{"guid": "2e3feed7-35a8-47af-ae18-509dc88e62d7:514f9ad1-8a39-4461-a98b-75cc4c11b286", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200214.2", "spisova_znacka": "BA-5S/227/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/227/2021 z 13. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. februára 2026, sp. zn. BA-5S/227/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200214.2", "identifikacne_cislo": "4021200214", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-02-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/364", "nazov": "zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442", "nazov": "zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/442-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-198", "nazov": "§ 198 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-198", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-198"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-198"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/514f9ad1-8a39-4461-a98b-75cc4c11b286", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200214.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200214.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200214.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/227/2021\n4021200214\n13. 02. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:4021200214.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.\nD., a z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci\nžalobcu: ORCOM s.r.o., so sídlom Biela 9, 949 01 Nitra, IČO: 44 370 474, zastúpeného BURDA LEGAL\ns.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO:\n46530894, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie, Grösslingová 5, 811\n09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394001021/1794-5567/2021 zo\ndňa 19. 02. 2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu zamieta.\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava,\nstále pracovisko Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 7891/326/2020-32453/2020 zo dňa 01. 10.\n2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi podľa § 75 ods. 9 zákona č. 364/2004\nZ. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „zákon o vodách“) uložená pokuta vo výške 50 000,Eur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách, ktorého sa žalobca mal dopustiť\ntým, že v dňoch 27.05.2020 a 29.05.2020 vypúšťal nevyčistené splaškové (žumpové) odpadové vody\ncez prepadovú hranu odľahčovacieho objektu čistiarne odpadových vôd (ďalej len „ČOV“), ktorý je\numiestnený na parcela EKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria a odpadové vody z ČOV s vysokými\nkoncentračnými hodnotami znečistenia v ukazovateľoch rozpustené látky sušené pri 105? a celkový\nfosfor cez výustný objekt v r.km 28,8, nachádzajúci sa v katastrálnom území A. B. parcela EKN č.\nXXXX/XXX vodná plocha, do povrchového vodného toku Stará Nitra bez právoplatného povolenia\norgánu štátnej vodnej správy. Nedovoleným vypúšťaním splaškových odpadových vôd z odľahčovacieho\nobjektu a odpadových vôd z ČOV s vysokými koncentračnými hodnotami znečistenia v ukazovateľoch\nrozpustené látky sušené pri 105? a celkový fosfor bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy prišlo\nk mimoriadnemu zhoršeniu vôd (ďalej len „MZV“), ktoré sa prejavilo najmä zafarbením vody v toku\n(sivo-čierne sfarbenie), zápachom po splaškoch, penou a úhynom rýb. Uvedeným konaním mal žalobca\nporušiť povinnosti upravené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách, čím došlo podľa prvostupňového\norgánu k MZV podľa § 41 ods. 1 zákona o vodách.\n\n2. Prvostupňový orgán vo svojom odôvodnení poukázal na vykonanie obhliadky inšpekcie na vodnom\ntoku Stará Nitra r. km. 28,8, kedy bolo zistené, že žalobca prevádzkuje kanalizáciu do ktorej mali\nbyť vypúšťané odpadové vody z 25 firiem, ktoré mali byť následne čistené v ČOV a vypúšťané\nprostredníctvom predmetného výustného objektu do vodného toku Stará Nitra v r.km 28,8. Vykonaním\nobhliadky dňa 27.05.2020 v dopoludňajších hodinách bolo podľa prvostupňového orgánu zistené, že z\nvýustného objektu odtekajú do vodného toku Stará Nitra v r.km 28,8 znečistené odpadové vody sivej\nfarby, s výrazným zápachom po splaškoch, odpadové vody mierne penili, čo sa však v podvečerných\nhodinách cca o 16,45 hodine zmenilo na výrazné penenie.\n3. Ďalej bolo podľa prvostupňového orgánu zistené, že v odtokovej šachte ČOV pred merným objektom\nbola natiahnutá hadica, prostredníctvom ktorej bola do šachty mohutným prúdom privádzaná čistá\nvoda z vodného zdroja, ktorá riedila odpadové vody odtekajúce z ČOV do vodného toku. Zároveň bolo\nzistené, že odľahčovací objekt ČOV nachádzajúci sa pred oplotením ČOV, do ktorého boli fekálnym\nvozidlom vypúšťané splaškové odpadové vody privážané na ČOV, mal nefunkčnú prepadovú hranu.\nPočas riešenia mimoriadneho znečistenia vôd fekálne vozidlo patriace žalobcovi priviezlo na ČOV\nsplaškové odpadové vody zo žúmp od súkromných osôb. Pri ich vypúšťaní bolo zistené, že odpadové\nvody v dôsledku nefunkčnej prepadovej hrany odtekali bez čistenia priamo do odtokového potrubia a\nnásledne do vodného toku, preto bolo vypúšťanie okamžite zastavené. V usadzovacej nádrži ČOV bola\nzároveň zistená akumulovaná odpadová voda výraznej čiernej farby. Obhliadkou vodného toku nad\nvýustným objektom bola zistená vizuálne čistá voda bez znečistenia a zápachu, s výskytom živých rýb.\nNaopak, pod výustným objektom bol zaznamenaný rozsiahly úhyn rýb. Pracovníčkou RVPS Nitra bol\nvykonaný odber 52 kusov uhynutých rýb z 9 druhov na laboratórnu analýzu. Úhyn rýb bol následne\npotvrdený aj v obci Branč na moste za obecným úradom.\n4. Po zaslaní uvedených odberov uhynutých rýb na analýzu do Štátneho veterinárneho a potravinového\nústavu v Dolnom Kubíne, Skúšobné laboratórium ŠVPS Dolný Kubín (akreditácia SNAS, reg. č.\n486/5-117), bolo molekulárno-biologickou analýzou metódou PCR podľa prvostupňového orgánu\nzistené, že nebol u rýb potvrdený výskyt ochorenia. Patologicko-anatomická pitva preukázala, že\núhyn rýb nastal v dôsledku udusenia spôsobeného pôsobením cudzorodých látok, čo bolo doložené\nprítomnosťou kalu v žiabrach a ústnej dutine, rozsiahlymi autolytickými zmenami (rozpad, rozklad)\nna koži a vnútorných orgánoch v dôsledku pôsobenia tenzidov, krvnými zrazeninami v okolí srdca a\nrozbredlou slezinou a svalstvom, čo rovnako podľa prvostupňového orgánu poukazuje na pôsobenie\ncudzorodých látok na organizmus rýb.\n5. Zo všetkých skutočností zistených pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd podľa prvostupňového\norgánu vyplýva, že žalobca vypúšťal fekálnym vozidlom splaškové odpadové vody cez odľahčovací\nobjekt ČOV bez čistenia priamo do vodného toku Stará Nitra bez povolenia orgánu štátnej vodnej\nsprávy a súčasne vypúšťal v dňoch 27.05.2020 a 29.05.2020 odpadové vody z ČOV s nepovolenými\nukazovateľmi a hodnotami, ktoré nemal stanovené v povolení na vypúšťanie odpadových vôd. Týmto\nkonaním bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy, cez výustný objekt v r. km 28,8, porušil povinnosť\npodľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách, čo viedlo k mimoriadnemu znečisteniu vôd prejavujúcemu\nsa sivočiernym zafarbením vody, zápachom po splaškoch, tvorbou peny a úhynom rýb. Uvedeným\nkonaním boli naplnené znaky mimoriadneho znečistenia vôd podľa § 41 ods. 1 zákona o vodách,\npričom žalobca bol podľa prvostupňového orgánu pôvodcom tohto mimoriadneho znečistenia. Výsledok\nriešenia mimoriadneho zhoršenia vôd a správneho konania preukázal naplnenie skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách. Výšku pokuty za uvedeného konanie\nprvostupňový orgán bola určil podľa § 75 ods. 9 zákona o vodách, kedy súčasne postupoval v súlade s\n§ 76 ods. 1 zákona o vodách a prihliadol najmä na rozsah porušenia povinností a okolnosti, za ktorých k\nporušeniu došlo. Prvostupňový orgán zohľadnil, že mimoriadne znečistenie vôd vzniklo súbehom dvoch\nuvedených protiprávnych konaní účastníka konania. Zároveň prihliadol na závažné následky konania,\nktorými bol rozsiahly úhyn rýb. Uložená pokuta vo výške 50 000 eur podľa prvostupňového orgánu\npredstavuje 30,3 % z maximálnej zákonnej sadzby podľa § 75 ods. 9 vodného zákona a považoval ju\nza primeranú závažnosti zisteného protiprávneho stavu.\n6. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím\nč.\n1394001021/1794-5567/2021 zo dňa 19. 02. 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové\nrozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\n(ďalej len „správny poriadok“) potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteniami a závermi prvostupňového\n\norgánu, týkajúcich sa konania žalobcu. Odvolacie námietky žalobcu o porušení § 3 ods. 5 a §\n32 ods. 1 Správneho poriadku považoval za zavádzajúce a konštatoval, že prvostupňový správny\norgán riadne a úplne zistil skutkový stav veci a postupoval v súlade s právnymi predpismi.\nS odvolaním sa na zadovážené dôkazy v administratívnom spise žalovaný konštatoval, že žalobca\nako prevádzkovateľ ČOV v uvedených dňoch neoprávnene vypúšťal odpadové vody bez čistenia\ncez odľahčovací objekt ČOV a následne z výustného objektu v r. km 28,8 do vodného toku Stará\nNitra s vysokými koncentračnými hodnotami znečistenia vo všetkých stanovených ukazovateľoch\nokrem pH a v ukazovateľoch rozpustené látky sušené pri 105? a celkový fosfor. Znečistenie sa\npodľa žalovaného prejavilo zafarbením vody, zápachom, penou a úhynom rýb a vykazovalo vysoké\nkoncentrácie znečisťujúcich látok nad stanovené limity. Týmto konaním došlo k naplneniu znakov\nmimoriadneho zhoršenia vôd podľa § 41 ods. 1 zákona o vodách. Uloženie pokuty bolo preto zákonnou\npovinnosťou orgánu štátnej vodnej správy a bolo vykonané v súlade so zákonom o vodách.\n7. Ďalej žalovaný považoval tvrdenia žalobcu, že prevádzkuje ČOV určenú výlučne na čistenie\nsplaškových odpadových vôd, za zavádzajúce. Z povolenia na vypúšťanie odpadových vôd č. OUNR-OSZP3-2015/041964-05/F40 zo dňa 19.12.2015 podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že\nz predmetnej ČOV je povolené vypúšťanie komunálnych aj priemyselných odpadových vôd do\npovrchových vôd. Poukazovanie žalobcom na zmluvné vzťahy s producentmi odpadových vôd, podľa\nktorých má byť čistenie priemyselných odpadových vôd zabezpečené nimi, je v prejednávanej veci\nbezpredmetné, keďže žalobca je prevádzkovateľom ČOV, na ktorého sa predmetné povolenie vzťahuje.\nTvrdenie žalobcu, že ČOV technicky nedisponuje zariadením na čistenie priemyselných odpadových vôd\na takéto služby neposkytuje, nemožno podľa žalovaného akceptovať, nakoľko povolenie sa vzťahuje aj\nna priemyselné odpadové vody. Povinnosti prevádzkovateľa ČOV vyplývajú priamo zo zákona o vodách\na zo zákona č. 442/2002 Z. z. a nemožno sa ich zbaviť poukazovaním na zmluvné vzťahy s tretími\nosobami. Žalobca preto podľa žalovaného nesie zákonnú zodpovednosť za dodržiavanie podmienok\npovolenia na vypúšťanie odpadových vôd č. OU-NR-OSZP3-2015/041964-05/F40 zo dňa 19.12.2015.\nŽalovaný tiež neakceptoval tvrdenie žalobcu, že preliatie prepadovej hrany odľahčovacieho objektu\nnemožno považovať za pochybenie, keďže ide o funkčný bezpečnostný prvok ČOV. Zo zadováženého\nskutkového stavu podľa žalovaného vyplýva, že žalobca sám priznal, že v čase mimoriadneho zhoršenia\nvôd bola kovová prepadová hrana odľahčovacieho objektu skorodovaná a na viacerých miestach\nderavá. Uvedené skutočnosti vylučujú podľa žalovaného záver, že by preliatie prepadovej hrany bolo\nspôsobené výlučne jej riadnou bezpečnostnou funkciou.\n8. Za zavádzajúce označil žalovaný aj tvrdenie žalobcu o tom, že sa nedopustil protiprávneho konania,\nkeďže odmieta úmyselné, či účelové vypúšťanie splaškových odpadových vôd fekálnym vozidlom cez\nodľahčovací objekt ČOV bez čistenia priamo do vodného toku. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na\nProtokol č. 2 riešenia MZV zo dňa 29.05.2020, z ktorého vyplynulo, že žalobca vypúšťal nečistené\nsplaškové odpadové vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy z výustného objektu v r.km 28,8\naj dňa 29.05.2020 a to tak, že prítok na ČOV bol odstavený a všetky odpadové vody boli vypúšťané\ndo toku bez čistenia na ČOV, pričom uvedenú skutočnosť žalobca nespochybnil v rámci riešenia\nMZV. Uvedené podľa žalovaného dokazuje aj fotodokumentácia založená v administratívnom spise.\nTvrdenie žalobcu, že zdroj nedovoleného vypúšťania priemyselných odpadových vôd má pôvod v\nčinnosti spoločnosti Renviro, nemožno podľa žalovaného akceptovať, keďže prevádzkovateľom ČOV je\nžalobca. Zároveň podľa § 41 ods. 4 zákona o vodách sa za pôvodcu MZV považuje podľa žalovaného\nten, kto prevádzkoval zariadenie v čase jeho vzniku a u ktorého bola preukázaná príčinná súvislosť s\njeho prevádzkovaním. Žalovaný nespochybnil spoluprácu účastníka konania pri riešení a odstraňovaní\nnásledkov MZV, táto povinnosť mu však vyplýva priamo z § 41 ods. 5 zákona o vodách.\n9. Žalovaný ohľadne výšky uloženého pokuty sa stotožnil s prvostupňovým orgánom, ktorý podľa\nneho postupoval v súlade s § 76 ods. 1 zákona o vodách, kedy prihliadol najmä na rozsah a dobu\ntrvania MZV (27.05. – 29.05.2020), na hromadný úhyn rýb, ako aj na spôsob spáchania deliktu. Podľa\nžalovaného boli zohľadnené dve samostatné protiprávne konania žalobcu, a to vypúšťanie nečistených\nsplaškových odpadových vôd cez odľahčovací objekt ČOV a vypúšťanie odpadových vôd s vysokými\nkoncentračnými hodnotami znečistenia v ukazovateľoch rozpustené látky sušené pri 105 °C a celkový\nfosfor, v oboch prípadoch bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy. Žalovaný považoval pokutu za\nprimeranú, uloženú v dolnej hranici zákonného rozpätia, zákonnú a dostatočne odôvodnenú, keďže plní\nrepresívnu aj preventívnu funkciu.\n\nII.\nSprávna žaloba\n10. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, doručenou pôvodne\nna Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 29. 04. 2021, ktoré v úvode žaloby považoval\nza vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav považoval za nedostatočne\nzistený a rozhodnutie v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty označil za nedostatočne odôvodnené\na teda za nepreskúmateľné.\n11. Ohľadne vady nesprávneho právneho posúdenia žalobca uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový\norgán nesprávne interpretovali ustanovenie § 41 ods. 4 zákona o vodách, kedy za pôvodcu MZV označili\nžalobcu. Žalobca sa podľa vlastných tvrdení správneho deliktu nedopustil. Skutočným pôvodcom\nMZV bola podľa žalobcu spoločnosť Renviro s. r. o.,\nIČO: 46 235 248 (ďalej len\n„Renviro“), ktorá pri prevádzke svojho recyklačného zariadenia (technologickej linky) vyúsťujúceho do\nkanalizačnej siete ČOV preukázateľne a neoprávnene vypustila do tejto siete tuhý odpad o nečistené\npriemyselné odpadové vody. Pri aplikácii ustanovenia § 41 ods. 4 zákona o vodách sa žalovaný nekriticky\nuspokojil so zistením, že koncové zariadenie je vo vlastníctve (v prevádzke) žalobcu, kedy je daná\njeho zodpovednosť za vzniknuté MZV, ktoré malo pritom podľa žalobcu pôvod v prevádzkovej činnosti\ninej spoločnosti, ktorá prevádzkuje vlastné zariadenie na vstupe do kanalizačnej siete prevádzkovanej\nžalobcom, cez ktorú sa nedovolený odpad dostal do povrchového toku rieky. Podľa žalobcu pre\nidentifikáciu pôvodcu MZV musia byť v súlade s § 41 ods. 4 zákona o vodách splnené dve podmienky,\na to prevádzkovanie zariadenia v čase vzniku MZV a príčinná súvislosť medzi prevádzkovaním\ntohto zariadenia a samotným vznikom MZV. Zariadením sa podľa žalobcu na účely zistenia pôvodcu\nnemá namysli len čistička odpadových vôd, odľahčovací objekt alebo výustný objekt, ako to uviedli\nprvostupňový orgán a žalovaný, pretože tento záver nemá oporu v zákone o vodách. Prijatý výklad\nžalovaným by mal podľa žalobcu za následok, že skutočný znečisťovateľ by bol nepostihnuteľný, a to\nlen z dôvodu, že nevlastní, resp. neprevádzkuje samotnú ČOV, príp. koncové zariadenie bez ohľadu na\nto, čo do tohto cudzieho zariadenia vypustí. Žalobca vyjadril presvedčenie, že v podmienkach právneho\nštátu nemôže byť sankcionovaný za MZV, ktoré nespôsobil a samotné vlastníctvo ČOV a vyúsťovacieho\nobjektu bez ďalšieho neznamená, že žalobca má byť pôvodcom MZV. Žalobca v uvedenej súvislosti\npoukázal na to, že v rámci administratívneho konania predložil dôkazy o tom, že pôvodcom MZV bola\nspoločnosť Renviro, ktorá sa zaoberá v rámci svojej podnikateľskej činnosti recykláciou PET fliaš. Táto\nspoločnosť podľa žalobcu prevádzkovala zariadenie v čase, kedy MZV vzniklo a keď sa preukázala\npríčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním. Strohé konštatovanie žalovaného o zodpovednosti žalobcu za\nMZV je podľa žalobcu zjavne nesprávne, nedostatočne odôvodnené a ako také samo o sebe spôsobilo\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n12. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že ČOV v jeho vlastníctve nie je z technického hľadiska\nspôsobilá na čistenie priemyselných odpadových vôd a je spôsobilá len na čistenie splaškových\nodpadových vôd. Z tohto dôvodu je preto podľa žalobcu povinný producent priemyselných odpadových\nvôd zabezpečiť prečistenie týchto vôd na svoje vlastné náklady pred vypustením do kanalizačnej siete\nžalobcu. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd neobsahuje požiadavky na sledovanie parametrov\n(povolených hodnôt) rozpustných látok a celkového fosforu. Túto argumentáciu žalovaný podľa žalobcu\nvyhodnotil ako zavádzajúcu, pričom sa nezaoberal samotných odôvodnením uvedeného povolenia,\npodľa ktorého je zrejmé, že podmienky (povolené koncentračné hodnoty) sa vzťahujú len k vypúšťaniu\nkomunálnych odpadových vôd a nie priemyselných odpadových vôd. Orgány verejnej správy preto\npodľa žalobcu nesprávne vyhodnotili obsah predmetného povolenia. Žalobca sa preto podľa svojho\nnázoru nemohol dopustiť protiprávneho konania, keďže nie je producentom priemyselných odpadových\nvôd a ani nevlastní zariadenie, ktoré by bolo spôsobilé čistiť takýto druh vôd. Týmto postupom\nžalovaný súčasne nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže sa neoboznámil s obsahom povolenia,\nfungovaním ČOV, povinnosťami producenta odpadových vôd a ČOV v prevádzke žalobcu.\n13. Posúdenie konania žalobcu pri odstraňovaní vzniknutej havarijnej situácie žalovaným považoval\nžalobca za nesprávne. Fekálne vozidlo v čase vzniku MZV nevypúšťalo splaškové odpadové vody cez\nodľahčovací objekt ČOV bez ich čistenia priamo do vodného toku, ale účelom bolo prečistenie zanesenej\nprivádzacej rúry ČOV. Vypúšťaním obsahu fekálneho vozidla pod tlakom preto žalobca iniciatívne\nodstraňoval vzniknutú havarijnú situáciu a nevypúšťal splaškové odpadové vody cez odľahčovací objekt\nČOV bez ich čistenia priamo do vodného toku. Týmto konaním sa podľa názoru žalobcu dosiahol aspoň\n\nčiastočný prietok privádzacej rúry a umožnil tak prívod splaškovej odpadovej vody z odľahčovacieho\nobjektu do ČOV, čim aspoň čiastočne obmedzil negatívne dôsledky havarijnej situácie. Žalobca preto\nsvoje konanie nepovažoval za protiprávne, zakladajúce zodpovednosť za správny delikt.\n14. K uloženej pokute žalobca uviedol, že táto je neprimeraná a orgánmi verejnej správny\nneodôvodnená. Škoda bola podľa žalobcu spôsobená jemu porušením povinností tretieho subjektu,\npričom sám vykonal všetky kroky vedúce k náprave, odvráteniu a zmierneniu škodlivých následkov.\nSúčasne žalobca poukázal na skutočnosť, že poskytoval súčinnosť a že doposiaľ nebolo voči nemu\nv obdobnej veci iniciované žiadne správne konanie a ani nebol doposiaľ sankcionovaný. Tieto okolnosti\npodľa žalobcu orgány verejnej správy nezobrali do úvahy a ani ich nevyhodnotili.\n15. V záverečnom petite žaloby žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň tiež navrhol, aby súd\npostupom podľa § 198 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zvážil moderáciu pokuty a uložil ju v najnižšej možnej výmere\nv sume 2000,- Eur.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n16. K žalobe sa podaním doručeným dňa 27. 10. 2021 vyjadril žalovaný. Podľa žalovaného z definičných\nznakov „mimoriadneho zhoršenia vôd“ je zrejmé, že na ich naplnenie sa nevyžaduje reálne zhoršenie\nkvality vôd, ale postačuje, ak zo situácie vyplynulo ich závažné ohrozenie. V prejednávanom prípade\ndošlo podľa žalovaného k reálnemu poškodeniu zložiek životného prostredia, čo medzi účastníkmi\nkonania nie je sporné. Podľa žalovaného bolo preukázané, že nečistené odpadové vody boli vypúšťané z\nvýustného objektu žalobcu v r.km 28,8 do vodného toku Stará Nitra. Týmto konaním došlo ku MZV, ktoré\npodľa žalovaného spôsobil žalobca, ktorý vypúšťal cez ním prevádzkovaný výustný objekt odpadové\nvody predmetných spoločností, ktorým zabezpečuje čistenie odpadových vôd ako prevádzkovateľ\nkanalizácie a ČOV. Podľa žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že nečistené odpadové vody\nboli do vodného toku vypustené práve cez výustný objekt žalobcu, tzn., že ak by žalobca riadne\nprevádzkoval ČOV a neodstavil technológiu čistenia odpadových vôd na ČOV (prítok odpadovej vody\nna ČOV), resp. mal funkčnú prepadovú hranu, nedošlo by ani k vzniku MZV. Z pohľadu zodpovednosti\nžalobcu za vznik MZV je podľa žalovaného bezpredmetné, či žalobca vedel, že v danom čase vypúšťa\nodpadové priemyselné vody, alebo či vedel, že jeho činnosťou môže dôjsť k vzniku MZV. Žalobca\nako prevádzkovateľ ČOV a výustného objektu z povahy svojej činnosti musí podľa žalovaného znášať\nzodpovednosť aj za okolnosti, ktoré zjavne nevie ovplyvniť. Žalovaný nespochybňuje skutočnosť,\nže producentom odpadových vôd môže byť iný subjekt, avšak od producenta odpadových vôd je\nnutné odlíšiť pôvodcu MZV, pretože ak by bola otázka producenta odpadových vôd vo vzťahu k MZV\nrelevantná, zákonodarca by to uviedol priamo do znenia ustanovenia § 41 ods. 4 vodného zákona.\nPokiaľ žalobca akceptoval, že cez výustný objekt, ktorý prevádzkuje, budú vypúšťané odpadové vody\naj iných subjektov, nesie podľa žalovaného zodpovednosť za všetky odpadové vody, ktoré vypustí\ndo vodného toku. Podľa žalovaného nie je vecou správnych orgánov posudzovať súkromnoprávnu\nzodpovednosť dvoch právnických osôb, a teda z pohľadu správneho orgánu je bezpredmetné, ako ku\nškodlivému následku došlo, smerodajné je, že následok nastal a bol spôsobený konaním žalobcu, ktorý\nje zodpovedný za prevádzkovanie výustného objektu.\n17. Žalovaný sa ďalej nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sa nemohol dopustiť porušenia ustanovenia\n§ 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách, pretože z predmetného ustanovenia vyplýva, že povolenie\npríslušného orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na vypúšťanie\na)\nodpadových vôd; b) osobitných vôd; c) geotermálnych vôd, pričom citované ustanovenie nerieši otázku\nčistenia predmetných vôd. Objektívna stránka správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona\no vodách spočíva podľa žalovaného v konaní, a to vo vypúšťaní odpadových vôd, osobitných vôd alebo\npriemyselných odpadových vôd do povrchovej vody, podzemnej vody alebo verejnej kanalizácie bez\npríslušného povolenia, pričom v predmetnom prípade žalobca vypúšťal odpadové vody do povrchového\nvodného toku bez povolenia podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách. Otázka\nčistenia priemyselných vôd podľa žalovaného nie je predmetom znakov skutkovej podstaty správneho\ndeliktu podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách a pre posúdenie naplnenia znakov\nskutkovej podstaty daného správneho deliktu je irelevantné, či žalobca je spôsobilý čistiť priemyselné\n\nodpadové vody. Povolenie, ktorým žalobca disponoval na vypúšťanie odpadových vôd podľa žalovaného\nneobsahovalo úpravu ukazovateľov rozpustených látok sušených pri 105°C a ukazovateľa celkový\nfosfor, a teda nebolo komplexné vo vzťahu všetkým druhom odpadových vôd, ktorými sú v podľa\nustanovenia § 2 písm. j) vodného zákona splašková, priemyselná a komunálna voda.\n18. Argumentácia žalobcu týkajúca sa odvracania vzniknutej havarijnej situácie smeruje podľa\nžalovaného k obhájeniu svojej protiprávnej činnosti. Žalobca svojou argumentáciou podľa žalovaného\npotvrdzuje, že došlo z jeho strany k vypúšťaniu odpadových vôd z fekálneho vozidla cez odľahčovací\nobjekt, avšak má za to, že predmetným konaním odvracal hroziacu škodu. Podľa žalovaného je preto\nzrejmé, že nie je sporným konanie žalobcu, ale či takéto konanie je konaním protiprávnym. Nakoľko\nzákon o vodách neupravuje liberačné dôvody, ktoré by bolo možné použiť v prospech konania žalobcu,\nnemožno posudzovať žalobcovo konanie inak, ako v rozpore so zákonom.\n19. Uloženú pokutu považoval žalovaný za zákonnú a riadne odôvodnenú, keďže orgány verejnej\nsprávy konštatovali, že sa žalobca dopustil viacerých protizákonných činností, ako aj skutočnosť, že\njeho konaním došlo k reálnemu poškodeniu zložiek životného prostredia. S poukazom na uvedené\nskutočnosti preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.\nIV.\nĎalšie vyjadrenia účastníkov konania\n20. K vyjadreniu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 28. 10. 2021, sa žalobca následne vyjadril\npodaním doručeným súdu dňa 08.11.2021 (replika). Žalobca uviedol, že žalovaný len zotrváva na svojom\nnesprávnom výklade ustanovenia § 41 ods. 4 zákona o vodách, že pôvodcom MZV mohol byť iba\nžalobca ako prevádzkovateľ ČOV a výustného objektu, ktorý má niesť zodpovednosť aj za okolnosti,\nktoré nevie ovplyvniť. Žalovaný bol podľa žalobcu povinný zistiť a sankcionovať skutočného pôvodcu\nMZV, inak nie je naplnená citovaná hypotéza právnej normy zákona o vodách. Prevádzkovateľom\nzariadenia môže byť podľa žalobcu nielen prevádzkovateľ koncového zariadenia, ale aj prevádzkovateľ\nakéhokoľvek zariadenia, ktoré je v súvislosti so svojou prevádzkou spôsobilé zapríčiniť MZV, teda\nakýkoľvek producent odpadových vôd. Žalobca namietal, že ku vzniku MZV malo dôjsť v príčinnej\nsúvislosti s prevádzkovaním jeho zariadení. Žalobca poukázal na skutočnosť, že bez protiprávneho\nkonania spoločnosti Renviro by nedošlo k vypúšťaniu odpadu, ktorý kontaminoval povrchový tok rieky.\nSkutočným znečisťovateľom má byť preto podľa žalobcu ten subjekt, ktorý nepredčistené odpadové vody\ndo kanalizácie vyúsťujúcej do povrchového toku rieky reálne a bez povolenia vypustil. Znečisťovateľom\npreto podľa žalobcu nie je subjekt, ktorý má v prevádzke zariadenie, prostredníctvom ktorého boli\nodpadové vody vypustené do vodného toku. Keďže žalobca nie je producentom priemyselných\nodpadových vôd a ani nevlastní žiadne zariadenie, ktoré by bolo spôsobilé tieto vody čistiť, nie je možné\npodľa žalobcu hovoriť o jeho protiprávnom konaní, ktoré by malo spočívať v neoprávnenom vypúšťaní\npriemyselných odpadových vôd v rozpore s povolením.\n21. Odstraňovanie následkov havárie, ktorá bola spôsobená činnosťou tretej osoby, nemožno\nstotožňovať so samotnou príčinou vzniku tejto havárie. K odvracaniu, resp. eliminovaniu vznikajúcej\nškody bolo podľa názoru žalobcu jeho povinnosťou podľa\n§ 417 ods. 1\nObčianskeho zákonníka a teda takémuto konaniu chýba znak protiprávnosti. Žalovaný sa podľa názoru\nžalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v správnej žalobe ohľadne zjavnej\nneprimeranosti uloženej pokuty ako aj s argumentáciou ohľadne prihliadnutia na škodlivé následky\nporušenia povinnosti, nevyhodnotenia okolností, za ktorých došlo k porušeniu povinností a ani či a ako\nsa žalobca pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. Žalobca v závere zotrval na\nsvojom žalobnom návrhu.\n22. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.12.2021 (duplika). Spôsob,\nktorým žalobca odvracal škodu odporuje podľa žalovaného § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách ,\npretože ak chcel žalobca spriepustniť privádzaciu rúru do čistiarne odpadových vôd, mohol to urobiť iným\nspôsobom, pri ktorom by nedošlo k vypusteniu odpadových vôd do vodného toku bez povolenia orgánu\nštátnej vodnej správy. Konanie žalobcu nie je možné podľa žalovaného považovať za výkon povinnosti\nako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť, ale naopak za správny delikt. Ohľadne výšky uloženej pokuty\nžalovaný odkázal na svoju repliku a napadnuté rozhodnutie. V ďalších častiach dupliky žalovaný zotrval\nna svojej argumentácii uvedenej vo svojom vyjadrení k žalobe.\n\nV.\nRelevantná právna úprava\n23. Podľa § 2 písm. m) zákona o vodách na účely tohto zákona komunálnou odpadovou vodou je voda\nzo sídelných útvarov obsahujúca prevažne splaškovú odpadovú vodu; môže obsahovať priemyselnú\nodpadovú vodu, infiltrovanú vodu a v prípade jednotnej stokovej siete alebo polodelenej stokovej siete\naj vodu z povrchového odtoku.\n24. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde\no používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych\nvôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.\n25. Podľa § 41 ods. 1 zákona o vodách mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie\nkvality vôd (ďalej len \"mimoriadne zhoršenie vôd\") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo\nzávažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez\npovolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä\nzafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých\nrýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou\nvodou.\n26. Podľa § 41 ods. 4 zákona o vodách za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto\nprevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná\nsúvislosť s jeho prevádzkovaním.\n27. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do\npovrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné\nvody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej\nvodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1],\n28. Podľa § 75 ods. 9 zákona o vodách ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo\nnedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu\nmožno uložiť do 165 000 eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt,\nv dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd.\n29. Podľa § 76 ods. 1 zákona o vodách pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada\nnajmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako\nsa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých\nnásledkov.\nVI.\nPrávne posúdenie veci\n30. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023\nvykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna\n2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v\nznení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a\nrozhodnutie do novovzniknutého senátu a registra 10S správneho súdu.\n31. Na účel prejednania žaloby nariadil správny súd na deň 13. 02. 2026 pojednávanie, na ktorom za\núčasti zástupcov obidvoch účastníkov konania rozhodol o žalobe vyhlásením rozsudku. So zreteľom na\ndátum nápadu žaloby správny súd v súlade s § 493e Správneho súdneho poriadku konal a rozhodoval\nvo veci podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku v znení účinnom k 30. júnu 2023.\n\n32. Podstata žalobných bodov smerovala voči záverom žalovaného ohľadne nesprávneho právneho\nposúdenia zodpovednosti žalobcu za spáchaný správny delikt a určenie skutočného pôvodcu\nMZV, ďalej nesprávneho právneho posúdenia konania žalobcu pri odstraňovaní havarijnej situácie\na v nedostatočnom odôvodnení žalovaného a prvostupňového orgánu týkajúceho sa uloženej pokuty\nza spáchaný správny delikt.\n33. Predtým, ako správny súd pristúpil k posudzovaniu námietok týkajúcich sa nesprávneho právneho\nposúdenia, bolo potrebné najskôr preskúmať správnosť zisteného skutkového stavu veci, z ktorého je\npotrebné následne vychádzať pri vyvodzovaní príslušných právnych záverov.\n34. Pokiaľ ide o zistený skutkový stav, na ktorý boli prvostupňovým orgánom následne aplikované\ncitované zákonné ustanovenia, tento bol ustálený v podstatných častiach podľa prvostupňového\nrozhodnutia, rozhodnutia žalovaného ako aj z protokolov z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd zo dňa\n27.05.2020, 29.05.2020 a 06.07.2020 (ďalej len „protokoly“), nasledovne.\n35. Žalobca bol v danom čase prevádzkovateľom kanalizácie, do ktorej boli vypúšťané splaškové\nodpadové vody a priemyselné vody z výroby na základe zmluvných vzťahov od 25 ďalších subjektov.\nŽalobca bol rovnako prevádzkovateľom ČOV, v ktorej boli tieto odpadové vody čistené a následne\nvypúšťané cez výustný objekt, ktorý tiež prevádzkoval žalobca, do vodného toku Stará Nitra v riečnom\nkilometri 28,8.\n36. Vykonaním obhliadky dňa 27.05.2020 bolo zistené vytekanie odpadových vôd z výustného objektu\ndo vodného toku Stará Nitra, pričom došlo aj k vykonaniu odberov vody z tohto vodného toku. Počas\nobhliadky samotnej ČOV bolo zároveň zistené, že z cisternového vozidla vo vlastníctve žalobcu, ktorým\nboli prepravované odpadové vody od fyzických osôb, boli tieto vypúšťané cez odľahčovací objekt ČOV,\nktoré následne odtekali bez čistenia cez nefunkčnú prepadovú hranu v tejto šachte rovno odtokovým\npotrubím spájajúcim sa s potrubím s odpadovou vodou z ČOV a následne do výustného objektu\na do vodného toku. Navyše bolo inšpekciou zistené, že v odtokovej šachte z ČOV bola umiestnená\nhadica, ktorá mohutným prúdom čistej vody z vlastného vodného zdroja žalobcu riedila odpadové vody\nodtekajúce z ČOV do vodného toku. Obhliadkou vodného toku pod výustným objektom bol zaznamenaný\nmohutný úhyn rýb rôznych druhov a veľkostí.\n37. Vykonaním opätovnej obhliadky za účasti štatutára žalobcu dňa 28.05.2020 bol zistený nezmenený\nstav vypúšťania odpadových vôd, pričom bolo konštatované zhoršenie situácie, keďže žalobca odstavil\nprítok odpadových vôd do ČOV a všetky odpadové vody 25 ďalších subjektov boli bez čistenia vypúšťané\ndo vodného toku. V ďalší deň 29.05.2020 bolo obhliadkou zistené vytekanie znečistenej odpadovej\nvody z výustného objektu, z ktorého boli obdobne ako dňa 27.05.2020 vykonané odbery. V rovnaký deň\ndošlo aj ku vykonaniu obhliadky samotnej ČOV, z ktorej vyplynulo, že táto je mechanicko-biologická\ns biofiltrom bez prevzdušňovacieho zariadenia, ktorou sú čistené splaškové a priemyselné odpadové\nvody z 25 spoločností. Z vyhodnocovanej jednotky ČOV vyplýval údaj, že odo dňa 28.05.2020. do\n29.05.2020 bolo do vodného toku vypustených 70 m3 odpadových vôd. Analýzou koncentračných\nhodnôt z odobratých vzoriek boli zistené mnohonásobné prekročenia týchto hodnôt v ukazovateľoch\nkvality povrchovej vody oproti hodnotám uvedeným v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 269/2010\nZ. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd , ako aj vysoké hodnoty\nznečistenia v ukazovateľoch rozpustené látky sušené pri 105? a celkový fosfor oproti hodnotám\nstanoveným v príslušnom povolení na vypúšťaní odpadových vôd vydaným pre žalobcu.\n38. Takto ustálený skutkový dej žalobca v rámci žalobných bodov spochybnil tým, že pôvodcom MZV\nje spoločnosť Renviro, ktorá pri vlastnej výrobnej činnosti vypustila odpadové vody do ČOV, ďalej tým,\nže ČOV nečistí priemyselné vody a ani povolenie sa nevzťahuje na čistenie priemyselných vôd, a tým,\nže žalobca z cisternového vozidla nevypúšťal splaškové a odpadové vody, ale odstraňoval vzniknutú\nhavarijnú situáciu, kedy chcel uvoľniť zanesené privádzacie potrubie za účelom spriechodnenia vtoku\nodpadových vôd do ČOV.\n39. Pokiaľ ide o konanie žalobcu zo dňa 27.05.2020, ktoré sa týkalo vypúšťania odpadových vôd\ncez prepadovú hranu odľahčovacieho objektu ČOV, ostali žalobcom nespochybnené zistenia a závery\nžalovaného (prvostupňového orgánu) týkajúce sa riedenia odpadových vôd žalobcom vychádzajúcich\nz ČOV prúdom vody z vlastného vodného zdroja. Tieto závery vyplývali jednak z prvostupňového\n\nrozhodnutia a jednak z protokolov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, pričom žalobca sa\nk týmto skutočnostiam nijak nevyjadril. Žalobca tiež nevyvracal závery o tom, že cisternové vozidlo\npriviezlo v tento deň splaškové odpadové vody zo žúmp rodinných domov na likvidáciu a že samotné\nvypúšťanie bolo zastavené až na základe príkazov inšpekcie na mieste. Obdobne žalobca neuviedol\nžiadnu argumentáciu voči záveru, že v usadzovacej nádrži ČOV bola nahromadená odpadová voda\nvýraznej čiernej farby.\n40. V súvislosti s námietkami žalobcu, že v daný deň odstraňoval havarijnú situáciu zanesenej\nprivádzacej rúry, ktorú mala spôsobiť spoločnosť Renviro, najskôr správny súd uvádza, že zo žiadnych\nzistení a ani zo žiadnych dôkazov zadovážených v administratívnom spise nevyplýva, že v tento deň bolo\nzanesené privádzacie potrubie nádrže odľahčovacieho objektu a že takéto zanesenie mala spôsobiť\npráve spoločnosť Renviro. Zo zistení skôr vyplýva, že inšpekcia vydala žalobcovi príkazy na zamedzenie\ndovozu a následného vypúšťania odpadových vôd zo strany žalobcu. Okrem tejto skutočnosti sa správny\nsúd oboznámil aj s e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a Renviro, ktorá je datovaná v dňoch\n15. a 20. apríla 2020 (t.j. viac ako mesiac pred MZV) a zo dňa 01.06.2020, z ktorej nijak nevyplýva,\nže by práve v dňoch 27. – 29.05.2020 došlo k zaneseniu uvedeného privádzacieho potrubia do ČOV\na teda že pôvodcom znečistenia má byť práve spoločnosť Renviro, ktorému by to bolo zo strany žalobcu\nvyčítané. Z obsahu e-mailov zo dňa 15.04.2020 nevyplýva ani žiadne konštatovanie žalobcu o vypúšťaní\npriemyselných vôd.\n41. Správny súd v danom kontexte uvádza, že žalobca dostatočným spôsobom nevysvetlil svoj záver,\nže z akého dôvodu by bolo v prípade zanesenia prítokového potrubia do ČOV potrebné pristúpiť\nk jeho vysokotlakému prečisťovaniu práve obsahom cisternového vozidla, ktorým boli práve splaškové\nodpadové vody. Z uvedených tvrdení žalobcu by potom fakticky vyplývalo, že nahromadený sediment\n(odpad) sa žalobca snažil odstraňovať ďalším odpadovým materiálom, ktorý mal pochádzať od celkovo\n25 subjektov, a hlavne za stavu, keď prepadová hrana odľahčovacieho objektu bola poškodená, čo sám\nžalobca uviedol vo vyjadrení k protokolu č. 3 zo dňa 13.07.2020. Navyše z tohto vyjadrenia vyplýva\nvlastné tvrdenie žalobcu, že prepadovú hranu opravil až dňa 06.07.2020, čiže je zrejmé že v čase MZV\nfunkčná nebola.\n42. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že spomínaným preplachovaním privádzacej rúry nádrže\nodľahčovacieho objektu malo dôjsť k uvoľneniu prietoku do ČOV, tak tieto tvrdenia nie sú v súlade\nzo zisteniami inšpekcie zo dňa 28.05.2020. V rámci týchto zistení bolo prvostupňovým orgánom\nkonštatované, že v tento deň bol odstavený prítok odpadových vôd do ČOV, pričom odpadové vody\nz ostatných 25 subjektov boli bez čistenia vypúšťané do vodného toku Stará Nitra.\n43. Na tieto skutočnosti nadväzujú následné zistenia inšpekcie zo dňa 29.05.2020, z ktorých vyplýva,\nže po odčítaní hodnôt z vyhodnocovacej jednotky ČOV došlo v dňoch od 28.05.2020 (13:10 hod.)\ndo 29.05.2020 (17:45 hod.) k vypusteniu z ČOV 70 m3 odpadových vôd do vodného toku Stará\nNitra. Predmetné množstvo malo podľa záverov inšpekcie, ktoré boli premietnuté do prvostupňového\nrozhodnutia a rozhodnutie žalovaného, tvoriť len časť vypustených vôd, keďže prítok do ČOV bol\nzastavený a nečistené odpadové vody odtekali vo uvedeného vodného toku. Voči týmto záverom\nprvostupňového ako aj rozhodnutia žalovaného neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorá by tieto zistenia\nspochybňovala.\n44. Žalobca ďalej namietal nespôsobilosť jeho ČOV na čistenie priemyselných odpadových vôd,\nnesprávne vyhodnotenie udeleného povolenia na vypúšťanie odpadových vôd orgánmi verejnej správy\na tiež skutočnosť, že v jeho ČOV nedochádza ku čisteniu priemyselných vôd. Z Protokolu č. 2 zo dňa\n29.05.2020, ktorý podpísala konateľka žalobcu vyplýva, že žalobca si bol vedomý, že do ČOV pritekajú\nnielen splaškové odpadové vody ale aj priemyselné vody z výroby.\n45. Z povolenia udeleného žalobcovi zo dňa 19.12.2015 vyplýva, že bolo vydané na vypúšťanie\nkomunálnych a priemyselných odpadových vôd do povrchových vôd a boli v ňom stanovené povolené\nkoncentračné a bilančné hodnoty vypúšťaného znečistenia ako aj podmienky povolenia. V závere\nodôvodnenia povolenia bolo uvedené, že sa povoľuje vypúšťanie komunálnych odpadových vôd\ndo povrchových vôd recipientu Stará Nitra v riečnom kilometri 28,80. Z definície citovaného ustanovenia\n§ 2 písm. m) zákona o vodách vyplýva, že komunálne vody môžu obsahovať aj priemyselnú odpadovú\n\nvodu. Čistenie priemyselných odpadových vôd preto podľa správneho súdu vyplýva nielen z výrokovej\nčasti, ale aj odôvodnenia tohto povolenia.\n46. Správny súd vzhľadom na žalobné námietky žalobcu vyhodnotil aj stanovisko Okresného úradu Nitra\nzo dňa 16.04.2021, č. OU-NR-OSZP3-2021/0104860-02/F51. Stanovisko uvádza, že samotná ČOV bola\nstavebne a vodoprávne povolená ako čistiaca stanica priemyselných vôd, ktorá bola uvedená do trvalej\nprevádzky na základe príslušného rozhodnutia právoplatného dňa 04.08.2005, ktorej bolo po skončení\npôvodného povolenia vydané nové povolenie zo dňa 19.12.2015 (pozn. povolenie vydané v súvislosti\ns posudzovanou vecou – bod 44. rozsudku) na 10-ročnú prevádzku s vypúšťaním komunálnych\na priemyselných odpadových vôd do povrchových vôd. V stanovisku bol konštatovaný faktický stav, že\nna stokovú sieť žalobcu sú zaúsťované aj vody z priemyselnej výroby okolitých prevádzok, v ktorých\nsi jednotlivé subjekty sami prečisťujú a vypúšťajú ich na základe zmluvného vzťahu so žalobcom do\nČOV. V závere bolo konštatované, že z takéhoto stavu vyplýva, že vody sa v ČOV neprečisťujú, ale sú\nvypúšťané do vodného toku Stará Nitra.\n47. Uvedené závery v stanovisku preukazujú, že ČOV je svojou povahou čističkou priemyselných vôd,\nna čistenie ktorých bolo zároveň vydané aj povolenie. To, že okresný úrad konštatoval, že čistička na\nzáklade popísaného technického riešenia stokovej siete nečistí odpadové vody (nevykonáva čistenie),\npretože si ich čistia subjekty vo svojich prevádzkach ešte nepotvrdzuje žalobnú argumentáciu žalobcu,\nže ČOV nie je technicky spôsobilá na čistenie priemyselných vôd, príp. že žalobca nedisponuje\noprávnením na čistenie priemyselných vôd. Závery stanoviska práveže v tomto smere priamo vyvracajú\nžalobcove žalobné námietky o nespôsobilosti ČOV na čistenie priemyselných vôd ako aj námietky, že\nžalobca nedisponuje povolením na vypúšťanie priemyselných vôd.\n48. Zo zhrnutia uvedených skutkových záverov orgánov verejnej správy preto vyplýva, že žalobca bol\nv danom čase vlastníkom stokovej, kanalizačnej siete, ČOV, cisternového vozidla ako aj vyústného\nobjektu smerujúceho do vodného toku, kedy disponoval oprávnením na čistenie a vypúšťanie\npriemyselných vôd. Nad týmto celým technologickým systémom mal žalobca plnú kontrolu a do tohto\nsystému boli na základe žalobcových zmluvných vzťahov vpúšťané odpadové vody z 25 ďalších\nprevádzok.\n49. Prvostupňový orgán a žalovaný na základe zisteného skutkového stavu dostatočným spôsobom\na nad rozumnú mieru pochybností preukázali konanie žalobcu zo dňa 27.05.2020, ktoré spočívalo\nvo vypúšťaní nevyčistených splaškových odpadových vôd cez prepadovú hranu odľahčovacieho\nobjektu ČOV do povrchového vodného toku, ktorých namerané hodnoty znečistenia prekročili hodnoty\nstanovené povolením. Žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť ustálený skutkový dej, resp.\nnastoliť pochybnosť aj o inom možnom závere, pričom ako už bolo uvedené, viaceré zistené skutočnosti\nostali žalobcom nenamietané (napr. riedenie odpadových vôd žalobcom vlastným vodným zdrojom,\nnepreukázanie zanesenia privádzacieho potrubia do ČOV).\n50. Obdobný záver je možné konštatovať aj v súvislosti s postihovaným konaním žalobcu v dňoch\n28. - 29.05.2020, ktoré spočívalo vo vypúšťaní odpadových vôd z ČOV s vysokými koncentračnými\nhodnotami znečistenia do povrchového vodného toku oproti hodnotám uvedeným v povolení. Opätovne\nsúd poukazuje na žalobcom nespochybnené skutkové zistenia (napr. zastavenie prívodu do ČOV dňa\n28.05.2020 a následný odtok nevyčistených odpadových vôd do vodného toku , odčítanie hodnoty\nobjemu vypustených odpadových vôd medzi dňami 28. a 29. 05. 2020, úhyn rýb a výsledky odberov\nvzoriek vody), pričom obsah žalobných námietok nebol rovnako spôsobilý spochybniť ustálený skutkový\ndej, resp. vytvoriť pochybnosť aj o inom možnom závere, aký je možné vyvodiť zo zistení prvostupňového\norgánu a žalovaného.\n51. Správny súd s poukazom na zistený skutkový stav veci preto nepovažoval žalobné námietky\ntýkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia za dôvodné. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán na\nzáklade vlastných zistení správne aplikovali ustanovenia § 41 ods. 4 zákona o vodách, kedy za\npôvodcu MZV označili žalobcu, ktorý ako už bolo uvedené vlastnil a prevádzkoval v rámci areálu\ncelý technologický systém prítoku, čistenia a odtoku odpadových vôd, pričom samotné prevádzkovanie\ntýchto zariadení žalobcom a jeho konania v dňoch 27.05. - 29.05.2020 zapríčinili práve vznik MZV. Aj\njudikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 6Asan/3/2018 zo dňa 17. 05. 2018)\nuznala, že pokiaľ daný subjekt vlastnil a prevádzkoval kanalizačnú sieť spolu s potrubím na odvádzanie\n\nodpadových v čase vzniku MZV, je potrebné takýto subjekt považovať za pôvodcu MZV. Žiadne\npovolenie pritom nemôže legitimizovať znečisťovanie vôd; jeho účelom je naopak stanoviť podmienky, za\nktorých sa má zásahu do vôd predchádzať Ak dôjde k znečisteniu vôd v rozpore s týmito podmienkami,\nnastupuje objektívna zodpovednosť subjektu, ktorý takýto stav spôsobil, a to bez ohľadu na zavinenie,\ns následkom uloženia príslušnej sankcie (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/6/2011 zo\ndňa 29. 09. 2011).\n52. Z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, konkrétne z rozsudku sp. zn.\n6Asan/10/2020 zo dňa 31. 05. 2022, vyplýva, že zodpovedným subjektom z hľadiska objektívnej stránky\nsprávneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách je osoba, ktorá fakticky\nrealizuje vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s povolením vydaným podľa § 21\nods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1 zákona o vodách.\nZ uvedeného záveru preto vyplýva, že účelom\npredmetnej právnej úpravy je postihovať subjekty, ktoré reálne vykonávajú vypúšťanie odpadových vôd\na pritom nedodržiavajú podmienky stanovené v príslušnom povolení, prípadne túto činnosť vykonávajú\nbez toho, aby takýmto povolením disponovali. Samotná požiadavka osobitného povolenia a povinnosť\nrešpektovať jeho podmienky pritom jednoznačne reflektujú chránený verejný záujem, ktorým je ochrana\nvôd ako zložky životného prostredia.\n53. Zákon o vodách ustanovil v § 74 ods. 1 písm. e) objektívnu zodpovednosť právnickej osoby alebo\nfyzickej osoby-podnikateľa, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd\nalebo do podzemných vôd. Z citácie tohto ustanovenia je zrejmé, že subjektom správneho deliktu je\n„právnická osoba, ktorá vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd“, ktorý zodpovedá objektívne.\nZavinenie nie je nutné skúmať, keďže zavinenie je pojmovým znakom priestupku, pričom pri správnych\ndeliktoch právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb sa otázka zavinenia neskúma (obdobne aj\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Stk/1/2024 zo dňa 22.05.2025, bod\n37). V prípade správnych deliktov, ktoré sú konštruované na objektívnej zodpovednosti je možné zbaviť\nsa zodpovednosti len v prípade liberačných dôvodov ustanovených zákonom. Zákon o vodách liberačný\ndôvod v tomto prípade neupravuje, za liberačný dôvod preto nemožno považovať skutočnosť, že\npôvodcom odpadovej vody bola iná osoba, ktorá na základe zmluvného vzťahu so žalobcom vypúšťala\nsvoje priemyselné vody do systému prevádzkovaného žalobcom v rozpore so zmluvou.\n54. Správny súd preto prisvedčil záverom žalovaného, že žalobca je zodpovedným subjektom za\nspáchanie správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách v postavení prevádzkovateľa\nzariadenia (resp. viacerých zariadení), u ktorého bolo na základe zisteného skutkového stavu\npreukázané vypúšťanie splaškových odpadových vôd a tiež aj priemyselných vôd v rozpore s udeleným\npovolením. Námietku žalobcu, podľa ktorej mal byť nepriaznivý stav vôd spôsobený konaním inej osoby,\npovažoval správny súd jednak za takú, ktorej správnosť sa zisteným skutkovým stavom nepreukázala\na zároveň za právne irelevantnú. Žalobca ako prevádzkovateľ viacerých zariadení je totiž nositeľom\npreventívnych (§ 40 zákona o vodách) a zakročovacích povinností podľa § 41 ods. 5 a ods. 6\nzákona o vodách a zodpovedá za dodržiavanie podmienok vypúšťania odpadových vôd ustanovených\nv príslušnom povolení. Žalobca sa preto v rámci jeho statusu nemôže zbaviť zodpovednosti poukazom\nna skutočnosť, že odpadové vody preberá od iných subjektov na základe vlastných zmluvných vzťahov,\npričom tieto odpadové vody pretekajú celým jeho systémom prevádzkovaných zariadení (kanalizáciou,\nČOV, vyúsťovacím potrubím). Ak by bolo možné prenášať zodpovednosť na jednotlivých producentov\nodpadových vôd, viedlo by to k popretiu zmyslu a účelu právnej úpravy, keďže každý prevádzkovateľ\nzariadenia na čistenie odpadových vôd by sa mohol vyhnúť zodpovednosti za prekročenie povolených\nhodnôt tým, že by poukázal na pôvod znečistenia u tretích osôb, hoci je to práve on, kto je adresátom\npovinností vyplývajúcich z povolenia na vypúšťanie odpadových vôd.\n55. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na aplikáciu inštitútu moderácie pokuty, správny súd nezistil naplnenie\nzákonných podmienok podľa § 198 SSP. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že pokuta vo výške\n50 000,- Eur bola vzhľadom na sankčné rozpätie stanovené maximálnou hranicou sankcie do 165 000,Eur uložená v dolnej časti tejto sankčnej sadzby, predstavujúcu hodnotu 30,3 % tejto sadzby. Rovnako\nako žalovaný sa správny súd stotožňuje aj so záverom, že pokuta zohľadňovala trvanie protiprávneho\nstavu v rozmedzí troch dní, kedy žalobca aj napriek viacerým príkazom prvostupňového orgánu na\nzastavenie znečisťovania vôd pokračoval vo vypúšťaní nečistených odpadových vôd do vodného\ntoku, čoho následkom bola aj škoda na životnom prostredí v podobe mohutného úhynu rýb. V tejto\nsúvislosti je tiež potrebné dodať, že MZV bolo spôsobené dvomi protiprávnymi konaniami žalobcu.\n\nTakto stanovená výška sankcie za žalobcom spáchaný správny delikt zodpovedá podľa správneho súdu\npovahe a závažnosti zistených protiprávnych konaní a súčasne rešpektuje zásady generálnej prevencie,\npožiadavky primeranosti sankcie a jej individualizácie. Zároveň správny súd takto uloženú sankciu\nnepovažoval za likvidačnú, pričom likvidačný charakter uloženej pokuty žalobca vo svojej žalobnej\nargumentácii dostatočne nepreukázal.\n56. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol a súčasne zamietol aj návrh na moderáciu\nuloženej pokuty podľa § 198 SSP.\n57. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 Správneho súdneho poriadku, kedy úspešnému\nžalovanému trovy konania nepriznal, keďže neboli prítomné dôvody na to, aby bolo spravodlivé takéto\ntrovy od žalobcu požadovať.\n58. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení\ns § 145 ods. 2 písm. c/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§\n443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "913f4a3f-5d2c-40ea-bd18-f30f130fdb26:c4354101-a293-4830-8e57-3537d5c09bd2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6017200070.1", "spisova_znacka": "6Asan/3/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/3/2018 z 18. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-18", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6017200070.1"}, {"guid": "fb3a0071-1108-4c70-ad3e-ac513bb7ac15:4d94a59d-851b-421e-9b01-f1bb6a8dd84e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200224.1", "spisova_znacka": "2Stk/1/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Stk/1/2024 z 22. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-22", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200224.1"}, {"guid": "ed1b7619-393e-4039-994e-12f5f805c75e:586fca0c-4c2b-4be1-bcc0-59395ca0167d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1017200351.1", "spisova_znacka": "6Asan/10/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Asan/10/2020 z 31. 5. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1017200351.1"}], "citovane_v": []}