Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/56/2025 0725100754 10. 03. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100754.2
Uznesenie 5 5S/56/2025 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, za ktorú koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11586/2025-9, č. 15149/2025 zo dňa 01.04.2025, o opakovanom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: 5 5S/56/2025 Správny súd v Bratislave opakovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou podanou na Správnom súde v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 28.05.2025 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11586/2025-9, č. 15149/2025 zo dňa 01.04.2025, ktorým minister životného prostredia zamietol rozklad žalobcu voči rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie, vydanému v zisťovacom konaní č. 5921/2024-11.1.2/kp-R, 76538/2024, 76497/2024-int. zo dňa 27. 11. 2024, ktorým ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie podľa § 1 ods. 1 písm. a) a § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako správny orgán podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) v spojení s § 54 ods. 2 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) rozhodlo podľa § 29 ods. 2, v súlade s § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2024 a v súlade s § 46 a § 47 správneho poriadku po vykonaní zisťovacieho konania, že zmena navrhovanej činnosti „Ekologizácia technológie predúpravy karosérií“ navrhovateľa PCA Slovakia, s.r.o., Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava, IČO: 36 256 013, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2024 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 5921/2024-11.1.2/kp-R, 76538/2024, 76497/2024-int. zo dňa 27. 11. 2024 potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). 2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca aj návrh na priznanie odkladného účinku, o ktorom správny súd rozhodol uznesením č. k. 5S/56/2025-113 zo dňa 30.10.2025, ktorým návrh žalobcu zamietol.
3. Žalobca podal správnemu súdu dňa 04.12.2025 opakovaný návrh na priznanie správneho účinku správnej žalobe, ktorý odôvodnil tým, že žaloba na ochranu životného prostredia je z teleologického hľadiska naplnením ústavného práva zainteresovanej verejnosti na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR, ktorého skutočný obsah sa vykladá v zmysle čl. 44 ods. 6 Ústavy SR prostredníctvom taxonómie, zásad a normatívov zákona o životnom prostredí. Zásady uvedené v § 11 až § 16 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“) predstavujú materiálny korektív vo vzťahu normám zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v meritórnom právnom posudzovaní žalobnej veci. Týka sa to aj rozhodovania o odkladnom účinku Vzhľadom na ústavnú povinnosť je teda správny súd v prípade žaloby na ochranu životného prostredia uplatniť aj zásadu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí, podľa ktorého sa uplatňuje zásada predbežnej opatrnosti spočívajúca v tom, že ak sa nepodarí spoľahlivo odstrániť pochybnosť o tom, či nepriaznivý jav pre životné prostredie nastane, je nutné predpokladať že nastane. Vo veciach životného prostredia je povinnosť vyhodnocovať neistotu týkajúcu sa či nastanú právne či reálne nepriaznivé následky pre životné prostredie právnou fikciou prezumujúcou poškodenie životného prostredia, ktorému treba predísť. V žalobnej veci je predmetom sporu práve skutočnosť, či je dostatočne zabezpečená starostlivosť a ochrana o životné prostredie v zmysle zákonov vo veciach životného prostredia a preto až do vydania rozsudku ide o vec spornú a neistú. V dôsledku § 13 zákona o životnom prostredí to znamená, že zásada predbežnej opatrnosti predstavuje materiálny korektív k ustanoveniam § 185 SSP, pričom žalobca nemusí preukazovať negatívne následky tie sa ex lege (zo zákona) prezumujú a to až do vydania meritórneho rozsudku. Zásada predbežnej opatrnosti je predmetom právnej ochrany primárnym právom Európskej únie. Zásadou predbežnej opatrnosti sa rozumie taký prístup k riadeniu rizík, podľa ktorého by sa istá politika či isté opatrenie nemali vykonávať, ak existuje možnosť, že politika alebo opatrenie môžu privodiť škodu verejnosti či životnému prostrediu, a ak ešte v tejto otázke nebola dosiahnutá vedecká zhoda. Politiku alebo opatrenie je možné prehodnotiť, keď bude k dispozícii viac vedeckých informácií. Zásada predbežnej opatrnosti sa vymedzuje v článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) ako zásada predchádzania škodám. V prípadoch žaloby na ochranu životného prostredia podľa § 61 písm. c) SSP sa logika rozhodovania o odkladnom účinku žaloby „obracia naruby“ – ak žalovaný alebo adresát žalovaného rozhodnutia nepreukážu vyšší záujem na prelomení zásady predbežnej opatrnosti, potom správny súd má ipso facto právnu povinnosť odkladný účinok žaloby priznať, práve z dôvodu, aby len pre neuloženie odkladného účinku adresát žalovaného rozhodnutia svoje právo nerealizoval. Tým by sa spôsobilo, že úspešný žalobca síce dosiahne právny úspech žalobou, ktorá však bude v konečnom dôsledku viesť len k tomu, že prípadný zrušujúci rozsudok bude nevykonateľný, lebo žalované rozhodnutie a z neho vyplývajúce oprávnenie budú skonzumované. 4. Súd doručil žalovanému opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku dňa 13.01.2026 s výzvou na možnosť vyjadrenia sa k podaniu žalobcu v lehote 30 dní. Žalovaný sa k opakovanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril. Lehota na vyjadrenie uplynula dňa 13.02.2026. 5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS 326/2024 (body 17 a 19): „Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné
a nezmeniteľné, a možno preto konštatovať, že takéto rozhodnutie je zákonom konštruované ako rozhodnutie dočasnej povahy (m. m. III. ÚS 468/2018, I. ÚS 158/2020, I. ÚS 132/2022, I. ÚS 135/2022, II. ÚS 457/2022, III. ÚS 231/2024, IV. ÚS 181/2024). Posúdenie splnenia podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žaloby je zásadne vecou konajúceho správneho súdu, pričom k prieskumu reálnej existencie týchto podmienok nie je ústavný súd oprávnený... Inštitút odkladného účinku správnej žaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnené zákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je ochrániť adresáta verejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov verejnej správy za kumulatívneho splnenia podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“ 10. Zákonným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje preukázanie hrozby, že táto ujma nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018, bod 8). 11. Správny súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, bod 11 podľa ktorého: „Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Podanie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu (pozri § 187 ods. 3 SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (pozri aj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 924, 926 až 927 a 934).“ 12. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 53/2018-15 zo dňa 07.02.2018, bod 25: „podanie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. V zmysle § 187 ods. 3 SSP žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť alebo samostatne a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu. Keďže proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na priznanie odkladného účinku, či už kladne, alebo záporne, nie je podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP prípustná kasačná sťažnosť, najmä z dôvodu, aby sa pre rozhodovanie o nej zbytočne nepredlžovalo konanie vo veci samej, možno podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. Sťažovateľka ako žalobca tak môže svoj návrh na priznanie odkladného účinku jej správnej žaloby podať znovu, pričom za zmenu právneho stavu tu treba považovať právny názor vyslovený ústavným súdom, ktorý v danej veci konštatoval arbitrárnosť napadnutého uznesenia krajského súdu.“ 13. Žalobca svoj opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňoval rovnakými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ku ktorým však správny súd už zaujal stanovisko v predchádzajúcom rozhodnutí o odkladnom účinku správnej žalobe, v uznesení Správneho súdu v Bratislave č. k. 5S/56/2025-113 zo dňa 30.10.2025. Žalobca v opakovanom návrhu ani netvrdil, a ani
nepreukázal, že došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu oproti stavu, kedy súd rozhodoval o prvom návrhu na priznanie odkladného účinku. 14. Žalobcovi v konaní podľa § 185 písm. a) SSP prislúcha povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná, teda povinnosť svoje tvrdenia preukázať, pričom v tomto prípade bolo zásadné, že žalobca neuviedol, v čom má spočívať zmena pôvodného skutkového alebo právneho stavu. 15. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP zamietol návrh tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. 16. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].