07.2020. Vizuálnou obhliadkou bolo zistené, že - v čase miestneho zisťovania bolo v predmetnej lokalite oblačno s dažďovými prehánkami, - z odľahčovacieho objektu kanalizácie na Školskej ulici vytekala do Mástskeho potoka hnedo sfarbená, od zhrabkov prečistená odpadová voda zapáchajúca po splaškoch, - nižšie po prúde Mástskeho potoka sa vyskytovala do biela sfarbená odpadová voda zapáchajúca po splaškoch, - telefonicky kontaktovaný konateľ správcu kanalizácie (žalobca) potvrdil vypúšťanie od zhrabkov prečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt na základe povolenia Okresného úradu Malacky, ktoré umožňuje odľahčovanie kanalizácie v čase prívalových dažďov.
3. Nakoľko v čase vzniku MZV neprebiehali prívalové dažde, inšpekcia uložila žalobcovi povinnosť vykonať bezprostredné opatrenia na zamedzenie šírenia MZV, a to bezodkladne zastaviť vypúšťanie odpadových vôd cez predmetný odľahčovací objekt. 4. Inšpekcia rozhodnutím č. 1394101021/5631/32/2021-14179/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi pokutu podľa § 75 ods. 9 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vodný zákon“) v spojení s § 75 ods. 3 vodného zákona vo výške 10 000 eur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona za to, že dňa 16.07.2020 ako prevádzkovateľ odľahčovacieho objektu kanalizácie, situovaného na pozemku parc. č. XXXX/X – parcely registra „B.“ na C. D. A. E., vypúšťal odpadové vody z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne územie F. v rozpore s podmienkami povolenia na vypúšťanie odpadových vôd č. OU-MA-OSZP-2016/001565/440/MAJ zo dňa 05.02.2016 (ďalej aj len „povolenie na vypúšťanie odpadových vôd“), keďže podľa povolenia na vypúšťanie odpadových vôd je vypúšťanie zhrabkov prečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt kanalizácie možné len počas prívalových dažďov, pričom podľa posudkov Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 582/2020 zo dňa 14.09.2020 bol v lokalite mesta Stupava v dňoch 15.07.2020 až 16.07.2020 celkový úhrn zrážok 0,8 mm a prívalové dažde sa nevyskytovali. Žalobca bol teda prvostupňovým rozhodnutím sankcionovaný za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť ustanovenú v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, v dôsledku nepovoleného vypúšťania odpadových vôd. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie navrhujúc jeho zrušenie. V odvolaní poukázal na to, že Mástsky potok je suchým korytom, do ktorého je zvedená okrem iného aj zrážková voda z dažďovej kanalizácie z celej Stupavy, pričom v čase riešenia MZV boli v danej lokalite zaznamenané zrážky, a preto z potrubia dažďovej kanalizácie vytekala bielo spenená voda do recipienta F. G., a teda nedošlo k vypúšťaniu odpadových vôd do povrchových ani podzemných vôd. Prvostupňový správny orgán v priebehu správneho konania nepredložil žiaden rozbor z odobratej vody, ktorým by preukázal, že došlo k MZV a opieral sa len o vizuálnu obhliadku miesta MZV. 6. Žalovaný rozhodnutím č. 1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 06.08.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcovi uložil pokutu podľa § 75 ods. 9 vodného zákona v spojení s § 75 ods. 3 vodného zákona za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona vo výške 10 000 eur za to, že žalobca dňa 16.07.2020 ako prevádzkovateľ odľahčovacieho objektu kanalizácie, situovaného na pozemku parc. č. XXXX/X - parcela registra „B.“ H. C. D. A. E., vypúšťal odpadové vody z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne územie F. bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, bez výskytu prívalových dažďov v riešenej lokalite, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť ustanovenú v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona. Ostatná časť výroku prvostupňového rozhodnutia ostala bez zmeny. II. Žaloba 7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd v zmysle 41 ods. 1 vodného zákona, v dôsledku nepovoleného vypúšťania odpadových vôd tým, že žalobca vypúšťal odpadové vody cez odľahčovací objekt kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v rozpore s podmienkami povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, čím došlo k znečisteniu vôd v Mástskom potoku, a teda k správnemu deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. Mástsky potok je suchým korytom, do ktorého je zvedená okrem iného aj zrážková voda z dažďovej kanalizácie z celého mesta Stupava, pričom v čase príchodu službukonajúceho pracovníka inšpekcie vykonávajúceho obhliadku boli zrážky, a preto z potrubia dažďovej kanalizácie vytekala bielo spenená voda do recipienta Mástskeho potoku. Podľa žalobcu teda možno konštatovať, že nie je naplnený predpoklad správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, keďže nedošlo k vypusteniu odpadových vôd do povrchových ani podzemných vôd.
9. Nie je možné konštatovať, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach opierali len o vizuálnu obhliadku miesta vykonanú službukonajúcim pracovníkom inšpekcie, bez objektivizovaných poznatkov, pričom v priebehu konania nepredložili žiaden rozbor z odobranej vody, ktorým by preukázali, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vody. Za tejto skutkovej situácie nemožno hovoriť o mimoriadnom zhoršení kvality vôd, resp. o tom, že k jej mimoriadnemu zhoršeniu malo dôjsť v dôsledku konania žalobcu. Žalobca mal za to, že zo strany správnych orgánov nedošlo k spoľahlivému a riadnemu zisteniu skutkového stavu veci, a teda nebolo jednoznačne preukázané, že z výustného odľahčovacieho objektu I. C., ktorého prevádzkovateľom je žalobca, malo dôjsť k vypúšťaniu odpadových vôd do vodného toku Mástsky potok, ktoré sa malo prejaviť hnedobielym zafarbením vôd a zápachom po splaškových odpadových vodách v smere prúdenia vodného toku Mástsky potok. 10. Žalobca taktiež poukázal na nesprávny postup žalovaného, ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť zisťovaniu primárneho vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, ale sa opieral iba o dôkazy a tvrdenia uvedené vyššie, pričom vôbec nebral na zreteľ tvrdenia žalobcu, že do toho istého recipienta je zvedená aj dažďová voda z kanalizácie z celého mesta Stupava. Verejná kanalizácia odvádzajúca dažďovú vodu a ústiaca do recipienta nie je opatrená odlučovačom ropných látok, čo môže mať za následok biele až hnedobiele zafarbenie vôd vzhľadom na to, že biela pena vzniká práve v dôsledku emulzie nečistôt z vozovky, ropných látok a zrážkových vôd atď. Prvostupňový správny orgán jednoducho (na základe vykonanej vizuálnej obhliadky) vyhodnotil, že nakoľko je žalobca prevádzkovateľom výustného odľahčovacieho objektu I. C., tak žalobca je jediný možný pôvodca mimoriadneho zhoršenia kvality vôd. Žalovaný tento nesprávny postup správneho orgánu nijakým spôsobom nenapravil. 11. Žalobca bol toho názoru, že nie sú splnené predpoklady na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, a teda mu nebolo možné ani uložiť pokutu na tomto základe. 12. Pokiaľ by žalobca aj pripustil, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona došlo, žalobca považoval uloženú pokutu za neprimerane vysokú a prísnu. Žalobca zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie problémov spôsobujúcich nevyhovujúci stav na odľahčovacom objekte, o čom upovedomil prvostupňový správny orgán „Oznámením o vykonaných opatreniach na odstránenie nevyhovujúceho stavu na odľahčovacom objekte č. 3” zo dňa 05.10.2020. Uvedeným konaním žalobca splnil nielenže správnym orgánom uložené bezprostredné opatrenie, ale aj ďalšie podmienky ustanovené § 41 ods. 5 až 7 vodného zákona. 13. V prípade, ak by sa konajúci správny súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu a mal by za to, že na strane žalobcu došlo k protiprávnemu konaniu, a to aj napriek uvedeným argumentom, žalobca navrhol aplikovať sankčnú moderáciu súdom podľa § 198 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny súdny poriadok“ alebo aj len „SSP“) vo vzťahu k výške uloženej pokuty, keďže ju považoval za neprimerane vysokú, v rozpore so zásadou proporcionality, individualizácie trestania a zákazom likvidačného charakteru pokút. Výška uloženej pokuty je neprimeraná a je v rozpore s § 76 ods. 1 vodného zákona vzhľadom k tomu, že žalobca poskytoval stopercentnú súčinnosť správnemu orgánu a zabezpečil všetky potrebné opatrenia na odstránenie havarijného stavu odľahčovacej komory (výmena potrubia, vyčistenie koryta v celej dĺžke) aj nad rámec opatrení uložených prvostupňovým správnym orgánom. Správne orgány pri určovaní výšky zmluvnej pokuty nijakým spôsobom nezohľadnili, že žalobca je regulovaným subjektom v zmysle zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a jeho hlavným príjmom je stočné, ktoré je akceptované zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na úrovni reálnych nákladov. Z tohto dôvodu by bola výška tejto pokuty pre žalobcu likvidačná. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2021 navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
15. Inšpekcia vykonala dňa 16.07.2020 o 8:45 hod vizuálnu obhliadku miesta MZV, pri ktorej bolo zistené, že z výustneho objektu odľahčovacej komory verejnej kanalizácie mesta Stupava, A. J. X – I. C. dochádzalo k vypúšťaniu odpadových vôd do vodného toku Mástsky potok, ktoré sa prejavilo hnedobielym zafarbením vôd a zápachom po splaškových odpadových vodách v smere prúdenia vodného toku Mástsky potok. Z vizuálnej obhliadky miesta MZV inšpekcia vyhotovila aj fotodokumentáciu, ktorá je prílohou Protokolu č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd č. 7060/32/2020-30415/2020 zo dňa 17.09.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že z miesta zisteného mimoriadneho zhoršenia kvality vody bola vyhotovená fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé hnedobiele zafarbenie vody, žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že mimoriadne zhoršenie kvality vody bolo konštatované len na základe vizuálnej obhliadky, nie je pravdivé. Skutočnosť, že z predmetného výustneho objektu odľahčovacej komory OK C. boli vypúšťané dňa 16.07.2020 splaškové odpadové vody, žalobca nespochybnil, s poukazom na jeho list číslo 2020-1022/O zo dňa 05.10.2020, doručeným inšpekcii dňa 07.10.2020, ktorým žalobca oznámil zabezpečenie vykonaných opatrení na odstránenie nevyhovujúceho stavu na odľahčovacom objekte OK C., ktoré vykonal aj nad rámec opatrení uložených inšpekciou. Okrem iného, v uvedenom liste potvrdil uskutočnenie samotného čistenia I. C. dňa 16.07.2020 počas dažďových prehánok, kedy prišlo zároveň k šetreniu pracovníkom inšpekcie na mieste oznámeného MZV občanom Stupavy. 16. Z posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 582/2020 zo dňa 15.07.2020 jednoznačne vyplýva, že v čase vzniku MZV dňa 16.07.2020 sa v predmetnej lokalite prívalové zrážky nevyskytovali a žalobca vypúšťal odpadové vody z výustneho odľahčovacieho objektu OK Školská do vodného toku Mástsky potok za bezdažďového stavu, resp. bez výskytu prívalových dažďov v lokalite mesta Stupava, a teda bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd vydaného orgánom štátnej vodnej správy, čím došlo k porušeniu § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona s následkom vzniku MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona. 17. Z definičných znakov „mimoriadneho zhoršenia vôd“ je zrejmé, že na ich naplnenie sa nevyžaduje reálne zhoršenie kvality vôd, ale postačuje, ak zo situácie vyplynulo ich závažné ohrozenie. Ustanovenia vodného zákona vo vzťahu k ochrane povrchových a podzemných vôd sú zákonodarcom koncipované hlavne ako preventívne opatrenia na zamedzenie ich znečistenia a predchádzanie škôd na životnom prostredí, súvisiace s vodou a vodnými ekosystémami, pričom vodný zákon chápe prevenciu ako jeden z prostriedkov predchádzania škôd na vode, ktorá je životne dôležitou zložkou životného prostredia, nakoľko voda je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu, a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu. V konaní pred prvostupňovým správnym orgánom ako aj v druhostupňovom konaní bolo preukázané, že žalobca vypúšťal odpadové vody do vodného toku Mástsky potok bez povolenia a že došlo k MZV, ktorého pôvodcom je žalobca. 18. Znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona vo veci nedodržania § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona sú subjekt, objekt a objektívna stránka. Subjektom predmetného správneho deliktu je právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, pričom v prejednávanom prípade ide o žalobcu. Objektom predmetného správneho deliktu je chránený záujem, a to povrchové alebo podzemné vody a verejná kanalizácia, pričom v prejednávanom prípade došlo k MZV. Objektívna stránka predmetného správneho deliktu spočíva v konaní, a to vo vypúšťaní odpadových vôd, osobitných vôd alebo priemyselných odpadových vôd do povrchovej vody, podzemnej vody alebo verejnej kanalizácie bez príslušného povolenia, pričom v predmetnom prípade žalobca vypúšťal odpadové vody do povrchového vodného toku bez povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že zodpovednosť za vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, bez výskytu prívalových dažďov v riešenej lokalite, čím došlo k naplneniu znakov MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, nesie žalobca. Otázka vzniku MZV, pôvodcu MZV ako aj splnenie predpokladov na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona bola náležite zodpovedaná a argumenty žalobcu boli vyvrátené. 19. K namietanej výške uloženej pokuty zo strany žalobcu žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 vodného zákona prihliadal najmä na skutočnosti, za ktorých došlo k porušeniu povinností, závažnosť vzniknutého stavu, spoluprácu pri odstraňovaní škodlivých následkov MZV, plnenie príkazov uložených v rámci
riešenia MZV žalobcovi ako pôvodcovi MZV, ako aj na to, že vzniknuté MZV neovplyvnilo užívanie vôd v predmetnej lokalite a taktiež, že zo strany žalobcu nešlo o úmyselné konanie. Súčasne však vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca ako pôvodca MZV vzniknutú udalosť neohlásil v zmysle § 41 ods. 2 vodného zákona príslušnému orgánu štátnej vodnej správy, ako aj to, že žalobca bol za obdobnú činnosť v súvislosti s nedovoleným vypúšťaním odpadových vôd v predmetnej lokalite na vodnom toku Mástsky potok už v minulosti (rok 2019) správnym orgánom sankcionovaný za vznik MZV podľa 41 ods. 1 vodného zákona. 20. Výšku uloženej pokuty považoval žalovaný za zákonnú, nevybočujúcu z medzí stanovených zákonom a riadne odôvodnenú. Správne orgány uviedli, ktoré okolnosti boli zohľadnené pri určovaní výšky pokuty. V podmienkach správneho trestania na úseku vodného hospodárstva sa vo všeobecnosti nevyžaduje poškodenie zložiek životného prostredia, nakoľko správne delikty upravené vo vodnom zákone majú preventívny charakter, a teda na vyvodenie zodpovednosti postačí ohrozenie zákonom chráneného záujmu. K argumentácií žalobcu, že zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie problémov spôsobujúcich nevyhovujúci stav na odľahčovacom objekte a zabezpečil stopercentnú súčinnosť správnemu orgánu, žalovaný uviedol, že vykonanie bezprostredných opatrení na odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV vyplýva žalobcovi priamo z ustanovení vodného zákona. 21. Odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV nezbavuje žalobcu zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, pričom ani vodný zákon neupravuje predmetný liberačný dôvod. Ak by odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV zbavovalo účastníka konania zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, bolo by to upravené priamo v ustanoveniach vodného zákona. Pre posúdenie zodpovednosti subjektu za správny delikt je pre správny orgán relevantná len existencia protiprávneho stavu, ktorý je spôsobený činnosťou prípadne nečinnosťou tohto subjektu. Nakoľko k protiprávnej činnosti žalobcu došlo, čo v zásade nespochybňuje ani žalobca, stráca argumentácia žalobcu akúkoľvek relevanciu. Liberačné dôvody, pri ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti subjektu za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom. Žalovaný považoval zdôvodnenie uloženej výšky pokuty za náležité, dostatočné a v súlade s vodným zákonom a argumentáciu žalobcu v predmetných častiach správnej žaloby za vyvrátenú. IV. Replika žalobcu 22. Žalobca v replike zo dňa 13.12.2021 zotrval na podanej žalobe. 23. Namietal, že žalovaný nepostupoval pri zistení skutkového stavu tak, aby bolo možné nepochybne ustáliť, že k MZV došlo konaním žalobcu a že tento vypúšťal odpadové vody bez príslušného povolenia. Opätovne dal do pozornosti Oznámenie o vykonaných opatreniach na odstránenie nevyhovujúceho stavu na odľahčovacom objekte č. 3 zo dňa 05.10.2021, z ktorého jasne vyplýva, že nedošlo k vypúšťaniu odpadových vôd bez povolenia, ale príčinou odtoku bol práve nevhodný technický stav tzv. „savice”, ktorá bola v roku 2012 nesprávnym spôsobom nainštalovaná. Taktiež z uvedeného nie je možné vyvodiť, že je za MZV zodpovedný žalobca. Žalobca predsa nemal inú možnosť ako vykonať opatrenia, ktorých snahou bolo odvrátiť nežiaduci stav I. C.. 24.
Dňa 01.07.2020 došlo k havárii na potrubí na I. C. a z tohto dôvodu žalobca ihneď vykonával opatrenia na odstránenie tejto havárie. Avšak, nemôže byť kladené žalobcovi za vinu to, že výmenu potrubia nedokázal a nemohol zrealizovať obratom, pretože bolo potrebné zabezpečiť zameranie sietí križujúcich kanalizačné potrubie z I. C. od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a Slovenského plynárenského
priemyslu, a.s. a k tomu došlo až 13.08.2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa bezodkladne snažil vykonať všetky potrebné kroky k odstráneniu havárie. Žalobca síce v roku 2019 zabezpečil nevyhnutné opravy I. C., ale taktiež je potrebné brať do úvahy, že nemôže len tak svojvoľne vymieňať kanalizačné potrubie v meste Stupava podľa svojho uváženia, bez príslušných povolení a spolupráce s inými subjektami. Navyše, žalobca je závislý od príjmov zo stočného, a preto z tohto dôvodu je povinný konať s odbornou starostlivosťou a tak, aby podnik ako taký bol v dobrej finančnej kondícii. 25. Správny orgán nepreukázal naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona vo veci nedodržania § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, a to konkrétne v tom smere, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky správneho deliktu. Objektívna stránka správneho deliktu je charakterizovaná konaním, následkom a príčinným vzťahom, Žalovaný (resp. prvostupňový správny orgán) nepreukázal, že by žalobca svojím aktívnym konaním vypúšťal odpadové vody do Mástskeho potoka bez povolenia. Ďalej žalovaný nepreukázal pasívne správanie žalobcu z hľadiska nedodržiavania svojich zákonných povinností, resp. nevykonaní prevenčných opatrení a opatrení s cieľom odstrániť haváriu. 26. K argumentom žalovaného ohľadom výšky uloženej pokuty žalobca uviedol, že nemusel ohlasovať vzniknutú udalosť duplicitne, nakoľko o tejto udalosti bola inšpekcia informovaná občanom mesta Stupava a § 41 ods. 2 vodného zákona neuvádza, že to má byť práve a len správca vodného toku, resp. v tomto prípade žalobca, kto udalosť ohlási. Žalovaný však nebral vôbec do úvahy, že aj napriek tomu, že považoval žalobcu za pôvodcu MZV, tak žalobca vykonal všetky bezprostredné opatrenia na zneškodnenie MZV ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov. Žalovaný zároveň vôbec nešpecifikoval, za akú konkrétne obdobnú činnosť v súvislosti s nedovoleným vypúšťaním odpadových vôd bol žalobca sankcionovaný. 27. Hoci aj by súd rozhodol, že žalobca má niesť plnú zodpovednosť, žalobca mal za to, že žalovaný vôbec nezohľadnil všetky ním uvedené skutočnosti, a preto už len z tohto dôvodu by mal súd pristúpiť k peňažnej moderácii.
V. Duplika žalovaného 28. Žalovaný v duplike zo dňa 24.10.2023 zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe, v zmysle ktorého žiadal túto zamietnuť ako nedôvodnú. 29. Poukázal na to, že replika žalobcu je čiastočne postavená na nových tvrdeniach oproti správnej žalobe, pričom tentokrát žalobca upriamil pozornosť skôr na to, že už dňa 01.07.2020 došlo k poruche na potrubí I. C., pričom ihneď začal vykonávať opatrenia na odstránení tejto poruchy - havárii, avšak nedokázal zabezpečiť výmenu potrubia obratom, ale až dňa 13.08.2020. K argumentácii žalobcu ohľadom nevhodného technického stavu „savice“ žalovaný uviedol, že žalobcovi ako prevádzkovateľovi a vlastníkovi vodnej stavby, teda odľahčovacieho objektu I. C., vyplývajú povinnosti priamo z ustanovení vodného zákona, medzi ktoré možno zaradiť predovšetkým riadne udržiavať, prevádzkovať a vykonávať na vodnej stavbe také opatrenia, aby pri jej prevádzkovaní bola zabezpečená funkčnosť a nedochádzalo k nedovolenému vypúšťaniu odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, a teda je zodpovedný za to, že z I. C. došlo dňa 16.07.2020 k vypúšťaniu odpadových vôd bez povolenia, nakoľko v danej lokalite nebol zaznamenaný výskyt prívalových dažďov na to, aby mohol podľa povolenia vypúšťať odpadové vody z I. C.. Žalovaný v tejto súvislosti citoval rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. č. 4Asan/21/2020, v ktorom najvyšší správny súd konštatoval, že nie len zhoršenie kvality vôd, ale aj ich ohrozenie je postačujúce na naplnenie znakov MZV. 30. Ani okamžité riešenie vzniknutého stavu po vzniku MZV zo strany žalobcu, resp. odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV, ho nezbavuje zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, pričom ani vodný zákon neupravuje predmetný liberačný dôvod. Ak by odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV zbavovalo žalobcu zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, bolo by to
upravené priamo v ustanoveniach vodného zákona. A preto domnienku žalobcu, že ak mu bola uložená zo strany žalovaného (resp. prvostupňového správneho orgánu) povinnosť odstrániť MZV a I. C. dať do poriadku do konca augusta 2020, tak „je predsa zrejmé, že tieto opatrenia boli žalobcovi uložené s cieľom predísť začatiu správneho konania“, je potrebné považovať za mylnú. 31. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že ak by žalobca nevykonal uvedené opatrenia na zneškodnenie MZV, žalovaný by ich mohol podľa § 41 ods. 9 vodného zákona uložiť rozhodnutím, ale vzhľadom na vykonanie opatrení žalobcom nebolo potrebné vo veci uloženia opatrení na zneškodnenie MZV začínať správne konanie. Skutkový stav zistený pri riešení MZV po porovnaní so stavom vyžadovaným všeobecne záväznými právnymi predpismi bol vyhodnotený ako stav protiprávny, a preto nemohol prvostupňový správny orgán postupovať inak, ako uložením pokuty v súlade s ustanoveniami vodného zákona. 32. K poukazovaniu žalobcu na to, že mu nemôže byt kladené za vinu a na zodpovednosť to, že bez príslušných povolení a financií nemôže uskutočniť rozsiahle opravy kanalizácie pod jeho správou v meste Stupava obratom, žalovaný uviedol, že správny orgán ho netrestá za to, cit.: „Avšak nemôže byť kladené za vinu to, že výmenu potrubia nedokázal a nemohol zrealizovať obratom“, ale mu bola uložená pokuta za vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia s následkom vzniku MZV zo dňa 16.07.2020. Ako uviedol žalobca v predmetnom vyjadrení, tak mal informáciu o tom, že dochádza k nedovolenému vypúšťaniu odpadových vôd z I. C. už od 01.07.2020 (keď došlo k technickej poruche - havárii). Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný (pozn. správneho súdu: žalovaný mal zrejme na mysli „žalobcu“) teda disponoval informáciou o MZV viac ako 14 dní, pričom túto informáciu podľa § 41 ods. 2 vodného zákona neohlásil. VI. Konanie na Správnom súde v Bratislave a na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky 33. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. BA-1S/278/2021 zo dňa 25.03.2025 (ďalej aj len „rozsudok správneho súdu“) zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že správne orgány nevykonali dostatočné dokazovanie, v rámci ktorého by mali jednoznačne za preukázané, že v dôsledku vypúšťania odpadových vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy z výustného odľahčovacieho objektu I. C., prevádzkovateľom ktorého je žalobca, došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, ktoré sa prejavilo hnedým zafarbením, zápachom po splaškoch a nižšie po prúde Mástskeho potoka výskytom bielo sfarbenej odpadovej vody zapáchajúcej po splaškoch. Správny súd tiež konštatoval, že v prejednávanej veci absentujú dôkazy preukazujúce komisívne konanie žalobcu, spočívajúce vo faktickom vypúšťaní odpadových vôd do Mástskeho potoka, ktoré malo mať za následok vznik mimoriadneho zhoršenia vôd. Z fotodokumentácie tvoriacej súčasť administratívneho spisu nemožno zistiť, odkiaľ voda do vodného toku Mástsky potok vyteká a či je skutočne vypúšťaná z odľahčovacieho objektu I. C. tak, ako to tvrdili správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach. Zistenie skutkového stavu veci teda nebolo dostatočné na vyvodenie záveru, že pôvodcom mimoriadneho zhoršenia vôd bol práve žalobca. Žalovaný na strane 5 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „... Na základe riešenia MZV prvostupňový správny orgán nezistil nedovolené vypúšťanie odpadových vôd z iných výustných objektov ani nedovolené zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami nad alebo pod inkriminovaným výustným odľahčovacím objektom OK Školská“, avšak toto tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi, napr. fotodokumentáciou nad a pod vyústením odľahčovacieho objektu do vodného toku Mástsky potok. V tejto súvislosti správny súd na jednej strane prisvedčil žalovanému, že z dikcie § 41 ods. 1 vodného zákona nevyplýva povinnosť orgánu štátnej správy, aby mimoriadne zhoršenie kvality vôd preukazoval v priebehu konania rozbormi odobratej vody. Na strane druhej však podľa názoru správneho súdu správnemu orgánu nič nebráni takéto dokazovanie vykonať práve za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci napríklad odobratím vzorky vody z vodného toku. 34. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 3Stk/7/2025 zo dňa 25.03.2026 (ďalej aj len „kasačný rozsudok“) zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
35. Kasačný súd kasačným rozsudkom zrušil rozsudok správneho súdu konštatujúc, že tento vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd dospel k záveru, že ak by sa v prejednávanom prípade odobrala vzorka vody, ktorá by nevykazovala parameter závažného zhoršenia kvality vôd, nebolo by to smerodajné vo vzťahu k posúdeniu, či v prejednávanom prípade došlo k ohrozeniu kvality vôd alebo nie. V takomto prípade by išlo o „zbytočný“ dôkaz, ktorý správny orgán na vyvodenie zodpovednosti nepotrebuje. Rozbor kvality vody nie je kritériom pre potvrdenie mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, nakoľko aj samotné ohrozenie kvality vôd (kedy sa kvalita vody nezhorší) postačuje na naplnenie pojmových znakov MZV. V prejednávanom prípade bolo ohrozenie kvality vody preukázané práve sfarbením a zápachom vody, ktoré nie sú štandardné. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 36. Pro vrátení veci na ďalšie konanie správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, a to vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.08.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 37. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. 38. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 41. Podľa § 32 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 42. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd. 43. Podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd“) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.
44. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1]. 45. Podľa § 75 ods. 9 vodného zákona, ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť do 165 000,- eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt, v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd. 46. Podľa § 76 ods. 1 vodného zákona, pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. 47. Inšpekcia v rámci výkonu štátnej vodnej správy plní úlohy v zmysle § 62 ods. 1 až 5 vodného zákona, okrem iných vykonáva dozor najmä nad vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo do pozemných vôd, riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je oprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických osôb a fyzických osôb v zmysle § 41 ods. 10 tohto zákona. Inšpekcia okrem úloh podľa § 62 ods. 1 až 5 v rámci výkonu štátnej vodnej správy ukladá pokuty v zmysle § 74 ods. 3 vodného zákona [§ 62 ods. 6 písm. c) vodného zákona]. 48. V zmysle § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 49. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci bolo posúdenie, či správne orgány v rámci administratívneho konania náležite zistili skutkový stav veci, ktorý odôvodňuje záver prijatý správnymi orgánmi o tom, že sa žalobca dopustil správneho deliktu ustanoveného v § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, a ak áno, či mu bola pokuta vo výške 10 000,- eur uložená v súlade so zákonom. 50. Otázkou, či sa žalobca dopustil svojím konaním správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, sa zaoberal aj kasačný súd vo svojom rozsudku a v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že právnym názorom kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku je správny súd viazaný. 51. V nadväznosti na normatívne ustanovenú viazanosť právnym názorom kasačného súdu vyjadreným v kasačnom rozsudku správny súd uvádza, že táto viazanosť je prirodzeným dôsledkom kasačného charakteru rozhodnutia kasačného súdu. Ak by správny súd v nadväzujúcom konaní po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie nebol viazaný právnym názorom kasačného súdu vyjadreným v rozhodnutí kasačného súdu, vo svojej podstate by stratilo rozhodovanie kasačného súdu o kasačných sťažnostiach zmysel. 52. Normatívne ustanovená viazanosť správneho súdu právnym názorom kasačného súdu vyjadreným v jeho zrušujúcom rozhodnutí je procesným odrazom hierarchického usporiadania súdnej sústavy. Nejde pritom o samoúčelnú normatívnu úpravu. Jej zmyslom je zachovávanie jednak rýchlosti a hospodárnosti výkonu súdnictva, jednak právnej istoty účastníkov správneho súdneho konania a z nej vyplývajúcej dôveryhodnosti rozhodovacej činnosti súdov. 53. Pri normatívne ustanovenej viazanosti správneho súdu právnym názorom kasačného súdu nemožno opomenúť, že raz kasačným súdom vysloveným právnym názorom je viazaný nielen správny súd, ale tiež aj samotný kasačný súd, pokiaľ rozhoduje za inak nezmenených skutkových okolností v tej istej právnej veci o kasačnej sťažnosti proti novému rozhodnutiu správneho súdu, a to aj keby sa zmenilo zloženie senátu kasačného súdu opätovne rozhodujúceho v tej istej právnej veci. Takto normatívne ustanovená viazanosť správneho súdu právnym názor kasačného súdu odráža finalitu rozhodnutí kasačného súdu a reflektuje požiadavku naplnenia legitímneho očakávania, pričom prispieva
k predvídateľnosti súdneho rozhodovania (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/108/2024 zo dňa 30.04.2025, ods. 22, Kühn, Z., Kocourek, T. a kol.: Soudní řád správní. Komentář. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, str. 1025 - 1026). 54. Skutková podstata správneho deliktu, ktorý je predmetom preskúmavaných rozhodnutí, je z hľadiska jej znakov vymedzená v § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. Podstatným je zameranie sa na konkrétnu formuláciu objektívnej stránky skutkovej podstaty, keďže táto úzko súvisí resp. v kontexte skutkových okolností má vplyv na správne určenie zodpovednej osoby (subjektu). Objektívna stránka dotknutého správneho deliktu je vyjadrená slovami ,,vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie“ (pre zjednodušenie textu správny súd bude v prípade potreby poukázania na toto konanie, uvedené označovať ďalej aj len ,,vypúšťanie odpadových vôd“, čím bude mať na mysli aj osobitné vody, priemyselné vody a osobitné vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok a ich vypúšťanie do podzemných vôd, či verejnej kanalizácie) a predstavuje vonkajšiu stránku správneho deliktu, čím determinuje, aké konanie sa považuje za protiprávne. 55. Objektívna stránka správneho deliktu, o aký ide vo veci samej, obsahuje aj tzv. fakultatívny znak, ktorý sa v prípade jeho zahrnutia do skutkovej podstaty stáva jej imanentnou súčasťou resp. predpokladom, bez ktorého nemožno hovoriť o naplnení objektívnej stránky skutkovej podstaty. Týmto fakultatívnym znakom skutkovej podstaty je spôsob spáchania správneho deliktu, ktorý je v skutkovej podstate vyjadrený slovami ,,bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1]“. Pokiaľ ide o izolované vymedzenie znaku subjektu, možno konštatovať, že skutková podstata správneho deliktu, o aký ide vo veci samej, vymedzuje subjekt všeobecný slovami ,, právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi“. 56. Subjekt je potrebné vnímať aj v kontexte objektívnej stránky, a teda pôjde o osobu, ktorá fakticky realizuje vypúšťanie odpadových vôd v rozpore alebo bez povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1 vodného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že podstatou, ku ktorej smeruje objektívna stránka, je najmä to, aby boli sankcionované osoby, ktoré fakticky vypúšťajú odpadové vody a nedodržiavajú podmienky stanovené v povolení (resp. povolenie ani nemajú), pričom samotná potreba držby špecifického povolenia a v tejto súvislosti dodržiavanie v ňom stanovených podmienok zreteľne odzrkadľuje chránený záujem, ktorým je ochrana vôd. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona možno považovať také komisívne konanie, akým je faktické vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním. 57. Pokiaľ ide o preukázanie objektívnej stránky správneho deliktu, za ktorý bol žalobca sankcionovaný preskúmavanými rozhodnutiami, správny súd poukazuje na závery kasačného súdu vyslovené v kasačnom rozsudku: „Kasačný súd po preštudovaní administratívneho spisu mal za preukázané nasledovné. V prejednávanom prípade bola objektívna stránka skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, teda vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne územie F. bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd preukázaná, a to a) obhliadkou vodného toku Mástsky potok, ktorej priebeh a zistenia boli opísané v Protokole č. 1 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd (MZV) č. 109-036-2020-BA zo dňa 16. júla 2020, ku ktorému došlo na vodnom toku Mástsky potok v Stupave, časť F., k.ú. F. dňa 16. júla 2020, č.: XXXX/XX/XXXX/ A./ XXXX (ďalej len „protokol č. 1“), pričom v protokole č. 1 je uvedené „Z odľahčovacieho objektu kanalizácie na C. D. vytekala hnedo sfarbená, od zhrabkov prečistená odpadová voda zapáchajúca po splaškoch do Mástskeho potoka“; b) telefonickou komunikáciou s konateľom žalobcu, ktorý potvrdil vypúšťanie od zhrabkov prečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt č. 3; c) Protokolom č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd (MZV) č. 109-036-2020-BA zo dňa 16. júla 2020, ku ktorému došlo na vodnom toku Mástsky potokok v Stupave, časť F., k.ú. F. dňa 16. júla 2020, č. 7060/32/2020-30415/2020 zo dňa 17. septembra 2020 (ďalej len „protokol č. 2“); d) listinou žalobcu „Oznámenie o vykonaných opatreniach na odstránenie nevyhovujúceho stavu na odľahčovacom objekte č. 3“, v ktorom žalobca uviedol, že zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie nového problému spôsobujúceho nevyhovujúci stav na odľahčovacom objekte; e) samotným tvrdením žalobcu, ktorý v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 17. mája 2021 uviedol, že z potrubia kanalizácie vytekala bielo spenená voda v čase zrážok. Predmetné tvrdenie
žalobcu je dôležité nakoľko žalobca disponoval rozhodnutím č.j. OU-MA-OSZP 2020/002922/104/ MAJ zo dňa 13. marca 2020 (ďalej len „povolenie na vypúšťanie odpadových vôd“), ktorým Okresný úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal povolenie na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov cez dva výustné objekty, a to výusť č. 2 - I. K., s miestom vypúšťania do vodného toku Mláka a výusť č. 3 - I. C., s miestom vypúšťania do odvodňovacieho rigolu zaústeného do Mástskeho potoka, podľa ktorého je v podmienkach vypúšťania odľahčovaných vôd pre obidve odľahčovacie komory uvedené, že vypúšťanie odľahčovaných (odpadových) vôd sa bude realizovať len v čase prívalových dažďov, v bez dažďovom období budú odľahčovacie komory nefunkčné; f) listom Slovenského hydrometeorologicko ústavu, úsek meteorologická služba, č. 201-3548/2020/10061 zo dňa 14. septembra 2020 doručeným na prvostupňový správny orgán dňa 17. septembra 2020, ktorým bol zaslaný Meteorologický posudok 582/2020, v ktorom je konštatované, že dňa 15. júla 2020 bol zaznamenaný celkový úhrn atmosférických zrážok v lokalite mesta Stupava 0,2 mm a dňa 16. júla 2020 boli v danej lokalite striedavé zrážky s celkovým úhrnom 0,6 mm. Z uvedeného vyplýva, že v čase vzniku MZV (dňa 16. júla 2020) sa v predmetnej lokalite prívalové zrážky nevyskytovali, a teda žalobca vypúšťal odpadové vody z výustného odľahčovacieho objektu I. C. do vodného toku Mástsky potok, za bezdažďového stavu resp. bez výskytu prívalových dažďov v lokalite mesta Stupava, bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd vydaného orgánom štátnej vodnej správy, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona. Podľa ustanovenia § 36 ods. 13 vodného zákona Odpadové vody z odľahčovacích objektov možno vypúšťať do povrchových vôd v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových dažďov. Prívalový dážď je dážď krátkodobého trvania s veľkou intenzitou, ktorý má malý plošný rozsah.“ 58. Správny súd v zhode s vyššie citovanými právnymi závermi kasačného súdu dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona žalobcom. To znamená, že vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne územie F. bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd bolo zo strany správnych orgánov riadne preukázané, a to dôkazmi uvedenými v bode 57. tohto rozsudku písmená a) až f), t. j. dôkazmi vyčerpávajúco špecifikovanými v rozsudku kasačného súdu, na ktorý správny súd v plnej miere odkazuje. V prejednávanom prípade došlo k ohrozeniu kvality vody, čo bolo preukázané práve sfarbením a zápachom vody, ktoré nie sú štandardné. 59. Ustanovenie § 41 zákona o vodách nedefinuje MZV len ako reálne zhoršenie kvality vôd, ale aj ako ohrozenie kvality vôd bez nevyhnutnosti následku v podobe zhoršenia. Podľa dôvodovej správny k tomuto ustanoveniu bolo zámerom zákonodarcu cit: „Vychádzajúc z doterajšej úpravy a z praktických poznatkov sa v tomto paragrafe upravuje základný postup pri mimoriadnom zhoršení alebo ohrození kvality vôd.“ Ďalej dôvodová správa k ustanoveniu § 42 vodného zákona, ktorý nadväzuje na § 41, uvádza cit: „Najdôležitejšou zložkou ochrany povrchových vôd a podzemných vôd je prevencia, na ktorú je kladený zvýšený dôraz v predchádzajúcich ustanoveniach.“ Z uvedeného vyplýva, že na naplnenie znakov MZV postačuje preukázanie ohrozenia kvality vôd (rozsudok kasačného súdu sp. zn. 4Asan/24/2020 zo dňa 26.04.2023). 60. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako aj administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov dospel správny súd k záveru, že v danom prípade boli naplnené všetky znaky správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta za mimoriadne ohrozenie kvality vôd a nie za zhoršenie kvality vôd, a preto nebolo potrebné vykonať v rámci administratívneho konania žiadne ďalšie dokazovanie. Zistenie skutkového stavu veci správnymi orgánmi oboch stupňov považoval správny súd za dostatočné s tým, že tieto skutkové zistenia odôvodňujú záver prijatý správnymi orgánmi o tom, že sa žalobca dopustil predmetného správneho deliktu, za ktorý mu bola v súlade so zákonom uložená pokuta vo výške 10 000 eur. 61. Žalobca žalobným návrhom požadoval zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom alternatívne navrhol aj aplikovanie sankčnej moderácie podľa § 198 SSP považujúc pokutu uloženú prvostupňovým rozhodnutím za neprimerane prísnu a vysokú. Pokiaľ ide o alternatívny návrh žalobcu na aplikovanie sankčnej moderácie, správny súd uvádza, že v zmysle § 198 SSP sú možnosti správneho súdu moderovať výšku uloženej sankcie viazané na výsledky ním vykonaného dokazovania, návrh žalobcu a záver, že aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej
úvahy, táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. V prejednávanej veci voľná úvaha, ktorou sa riadili vo veci konajúce správne orgány, sa neprieči zásadám logického myslenia a nevybočila z medzí a rámca stanoveného zákonom. Preto správny súd zohľadniac závažnosť zisteného porušenia právnych povinností rovnako, ako bolo špecifikované správnymi orgánmi oboch stupňov v preskúmavaných rozhodnutiach, považoval sankciu vo výške 10 000 eur, uloženú na dolnej hranici sankčného rozpätia, za primeranú (podľa § 75 ods. 9 vodného zákona bolo za predmetný správny delikt možné uložiť pokutu do 165 000 eur). 62. Správny súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako zákonné, preskúmateľné a odôvodnené, vydané po náležitom zistení skutkového stavu a po zohľadnení námietok žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného nebol zákonný predpoklad na ingerenciu správneho súdu v podobe moderovania sankcie, uloženej na dolnej hranici sankčného rozpätia. Prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie spĺňa atribúty riadneho odôvodnenia výšky pokuty. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí presne špecifikoval, na základe akých okolností uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 000 eur. Prvostupňový správny orgán zohľadnil závažnosť protiprávneho konania žalobcu, prihliadol na mieru zavinenia (nešlo o úmyselné konanie žalobcu) a tiež uviedol priťažujúce okolnosti, za ktoré považoval to, že žalobca ako pôvodca MZV vzniknutú udalosť neohlásil v zmysle vodného zákona inšpekcii alebo miestne príslušnému okresnému úradu a tiež to, že na predmetnej lokalite došlo k opakovanému porušeniu vodného zákona žalobcom, a to v roku 2019, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 5 000 eur. Ako poľahčujúce okolnosti prvostupňový správny orgán vyhodnotil spoluprácu žalobcu počas riešenia vzniknutej situácie a tiež to, že vzniknuté MZV neovplyvnilo užívanie vôd. Pokutu uloženú na rozhraní 6 % možnej zákonnej sadzby nepovažoval správny súd s ohľadom na dané okolnosti za neprimeranú ani likvidačnú a nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 198 SSP. 63. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Správny súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov. Správny súd v postupe správnych orgánov predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 64. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, dospel k záveru, že správne orgány sa náležite zaoberali predmetnou vecou, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistili skutočný stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 65. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 66. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.