Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/227/2021 4021200214 13. 02. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200214.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph. D., a z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci žalobcu: ORCOM s.r.o., so sídlom Biela 9, 949 01 Nitra, IČO: 44 370 474, zastúpeného BURDA LEGAL s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 46530894, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie, Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394001021/1794-5567/2021 zo dňa 19. 02. 2021, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu zamieta. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, stále pracovisko Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 7891/326/2020-32453/2020 zo dňa 01. 10. 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi podľa § 75 ods. 9 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „zákon o vodách“) uložená pokuta vo výške 50 000,Eur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že v dňoch 27.05.2020 a 29.05.2020 vypúšťal nevyčistené splaškové (žumpové) odpadové vody cez prepadovú hranu odľahčovacieho objektu čistiarne odpadových vôd (ďalej len „ČOV“), ktorý je umiestnený na parcela EKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria a odpadové vody z ČOV s vysokými koncentračnými hodnotami znečistenia v ukazovateľoch rozpustené látky sušené pri 105? a celkový fosfor cez výustný objekt v r.km 28,8, nachádzajúci sa v katastrálnom území A. B. parcela EKN č. XXXX/XXX vodná plocha, do povrchového vodného toku Stará Nitra bez právoplatného povolenia orgánu štátnej vodnej správy. Nedovoleným vypúšťaním splaškových odpadových vôd z odľahčovacieho objektu a odpadových vôd z ČOV s vysokými koncentračnými hodnotami znečistenia v ukazovateľoch rozpustené látky sušené pri 105? a celkový fosfor bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy prišlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd (ďalej len „MZV“), ktoré sa prejavilo najmä zafarbením vody v toku (sivo-čierne sfarbenie), zápachom po splaškoch, penou a úhynom rýb. Uvedeným konaním mal žalobca porušiť povinnosti upravené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách, čím došlo podľa prvostupňového orgánu k MZV podľa § 41 ods. 1 zákona o vodách.
2. Prvostupňový orgán vo svojom odôvodnení poukázal na vykonanie obhliadky inšpekcie na vodnom toku Stará Nitra r. km. 28,8, kedy bolo zistené, že žalobca prevádzkuje kanalizáciu do ktorej mali byť vypúšťané odpadové vody z 25 firiem, ktoré mali byť následne čistené v ČOV a vypúšťané prostredníctvom predmetného výustného objektu do vodného toku Stará Nitra v r.km 28,8. Vykonaním obhliadky dňa 27.05.2020 v dopoludňajších hodinách bolo podľa prvostupňového orgánu zistené, že z výustného objektu odtekajú do vodného toku Stará Nitra v r.km 28,8 znečistené odpadové vody sivej farby, s výrazným zápachom po splaškoch, odpadové vody mierne penili, čo sa však v podvečerných hodinách cca o 16,45 hodine zmenilo na výrazné penenie. 3. Ďalej bolo podľa prvostupňového orgánu zistené, že v odtokovej šachte ČOV pred merným objektom bola natiahnutá hadica, prostredníctvom ktorej bola do šachty mohutným prúdom privádzaná čistá voda z vodného zdroja, ktorá riedila odpadové vody odtekajúce z ČOV do vodného toku. Zároveň bolo zistené, že odľahčovací objekt ČOV nachádzajúci sa pred oplotením ČOV, do ktorého boli fekálnym vozidlom vypúšťané splaškové odpadové vody privážané na ČOV, mal nefunkčnú prepadovú hranu. Počas riešenia mimoriadneho znečistenia vôd fekálne vozidlo patriace žalobcovi priviezlo na ČOV splaškové odpadové vody zo žúmp od súkromných osôb. Pri ich vypúšťaní bolo zistené, že odpadové vody v dôsledku nefunkčnej prepadovej hrany odtekali bez čistenia priamo do odtokového potrubia a následne do vodného toku, preto bolo vypúšťanie okamžite zastavené. V usadzovacej nádrži ČOV bola zároveň zistená akumulovaná odpadová voda výraznej čiernej farby. Obhliadkou vodného toku nad výustným objektom bola zistená vizuálne čistá voda bez znečistenia a zápachu, s výskytom živých rýb. Naopak, pod výustným objektom bol zaznamenaný rozsiahly úhyn rýb. Pracovníčkou RVPS Nitra bol vykonaný odber 52 kusov uhynutých rýb z 9 druhov na laboratórnu analýzu. Úhyn rýb bol následne potvrdený aj v obci Branč na moste za obecným úradom. 4. Po zaslaní uvedených odberov uhynutých rýb na analýzu do Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne, Skúšobné laboratórium ŠVPS Dolný Kubín (akreditácia SNAS, reg. č. 486/5-117), bolo molekulárno-biologickou analýzou metódou PCR podľa prvostupňového orgánu zistené, že nebol u rýb potvrdený výskyt ochorenia. Patologicko-anatomická pitva preukázala, že úhyn rýb nastal v dôsledku udusenia spôsobeného pôsobením cudzorodých látok, čo bolo doložené prítomnosťou kalu v žiabrach a ústnej dutine, rozsiahlymi autolytickými zmenami (rozpad, rozklad) na koži a vnútorných orgánoch v dôsledku pôsobenia tenzidov, krvnými zrazeninami v okolí srdca a rozbredlou slezinou a svalstvom, čo rovnako podľa prvostupňového orgánu poukazuje na pôsobenie cudzorodých látok na organizmus rýb. 5. Zo všetkých skutočností zistených pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd podľa prvostupňového orgánu vyplýva, že žalobca vypúšťal fekálnym vozidlom splaškové odpadové vody cez odľahčovací objekt ČOV bez čistenia priamo do vodného toku Stará Nitra bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy a súčasne vypúšťal v dňoch 27.05.2020 a 29.05.2020 odpadové vody z ČOV s nepovolenými ukazovateľmi a hodnotami, ktoré nemal stanovené v povolení na vypúšťanie odpadových vôd. Týmto konaním bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy, cez výustný objekt v r. km 28,8, porušil povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách, čo viedlo k mimoriadnemu znečisteniu vôd prejavujúcemu sa sivočiernym zafarbením vody, zápachom po splaškoch, tvorbou peny a úhynom rýb. Uvedeným konaním boli naplnené znaky mimoriadneho znečistenia vôd podľa § 41 ods. 1 zákona o vodách, pričom žalobca bol podľa prvostupňového orgánu pôvodcom tohto mimoriadneho znečistenia. Výsledok riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd a správneho konania preukázal naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách. Výšku pokuty za uvedeného konanie prvostupňový orgán bola určil podľa § 75 ods. 9 zákona o vodách, kedy súčasne postupoval v súlade s § 76 ods. 1 zákona o vodách a prihliadol najmä na rozsah porušenia povinností a okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Prvostupňový orgán zohľadnil, že mimoriadne znečistenie vôd vzniklo súbehom dvoch uvedených protiprávnych konaní účastníka konania. Zároveň prihliadol na závažné následky konania, ktorými bol rozsiahly úhyn rýb. Uložená pokuta vo výške 50 000 eur podľa prvostupňového orgánu predstavuje 30,3 % z maximálnej zákonnej sadzby podľa § 75 ods. 9 vodného zákona a považoval ju za primeranú závažnosti zisteného protiprávneho stavu. 6. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 1394001021/1794-5567/2021 zo dňa 19. 02. 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteniami a závermi prvostupňového
orgánu, týkajúcich sa konania žalobcu. Odvolacie námietky žalobcu o porušení § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku považoval za zavádzajúce a konštatoval, že prvostupňový správny orgán riadne a úplne zistil skutkový stav veci a postupoval v súlade s právnymi predpismi. S odvolaním sa na zadovážené dôkazy v administratívnom spise žalovaný konštatoval, že žalobca ako prevádzkovateľ ČOV v uvedených dňoch neoprávnene vypúšťal odpadové vody bez čistenia cez odľahčovací objekt ČOV a následne z výustného objektu v r. km 28,8 do vodného toku Stará Nitra s vysokými koncentračnými hodnotami znečistenia vo všetkých stanovených ukazovateľoch okrem pH a v ukazovateľoch rozpustené látky sušené pri 105? a celkový fosfor. Znečistenie sa podľa žalovaného prejavilo zafarbením vody, zápachom, penou a úhynom rýb a vykazovalo vysoké koncentrácie znečisťujúcich látok nad stanovené limity. Týmto konaním došlo k naplneniu znakov mimoriadneho zhoršenia vôd podľa § 41 ods. 1 zákona o vodách. Uloženie pokuty bolo preto zákonnou povinnosťou orgánu štátnej vodnej správy a bolo vykonané v súlade so zákonom o vodách. 7. Ďalej žalovaný považoval tvrdenia žalobcu, že prevádzkuje ČOV určenú výlučne na čistenie splaškových odpadových vôd, za zavádzajúce. Z povolenia na vypúšťanie odpadových vôd č. OUNR-OSZP3-2015/041964-05/F40 zo dňa 19.12.2015 podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že z predmetnej ČOV je povolené vypúšťanie komunálnych aj priemyselných odpadových vôd do povrchových vôd. Poukazovanie žalobcom na zmluvné vzťahy s producentmi odpadových vôd, podľa ktorých má byť čistenie priemyselných odpadových vôd zabezpečené nimi, je v prejednávanej veci bezpredmetné, keďže žalobca je prevádzkovateľom ČOV, na ktorého sa predmetné povolenie vzťahuje. Tvrdenie žalobcu, že ČOV technicky nedisponuje zariadením na čistenie priemyselných odpadových vôd a takéto služby neposkytuje, nemožno podľa žalovaného akceptovať, nakoľko povolenie sa vzťahuje aj na priemyselné odpadové vody. Povinnosti prevádzkovateľa ČOV vyplývajú priamo zo zákona o vodách a zo zákona č. 442/2002 Z. z. a nemožno sa ich zbaviť poukazovaním na zmluvné vzťahy s tretími osobami. Žalobca preto podľa žalovaného nesie zákonnú zodpovednosť za dodržiavanie podmienok povolenia na vypúšťanie odpadových vôd č. OU-NR-OSZP3-2015/041964-05/F40 zo dňa 19.12.2015. Žalovaný tiež neakceptoval tvrdenie žalobcu, že preliatie prepadovej hrany odľahčovacieho objektu nemožno považovať za pochybenie, keďže ide o funkčný bezpečnostný prvok ČOV. Zo zadováženého skutkového stavu podľa žalovaného vyplýva, že žalobca sám priznal, že v čase mimoriadneho zhoršenia vôd bola kovová prepadová hrana odľahčovacieho objektu skorodovaná a na viacerých miestach deravá. Uvedené skutočnosti vylučujú podľa žalovaného záver, že by preliatie prepadovej hrany bolo spôsobené výlučne jej riadnou bezpečnostnou funkciou. 8. Za zavádzajúce označil žalovaný aj tvrdenie žalobcu o tom, že sa nedopustil protiprávneho konania, keďže odmieta úmyselné, či účelové vypúšťanie splaškových odpadových vôd fekálnym vozidlom cez odľahčovací objekt ČOV bez čistenia priamo do vodného toku. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na Protokol č. 2 riešenia MZV zo dňa 29.05.2020, z ktorého vyplynulo, že žalobca vypúšťal nečistené splaškové odpadové vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy z výustného objektu v r.km 28,8 aj dňa 29.05.2020 a to tak, že prítok na ČOV bol odstavený a všetky odpadové vody boli vypúšťané do toku bez čistenia na ČOV, pričom uvedenú skutočnosť žalobca nespochybnil v rámci riešenia MZV. Uvedené podľa žalovaného dokazuje aj fotodokumentácia založená v administratívnom spise. Tvrdenie žalobcu, že zdroj nedovoleného vypúšťania priemyselných odpadových vôd má pôvod v činnosti spoločnosti Renviro, nemožno podľa žalovaného akceptovať, keďže prevádzkovateľom ČOV je žalobca. Zároveň podľa § 41 ods. 4 zákona o vodách sa za pôvodcu MZV považuje podľa žalovaného ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase jeho vzniku a u ktorého bola preukázaná príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním. Žalovaný nespochybnil spoluprácu účastníka konania pri riešení a odstraňovaní následkov MZV, táto povinnosť mu však vyplýva priamo z § 41 ods. 5 zákona o vodách. 9. Žalovaný ohľadne výšky uloženého pokuty sa stotožnil s prvostupňovým orgánom, ktorý podľa neho postupoval v súlade s § 76 ods. 1 zákona o vodách, kedy prihliadol najmä na rozsah a dobu trvania MZV (27.05. – 29.05.2020), na hromadný úhyn rýb, ako aj na spôsob spáchania deliktu. Podľa žalovaného boli zohľadnené dve samostatné protiprávne konania žalobcu, a to vypúšťanie nečistených splaškových odpadových vôd cez odľahčovací objekt ČOV a vypúšťanie odpadových vôd s vysokými koncentračnými hodnotami znečistenia v ukazovateľoch rozpustené látky sušené pri 105 °C a celkový fosfor, v oboch prípadoch bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy. Žalovaný považoval pokutu za primeranú, uloženú v dolnej hranici zákonného rozpätia, zákonnú a dostatočne odôvodnenú, keďže plní represívnu aj preventívnu funkciu.
II. Správna žaloba 10. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, doručenou pôvodne na Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 29. 04. 2021, ktoré v úvode žaloby považoval za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav považoval za nedostatočne zistený a rozhodnutie v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty označil za nedostatočne odôvodnené a teda za nepreskúmateľné. 11. Ohľadne vady nesprávneho právneho posúdenia žalobca uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán nesprávne interpretovali ustanovenie § 41 ods. 4 zákona o vodách, kedy za pôvodcu MZV označili žalobcu. Žalobca sa podľa vlastných tvrdení správneho deliktu nedopustil. Skutočným pôvodcom MZV bola podľa žalobcu spoločnosť Renviro s. r. o., IČO: 46 235 248 (ďalej len „Renviro“), ktorá pri prevádzke svojho recyklačného zariadenia (technologickej linky) vyúsťujúceho do kanalizačnej siete ČOV preukázateľne a neoprávnene vypustila do tejto siete tuhý odpad o nečistené priemyselné odpadové vody. Pri aplikácii ustanovenia § 41 ods. 4 zákona o vodách sa žalovaný nekriticky uspokojil so zistením, že koncové zariadenie je vo vlastníctve (v prevádzke) žalobcu, kedy je daná jeho zodpovednosť za vzniknuté MZV, ktoré malo pritom podľa žalobcu pôvod v prevádzkovej činnosti inej spoločnosti, ktorá prevádzkuje vlastné zariadenie na vstupe do kanalizačnej siete prevádzkovanej žalobcom, cez ktorú sa nedovolený odpad dostal do povrchového toku rieky. Podľa žalobcu pre identifikáciu pôvodcu MZV musia byť v súlade s § 41 ods. 4 zákona o vodách splnené dve podmienky, a to prevádzkovanie zariadenia v čase vzniku MZV a príčinná súvislosť medzi prevádzkovaním tohto zariadenia a samotným vznikom MZV. Zariadením sa podľa žalobcu na účely zistenia pôvodcu nemá namysli len čistička odpadových vôd, odľahčovací objekt alebo výustný objekt, ako to uviedli prvostupňový orgán a žalovaný, pretože tento záver nemá oporu v zákone o vodách. Prijatý výklad žalovaným by mal podľa žalobcu za následok, že skutočný znečisťovateľ by bol nepostihnuteľný, a to len z dôvodu, že nevlastní, resp. neprevádzkuje samotnú ČOV, príp. koncové zariadenie bez ohľadu na to, čo do tohto cudzieho zariadenia vypustí. Žalobca vyjadril presvedčenie, že v podmienkach právneho štátu nemôže byť sankcionovaný za MZV, ktoré nespôsobil a samotné vlastníctvo ČOV a vyúsťovacieho objektu bez ďalšieho neznamená, že žalobca má byť pôvodcom MZV. Žalobca v uvedenej súvislosti poukázal na to, že v rámci administratívneho konania predložil dôkazy o tom, že pôvodcom MZV bola spoločnosť Renviro, ktorá sa zaoberá v rámci svojej podnikateľskej činnosti recykláciou PET fliaš. Táto spoločnosť podľa žalobcu prevádzkovala zariadenie v čase, kedy MZV vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním. Strohé konštatovanie žalovaného o zodpovednosti žalobcu za MZV je podľa žalobcu zjavne nesprávne, nedostatočne odôvodnené a ako také samo o sebe spôsobilo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 12. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že ČOV v jeho vlastníctve nie je z technického hľadiska spôsobilá na čistenie priemyselných odpadových vôd a je spôsobilá len na čistenie splaškových odpadových vôd. Z tohto dôvodu je preto podľa žalobcu povinný producent priemyselných odpadových vôd zabezpečiť prečistenie týchto vôd na svoje vlastné náklady pred vypustením do kanalizačnej siete žalobcu. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd neobsahuje požiadavky na sledovanie parametrov (povolených hodnôt) rozpustných látok a celkového fosforu. Túto argumentáciu žalovaný podľa žalobcu vyhodnotil ako zavádzajúcu, pričom sa nezaoberal samotných odôvodnením uvedeného povolenia, podľa ktorého je zrejmé, že podmienky (povolené koncentračné hodnoty) sa vzťahujú len k vypúšťaniu komunálnych odpadových vôd a nie priemyselných odpadových vôd. Orgány verejnej správy preto podľa žalobcu nesprávne vyhodnotili obsah predmetného povolenia. Žalobca sa preto podľa svojho názoru nemohol dopustiť protiprávneho konania, keďže nie je producentom priemyselných odpadových vôd a ani nevlastní zariadenie, ktoré by bolo spôsobilé čistiť takýto druh vôd. Týmto postupom žalovaný súčasne nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže sa neoboznámil s obsahom povolenia, fungovaním ČOV, povinnosťami producenta odpadových vôd a ČOV v prevádzke žalobcu. 13. Posúdenie konania žalobcu pri odstraňovaní vzniknutej havarijnej situácie žalovaným považoval žalobca za nesprávne. Fekálne vozidlo v čase vzniku MZV nevypúšťalo splaškové odpadové vody cez odľahčovací objekt ČOV bez ich čistenia priamo do vodného toku, ale účelom bolo prečistenie zanesenej privádzacej rúry ČOV. Vypúšťaním obsahu fekálneho vozidla pod tlakom preto žalobca iniciatívne odstraňoval vzniknutú havarijnú situáciu a nevypúšťal splaškové odpadové vody cez odľahčovací objekt ČOV bez ich čistenia priamo do vodného toku. Týmto konaním sa podľa názoru žalobcu dosiahol aspoň
čiastočný prietok privádzacej rúry a umožnil tak prívod splaškovej odpadovej vody z odľahčovacieho objektu do ČOV, čim aspoň čiastočne obmedzil negatívne dôsledky havarijnej situácie. Žalobca preto svoje konanie nepovažoval za protiprávne, zakladajúce zodpovednosť za správny delikt. 14. K uloženej pokute žalobca uviedol, že táto je neprimeraná a orgánmi verejnej správny neodôvodnená. Škoda bola podľa žalobcu spôsobená jemu porušením povinností tretieho subjektu, pričom sám vykonal všetky kroky vedúce k náprave, odvráteniu a zmierneniu škodlivých následkov. Súčasne žalobca poukázal na skutočnosť, že poskytoval súčinnosť a že doposiaľ nebolo voči nemu v obdobnej veci iniciované žiadne správne konanie a ani nebol doposiaľ sankcionovaný. Tieto okolnosti podľa žalobcu orgány verejnej správy nezobrali do úvahy a ani ich nevyhodnotili. 15. V záverečnom petite žaloby žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň tiež navrhol, aby súd postupom podľa § 198 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zvážil moderáciu pokuty a uložil ju v najnižšej možnej výmere v sume 2000,- Eur. III. Vyjadrenie žalovaného 16. K žalobe sa podaním doručeným dňa 27. 10. 2021 vyjadril žalovaný. Podľa žalovaného z definičných znakov „mimoriadneho zhoršenia vôd“ je zrejmé, že na ich naplnenie sa nevyžaduje reálne zhoršenie kvality vôd, ale postačuje, ak zo situácie vyplynulo ich závažné ohrozenie. V prejednávanom prípade došlo podľa žalovaného k reálnemu poškodeniu zložiek životného prostredia, čo medzi účastníkmi konania nie je sporné. Podľa žalovaného bolo preukázané, že nečistené odpadové vody boli vypúšťané z výustného objektu žalobcu v r.km 28,8 do vodného toku Stará Nitra. Týmto konaním došlo ku MZV, ktoré podľa žalovaného spôsobil žalobca, ktorý vypúšťal cez ním prevádzkovaný výustný objekt odpadové vody predmetných spoločností, ktorým zabezpečuje čistenie odpadových vôd ako prevádzkovateľ kanalizácie a ČOV. Podľa žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že nečistené odpadové vody boli do vodného toku vypustené práve cez výustný objekt žalobcu, tzn., že ak by žalobca riadne prevádzkoval ČOV a neodstavil technológiu čistenia odpadových vôd na ČOV (prítok odpadovej vody na ČOV), resp. mal funkčnú prepadovú hranu, nedošlo by ani k vzniku MZV. Z pohľadu zodpovednosti žalobcu za vznik MZV je podľa žalovaného bezpredmetné, či žalobca vedel, že v danom čase vypúšťa odpadové priemyselné vody, alebo či vedel, že jeho činnosťou môže dôjsť k vzniku MZV. Žalobca ako prevádzkovateľ ČOV a výustného objektu z povahy svojej činnosti musí podľa žalovaného znášať zodpovednosť aj za okolnosti, ktoré zjavne nevie ovplyvniť. Žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že producentom odpadových vôd môže byť iný subjekt, avšak od producenta odpadových vôd je nutné odlíšiť pôvodcu MZV, pretože ak by bola otázka producenta odpadových vôd vo vzťahu k MZV relevantná, zákonodarca by to uviedol priamo do znenia ustanovenia § 41 ods. 4 vodného zákona. Pokiaľ žalobca akceptoval, že cez výustný objekt, ktorý prevádzkuje, budú vypúšťané odpadové vody aj iných subjektov, nesie podľa žalovaného zodpovednosť za všetky odpadové vody, ktoré vypustí do vodného toku. Podľa žalovaného nie je vecou správnych orgánov posudzovať súkromnoprávnu zodpovednosť dvoch právnických osôb, a teda z pohľadu správneho orgánu je bezpredmetné, ako ku škodlivému následku došlo, smerodajné je, že následok nastal a bol spôsobený konaním žalobcu, ktorý je zodpovedný za prevádzkovanie výustného objektu. 17. Žalovaný sa ďalej nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sa nemohol dopustiť porušenia ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách, pretože z predmetného ustanovenia vyplýva, že povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na vypúšťanie a) odpadových vôd; b) osobitných vôd; c) geotermálnych vôd, pričom citované ustanovenie nerieši otázku čistenia predmetných vôd. Objektívna stránka správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách spočíva podľa žalovaného v konaní, a to vo vypúšťaní odpadových vôd, osobitných vôd alebo priemyselných odpadových vôd do povrchovej vody, podzemnej vody alebo verejnej kanalizácie bez príslušného povolenia, pričom v predmetnom prípade žalobca vypúšťal odpadové vody do povrchového vodného toku bez povolenia podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách. Otázka čistenia priemyselných vôd podľa žalovaného nie je predmetom znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách a pre posúdenie naplnenia znakov skutkovej podstaty daného správneho deliktu je irelevantné, či žalobca je spôsobilý čistiť priemyselné
odpadové vody. Povolenie, ktorým žalobca disponoval na vypúšťanie odpadových vôd podľa žalovaného neobsahovalo úpravu ukazovateľov rozpustených látok sušených pri 105°C a ukazovateľa celkový fosfor, a teda nebolo komplexné vo vzťahu všetkým druhom odpadových vôd, ktorými sú v podľa ustanovenia § 2 písm. j) vodného zákona splašková, priemyselná a komunálna voda. 18. Argumentácia žalobcu týkajúca sa odvracania vzniknutej havarijnej situácie smeruje podľa žalovaného k obhájeniu svojej protiprávnej činnosti. Žalobca svojou argumentáciou podľa žalovaného potvrdzuje, že došlo z jeho strany k vypúšťaniu odpadových vôd z fekálneho vozidla cez odľahčovací objekt, avšak má za to, že predmetným konaním odvracal hroziacu škodu. Podľa žalovaného je preto zrejmé, že nie je sporným konanie žalobcu, ale či takéto konanie je konaním protiprávnym. Nakoľko zákon o vodách neupravuje liberačné dôvody, ktoré by bolo možné použiť v prospech konania žalobcu, nemožno posudzovať žalobcovo konanie inak, ako v rozpore so zákonom. 19. Uloženú pokutu považoval žalovaný za zákonnú a riadne odôvodnenú, keďže orgány verejnej správy konštatovali, že sa žalobca dopustil viacerých protizákonných činností, ako aj skutočnosť, že jeho konaním došlo k reálnemu poškodeniu zložiek životného prostredia. S poukazom na uvedené skutočnosti preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 20. K vyjadreniu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 28. 10. 2021, sa žalobca následne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.11.2021 (replika). Žalobca uviedol, že žalovaný len zotrváva na svojom nesprávnom výklade ustanovenia § 41 ods. 4 zákona o vodách, že pôvodcom MZV mohol byť iba žalobca ako prevádzkovateľ ČOV a výustného objektu, ktorý má niesť zodpovednosť aj za okolnosti, ktoré nevie ovplyvniť. Žalovaný bol podľa žalobcu povinný zistiť a sankcionovať skutočného pôvodcu MZV, inak nie je naplnená citovaná hypotéza právnej normy zákona o vodách. Prevádzkovateľom zariadenia môže byť podľa žalobcu nielen prevádzkovateľ koncového zariadenia, ale aj prevádzkovateľ akéhokoľvek zariadenia, ktoré je v súvislosti so svojou prevádzkou spôsobilé zapríčiniť MZV, teda akýkoľvek producent odpadových vôd. Žalobca namietal, že ku vzniku MZV malo dôjsť v príčinnej súvislosti s prevádzkovaním jeho zariadení. Žalobca poukázal na skutočnosť, že bez protiprávneho konania spoločnosti Renviro by nedošlo k vypúšťaniu odpadu, ktorý kontaminoval povrchový tok rieky. Skutočným znečisťovateľom má byť preto podľa žalobcu ten subjekt, ktorý nepredčistené odpadové vody do kanalizácie vyúsťujúcej do povrchového toku rieky reálne a bez povolenia vypustil. Znečisťovateľom preto podľa žalobcu nie je subjekt, ktorý má v prevádzke zariadenie, prostredníctvom ktorého boli odpadové vody vypustené do vodného toku. Keďže žalobca nie je producentom priemyselných odpadových vôd a ani nevlastní žiadne zariadenie, ktoré by bolo spôsobilé tieto vody čistiť, nie je možné podľa žalobcu hovoriť o jeho protiprávnom konaní, ktoré by malo spočívať v neoprávnenom vypúšťaní priemyselných odpadových vôd v rozpore s povolením. 21. Odstraňovanie následkov havárie, ktorá bola spôsobená činnosťou tretej osoby, nemožno stotožňovať so samotnou príčinou vzniku tejto havárie. K odvracaniu, resp. eliminovaniu vznikajúcej škody bolo podľa názoru žalobcu jeho povinnosťou podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda takémuto konaniu chýba znak protiprávnosti. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v správnej žalobe ohľadne zjavnej neprimeranosti uloženej pokuty ako aj s argumentáciou ohľadne prihliadnutia na škodlivé následky porušenia povinnosti, nevyhodnotenia okolností, za ktorých došlo k porušeniu povinností a ani či a ako sa žalobca pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. Žalobca v závere zotrval na svojom žalobnom návrhu. 22. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.12.2021 (duplika). Spôsob, ktorým žalobca odvracal škodu odporuje podľa žalovaného § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách , pretože ak chcel žalobca spriepustniť privádzaciu rúru do čistiarne odpadových vôd, mohol to urobiť iným spôsobom, pri ktorom by nedošlo k vypusteniu odpadových vôd do vodného toku bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy. Konanie žalobcu nie je možné podľa žalovaného považovať za výkon povinnosti ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť, ale naopak za správny delikt. Ohľadne výšky uloženej pokuty žalovaný odkázal na svoju repliku a napadnuté rozhodnutie. V ďalších častiach dupliky žalovaný zotrval na svojej argumentácii uvedenej vo svojom vyjadrení k žalobe.
V. Relevantná právna úprava 23. Podľa § 2 písm. m) zákona o vodách na účely tohto zákona komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov obsahujúca prevažne splaškovú odpadovú vodu; môže obsahovať priemyselnú odpadovú vodu, infiltrovanú vodu a v prípade jednotnej stokovej siete alebo polodelenej stokovej siete aj vodu z povrchového odtoku. 24. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd. 25. Podľa § 41 ods. 1 zákona o vodách mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len "mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou. 26. Podľa § 41 ods. 4 zákona o vodách za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním. 27. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1], 28. Podľa § 75 ods. 9 zákona o vodách ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť do 165 000 eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt, v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd. 29. Podľa § 76 ods. 1 zákona o vodách pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. VI. Právne posúdenie veci 30. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu a registra 10S správneho súdu. 31. Na účel prejednania žaloby nariadil správny súd na deň 13. 02. 2026 pojednávanie, na ktorom za účasti zástupcov obidvoch účastníkov konania rozhodol o žalobe vyhlásením rozsudku. So zreteľom na dátum nápadu žaloby správny súd v súlade s § 493e Správneho súdneho poriadku konal a rozhodoval vo veci podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku v znení účinnom k 30. júnu 2023.
32. Podstata žalobných bodov smerovala voči záverom žalovaného ohľadne nesprávneho právneho posúdenia zodpovednosti žalobcu za spáchaný správny delikt a určenie skutočného pôvodcu MZV, ďalej nesprávneho právneho posúdenia konania žalobcu pri odstraňovaní havarijnej situácie a v nedostatočnom odôvodnení žalovaného a prvostupňového orgánu týkajúceho sa uloženej pokuty za spáchaný správny delikt. 33. Predtým, ako správny súd pristúpil k posudzovaniu námietok týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia, bolo potrebné najskôr preskúmať správnosť zisteného skutkového stavu veci, z ktorého je potrebné následne vychádzať pri vyvodzovaní príslušných právnych záverov. 34. Pokiaľ ide o zistený skutkový stav, na ktorý boli prvostupňovým orgánom následne aplikované citované zákonné ustanovenia, tento bol ustálený v podstatných častiach podľa prvostupňového rozhodnutia, rozhodnutia žalovaného ako aj z protokolov z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd zo dňa 27.05.2020, 29.05.2020 a 06.07.2020 (ďalej len „protokoly“), nasledovne. 35. Žalobca bol v danom čase prevádzkovateľom kanalizácie, do ktorej boli vypúšťané splaškové odpadové vody a priemyselné vody z výroby na základe zmluvných vzťahov od 25 ďalších subjektov. Žalobca bol rovnako prevádzkovateľom ČOV, v ktorej boli tieto odpadové vody čistené a následne vypúšťané cez výustný objekt, ktorý tiež prevádzkoval žalobca, do vodného toku Stará Nitra v riečnom kilometri 28,8. 36. Vykonaním obhliadky dňa 27.05.2020 bolo zistené vytekanie odpadových vôd z výustného objektu do vodného toku Stará Nitra, pričom došlo aj k vykonaniu odberov vody z tohto vodného toku. Počas obhliadky samotnej ČOV bolo zároveň zistené, že z cisternového vozidla vo vlastníctve žalobcu, ktorým boli prepravované odpadové vody od fyzických osôb, boli tieto vypúšťané cez odľahčovací objekt ČOV, ktoré následne odtekali bez čistenia cez nefunkčnú prepadovú hranu v tejto šachte rovno odtokovým potrubím spájajúcim sa s potrubím s odpadovou vodou z ČOV a následne do výustného objektu a do vodného toku. Navyše bolo inšpekciou zistené, že v odtokovej šachte z ČOV bola umiestnená hadica, ktorá mohutným prúdom čistej vody z vlastného vodného zdroja žalobcu riedila odpadové vody odtekajúce z ČOV do vodného toku. Obhliadkou vodného toku pod výustným objektom bol zaznamenaný mohutný úhyn rýb rôznych druhov a veľkostí. 37. Vykonaním opätovnej obhliadky za účasti štatutára žalobcu dňa 28.05.2020 bol zistený nezmenený stav vypúšťania odpadových vôd, pričom bolo konštatované zhoršenie situácie, keďže žalobca odstavil prítok odpadových vôd do ČOV a všetky odpadové vody 25 ďalších subjektov boli bez čistenia vypúšťané do vodného toku. V ďalší deň 29.05.2020 bolo obhliadkou zistené vytekanie znečistenej odpadovej vody z výustného objektu, z ktorého boli obdobne ako dňa 27.05.2020 vykonané odbery. V rovnaký deň došlo aj ku vykonaniu obhliadky samotnej ČOV, z ktorej vyplynulo, že táto je mechanicko-biologická s biofiltrom bez prevzdušňovacieho zariadenia, ktorou sú čistené splaškové a priemyselné odpadové vody z 25 spoločností. Z vyhodnocovanej jednotky ČOV vyplýval údaj, že odo dňa 28.05.2020. do 29.05.2020 bolo do vodného toku vypustených 70 m3 odpadových vôd. Analýzou koncentračných hodnôt z odobratých vzoriek boli zistené mnohonásobné prekročenia týchto hodnôt v ukazovateľoch kvality povrchovej vody oproti hodnotám uvedeným v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd , ako aj vysoké hodnoty znečistenia v ukazovateľoch rozpustené látky sušené pri 105? a celkový fosfor oproti hodnotám stanoveným v príslušnom povolení na vypúšťaní odpadových vôd vydaným pre žalobcu. 38. Takto ustálený skutkový dej žalobca v rámci žalobných bodov spochybnil tým, že pôvodcom MZV je spoločnosť Renviro, ktorá pri vlastnej výrobnej činnosti vypustila odpadové vody do ČOV, ďalej tým, že ČOV nečistí priemyselné vody a ani povolenie sa nevzťahuje na čistenie priemyselných vôd, a tým, že žalobca z cisternového vozidla nevypúšťal splaškové a odpadové vody, ale odstraňoval vzniknutú havarijnú situáciu, kedy chcel uvoľniť zanesené privádzacie potrubie za účelom spriechodnenia vtoku odpadových vôd do ČOV. 39. Pokiaľ ide o konanie žalobcu zo dňa 27.05.2020, ktoré sa týkalo vypúšťania odpadových vôd cez prepadovú hranu odľahčovacieho objektu ČOV, ostali žalobcom nespochybnené zistenia a závery žalovaného (prvostupňového orgánu) týkajúce sa riedenia odpadových vôd žalobcom vychádzajúcich z ČOV prúdom vody z vlastného vodného zdroja. Tieto závery vyplývali jednak z prvostupňového
rozhodnutia a jednak z protokolov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, pričom žalobca sa k týmto skutočnostiam nijak nevyjadril. Žalobca tiež nevyvracal závery o tom, že cisternové vozidlo priviezlo v tento deň splaškové odpadové vody zo žúmp rodinných domov na likvidáciu a že samotné vypúšťanie bolo zastavené až na základe príkazov inšpekcie na mieste. Obdobne žalobca neuviedol žiadnu argumentáciu voči záveru, že v usadzovacej nádrži ČOV bola nahromadená odpadová voda výraznej čiernej farby. 40. V súvislosti s námietkami žalobcu, že v daný deň odstraňoval havarijnú situáciu zanesenej privádzacej rúry, ktorú mala spôsobiť spoločnosť Renviro, najskôr správny súd uvádza, že zo žiadnych zistení a ani zo žiadnych dôkazov zadovážených v administratívnom spise nevyplýva, že v tento deň bolo zanesené privádzacie potrubie nádrže odľahčovacieho objektu a že takéto zanesenie mala spôsobiť práve spoločnosť Renviro. Zo zistení skôr vyplýva, že inšpekcia vydala žalobcovi príkazy na zamedzenie dovozu a následného vypúšťania odpadových vôd zo strany žalobcu. Okrem tejto skutočnosti sa správny súd oboznámil aj s e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a Renviro, ktorá je datovaná v dňoch 15. a 20. apríla 2020 (t.j. viac ako mesiac pred MZV) a zo dňa 01.06.2020, z ktorej nijak nevyplýva, že by práve v dňoch 27. – 29.05.2020 došlo k zaneseniu uvedeného privádzacieho potrubia do ČOV a teda že pôvodcom znečistenia má byť práve spoločnosť Renviro, ktorému by to bolo zo strany žalobcu vyčítané. Z obsahu e-mailov zo dňa 15.04.2020 nevyplýva ani žiadne konštatovanie žalobcu o vypúšťaní priemyselných vôd. 41. Správny súd v danom kontexte uvádza, že žalobca dostatočným spôsobom nevysvetlil svoj záver, že z akého dôvodu by bolo v prípade zanesenia prítokového potrubia do ČOV potrebné pristúpiť k jeho vysokotlakému prečisťovaniu práve obsahom cisternového vozidla, ktorým boli práve splaškové odpadové vody. Z uvedených tvrdení žalobcu by potom fakticky vyplývalo, že nahromadený sediment (odpad) sa žalobca snažil odstraňovať ďalším odpadovým materiálom, ktorý mal pochádzať od celkovo 25 subjektov, a hlavne za stavu, keď prepadová hrana odľahčovacieho objektu bola poškodená, čo sám žalobca uviedol vo vyjadrení k protokolu č. 3 zo dňa 13.07.2020. Navyše z tohto vyjadrenia vyplýva vlastné tvrdenie žalobcu, že prepadovú hranu opravil až dňa 06.07.2020, čiže je zrejmé že v čase MZV funkčná nebola. 42. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že spomínaným preplachovaním privádzacej rúry nádrže odľahčovacieho objektu malo dôjsť k uvoľneniu prietoku do ČOV, tak tieto tvrdenia nie sú v súlade zo zisteniami inšpekcie zo dňa 28.05.2020. V rámci týchto zistení bolo prvostupňovým orgánom konštatované, že v tento deň bol odstavený prítok odpadových vôd do ČOV, pričom odpadové vody z ostatných 25 subjektov boli bez čistenia vypúšťané do vodného toku Stará Nitra. 43. Na tieto skutočnosti nadväzujú následné zistenia inšpekcie zo dňa 29.05.2020, z ktorých vyplýva, že po odčítaní hodnôt z vyhodnocovacej jednotky ČOV došlo v dňoch od 28.05.2020 (13:10 hod.) do 29.05.2020 (17:45 hod.) k vypusteniu z ČOV 70 m3 odpadových vôd do vodného toku Stará Nitra. Predmetné množstvo malo podľa záverov inšpekcie, ktoré boli premietnuté do prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutie žalovaného, tvoriť len časť vypustených vôd, keďže prítok do ČOV bol zastavený a nečistené odpadové vody odtekali vo uvedeného vodného toku. Voči týmto záverom prvostupňového ako aj rozhodnutia žalovaného neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorá by tieto zistenia spochybňovala. 44. Žalobca ďalej namietal nespôsobilosť jeho ČOV na čistenie priemyselných odpadových vôd, nesprávne vyhodnotenie udeleného povolenia na vypúšťanie odpadových vôd orgánmi verejnej správy a tiež skutočnosť, že v jeho ČOV nedochádza ku čisteniu priemyselných vôd. Z Protokolu č. 2 zo dňa 29.05.2020, ktorý podpísala konateľka žalobcu vyplýva, že žalobca si bol vedomý, že do ČOV pritekajú nielen splaškové odpadové vody ale aj priemyselné vody z výroby. 45. Z povolenia udeleného žalobcovi zo dňa 19.12.2015 vyplýva, že bolo vydané na vypúšťanie komunálnych a priemyselných odpadových vôd do povrchových vôd a boli v ňom stanovené povolené koncentračné a bilančné hodnoty vypúšťaného znečistenia ako aj podmienky povolenia. V závere odôvodnenia povolenia bolo uvedené, že sa povoľuje vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do povrchových vôd recipientu Stará Nitra v riečnom kilometri 28,80. Z definície citovaného ustanovenia § 2 písm. m) zákona o vodách vyplýva, že komunálne vody môžu obsahovať aj priemyselnú odpadovú
vodu. Čistenie priemyselných odpadových vôd preto podľa správneho súdu vyplýva nielen z výrokovej časti, ale aj odôvodnenia tohto povolenia. 46. Správny súd vzhľadom na žalobné námietky žalobcu vyhodnotil aj stanovisko Okresného úradu Nitra zo dňa 16.04.2021, č. OU-NR-OSZP3-2021/0104860-02/F51. Stanovisko uvádza, že samotná ČOV bola stavebne a vodoprávne povolená ako čistiaca stanica priemyselných vôd, ktorá bola uvedená do trvalej prevádzky na základe príslušného rozhodnutia právoplatného dňa 04.08.2005, ktorej bolo po skončení pôvodného povolenia vydané nové povolenie zo dňa 19.12.2015 (pozn. povolenie vydané v súvislosti s posudzovanou vecou – bod 44. rozsudku) na 10-ročnú prevádzku s vypúšťaním komunálnych a priemyselných odpadových vôd do povrchových vôd. V stanovisku bol konštatovaný faktický stav, že na stokovú sieť žalobcu sú zaúsťované aj vody z priemyselnej výroby okolitých prevádzok, v ktorých si jednotlivé subjekty sami prečisťujú a vypúšťajú ich na základe zmluvného vzťahu so žalobcom do ČOV. V závere bolo konštatované, že z takéhoto stavu vyplýva, že vody sa v ČOV neprečisťujú, ale sú vypúšťané do vodného toku Stará Nitra. 47. Uvedené závery v stanovisku preukazujú, že ČOV je svojou povahou čističkou priemyselných vôd, na čistenie ktorých bolo zároveň vydané aj povolenie. To, že okresný úrad konštatoval, že čistička na základe popísaného technického riešenia stokovej siete nečistí odpadové vody (nevykonáva čistenie), pretože si ich čistia subjekty vo svojich prevádzkach ešte nepotvrdzuje žalobnú argumentáciu žalobcu, že ČOV nie je technicky spôsobilá na čistenie priemyselných vôd, príp. že žalobca nedisponuje oprávnením na čistenie priemyselných vôd. Závery stanoviska práveže v tomto smere priamo vyvracajú žalobcove žalobné námietky o nespôsobilosti ČOV na čistenie priemyselných vôd ako aj námietky, že žalobca nedisponuje povolením na vypúšťanie priemyselných vôd. 48. Zo zhrnutia uvedených skutkových záverov orgánov verejnej správy preto vyplýva, že žalobca bol v danom čase vlastníkom stokovej, kanalizačnej siete, ČOV, cisternového vozidla ako aj vyústného objektu smerujúceho do vodného toku, kedy disponoval oprávnením na čistenie a vypúšťanie priemyselných vôd. Nad týmto celým technologickým systémom mal žalobca plnú kontrolu a do tohto systému boli na základe žalobcových zmluvných vzťahov vpúšťané odpadové vody z 25 ďalších prevádzok. 49. Prvostupňový orgán a žalovaný na základe zisteného skutkového stavu dostatočným spôsobom a nad rozumnú mieru pochybností preukázali konanie žalobcu zo dňa 27.05.2020, ktoré spočívalo vo vypúšťaní nevyčistených splaškových odpadových vôd cez prepadovú hranu odľahčovacieho objektu ČOV do povrchového vodného toku, ktorých namerané hodnoty znečistenia prekročili hodnoty stanovené povolením. Žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť ustálený skutkový dej, resp. nastoliť pochybnosť aj o inom možnom závere, pričom ako už bolo uvedené, viaceré zistené skutočnosti ostali žalobcom nenamietané (napr. riedenie odpadových vôd žalobcom vlastným vodným zdrojom, nepreukázanie zanesenia privádzacieho potrubia do ČOV). 50. Obdobný záver je možné konštatovať aj v súvislosti s postihovaným konaním žalobcu v dňoch 28. - 29.05.2020, ktoré spočívalo vo vypúšťaní odpadových vôd z ČOV s vysokými koncentračnými hodnotami znečistenia do povrchového vodného toku oproti hodnotám uvedeným v povolení. Opätovne súd poukazuje na žalobcom nespochybnené skutkové zistenia (napr. zastavenie prívodu do ČOV dňa 28.05.2020 a následný odtok nevyčistených odpadových vôd do vodného toku , odčítanie hodnoty objemu vypustených odpadových vôd medzi dňami 28. a 29. 05. 2020, úhyn rýb a výsledky odberov vzoriek vody), pričom obsah žalobných námietok nebol rovnako spôsobilý spochybniť ustálený skutkový dej, resp. vytvoriť pochybnosť aj o inom možnom závere, aký je možné vyvodiť zo zistení prvostupňového orgánu a žalovaného. 51. Správny súd s poukazom na zistený skutkový stav veci preto nepovažoval žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia za dôvodné. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán na základe vlastných zistení správne aplikovali ustanovenia § 41 ods. 4 zákona o vodách, kedy za pôvodcu MZV označili žalobcu, ktorý ako už bolo uvedené vlastnil a prevádzkoval v rámci areálu celý technologický systém prítoku, čistenia a odtoku odpadových vôd, pričom samotné prevádzkovanie týchto zariadení žalobcom a jeho konania v dňoch 27.05. - 29.05.2020 zapríčinili práve vznik MZV. Aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 6Asan/3/2018 zo dňa 17. 05. 2018) uznala, že pokiaľ daný subjekt vlastnil a prevádzkoval kanalizačnú sieť spolu s potrubím na odvádzanie
odpadových v čase vzniku MZV, je potrebné takýto subjekt považovať za pôvodcu MZV. Žiadne povolenie pritom nemôže legitimizovať znečisťovanie vôd; jeho účelom je naopak stanoviť podmienky, za ktorých sa má zásahu do vôd predchádzať Ak dôjde k znečisteniu vôd v rozpore s týmito podmienkami, nastupuje objektívna zodpovednosť subjektu, ktorý takýto stav spôsobil, a to bez ohľadu na zavinenie, s následkom uloženia príslušnej sankcie (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/6/2011 zo dňa 29. 09. 2011). 52. Z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, konkrétne z rozsudku sp. zn. 6Asan/10/2020 zo dňa 31. 05. 2022, vyplýva, že zodpovedným subjektom z hľadiska objektívnej stránky správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách je osoba, ktorá fakticky realizuje vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s povolením vydaným podľa § 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1 zákona o vodách. Z uvedeného záveru preto vyplýva, že účelom predmetnej právnej úpravy je postihovať subjekty, ktoré reálne vykonávajú vypúšťanie odpadových vôd a pritom nedodržiavajú podmienky stanovené v príslušnom povolení, prípadne túto činnosť vykonávajú bez toho, aby takýmto povolením disponovali. Samotná požiadavka osobitného povolenia a povinnosť rešpektovať jeho podmienky pritom jednoznačne reflektujú chránený verejný záujem, ktorým je ochrana vôd ako zložky životného prostredia. 53. Zákon o vodách ustanovil v § 74 ods. 1 písm. e) objektívnu zodpovednosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd. Z citácie tohto ustanovenia je zrejmé, že subjektom správneho deliktu je „právnická osoba, ktorá vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd“, ktorý zodpovedá objektívne. Zavinenie nie je nutné skúmať, keďže zavinenie je pojmovým znakom priestupku, pričom pri správnych deliktoch právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb sa otázka zavinenia neskúma (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Stk/1/2024 zo dňa 22.05.2025, bod 37). V prípade správnych deliktov, ktoré sú konštruované na objektívnej zodpovednosti je možné zbaviť sa zodpovednosti len v prípade liberačných dôvodov ustanovených zákonom. Zákon o vodách liberačný dôvod v tomto prípade neupravuje, za liberačný dôvod preto nemožno považovať skutočnosť, že pôvodcom odpadovej vody bola iná osoba, ktorá na základe zmluvného vzťahu so žalobcom vypúšťala svoje priemyselné vody do systému prevádzkovaného žalobcom v rozpore so zmluvou. 54. Správny súd preto prisvedčil záverom žalovaného, že žalobca je zodpovedným subjektom za spáchanie správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách v postavení prevádzkovateľa zariadenia (resp. viacerých zariadení), u ktorého bolo na základe zisteného skutkového stavu preukázané vypúšťanie splaškových odpadových vôd a tiež aj priemyselných vôd v rozpore s udeleným povolením. Námietku žalobcu, podľa ktorej mal byť nepriaznivý stav vôd spôsobený konaním inej osoby, považoval správny súd jednak za takú, ktorej správnosť sa zisteným skutkovým stavom nepreukázala a zároveň za právne irelevantnú. Žalobca ako prevádzkovateľ viacerých zariadení je totiž nositeľom preventívnych (§ 40 zákona o vodách) a zakročovacích povinností podľa § 41 ods. 5 a ods. 6 zákona o vodách a zodpovedá za dodržiavanie podmienok vypúšťania odpadových vôd ustanovených v príslušnom povolení. Žalobca sa preto v rámci jeho statusu nemôže zbaviť zodpovednosti poukazom na skutočnosť, že odpadové vody preberá od iných subjektov na základe vlastných zmluvných vzťahov, pričom tieto odpadové vody pretekajú celým jeho systémom prevádzkovaných zariadení (kanalizáciou, ČOV, vyúsťovacím potrubím). Ak by bolo možné prenášať zodpovednosť na jednotlivých producentov odpadových vôd, viedlo by to k popretiu zmyslu a účelu právnej úpravy, keďže každý prevádzkovateľ zariadenia na čistenie odpadových vôd by sa mohol vyhnúť zodpovednosti za prekročenie povolených hodnôt tým, že by poukázal na pôvod znečistenia u tretích osôb, hoci je to práve on, kto je adresátom povinností vyplývajúcich z povolenia na vypúšťanie odpadových vôd. 55. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na aplikáciu inštitútu moderácie pokuty, správny súd nezistil naplnenie zákonných podmienok podľa § 198 SSP. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že pokuta vo výške 50 000,- Eur bola vzhľadom na sankčné rozpätie stanovené maximálnou hranicou sankcie do 165 000,Eur uložená v dolnej časti tejto sankčnej sadzby, predstavujúcu hodnotu 30,3 % tejto sadzby. Rovnako ako žalovaný sa správny súd stotožňuje aj so záverom, že pokuta zohľadňovala trvanie protiprávneho stavu v rozmedzí troch dní, kedy žalobca aj napriek viacerým príkazom prvostupňového orgánu na zastavenie znečisťovania vôd pokračoval vo vypúšťaní nečistených odpadových vôd do vodného toku, čoho následkom bola aj škoda na životnom prostredí v podobe mohutného úhynu rýb. V tejto súvislosti je tiež potrebné dodať, že MZV bolo spôsobené dvomi protiprávnymi konaniami žalobcu.
Takto stanovená výška sankcie za žalobcom spáchaný správny delikt zodpovedá podľa správneho súdu povahe a závažnosti zistených protiprávnych konaní a súčasne rešpektuje zásady generálnej prevencie, požiadavky primeranosti sankcie a jej individualizácie. Zároveň správny súd takto uloženú sankciu nepovažoval za likvidačnú, pričom likvidačný charakter uloženej pokuty žalobca vo svojej žalobnej argumentácii dostatočne nepreukázal. 56. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol a súčasne zamietol aj návrh na moderáciu uloženej pokuty podľa § 198 SSP. 57. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 Správneho súdneho poriadku, kedy úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, keďže neboli prítomné dôvody na to, aby bolo spravodlivé takéto trovy od žalobcu požadovať. 58. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.