Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7Svo/2/2026 0726100962 23. 09. 2026 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100962.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MOVYS IKT, s. r. o., so sídlom Piesočná 7, 821 04 Bratislava, IČO: 52 061 965, zastúpený: PESCHLOVÁ PODHORSKÁ advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Bajkalská 2D, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 250 747, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti: Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Pribinova 40, 811 09 Bratislava, IČO: 35 829 052, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10438-6000/2026 zo dňa 02.06.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.07.2026, takto rozhodol: Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.07.2026 z a m i e t a . odôvodnenie: I. 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 02.07.2026 (ďalej len „žaloba“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10438-6000/2026 zo dňa 02.06.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný vo vzťahu k námietkam žalobcu zo dňa 24.04.2026 v časti I. námietkové konanie zastavil podľa § 174 ods. 1 písm. l) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), v časti II. námietky žalobcu podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní zamietol a v časti III. námietkové konanie zastavil podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Žaloba smeruje proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu. Jednalo sa o námietkové konanie vo verejnom obstarávaní na predmet nadlimitnej zákazky s názvom „Obnova integrovaného rádiokomunikačného systému IRKS EMO“, vyhlásenej obstarávateľom Slovenské elektrárne, a. s., v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou č. OJ S 245/2025 zo dňa 19.12.2025 pod značkou 849947-2025 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 257/2025 zo dňa 22.12.2025 pod značkou 20223 – MRS. 2. Súčasťou žaloby bol návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca tvrdí, že právoplatnosť napadnutého rozhodnutia umožní ďalšiemu účastníkovi pokračovať vo verejnom obstarávaní smerom k uzavretiu zmluvy s úspešným uchádzačom, a to ešte pred tým, ako bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia podrobená súdnemu prieskumu. Podľa žalobcu by sa tým jeho žaloba mohla fakticky stať iba prostriedkom ex post preskúmania už dovŕšeného stavu bez reálnej možnosti obnoviť súťažné prostredie v stave pred uzavretím zmluvy. 3. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdená ujma nespočíva iba v strate potenciálneho zisku, ale predovšetkým v strate reálnej a právom chránenej možnosti uchádzať sa o predmetnú zákazku za zákonných, transparentných a nediskriminačných podmienok. Následný zrušujúci rozsudok by podľa žalobcu nemusel byť spôsobilý obnoviť pôvodnú súťažnú situáciu a zabezpečiť mu efektívnu účasť vo verejnom
obstarávaní. Uvedené následky žalobca kvalifikoval ako závažnú ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) SSP. 4. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v podaní zo dňa 09.09.2026, v ktorom navrhol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietnuť. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal existenciu hrozby závažnej ujmy ani iného vážneho nenapraviteľného následku, pričom samotné tvrdenia žalobcu podľa žalovaného nepostačujú na naplnenie zákonných predpokladov priznania odkladného účinku. 5. Žalovaný osobitne poukázal na skutočnosť, že žalobca základnú ponuku v predmetnom verejnom obstarávaní nepredložil, a to ani v lehote predĺženej do 19.05.2026, hoci mal podľa žalovaného na jej vypracovanie o 22 dní viac a disponoval dokumentmi, ktorých sprístupnenia sa predtým domáhal. Základné ponuky pritom predložili traja uchádzači. Žalovaný z uvedeného vyvodil, že žalobca sa nemôže stať úspešným uchádzačom a odklad právnych následkov napadnutého rozhodnutia by jeho postavenie v predmetnom verejnom obstarávaní nezmenil. Žalovaný zároveň namietal rozpor priznania odkladného účinku s verejným záujmom s poukazom na predmet zákazky, ktorým je obnova integrovaného rádiokomunikačného systému jadrovej elektrárne Mochovce vrátane jeho prepojenia so systémom ovládania sirén VYRVAR. Keďže ide o prvok prevádzkovej a havarijnej pripravenosti jadrového zariadenia, ďalšie oddialenie realizácie zákazky môže ovplyvniť bezpečnú prevádzku predmetného jadrového zariadenia a tým ochranu obyvateľstva nachádzajúceho sa v jeho okolí. II. 6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. III. 9. Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku posúdil ako nedôvodný, pretože v prejednávanej veci nebol osvedčený základný predpoklad jeho priznania podľa § 185 písm. a) SSP. Predpokladom priznania odkladného účinku je existencia reálnej hrozby niektorého zo zákonom predpokladaných následkov, ktorá musí byť v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia. Súčasne musí ísť o hrozbu konkrétnu, bezprostrednú a vzhľadom na svoju intenzitu dostatočne závažnú. 10. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy alebo iného následku predpokladaného v § 185 písm. a) SSP je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť; zároveň nesmie byť nepatrná, ale musí dosahovať intenzitu závažného zásahu do právnej sféry žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Rovnako zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018 vyplýva, že nemôže ísť iba o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu je jeho povinnosťou tvrdiť a osvedčiť existenciu hrozby ujmy alebo iného nenapraviteľného následku konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré môže správny súd vyhodnotiť. Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával dôvody alebo dôkazy, ktoré by priznanie odkladného účinku odôvodňovali. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku neposudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia ani dôvodnosť jednotlivých žalobných bodov, ale posudzuje splnenie podmienok ustanovených v § 185 SSP.
11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd prihliadať na výnimočnú povahu tohto procesného inštitútu, ktorého následkom je dočasné pozastavenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti je potrebné posúdiť najmä povahu a intenzitu žalobcom tvrdenej a osvedčenej ujmy, škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a ich bezprostrednú súvislosť s účinkami napadnutého rozhodnutia. Až v prípade osvedčenia niektorého z následkov predpokladaných v § 185 písm. a) SSP prichádza do úvahy posúdenie druhej kumulatívnej podmienky, teda či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 12. V prejednávanej veci žalobca svoju tvrdenú ujmu odvodzuje najmä od toho, že právoplatnosť napadnutého rozhodnutia umožňuje ďalšiemu účastníkovi pokračovať vo verejnom obstarávaní a prípadne uzavrieť zmluvu s úspešným uchádzačom ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej. Podľa žalobcu by tým mohlo dôjsť k strate možnosti dosiahnuť účinnú nápravu a uchádzať sa o predmetnú zákazku za zákonných, transparentných a nediskriminačných podmienok. 13. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie má mimoriadny charakter, pretože správny súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP formuláciou o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením § 185 písm. a) alebo b) SSP. 14. Správny súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdená možnosť uzavretia zmluvy s úspešným uchádzačom sama osebe nepredstavuje osvedčenie hrozby závažnej ujmy ani iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle § 185 písm. a) SSP. Žalobcom opisovaný následok predstavuje v tomto štádiu iba možný budúci vývoj predmetného verejného obstarávania. Samotná skutočnosť, že verejné obstarávanie môže po právoplatnom skončení námietkového konania ďalej pokračovať a môže v ňom dôjsť k uzavretiu zmluvy s iným uchádzačom, bez osvedčenia ďalších konkrétnych a mimoriadnych okolností nedosahuje intenzitu závažnej ujmy, pre ktorú by bolo odôvodnené prelomenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ide v zásade o následok spojený s účasťou hospodárskeho subjektu vo verejnom obstarávaní a s podnikateľským rizikom, ktoré je s takouto účasťou prirodzene spojené. 15. Žalobca pritom neuviedol ani neosvedčil také osobitné okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že prípadné uzavretie zmluvy s iným uchádzačom by v jeho právnej sfére vyvolalo mimoriadne, likvidačné alebo inak nenapraviteľné následky požadovanej intenzity. Za postačujúce nemožno považovať iba všeobecné tvrdenie, že po uzavretí zmluvy už nebude možné obnoviť pôvodnú súťažnú situáciu. Priznanie odkladného účinku totiž neslúži na zabezpečenie toho, aby sa až do skončenia súdneho prieskumu zachoval faktický stav existujúci v čase podania správnej žaloby, ale na ochranu pred konkrétnymi a dostatočne závažnými následkami právnych účinkov napadnutého rozhodnutia, ktorých hrozbu musí žalobca náležite osvedčiť. 16. Správny súd prihliadol aj na to, že prípadné neskoršie zrušenie napadnutého rozhodnutia správnym súdom samo osebe neznamená, že žalobca zostáva bez možnosti právnej ochrany vo vzťahu k následkom, ktoré mu v súvislosti s postupom vo verejnom obstarávaní mohli vzniknúť. Právny poriadok poskytuje dotknutému subjektu prostriedky následnej právnej ochrany, vrátane možnosti domáhať sa za splnenia zákonom ustanovených podmienok náhrady vzniknutej škody. Ani z tohto pohľadu preto žalobca neosvedčil, že ním tvrdený následok má takú mimoriadnu alebo nenapraviteľnú povahu a intenzitu, že by ho nebolo možné napraviť alebo kompenzovať prostriedkami právnej ochrany ex post. 17. Len podporne správny súd poukazuje aj na skutočnosť vyplývajúcu z vyjadrenia žalovaného, podľa ktorej žalobca v predmetnom verejnom obstarávaní základnú ponuku nepredložil ani v predĺženej lehote do 19.05.2026. Uvedenú okolnosť správny súd nepovažoval za rozhodujúci dôvod zamietnutia návrhu a v rámci rozhodovania o odkladnom účinku ani neposudzoval jej význam z hľadiska zákonnosti napadnutého rozhodnutia či dôvodnosti žalobných bodov. Táto skutočnosť však podporuje záver, že
samotné tvrdenie žalobcu o možnej strate príležitosti uchádzať sa o predmetnú zákazku nepostačuje bez ďalšieho na osvedčenie konkrétnej a bezprostrednej závažnej ujmy podľa § 185 písm. a) SSP. 18. Za uvedeného stavu správny súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že by mu prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia vznikla ujma takej intenzity, ako predpokladá zákonná úprava pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 19. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy alebo iného zákonom pomenovaného následku ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd však podporne prihliadol aj na povahu predmetu verejného obstarávania, ktorým je obnova integrovaného rádiokomunikačného systému jadrovej elektrárne Mochovce vrátane jeho prepojenia so systémom ovládania sirén VYRVAR. Ani vo vzťahu k tejto okolnosti žalobca neosvedčil také mimoriadne dôsledky vo svojej právnej sfére, ktoré by odôvodňovali dočasné pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia. Keďže tak neboli splnené zákonné predpoklady podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd návrh žalobcu podľa § 188 SSP zamietol. 20. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).