Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/278/2021 1021201662 25. 03. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201662.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Vodárne a kanalizácie Stupava, s. r. o., so sídlom Devínska cesta 30, 900 31 Stupava, IČO: 50 107 461, právne zastúpený: Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslinová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 06.08.2021, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredia č. 1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 06.08.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcovi rozsahu.
priznáva
voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava (ďalej aj len „inšpekcia“ alebo aj len „prvostupňový správny orgán“) prijala dňa 16.07.2020 o 7:45 hod. od občana telefonické hlásenie o vypúšťaní odpadovej, hnedo a bielo sfarbenej vody, zapáchajúcej po splaškoch, do Mástskeho potoka na Školskej ulici v Stupave. Uvedená skutočnosť nasvedčovala možnému mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd (ďalej aj len „MZV“). 2. Službukonajúci pracovník inšpekcie sa dostavil na uvedené miesto dňa 16.07.2020 o 8:45 hod., vykonal šetrenie predmetného MZV, z ktorého vyhotovil Protokol č. XXXX/XX/ XXXX/A./XXXX zo dňa 20.07.2020. Vizuálnou obhliadkou bolo zistené, že - v čase miestneho zisťovania bolo v predmetnej lokalite oblačno s dažďovými prehánkami, - z odľahčovacieho objektu kanalizácie na Školskej ulici vytekala do Mástskeho potoka hnedo sfarbená, od zhrabkov prečistená odpadová voda zapáchajúca po splaškoch, - nižšie po prúde Mástskeho potoka sa vyskytovala do biela sfarbená odpadová voda zapáchajúca po splaškoch, - telefonicky kontaktovaný konateľ správcu kanalizácie (žalobca) potvrdil vypúšťanie od zhrabkov prečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt na základe povolenia Okresného úradu Malacky, ktoré umožňuje odľahčovanie kanalizácie v čase prívalových dažďov.
3. Nakoľko v čase vzniku MZV neprebiehali prívalové dažde, inšpekcia uložila žalobcovi povinnosť vykonať bezprostredné opatrenia na zamedzenie šírenia MZV, a to bezodkladne zastaviť vypúšťanie odpadových vôd cez predmetný odľahčovací objekt. 4. Inšpekcia rozhodnutím č. 1394101021/5631/32/2021-14179/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi pokutu podľa § 75 ods. 9 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vodný zákon“) v spojení s § 75 ods. 3 vodného zákona vo výške 10 000 eur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona za to, že dňa 16.07.2020 ako prevádzkovateľ odľahčovacieho objektu kanalizácie, situovaného na pozemku parc. č. 1430/1 – parcely registra „C“ na Školskej ulici v Stupave, vypúšťal odpadové vody z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne územie Mást v rozpore s podmienkami povolenia na vypúšťanie odpadových vôd č. OU-MA-OSZP-2016/001565/440/MAJ zo dňa 05.02.2016 (ďalej aj len „povolenie na vypúšťanie odpadových vôd“), keďže podľa povolenia na vypúšťanie odpadových vôd je vypúšťanie zhrabkov prečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt kanalizácie možné len počas prívalových dažďov, pričom podľa posudkov Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 582/2020 zo dňa 14.09.2020 bol v lokalite mesta Stupava v dňoch 15.07.2020 až 16.07.2020 celkový úhrn zrážok 0,8 mm a prívalové dažde sa nevyskytovali. Žalobca bol teda prvostupňovým rozhodnutím sankcionovaný za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť ustanovenú v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, v dôsledku nepovoleného vypúšťania odpadových vôd. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie navrhujúc jeho zrušenie. V odvolaní poukázal na to, že Mástsky potok je suchým korytom, do ktorého je zvedená okrem iného aj zrážková voda z dažďovej kanalizácie z celej Stupavy, pričom v čase riešenia MZV boli v danej lokalite zaznamenané zrážky, a preto z potrubia dažďovej kanalizácie vytekala bielo spenená voda do recipienta Mástsky potok, a teda nedošlo k vypúšťaniu odpadových vôd do povrchových ani podzemných vôd. Prvostupňový správny orgán v priebehu správneho konania nepredložil žiaden rozbor z odobratej vody, ktorým by preukázal, že došlo k MZV a opieral sa len o vizuálnu obhliadku miesta MZV. 6. Žalovaný rozhodnutím č. 1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 06.08.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcovi uložil pokutu podľa § 75 ods. 9 vodného zákona v spojení s § 75 ods. 3 vodného zákona za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona vo výške 10 000 eur za to, že žalobca dňa 16.07.2020 ako prevádzkovateľ odľahčovacieho objektu kanalizácie, situovaného na pozemku parc. č. 1430/1 - parcela registra „C“ na Školskej ulici v Stupave, vypúšťal odpadové vody z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne územie Mást bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, bez výskytu prívalových dažďov v riešenej lokalite, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť ustanovenú v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona. Ostatná časť výroku prvostupňového rozhodnutia ostala bez zmeny. II. Žaloba 7. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd v zmysle 41 ods. 1 vodného zákona, v dôsledku nepovoleného vypúšťania odpadových vôd tým, že žalobca vypúšťal odpadové vody cez odľahčovací objekt kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v rozpore s podmienkami povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, čím došlo k znečisteniu vôd v Mástskom potoku, a teda k správnemu deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. Mástsky potok je suchým korytom, do ktorého je zvedená okrem iného aj zrážková voda z dažďovej kanalizácie z celého mesta Stupava, pričom v čase príchodu službukonajúceho pracovníka inšpekcie vykonávajúceho obhliadku boli zrážky, a preto z potrubia dažďovej kanalizácie vytekala bielo spenená voda do recipienta Mástskeho potoku. Podľa žalobcu teda možno konštatovať, že nie je naplnený predpoklad správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, keďže nedošlo k vypusteniu odpadových vôd do povrchových ani podzemných vôd.
9. Nie je možné konštatovať, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach opierali len o vizuálnu obhliadku miesta vykonanú službukonajúcim pracovníkom inšpekcie, bez objektivizovaných poznatkov, pričom v priebehu konania nepredložili žiaden rozbor z odobranej vody, ktorým by preukázali, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vody. Za tejto skutkovej situácie nemožno hovoriť o mimoriadnom zhoršení kvality vôd, resp. o tom, že k jej mimoriadnemu zhoršeniu malo dôjsť v dôsledku konania žalobcu. Žalobca mal za to, že zo strany správnych orgánov nedošlo k spoľahlivému a riadnemu zisteniu skutkového stavu veci, a teda nebolo jednoznačne preukázané, že z výustného odľahčovacieho objektu OK Školská, ktorého prevádzkovateľom je žalobca, malo dôjsť k vypúšťaniu odpadových vôd do vodného toku Mástsky potok, ktoré sa malo prejaviť hnedobielym zafarbením vôd a zápachom po splaškových odpadových vodách v smere prúdenia vodného toku Mástsky potok. 10. Žalobca taktiež poukázal na nesprávny postup žalovaného, ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť zisťovaniu primárneho vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, ale sa opieral iba o dôkazy a tvrdenia uvedené vyššie, pričom vôbec nebral na zreteľ tvrdenia žalobcu, že do toho istého recipienta je zvedená aj dažďová voda z kanalizácie z celého mesta Stupava. Verejná kanalizácia odvádzajúca dažďovú vodu a ústiaca do recipienta nie je opatrená odlučovačom ropných látok, čo môže mať za následok biele až hnedobiele zafarbenie vôd vzhľadom na to, že biela pena vzniká práve v dôsledku emulzie nečistôt z vozovky, ropných látok a zrážkových vôd atď. Prvostupňový správny orgán jednoducho (na základe vykonanej vizuálnej obhliadky) vyhodnotil, že nakoľko je žalobca prevádzkovateľom výustného odľahčovacieho objektu OK Školská, tak žalobca je jediný možný pôvodca mimoriadneho zhoršenia kvality vôd. Žalovaný tento nesprávny postup správneho orgánu nijakým spôsobom nenapravil. 11. Žalobca bol toho názoru, že nie sú splnené predpoklady na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, a teda mu nebolo možné ani uložiť pokutu na tomto základe. 12. Pokiaľ by žalobca aj pripustil, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona došlo, žalobca považoval uloženú pokutu za neprimerane vysokú a prísnu. Žalobca zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie problémov spôsobujúcich nevyhovujúci stav na odľahčovacom objekte, o čom upovedomil prvostupňový správny orgán „Oznámením o vykonaných opatreniach na odstránenie nevyhovujúceho stavu na odľahčovacom objekte č. 3” zo dňa 05.10.2020. Uvedeným konaním žalobca splnil nielenže správnym orgánom uložené bezprostredné opatrenie, ale aj ďalšie podmienky ustanovené § 41 ods. 5 až 7 vodného zákona. 13. V prípade, ak by sa konajúci správny súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu a mal by za to, že na strane žalobcu došlo k protiprávnemu konaniu, a to aj napriek uvedeným argumentom, žalobca navrhol aplikovať sankčnú moderáciu súdom podľa § 198 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny súdny poriadok“ alebo aj len „SSP“) vo vzťahu k výške uloženej pokuty, keďže ju považoval za neprimerane vysokú, v rozpore so zásadou proporcionality, individualizácie trestania a zákazom likvidačného charakteru pokút. Výška uloženej pokuty je neprimeraná a je v rozpore s § 76 ods. 1 vodného zákona vzhľadom k tomu, že žalobca poskytoval stopercentnú súčinnosť správnemu orgánu a zabezpečil všetky file_0.jpg file_1.wmf potrebné opatrenia na odstránenie havarijného stavu odľahčovacej komory (výmena potrubia, vyčisteniefile_2.jpg file_3.wmf koryta v celej dĺžke) aj nad rámec opatrení uložených prvostupňovým správnym orgánom. Správne orgány pri určovaní výšky zmluvnej pokuty nijakým spôsobom nezohľadnili, že žalobca je regulovaným subjektom v zmysle zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a jeho hlavným príjmom je stočné, ktoré je akceptované zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na úrovni reálnych nákladov. Z tohto dôvodu by bola výška tejto pokuty pre žalobcu likvidačná.
III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2021 navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 15. Inšpekcia vykonala dňa 16.07.2020 o 8:45 hod vizuálnu obhliadku miesta MZV, pri ktorej bolo zistené, že z výustneho objektu odľahčovacej komory verejnej kanalizácie mesta Stupava, výusť č. 3 – OK Školská dochádzalo k vypúšťaniu odpadových vôd do vodného toku Mástsky potok, ktoré sa prejavilo hnedobielym zafarbením vôd a zápachom po splaškových odpadových vodách v smere prúdenia vodného toku Mástsky potok. Z vizuálnej obhliadky miesta MZV inšpekcia vyhotovila aj fotodokumentáciu, ktorá je prílohou Protokolu č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd č. 7060/32/2020-30415/2020 zo dňa 17.09.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že z miesta zisteného mimoriadneho zhoršenia kvality vody bola vyhotovená fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé hnedobiele zafarbenie vody, žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že mimoriadne zhoršenie kvality vody bolo konštatované len na základe vizuálnej obhliadky, nie je pravdivé. Skutočnosť, že z predmetného výustneho objektu odľahčovacej komory OK Školská boli vypúšťané dňa 16.07.2020 splaškové odpadové vody, žalobca nespochybnil, s poukazom na jeho list číslo 2020-1022/O zo dňa 05.10.2020, doručeným inšpekcii dňa 07.10.2020, ktorým žalobca oznámil zabezpečenie vykonaných opatrení na odstránenie nevyhovujúceho stavu na odľahčovacom objekte OK B., ktoré vykonal aj nad rámec opatrení uložených inšpekciou. Okrem iného, v uvedenom liste potvrdil uskutočnenie samotného čistenia OK Školská dňa 16.07.2020 počas dažďových prehánok, kedy prišlo zároveň k šetreniu pracovníkom inšpekcie na mieste oznámeného MZV občanom Stupavy. 16. Z posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 582/2020 zo dňa 15.07.2020 jednoznačne vyplýva, že v čase vzniku MZV dňa 16.07.2020 sa v predmetnej lokalite prívalové zrážky nevyskytovali a žalobca vypúšťal odpadové vody z výustneho odľahčovacieho objektu OK Školská do vodného toku Mástsky potok za bezdažďového stavu, resp. bez výskytu prívalových dažďov v lokalite mesta Stupava, a teda bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd vydaného orgánom štátnej vodnej správy, čím došlo k porušeniu § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona s následkom vzniku MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona. 17. Z definičných znakov „mimoriadneho zhoršenia vôd“ je zrejmé, že na ich naplnenie sa nevyžaduje reálne zhoršenie kvality vôd, ale postačuje, ak zo situácie vyplynulo ich závažné ohrozenie. Ustanovenia vodného zákona vo vzťahu k ochrane povrchových a podzemných vôd sú zákonodarcom koncipované hlavne ako preventívne opatrenia na zamedzenie ich znečistenia a predchádzanie škôd na životnom prostredí, súvisiace s vodou a vodnými ekosystémami, pričom vodný zákon chápe prevenciu ako jeden z prostriedkov predchádzania škôd na vode, ktorá je životne dôležitou zložkou životného prostredia, nakoľko voda je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu, a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu. V konaní pred prvostupňovým správnym orgánom ako aj v druhostupňovom konaní bolo preukázané, že žalobca vypúšťal odpadové vody do vodného toku Mástsky potok bez povolenia a že došlo k MZV, ktorého pôvodcom je žalobca. 18. Znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona vo veci nedodržania § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona sú subjekt, objekt a objektívna stránka. Subjektom predmetného správneho deliktu je právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, pričom v prejednávanom prípade ide o žalobcu. Objektom predmetného správneho deliktu je chránený záujem, a to povrchové alebo podzemné vody a verejná kanalizácia, pričom v prejednávanom prípade došlo k MZV. Objektívna stránka predmetného správneho deliktu spočíva v konaní, a to vo vypúšťaní odpadových vôd, osobitných vôd alebo priemyselných odpadových vôd do povrchovej vody, podzemnej vody alebo verejnej kanalizácie bez príslušného povolenia, pričom v predmetnom prípade žalobca vypúšťal odpadové vody do povrchového vodného toku bez povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že zodpovednosť za vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, bez výskytu prívalových dažďov v riešenej lokalite, čím došlo k naplneniu znakov MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, nesie žalobca. Otázka vzniku MZV, pôvodcu MZV ako
aj splnenie predpokladov na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona bola náležite zodpovedaná a argumenty žalobcu boli vyvrátené. 19. K namietanej výške uloženej pokuty zo strany žalobcu žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 vodného zákona prihliadal najmä na skutočnosti, za ktorých došlo k porušeniu povinností, závažnosť vzniknutého stavu, spoluprácu pri odstraňovaní škodlivých následkov MZV, plnenie príkazov uložených v rámci riešenia MZV žalobcovi ako pôvodcovi MZV, ako aj na to, že vzniknuté MZV neovplyvnilo užívanie vôd v predmetnej lokalite a taktiež, že zo strany žalobcu nešlo o úmyselné konanie. Súčasne však vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca ako pôvodca MZV vzniknutú udalosť neohlásil v zmysle § 41 ods. 2 vodného zákona príslušnému orgánu štátnej vodnej správy, ako aj to, že žalobca bol za obdobnú činnosť v súvislosti s nedovoleným vypúšťaním odpadových vôd v predmetnej lokalite na vodnom toku Mástsky potok už v minulosti (rok 2019) správnym orgánom sankcionovaný za vznik MZV podľa 41 ods. 1 vodného zákona. 20. Výšku uloženej pokuty považoval žalovaný za zákonnú, nevybočujúcu z medzí stanovených zákonom a riadne odôvodnenú. Správne orgány uviedli, ktoré okolnosti boli zohľadnené pri určovaní výšky pokuty. V podmienkach správneho trestania na úseku vodného hospodárstva sa vo všeobecnosti nevyžaduje poškodenie zložiek životného prostredia, nakoľko správne delikty upravené vo vodnom zákone majú preventívny charakter, a teda na vyvodenie zodpovednosti postačí ohrozenie zákonom chráneného záujmu. K argumentácií žalobcu, že zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie problémov spôsobujúcich nevyhovujúci stav na odľahčovacom objekte a zabezpečil stopercentnú súčinnosť správnemu orgánu, žalovaný uviedol, že vykonanie bezprostredných opatrení na odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV vyplýva žalobcovi priamo z ustanovení vodného zákona. 21. Odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV nezbavuje žalobcu zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, pričom ani vodný zákon neupravuje predmetný liberačný dôvod. Ak by odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV zbavovalo účastníka konania zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, bolo by to upravené priamo v ustanoveniach vodného zákona. Pre posúdenie zodpovednosti subjektu za správny delikt je pre správny orgán relevantná len existencia protiprávneho stavu, ktorý je spôsobený činnosťou prípadne nečinnosťou tohto subjektu. Nakoľko k protiprávnej činnosti žalobcu došlo, čo v zásade nespochybňuje ani žalobca, stráca argumentácia žalobcu akúkoľvek relevanciu. Liberačné dôvody, pri ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti subjektu za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom. Žalovaný považoval zdôvodnenie uloženej výšky pokuty za náležité, dostatočné a v súlade s vodným zákonom a argumentáciu žalobcu v predmetných častiach správnej žaloby za vyvrátenú. IV. Replika žalobcu 22. Žalobca v replike zo dňa 13.12.2021 zotrval na podanej žalobe. 23. Namietal, že žalovaný nepostupoval pri zistení skutkového stavu tak, aby bolo možné nepochybne ustáliť, že k MZV došlo konaním žalobcu a že tento vypúšťal odpadové vody bez príslušného povolenia. Opätovne dal do pozornosti Oznámenie o vykonaných opatreniach na odstránenie nevyhovujúceho stavu na odľahčovacom objekte č. 3 zo dňa 05.10.2021, z ktorého jasne vyplýva, že file_4.jpg file_5.wmf nedošlo k vypúšťaniu odpadových vôd bez povolenia, ale príčinou odtoku bol práve nevhodný technický file_6.jpg file_7.wmf stav tzv. „savice”, ktorá bola v roku 2012 nesprávnym spôsobom nainštalovaná. Taktiež z uvedeného file_8.jpg
file_9.wmf file_10.jpg file_11.wmf nie je možné vyvodiť, že je za MZV zodpovedný žalobca. Žalobca predsa nemal inú možnosť ako vykonať opatrenia, ktorých snahou bolo odvrátiť nežiaduci stav OK Školská. 24. file_12.jpg file_13.wmf file_14.jpg file_15.wmf
file_16.jpg file_17.wmf
Dňa 01.07.2020 došlo k havárii na potrubí na OK Školská a z tohto dôvodu žalobca ihneď vykonával opatrenia na odstránenie tejto havárie. Avšak, nemôže byť kladené žalobcovi za vinu to, že výmenu potrubia nedokázal a nemohol zrealizovať obratom, pretože bolo potrebné zabezpečiť zameranie sietí križujúcich kanalizačné potrubie z OK Školská od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. a k tomu došlo až 13.08.2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa bezodkladne snažil vykonať všetky file_18.jpg file_19.wmf potrebné kroky k odstráneniu havárie. Žalobca síce v roku 2019 zabezpečil nevyhnutné opravy OK Školská, ale taktiež je potrebné brať do úvahy, že nemôže len tak svojvoľne vymieňať kanalizačné potrubie v meste Stupava podľa svojho uváženia, bez príslušných povolení a spolupráce s inými subjektami. Navyše, žalobca je závislý od príjmov zo stočného, a preto z tohto dôvodu je povinný konať s odbornou starostlivosťou a tak, aby podnik ako taký bol v dobrej finančnej kondícii.file_20.jpg file_21.wmf
25. Správny orgán nepreukázal naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty file_22.jpg file_23.wmf správneho deliktu podľa 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona vo veci nedodržania § 21 ods. file_24.jpg file_25.wmf
1 písm. c) vodného zákona, a to konkrétne v tom smere, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky správneho deliktu. Objektívna stránka správneho deliktu je charakterizovaná konaním, následkom file_26.jpg file_27.wmf file_28.jpg file_29.wmf a príčinným vzťahom. Žalovaný (resp. prvostupňový správny orgán) nepreukázal, že by žalobca svojím file_30.jpg file_31.wmf aktívnym konaním vypúšťal odpadové vody do Mástskeho potoka bez povolenia. Ďalej žalovaný nepreukázal pasívne správanie žalobcu z hľadiska nedodržiavania svojich zákonných povinností, resp. nevykonaní prevenčných opatrení a opatrení s cieľom odstrániť haváriu.file_32.jpg file_33.wmf
26. K argumentom žalovaného ohľadom výšky uloženej pokuty žalobca uviedol, že nemusel ohlasovať vzniknutú udalosť duplicitne, nakoľko o tejto udalosti bola inšpekcia informovaná občanom mesta Stupava a § 41 ods. 2 vodného zákona neuvádza, že to má byť práve a len správca vodného toku, resp. v tomto prípade žalobca, kto udalosť ohlási. Žalovaný však nebral file_34.jpg file_35.wmf vôbec do úvahy, že aj napriek tomu, že považoval žalobcu za pôvodcu MZV, tak žalobca vykonal file_36.jpg file_37.wmf všetky bezprostredné opatrenia na zneškodnenie MZV ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov. Žalovaný zároveň vôbec nešpecifikoval, za akú konkrétne obdobnú činnosť v súvislosti s nedovoleným vypúšťaním odpadových vôd bol žalobca sankcionovaný. 27. Hoci aj by súd rozhodol, že žalobca má niesť plnú zodpovednosť, žalobca mal za to, že žalovaný vôbec file_38.jpg file_39.wmf nezohľadnil všetky ním uvedené skutočnosti, a preto už len z tohto dôvodu by mal súd pristúpiť k peňažnej moderácii.file_40.jpg file_41.wmf
V. Duplika žalovaného 28. Žalovaný v duplike zo dňa 24.10.2023 zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe, v zmysle ktorého žiadal túto zamietnuť ako nedôvodnú.
29. Poukázal na to, že replika žalobcu je čiastočne postavená na nových tvrdeniach oproti správnej žalobe, pričom tentokrát žalobca upriamil pozornosť skôr na to, že už dňa 01.07.2020 došlo k poruche na potrubí OK Školská, pričom ihneď začal vykonávať opatrenia na odstránení tejto poruchy - havárii, avšak nedokázal zabezpečiť výmenu potrubia obratom, ale až dňa 13.08.2020. K argumentácii žalobcu ohľadom nevhodného technického stavu „savice“ žalovaný uviedol, že žalobcovi ako prevádzkovateľovi a vlastníkovi vodnej stavby, teda odľahčovacieho objektu OK Školská, vyplývajú povinnosti priamo z ustanovení vodného zákona, medzi ktoré možno zaradiť predovšetkým riadne udržiavať, prevádzkovať a vykonávať na vodnej stavbe také opatrenia, aby pri jej prevádzkovaní bola zabezpečená funkčnosť a nedochádzalo k nedovolenému vypúšťaniu odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, a teda je zodpovedný za to, že z OK Školská došlo dňa 16.07.2020 k vypúšťaniu odpadových vôd bez povolenia, nakoľko v danej lokalite nebol zaznamenaný výskyt prívalových dažďov na to, aby mohol podľa povolenia vypúšťať odpadové vody z OK Školská. Žalovaný v tejto súvislosti citoval rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. č. 4Asan/21/2020, v ktorom najvyšší správny súd konštatoval, že nie len zhoršenie kvality vôd, ale aj ich ohrozenie je postačujúce na naplnenie znakov MZV. 30. Ani okamžité riešenie vzniknutého stavu po vzniku MZV zo strany žalobcu, resp. odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV, ho nezbavuje zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, pričom ani vodný zákon neupravuje predmetný liberačný dôvod. Ak by odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV zbavovalo žalobcu zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, bolo by to upravené priamo v ustanoveniach vodného zákona. A preto domnienku žalobcu, že ak mu bola uložená zo strany žalovaného (resp. prvostupňového správneho orgánu) povinnosť odstrániť MZV a OK Školská dať do poriadku do konca augusta 2020, tak „je predsa zrejmé, že tieto opatrenia boli žalobcovi uložené s cieľom predísť začatiu správneho konania“, je potrebné považovať za mylnú. 31. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že ak by žalobca nevykonal uvedené opatrenia na zneškodnenie MZV, žalovaný by ich mohol podľa § 41 ods. 9 vodného zákona uložiť rozhodnutím, ale vzhľadom na vykonanie opatrení žalobcom nebolo potrebné vo veci uloženia opatrení na zneškodnenie MZV začínať správne konanie. Skutkový stav zistený pri riešení MZV po porovnaní so stavom vyžadovaným všeobecne záväznými právnymi predpismi bol vyhodnotený ako stav protiprávny, a preto nemohol prvostupňový správny orgán postupovať inak, ako uložením pokuty v súlade s ustanoveniami vodného zákona. 32. K poukazovaniu žalobcu na to, že mu nemôže byt kladené za vinu a na zodpovednosť to, že bez príslušných povolení a financií nemôže uskutočniť rozsiahle opravy kanalizácie pod jeho správou v meste Stupava obratom, žalovaný uviedol, že správny orgán ho netrestá za to, cit.: „Avšak nemôže byť kladené za vinu to, že výmenu potrubia nedokázal a nemohol zrealizovať obratom“, ale mu bola uložená pokuta za vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia s následkom vzniku MZV zo dňa 16.07.2020. Ako uviedol žalobca v predmetnom vyjadrení, tak mal informáciu o tom, že dochádza k nedovolenému vypúšťaniu odpadových vôd z OK Školská už od 01.07.2020 (keď došlo k technickej poruche - havárii). Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný (pozn. správneho súdu: žalovaný mal zrejme na mysli „žalobcu“) teda disponoval informáciou o MZV viac ako 14 dní, pričom túto informáciu podľa § 41 ods. 2 vodného zákona neohlásil. VI. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 33. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/278/2021 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-1S/278/2021.
34. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 19.03.2025 (§ 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.03.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta Správneho súdneho poriadku. 35. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. 36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 38. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 39. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd. 40. Podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len "mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou. 41. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1]. 42. Podľa § 75 ods. 9 vodného zákona, ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť do 165 000 eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt, v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd. 43. Podľa § 76 ods. 1 vodného zákona, pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.
44. Inšpekcia v rámci výkonu štátnej vodnej správy plní úlohy v zmysle § 62 ods. 1 až 5 vodného zákona, okrem iných vykonáva dozor najmä nad vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo do pozemných vôd, riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je oprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických osôb a fyzických osôb v zmysle § 41 ods. 10 tohto zákona. Inšpekcia okrem úloh podľa § 62 ods. 1 až 5 v rámci výkonu štátnej vodnej správy ukladá pokuty v zmysle § 74 ods. 3 vodného zákona [§ 62 ods. 6 písm. c) vodného zákona]. 45. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania sporné, či správne orgány v rámci administratívneho konania náležite zistili skutkový stav veci, ktorý odôvodňuje záver prijatý správnymi orgánmi o tom, že sa žalobca dopustil správneho deliktu ustanoveného v § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, a ak áno, či mu bola pokuta vo výške 10 000 eur uložená v súlade so zákonom. 46. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. 47. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976). 48. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov z 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov (ďalej aj len „odporúčanie“), odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 49. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. 3Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008) ustálil, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. 50. Od ratifikovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je rozhodné, či pozitívne právo označuje určité deliktuálne konanie/správanie za trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt. Dohovor sa zmieňuje o „akomkoľvek trestnom obvinení", pri ktorom treba záruky spravodlivého procesu tomu, kto je obvinený, poskytnúť rovnako bez ohľadu na to, či je obvinený v trestnom konaní, v správnom či priestupkovom konaní.
51. Správnym trestaním sa teda na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte, alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. S ohľadom na skutočnosť, že sankčné konanie o správnom delikte podľa vodného zákona predstavuje konanie o trestnom obvinení v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je to vždy správny orgán, kto je povinný preukázať vinu obvineného mimo rozumnú pochybnosť. 52. Vzhľadom na predmet sporu správny súd na úvod upriamuje pozornosť na zásadu materiálnej pravdy, podstatou ktorej je spoľahlivo zistený stav, ktorý by mal byť podmienkou každého rozhodnutia vo veci. Ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku o presnom a úplnom zistení skutočného stavu treba vykladať v súlade so súčasnými tendenciami procesného práva ako celku, ale aj obmedzeniami, ktoré stanovujú ostatné, rovnocenné zásady ako napr. zásada rýchlosti, hospodárnosti, právnej istoty. Pod pojmom úplnosť zistenia je pritom potrebné rozumieť vykonanie všetkých šetrení potrebných na objasnenie rozhodujúcich okolnosti dôležitých pre posúdenie veci a pod pojmom presnosť je potrebné rozumieť potrebu zhody týchto zistení so skutočnosťou. 53. V súlade so zásadou materiálnej pravdy postupujú správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu veci tak, aby bol zistený stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Naplnenie zásady materiálnej pravdy teda vyžaduje, aby skutková stránka veci bola zistená dostatočne vo vzťahu k riadnemu posúdeniu predovšetkým legality (zákonnosti), zákazu zneužitia právomoci a správnej úvahy, proporcionality a ochrany dobrej viery a predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov (legitímneho očakávania). Iba pri naplnení týchto požiadaviek je možné skutkový stav považovať za dostatočne zistený. 54. Za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci sú jednak správne orgány povinné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania (§ 3 ods. 2 správneho poriadku) a súčasne sú účastníci povinní spolupracovať so správnymi orgánmi (§ 4 ods. 1 správneho poriadku). Zistenia správnych orgánov pritom nie sú viazané len dôkazmi navrhnutými účastníkmi konania, ale správne orgány sú oprávnené a dokonca povinné aj samé obstarávať potrebné podklady pre rozhodnutie, čo predstavuje súčinnosť pri zaobstarávaní dôkazných prostriedkov. 55. Skutková podstata správneho deliktu, ktorý je predmetom preskúmavaných rozhodnutí, je z hľadiska jej znakov vymedzená v § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. Podstatným je zameranie sa na konkrétnu formuláciu objektívnej stránky skutkovej podstaty, keďže táto úzko súvisí resp. v kontexte skutkových okolností má vplyv na správne určenie zodpovednej osoby (subjektu). Objektívna stránka dotknutého správneho deliktu je vyjadrená slovami ,,vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie“ (pre zjednodušenie textu správny súd bude v prípade potreby poukázania na toto konanie, uvedené označovať ďalej aj len ,,vypúšťanie odpadových vôd“, čím bude mať na mysli aj osobitné vody, priemyselné vody a osobitné vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok a ich vypúšťanie do podzemných vôd, či verejnej kanalizácie) a predstavuje vonkajšiu stránku správneho deliktu, čím determinuje, aké konanie sa považuje za protiprávne. 56. Objektívna stránka správneho deliktu, o aký ide vo veci samej, obsahuje aj tzv. fakultatívny znak, ktorý sa v prípade jeho zahrnutia do skutkovej podstaty stáva jej imanentnou súčasťou resp. predpokladom, bez ktorého nemožno hovoriť o naplnení objektívnej stránky skutkovej podstaty. Týmto fakultatívnym znakom skutkovej podstaty je spôsob spáchania správneho deliktu, ktorý je v skutkovej podstate vyjadrený slovami ,,bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1]“. Pokiaľ ide o izolované vymedzenie znaku subjektu, možno konštatovať, že skutková podstata správneho deliktu, o aký ide vo veci samej, vymedzuje subjekt ako všeobecný slovami,, právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi“. 57. Subjekt je potrebné vnímať aj v kontexte objektívnej stránky, a teda pôjde o osobu, ktorá fakticky realizuje vypúšťanie odpadových vôd v rozpore alebo bez povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1 vodného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že podstatou, ku ktorej smeruje objektívna stránka, je najmä to, aby boli sankcionované osoby, ktoré fakticky vypúšťajú odpadové vody a nedodržiavajú podmienky stanovené v povolení (resp. povolenie ani nemajú), pričom samotná potreba držby špecifického povolenia a v tejto súvislosti dodržiavanie v ňom stanovených podmienok
zreteľne odzrkadľuje chránený záujem, ktorým je ochrana vôd. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona možno považovať také komisívne konanie, akým je faktické vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že správne orgány nemali v rámci administratívneho konania dostatočne preukázané, že zo strany žalobcu dochádzalo k faktickému vypúšťaniu odpadových vôd, a teda z jeho strany nedošlo ku komisívnemu konaniu, ktoré by naplnilo objektívnu stránku uvedenej skutkovej podstaty správneho deliktu. 58. V prípade takto formulovaného správneho deliktu je však potrebné uviesť, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý by mu umožnil prijať záver o spáchaní správneho deliktu žalobcom. Ak je totiž skutkový stav nejasný alebo medzerovitý, musí sa správny orgán postarať o odstránenie nejasností a medzier dokazovaním. Správny orgán tak má v konaní povinnosť zisťovať všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a má sa zaoberať všetkými rozhodnými okolnosťami svedčiacimi v prospech aj v neprospech toho, voči komu ide vyvodzovať administratívnoprávnu zodpovednosť. 59. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správne orgány pri rozhodovaní považovali za kľúčový dôkaz (pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci) na vyslovenie viny žalobcu a uloženie sankcie Protokol č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd č. 7060/32/2020-30415/2020 zo dňa 17.09.2020, ktorého prílohou je fotodokumentácia z vykonanej kontroly pozostávajúca z troch fotografií. Predmetné fotografie však podľa názoru správneho súdu preukazujú len to, že v predmetnom vodnom toku sa vyskytovala hnedo sfarbená voda, ale vôbec z nich nie je zrejmé, že takto sfarbená voda vytekala z odľahčovacieho objektu kanalizácie na Školskej ulici, prevádzkovateľom ktorého je žalobca. 60. Z vykonaných dôkazov teda nie je jednoznačne preukázané, že skutočne aj došlo k situácii, že z výustného odľahčovacieho objektu OK Školská, prevádzkovateľom ktorého je žalobca, došlo k faktickému vypúšťaniu odpadových vôd do vodného toku Mástsky potok bez povolenia, ktoré sa malo prejaviť hnedobielym zafarbením vôd a zápachom po splaškových odpadových vodách v smere prúdenia vodného toku Mástsky potok a ktoré malo mať za následok vznik mimoriadneho zhoršenia vôd podľa § 41 ods. 1 vodného zákona. 61. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány nevykonali dostatočné dokazovanie, v rámci ktorého by mali jednoznačne za preukázané, že v dôsledku vypúšťania odpadových vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy z výustného odľahčovacieho objektu OK Školská, prevádzkovateľom ktorého je žalobca, došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, ktoré sa prejavilo hnedým zafarbením, zápachom po splaškoch a nižšie po prúde Mástskeho potoka výskytom bielo sfarbenej odpadovej vody zapáchajúcej po splaškoch. 62. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Asan/3/2018 konštatoval, že „V zmysle ust. § 41 ods. 4 vodného zákona za pôvodcu sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenia v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo. V čase mimoriadneho zhoršenia vôd sťažovateľ prevádzkoval predmetné potrubie, ako aj celú kanalizačnú sieť, ktorá bola vybudovaná na odvádzanie zrážkových vôd, a preto je v súlade s citovanými ustanovením vodného zákona považovaný za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd práve sťažovateľ.“ V citovanej veci však prvostupňový správny orgán realizoval dokazovanie v spolupráci s príslušným oddelením Policajného zboru, mal z fotodokumentácie jednoznačne preukázané, že v sporných dňoch dochádzalo k vypúšťaniu odpadových vôd cez výusť potrubia patriaceho sťažovateľovi a tieto skutočnosti boli preukázané aj z odobratých vzoriek vody z predmetného vodného toku. 63. V prejednávanej veci však absentujú dôkazy preukazujúce komisívne konanie žalobcu, spočívajúce vo faktickom vypúšťaní odpadových vôd do Mástskeho potoka, ktoré malo mať za následok vznik mimoriadneho zhoršenia vôd. Z fotodokumentácie tvoriacej súčasť administratívneho spisu nemožno zistiť, odkiaľ voda do vodného toku Mástsky potok vyteká a či je skutočne vypúšťaná z odľahčovacieho objektu OK Školská tak, ako to tvrdili správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach. Zistenie skutkového stavu veci teda nebolo dostatočné na vyvodenie záveru, že pôvodcom mimoriadneho zhoršenia vôd bol práve žalobca. Žalovaný na strane 5 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „... Na základe riešenia MZV prvostupňový správny orgán nezistil nedovolené vypúšťanie odpadových vôd z iných výustných objektov ani nedovolené zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami nad alebo pod
inkriminovaným výustným odľahčovacím objektom OK Školská“, avšak toto tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi, napr. fotodokumentáciou nad a pod vyústením odľahčovacieho objektu do vodného toku Mástsky potok. V tejto súvislosti je na jednej strane potrebné prisvedčiť žalovanému, že z dikcie § 41 ods. 1 vodného zákona nevyplýva povinnosť orgánu štátnej správy, aby mimoriadne zhoršenie kvality vôd preukazoval v priebehu konania rozbormi odobratej vody. Na strane druhej však správnemu orgánu nič nebráni takéto dokazovanie vykonať práve za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci napríklad odobratím vzorky vody z vodného toku. 64. Pre úplnosť správny súd dodáva, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že na naplnenie znakov MZV postačuje ohrozenie kvality vôd bez nevyhnutnosti následku v podobe zhoršenia, avšak aj samotné ohrozenie MZV je potrebné v rámci vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti preukázať. Túto skutočnosť potvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Asan/24/2020, ktorý citoval žalovaný v duplike (pozn. správneho súdu: žalovaný uviedol nesprávnu sp. zn. 4Asan/21/2020, ale zrejme mal na mysli sp. zn. 4Asan/24/2020). 65. V Slovenskej republike je možné postihovať za správne delikty aj na právnom základe tzv. generálnej klauzuly (napr. oblasť hospodárskej súťaže), v danom prípade je však skutková podstata správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona určená celkom jednoznačne, a to tak, že pre jej naplnenie je podstatné komisívne konanie spočívajúce vo vypúšťaní odpadových vôd v rozpore s povolením alebo bez povolenia. Správny súd vychádzajúc zo spisového materiálu konštatuje, že nebolo preukázané, že by žalobca bol osobou, ktorá fakticky vypúšťala odpadové vody, a teda vo vzťahu k žalobcovi nedošlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. 66. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko v napadnutom ako aj v prvostupňovom rozhodnutí prijatý záver o vypúšťaní odpadových vôd z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, teda o protiprávnom konaní žalobcu, ktoré malo spočívať v porušení povinnosti ustanovenej v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím malo dôjsť k MZV z vykonaného dokazovania (dôkazov založených v spise), nijako nevyplýval. Správny súd rozhodol vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať, riadne zistiť skutkový stav napr. výpoveďami svedkov, fotodokumentáciou, z ktorej by vyplývalo MZV, a to v zodpovedajúcom rozsahu na posúdenie veci (ak takouto správne orgány disponujú) a v prípade, že vydá nové rozhodnutie, toto náležite odôvodní a vysporiada sa v ňom so všetkými pre rozhodnutie podstatnými námietkami vznesenými žalobcom. 67. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 68. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.