Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/30/2026 0726100730 14. 08. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100730.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CNA Trade s.r.o., so sídlom 28 října 770/6, Moravská Ostrava, 702 00 Ostrava, Česká republika, IČO: 174 40 459, právne zastúpený: AK Dane a clá, s. r. o., so sídlom Račianska 75, 831 02 Bratislava, IČO: 57 400 491, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, so sídlom Pekárska 23, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 344/02/2026 zo dňa 10.03.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 20.05.2026 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.05.2026, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) toho istého dňa, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 344/02/2026 zo dňa 10.03.2026 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný nevyhovel námietke žalobcu ako kontrolovanej osoby, ktorá nesúhlasila s opatrením Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie uloženým dňa 19.02.2026 podľa § 6 ods. 1 písm. b) bod č. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“). Odôvodnil to tým, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia mu vzniká reálna ujma, keďže mu bolo fakticky znemožnené pokračovať v plánovanom podnikaní, čo má negatívny dopad na jeho ekonomickú činnosť. V rámci časti žaloby taktiež uviedol, že napadnuté rozhodnutie má na neho priamy dopad, ktorý sa prejavuje na viacerých úrovniach – najmä v ekonomickej a podnikateľskej sfére. Uložené opatrenie mu znemožňuje predávať určitú kategóriu výrobkov, ktoré doteraz uvádzal na trh ako zberateľské predmety. Uložené opatrenie spôsobuje priamu hospodársku škodu v podobe straty tržieb a ziskov z predaja týchto výrobkov, ako aj sekundárnu škodu vyplývajúcu z nutnosti upraviť obchodný model, distribučné kanály a marketingové stratégie. 3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.07.2026 k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že návrh žalobcu neobsahuje konkrétne odôvodnenie, prečo by mal správny súd priznať odkladný účinok správnej žalobe. Uviedol, že žalobca sa obmedzuje iba na všeobecné vyhlásenie, ktoré nie je podložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Žalobca teda nepreukázal žiaden zo základných predpokladov uvedených v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol odkladný účinok správnej žalobe nepriznať. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. 11. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Po preskúmaní veci správny súd uvádza, že žalobca nepreukázal skutočnosti uvedené v § 185 písm. a) SSP, ale poukázal iba na generický priamy následok, ktorý má nastať. V tomto prípade žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že mu v dôsledku napadnutého rozhodnutia žalovaného vzniká reálna ujma, keďže mu bolo fakticky znemožnené pokračovať v plánovanej podnikateľskej činnosti,
čo má podľa jeho tvrdení negatívny dopad na jeho ekonomickú činnosť. Z pohľadu charakteru napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva také ohrozenie právneho postavenia žalobcu najmä vzhľadom na argumentáciu žalobcu. Žalobca bližšie nešpecifikoval, ako rozhodnutie zasiahne do jeho činnosti, resp. bližšie nekonkretizoval a ani nepreukázal hodnoverne existenciu tvrdenej hrozby závažnej ujmy, ktorá by bola spojená s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh žalobcu neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku predpokladaného v § 185 SSP. Správny súd dodáva, že všeobecné a hypotetické tvrdenie hrozby nie je dostatočné pre účely priznania odkladného účinku správnej žalobe (porovnaj so závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018). 13. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku, a to či už v zmysle písm. a), alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa § 185 písm. a) SSP (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu z vyššie uvedených dôvodov nedošlo. 14. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakými dôkazmi neosvedčil, resp. ani nedôvodil či priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom. 15. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný zisk. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca primárne namietal porušenie jeho práva na podnikanie, čo predstavuje zjavne osobný záujem, nakoľko podnikanie predstavuje činnosť za účelom dosiahnutia zisku pre seba, resp. pre subjekt, ktorý podniká (napr. právnickú osobu, kde môže byť fyzická osoba konateľom). Z tohto hľadiska teda žalobca neodôvodnil ani nerozpornosť s verejným záujmom. 16. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).