Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6Svo/2/2026 0726100677 24. 09. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100677.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Žilinský samosprávny kraj, so sídlom Komenského 48, 011 09 Žilina, IČO: 37 808 427, právne zastúpený: Krivak Co, s. r. o., so sídlom Gajova 13, 810 00 Bratislava, IČO: 36 863 475, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15831-9000/2025 zo dňa 09.03.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.05.2026, takto rozhodol: Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.05.2026 z a m ieta. odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 12.05.2026, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) toho istého dňa, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15831-9000/2025 zo dňa 09.03.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe rozkladu žalobcu zmenil rozhodnutie žalovaného (vydané na nižšom stupni rozhodovania) č. 709-3000/2025, 3478-3000/2024, 9508-3000/2023 zo dňa 13.11.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), a to vo výroku II, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 308 156,89 eura podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) za to, že sa žalobca uzatvorením Dodatku č. 2 zo dňa 14.10.2021 (ďalej len „Dodatok č. 2“) k Zmluve o službách prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme v dopravnom regióne Orava č. ŽSK 1054/2019/OD zo dňa 29.11.2019 so spoločnosťou ARRIVA Liorbus, a. s. (ďalej len „Zmluva o službách autobusovej dopravy“) bez uplatnenia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. Predmetný výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaný zmenil v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 220 112,07 eura podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní za to, že sa žalobca uzatvorením Dodatku č. 2 k Zmluve o službách autobusovej dopravy bez uplatnenia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. 2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), odôvodniac to tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozila mimoriadne závažná ujma, značná hospodárska škoda, finančná škoda ako aj ďalšie nenapraviteľné následky. Financovanie úloh a funkcií, na plnenie ktorých bol žalobca zákonom zriadený a ktoré zabezpečoval prostredníctvom svojich organizácií vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, zabezpečoval žalobca prostredníctvom rozpočtu samosprávneho kraja. Rozpočet žalobcu na rok 2026 bol schválený ako vyrovnaný, a to vo výške 313 241 060,00 eur. Rozpočtované príjmy a teda aj finančné zdroje žalobcu boli obmedzené, pričom finančné zdroje z príjmov mali pokryť len
nevyhnutné a základné výdavky žalobcu na plnenie jeho úloh a funkcií. Do rozpočtu žalobcu na rok 2026 sa dostali len tie najnevyhnutnejšie výdavky spojené s fungovaním žalobcu a organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti a s financovaním cirkevných a súkromných školských zariadení a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Ďalšie nevyhnutné výdavky, ktoré potreboval žalobca financovať, sa do rozpočtu ani nedostali. Žalobca nemal k dispozícii žiadne „voľné“ prostriedky na zaplatenie pokuty. Žalobca nemal zdroje ani na sanáciu havarijného stavu svojho majetku, a nie to na zaplatenie pokuty. Vzhľadom na dobu konsolidácie a enormného zdražovania, kedy žalobca pri obmedzených príjmoch nemal finančné prostriedky ani na pokrytie nevyhnutných potrieb, by zaplatenie pokuty malo doslova fatálne následky na chod žalobcu. Žalobca mal všetky prostriedky rozpočtované, a ak by siahol na akékoľvek rozpočtované výdavky, malo by to za následok ohrozenie plnenia funkcií príslušných organizácií, či neplnenie záväzkov voči zamestnancom, obchodným partnerom alebo bankám. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebol v rozpore s verejným záujmom, ale práve naopak, vyhovením tomuto návrhu sa verejný záujem chránil. Štátny rozpočet prostredníctvom žalovaného finančné zdroje vo výške 220 112,07 eura nepotreboval. Žalobca však tieto finančné zdroje potreboval existenčne. Žalobca napokon považoval za potrebné dať do pozornosti súdu, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nebolo jediným rozhodnutím žalovaného, ktorého okamžitým výkonom by mohla byť spôsobená závažná ujma žalobcovi a jeho organizáciám. Existovali totiž ďalšie tri prvostupňové rozhodnutia žalovaného, ktorými žalovaný spolu uložil žalobcovi tri pokuty v celkovej výške 1 241 934,19 eura. V najbližšej dobe bolo možné očakávať konečné rozhodnutie o príslušných rozkladoch, kde bolo vysoko pravdepodobné, že jednotlivé prvostupňové rozhodnutia budú potvrdené a žalobcovi budú uložené ďalšie pokuty spolu vo výške 1 241 934,19 eura. V tejto súvislosti žalobca podaním zo dňa 25.06.2026 správnemu súdu oznámil, že dve rozhodnutia žalovaného, na ktoré v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukazoval, medzičasom nadobudli právoplatnosť. 3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v rámci vyjadrenia k správnej žalobe konštatujúc, že žalobca nepreukázal kauzálny nexus medzi okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia a hrozbou závažnej ujmy, ktorá by prevýšila verejný záujem na vymáhaní pokút za porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Argumentácia žalobcu týkajúca sa jeho rozpočtovaných obmedzení bola všeobecná a nepreukazujúca priamu príčinnú súvislosť medzi zaplatením pokuty vo výške 220 112,07 eura a tvrdeným kolapsom fungovania žalobcu. Žalobca ako samosprávny kraj disponoval rozpočtom vo výške viac ako 313 000 000,00 eur. To znamenalo, že uložená pokuta predstavovala menej než 0,07 % rozpočtu žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že zaplatenie predmetnej pokuty by spôsobilo kolaps jeho fungovania, nebolo dostatočne podložené. V neposlednom rade dal žalovaný k argumentácii žalobcu o nemožnosti okamžitej úhrady pokuty do pozornosti zákonnú možnosť rozloženia si finančnej záťaže na rozpočet upravenú v zákone č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pohľadávkach štátu“), ktorý poskytoval niekoľko možností ako znížiť jednorazové finančné zaťaženie. Tento právny predpis žalobcovi umožňoval využiť miernejší nástroj na splnenie si povinnosti, ktorý výrazne znižoval zásah do jeho rozpočtu. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Správny súd prvotne uvádza, že podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej len „opatrenie“) alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej len „hrozba ujmy“). Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia sú vylúčené. 11. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvotný predpoklad rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe a síce, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy, resp. iného nenapraviteľného následku musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, či iným právnym následkom z neho vyplývajúcim. Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. 12. Koncepcia inštitútu odkladného účinku priznaného správnej žalobe (ďalej len „inštitút odkladného účinku“) teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená žalobcom. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Hrozba rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. 13. Správny súd, majúc na pamäti vyššie uvedené právne normy a k nim vzťahujúce sa zásady, s prihliadnutím na právnu úpravu ustanovenú v § 185 písm. a) SSP, v predmetnej právnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 14. Správny súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou mimoriadne závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej
škody ako aj ďalších nenapraviteľných následkov. Žalobca hrozbu takéhoto následku podložil úvahami o možných (hypotetických) následkoch okamžitého výkonu tohto rozhodnutia (a ďalších rozhodnutí žalovaného o uložení pokút žalobcovi). Koncepcia inštitútu odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená žalobcom, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Bolo vecou žalobcu, aby hrozbu ujmy tvrdil a aj riadne osvedčil, čo však neurobil. Žalobca síce popísal svoju finančnú situáciu, tá ale priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodňovala. Je totiž zrejmé, že rozpočet žalobcu na rok 2026 bol schválený ako rozpočet vyrovnaný vo výške 313 241 060,00 eur (str. 17 žaloby), a že teda pokuta bola žalobcovi v zmysle prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím uložená na úrovni približne 0,07 % rozpočtu žalobcu. Hrozbu povinnosti zaplatiť pokutu uloženú na úrovni 0,07 % rozpočtu žalobcu, resp. hrozbu vymáhania povinnosti zaplatiť pokutu na tejto úrovni nemožno považovať za hrozbu ujmy v intenciách právnej úpravy ustanovenej v § 185 písm. a) SSP, keď žalobca má navyše možnosť požiadať o uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia v zmysle § 7 ods. 1 zákona o pohľadávkach štátu. To isté platí aj vo vzťahu k poukazu žalobcu na ďalšie rozhodnutia žalovaného, ktorými mu boli uložené ďalšie pokuty. Správny súd v tejto súvislosti pre úplnosť dodáva, že žalobcom uvádzaná celková výška ďalších pokút uložených mu žalovaným predstavuje sumu 1 241 934,19 eura, t.j. sumu na úrovni približne 0,40 % rozpočtu žalobcu. 15. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedený záver zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, teda povinnosť komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP, nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť vlastnou činnosťou, či už vyhľadávaním údajov, dopytom alebo produkovaním výziev. Je v záujme samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu ujmy, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne a komplexne osvedčil. V opačnom prípade nesie následky vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie jeho návrhu. 16. Keďže žalobca nepreukázal hrozbu ujmy, správny súd sa už ďalej podrobnejšie nezaoberal preukázaním naplnenia ďalšieho predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú totiž v § 185 písm. a) SSP stanovené kumulatívne, a teda nepreukázanie splnenia ktoréhokoľvek predpokladu musí nevyhnutne viesť k zamietnutiu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 17. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
v spojení