Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16SaZ/9/2026 0726101392 25. 09. 2026 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101392.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., narodená X. XXXXXXXX XXXX, štátna príslušníčka D. E. F., cestovný pas D. č. G. platný do X. XXXXXX XXXX, adresa posledného pobytu v krajine pôvodu H. E. D., I. J., D. E. F., toho času bytom I. G. XXXX/XX, K. – I. H., I. L., zastúpená advokátskou kanceláriou ARDEN LEGAL & TAX s.r.o., so sídlom Jelačičova 8, Bratislava, IČO: 47 256 443, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Račianska 62, Bratislava, o správnej žalobe vo veci administratívneho vyhostenia proti rozhodnutiu žalovaného č. G./ XXXXXX-XXX z 25. augusta 2026, konajúc o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave p r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 10. septembra 2026 vo veci administratívneho vyhostenia proti rozhodnutiu žalovaného č. G./XXXXXX-XXX z 25. augusta 2026 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. odôvodnenie: 1. Žalobou vo veci administratívneho vyhostenia doručenou správnemu súdu dňa 10. septembra 2026, sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. G./XXXXXXXXX z 25. augusta 2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) spolu s prvostupňovým rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky č. G./XXXX-XX zo 7. mája 2026 vo veci jej administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) z územia Slovenskej republiky a územia členských štátov Európskej únie na územie D. E. F., a uloženia zákazu vstupu podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. na dobu 3 rokov. 2. Dôvodom bolo zistenie, že žalobkyňa ako účastníčka konania o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky z 18. septembra 2024 predložila ako doklad potvrdzujúci jej bezúhonnosť podľa § 121 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. výpis z registra trestov D. E. F., pri skúmaní ktorého bolo dopytom na Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v H. potvrdené, že superlegalizačné doložky nekorešpondujú s údajmi evidovanými v jeho knihe overení. 3. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 237 ods. 2 v spojení s § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobkyňa odôvodnila hrozbu vážnej ujmy a nenapraviteľného následku odlúčením od jej maloletého syna. Maloletý syn žalobkyne, ktorý má XX rokov, pobýva na území Slovenskej republiky legálne na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 22. januára 2026 o udelení pobytu na účel zlúčenia rodiny. Na územie Slovenskej republiky pricestoval na základe národného víza vydaného dňa 11. marca 2026 s explicitným účelom „zlúčenie rodiny“. Jeho pobytová karta č. G. bola vydaná dňa 12. júna 2026. Žalobkyňa žije so synom od jeho príchodu v spoločnej domácnosti, je jeho jediným rodičom, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky, keďže jeho otec (manžel žalobkyne) zostal vo D.. Na území Slovenskej republiky sa nenachádza iná osoba, ktorá by v prípade vyhostenia žalobkyne bola oprávnená a schopná o jej maloletého syna vykonávať starostlivosť.
4. Pokým jej syn dňa XX. XXXXXXX XXXX nedovŕši plnoletosť, je jeho záujem samostatným a prednostným hľadiskom podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv EÚ a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia by maloletý syn zostal na území Slovenskej republiky bez rodiča, čo možno považovať za vážny a nenapraviteľný následok. 5. Žalobkyňa ďalej poukázala, že v prípade nepriznania odkladného účinku a vyhostenia žalobkyne by aj prípadné neskoršie zrušenie napadnutého rozhodnutia stratilo praktický zmysel, keďže rodinná integrácia by bola zmarená a právo žalobkyne na účinný opravný prostriedok by bolo iba iluzórne. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 19.06.2018 vo veci C-181/16 (Gnandi). 6. Žalobkyňa argumentovala aj ekonomickou ujmou ktorá jej výkonom rozhodnutia hrozí, keďže by stratila príjem z podnikateľskej činnosti, ktorý tvorí pre ňu, jej syna a rodinu vo D. zdroj obživy. Návrat do D. vyžaduje navyše značné finančné prostriedky, ktoré by musela odčerpať z rodinných úspor. V neposlednom rade uviedla, že pred doručením napadnutého rozhodnutia požiadala o obnovenie prechodného pobytu podľa § 34 zákona č. 404/2011 Z. z., pričom z dôvodu, že sa jej prechodný pobyt aj po skončení jeho platnosti až do právoplatného skončenia konania o jej žiadosti považuje za oprávnený, prípadným okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by bola vyhostená ako štátna príslušníčka, ktorá má na Slovensku oprávnený pobyt priamo zo zákona. 7. Vo vzťahu k rozporu odkladného účinku s verejným záujmom argumentovala, že tento nie je nijako dotknutý. Žalobkyňa sa na území Slovenskej republiky zdržiava od septembra 2024 na základe prechodného pobytu na účel podnikania, na Slovensku legálne podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba, nejde o osobu štátnym orgánom neznámu, dobrovoľne sa dostavila na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky na predvolanie, na území Slovenska má maloletého syna s legálnym pobytom o ktorého sa stará a ochrana verejného záujmu je zabezpečená lehotou na rozhodnutie správneho súdu, t. j. do šiestich mesiacov od priznania odkladného účinku. Naopak, priznanie odkladného účinku predstavuje jediný spôsob ako zabezpečiť materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobkyne a najlepšieho záujmu jej maloletého syna po dobu súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. 8. Na výzvu správneho súdu sa ku návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril žalovaný, ktorý s ním nesúhlasí a navrhuje ho nepriznať z dôvodu nedostatočného preukázania existencie priamej hrozby závažnej ujmy. 9. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že syn žalobkyne, ktorý je štátnym príslušníkom D. E. F., má na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny. Tento pobyt je platný do 08. októbra 2026. Žalovaný taktiež berie na vedomie, že žalobkyňa je jeho jediným rodičom nachádzajúcim sa na území Slovenskej republiky, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa s ním žije v jednej domácnosti. 10. Pri posudzovaní návrhu je však okrem záujmu žalobkyne a jej dieťaťa na zachovanie existujúceho rodinného usporiadania potrebné prihliadať aj na verejný záujem a všetky okolnosti, za ktorých žalobkyňa svoje pobytové oprávnene uplatňovala. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa v konaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu predložila ako doklad preukazujúci svoju bezúhonnosť falošný výpis z registra trestov D. E. F., čo bolo zistené dopytom na Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v H., ktoré malo výpis z registra trestov opatriť superlegalizačnými doložkami. Predmetný doklad má preukazovať osobný status žalobkyne, konkrétne bezúhonnosť, ktorá je pri rozhodovaní o pobyte štátneho príslušníka tretej krajiny právne relevantnou skutočnosťou. Vyšetrovací spis žalobkyne vo veci prečinu podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona bol odstúpený na obvodné oddelenie Policajného zboru Žilina - východ dňa 19. mája 2026. 11. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa nepredložila iba neúplný alebo formálne nedostatočný doklad, ale doklad, ktorého obsah mal vytvoriť dojem, že ide o pravý doklad príslušného orgánu cudzieho štátu. Verejný záujem v predmetnej veci spočíva aj v tom, aby pobytové oprávnenia štátnych príslušníkov tretích krajín boli posudzované na základe pravdivých a hodnoverných podkladov. Zmien konanie žalobkyne považuje žalovaný za významnú okolnosť pri posudzovaní existencie verejného záujmu. 12. V predmetnom prípade je potrebné vyvážiť dve významné skupiny záujmov, na jednej strane rodinnú situáciu žalobkyne a jej syna, a na druhej strane konkrétny a intenzívny verejný záujem na ochrane integrity pobytového systému. 13. Žalovaný záverom uviedol, že žalobkyni nič nebráni, aby spolu so svojím synom vycestovala z územia Slovenskej republiky do domovského štátu, kde žije jej manžel. Mladistvému synovi žalobkyne po prechodný pobyt udelený 24. decembra 2025 splatnosťou do 8. októbra 2026, pobytová karta mu bola vydaná až 12. júna 2026. Mladistvý syn žalobkyne si za tak krátky čas nemohol vytvoriť na Slovenskú republiku také väzby, ktoré by mu spolu s matkou bránili v návrate na územie domovského
štátu. Tvrdenie žalobkyne, že po vyhostení by synovi hrozilo, že bude umiestnený v detskom domove alebo v náhradnej starostlivosti, sú ničím nepodložené, pretože syna sa žalobkyni nechystá žiaden štátny orgán odobrať. Mladistvý syn môže kedykoľvek vycestovať so žalobkyňou na územie ich domovského štátu, kde sa napokon zdržiava a jeho otec. Podľa § 237 ods. 1 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Podľa § 237 ods. 2 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a), je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku. 14. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby predstavuje mimoriadny procesný nástroj dočasnej právnej ochrany, ktorého cieľom je suspendovať účinky právoplatného, avšak žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Jeho zmyslom je zabrániť tomu, aby pred meritórnym rozhodnutím súdu o zákonnosti administratívneho aktu došlo k takým nezvratným zmenám v pomeroch žalobcu, ktoré by urobili prípadné neskoršie vyhovenie žalobe bezpredmetným alebo formálnym. Ide o praktické naplnenie ústavného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na účinný právny prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. 15. Podanie správnej žaloby vo veci preskúmania napadnutého rozhodnutia nemá v zmysle § 237 ods. 1 SSP odkladný účinok, avšak správny súd jej ho môže uznesením v odôvodnených prípadoch na návrh žalobcu priznať, pričom na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. V konaní vo veciach administratívneho vyhostenia možno aplikovať oba dôvody pre priznanie odkladného účinku uvedené v § 185 SSP. 16. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správny súd neskúma vecnú správnosť alebo zákonnosť napadnutého rozhodnutia – to je predmetom samotného meritórneho konania o správnej žalobe. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej aj len „závažná ujma“). Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Závažnosť hroziacej ujmy posudzuje správny súd nielen z objektívneho hľadiska, ale aj subjektívne, zohľadniac okolnosti konkrétneho prípadu. 17. Pojem „závažná ujma“ alebo „vážny nenapraviteľný následok“ je potrebné vykladať nielen z hľadiska materiálnych či finančných strát, ale aj optikou ochrany základných ľudských práv, osobnej integrity a rodinného, príp. etablovaného sociálneho a pracovného života. V oblasti migračného práva nadobúda táto hrozba špecifický rozmer, nakoľko výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení bezprostredne otvára cestu k nútenému vycestovaniu cudzinca z územia Slovenskej republiky. 18. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobkyňa podľa názoru súdu osvedčila, že výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia jej, a v neposlednom rade aj jej synovi, ktorý sa s ňou na území Slovenskej republiky ako s jediným
rodičom zdržiava, hrozí závažná ujma, resp. nie je možné vylúčiť, že by jej výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia mohla vzniknúť závažná, či nenapraviteľná ujma. Realizácia vyhostenia by v danom prípade znamenala pre žalobkyne okamžité narušenie jej doterajšieho sociálneho, rodinného a pracovného zázemia, ktoré si vytvorila na území Slovenskej republiky v priebehu dvoch rokov a ktoré by pre ňu mohlo mať následky nezvratného charakteru, ako aj by znamenala obmedzenie jej slobody pohybu v rámci EÚ. 19. Zároveň súd dospel k záveru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, hoci to žalovaný namietal. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podmienka verejného záujmu v § 185 písm. a) SSP je koncipovaná negatívne („nie je v rozpore“), čo v konkrétnostiach značí, že žalobkyňa nesie primárne dôkazné bremeno k hrozbe závažnej ujmy, od žalobkyne však nemožno spravodlivo vyžadovať dokazovanie negatívnej skutočnosti v abstraktnej rovine. Žalobkyňa osvedčila, že na území Slovenskej republiky riadne podniká a zdržiava sa na známej adrese so svojim maloletým synom v spoločnej domácnosti. Ak žalovaný tvrdí existenciu konkrétneho verejného záujmu brániaceho odkladnému účinku, dôkazné bremeno na preukázanie jeho intenzity a bezprostrednosti zaťažuje žalovaného. 20. Žalovaný stavia rozpor s verejným záujmom výlučne na skutočnosti, že žalobkyňa predložila falošný výpis z registra trestov so zmanipulovanou superlegalizačnou doložkou Veľvyslanectva Slovenskej republiky v H., čo má byť v rozpore s verejným záujmom, aby pobytové oprávnenia štátnych príslušníkov tretích krajín boli posudzované na základe pravdivých a hodnoverných podkladov (teda záujem na ochrane integrity pobytového systému). Správny súd žalovanému neoponuje, že takéto konanie samo o sebe je v rozpore s verejným záujmom, no jedným dychom zdôrazňuje, že dôvod, pre ktorý bolo vyhostenie uložené, nemožno stotožňovať s dôvodom na vylúčenie odkladného účinku. Dôvod na vylúčenie odkladného účinku musí byť spojený s účinkami samotného preskúmavaného rozhodnutia, t. j. v danom prípade s núteným ukončením pobytu žalobkyne. Ak by porušenie zákona cudzincom zakladajúce dôvod na vyhostenie automaticky predstavovalo „rozpor s verejným záujmom“ pre účely rozhodovania o odkladnom účinku správnym súdom, ustanovenie § 237 ods. 2 SSP by stratilo akýkoľvek normatívny význam (šlo by v takom prípade o obsolentné ustanovenie). Každé konanie o vyhostení je totiž z povahy veci iniciované preto, že cudzinec podľa tvrdenia polície porušil zákon (a teda vždy bude v hre aj verejný záujem na ochranu konkrétneho spoločenského vzťahu, záujmu, hodnoty). Hľadisko verejného záujmu v rozhodovaní o priznaní odkladného účinku sa v prejednávanom prípade preto spája so skutočnosťou, či ponechanie žalobkyne na území Slovenskej republiky do rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, môže byť s verejným záujmom v rozpore. Posúdenie, či predloženie dokladu odôvodňuje uloženie administratívneho vyhostenia a trojročného zákazu vstupu pri zohľadnení správnej úvahy podľa § 82 ods. 2 písm. i) a § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je samotným jadrom sporu vo veci samej, ktoré súd v tomto štádiu nesmie posudzovať. 21. Žalovaný ani netvrdil, že by žalobkyňa predstavovala konkrétnu bezpečnostnú hrozbu pre spoločnosť, verejný poriadok (hrozbu pre verejný poriadok žalovaný nesprávne spája so skutočnosťou pre ktorú bola žalobkyňa administratívne vyhostená), životy alebo zdravie obyvateľov, ani že by bol v minulosti právoplatne odsúdená za trestný čin. Zároveň to, že žalobkyňa mala podľa tvrdenia žalovaného predložiť falošný doklad (výpis z registra trestov) ešte nepreukazuje absenciu bezúhonnosti žalobkyne. Táto bezúhonnosť je doposiaľ domnelá, nebola žalovaným žiadnym spôsobom spochybnená, a jej absenciu nemožno prezumovať z predloženého sfalšovaného dokladu. 22. Verejný záujem nemožno vnímať zjednodušene len ako záujem štátu na rýchlom a nekompromisnom ukončení pobytu cudzincov. Súčasťou verejného záujmu v demokratickom a právnom štáte je predovšetkým záujem na rešpektovaní ústavy, zákonov, medzinárodných zmlúv o ľudských právach a na zabezpečení spravodlivého a efektívneho súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej moci. V prejednávanej veci teda neboli zistené žiadne skutočnosti ktoré by naznačovali, že zotrvanie žalobkyne na území Slovenskej republiky do rozhodnutia súdu o správnej žalobe by predstavovalo akékoľvek riziko pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo ochranu zdravia iných osôb. 23. Správny súd nad rámec uvedeného dodáva, že argumentácia žalobkyne o hrozbe jej administratívneho vyhostenia ako osoby zdržiavajúcej sa na území Slovenskej republiky oprávnene, poukazujúc na prebiehajúce konanie o obnovenie prechodného pobytu podľa § 34 zákona č. 404/2011 Z. z., je nenáležitá, pretože prebiehajúce konanie (a od toho sa odvíjajúci formálny status osoby s oprávnením na pobyt) nezakladá prekážku administratívneho vyhostenia a neposkytuje jej imunitu pred jeho výkonom. Napokon, žalobkyňa nebola administratívneho vyhostená podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, ale z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. i) uvedeného zákona, pretože v konaní podľa tohto zákona predložila falošné alebo pozmenené doklady.
24. S ohľadom na uvedené, keďže okamžitým výkonom rozhodnutia o vyhostení žalobkyne by jej hrozila závažná ujma resp. iný nenapraviteľný následok a zároveň priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, súd návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 237 ods. 2 SSP v spojení s § 185 písm. a) SSP vyhovel. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP].