Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 2Svk/14/2026 0725101024 24. 08. 2026 JUDr. Elena Berthotyová ECLI:SK:NSSSR:2026:0725101024.1
Uznesenie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom: Jesenského 5026/13A, 929 01 Dunajská Streda, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-DS-OSZP-2024/013512-003 zo dňa 21. októbra 2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 9S/42/2025-89 zo dňa 12. decembra 2025, takto rozhodol: I. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Konanie pred správnym súdom 1. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-DSOSZP-2024/013512-003 zo dňa 21. októbra 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 64 ods. 1 písm. d), § 68 písm. c), § 47 ods. 3 a § 82 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) v spojení s § 46 Správneho poriadku rozhodol, že žiadateľovi T.. Y. Q., trvale bytom Q. XX, XXX XX B. vydáva súhlas na výrub drevín bližšie špecifikovaných vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zároveň rozhodol, že v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. je výrub podmienený splnením podmienok špecifikovaných v II. bode výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. V III. bode výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný v súlade s § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. uložil žiadateľovi povinnosť zrealizovať náhradnú výsadbu. V poučení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie podľa § 53 a § 54 Správneho poriadku do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom úrade Dunajská Streda, odbore starostlivosti o životné prostredie, alebo odovzdaním na poštovú prepravu, s tým, že zákonnosť tohto rozhodnutia môže byť preskúmaná súdom, ak po vyčerpaní prípustných riadnych opravných prostriedkov nadobudne právoplatnosť. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.05.2025 a právoplatnosť bola vyznačená na deň 07.07.2025. 2. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 9S/42/2025-89 zo dňa 12. decembra 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 7 písm. a) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia. 3. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že napadnutým rozhodnutím je prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, voči ktorému bolo prípustné odvolanie podľa § 53 a § 54 Správneho poriadku. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené (oznámené) do jeho elektronickej schránky dňa 16.05.2025. Podľa správneho
súdu z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol riadne poučený o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia a z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie nepodal. Správny súd dospel k záveru, že lehota na podanie odvolania proti napadnutému rozhodnutiu žalobcovi márne uplynula dňa 02.06.2025. 4. Správny súd konštatoval, že žalobca sa v tomto súdnom konaní domáha súdneho prieskumu prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nadobudlo právoplatnosť, keďže proti nemu nebol podaný riadny opravný prostriedok (odvolanie). Opak zo spisového materiálu súdenej veci nevyplýva, resp. nebol v konaní zistený a navyše nebol žalobcom ani tvrdený a preukázaný. 5. Z uvedených dôvodov, podľa názoru správneho súdu, neboli splnené procesné podmienky konania, keďže sa žalobca, ako účastník správneho konania, domáhal prieskumu prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nadobudlo právoplatnosť bez toho, aby žalobca vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, a preto správny súd jeho žalobu odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 6. Námietku žalobcu, že administratívne konanie viedol a rozhodnutie vydal nepríslušný orgán verejnej správy, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú a konštatoval príslušnosť žalovaného na konanie podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. II. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov 7. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), h), i) a j) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu. 8. Sťažnostné námietky možno v podstatných bodoch zosumarizovať nasledovne: · nie je zrejmé, či správny súd rozhodol o žalobe ako o všeobecnej správnej žalobe právnickej osoby alebo o osobitnej žalobe osobitného procesného subjektu zainteresovanej verejnosti vo veciach životného prostredia, pričom ide s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/7/2024 o základné vymedzenie procesných a materiálnych podmienok pre prístup k súdu; · v nadväznosti na to, povinnosť vyčerpať opravný prostriedok má len žalobca - právnická osoba a nie žalobca - zainteresovaná verejnosť a to v dôsledku právneho predpisu vyššej právnej sily, a to v zmysle rozhodnutia SD EÚ vo veci C-263/08 kde SD EÚ vysvetlil, že čl. 2 smernice 85/337/EHS (EIA) o posudzovaní vplyvov na životné prostredie si vyžaduje, aby úplné posúdenie vplyvov projektu bolo zabezpečené pred vydaním povolenia a aby verejnosť mohla účinne napadnúť rozhodnutia, ktoré porušujú požiadavky tejto smernice; · rozhodnutie vo výrube nebolo sťažovateľovi doručované ako účastníkovi konania, ale bolo mu oznámené iba na vedomie ako zúčastnenej osobe; sťažovateľ nebol teda oprávnený na podanie opravného prostriedku; · s účinnosťou od 01.01.2025 sa zmenilo procesné postavenie ekologických organizácií z účastníka konania na zúčastnenú osobu (§ 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.), pričom ani tento osobitný zákon, ani správny poriadok výslovne nepriznávajú právo odvolania zúčastnenej osobe; je možné že žalovaný vychádzal z týchto skutočností; · napriek uvedenému, podal sťažovateľ opravný prostriedok, ktorý však nie je súčasťou administratívneho spisu, bol prílohou správnej žaloby a sťažovateľ ho predkladá i v kasačnom konaní; konštatovanie správneho súdu nie je pravdivé; · rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené dňa 20.05.2025, nie 16.05.2025 ako uvádza správny súd, uložené v elektronickej schránke bolo dňa 16.05.2025; opravný prostriedok bol podaný v rovnaký deň ako bolo napadnuté rozhodnutie doručené, pričom elektronickým autorizovaným spôsobom bol opravný prostriedok potvrdený dňa 22.05.2025; sťažovateľ prikladá doručenky ako dôkaz; · sťažovateľovi nie je zrejmé, prečo žalovaný nekonal s ním ako s účastníkom konania s právom odvolania, ale iba ako so zúčastnenou osobou; pravdepodobne v dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny; zákon č. 543/2002 Z. z. neobsahoval intertemporálne ustanovenie o tom, že by konania začaté podľa staršej úpravy mali byť podľa nej aj dokončené a preto sťažovateľ vychádza z okamžitej účinnosti zmeny zákona, ktorá ovplyvnila aj prebiehajúce žalované rozhodnutie; · sťažovateľ sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie je antedatované, pričom poukázal na časové súvzťažnosti prijatia legislatívnej zmeny, ktorou sa zmenilo postavenie sťažovateľa z účastníka konania na zúčastnenú osobu; · sťažovateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené. 9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 11. Pokiaľ ide o postavenie sťažovateľa v predmetnom administratívnom konaní, je nevyhnutné poukázať na ustanovenie § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2024 (t. j. v čase vydania napadnutého rozhodnutia), podľa tretej vety ktorého združenie s právnou subjektivitou,114) ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1), a ktoré podalo predbežnú žiadosť o účastníctvo podľa odseku 6, je účastníkom konania, ak spôsobom podľa osobitného predpisu113a) potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní; potvrdenie musí byť doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej týmto orgánom a zverejnenej spolu s informáciou o začatí tohto konania ako konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom, podľa odseku 7. Sťažovateľ podaním 16.09.2024 zo dňa reagoval na oznámenie o začatí správneho konania žalovaným, v rámci ktorého potvrdil svoju účasť v predmetnom administratívnom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ splnil predpoklady vyžadované ustanovením § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., žalovaný konal so sťažovateľom v správnom konaní ako s účastníkom konania, o čom svedčí skutočnosť, že dal možnosť sťažovateľovi pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k predmetu správneho konania, či skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručoval. V kontexte súvisiacej sťažnostnej námietky je tiež potrebné poukázať na prechodné ustanovenie § 104l ods. 3 zákona č. 543/2022 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2025, v zmysle ktorého konania začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2024 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2024. Z uvedených ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. teda vyplýva, že sťažovateľ mal v predmetnom správnom konaní postavenie účastníka konania disponujúceho príslušnými procesnými právami, vrátane práva na podanie opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu, a to v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ako aj v čase jeho doručenia sťažovateľovi. 12. Kasačný súd už ustálene uvádza, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho? prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov (napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/7/2022 či sp. zn. 10Asan/8/2021). Táto subsidiarita sa prejavuje aj v tom, že správne súdy podľa § 7 písm. a) SSP nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a na takéto použitie bol oprávnený. Z ustanovenia § 7 písm. a) SSP teda vyplýva, že základným predpokladom toho, aby žalobca mohol správnou žalobou napadnúť určité rozhodnutie orgánu verejnej správy, je, aby žalobca, ako účastník konania pred orgánom verejnej správy, využil včas riadne opravné prostriedky, ktoré má podľa zákona k dispozícii (rovnako napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/121/2020 či sp. zn. 7Sžsk/89/2020). Uvedené ustanovenie je teda potrebné vykladať tak, že povinnosť vyčerpať opravné prostriedky sa týka priamo sťažovateľa podávajúceho správnu žalobu, ak mal podľa osobitných zákonov oprávnenie riadny opravný prostriedok podať (pozri uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/27/2026 zo dňa 21. mája 2026). Vyčerpaním všetkých riadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, ak na takéto použitie bol subjekt oprávnený v zmysle § 7 písm. a) SSP sa rozumie stav, keď o všetkých riadnych opravných prostriedkoch príslušný orgán verejnej správy rozhodol. 13. Sťažovateľ dňa 19.05.2025 adresoval žalovanému e-mailové podanie označené ako „Apelácia proti rozhodnutiu Okresného úradu Dunajská Streda č. OU-DS-OSZP-2024/013512-003“, v ktorom prejavil vôľu vyvolať opravné konanie proti napadnutému rozhodnutiu. Uvedené podanie sťažovateľa sa v administratívnom spise nenachádza. Kasačný súd k tomu uvádza, že nedošlo k pochybeniu žalovaného a správny súd dospel k správnemu skutkovému záveru, že sťažovateľ riadny opravný prostriedok nepodal, a to z dôvodov uvedených v nasledujúcom texte. 14. Kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré vytvára kategóriu „podaní vo veci samej“, a to bez bližšieho zadefinovania, čo podaním vo veci samej možno rozumieť. Podradenie realizovaného podania pod túto kategóriu úzko súvisí s dispozičnou zásadou v administratívnom konaní, v zmysle ktorej účastník konania má právo vyvolať konanie o subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch. Pokiaľ ide o opravný prostriedok, či už riadny alebo mimoriadny, takéto podanie povahu podania vo veci samej nepochybne má, pretože za predpokladu, že je uskutočnené v predpokladanej podobe, vyvoláva relevantné právne účinky vo vzťahu k správnemu konaniu vo veci samej, a to tým, že zakladá povinnosť orgánu verejnej správy sa ním zaoberať,
pokračovať v právoplatne neskončenom konaní (v prípade mimoriadneho opravného prostriedku začať osobitnú procedúru) a eventuálne o opravnom prostriedku rozhodnúť, prípadne vybaviť ho neformálnym spôsobom. Na povahu podania nadväzuje určenie podoby podania vo veci samej, ktoré môže byť urobené v listinnej podobe, elektronickej podobe alebo ústne do zápisnice. Ustanovenie § 19 ods. 1 Správneho poriadku ďalej rozlišuje dve elektronické podoby podania vo veci samej, a to podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci (podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)) a podanie vo veci samej autorizované podľa uvedeného právneho predpisu. V zmysle druhej vety § 19 ods. 1 Správneho poriadku, podanie vo veci samej bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Pokiaľ účastník konania v uvedenej lehote podanie vo veci samej nedoplní, správny orgán na takéto podanie neprihliada. V prejednávanej veci sťažovateľ podanie doručené e-mailom nedoplnil spôsobom predpokladaným v ustanovení § 19 ods. 1 Správneho poriadku, a preto žalovaný postupoval procesne správne, keď účastníka konania nevyzýval na doplnenie podania, nezaložil takéto podanie do administratívneho spisu, nekonal o ňom a po márnom uplynutí na podanie odvolania vyznačil doložku právoplatnosti na napadnutom rozhodnutí. 15. Kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že ani doručenie formálne a materiálne perfektného podania vo veci samej (odvolania), by nezakladalo preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože ide o prvostupňové rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu len v rámci preskúmania druhostupňového rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Ak by orgán verejnej správy nekonal o riadne doručenom odvolaní, mohlo by ísť o nečinnosť orgánu verejnej správy v zmysle § 3 písm. d) SSP preskúmateľnú v rámci správneho súdnictva na základe žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP, pri splnení procesných podmienok vyplývajúcich z príslušných ustanovení SSP. V prejednávanej veci o nečinnosť orgánu verejnej správy nešlo, a to z dôvodov uvedených v predchádzajúcom texte. 16. K námietke sťažovateľa, že zainteresovaná verejnosť je ako celok subjektom sui generis, pričom je potrebné odlišovať ju od právnickej osoby, ktorá ju zastupuje a na to nadväzujúcej námietke o možnosti podania správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy aj bez vyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov, kasačný súd poukazuje na uznesenie kasačného súdu sp. zn. 8Svk/41/2025 zo dňa 29. januára 2026, ktorého závery sú aplikovateľné aj v kontexte zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý kasačnú sťažnosť sťažovateľa v obdobnej veci zamietol a k uvedeným námietkam sťažovateľa uviedol: „25. V prvom rade, čo sa týka argumentácie sťažovateľa, že na zainteresovanú verejnosť je potrebné nahliadať ako na fiktívnu kolektívnu osobu, s týmito jeho závermi sa nie je možné stotožniť. Hoci kasačný súd nespochybňuje, že zainteresovaná verejnosť je procesným subjektom sui generis vystupujúcim na ochranu verejného záujmu v oblasti životného prostredia a je v právnom poriadku terminologicky odlišovaná od prokurátora či fyzickej a právnickej osoby, rozhodovacia činnosť odlišný prístup k posudzovaniu žalobcov v správnom súdnom konaní doteraz pripustila len v konkrétnych aspektoch prístupu k súdu, a to pri aktívnej žalobnej legitimácii (ochrany akých práv sa žalobca domáha, § 178 SSP) a následne lehote na podanie správnej žaloby (§ 181 SSP, viď rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2024 z 30. apríla 2025). 26. Ak sťažovateľ v tejto súvislosti odkazuje na odbornú spisbu, ktorá uvádza, že aktívna žalobná legitimácia na podanie všeobecnej správnej žaloby bude vždy svedčať zainteresovanej verejnosti a nie jej členom (FEČÍK, Marián. § 178 [Žalobná legitimácia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 881), aj kasačný súd priznáva, že uvedená časť citovaného komentára môže evokovať názor prezentovaný sťažovateľom. Kasačný súd je však presvedčený, že ide o odlišnú situáciu, keď fyzické osoby (ktorým svedčí aktívna legitimácia za normálnych okolností aj samostatne) vstúpia do administratívneho konania ako tzv. občianska iniciatíva (§ 6a ods. 2 písm. c), ods. 3 a 4 zákona EIA), ktorá síce sama osebe nemá právnu subjektivitu, ale SSP jej v pozícii zainteresovanej verejnosti priznáva aktívnu žalobnú legitimáciu. Inak povedané, ak sa fyzická osoba rozhodne vstúpiť do administratívneho konania podľa zákona EIA v zoskupení s inými fyzickými osobami ako občianska iniciatíva, žalobnú legitimáciu bude mať občianska iniciatíva ako celok, ale nie jej jednotliví členovia - fyzické osoby, ktoré ju tvoria a za túto iniciatívu (ako subjekt vystupujúci v pozícii zainteresovanej verejnosti) bude konať jej zástupca podľa § 42 ods. 2 SSP. O takúto situáciu však v prípade sťažovateľa nejde. Na tomto mieste musí kasačný súd tiež podotknúť, že odborná spisba nie je prameňom práva, a hoci môže byť významným interpretačným pomocníkom, nie je pre kasačný súd záväzná.
27. Podľa kasačného súdu je v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa podstatné, že samotný Aarhuský dohovor prístup k súdu negarantuje zainteresovanej verejnosti ako celku, ale jej jednotlivým členom (subjektom vystupujúcim v tejto pozícii), keď v čl. 9 ods. 2 jasne uvádza, že každý štát má zabezpečiť, aby „členovia“ zainteresovanej verejnosti mali zabezpečený prístup k súdu. Rovnako tak rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ postavenie účastníka konania či jeho právo na prístup k súdu spája s konkrétnymi subjektmi (napr. mimovládnou organizáciou) vystupujúcimi v pozícii zainteresovanej verejnosti (napr. rozhodnutie sp. zn. C-826/18, Stichting Varkens in Nood a ďalší). Subjekty, ktoré vystupujú v pozícii zainteresovanej verejnosti, preto síce spadajú pod jednu kategóriu - zainteresovaná verejnosť, ale majú samostatnú právnu osobnosť, a teda samostatné procesné práva ako napr. právo podať námietky, podať odvolanie, podať správnu žalobu či ju vziať späť. Uvedené je zrejmé aj z toho, že každý člen zainteresovanej verejnosti môže chrániť iné aspekty životného prostredia, pričom tieto sa vôbec nemusia prelínať (napr. ochrana ovzdušia, vôd či biotopov). Ak by sa na zainteresovanú verejnosť hľadelo ako na celok (s pozitívnymi i negatívnymi procesnými dôsledkami) vznikla by neudržateľná právna situácia, kedy by napríklad procesná pasivita jedného člena mohla ovplyvniť práva ostatných členov alebo prílišná aktivita mohla zasiahnuť do práv tých, ktorí mali vyslovene záujem v konkrétnej situácii nekonať (napr. nechceli podať odvolanie, keď s rozhodnutím súhlasili). Sťažovateľom prezentovaný model by vytváral zastúpenie bez právneho základu, kedy by nebol žiadnym zákonným spôsobom upravený rozsah zastúpenia, riešenie pravidiel konfliktu záujmov či pravidiel zodpovednosti. Nebolo by zrejmé, ak by správnu žalobu podali viacerí členovia zainteresovanej verejnosti, aký vplyv by na ostatné subjekty malo napríklad späťvzatie jednej správnej žaloby, kto by hradil prípadné trovy konania alebo ako by si takto zadefinovaná zainteresovaná verejnosť zvolila právneho zástupcu a pod. Navyše kasačný súd pripomína, že ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy prístup k súdu formuluje ako individuálnu garanciu, teda právo „každého“ a tiež procesná legitimácia sa posudzuje pri každom žalobcovi samostatne. Uvedené podľa kasačného súdu jasne potvrdzuje interpretáciu, že prístup k súdu, jeho podmienky a prípadné procesné dôsledky sa viažu k jednotlivým subjektom a nie k neidentifikovateľnému zoskupeniu - zainteresovanej verejnosti ako takej. ... ... 29. Čo sa týka argumentácie sťažovateľa, že jeho postavenie ako zainteresovanej verejnosti mu zabezpečuje prístup k súdu, kasačný súd mu dáva za pravdu, že Aarhuský dohovor v čl. 9 ods. 2 ako aj Smernica EIA v čl. 11 zhodne stanovujú, že vo veciach, o akú ide aj v tu posudzovanom prípade (spaľovňa podliehajúca povinnému posudzovaniu vplyvov), musí mať zainteresovaná verejnosť zabezpečený prístup k súdu. Uvedené oprávnenie zainteresovanej verejnosti však v zmysle týchto ustanovení nie je bezpodmienečné, keď zhodne nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správnych opravných prostriedkov pred súdnymi opravnými prostriedkami, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva (čl. 11 ods. 4 Smernice EIA, čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru). Inak povedané, je v súlade s Aarhuským dohovorom ako aj Smernicou EIA, ak vnútroštátne právo stanovuje prístup k súdu za podmienky, že žalobca predtým vyčerpal opravné prostriedky v administratívnom konaní, ak na ich podanie bol oprávnený. Preto je podľa kasačného súdu v súlade s danými ustanoveniami, ak slovenský právny poriadok v ustanovení § 7 písm. a) SSP v spojení s § 42 a § 178 SSP zabezpečuje zainteresovanej verejnosti prístup k súdu za podmienky, že vyčerpala riadne opravné prostriedky v administratívnom konaní, ak na ich podanie bola oprávnená. ... ... 31. Na záver kasačný súd preto zhŕňa, že sťažovateľ mal v súlade so Správnym poriadkom v spojení so zákonom EIA právo podať opravný prostriedok (rozklad) proti záverečnému stanovisku, keďže mal postavenie účastníka konania v pozícii zainteresovanej verejnosti, ale toto právo nevyužil. Vzhľadom na to, že sťažovateľ mal právo podať rozklad proti záväznému stanovisku, ktoré nevyužil, jeho správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného o rozklade iného účastníka konania vyhodnotil správny súd správne ako neprípustnú podľa § 7 písm. a) SSP. Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, že sťažovateľ vystupoval v pozícii zainteresovanej verejnosti. Aarhuský dohovor ako aj Smernica EIA totiž vyslovene počítajú s tým, že aj v prípade povinnosti členských štátov zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k súdu, môže byť tento podmienený uplatnením správnych opravných prostriedkov pred súdnymi. Zároveň prijal záver, že táto podmienka využitia odvolania (rozkladu) pred súdnym prieskumom je primeraná, spravodlivá, včasná a nie nedostupne drahá. 32. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté v zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom ak bolo podanie (správna žaloba) odmietnuté z dôvodu neprípustnosti, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho posúdenia, čo platí aj pre tu posudzovanú vec (viď obdobne
rozhodnutie kasačného súdu sp.?zn.?2Asan/25/2019 z 30. septembra 2021, bod 37, alebo rozhodnutie sp. zn. 5Svk/12/2023 z 22. júna 2023, bod 28).“ 17. Kasačný súd záverom uvádza, že sa vecne nezaoberal námietkami brojacimi proti obsahu napadnutého rozhodnutia, a to vzhľadom na správne konštatovanú neprípustnosť správnej žaloby proti nemu z dôvodov podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP. Ustálená súdna prax navyše konštantne uvádza, že povinnosťou súdu je vyjadriť sa k otázkam, ktoré majú pre vec podstatný význam, nie ku všetkým nastoleným tézam súdnej ochrany svojich práv domáhajúceho sa subjektu práva (porovnaj napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 695/2024 zo dňa 6. februára 2025 a sp. zn. I. ÚS 218/2019 zo dňa 19. novembra 2019). 18. Kasačný súd k návrhu na predloženie prejudiciálnych otázok konštatuje, že z vlastnej činnosti nevzhliadol potrebu iniciovať prejudiciálne konanie. Sťažovateľom navrhované otázky boli navyše judikatúrou kasačného súdu a rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ zodpovedané (napr. rozhodnutie sp. zn. C-826/18, Stichting Varkens in Nood a ďalší). Za takých okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom EÚ podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 19. Kasačný súd, na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že kasačné námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 20. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku uznesenia. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.