{"guid": "40f222ec-3e75-4e6b-9e7d-5add248bfb34:292cf430-72da-4c86-9686-25720b6e2685", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201662.2", "spisova_znacka": "BA-1S/278/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/278/2021 z 25. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. marca 2025, sp. zn. BA-1S/278/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201662.2", "identifikacne_cislo": "1021201662", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-75.odsek-9", "nazov": "§ 75 ods. 9 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-75.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/364#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/292cf430-72da-4c86-9686-25720b6e2685", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201662.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201662.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201662.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/278/2021\n1021201662\n25. 03. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201662.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci\nžalobcu: Vodárne a kanalizácie Stupava, s. r. o., so sídlom Devínska cesta 30, 900 31 Stupava,\nIČO: 50 107 461, právne zastúpený: Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03\nBratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie,\nso sídlom Grösslinová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 06.08.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredia\nč. 1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 06.08.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi\nrozsahu.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava (ďalej aj len\n„inšpekcia“ alebo aj len „prvostupňový správny orgán“) prijala dňa 16.07.2020 o 7:45 hod. od občana\ntelefonické hlásenie o vypúšťaní odpadovej, hnedo a bielo sfarbenej vody, zapáchajúcej po splaškoch,\ndo Mástskeho potoka na Školskej ulici v Stupave. Uvedená skutočnosť nasvedčovala možnému\nmimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd (ďalej aj len „MZV“).\n2. Službukonajúci pracovník inšpekcie sa dostavil na uvedené miesto dňa 16.07.2020 o 8:45 hod.,\nvykonal šetrenie predmetného MZV, z ktorého vyhotovil Protokol\nč. XXXX/XX/\nXXXX/A./XXXX zo dňa 20.07.2020. Vizuálnou obhliadkou bolo zistené, že\n- v čase miestneho zisťovania bolo v predmetnej lokalite oblačno s dažďovými prehánkami,\n- z odľahčovacieho objektu kanalizácie na Školskej ulici vytekala do Mástskeho potoka hnedo sfarbená,\nod zhrabkov prečistená odpadová voda zapáchajúca po splaškoch,\n- nižšie po prúde Mástskeho potoka sa vyskytovala do biela sfarbená odpadová voda zapáchajúca po\nsplaškoch,\n- telefonicky kontaktovaný konateľ správcu kanalizácie (žalobca) potvrdil vypúšťanie od zhrabkov\nprečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt na základe povolenia Okresného úradu Malacky,\nktoré umožňuje odľahčovanie kanalizácie v čase prívalových dažďov.\n\n3. Nakoľko v čase vzniku MZV neprebiehali prívalové dažde, inšpekcia uložila žalobcovi povinnosť\nvykonať bezprostredné opatrenia na zamedzenie šírenia MZV, a to bezodkladne zastaviť vypúšťanie\nodpadových vôd cez predmetný odľahčovací objekt.\n4. Inšpekcia rozhodnutím č. 1394101021/5631/32/2021-14179/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej aj len\n„prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi pokutu podľa § 75 ods. 9 zákona č. 364/2004 Z. z.\no vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „vodný zákon“) v spojení s § 75 ods. 3 vodného zákona vo výške 10 000\neur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona za to, že dňa 16.07.2020 ako\nprevádzkovateľ odľahčovacieho objektu kanalizácie, situovaného na pozemku parc. č. 1430/1 – parcely\nregistra „C“ na Školskej ulici v Stupave, vypúšťal odpadové vody z odľahčovacieho objektu kanalizácie\ndo vodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne územie Mást v rozpore s podmienkami povolenia\nna vypúšťanie odpadových vôd č. OU-MA-OSZP-2016/001565/440/MAJ zo dňa 05.02.2016 (ďalej aj len\n„povolenie na vypúšťanie odpadových vôd“), keďže podľa povolenia na vypúšťanie odpadových vôd je\nvypúšťanie zhrabkov prečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt kanalizácie možné len počas\nprívalových dažďov, pričom podľa posudkov Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 582/2020 zo\ndňa 14.09.2020 bol v lokalite mesta Stupava v dňoch 15.07.2020 až 16.07.2020 celkový úhrn zrážok 0,8\nmm a prívalové dažde sa nevyskytovali. Žalobca bol teda prvostupňovým rozhodnutím sankcionovaný\nza protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť ustanovenú v § 21 ods. 1 písm.\nc) vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, v dôsledku nepovoleného\nvypúšťania odpadových vôd.\n5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie navrhujúc jeho zrušenie. V odvolaní\npoukázal na to, že Mástsky potok je suchým korytom, do ktorého je zvedená okrem iného aj zrážková\nvoda z dažďovej kanalizácie z celej Stupavy, pričom v čase riešenia MZV boli v danej lokalite\nzaznamenané zrážky, a preto z potrubia dažďovej kanalizácie vytekala bielo spenená voda do recipienta\nMástsky potok, a teda nedošlo k vypúšťaniu odpadových vôd do povrchových ani podzemných vôd.\nPrvostupňový správny orgán v priebehu správneho konania nepredložil žiaden rozbor z odobratej vody,\nktorým by preukázal, že došlo k MZV a opieral sa len o vizuálnu obhliadku miesta MZV.\n6. Žalovaný rozhodnutím č. 1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 06.08.2021 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcovi uložil pokutu podľa § 75 ods. 9 vodného\nzákona v spojení s § 75 ods. 3 vodného zákona za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného\nzákona vo výške 10 000 eur za to, že žalobca dňa 16.07.2020 ako prevádzkovateľ odľahčovacieho\nobjektu kanalizácie, situovaného na pozemku parc. č. 1430/1 - parcela registra „C“ na Školskej ulici\nv Stupave, vypúšťal odpadové vody z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky\npotok v Stupave, katastrálne územie Mást bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, bez výskytu\nprívalových dažďov v riešenej lokalite, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušil\npovinnosť ustanovenú v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1\nvodného zákona. Ostatná časť výroku prvostupňového rozhodnutia ostala bez zmeny.\nII.\nŽaloba\n7. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia a navrhol, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n8. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd v zmysle 41 ods.\n1 vodného zákona, v dôsledku nepovoleného vypúšťania odpadových vôd tým, že žalobca vypúšťal\nodpadové vody cez odľahčovací objekt kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v rozpore s\npodmienkami povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, čím došlo k znečisteniu vôd v Mástskom potoku,\na teda k správnemu deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. Mástsky potok je suchým\nkorytom, do ktorého je zvedená okrem iného aj zrážková voda z dažďovej kanalizácie z celého mesta\nStupava, pričom v čase príchodu službukonajúceho pracovníka inšpekcie vykonávajúceho obhliadku\nboli zrážky, a preto z potrubia dažďovej kanalizácie vytekala bielo spenená voda do recipienta Mástskeho\npotoku. Podľa žalobcu teda možno konštatovať, že nie je naplnený predpoklad správneho deliktu podľa\n§ 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, keďže nedošlo k vypusteniu odpadových vôd do povrchových\nani podzemných vôd.\n\n9. Nie je možné konštatovať, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd. Správne orgány sa vo\nsvojich rozhodnutiach opierali len o vizuálnu obhliadku miesta vykonanú službukonajúcim pracovníkom\ninšpekcie, bez objektivizovaných poznatkov, pričom v priebehu konania nepredložili žiaden rozbor\nz odobranej vody, ktorým by preukázali, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vody. Za\ntejto skutkovej situácie nemožno hovoriť o mimoriadnom zhoršení kvality vôd, resp. o tom, že k\njej mimoriadnemu zhoršeniu malo dôjsť v dôsledku konania žalobcu. Žalobca mal za to, že zo\nstrany správnych orgánov nedošlo k spoľahlivému a riadnemu zisteniu skutkového stavu veci, a\nteda nebolo jednoznačne preukázané, že z výustného odľahčovacieho objektu OK Školská, ktorého\nprevádzkovateľom je žalobca, malo dôjsť k vypúšťaniu odpadových vôd do vodného toku Mástsky potok,\nktoré sa malo prejaviť hnedobielym zafarbením vôd a zápachom po splaškových odpadových vodách\nv smere prúdenia vodného toku Mástsky potok.\n10. Žalobca taktiež poukázal na nesprávny postup žalovaného, ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť\nzisťovaniu primárneho vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, ale sa opieral iba o dôkazy a tvrdenia\nuvedené vyššie, pričom vôbec nebral na zreteľ tvrdenia žalobcu, že do toho istého recipienta je zvedená\naj dažďová voda z kanalizácie z celého mesta Stupava. Verejná kanalizácia odvádzajúca dažďovú\nvodu a ústiaca do recipienta nie je opatrená odlučovačom ropných látok, čo môže mať za následok\nbiele až hnedobiele zafarbenie vôd vzhľadom na to, že biela pena vzniká práve v dôsledku emulzie\nnečistôt z vozovky, ropných látok a zrážkových vôd atď. Prvostupňový správny orgán jednoducho (na\nzáklade vykonanej vizuálnej obhliadky) vyhodnotil, že nakoľko je žalobca prevádzkovateľom výustného\nodľahčovacieho objektu OK Školská, tak žalobca je jediný možný pôvodca mimoriadneho zhoršenia\nkvality vôd. Žalovaný tento nesprávny postup správneho orgánu nijakým spôsobom nenapravil.\n11. Žalobca bol toho názoru, že nie sú splnené predpoklady na naplnenie skutkovej podstaty správneho\ndeliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, a teda mu nebolo možné ani uložiť pokutu na tomto\nzáklade.\n12. Pokiaľ by žalobca aj pripustil, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods.\n1 písm. e) vodného zákona došlo, žalobca považoval uloženú pokutu za neprimerane vysokú a prísnu.\nŽalobca zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie problémov spôsobujúcich nevyhovujúci stav na\nodľahčovacom objekte, o čom upovedomil prvostupňový správny orgán „Oznámením o vykonaných\nopatreniach na odstránenie nevyhovujúceho stavu na odľahčovacom objekte č. 3” zo dňa 05.10.2020.\nUvedeným konaním žalobca splnil nielenže správnym orgánom uložené bezprostredné opatrenie, ale\naj ďalšie podmienky ustanovené § 41 ods. 5 až 7 vodného zákona.\n13. V prípade, ak by sa konajúci správny súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu a mal by za to,\nže na strane žalobcu došlo k protiprávnemu konaniu, a to aj napriek uvedeným argumentom, žalobca\nnavrhol aplikovať sankčnú moderáciu súdom podľa § 198 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny súdny poriadok“ alebo aj len „SSP“) vo\nvzťahu k výške uloženej pokuty, keďže ju považoval za neprimerane vysokú, v rozpore so zásadou\nproporcionality, individualizácie trestania a zákazom likvidačného charakteru pokút. Výška uloženej\npokuty je neprimeraná a je v rozpore s § 76 ods. 1 vodného zákona vzhľadom k tomu, že žalobca\nposkytoval stopercentnú súčinnosť správnemu orgánu a zabezpečil všetky file_0.jpg\nfile_1.wmf\npotrebné opatrenia na odstránenie havarijného stavu odľahčovacej komory (výmena potrubia,\nvyčisteniefile_2.jpg\nfile_3.wmf\nkoryta v celej dĺžke) aj nad rámec opatrení uložených prvostupňovým správnym orgánom. Správne\norgány pri určovaní výšky zmluvnej pokuty nijakým spôsobom nezohľadnili, že žalobca je regulovaným\nsubjektom v zmysle zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších\npredpisov a jeho hlavným príjmom je stočné, ktoré je akceptované zo strany Úradu pre reguláciu\nsieťových odvetví iba na úrovni reálnych nákladov. Z tohto dôvodu by bola výška tejto pokuty pre žalobcu\nlikvidačná.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2021 navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu\nzamietol.\n15. Inšpekcia vykonala dňa 16.07.2020 o 8:45 hod vizuálnu obhliadku miesta MZV, pri ktorej bolo\nzistené, že z výustneho objektu odľahčovacej komory verejnej kanalizácie mesta Stupava, výusť\nč. 3 – OK Školská dochádzalo k vypúšťaniu odpadových vôd do vodného toku Mástsky potok,\nktoré sa prejavilo hnedobielym zafarbením vôd a zápachom po splaškových odpadových vodách v\nsmere prúdenia vodného toku Mástsky potok. Z vizuálnej obhliadky miesta MZV inšpekcia vyhotovila\naj fotodokumentáciu, ktorá je prílohou Protokolu č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd č.\n7060/32/2020-30415/2020 zo dňa 17.09.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že z miesta zisteného\nmimoriadneho zhoršenia kvality vody bola vyhotovená fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé hnedobiele\nzafarbenie vody, žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že mimoriadne zhoršenie kvality vody bolo\nkonštatované len na základe vizuálnej obhliadky, nie je pravdivé. Skutočnosť, že z predmetného\nvýustneho objektu odľahčovacej komory OK Školská boli vypúšťané dňa 16.07.2020 splaškové\nodpadové vody, žalobca nespochybnil, s poukazom na jeho list číslo 2020-1022/O zo dňa 05.10.2020,\ndoručeným inšpekcii dňa 07.10.2020, ktorým žalobca oznámil zabezpečenie vykonaných opatrení na\nodstránenie nevyhovujúceho stavu na odľahčovacom objekte OK B., ktoré vykonal aj nad rámec opatrení\nuložených inšpekciou. Okrem iného, v uvedenom liste potvrdil uskutočnenie samotného čistenia OK\nŠkolská dňa 16.07.2020 počas dažďových prehánok, kedy prišlo zároveň k šetreniu pracovníkom\ninšpekcie na mieste oznámeného MZV občanom Stupavy.\n16. Z posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 582/2020 zo dňa 15.07.2020 jednoznačne\nvyplýva, že v čase vzniku MZV dňa 16.07.2020 sa v predmetnej lokalite prívalové zrážky nevyskytovali\na žalobca vypúšťal odpadové vody z výustneho odľahčovacieho objektu OK Školská do vodného toku\nMástsky potok za bezdažďového stavu, resp. bez výskytu prívalových dažďov v lokalite mesta Stupava,\na teda bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd vydaného orgánom štátnej vodnej správy, čím\ndošlo k porušeniu § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona s následkom vzniku MZV podľa § 41 ods. 1\nvodného zákona.\n17. Z definičných znakov „mimoriadneho zhoršenia vôd“ je zrejmé, že na ich naplnenie sa nevyžaduje\nreálne zhoršenie kvality vôd, ale postačuje, ak zo situácie vyplynulo ich závažné ohrozenie. Ustanovenia\nvodného zákona vo vzťahu k ochrane povrchových a podzemných vôd sú zákonodarcom koncipované\nhlavne ako preventívne opatrenia na zamedzenie ich znečistenia a predchádzanie škôd na životnom\nprostredí, súvisiace s vodou a vodnými ekosystémami, pričom vodný zákon chápe prevenciu ako jeden\nz prostriedkov predchádzania škôd na vode, ktorá je životne dôležitou zložkou životného prostredia,\nnakoľko voda je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre\nbezpečnosť štátu, a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva alebo\nohroziť plnenie základných funkcií štátu. V konaní pred prvostupňovým správnym orgánom ako aj v\ndruhostupňovom konaní bolo preukázané, že žalobca vypúšťal odpadové vody do vodného toku Mástsky\npotok bez povolenia a že došlo k MZV, ktorého pôvodcom je žalobca.\n18. Znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona vo\nveci nedodržania § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona sú subjekt, objekt a objektívna stránka.\nSubjektom predmetného správneho deliktu je právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, pričom v\nprejednávanom prípade ide o žalobcu. Objektom predmetného správneho deliktu je chránený záujem, a\nto povrchové alebo podzemné vody a verejná kanalizácia, pričom v prejednávanom prípade došlo k MZV.\nObjektívna stránka predmetného správneho deliktu spočíva v konaní, a to vo vypúšťaní odpadových\nvôd, osobitných vôd alebo priemyselných odpadových vôd do povrchovej vody, podzemnej vody\nalebo verejnej kanalizácie bez príslušného povolenia, pričom v predmetnom prípade žalobca vypúšťal\nodpadové vody do povrchového vodného toku bez povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného\nzákona. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že zodpovednosť za vypúšťanie odpadových\nvôd z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave bez povolenia na\nvypúšťanie odpadových vôd, bez výskytu prívalových dažďov v riešenej lokalite, čím došlo k naplneniu\nznakov MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, nesie žalobca. Otázka vzniku MZV, pôvodcu MZV ako\n\naj splnenie predpokladov na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e)\nvodného zákona bola náležite zodpovedaná a argumenty žalobcu boli vyvrátené.\n19. K namietanej výške uloženej pokuty zo strany žalobcu žalovaný konštatoval, že prvostupňový\nsprávny orgán pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 vodného\nzákona prihliadal najmä na skutočnosti, za ktorých došlo k porušeniu povinností, závažnosť vzniknutého\nstavu, spoluprácu pri odstraňovaní škodlivých následkov MZV, plnenie príkazov uložených v rámci\nriešenia MZV žalobcovi ako pôvodcovi MZV, ako aj na to, že vzniknuté MZV neovplyvnilo užívanie vôd\nv predmetnej lokalite a taktiež, že zo strany žalobcu nešlo o úmyselné konanie. Súčasne však vzal\ndo úvahy skutočnosť, že žalobca ako pôvodca MZV vzniknutú udalosť neohlásil v zmysle § 41 ods.\n2 vodného zákona príslušnému orgánu štátnej vodnej správy, ako aj to, že žalobca bol za obdobnú\nčinnosť v súvislosti s nedovoleným vypúšťaním odpadových vôd v predmetnej lokalite na vodnom toku\nMástsky potok už v minulosti (rok 2019) správnym orgánom sankcionovaný za vznik MZV podľa 41 ods.\n1 vodného zákona.\n20. Výšku uloženej pokuty považoval žalovaný za zákonnú, nevybočujúcu z medzí stanovených\nzákonom a riadne odôvodnenú. Správne orgány uviedli, ktoré okolnosti boli zohľadnené pri určovaní\nvýšky pokuty. V podmienkach správneho trestania na úseku vodného hospodárstva sa vo všeobecnosti\nnevyžaduje poškodenie zložiek životného prostredia, nakoľko správne delikty upravené vo vodnom\nzákone majú preventívny charakter, a teda na vyvodenie zodpovednosti postačí ohrozenie zákonom\nchráneného záujmu. K argumentácií žalobcu, že zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie\nproblémov spôsobujúcich nevyhovujúci stav na odľahčovacom objekte a zabezpečil stopercentnú\nsúčinnosť správnemu orgánu, žalovaný uviedol, že vykonanie bezprostredných opatrení na odstránenie\na zneškodnenie škodlivých následkov MZV vyplýva žalobcovi priamo z ustanovení vodného zákona.\n21. Odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV nezbavuje žalobcu zodpovednosti za\nspáchanie správneho deliktu, pričom ani vodný zákon neupravuje predmetný liberačný dôvod. Ak by\nodstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV zbavovalo účastníka konania zodpovednosti\nza spáchanie správneho deliktu, bolo by to upravené priamo v ustanoveniach vodného zákona. Pre\nposúdenie zodpovednosti subjektu za správny delikt je pre správny orgán relevantná len existencia\nprotiprávneho stavu, ktorý je spôsobený činnosťou prípadne nečinnosťou tohto subjektu. Nakoľko k\nprotiprávnej činnosti žalobcu došlo, čo v zásade nespochybňuje ani žalobca, stráca argumentácia\nžalobcu akúkoľvek relevanciu. Liberačné dôvody, pri ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku\nzodpovednosti subjektu za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej\nuloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje\npotrestanie za správny delikt správnym orgánom. Žalovaný považoval zdôvodnenie uloženej výšky\npokuty za náležité, dostatočné a v súlade s vodným zákonom a argumentáciu žalobcu v predmetných\nčastiach správnej žaloby za vyvrátenú.\nIV.\nReplika žalobcu\n22. Žalobca v replike zo dňa 13.12.2021 zotrval na podanej žalobe.\n23. Namietal, že žalovaný nepostupoval pri zistení skutkového stavu tak, aby bolo možné nepochybne\nustáliť, že k MZV došlo konaním žalobcu a že tento vypúšťal odpadové vody bez príslušného povolenia.\nOpätovne dal do pozornosti Oznámenie o vykonaných opatreniach na odstránenie nevyhovujúceho\nstavu na odľahčovacom objekte č. 3 zo dňa 05.10.2021, z ktorého jasne vyplýva, že file_4.jpg\nfile_5.wmf\nnedošlo k vypúšťaniu odpadových vôd bez povolenia, ale príčinou odtoku bol práve nevhodný technický\nfile_6.jpg\nfile_7.wmf\nstav tzv. „savice”, ktorá bola v roku 2012 nesprávnym spôsobom nainštalovaná. Taktiež z uvedeného\nfile_8.jpg\n\nfile_9.wmf\nfile_10.jpg\nfile_11.wmf\nnie je možné vyvodiť, že je za MZV zodpovedný žalobca. Žalobca predsa nemal inú možnosť ako\nvykonať opatrenia, ktorých snahou bolo odvrátiť nežiaduci stav OK Školská.\n24. file_12.jpg\nfile_13.wmf\nfile_14.jpg\nfile_15.wmf\n\nfile_16.jpg\nfile_17.wmf\n\nDňa 01.07.2020 došlo k havárii na potrubí na OK Školská a z tohto dôvodu žalobca ihneď vykonával\nopatrenia na odstránenie tejto havárie. Avšak, nemôže byť kladené žalobcovi za vinu to, že výmenu\npotrubia nedokázal a nemohol zrealizovať obratom, pretože bolo potrebné zabezpečiť zameranie sietí\nkrižujúcich kanalizačné potrubie z OK Školská od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a Slovenského\nplynárenského priemyslu, a.s. a k tomu došlo až 13.08.2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa\nbezodkladne snažil vykonať všetky file_18.jpg\nfile_19.wmf\npotrebné kroky k odstráneniu havárie. Žalobca síce v roku 2019 zabezpečil nevyhnutné opravy OK\nŠkolská, ale taktiež je potrebné brať do úvahy, že nemôže len tak svojvoľne vymieňať kanalizačné\npotrubie v meste Stupava podľa svojho uváženia, bez príslušných povolení a spolupráce s inými\nsubjektami. Navyše, žalobca je závislý od príjmov zo stočného, a preto z tohto dôvodu je povinný konať\ns odbornou starostlivosťou a tak, aby podnik ako taký bol v dobrej finančnej kondícii.file_20.jpg\nfile_21.wmf\n\n25. Správny orgán nepreukázal naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty file_22.jpg\nfile_23.wmf\nsprávneho deliktu podľa 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona vo veci nedodržania § 21 ods. file_24.jpg\nfile_25.wmf\n\n1 písm. c) vodného zákona, a to konkrétne v tom smere, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky\nsprávneho deliktu. Objektívna stránka správneho deliktu je charakterizovaná konaním, následkom\nfile_26.jpg\nfile_27.wmf\nfile_28.jpg\nfile_29.wmf\na príčinným vzťahom. Žalovaný (resp. prvostupňový správny orgán) nepreukázal, že by žalobca svojím\nfile_30.jpg\nfile_31.wmf\naktívnym konaním vypúšťal odpadové vody do Mástskeho potoka bez povolenia. Ďalej žalovaný\nnepreukázal pasívne správanie žalobcu z hľadiska nedodržiavania svojich zákonných povinností, resp.\nnevykonaní prevenčných opatrení a opatrení s cieľom odstrániť haváriu.file_32.jpg\nfile_33.wmf\n\n26. K argumentom žalovaného ohľadom výšky uloženej pokuty žalobca uviedol, že nemusel ohlasovať\nvzniknutú udalosť duplicitne, nakoľko o tejto udalosti bola inšpekcia informovaná občanom mesta\nStupava a § 41 ods. 2 vodného zákona neuvádza, že to má byť práve a len správca vodného toku, resp.\nv tomto prípade žalobca, kto udalosť ohlási. Žalovaný však nebral file_34.jpg\nfile_35.wmf\nvôbec do úvahy, že aj napriek tomu, že považoval žalobcu za pôvodcu MZV, tak žalobca vykonal\nfile_36.jpg\nfile_37.wmf\nvšetky bezprostredné opatrenia na zneškodnenie MZV ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých\nnásledkov. Žalovaný zároveň vôbec nešpecifikoval, za akú konkrétne obdobnú činnosť v súvislosti s\nnedovoleným vypúšťaním odpadových vôd bol žalobca sankcionovaný.\n27. Hoci aj by súd rozhodol, že žalobca má niesť plnú zodpovednosť, žalobca mal za to, že žalovaný\nvôbec file_38.jpg\nfile_39.wmf\nnezohľadnil všetky ním uvedené skutočnosti, a preto už len z tohto dôvodu by mal súd pristúpiť k\npeňažnej moderácii.file_40.jpg\nfile_41.wmf\n\nV.\nDuplika žalovaného\n28. Žalovaný v duplike zo dňa 24.10.2023 zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe, v zmysle\nktorého žiadal túto zamietnuť ako nedôvodnú.\n\n29. Poukázal na to, že replika žalobcu je čiastočne postavená na nových tvrdeniach oproti správnej\nžalobe, pričom tentokrát žalobca upriamil pozornosť skôr na to, že už dňa 01.07.2020 došlo k poruche\nna potrubí OK Školská, pričom ihneď začal vykonávať opatrenia na odstránení tejto poruchy - havárii,\navšak nedokázal zabezpečiť výmenu potrubia obratom, ale až dňa 13.08.2020. K argumentácii žalobcu\nohľadom nevhodného technického stavu „savice“ žalovaný uviedol, že žalobcovi ako prevádzkovateľovi\na vlastníkovi vodnej stavby, teda odľahčovacieho objektu OK Školská, vyplývajú povinnosti priamo z\nustanovení vodného zákona, medzi ktoré možno zaradiť predovšetkým riadne udržiavať, prevádzkovať\na vykonávať na vodnej stavbe také opatrenia, aby pri jej prevádzkovaní bola zabezpečená funkčnosť a\nnedochádzalo k nedovolenému vypúšťaniu odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných\nvôd, a teda je zodpovedný za to, že z OK Školská došlo dňa 16.07.2020 k vypúšťaniu odpadových vôd\nbez povolenia, nakoľko v danej lokalite nebol zaznamenaný výskyt prívalových dažďov na to, aby mohol\npodľa povolenia vypúšťať odpadové vody z OK Školská. Žalovaný v tejto súvislosti citoval rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. č. 4Asan/21/2020, v ktorom najvyšší správny\nsúd konštatoval, že nie len zhoršenie kvality vôd, ale aj ich ohrozenie je postačujúce na naplnenie znakov\nMZV.\n30. Ani okamžité riešenie vzniknutého stavu po vzniku MZV zo strany žalobcu, resp. odstránenie a\nzneškodnenie škodlivých následkov MZV, ho nezbavuje zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu,\npričom ani vodný zákon neupravuje predmetný liberačný dôvod. Ak by odstránenie a zneškodnenie\nškodlivých následkov MZV zbavovalo žalobcu zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, bolo by to\nupravené priamo v ustanoveniach vodného zákona. A preto domnienku žalobcu, že ak mu bola uložená\nzo strany žalovaného (resp. prvostupňového správneho orgánu) povinnosť odstrániť MZV a OK Školská\ndať do poriadku do konca augusta 2020, tak „je predsa zrejmé, že tieto opatrenia boli žalobcovi uložené\ns cieľom predísť začatiu správneho konania“, je potrebné považovať za mylnú.\n31. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že ak by žalobca nevykonal uvedené opatrenia na zneškodnenie\nMZV, žalovaný by ich mohol podľa § 41 ods. 9 vodného zákona uložiť rozhodnutím, ale vzhľadom\nna vykonanie opatrení žalobcom nebolo potrebné vo veci uloženia opatrení na zneškodnenie MZV\nzačínať správne konanie. Skutkový stav zistený pri riešení MZV po porovnaní so stavom vyžadovaným\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi bol vyhodnotený ako stav protiprávny, a preto nemohol\nprvostupňový správny orgán postupovať inak, ako uložením pokuty v súlade s ustanoveniami vodného\nzákona.\n32. K poukazovaniu žalobcu na to, že mu nemôže byt kladené za vinu a na zodpovednosť to, že bez\npríslušných povolení a financií nemôže uskutočniť rozsiahle opravy kanalizácie pod jeho správou v\nmeste Stupava obratom, žalovaný uviedol, že správny orgán ho netrestá za to, cit.: „Avšak nemôže byť\nkladené za vinu to, že výmenu potrubia nedokázal a nemohol zrealizovať obratom“, ale mu bola uložená\npokuta za vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia s následkom vzniku MZV zo dňa 16.07.2020.\nAko uviedol žalobca v predmetnom vyjadrení, tak mal informáciu o tom, že dochádza k nedovolenému\nvypúšťaniu odpadových vôd z OK Školská už od 01.07.2020 (keď došlo k technickej poruche - havárii). Z\nvyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný (pozn. správneho súdu: žalovaný mal zrejme na mysli „žalobcu“)\nteda disponoval informáciou o MZV viac ako 14 dní, pričom túto informáciu podľa § 41 ods. 2 vodného\nzákona neohlásil.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n33. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon\nsúdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu\nv Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/278/2021 bola v súlade s platným\na účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp.\nzn. BA-1S/278/2021.\n\n34. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a\n§ 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z.\npreskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie\npojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 19.03.2025 (§ 137 ods. 4\nSprávneho súdneho poriadku) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.03.2025 postupom podľa § 137\nods. 3 druhá veta Správneho súdneho poriadku.\n35. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v\nrozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené\nv § 195 písm. a) až e) SSP.\n36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n37. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných,\nalebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n38. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný\nstav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný\nlen návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia\núčastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe\nsprávnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie\nurčuje správny orgán.\n39. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak\nnejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd alebo geotermálnych vôd do\npovrchových vôd alebo do podzemných vôd.\n40. Podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie\nkvality vôd (ďalej len \"mimoriadne zhoršenie vôd\") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo\nzávažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez\npovolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä\nzafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých\nrýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou\nvodou.\n41. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do\npovrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné\nvody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej\nvodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1].\n42. Podľa § 75 ods. 9 vodného zákona, ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo\nnedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu\nmožno uložiť do 165 000 eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt,\nv dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd.\n43. Podľa § 76 ods. 1 vodného zákona, pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada\nnajmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako\nsa právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých\nnásledkov.\n\n44. Inšpekcia v rámci výkonu štátnej vodnej správy plní úlohy v zmysle § 62 ods. 1 až 5 vodného\nzákona, okrem iných vykonáva dozor najmä nad vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd\ndo povrchových vôd alebo do pozemných vôd, riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je\noprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických osôb a fyzických osôb\nv zmysle § 41 ods. 10 tohto zákona. Inšpekcia okrem úloh podľa § 62 ods. 1 až 5 v rámci výkonu štátnej\nvodnej správy ukladá pokuty v zmysle § 74 ods. 3 vodného zákona [§ 62 ods. 6 písm. c) vodného\nzákona].\n45. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania sporné, či správne orgány v rámci\nadministratívneho konania náležite zistili skutkový stav veci, ktorý odôvodňuje záver prijatý správnymi\norgánmi o tom, že sa žalobca dopustil správneho deliktu ustanoveného v § 74 ods. 1 písm. e) vodného\nzákona, a ak áno, či mu bola pokuta vo výške 10 000 eur uložená v súlade so zákonom.\n46. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva\ntrestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty\na správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie),\nktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa\nzávažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty,\nu iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu\ndopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie\npráve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom\nza určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého\ntypu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné\nsprávne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či\nuž ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda\nreflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,\nči naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,\nvoľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti\npostihu delikventa.\n47. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva\na záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom\nporiadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).\n48. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré\nbolo schválené Výborom ministrov z 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov (ďalej aj\nlen „odporúčanie“), odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami,\nktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom\nuvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore\ns uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či\nmajú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6\ntohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať\nokrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky\nv trestnom konaní.\n49. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. vo veciach\nvedených pod sp. zn. 3Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008) ustálil, že\ntrestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty\n(priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha\nobdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy.\n50. Od ratifikovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je rozhodné, či pozitívne\nprávo označuje určité deliktuálne konanie/správanie za trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt.\nDohovor sa zmieňuje o „akomkoľvek trestnom obvinení\", pri ktorom treba záruky spravodlivého procesu\ntomu, kto je obvinený, poskytnúť rovnako bez ohľadu na to, či je obvinený v trestnom konaní, v správnom\nči priestupkovom konaní.\n\n51. Správnym trestaním sa teda na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy\no priestupku, správnom delikte, alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. S ohľadom\nna skutočnosť, že sankčné konanie o správnom delikte podľa vodného zákona predstavuje konanie\no trestnom obvinení v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je to vždy správny\norgán, kto je povinný preukázať vinu obvineného mimo rozumnú pochybnosť.\n52. Vzhľadom na predmet sporu správny súd na úvod upriamuje pozornosť na zásadu materiálnej\npravdy, podstatou ktorej je spoľahlivo zistený stav, ktorý by mal byť podmienkou každého rozhodnutia\nvo veci. Ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku o presnom a úplnom zistení skutočného stavu\ntreba vykladať v súlade so súčasnými tendenciami procesného práva ako celku, ale aj obmedzeniami,\nktoré stanovujú ostatné, rovnocenné zásady ako napr. zásada rýchlosti, hospodárnosti, právnej istoty.\nPod pojmom úplnosť zistenia je pritom potrebné rozumieť vykonanie všetkých šetrení potrebných na\nobjasnenie rozhodujúcich okolnosti dôležitých pre posúdenie veci a pod pojmom presnosť je potrebné\nrozumieť potrebu zhody týchto zistení so skutočnosťou.\n53. V súlade so zásadou materiálnej pravdy postupujú správne orgány pri zisťovaní skutkového\nstavu veci tak, aby bol zistený stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Naplnenie zásady\nmateriálnej pravdy teda vyžaduje, aby skutková stránka veci bola zistená dostatočne vo vzťahu k\nriadnemu posúdeniu predovšetkým legality (zákonnosti), zákazu zneužitia právomoci a správnej úvahy,\nproporcionality a ochrany dobrej viery a predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov (legitímneho\nočakávania). Iba pri naplnení týchto požiadaviek je možné skutkový stav považovať za dostatočne\nzistený.\n54. Za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci sú jednak správne orgány povinné\npostupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania (§ 3 ods. 2 správneho poriadku) a súčasne sú\núčastníci povinní spolupracovať so správnymi orgánmi (§ 4 ods. 1 správneho poriadku). Zistenia\nsprávnych orgánov pritom nie sú viazané len dôkazmi navrhnutými účastníkmi konania, ale správne\norgány sú oprávnené a dokonca povinné aj samé obstarávať potrebné podklady pre rozhodnutie, čo\npredstavuje súčinnosť pri zaobstarávaní dôkazných prostriedkov.\n55. Skutková podstata správneho deliktu, ktorý je predmetom preskúmavaných rozhodnutí, je z hľadiska\njej znakov vymedzená v § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. Podstatným je zameranie sa na\nkonkrétnu formuláciu objektívnej stránky skutkovej podstaty, keďže táto úzko súvisí resp. v kontexte\nskutkových okolností má vplyv na správne určenie zodpovednej osoby (subjektu). Objektívna stránka\ndotknutého správneho deliktu je vyjadrená slovami ,,vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do\npovrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné\nvody s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie“ (pre zjednodušenie textu správny\nsúd bude v prípade potreby poukázania na toto konanie, uvedené označovať ďalej aj len ,,vypúšťanie\nodpadových vôd“, čím bude mať na mysli aj osobitné vody, priemyselné vody a osobitné vody s obsahom\nobzvlášť škodlivých látok a ich vypúšťanie do podzemných vôd, či verejnej kanalizácie) a predstavuje\nvonkajšiu stránku správneho deliktu, čím determinuje, aké konanie sa považuje za protiprávne.\n56. Objektívna stránka správneho deliktu, o aký ide vo veci samej, obsahuje aj tzv. fakultatívny\nznak, ktorý sa v prípade jeho zahrnutia do skutkovej podstaty stáva jej imanentnou súčasťou resp.\npredpokladom, bez ktorého nemožno hovoriť o naplnení objektívnej stránky skutkovej podstaty. Týmto\nfakultatívnym znakom skutkovej podstaty je spôsob spáchania správneho deliktu, ktorý je v skutkovej\npodstate vyjadrený slovami ,,bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21\nods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1]“. Pokiaľ ide o izolované vymedzenie znaku subjektu, možno konštatovať,\nže skutková podstata správneho deliktu, o aký ide vo veci samej, vymedzuje subjekt ako všeobecný\nslovami,, právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi“.\n57. Subjekt je potrebné vnímať aj v kontexte objektívnej stránky, a teda pôjde o osobu, ktorá\nfakticky realizuje vypúšťanie odpadových vôd v rozpore alebo bez povolenia podľa § 21 ods. 1\npísm. c) a § 38 ods. 1 vodného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že podstatou, ku ktorej smeruje\nobjektívna stránka, je najmä to, aby boli sankcionované osoby, ktoré fakticky vypúšťajú odpadové\nvody a nedodržiavajú podmienky stanovené v povolení (resp. povolenie ani nemajú), pričom samotná\npotreba držby špecifického povolenia a v tejto súvislosti dodržiavanie v ňom stanovených podmienok\n\nzreteľne odzrkadľuje chránený záujem, ktorým je ochrana vôd. V nadväznosti na uvedené správny súd\nkonštatuje, že za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona možno považovať také\nkomisívne konanie, akým je faktické vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním. V\ntejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že správne orgány nemali v rámci administratívneho\nkonania dostatočne preukázané, že zo strany žalobcu dochádzalo k faktickému vypúšťaniu odpadových\nvôd, a teda z jeho strany nedošlo ku komisívnemu konaniu, ktoré by naplnilo objektívnu stránku uvedenej\nskutkovej podstaty správneho deliktu.\n58. V prípade takto formulovaného správneho deliktu je však potrebné uviesť, že žalovaný\nnedostatočne zistil skutkový stav, ktorý by mu umožnil prijať záver o spáchaní správneho deliktu\nžalobcom. Ak je totiž skutkový stav nejasný alebo medzerovitý, musí sa správny orgán postarať o\nodstránenie nejasností a medzier dokazovaním. Správny orgán tak má v konaní povinnosť zisťovať\nvšetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a má sa zaoberať všetkými rozhodnými okolnosťami\nsvedčiacimi v prospech aj v neprospech toho, voči komu ide vyvodzovať administratívnoprávnu\nzodpovednosť.\n59. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správne orgány pri rozhodovaní považovali za\nkľúčový dôkaz (pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci) na vyslovenie viny žalobcu a uloženie\nsankcie Protokol č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd č. 7060/32/2020-30415/2020 zo dňa\n17.09.2020, ktorého prílohou je fotodokumentácia z vykonanej kontroly pozostávajúca z troch fotografií.\nPredmetné fotografie však podľa názoru správneho súdu preukazujú len to, že v predmetnom vodnom\ntoku sa vyskytovala hnedo sfarbená voda, ale vôbec z nich nie je zrejmé, že takto sfarbená voda vytekala\nz odľahčovacieho objektu kanalizácie na Školskej ulici, prevádzkovateľom ktorého je žalobca.\n60. Z vykonaných dôkazov teda nie je jednoznačne preukázané, že skutočne aj došlo k situácii,\nže z výustného odľahčovacieho objektu OK Školská, prevádzkovateľom ktorého je žalobca, došlo k\nfaktickému vypúšťaniu odpadových vôd do vodného toku Mástsky potok bez povolenia, ktoré sa malo\nprejaviť hnedobielym zafarbením vôd a zápachom po splaškových odpadových vodách v smere prúdenia\nvodného toku Mástsky potok a ktoré malo mať za následok vznik mimoriadneho zhoršenia vôd podľa\n§ 41 ods. 1 vodného zákona.\n61. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány nevykonali dostatočné\ndokazovanie, v rámci ktorého by mali jednoznačne za preukázané, že v dôsledku vypúšťania\nodpadových vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy z výustného odľahčovacieho objektu OK\nŠkolská, prevádzkovateľom ktorého je žalobca, došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, ktoré sa prejavilo\nhnedým zafarbením, zápachom po splaškoch a nižšie po prúde Mástskeho potoka výskytom bielo\nsfarbenej odpadovej vody zapáchajúcej po splaškoch.\n62. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Asan/3/2018 konštatoval, že „V zmysle\nust. § 41 ods. 4 vodného zákona za pôvodcu sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenia v čase,\nkeď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo. V čase mimoriadneho zhoršenia vôd sťažovateľ prevádzkoval\npredmetné potrubie, ako aj celú kanalizačnú sieť, ktorá bola vybudovaná na odvádzanie zrážkových\nvôd, a preto je v súlade s citovanými ustanovením vodného zákona považovaný za pôvodcu\nmimoriadneho zhoršenia vôd práve sťažovateľ.“ V citovanej veci však prvostupňový správny orgán\nrealizoval dokazovanie v spolupráci s príslušným oddelením Policajného zboru, mal z fotodokumentácie\njednoznačne preukázané, že v sporných dňoch dochádzalo k vypúšťaniu odpadových vôd cez výusť\npotrubia patriaceho sťažovateľovi a tieto skutočnosti boli preukázané aj z odobratých vzoriek vody\nz predmetného vodného toku.\n63. V prejednávanej veci však absentujú dôkazy preukazujúce komisívne konanie žalobcu, spočívajúce\nvo faktickom vypúšťaní odpadových vôd do Mástskeho potoka, ktoré malo mať za následok vznik\nmimoriadneho zhoršenia vôd. Z fotodokumentácie tvoriacej súčasť administratívneho spisu nemožno\nzistiť, odkiaľ voda do vodného toku Mástsky potok vyteká a či je skutočne vypúšťaná z odľahčovacieho\nobjektu OK Školská tak, ako to tvrdili správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach. Zistenie\nskutkového stavu veci teda nebolo dostatočné na vyvodenie záveru, že pôvodcom mimoriadneho\nzhoršenia vôd bol práve žalobca. Žalovaný na strane 5 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „... Na\nzáklade riešenia MZV prvostupňový správny orgán nezistil nedovolené vypúšťanie odpadových vôd\nz iných výustných objektov ani nedovolené zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami nad alebo pod\n\ninkriminovaným výustným odľahčovacím objektom OK Školská“, avšak toto tvrdenie nepodložil žiadnymi\ndôkazmi, napr. fotodokumentáciou nad a pod vyústením odľahčovacieho objektu do vodného toku\nMástsky potok. V tejto súvislosti je na jednej strane potrebné prisvedčiť žalovanému, že z dikcie § 41 ods.\n1 vodného zákona nevyplýva povinnosť orgánu štátnej správy, aby mimoriadne zhoršenie kvality vôd\npreukazoval v priebehu konania rozbormi odobratej vody. Na strane druhej však správnemu orgánu nič\nnebráni takéto dokazovanie vykonať práve za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci napríklad\nodobratím vzorky vody z vodného toku.\n64. Pre úplnosť správny súd dodáva, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že na naplnenie\nznakov MZV postačuje ohrozenie kvality vôd bez nevyhnutnosti následku v podobe zhoršenia, avšak\naj samotné ohrozenie MZV je potrebné v rámci vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti\npreukázať. Túto skutočnosť potvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.\n4Asan/24/2020, ktorý citoval žalovaný v duplike (pozn. správneho súdu: žalovaný uviedol nesprávnu sp.\nzn. 4Asan/21/2020, ale zrejme mal na mysli sp. zn. 4Asan/24/2020).\n65. V Slovenskej republike je možné postihovať za správne delikty aj na právnom základe tzv. generálnej\nklauzuly (napr. oblasť hospodárskej súťaže), v danom prípade je však skutková podstata správneho\ndeliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona určená celkom jednoznačne, a to tak, že pre\njej naplnenie je podstatné komisívne konanie spočívajúce vo vypúšťaní odpadových vôd v rozpore s\npovolením alebo bez povolenia. Správny súd vychádzajúc zo spisového materiálu konštatuje, že nebolo\npreukázané, že by žalobca bol osobou, ktorá fakticky vypúšťala odpadové vody, a teda vo vzťahu k\nžalobcovi nedošlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods.\n1 písm. e) vodného zákona.\n66. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu nedostatočne zisteného\nskutkového stavu veci, nakoľko v napadnutom ako aj v prvostupňovom rozhodnutí prijatý záver\no vypúšťaní odpadových vôd z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok bez\npovolenia na vypúšťanie odpadových vôd, teda o protiprávnom konaní žalobcu, ktoré malo spočívať\nv porušení povinnosti ustanovenej v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím malo dôjsť k MZV z\nvykonaného dokazovania (dôkazov založených v spise), nijako nevyplýval. Správny súd rozhodol vec\nvrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom správneho\nsúdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať, riadne zistiť skutkový stav napr.\nvýpoveďami svedkov, fotodokumentáciou, z ktorej by vyplývalo MZV, a to v zodpovedajúcom rozsahu\nna posúdenie veci (ak takouto správne orgány disponujú) a v prípade, že vydá nové rozhodnutie,\ntoto náležite odôvodní a vysporiada sa v ňom so všetkými pre rozhodnutie podstatnými námietkami\nvznesenými žalobcom.\n67. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nvyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n68. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}