Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/99/2025 0725101751 17. 06. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101751.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, za ktorú koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, so sídlom Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TTOOP3-2025/063516-002 zo dňa 19.09.2025, o opakovanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave opakovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 20.09.2025 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou podanou na Správnom súde v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 20.09.2025 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TTOOP3-2025/063516-002 zo dňa 19.09.2025, ktorým žalovaný ako príslušný odvolací orgán štátnej správy podľa § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 29 ods. 18 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“) v konaní o odvolaní žalobcu proti záväznému stanovisku vydanému v zisťovacom konaní Okresného úradu Hlohovec, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-HC-OSZP-2025/000799 zo dňa 05.08.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie (záväzné stanovisko) potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). 2. Súčasťou správnej žaloby (bod 8.) bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Návrh odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne následky - najmä prvostupňového rozhodnutia - hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť návrhu ďalej odvodzoval z § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov. 3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v podaní doručenom správnemu súdu dňa 26.03.2026 v tom zmysle, že navrhovanou činnosťou nehrozí závažná ujma na životnom prostredí. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania neoprávňuje navrhovateľa vykonávať činnosť, ale oprávňuje ho len podať návrh na začatie povoľovacieho konania. 4. Administratívny spis žalovaného bol správnemu súdu doručený dňa 26.03.2026.
5. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/99/2025-71 zo dňa 16.04.2026, právoplatným dňa 30.04.2026, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 20.09.2025 zamietol s odôvodnením, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke ochrany životného prostredia a s tým súvisiacimi zásadami prevencie a predbežnej opatrnosti, bez ich konkretizácie, resp. vymedzenia ich priameho príčinného vzťahu k danej veci a okolnostiam skutkového stavu. Žalobca vo svojom návrhu nešpecifikoval, v čom má spočívať závažná ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo napadnutým rozhodnutím dôjsť. Žalobca svoje tvrdenia ani nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom. Navyše žalobca nepreukázal ani splnenie druhej podmienky pre priznanie odkladného účinku, ktorou je neexistencia rozporu s verejným záujmom. 6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 písm. b) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 8. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS 326/2024 (body 17 a 19): „Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné, a možno preto konštatovať, že takéto rozhodnutie je zákonom konštruované ako rozhodnutie dočasnej povahy (m. m. III. ÚS 468/2018, I. ÚS 158/2020, I. ÚS 132/2022, I. ÚS 135/2022, II. ÚS 457/2022, III. ÚS 231/2024, IV. ÚS 181/2024). Posúdenie splnenia podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žaloby je zásadne vecou konajúceho správneho súdu, pričom k prieskumu reálnej existencie týchto podmienok nie je ústavný súd oprávnený... Inštitút odkladného účinku správnej žaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnené zákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je ochrániť adresáta verejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov verejnej správy za kumulatívneho splnenia podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“ 11. Správny súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, bod 11, podľa ktorého: „Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Podanie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu (pozri § 187 ods. 3 SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (pozri aj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 924, 926 až 927 a 934).“
12. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 53/2018-15 zo dňa 07.02.2018, bod 25: „podanie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. V zmysle § 187 ods. 3 SSP žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť alebo samostatne a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu. Keďže proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na priznanie odkladného účinku, či už kladne, alebo záporne, nie je podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP prípustná kasačná sťažnosť, najmä z dôvodu, aby sa pre rozhodovanie o nej zbytočne nepredlžovalo konanie vo veci samej, možno podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu.“ 13. Žalobca doručil súdu opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku zo dňa 06.05.2026, ktorý odôvodnil s poukazom na § 185 písm. b) SSP tým, že rozhodnutie žalovaného má základ v článku 8a smernice o EIA, o ktorej platnosti vo vnútroštátnom poriadku vzhľadom na nesprávnu transpozíciu, je objektívna pochybnosť a je predmetom tejto žaloby, pričom v rozhodnom čase bola predmetom infringementu INFR/2019/2223. Zdôraznil, že v predmetnej veci sa jedná o žalobu majúcu základ v práve Európskej únie a že, v rozhodnom čase bol vnútroštátny právny predpis v rozpore s právom Európskej únie. 14. Žalovaný sa k opakovanému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril dňa 25.05.2026 tak, že neodporúčal odkladný účinok priznať. 15. Správny súd uvádza, že konanie Európskej komisie vedené pod číslom INFR (2019) 2223, sa týkalo Slovenskej republiky a vytýkania nesúladu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Ú. V. EÚ L 26, 28.1.2012, s 1) zmenenej smernicou 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú v. EÚ L 124, 25.4.2014 s. 1) do slovenských právnych predpisov. Toto konanie nebolo o neplatnosti uvedenej smernice, pričom ani sám žalobca neuvádza skutočnosti, pre ktoré by mal on vážne pochybnosti o platnosti tejto smernice. Pritom základným predpokladom pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. b) SSP je práve pochybnosť o platnosti právne záväzného aktu Európskej únie, v ktorom má žalobou napadnuté rozhodnutie podklad. 16. Ďalšou podmienkou je, aby žalobcovi inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma. S tým, či je táto podmienka splnená, sa správny súd vysporiadal v uznesení, ktorým rozhodol o prvom návrhu na priznanie odkladného účinku. Keďže vo veci nedošlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu, nie je splnená ani táto podmienka na priznanie odkladného účinku na základe opakovaného návrhu na priznanie odkladného účinku. 17. Napokon sa správny súd vysporiadal aj s tým, či je splnená aj tretia podmienka na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. b) SSP, a to neexistencia rozporu so záujmom Európskej únie. Ohľadom splnenia tejto podmienky správny súd uvádza, že práve konanie Európskej komisie uvedené pod bodom 15 tohto odôvodnenia, je konaním presadzujúcim záujmy Európskej únie, a to, či v dôsledku okolností týkajúcich sa nesprávnej transpozície smernice do nášho právneho poriadku, došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia žalovaného, bude predmetom konania vo veci samej. 18. Na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. b) SSP musia byť splnené všetky vyššie uvedené podmienky, pričom správny súd nezistil naplnenie ani jednej z nich. 19. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP zamietol návrh tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. 20. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].