Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/88/2025 0725101536 26. 02. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101536.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CRESCO Ružinov s.r.o., IČO: 47 229 641, so sídlom: Hviezdoslavovo nám. 14, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária VERIONS, s. r. o., IČO: 47 239 441, so sídlom: Radvanská 21, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom: Primaciálne námestie 429/1, 811 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. MAGS ODP 58793/2025-505715 zo dňa 04.08.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 03.10.2025 zamieta. odôvodnenie: 1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) podanou na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 03.10.2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia časti opatrenia žalovaného č. MAGS ODP 58793/2025-505715 zo dňa 04.08.2025 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný ako cestný správny orgán podľa § 3 ods. 2, ods. 7 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) určil použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych cestách I., II. a III. triedy a na účelových cestách identifikovaných vo výroku napadnutého opatrenia podľa priloženého projektu organizácie dopravy „Zóna regulovaného parkovania RU3 - Pošeň“, s podmienkami určenými v bodoch 1. až 11. výroku napadnutého opatrenia. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého opatrenia v časti, v ktorej bolo na Jašíkovej ulici určené odstránenie 2 existujúcich zvislých regulačných dopravných značiek s označením IP16, 2 existujúcich zvislých dodatkových dopravných značiek s označením 506, 15 existujúcich vodorovných dopravných značiek s označením „DZ“ a 15 existujúcich vodorovných označení parkovacích miest symbolom „X“, ktorým bolo zároveň určených 15 parkovacích miest spadajúcich do zóny regulovaného parkovania „PAAS“, nachádzajúcich sa na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s rozlohou 168 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. A., obec B. – A. (ďalej len „dotknutý/sporný pozemok“). 2. V rámci podanej žaloby (bod „V.“) žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že je stavebníkom stavby, ktorej realizácia bola povolená stavebným povolením, ukladajúcim žalobcovi povinnosť zabezpečiť dočasné parkovanie obyvateľom priľahlého obytného objektu, a to prostredníctvom parkovacích miest umiestnených na dotknutom pozemku. So stavbou je potrebné začať najneskôr dňa 12.12.2025, teda do necelých troch mesiacov od podania žaloby. Žalobca dôvodil, že realizáciou napadnutého opatrenia dôjde k tomu, že parkovacie miesta nebude možné využívať na účel určený stavebným povolením. Prípadné nepriznanie odkladného účinku tak pre žalobcu znamená hrozbu vážneho nenapraviteľného následku, ktorý spočíva v tom, že nebude môcť pristúpiť k realizácii stavebného zámeru v súlade so stavebným povolením. Faktická zmena dopravného značenia v súlade s napadnutým opatrením znamená jednak odstránenie existujúceho,
žalovaným v roku 2015 v prospech žalobcu povoleného dopravného značenia, a jeho nahradenie značením znamenajúcim mestské platené parkovanie PAAS, a súčasne reálnu nemožnosť žalobcu užívať týchto 15 parkovacích miest v súlade so stavebným povolením. Žalobca tak nevyhnutne stratí dispozičné oprávnenie k svojmu vlastníctvu, ktoré je iným verejnomocenským aktom určené na konkrétny účel v súvislosti s výstavbou. Je pravdou, že žalobca si môže požiadať o predĺženie lehoty platnosti stavebného povolenia, no s ďalším neplánovaným odkladom budú vznikať nevyhnutne zvýšené náklady a právna neistota. Žalobca konštatoval, že nemá od žalovaného garantované, že žalovaný zmeny podľa napadnutého opatrenia neuskutoční. Medzi žalobcom a žalovaným síce prebehla komunikácia, v zmysle ktorej bolo potvrdené, že žalovaný nevykoná zmeny v časti týkajúcej sa žalobcu do času začatia stavebných prác, čo žalovaný aj splnil a žalobca ku dňu podania žaloby mohol 15 parkovacích miest užívať ako vlastník. Žalovaný však po začatí stavebných prác plánoval tieto parkovacie miesta zaradiť do siete PAAS, tento návrh žalobca odmietol. Odvtedy sa žalovaný odmlčal a žiadna dohoda medzi stranami neexistuje. 3. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal priznať žalobe odkladný účinok v časti, v ktorej navrhol napadnuté opatrenie zrušiť. 4. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v rámci podaného vyjadrenia k žalobe, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 29.01.2026. S priznaním odkladného účinku nesúhlasil s poukazom na to, že neboli splnené zákonom požadované náležitosti. Žalovaný zdôraznil, že odkladný účinok nie je možné priznať, keďže určenie už bolo vykonané – účinky napadnutého opatrenia už nastali, odklad teda nie je možný. Ďalej poukázal na to, že žalobcovi nemôže v dôsledku tohto určenia vzniknúť žiadna závažná ujma, resp. finančná škoda, pretože nemá legitímne právo prevádzkovať parkovacie miesta po prijatí všeobecne záväzných nariadení žalovaného. Priznanie odkladného účinku by navyše bolo v rozpore s verejným záujmom, keďže určenie je prostriedkom, ktorý umožnil stav v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Priznaním odkladného účinku by vznikol nelegálny stav v rozpore s verejným záujmom. 5. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 30.01.2026. 6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto
rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané. 10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ 11. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Po oboznámení sa s podaným návrhom, s vyjadrením žalovaného a s administratívnym spisom však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku podanej žalobe. 12. Žalobca svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že je stavebníkom stavby s vydaným stavebným povolením, ktorého súčasťou je povinnosť zabezpečiť dočasné parkovanie obyvateľom priľahlého obytného objektu na spornom pozemku na C. D., pričom so stavbou je potrebné začať do 12.12.2025. V dôsledku výkonu napadnutého opatrenia podľa žalobcu nebude možné pristúpiť k realizácii stavebného zámeru v súlade s vydaným stavebným povolením. Realizácia napadnutého opatrenia de facto znamená reálnu nemožnosť žalobcu užívať 15 parkovacích miest a stratu dispozičného oprávnenia so svojim majetkom. Žalobca svoje tvrdenia osvedčoval okrem iného aj stavebným povolením, vydaným Mestskou časťou Bratislava – Ružinov č. j. SU/CS 561/2022/28/LBR-136 zo dňa 22.11.2022, ktoré priložil k žalobe. 13. Správny súd po posúdení uvedených skutočností nevzhliadol relevanciu žalobcom uvádzaných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe, pretože podľa názoru správneho súdu neexistuje priama príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdeným následkom v podobe nemožnosti realizovať stavebné povolenie (stavebný zámer) a výkonom napadnutého opatrenia, ktorým došlo k určeniu použitia dopravných značiek a zariadení, ako príčinou tohto následku. Správny súd nahliadnutím do obsahu stavebného povolenia vydaného Mestskou časťou Bratislava – Ružinov č. j. SU/CS 561/2022/28/ LBR-136 zo dňa 22.11.2022, ktorého predmetom je povolenie stavby „PRIMA PARK – BYTOVÝ DOM, Jašíkova ulica, Bratislava – Ružinov – II. etapa pre stavebné objekty“, zistil, že dočasné parkovanie tak, ako je vymedzené v stavebnom povolení, nie je formulované ako súčasť podmienok pre uskutočnenie stavby, navyše v tomto prípade nezávisí výlučne od možnosti používať konkrétnych 15 parkovacích miest na parkovacom páse na C. D., ale je zabezpečené aj ďalšími parkovacími miestami (v prvej etape 41 parkovacích miest, v druhej etape 60, okrem iného aj v priľahlých garážach). Nie je preto možné hovoriť o existencii prepojenosti medzi realizáciou stavebného povolenia a výkonom napadnutého opatrenia tak, ako to tvrdí žalobca. 14. Správny súd podotýka, že ani skutočnosť, že sporných 15 parkovacích miest bude podliehať politike regulovaného parkovania ešte samo osebe neznamená nemožnosť ich využitia na účely dočasného parkovania pri realizácii stavby (napr. parkovacie karty či dohoda so žalovaným). Správny súd preto zastáva názor, že žalobcovi nič nebráni v tom, aby stavebné povolenie riadne realizoval v súlade s jeho obsahom. Taktiež správny súd poukazuje na to, že žalobca, ako sám v žalobe naznačil, má možnosť požiadať o predĺženie stavebného povolenia na rozšírenie časového priestoru pre riešenie otázky dočasného parkovania, ak sa mu javí ako problematická. Potreba priznania odkladného účinku preto nie je naliehavá, resp. bezprostredná. V súvislosti s absenciou hrozby ujmy správny súd poukazuje aj na to, že sám žalobca v žalobe uviedol, že medzi ním a žalovaným prebiehala v tejto otázke komunikácia a na určitý čas sa dosiahla dohoda, teda v čase podania návrhu na priznanie odkladného účinku stále nedošlo k výkonu napadnutého opatrenia vo vzťahu k žalobcovi a priama ujma mu v tomto čase nehrozila.
Je zároveň potrebné dodať, že hoci žalobca poukazoval na vznik zvýšených nákladov v súvislosti s prípadným odkladom začatia stavebných prác, tieto náklady nekonkretizoval, teda neuviedol ani ich približnú, predpokladanú výšku, v dôsledku čoho správny súd nemohol preveriť ani skutočnosť, či žalobcom tvrdená hrozba vôbec dosahuje zákonom stanovenú intenzitu (závažná ujma, značná škoda, vážny nenapraviteľný následok). 15. Vzhľadom na uvedené žalobca neosvedčil hrozbu ujmy ako prvú z podmienok pre postup podľa § 185 písm. a) SSP. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, teda povinnosť komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP, nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť vlastnou činnosťou, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne a komplexne osvedčil. V opačnom prípade nesie následky, vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie jeho návrhu. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že inštitút odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP vo všeobecnosti neslúži na zhojenie nepriaznivej majetkovej situácie a nepredstavuje ani spôsob vyhnutia sa plneniu právoplatne uložených povinností z dôvodu, že subjekt uloženej povinnosti s vydaným rozhodnutím nesúhlasí, prípadne z iných, bližšie neurčených preventívnych dôvodov. Ide o výnimočný inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané. 16. Žalobca sa vo svojom návrhu opomenul zaoberať druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to je absencia jeho rozporu s verejným záujmom. Správny súd podotýka, že podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka určenia použitia dopravných značiek a zariadení podľa cestného zákona, ktorého účelom je zabezpečenie riadnej a bezproblémovej organizácie dopravy, vo vzťahu k čomu však žalobca neformuloval žiadnu argumentáciu, a teda neosvedčil ani splnenie druhej zákonnej podmienky § 185 písm. a) SSP. 17. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu zamietol. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].