{"guid": "1ac27780-8aa6-41ee-8da8-28f9dda58c96:df27ea7a-51e2-40cf-b875-45c26ed6c866", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201662.3", "spisova_znacka": "BA-1S/278/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/278/2021 z 18. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. augusta 2026, sp. zn. BA-1S/278/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201662.3", "identifikacne_cislo": "1021201662", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "datum_vydania": "2026-08-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/364", "nazov": "zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-198", "nazov": "§ 198 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-198", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-198"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/250", "nazov": "zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-198"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/df27ea7a-51e2-40cf-b875-45c26ed6c866", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201662.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201662.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201662.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/22/2026\n1021201662\n18. 08. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021201662.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Vodárne\na kanalizácie Stupava, s. r. o., so sídlom Devínska cesta 30, 900 31 Stupava, IČO: 50 107 461, právne\nzastúpený: Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107,\nproti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811\n09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394003421/7056-23024/2021 zo\ndňa 06.08.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania\nriznáva.\n\nnep\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava (ďalej aj len\n„inšpekcia“ alebo aj len „prvostupňový správny orgán“) prijala dňa 16.07.2020 o 7:45 hod. od občana\ntelefonické hlásenie o vypúšťaní odpadovej, hnedo a bielo sfarbenej vody, zapáchajúcej po splaškoch,\ndo Mástskeho potoka na Školskej ulici v Stupave. Uvedená skutočnosť nasvedčovala možnému\nmimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd (ďalej aj len „MZV“).\n2. Službukonajúci pracovník inšpekcie sa dostavil na uvedené miesto dňa 16.07.2020 o 8:45 hod.,\nvykonal šetrenie predmetného MZV, z ktorého vyhotovil Protokol\nč. XXXX/XX/\nXXXX/A./XXXX zo dňa 20.07.2020. Vizuálnou obhliadkou bolo zistené, že\n- v čase miestneho zisťovania bolo v predmetnej lokalite oblačno s dažďovými prehánkami,\n- z odľahčovacieho objektu kanalizácie na Školskej ulici vytekala do Mástskeho potoka hnedo sfarbená,\nod zhrabkov prečistená odpadová voda zapáchajúca po splaškoch,\n- nižšie po prúde Mástskeho potoka sa vyskytovala do biela sfarbená odpadová voda zapáchajúca po\nsplaškoch,\n- telefonicky kontaktovaný konateľ správcu kanalizácie (žalobca) potvrdil vypúšťanie od zhrabkov\nprečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt na základe povolenia Okresného úradu Malacky,\nktoré umožňuje odľahčovanie kanalizácie v čase prívalových dažďov.\n\n3. Nakoľko v čase vzniku MZV neprebiehali prívalové dažde, inšpekcia uložila žalobcovi povinnosť\nvykonať bezprostredné opatrenia na zamedzenie šírenia MZV, a to bezodkladne zastaviť vypúšťanie\nodpadových vôd cez predmetný odľahčovací objekt.\n4. Inšpekcia rozhodnutím č. 1394101021/5631/32/2021-14179/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej aj len\n„prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi pokutu podľa § 75 ods. 9 zákona č. 364/2004 Z. z. o\nvodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „vodný zákon“) v spojení s § 75 ods. 3 vodného zákona vo výške\n10 000 eur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona za to, že dňa 16.07.2020\nako prevádzkovateľ odľahčovacieho objektu kanalizácie, situovaného na pozemku parc. č. XXXX/X –\nparcely registra „B.“ na C. D. A. E., vypúšťal odpadové vody z odľahčovacieho objektu kanalizácie do\nvodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne územie F. v rozpore s podmienkami povolenia na\nvypúšťanie odpadových vôd č. OU-MA-OSZP-2016/001565/440/MAJ zo dňa 05.02.2016 (ďalej aj len\n„povolenie na vypúšťanie odpadových vôd“), keďže podľa povolenia na vypúšťanie odpadových vôd je\nvypúšťanie zhrabkov prečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt kanalizácie možné len počas\nprívalových dažďov, pričom podľa posudkov Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 582/2020 zo\ndňa 14.09.2020 bol v lokalite mesta Stupava v dňoch 15.07.2020 až 16.07.2020 celkový úhrn zrážok 0,8\nmm a prívalové dažde sa nevyskytovali. Žalobca bol teda prvostupňovým rozhodnutím sankcionovaný\nza protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť ustanovenú v § 21 ods. 1 písm.\nc) vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, v dôsledku nepovoleného\nvypúšťania odpadových vôd.\n5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie navrhujúc jeho zrušenie. V odvolaní\npoukázal na to, že Mástsky potok je suchým korytom, do ktorého je zvedená okrem iného aj zrážková\nvoda z dažďovej kanalizácie z celej Stupavy, pričom v čase riešenia MZV boli v danej lokalite\nzaznamenané zrážky, a preto z potrubia dažďovej kanalizácie vytekala bielo spenená voda do recipienta\nF. G., a teda nedošlo k vypúšťaniu odpadových vôd do povrchových ani podzemných vôd. Prvostupňový\nsprávny orgán v priebehu správneho konania nepredložil žiaden rozbor z odobratej vody, ktorým by\npreukázal, že došlo k MZV a opieral sa len o vizuálnu obhliadku miesta MZV.\n6. Žalovaný rozhodnutím č. 1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 06.08.2021 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcovi uložil pokutu podľa § 75 ods. 9 vodného\nzákona v spojení s § 75 ods. 3 vodného zákona za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného\nzákona vo výške 10 000 eur za to, že žalobca dňa 16.07.2020 ako prevádzkovateľ odľahčovacieho\nobjektu kanalizácie, situovaného na pozemku parc. č. XXXX/X - parcela registra „B.“ H. C. D. A.\nE., vypúšťal odpadové vody z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v\nStupave, katastrálne územie F. bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, bez výskytu prívalových\ndažďov v riešenej lokalite, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť\nustanovenú v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona.\nOstatná časť výroku prvostupňového rozhodnutia ostala bez zmeny.\nII.\nŽaloba\n7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a\nnavrhol, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n8. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd\nv zmysle\n41 ods. 1 vodného zákona, v dôsledku nepovoleného vypúšťania odpadových vôd tým, že žalobca\nvypúšťal odpadové vody cez odľahčovací objekt kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v rozpore\ns podmienkami povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, čím došlo k znečisteniu vôd v Mástskom\npotoku, a teda k správnemu deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. Mástsky potok je suchým\nkorytom, do ktorého je zvedená okrem iného aj zrážková voda z dažďovej kanalizácie z celého mesta\nStupava, pričom v čase príchodu službukonajúceho pracovníka inšpekcie vykonávajúceho obhliadku\nboli zrážky, a preto z potrubia dažďovej kanalizácie vytekala bielo spenená voda do recipienta Mástskeho\npotoku. Podľa žalobcu teda možno konštatovať, že nie je naplnený predpoklad správneho deliktu podľa\n§ 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, keďže nedošlo k vypusteniu odpadových vôd do povrchových\nani podzemných vôd.\n\n9. Nie je možné konštatovať, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd. Správne orgány sa vo\nsvojich rozhodnutiach opierali len o vizuálnu obhliadku miesta vykonanú službukonajúcim pracovníkom\ninšpekcie, bez objektivizovaných poznatkov, pričom v priebehu konania nepredložili žiaden rozbor\nz odobranej vody, ktorým by preukázali, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vody. Za tejto\nskutkovej situácie nemožno hovoriť o mimoriadnom zhoršení kvality vôd, resp. o tom, že k jej\nmimoriadnemu zhoršeniu malo dôjsť v dôsledku konania žalobcu. Žalobca mal za to, že zo strany\nsprávnych orgánov nedošlo k spoľahlivému a riadnemu zisteniu skutkového stavu veci, a teda nebolo\njednoznačne preukázané, že z výustného odľahčovacieho objektu I. C., ktorého prevádzkovateľom je\nžalobca, malo dôjsť k vypúšťaniu odpadových vôd do vodného toku Mástsky potok, ktoré sa malo\nprejaviť hnedobielym zafarbením vôd a zápachom po splaškových odpadových vodách v smere prúdenia\nvodného toku Mástsky potok.\n10. Žalobca taktiež poukázal na nesprávny postup žalovaného, ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť\nzisťovaniu primárneho vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, ale sa opieral iba o dôkazy a tvrdenia\nuvedené vyššie, pričom vôbec nebral na zreteľ tvrdenia žalobcu, že do toho istého recipienta je zvedená\naj dažďová voda z kanalizácie z celého mesta Stupava. Verejná kanalizácia odvádzajúca dažďovú\nvodu a ústiaca do recipienta nie je opatrená odlučovačom ropných látok, čo môže mať za následok\nbiele až hnedobiele zafarbenie vôd vzhľadom na to, že biela pena vzniká práve v dôsledku emulzie\nnečistôt z vozovky, ropných látok a zrážkových vôd atď. Prvostupňový správny orgán jednoducho (na\nzáklade vykonanej vizuálnej obhliadky) vyhodnotil, že nakoľko je žalobca prevádzkovateľom výustného\nodľahčovacieho objektu I. C., tak žalobca je jediný možný pôvodca mimoriadneho zhoršenia kvality vôd.\nŽalovaný tento nesprávny postup správneho orgánu nijakým spôsobom nenapravil.\n11. Žalobca bol toho názoru, že nie sú splnené predpoklady na naplnenie skutkovej podstaty správneho\ndeliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, a teda mu nebolo možné ani uložiť pokutu na tomto\nzáklade.\n12. Pokiaľ by žalobca aj pripustil, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods.\n1 písm. e) vodného zákona došlo, žalobca považoval uloženú pokutu za neprimerane vysokú a prísnu.\nŽalobca zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie problémov spôsobujúcich nevyhovujúci stav na\nodľahčovacom objekte, o čom upovedomil prvostupňový správny orgán „Oznámením o vykonaných\nopatreniach na odstránenie nevyhovujúceho stavu na odľahčovacom objekte č. 3” zo dňa 05.10.2020.\nUvedeným konaním žalobca splnil nielenže správnym orgánom uložené bezprostredné opatrenie, ale\naj ďalšie podmienky ustanovené § 41 ods. 5 až 7 vodného zákona.\n13. V prípade, ak by sa konajúci správny súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu a mal by za to,\nže na strane žalobcu došlo k protiprávnemu konaniu, a to aj napriek uvedeným argumentom, žalobca\nnavrhol aplikovať sankčnú moderáciu súdom podľa § 198 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny súdny poriadok“ alebo aj len „SSP“) vo\nvzťahu k výške uloženej pokuty, keďže ju považoval za neprimerane vysokú, v rozpore so zásadou\nproporcionality, individualizácie trestania a zákazom likvidačného charakteru pokút. Výška uloženej\npokuty je neprimeraná a je v rozpore s § 76 ods. 1 vodného zákona vzhľadom k tomu, že žalobca\nposkytoval stopercentnú súčinnosť správnemu orgánu a zabezpečil všetky potrebné opatrenia na\nodstránenie havarijného stavu odľahčovacej komory (výmena potrubia, vyčistenie koryta v celej dĺžke)\naj nad rámec opatrení uložených prvostupňovým správnym orgánom. Správne orgány pri určovaní výšky\nzmluvnej pokuty nijakým spôsobom nezohľadnili, že žalobca je regulovaným subjektom v zmysle zákona\nč. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a jeho hlavným príjmom\nje stočné, ktoré je akceptované zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na úrovni reálnych\nnákladov. Z tohto dôvodu by bola výška tejto pokuty pre žalobcu likvidačná.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2021 navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu\nzamietol.\n\n15. Inšpekcia vykonala dňa 16.07.2020 o 8:45 hod vizuálnu obhliadku miesta MZV, pri ktorej bolo\nzistené, že z výustneho objektu odľahčovacej komory verejnej kanalizácie mesta Stupava, A. J.\nX – I. C. dochádzalo k vypúšťaniu odpadových vôd do vodného toku Mástsky potok, ktoré sa\nprejavilo hnedobielym zafarbením vôd a zápachom po splaškových odpadových vodách v smere\nprúdenia vodného toku Mástsky potok. Z vizuálnej obhliadky miesta MZV inšpekcia vyhotovila\naj fotodokumentáciu, ktorá je prílohou Protokolu č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd č.\n7060/32/2020-30415/2020 zo dňa 17.09.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že z miesta zisteného\nmimoriadneho zhoršenia kvality vody bola vyhotovená fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé hnedobiele\nzafarbenie vody, žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že mimoriadne zhoršenie kvality vody bolo\nkonštatované len na základe vizuálnej obhliadky, nie je pravdivé. Skutočnosť, že z predmetného\nvýustneho objektu odľahčovacej komory OK C. boli vypúšťané dňa 16.07.2020 splaškové odpadové\nvody, žalobca nespochybnil, s poukazom na jeho list číslo 2020-1022/O zo dňa 05.10.2020, doručeným\ninšpekcii dňa 07.10.2020, ktorým žalobca oznámil zabezpečenie vykonaných opatrení na odstránenie\nnevyhovujúceho stavu na odľahčovacom objekte OK C., ktoré vykonal aj nad rámec opatrení uložených\ninšpekciou. Okrem iného, v uvedenom liste potvrdil uskutočnenie samotného čistenia I. C. dňa\n16.07.2020 počas dažďových prehánok, kedy prišlo zároveň k šetreniu pracovníkom inšpekcie na mieste\noznámeného MZV občanom Stupavy.\n16. Z posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 582/2020 zo dňa 15.07.2020 jednoznačne\nvyplýva, že v čase vzniku MZV dňa 16.07.2020 sa v predmetnej lokalite prívalové zrážky nevyskytovali\na žalobca vypúšťal odpadové vody z výustneho odľahčovacieho objektu OK Školská do vodného toku\nMástsky potok za bezdažďového stavu, resp. bez výskytu prívalových dažďov v lokalite mesta Stupava,\na teda bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd vydaného orgánom štátnej vodnej správy, čím\ndošlo k porušeniu § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona s následkom vzniku MZV podľa § 41 ods. 1\nvodného zákona.\n17. Z definičných znakov „mimoriadneho zhoršenia vôd“ je zrejmé, že na ich naplnenie sa nevyžaduje\nreálne zhoršenie kvality vôd, ale postačuje, ak zo situácie vyplynulo ich závažné ohrozenie. Ustanovenia\nvodného zákona vo vzťahu k ochrane povrchových a podzemných vôd sú zákonodarcom koncipované\nhlavne ako preventívne opatrenia na zamedzenie ich znečistenia a predchádzanie škôd na životnom\nprostredí, súvisiace s vodou a vodnými ekosystémami, pričom vodný zákon chápe prevenciu ako jeden\nz prostriedkov predchádzania škôd na vode, ktorá je životne dôležitou zložkou životného prostredia,\nnakoľko voda je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre\nbezpečnosť štátu, a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva alebo\nohroziť plnenie základných funkcií štátu. V konaní pred prvostupňovým správnym orgánom ako aj v\ndruhostupňovom konaní bolo preukázané, že žalobca vypúšťal odpadové vody do vodného toku Mástsky\npotok bez povolenia a že došlo k MZV, ktorého pôvodcom je žalobca.\n18. Znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona vo\nveci nedodržania § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona sú subjekt, objekt a objektívna stránka.\nSubjektom predmetného správneho deliktu je právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, pričom v\nprejednávanom prípade ide o žalobcu. Objektom predmetného správneho deliktu je chránený záujem, a\nto povrchové alebo podzemné vody a verejná kanalizácia, pričom v prejednávanom prípade došlo k MZV.\nObjektívna stránka predmetného správneho deliktu spočíva v konaní, a to vo vypúšťaní odpadových\nvôd, osobitných vôd alebo priemyselných odpadových vôd do povrchovej vody, podzemnej vody\nalebo verejnej kanalizácie bez príslušného povolenia, pričom v predmetnom prípade žalobca vypúšťal\nodpadové vody do povrchového vodného toku bez povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného\nzákona. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že zodpovednosť za vypúšťanie odpadových\nvôd z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave bez povolenia na\nvypúšťanie odpadových vôd, bez výskytu prívalových dažďov v riešenej lokalite, čím došlo k naplneniu\nznakov MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, nesie žalobca. Otázka vzniku MZV, pôvodcu MZV ako\naj splnenie predpokladov na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e)\nvodného zákona bola náležite zodpovedaná a argumenty žalobcu boli vyvrátené.\n19. K namietanej výške uloženej pokuty zo strany žalobcu žalovaný konštatoval, že prvostupňový\nsprávny orgán pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 vodného\nzákona prihliadal najmä na skutočnosti, za ktorých došlo k porušeniu povinností, závažnosť vzniknutého\nstavu, spoluprácu pri odstraňovaní škodlivých následkov MZV, plnenie príkazov uložených v rámci\n\nriešenia MZV žalobcovi ako pôvodcovi MZV, ako aj na to, že vzniknuté MZV neovplyvnilo užívanie vôd\nv predmetnej lokalite a taktiež, že zo strany žalobcu nešlo o úmyselné konanie. Súčasne však vzal\ndo úvahy skutočnosť, že žalobca ako pôvodca MZV vzniknutú udalosť neohlásil v zmysle § 41 ods.\n2 vodného zákona príslušnému orgánu štátnej vodnej správy, ako aj to, že žalobca bol za obdobnú\nčinnosť v súvislosti s nedovoleným vypúšťaním odpadových vôd v predmetnej lokalite na vodnom toku\nMástsky potok už v minulosti (rok 2019) správnym orgánom sankcionovaný za vznik MZV podľa 41 ods.\n1 vodného zákona.\n20. Výšku uloženej pokuty považoval žalovaný za zákonnú, nevybočujúcu z medzí stanovených\nzákonom a riadne odôvodnenú. Správne orgány uviedli, ktoré okolnosti boli zohľadnené pri určovaní\nvýšky pokuty. V podmienkach správneho trestania na úseku vodného hospodárstva sa vo všeobecnosti\nnevyžaduje poškodenie zložiek životného prostredia, nakoľko správne delikty upravené vo vodnom\nzákone majú preventívny charakter, a teda na vyvodenie zodpovednosti postačí ohrozenie zákonom\nchráneného záujmu. K argumentácií žalobcu, že zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie\nproblémov spôsobujúcich nevyhovujúci stav na odľahčovacom objekte a zabezpečil stopercentnú\nsúčinnosť správnemu orgánu, žalovaný uviedol, že vykonanie bezprostredných opatrení na odstránenie\na zneškodnenie škodlivých následkov MZV vyplýva žalobcovi priamo z ustanovení vodného zákona.\n21. Odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV nezbavuje žalobcu zodpovednosti za\nspáchanie správneho deliktu, pričom ani vodný zákon neupravuje predmetný liberačný dôvod. Ak by\nodstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV zbavovalo účastníka konania zodpovednosti\nza spáchanie správneho deliktu, bolo by to upravené priamo v ustanoveniach vodného zákona. Pre\nposúdenie zodpovednosti subjektu za správny delikt je pre správny orgán relevantná len existencia\nprotiprávneho stavu, ktorý je spôsobený činnosťou prípadne nečinnosťou tohto subjektu. Nakoľko k\nprotiprávnej činnosti žalobcu došlo, čo v zásade nespochybňuje ani žalobca, stráca argumentácia\nžalobcu akúkoľvek relevanciu. Liberačné dôvody, pri ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku\nzodpovednosti subjektu za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej\nuloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje\npotrestanie za správny delikt správnym orgánom. Žalovaný považoval zdôvodnenie uloženej výšky\npokuty za náležité, dostatočné a v súlade s vodným zákonom a argumentáciu žalobcu v predmetných\nčastiach správnej žaloby za vyvrátenú.\nIV.\nReplika žalobcu\n22. Žalobca v replike zo dňa 13.12.2021 zotrval na podanej žalobe.\n23. Namietal, že žalovaný nepostupoval pri zistení skutkového stavu tak, aby bolo možné nepochybne\nustáliť, že k MZV došlo konaním žalobcu a že tento vypúšťal odpadové vody bez príslušného povolenia.\nOpätovne dal do pozornosti Oznámenie o vykonaných opatreniach na odstránenie nevyhovujúceho\nstavu na odľahčovacom objekte č. 3 zo dňa 05.10.2021,\nz ktorého jasne vyplýva, že nedošlo\nk vypúšťaniu odpadových vôd bez povolenia, ale príčinou odtoku bol práve nevhodný technický stav\ntzv. „savice”, ktorá bola v roku 2012 nesprávnym spôsobom nainštalovaná. Taktiež z uvedeného nie je\nmožné vyvodiť, že je za MZV zodpovedný žalobca. Žalobca predsa nemal inú možnosť ako vykonať\nopatrenia, ktorých snahou bolo odvrátiť nežiaduci stav I. C..\n24.\n\nDňa 01.07.2020 došlo k havárii na potrubí na I. C. a z tohto dôvodu žalobca ihneď vykonával opatrenia\nna odstránenie tejto havárie. Avšak, nemôže byť kladené žalobcovi za vinu to, že výmenu potrubia\nnedokázal a nemohol zrealizovať obratom, pretože bolo potrebné zabezpečiť zameranie sietí križujúcich\nkanalizačné potrubie z I. C. od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a Slovenského plynárenského\n\npriemyslu, a.s. a k tomu došlo až 13.08.2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa bezodkladne snažil\nvykonať všetky potrebné kroky k odstráneniu havárie. Žalobca síce v roku 2019 zabezpečil nevyhnutné\nopravy I. C., ale taktiež je potrebné brať do úvahy, že nemôže len tak svojvoľne vymieňať kanalizačné\npotrubie v meste Stupava podľa svojho uváženia, bez príslušných povolení a spolupráce s inými\nsubjektami. Navyše, žalobca je závislý od príjmov zo stočného, a preto z tohto dôvodu je povinný konať\ns odbornou starostlivosťou a tak, aby podnik ako taký bol v dobrej finančnej kondícii.\n25. Správny orgán nepreukázal naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa\n74 ods. 1 písm. e) vodného zákona vo veci nedodržania § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, a to\nkonkrétne v tom smere, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky správneho deliktu. Objektívna stránka\nsprávneho deliktu je charakterizovaná konaním, následkom a príčinným vzťahom, Žalovaný (resp.\nprvostupňový správny orgán) nepreukázal, že by žalobca svojím aktívnym konaním vypúšťal odpadové\nvody do Mástskeho potoka bez povolenia. Ďalej žalovaný nepreukázal pasívne správanie žalobcu\nz hľadiska nedodržiavania svojich zákonných povinností, resp. nevykonaní prevenčných opatrení a\nopatrení s cieľom odstrániť haváriu.\n26. K argumentom žalovaného ohľadom výšky uloženej pokuty žalobca uviedol, že nemusel ohlasovať\nvzniknutú udalosť duplicitne, nakoľko o tejto udalosti bola inšpekcia informovaná občanom mesta\nStupava a § 41 ods. 2 vodného zákona neuvádza, že to má byť práve a len správca vodného toku,\nresp. v tomto prípade žalobca, kto udalosť ohlási. Žalovaný však nebral vôbec do úvahy, že aj napriek\ntomu, že považoval žalobcu za pôvodcu MZV, tak žalobca vykonal všetky bezprostredné opatrenia na\nzneškodnenie MZV ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov. Žalovaný zároveň vôbec\nnešpecifikoval, za akú konkrétne obdobnú činnosť v súvislosti s nedovoleným vypúšťaním odpadových\nvôd bol žalobca sankcionovaný.\n27. Hoci aj by súd rozhodol, že žalobca má niesť plnú zodpovednosť, žalobca mal za to, že žalovaný\nvôbec nezohľadnil všetky ním uvedené skutočnosti, a preto už len z tohto dôvodu by mal súd pristúpiť\nk peňažnej moderácii.\n\nV.\nDuplika žalovaného\n28. Žalovaný v duplike zo dňa 24.10.2023 zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe, v zmysle\nktorého žiadal túto zamietnuť ako nedôvodnú.\n29. Poukázal na to, že replika žalobcu je čiastočne postavená na nových tvrdeniach oproti správnej\nžalobe, pričom tentokrát žalobca upriamil pozornosť skôr na to, že už dňa 01.07.2020 došlo k poruche\nna potrubí I. C., pričom ihneď začal vykonávať opatrenia na odstránení tejto poruchy - havárii, avšak\nnedokázal zabezpečiť výmenu potrubia obratom, ale až dňa 13.08.2020. K argumentácii žalobcu\nohľadom nevhodného technického stavu „savice“ žalovaný uviedol, že žalobcovi ako prevádzkovateľovi\na vlastníkovi vodnej stavby, teda odľahčovacieho objektu I. C., vyplývajú povinnosti priamo z ustanovení\nvodného zákona, medzi ktoré možno zaradiť predovšetkým riadne udržiavať, prevádzkovať a vykonávať\nna vodnej stavbe také opatrenia, aby pri jej prevádzkovaní bola zabezpečená funkčnosť a nedochádzalo\nk nedovolenému vypúšťaniu odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, a teda\nje zodpovedný za to, že z I. C. došlo dňa 16.07.2020 k vypúšťaniu odpadových vôd bez povolenia,\nnakoľko v danej lokalite nebol zaznamenaný výskyt prívalových dažďov na to, aby mohol podľa povolenia\nvypúšťať odpadové vody z I. C.. Žalovaný v tejto súvislosti citoval rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. č. 4Asan/21/2020, v ktorom najvyšší správny súd konštatoval, že nie len\nzhoršenie kvality vôd, ale aj ich ohrozenie je postačujúce na naplnenie znakov MZV.\n30. Ani okamžité riešenie vzniknutého stavu po vzniku MZV zo strany žalobcu, resp. odstránenie a\nzneškodnenie škodlivých následkov MZV, ho nezbavuje zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu,\npričom ani vodný zákon neupravuje predmetný liberačný dôvod. Ak by odstránenie a zneškodnenie\nškodlivých následkov MZV zbavovalo žalobcu zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, bolo by to\n\nupravené priamo v ustanoveniach vodného zákona. A preto domnienku žalobcu, že ak mu bola uložená\nzo strany žalovaného (resp. prvostupňového správneho orgánu) povinnosť odstrániť MZV a I. C. dať\ndo poriadku do konca augusta 2020, tak „je predsa zrejmé, že tieto opatrenia boli žalobcovi uložené s\ncieľom predísť začatiu správneho konania“, je potrebné považovať za mylnú.\n31. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že ak by žalobca nevykonal uvedené opatrenia na zneškodnenie\nMZV, žalovaný by ich mohol podľa § 41 ods. 9 vodného zákona uložiť rozhodnutím, ale vzhľadom\nna vykonanie opatrení žalobcom nebolo potrebné vo veci uloženia opatrení na zneškodnenie MZV\nzačínať správne konanie. Skutkový stav zistený pri riešení MZV po porovnaní so stavom vyžadovaným\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi bol vyhodnotený ako stav protiprávny, a preto nemohol\nprvostupňový správny orgán postupovať inak, ako uložením pokuty v súlade s ustanoveniami vodného\nzákona.\n32. K poukazovaniu žalobcu na to, že mu nemôže byt kladené za vinu a na zodpovednosť to, že bez\npríslušných povolení a financií nemôže uskutočniť rozsiahle opravy kanalizácie pod jeho správou v\nmeste Stupava obratom, žalovaný uviedol, že správny orgán ho netrestá za to, cit.: „Avšak nemôže byť\nkladené za vinu to, že výmenu potrubia nedokázal a nemohol zrealizovať obratom“, ale mu bola uložená\npokuta za vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia s následkom vzniku MZV zo dňa 16.07.2020.\nAko uviedol žalobca v predmetnom vyjadrení, tak mal informáciu o tom, že dochádza k nedovolenému\nvypúšťaniu odpadových vôd z I. C. už od 01.07.2020 (keď došlo k technickej poruche - havárii). Z vyššie\nuvedeného vyplýva, že žalovaný (pozn. správneho súdu: žalovaný mal zrejme na mysli „žalobcu“) teda\ndisponoval informáciou o MZV viac ako 14 dní, pričom túto informáciu podľa § 41 ods. 2 vodného zákona\nneohlásil.\nVI.\nKonanie na Správnom súde v Bratislave\na na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky\n33. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. BA-1S/278/2021 zo\ndňa 25.03.2025 (ďalej aj len „rozsudok správneho súdu“) zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že správne orgány nevykonali dostatočné dokazovanie,\nv rámci ktorého by mali jednoznačne za preukázané, že v dôsledku vypúšťania odpadových vôd bez\npovolenia orgánu štátnej vodnej správy z výustného odľahčovacieho objektu I. C., prevádzkovateľom\nktorého je žalobca, došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, ktoré sa prejavilo hnedým zafarbením,\nzápachom po splaškoch a nižšie po prúde Mástskeho potoka výskytom bielo sfarbenej odpadovej vody\nzapáchajúcej po splaškoch. Správny súd tiež konštatoval, že v prejednávanej veci absentujú dôkazy\npreukazujúce komisívne konanie žalobcu, spočívajúce vo faktickom vypúšťaní odpadových vôd do\nMástskeho potoka, ktoré malo mať za následok vznik mimoriadneho zhoršenia vôd. Z fotodokumentácie\ntvoriacej súčasť administratívneho spisu nemožno zistiť, odkiaľ voda do vodného toku Mástsky\npotok vyteká a či je skutočne vypúšťaná z odľahčovacieho objektu I. C. tak, ako to tvrdili správne\norgány v preskúmavaných rozhodnutiach. Zistenie skutkového stavu veci teda nebolo dostatočné na\nvyvodenie záveru, že pôvodcom mimoriadneho zhoršenia vôd bol práve žalobca. Žalovaný na strane 5\nnapadnutého rozhodnutia uviedol, že „... Na základe riešenia MZV prvostupňový správny orgán nezistil\nnedovolené vypúšťanie odpadových vôd z iných výustných objektov ani nedovolené zaobchádzanie so\nznečisťujúcimi látkami nad alebo pod inkriminovaným výustným odľahčovacím objektom OK Školská“,\navšak toto tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi, napr. fotodokumentáciou nad a pod vyústením\nodľahčovacieho objektu do vodného toku Mástsky potok. V tejto súvislosti správny súd na jednej strane\nprisvedčil žalovanému, že z dikcie § 41 ods. 1 vodného zákona nevyplýva povinnosť orgánu štátnej\nsprávy, aby mimoriadne zhoršenie kvality vôd preukazoval v priebehu konania rozbormi odobratej vody.\nNa strane druhej však podľa názoru správneho súdu správnemu orgánu nič nebráni takéto dokazovanie\nvykonať práve za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci napríklad odobratím vzorky vody\nz vodného toku.\n34. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj len\n„kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 3Stk/7/2025 zo dňa 25.03.2026 (ďalej aj len „kasačný rozsudok“)\nzrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n35. Kasačný súd kasačným rozsudkom zrušil rozsudok správneho súdu konštatujúc, že tento vychádzal\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd dospel k záveru, že ak by sa v prejednávanom\nprípade odobrala vzorka vody, ktorá by nevykazovala parameter závažného zhoršenia kvality vôd,\nnebolo by to smerodajné vo vzťahu k posúdeniu, či v prejednávanom prípade došlo k ohrozeniu\nkvality vôd alebo nie. V takomto prípade by išlo o „zbytočný“ dôkaz, ktorý správny orgán na vyvodenie\nzodpovednosti nepotrebuje. Rozbor kvality vody nie je kritériom pre potvrdenie mimoriadneho zhoršenia\nkvality vôd, nakoľko aj samotné ohrozenie kvality vôd (kedy sa kvalita vody nezhorší) postačuje na\nnaplnenie pojmových znakov MZV. V prejednávanom prípade bolo ohrozenie kvality vody preukázané\npráve sfarbením a zápachom vody, ktoré nie sú štandardné.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n36. Pro vrátení veci na ďalšie konanie správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo\nveci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, a to vrátane konania, ktoré\npredchádzalo ich vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia\npojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov\nkonania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n18.08.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).\n37. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v\nrozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené\nv § 195 písm. a) až e) SSP.\n38. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n40. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných, alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n41. Podľa § 32 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne\nskutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný\nlen návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia\núčastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe\nsprávnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie\nurčuje správny orgán.\n42. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak\nnejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd alebo geotermálnych vôd do\npovrchových vôd alebo do podzemných vôd.\n43. Podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie\nkvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd“) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo\nzávažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez\npovolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä\nzafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých\nrýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou\nvodou.\n\n44. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do\npovrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné\nvody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej\nvodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1].\n45. Podľa § 75 ods. 9 vodného zákona, ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo\nnedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu\nmožno uložiť do 165 000,- eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny\ndelikt, v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd.\n46. Podľa § 76 ods. 1 vodného zákona, pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada\nnajmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako\nsa právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých\nnásledkov.\n47. Inšpekcia v rámci výkonu štátnej vodnej správy plní úlohy v zmysle § 62 ods. 1 až 5 vodného\nzákona, okrem iných vykonáva dozor najmä nad vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd\ndo povrchových vôd alebo do pozemných vôd, riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je\noprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických osôb a fyzických osôb v\nzmysle § 41 ods. 10 tohto zákona. Inšpekcia okrem úloh podľa § 62 ods. 1 až 5 v rámci výkonu štátnej\nvodnej správy ukladá pokuty v zmysle § 74 ods. 3 vodného zákona [§ 62 ods. 6 písm. c) vodného\nzákona].\n48. V zmysle § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom\nkasačného súdu.\n49. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci bolo posúdenie, či správne orgány v rámci administratívneho\nkonania náležite zistili skutkový stav veci, ktorý odôvodňuje záver prijatý správnymi orgánmi o tom, že\nsa žalobca dopustil správneho deliktu ustanoveného v § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, a ak áno,\nči mu bola pokuta vo výške 10 000,- eur uložená v súlade so zákonom.\n50. Otázkou, či sa žalobca dopustil svojím konaním správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného\nzákona, sa zaoberal aj kasačný súd vo svojom rozsudku a v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že\nprávnym názorom kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku je správny súd viazaný.\n51. V nadväznosti na normatívne ustanovenú viazanosť právnym názorom kasačného súdu vyjadreným\nv kasačnom rozsudku správny súd uvádza, že táto viazanosť je prirodzeným dôsledkom kasačného\ncharakteru rozhodnutia kasačného súdu. Ak by správny súd v nadväzujúcom konaní po zrušení jeho\nskoršieho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie nebol viazaný právnym názorom kasačného súdu\nvyjadreným v rozhodnutí kasačného súdu, vo svojej podstate by stratilo rozhodovanie kasačného súdu\no kasačných sťažnostiach zmysel.\n52. Normatívne ustanovená viazanosť správneho súdu právnym názorom kasačného súdu vyjadreným\nv jeho zrušujúcom rozhodnutí je procesným odrazom hierarchického usporiadania súdnej sústavy. Nejde\npritom o samoúčelnú normatívnu úpravu. Jej zmyslom je zachovávanie jednak rýchlosti a hospodárnosti\nvýkonu súdnictva, jednak právnej istoty účastníkov správneho súdneho konania a z nej vyplývajúcej\ndôveryhodnosti rozhodovacej činnosti súdov.\n53. Pri normatívne ustanovenej viazanosti správneho súdu právnym názorom kasačného súdu nemožno\nopomenúť, že raz kasačným súdom vysloveným právnym názorom je viazaný nielen správny súd,\nale tiež aj samotný kasačný súd, pokiaľ rozhoduje za inak nezmenených skutkových okolností v\ntej istej právnej veci o kasačnej sťažnosti proti novému rozhodnutiu správneho súdu, a to aj keby\nsa zmenilo zloženie senátu kasačného súdu opätovne rozhodujúceho v tej istej právnej veci. Takto\nnormatívne ustanovená viazanosť správneho súdu právnym názor kasačného súdu odráža finalitu\nrozhodnutí kasačného súdu a reflektuje požiadavku naplnenia legitímneho očakávania, pričom prispieva\n\nk predvídateľnosti súdneho rozhodovania (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/108/2024 zo dňa 30.04.2025, ods. 22, Kühn, Z., Kocourek, T. a kol.:\nSoudní řád správní. Komentář. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, str. 1025 - 1026).\n54. Skutková podstata správneho deliktu, ktorý je predmetom preskúmavaných rozhodnutí, je z hľadiska\njej znakov vymedzená v § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. Podstatným je zameranie sa na konkrétnu\nformuláciu objektívnej stránky skutkovej podstaty, keďže táto úzko súvisí resp. v kontexte skutkových\nokolností má vplyv na správne určenie zodpovednej osoby (subjektu). Objektívna stránka dotknutého\nsprávneho deliktu je vyjadrená slovami ,,vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových\nvôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s\nobsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie“ (pre zjednodušenie textu správny súd bude\nv prípade potreby poukázania na toto konanie, uvedené označovať ďalej aj len ,,vypúšťanie odpadových\nvôd“, čím bude mať na mysli aj osobitné vody, priemyselné vody a osobitné vody s obsahom obzvlášť\nškodlivých látok a ich vypúšťanie do podzemných vôd, či verejnej kanalizácie) a predstavuje vonkajšiu\nstránku správneho deliktu, čím determinuje, aké konanie sa považuje za protiprávne.\n55. Objektívna stránka správneho deliktu, o aký ide vo veci samej, obsahuje aj tzv. fakultatívny\nznak, ktorý sa v prípade jeho zahrnutia do skutkovej podstaty stáva jej imanentnou súčasťou resp.\npredpokladom, bez ktorého nemožno hovoriť o naplnení objektívnej stránky skutkovej podstaty. Týmto\nfakultatívnym znakom skutkovej podstaty je spôsob spáchania správneho deliktu, ktorý je v skutkovej\npodstate vyjadrený slovami ,,bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21\nods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1]“. Pokiaľ ide o izolované vymedzenie znaku subjektu, možno konštatovať, že\nskutková podstata správneho deliktu, o aký ide vo veci samej, vymedzuje subjekt všeobecný slovami ,,\nprávnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi“.\n56. Subjekt je potrebné vnímať aj v kontexte objektívnej stránky, a teda pôjde o osobu, ktorá\nfakticky realizuje vypúšťanie odpadových vôd v rozpore alebo bez povolenia podľa § 21 ods. 1\npísm. c) a § 38 ods. 1 vodného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že podstatou, ku ktorej smeruje\nobjektívna stránka, je najmä to, aby boli sankcionované osoby, ktoré fakticky vypúšťajú odpadové\nvody a nedodržiavajú podmienky stanovené v povolení (resp. povolenie ani nemajú), pričom samotná\npotreba držby špecifického povolenia a v tejto súvislosti dodržiavanie v ňom stanovených podmienok\nzreteľne odzrkadľuje chránený záujem, ktorým je ochrana vôd. V nadväznosti na uvedené správny súd\nkonštatuje, že za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona možno považovať také\nkomisívne konanie, akým je faktické vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním.\n57. Pokiaľ ide o preukázanie objektívnej stránky správneho deliktu, za ktorý bol žalobca sankcionovaný\npreskúmavanými rozhodnutiami, správny súd poukazuje na závery kasačného súdu vyslovené\nv kasačnom rozsudku: „Kasačný súd po preštudovaní administratívneho spisu mal za preukázané\nnasledovné. V prejednávanom prípade bola objektívna stránka skutkovej podstaty iného správneho\ndeliktu podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, teda vypúšťanie odpadových vôd\nz odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne územie F.\nbez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd preukázaná, a to\na) obhliadkou vodného toku Mástsky potok, ktorej priebeh a zistenia boli opísané v Protokole č. 1\nz riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd (MZV) č. 109-036-2020-BA zo dňa 16. júla 2020, ku ktorému\ndošlo na vodnom toku Mástsky potok v Stupave, časť F., k.ú. F. dňa 16. júla 2020, č.: XXXX/XX/XXXX/ A./\nXXXX (ďalej len „protokol č. 1“), pričom v protokole č. 1 je uvedené „Z odľahčovacieho objektu kanalizácie\nna C. D. vytekala hnedo sfarbená, od zhrabkov prečistená odpadová voda zapáchajúca po splaškoch\ndo Mástskeho potoka“;\nb) telefonickou komunikáciou s konateľom žalobcu, ktorý potvrdil vypúšťanie od zhrabkov prečistených\nodpadových vôd cez odľahčovací objekt č. 3;\nc) Protokolom č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd (MZV) č. 109-036-2020-BA zo dňa 16. júla\n2020, ku ktorému došlo na vodnom toku Mástsky potokok v Stupave, časť F., k.ú. F. dňa 16. júla 2020,\nč. 7060/32/2020-30415/2020 zo dňa 17. septembra 2020 (ďalej len „protokol č. 2“);\nd) listinou žalobcu „Oznámenie o vykonaných opatreniach na odstránenie nevyhovujúceho stavu na\nodľahčovacom objekte č. 3“, v ktorom žalobca uviedol, že zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie\nnového problému spôsobujúceho nevyhovujúci stav na odľahčovacom objekte;\ne) samotným tvrdením žalobcu, ktorý v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 17. mája\n2021 uviedol, že z potrubia kanalizácie vytekala bielo spenená voda v čase zrážok. Predmetné tvrdenie\n\nžalobcu je dôležité nakoľko žalobca disponoval rozhodnutím č.j. OU-MA-OSZP 2020/002922/104/ MAJ\nzo dňa 13. marca 2020 (ďalej len „povolenie na vypúšťanie odpadových vôd“), ktorým Okresný úrad\nMalacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal povolenie na vypúšťanie odpadových vôd\nz odľahčovacích objektov cez dva výustné objekty, a to výusť č. 2 - I. K., s miestom vypúšťania do\nvodného toku Mláka a výusť č. 3 - I. C., s miestom vypúšťania do odvodňovacieho rigolu zaústeného\ndo Mástskeho potoka, podľa ktorého je v podmienkach vypúšťania odľahčovaných vôd pre obidve\nodľahčovacie komory uvedené, že vypúšťanie odľahčovaných (odpadových) vôd sa bude realizovať len\nv čase prívalových dažďov, v bez dažďovom období budú odľahčovacie komory nefunkčné;\nf)\nlistom\nSlovenského\nhydrometeorologicko\nústavu,\núsek\nmeteorologická\nslužba,\nč. 201-3548/2020/10061 zo dňa 14. septembra 2020 doručeným na prvostupňový správny orgán dňa\n17. septembra 2020, ktorým bol zaslaný Meteorologický posudok 582/2020, v ktorom je konštatované,\nže dňa 15. júla 2020 bol zaznamenaný celkový úhrn atmosférických zrážok v lokalite mesta Stupava\n0,2 mm a dňa 16. júla 2020 boli v danej lokalite striedavé zrážky s celkovým úhrnom 0,6 mm.\nZ uvedeného vyplýva, že v čase vzniku MZV (dňa 16. júla 2020) sa v predmetnej lokalite prívalové zrážky\nnevyskytovali, a teda žalobca vypúšťal odpadové vody z výustného odľahčovacieho objektu I. C. do\nvodného toku Mástsky potok, za bezdažďového stavu resp. bez výskytu prívalových dažďov v lokalite\nmesta Stupava, bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd vydaného orgánom štátnej vodnej správy,\nčím došlo k porušeniu ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona. Podľa ustanovenia § 36\nods. 13 vodného zákona Odpadové vody z odľahčovacích objektov možno vypúšťať do povrchových\nvôd v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových\ndažďov. Prívalový dážď je dážď krátkodobého trvania s veľkou intenzitou, ktorý má malý plošný rozsah.“\n58. Správny súd v zhode s vyššie citovanými právnymi závermi kasačného súdu dospel k záveru,\nže v prejednávanej veci došlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu\npodľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona žalobcom. To znamená, že vypúšťanie odpadových\nvôd z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne\núzemie F. bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd bolo zo strany správnych orgánov riadne\npreukázané, a to dôkazmi uvedenými v bode 57. tohto rozsudku písmená a) až f), t. j. dôkazmi\nvyčerpávajúco špecifikovanými v rozsudku kasačného súdu, na ktorý správny súd v plnej miere\nodkazuje. V prejednávanom prípade došlo k ohrozeniu kvality vody, čo bolo preukázané práve sfarbením\na zápachom vody, ktoré nie sú štandardné.\n59. Ustanovenie § 41 zákona o vodách nedefinuje MZV len ako reálne zhoršenie kvality vôd, ale aj\nako ohrozenie kvality vôd bez nevyhnutnosti následku v podobe zhoršenia. Podľa dôvodovej správny\nk tomuto ustanoveniu bolo zámerom zákonodarcu cit: „Vychádzajúc z doterajšej úpravy a z praktických\npoznatkov sa v tomto paragrafe upravuje základný postup pri mimoriadnom zhoršení alebo ohrození\nkvality vôd.“ Ďalej dôvodová správa k ustanoveniu § 42 vodného zákona, ktorý nadväzuje na § 41,\nuvádza cit: „Najdôležitejšou zložkou ochrany povrchových vôd a podzemných vôd je prevencia, na\nktorú je kladený zvýšený dôraz v predchádzajúcich ustanoveniach.“ Z uvedeného vyplýva, že na\nnaplnenie znakov MZV postačuje preukázanie ohrozenia kvality vôd (rozsudok kasačného súdu sp. zn.\n4Asan/24/2020 zo dňa 26.04.2023).\n60. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako aj administratívnych spisov správnych orgánov oboch\nstupňov dospel správny súd k záveru, že v danom prípade boli naplnené všetky znaky správneho deliktu\npodľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade\nbola žalobcovi uložená pokuta za mimoriadne ohrozenie kvality vôd a nie za zhoršenie kvality vôd,\na preto nebolo potrebné vykonať v rámci administratívneho konania žiadne ďalšie dokazovanie. Zistenie\nskutkového stavu veci správnymi orgánmi oboch stupňov považoval správny súd za dostatočné s tým,\nže tieto skutkové zistenia odôvodňujú záver prijatý správnymi orgánmi o tom, že sa žalobca dopustil\npredmetného správneho deliktu, za ktorý mu bola v súlade so zákonom uložená pokuta vo výške 10 000\neur.\n61. Žalobca žalobným návrhom požadoval zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom\nalternatívne navrhol aj aplikovanie sankčnej moderácie podľa § 198 SSP považujúc pokutu uloženú\nprvostupňovým rozhodnutím za neprimerane prísnu a vysokú. Pokiaľ ide o alternatívny návrh žalobcu na\naplikovanie sankčnej moderácie, správny súd uvádza, že v zmysle § 198 SSP sú možnosti správneho\nsúdu moderovať výšku uloženej sankcie viazané na výsledky ním vykonaného dokazovania, návrh\nžalobcu a záver, že aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej\n\núvahy, táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. V\nprejednávanej veci voľná úvaha, ktorou sa riadili vo veci konajúce správne orgány, sa neprieči zásadám\nlogického myslenia a nevybočila z medzí a rámca stanoveného zákonom. Preto správny súd zohľadniac\nzávažnosť zisteného porušenia právnych povinností rovnako, ako bolo špecifikované správnymi orgánmi\noboch stupňov v preskúmavaných rozhodnutiach, považoval sankciu vo výške 10 000 eur, uloženú na\ndolnej hranici sankčného rozpätia, za primeranú (podľa § 75 ods. 9 vodného zákona bolo za predmetný\nsprávny delikt možné uložiť pokutu do 165 000 eur).\n62. Správny súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako zákonné, preskúmateľné a odôvodnené, vydané\npo náležitom zistení skutkového stavu a po zohľadnení námietok žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného\nnebol zákonný predpoklad na ingerenciu správneho súdu v podobe moderovania sankcie, uloženej\nna dolnej hranici sankčného rozpätia. Prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie spĺňa\natribúty riadneho odôvodnenia výšky pokuty. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí presne\nšpecifikoval, na základe akých okolností uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 000 eur. Prvostupňový\nsprávny orgán zohľadnil závažnosť protiprávneho konania žalobcu, prihliadol na mieru zavinenia (nešlo\no úmyselné konanie žalobcu) a tiež uviedol priťažujúce okolnosti, za ktoré považoval to, že žalobca\nako pôvodca MZV vzniknutú udalosť neohlásil v zmysle vodného zákona inšpekcii alebo miestne\npríslušnému okresnému úradu a tiež to, že na predmetnej lokalite došlo k opakovanému porušeniu\nvodného zákona žalobcom, a to v roku 2019, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 5 000 eur.\nAko poľahčujúce okolnosti prvostupňový správny orgán vyhodnotil spoluprácu žalobcu počas riešenia\nvzniknutej situácie a tiež to, že vzniknuté MZV neovplyvnilo užívanie vôd. Pokutu uloženú na rozhraní\n6 % možnej zákonnej sadzby nepovažoval správny súd s ohľadom na dané okolnosti za neprimeranú\nani likvidačnú a nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 198 SSP.\n63. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen\nv rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady\nuvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Správny súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd\nnie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu\nbolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ\nnapadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej\nalebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola\ndodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež\nboli dodržané zásady ukladania trestov. Správny súd v postupe správnych orgánov predchádzajúcom\nvydaniu napadnutých rozhodnutí nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred\norgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n64. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, dospel k záveru, že správne\norgány sa náležite zaoberali predmetnou vecou, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu,\nriadne zistili skutočný stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie uvedených\nskutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n65. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní\núspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože\nz obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy,\nktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.\n66. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\n\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}