{"guid": "e2597246-fe7e-4f72-a357-21660cfecfc8:4842cfc4-add9-4e26-9df9-896bdd595343", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0725101024.1", "spisova_znacka": "2Svk/14/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/14/2026 z 24. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 24. augusta 2026, sp. zn. 2Svk/14/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:0725101024.1", "identifikacne_cislo": "0725101024", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2026-08-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu; podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania, ktorý bol na to oprávnený, pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, pričom vyčerpaním sa rozumie stav, keď o nich príslušný orgán rozhodol; táto podmienka platí aj pre subjekt vystupujúci v pozícii zainteresovanej verejnosti, lebo Aarhuský dohovor (čl. 9 ods. 2) ani smernica EIA (čl. 11 ods. 4) nevylučujú požiadavku uplatnenia správnych opravných prostriedkov pred súdnymi. Odvolanie je podaním vo veci samej podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku; ak bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie (e-mailom) a v lehote troch pracovných dní nebolo doplnené predpísaným spôsobom, správny orgán naň neprihliada bez toho, aby účastníka vyzýval na doplnenie, a takéto podanie nie je vyčerpaním riadneho opravného prostriedku. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu len v rámci preskúmania druhostupňového rozhodnutia; nekonanie o riadne podanom odvolaní možno napadnúť žalobou proti nečinnosti podľa § 242 a nasl. SSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca, občianske združenie na ochranu prírody, sa domáhal preskúmania prvostupňového rozhodnutia okresného úradu o vydaní súhlasu na výrub drevín. Správny súd žalobu odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP, pretože žalobca proti rozhodnutiu nepodal odvolanie. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ tvrdil, že ako zainteresovaná verejnosť nemusí vyčerpať opravné prostriedky, že v správnom konaní mal po novele zákona o ochrane prírody len postavenie zúčastnenej osoby bez práva odvolania a že odvolanie v skutočnosti podal e-mailom; navrhol aj prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ. Kasačný súd návrh na prerušenie i kasačnú sťažnosť zamietol. Uviedol, že podľa prechodného ustanovenia § 104l ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. sa konanie dokončilo podľa znenia účinného do 31.12.2024, podľa ktorého mal sťažovateľ postavenie účastníka konania s právom odvolania; e-mailové podanie bez autorizácie, ktoré nebolo do troch pracovných dní doplnené podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán správne neakceptoval. S odkazom na svoju skoršiu judikatúru súd potvrdil, že prístup k súdu sa posudzuje individuálne u každého člena zainteresovanej verejnosti a môže byť podmienený predchádzajúcim vyčerpaním správnych opravných prostriedkov, čo je v súlade s Aarhuským dohovorom i smernicou EIA; potrebu prejudiciálneho konania nevzhliadol, keďže otázky už boli judikatúrou zodpovedané.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178", "nazov": "§ 178 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29", "nazov": "§ 29 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4842cfc4-add9-4e26-9df9-896bdd595343", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0725101024.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0725101024.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0725101024.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Svk/14/2026\n0725101024\n24. 08. 2026\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSSR:2026:0725101024.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových\nsamospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený:\nTkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929\n691, proti žalovanému: Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie, so\nsídlom: Jesenského 5026/13A, 929 01 Dunajská Streda, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-DS-OSZP-2024/013512-003 zo dňa 21. októbra 2024, v konaní o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 9S/42/2025-89 zo dňa 12. decembra 2025,\ntakto\nrozhodol:\nI. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta.\nII. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nIII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred správnym súdom\n1. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-DSOSZP-2024/013512-003 zo dňa 21. októbra 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa\n§ 64 ods. 1 písm. d), § 68 písm. c), § 47 ods. 3 a § 82 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody\na krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n543/2002 Z. z.“) v spojení s § 46 Správneho poriadku rozhodol, že žiadateľovi T.. Y. Q., trvale bytom\nQ. XX, XXX XX B. vydáva súhlas na výrub drevín bližšie špecifikovaných vo výroku napadnutého\nrozhodnutia. Žalovaný zároveň rozhodol, že v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. je výrub\npodmienený splnením podmienok špecifikovaných v II. bode výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.\nV III. bode výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný v súlade s § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002\nZ. z. uložil žiadateľovi povinnosť zrealizovať náhradnú výsadbu. V poučení napadnutého rozhodnutia\nžalovaný uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie podľa § 53 a § 54 Správneho\nporiadku do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom úrade Dunajská Streda, odbore starostlivosti\no životné prostredie, alebo odovzdaním na poštovú prepravu, s tým, že zákonnosť tohto rozhodnutia\nmôže byť preskúmaná súdom, ak po vyčerpaní prípustných riadnych opravných prostriedkov nadobudne\nprávoplatnosť. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.05.2025 a právoplatnosť bola\nvyznačená na deň 07.07.2025.\n2. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 9S/42/2025-89 zo dňa 12.\ndecembra 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 7 písm. a) v spojení s § 98 ods. 1 písm.\ng) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)\nodmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia.\n3. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že napadnutým rozhodnutím je\nprvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, voči ktorému bolo prípustné odvolanie podľa § 53\na § 54 Správneho poriadku. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie\nbolo žalobcovi doručené (oznámené) do jeho elektronickej schránky dňa 16.05.2025. Podľa správneho\n\nsúdu z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol riadne poučený o možnosti podať proti tomuto\nrozhodnutiu odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia a z administratívneho spisu vyplýva,\nže žalobca proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie nepodal. Správny súd dospel k záveru, že lehota\nna podanie odvolania proti napadnutému rozhodnutiu žalobcovi márne uplynula dňa 02.06.2025.\n4. Správny súd konštatoval, že žalobca sa v tomto súdnom konaní domáha súdneho prieskumu\nprvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nadobudlo právoplatnosť, keďže proti nemu\nnebol podaný riadny opravný prostriedok (odvolanie). Opak zo spisového materiálu súdenej veci\nnevyplýva, resp. nebol v konaní zistený a navyše nebol žalobcom ani tvrdený a preukázaný.\n5. Z uvedených dôvodov, podľa názoru správneho súdu, neboli splnené procesné podmienky konania,\nkeďže sa žalobca, ako účastník správneho konania, domáhal prieskumu prvostupňového rozhodnutia\norgánu verejnej správy, ktoré nadobudlo právoplatnosť bez toho, aby žalobca vyčerpal všetky riadne\nopravné prostriedky, a preto správny súd jeho žalobu odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm.\ng) SSP.\n6. Námietku žalobcu, že administratívne konanie viedol a rozhodnutie vydal nepríslušný orgán verejnej\nsprávy, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú a konštatoval príslušnosť žalovaného na konanie podľa\n§ 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nII. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov\n7. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov\npodľa § 440 ods. 1 písm. g), h), i) a j) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté\nuznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi právo na náhradu trov\nkasačného konania v plnom rozsahu.\n8. Sťažnostné námietky možno v podstatných bodoch zosumarizovať nasledovne:\n· nie je zrejmé, či správny súd rozhodol o žalobe ako o všeobecnej správnej žalobe právnickej\nosoby alebo o osobitnej žalobe osobitného procesného subjektu zainteresovanej verejnosti vo veciach\nživotného prostredia, pričom ide s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu NSS SR sp. zn.\n19SVs/7/2024 o základné vymedzenie procesných a materiálnych podmienok pre prístup k súdu;\n· v nadväznosti na to, povinnosť vyčerpať opravný prostriedok má len žalobca - právnická osoba a\nnie žalobca - zainteresovaná verejnosť a to v dôsledku právneho predpisu vyššej právnej sily, a to\nv zmysle rozhodnutia SD EÚ vo veci C-263/08 kde SD EÚ vysvetlil, že čl. 2 smernice 85/337/EHS\n(EIA) o posudzovaní vplyvov na životné prostredie si vyžaduje, aby úplné posúdenie vplyvov projektu\nbolo zabezpečené pred vydaním povolenia a aby verejnosť mohla účinne napadnúť rozhodnutia, ktoré\nporušujú požiadavky tejto smernice;\n· rozhodnutie vo výrube nebolo sťažovateľovi doručované ako účastníkovi konania, ale bolo mu\noznámené iba na vedomie ako zúčastnenej osobe; sťažovateľ nebol teda oprávnený na podanie\nopravného prostriedku;\n· s účinnosťou od 01.01.2025 sa zmenilo procesné postavenie ekologických organizácií z účastníka\nkonania na zúčastnenú osobu (§ 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.), pričom ani tento osobitný zákon,\nani správny poriadok výslovne nepriznávajú právo odvolania zúčastnenej osobe; je možné že žalovaný\nvychádzal z týchto skutočností;\n· napriek uvedenému, podal sťažovateľ opravný prostriedok, ktorý však nie je súčasťou\nadministratívneho spisu, bol prílohou správnej žaloby a sťažovateľ ho predkladá i v kasačnom konaní;\nkonštatovanie správneho súdu nie je pravdivé;\n· rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené dňa 20.05.2025, nie 16.05.2025 ako uvádza správny súd,\nuložené v elektronickej schránke bolo dňa 16.05.2025; opravný prostriedok bol podaný v rovnaký deň\nako bolo napadnuté rozhodnutie doručené, pričom elektronickým autorizovaným spôsobom bol opravný\nprostriedok potvrdený dňa 22.05.2025; sťažovateľ prikladá doručenky ako dôkaz;\n· sťažovateľovi nie je zrejmé, prečo žalovaný nekonal s ním ako s účastníkom konania s právom\nodvolania, ale iba ako so zúčastnenou osobou; pravdepodobne v dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny;\nzákon č. 543/2002 Z. z. neobsahoval intertemporálne ustanovenie o tom, že by konania začaté podľa\nstaršej úpravy mali byť podľa nej aj dokončené a preto sťažovateľ vychádza z okamžitej účinnosti zmeny\nzákona, ktorá ovplyvnila aj prebiehajúce žalované rozhodnutie;\n· sťažovateľ sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie je antedatované, pričom poukázal na časové\nsúvzťažnosti prijatia legislatívnej zmeny, ktorou sa zmenilo postavenie sťažovateľa z účastníka konania\nna zúčastnenú osobu;\n· sťažovateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené.\n9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIII. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n\n10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná\nsťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je\nprípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.\n11. Pokiaľ ide o postavenie sťažovateľa v predmetnom administratívnom konaní, je nevyhnutné\npoukázať na ustanovenie § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2024 (t. j. v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia), podľa tretej vety ktorého združenie s právnou subjektivitou,114)\nktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1), a ktoré\npodalo predbežnú žiadosť o účastníctvo podľa odseku 6, je účastníkom konania, ak spôsobom podľa\nosobitného predpisu113a) potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní; potvrdenie\nmusí byť doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej týmto orgánom a\nzverejnenej spolu s informáciou o začatí tohto konania ako konania, v ktorom môžu byť dotknuté\nzáujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom, podľa odseku 7. Sťažovateľ podaním\n16.09.2024 zo dňa reagoval na oznámenie o začatí správneho konania žalovaným, v rámci ktorého\npotvrdil svoju účasť v predmetnom administratívnom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ\nsplnil predpoklady vyžadované ustanovením § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., žalovaný konal so\nsťažovateľom v správnom konaní ako s účastníkom konania, o čom svedčí skutočnosť, že dal možnosť\nsťažovateľovi pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k predmetu správneho konania, či skutočnosť,\nže napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručoval. V kontexte súvisiacej sťažnostnej námietky je tiež\npotrebné poukázať na prechodné ustanovenie § 104l ods. 3 zákona č. 543/2022 Z. z. v znení účinnom\nod 01.01.2025, v zmysle ktorého konania začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2024\nsa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2024. Z uvedených ustanovení\nzákona č. 543/2002 Z. z. teda vyplýva, že sťažovateľ mal v predmetnom správnom konaní postavenie\núčastníka konania disponujúceho príslušnými procesnými právami, vrátane práva na podanie opravného\nprostriedku proti napadnutému rozhodnutiu, a to v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ako aj v čase\njeho doručenia sťažovateľovi.\n12. Kasačný súd už ustálene uvádza, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho?\nprieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník nemôže domôcť\nsvojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov (napr.\nrozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/7/2022 či sp. zn. 10Asan/8/2021). Táto\nsubsidiarita sa prejavuje aj v tom, že správne súdy podľa § 7 písm. a) SSP nepreskúmavajú právoplatné\nrozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky\nriadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a na takéto použitie bol\noprávnený. Z ustanovenia § 7 písm. a) SSP teda vyplýva, že základným predpokladom toho, aby žalobca\nmohol správnou žalobou napadnúť určité rozhodnutie orgánu verejnej správy, je, aby žalobca, ako\núčastník konania pred orgánom verejnej správy, využil včas riadne opravné prostriedky, ktoré má podľa\nzákona k dispozícii (rovnako napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/121/2020\nči sp. zn. 7Sžsk/89/2020). Uvedené ustanovenie je teda potrebné vykladať tak, že povinnosť vyčerpať\nopravné prostriedky sa týka priamo sťažovateľa podávajúceho správnu žalobu, ak mal podľa osobitných\nzákonov oprávnenie riadny opravný prostriedok podať (pozri uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR\nsp. zn. 4Svk/27/2026 zo dňa 21. mája 2026). Vyčerpaním všetkých riadnych opravných prostriedkov proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, ak na takéto použitie\nbol subjekt oprávnený v zmysle § 7 písm. a) SSP sa rozumie stav, keď o všetkých riadnych opravných\nprostriedkoch príslušný orgán verejnej správy rozhodol.\n13. Sťažovateľ dňa 19.05.2025 adresoval žalovanému e-mailové podanie označené ako „Apelácia proti\nrozhodnutiu Okresného úradu Dunajská Streda č. OU-DS-OSZP-2024/013512-003“, v ktorom prejavil\nvôľu vyvolať opravné konanie proti napadnutému rozhodnutiu. Uvedené podanie sťažovateľa sa v\nadministratívnom spise nenachádza. Kasačný súd k tomu uvádza, že nedošlo k pochybeniu žalovaného\na správny súd dospel k správnemu skutkovému záveru, že sťažovateľ riadny opravný prostriedok\nnepodal, a to z dôvodov uvedených v nasledujúcom texte.\n14. Kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré vytvára kategóriu\n„podaní vo veci samej“, a to bez bližšieho zadefinovania, čo podaním vo veci samej možno\nrozumieť. Podradenie realizovaného podania pod túto kategóriu úzko súvisí s dispozičnou zásadou v\nadministratívnom konaní, v zmysle ktorej účastník konania má právo vyvolať konanie o subjektívnych\nprávach alebo právom chránených záujmoch. Pokiaľ ide o opravný prostriedok, či už riadny alebo\nmimoriadny, takéto podanie povahu podania vo veci samej nepochybne má, pretože za predpokladu, že\nje uskutočnené v predpokladanej podobe, vyvoláva relevantné právne účinky vo vzťahu k správnemu\nkonaniu vo veci samej, a to tým, že zakladá povinnosť orgánu verejnej správy sa ním zaoberať,\n\npokračovať v právoplatne neskončenom konaní (v prípade mimoriadneho opravného prostriedku začať\nosobitnú procedúru) a eventuálne o opravnom prostriedku rozhodnúť, prípadne vybaviť ho neformálnym\nspôsobom. Na povahu podania nadväzuje určenie podoby podania vo veci samej, ktoré môže byť\nurobené v listinnej podobe, elektronickej podobe alebo ústne do zápisnice. Ustanovenie § 19 ods. 1\nSprávneho poriadku ďalej rozlišuje dve elektronické podoby podania vo veci samej, a to podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe\nvýkonu verejnej moci (podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov\nverejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)) a podanie vo veci\nsamej autorizované podľa uvedeného právneho predpisu. V zmysle druhej vety § 19 ods. 1 Správneho\nporiadku, podanie vo veci samej bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba do troch pracovných\ndní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, alebo\nústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Pokiaľ účastník konania\nv uvedenej lehote podanie vo veci samej nedoplní, správny orgán na takéto podanie neprihliada.\nV prejednávanej veci sťažovateľ podanie doručené e-mailom nedoplnil spôsobom predpokladaným\nv ustanovení § 19 ods. 1 Správneho poriadku, a preto žalovaný postupoval procesne správne, keď\núčastníka konania nevyzýval na doplnenie podania, nezaložil takéto podanie do administratívneho\nspisu, nekonal o ňom a po márnom uplynutí na podanie odvolania vyznačil doložku právoplatnosti na\nnapadnutom rozhodnutí.\n15. Kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že ani doručenie formálne a materiálne perfektného\npodania vo veci samej (odvolania), by nezakladalo preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože\nide o prvostupňové rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu len v rámci\npreskúmania druhostupňového rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Ak by orgán verejnej\nsprávy nekonal o riadne doručenom odvolaní, mohlo by ísť o nečinnosť orgánu verejnej správy v zmysle\n§ 3 písm. d) SSP preskúmateľnú v rámci správneho súdnictva na základe žaloby proti nečinnosti\norgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP, pri splnení procesných podmienok vyplývajúcich z\npríslušných ustanovení SSP. V prejednávanej veci o nečinnosť orgánu verejnej správy nešlo, a to z\ndôvodov uvedených v predchádzajúcom texte.\n16. K námietke sťažovateľa, že zainteresovaná verejnosť je ako celok subjektom sui generis, pričom je\npotrebné odlišovať ju od právnickej osoby, ktorá ju zastupuje a na to nadväzujúcej námietke o možnosti\npodania správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy aj bez vyčerpania všetkých riadnych\nopravných prostriedkov, kasačný súd poukazuje na uznesenie kasačného súdu sp. zn. 8Svk/41/2025\nzo dňa 29. januára 2026, ktorého závery sú aplikovateľné aj v kontexte zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý\nkasačnú sťažnosť sťažovateľa v obdobnej veci zamietol a k uvedeným námietkam sťažovateľa uviedol:\n„25. V prvom rade, čo sa týka argumentácie sťažovateľa, že na zainteresovanú verejnosť je potrebné\nnahliadať ako na fiktívnu kolektívnu osobu, s týmito jeho závermi sa nie je možné stotožniť. Hoci kasačný\nsúd nespochybňuje, že zainteresovaná verejnosť je procesným subjektom sui generis vystupujúcim\nna ochranu verejného záujmu v oblasti životného prostredia a je v právnom poriadku terminologicky\nodlišovaná od prokurátora či fyzickej a právnickej osoby, rozhodovacia činnosť odlišný prístup k\nposudzovaniu žalobcov v správnom súdnom konaní doteraz pripustila len v konkrétnych aspektoch\nprístupu k súdu, a to pri aktívnej žalobnej legitimácii (ochrany akých práv sa žalobca domáha, § 178 SSP)\na následne lehote na podanie správnej žaloby (§ 181 SSP, viď rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2024 z 30. apríla 2025).\n26. Ak sťažovateľ v tejto súvislosti odkazuje na odbornú spisbu, ktorá uvádza, že aktívna žalobná\nlegitimácia na podanie všeobecnej správnej žaloby bude vždy svedčať zainteresovanej verejnosti a\nnie jej členom (FEČÍK, Marián. § 178 [Žalobná legitimácia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián,\nŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,\n2018, s. 881), aj kasačný súd priznáva, že uvedená časť citovaného komentára môže evokovať\nnázor prezentovaný sťažovateľom. Kasačný súd je však presvedčený, že ide o odlišnú situáciu, keď\nfyzické osoby (ktorým svedčí aktívna legitimácia za normálnych okolností aj samostatne) vstúpia do\nadministratívneho konania ako tzv. občianska iniciatíva (§ 6a ods. 2 písm. c), ods. 3 a 4 zákona EIA),\nktorá síce sama osebe nemá právnu subjektivitu, ale SSP jej v pozícii zainteresovanej verejnosti priznáva\naktívnu žalobnú legitimáciu. Inak povedané, ak sa fyzická osoba rozhodne vstúpiť do administratívneho\nkonania podľa zákona EIA v zoskupení s inými fyzickými osobami ako občianska iniciatíva, žalobnú\nlegitimáciu bude mať občianska iniciatíva ako celok, ale nie jej jednotliví členovia - fyzické osoby, ktoré\nju tvoria a za túto iniciatívu (ako subjekt vystupujúci v pozícii zainteresovanej verejnosti) bude konať\njej zástupca podľa § 42 ods. 2 SSP. O takúto situáciu však v prípade sťažovateľa nejde. Na tomto\nmieste musí kasačný súd tiež podotknúť, že odborná spisba nie je prameňom práva, a hoci môže byť\nvýznamným interpretačným pomocníkom, nie je pre kasačný súd záväzná.\n\n27. Podľa kasačného súdu je v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa podstatné, že samotný Aarhuský\ndohovor prístup k súdu negarantuje zainteresovanej verejnosti ako celku, ale jej jednotlivým členom\n(subjektom vystupujúcim v tejto pozícii), keď v čl. 9 ods. 2 jasne uvádza, že každý štát má zabezpečiť,\naby „členovia“ zainteresovanej verejnosti mali zabezpečený prístup k súdu. Rovnako tak rozhodovacia\nčinnosť Súdneho dvora EÚ postavenie účastníka konania či jeho právo na prístup k súdu spája\ns konkrétnymi subjektmi (napr. mimovládnou organizáciou) vystupujúcimi v pozícii zainteresovanej\nverejnosti (napr. rozhodnutie sp. zn. C-826/18, Stichting Varkens in Nood a ďalší). Subjekty, ktoré\nvystupujú v pozícii zainteresovanej verejnosti, preto síce spadajú pod jednu kategóriu - zainteresovaná\nverejnosť, ale majú samostatnú právnu osobnosť, a teda samostatné procesné práva ako napr. právo\npodať námietky, podať odvolanie, podať správnu žalobu či ju vziať späť. Uvedené je zrejmé aj z toho,\nže každý člen zainteresovanej verejnosti môže chrániť iné aspekty životného prostredia, pričom tieto\nsa vôbec nemusia prelínať (napr. ochrana ovzdušia, vôd či biotopov). Ak by sa na zainteresovanú\nverejnosť hľadelo ako na celok (s pozitívnymi i negatívnymi procesnými dôsledkami) vznikla by\nneudržateľná právna situácia, kedy by napríklad procesná pasivita jedného člena mohla ovplyvniť práva\nostatných členov alebo prílišná aktivita mohla zasiahnuť do práv tých, ktorí mali vyslovene záujem v\nkonkrétnej situácii nekonať (napr. nechceli podať odvolanie, keď s rozhodnutím súhlasili). Sťažovateľom\nprezentovaný model by vytváral zastúpenie bez právneho základu, kedy by nebol žiadnym zákonným\nspôsobom upravený rozsah zastúpenia, riešenie pravidiel konfliktu záujmov či pravidiel zodpovednosti.\nNebolo by zrejmé, ak by správnu žalobu podali viacerí členovia zainteresovanej verejnosti, aký vplyv\nby na ostatné subjekty malo napríklad späťvzatie jednej správnej žaloby, kto by hradil prípadné trovy\nkonania alebo ako by si takto zadefinovaná zainteresovaná verejnosť zvolila právneho zástupcu a\npod. Navyše kasačný súd pripomína, že ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy prístup k súdu formuluje\nako individuálnu garanciu, teda právo „každého“ a tiež procesná legitimácia sa posudzuje pri každom\nžalobcovi samostatne. Uvedené podľa kasačného súdu jasne potvrdzuje interpretáciu, že prístup\nk súdu, jeho podmienky a prípadné procesné dôsledky sa viažu k jednotlivým subjektom a nie k\nneidentifikovateľnému zoskupeniu - zainteresovanej verejnosti ako takej. ...\n... 29. Čo sa týka argumentácie sťažovateľa, že jeho postavenie ako zainteresovanej verejnosti mu\nzabezpečuje prístup k súdu, kasačný súd mu dáva za pravdu, že Aarhuský dohovor v čl. 9 ods. 2\nako aj Smernica EIA v čl. 11 zhodne stanovujú, že vo veciach, o akú ide aj v tu posudzovanom\nprípade (spaľovňa podliehajúca povinnému posudzovaniu vplyvov), musí mať zainteresovaná verejnosť\nzabezpečený prístup k súdu. Uvedené oprávnenie zainteresovanej verejnosti však v zmysle týchto\nustanovení nie je bezpodmienečné, keď zhodne nevylučujú možnosť predbežného preskúmania\nsprávnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správnych opravných prostriedkov pred\nsúdnymi opravnými prostriedkami, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva (čl. 11 ods. 4\nSmernice EIA, čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru). Inak povedané, je v súlade s Aarhuským dohovorom\nako aj Smernicou EIA, ak vnútroštátne právo stanovuje prístup k súdu za podmienky, že žalobca predtým\nvyčerpal opravné prostriedky v administratívnom konaní, ak na ich podanie bol oprávnený. Preto je\npodľa kasačného súdu v súlade s danými ustanoveniami, ak slovenský právny poriadok v ustanovení\n§ 7 písm. a) SSP v spojení s § 42 a § 178 SSP zabezpečuje zainteresovanej verejnosti prístup k súdu\nza podmienky, že vyčerpala riadne opravné prostriedky v administratívnom konaní, ak na ich podanie\nbola oprávnená. ...\n... 31. Na záver kasačný súd preto zhŕňa, že sťažovateľ mal v súlade so Správnym poriadkom v spojení\nso zákonom EIA právo podať opravný prostriedok (rozklad) proti záverečnému stanovisku, keďže mal\npostavenie účastníka konania v pozícii zainteresovanej verejnosti, ale toto právo nevyužil. Vzhľadom\nna to, že sťažovateľ mal právo podať rozklad proti záväznému stanovisku, ktoré nevyužil, jeho správnu\nžalobu proti rozhodnutiu žalovaného o rozklade iného účastníka konania vyhodnotil správny súd správne\nako neprípustnú podľa § 7 písm. a) SSP. Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, že\nsťažovateľ vystupoval v pozícii zainteresovanej verejnosti. Aarhuský dohovor ako aj Smernica EIA\ntotiž vyslovene počítajú s tým, že aj v prípade povinnosti členských štátov zabezpečiť zainteresovanej\nverejnosti prístup k súdu, môže byť tento podmienený uplatnením správnych opravných prostriedkov\npred súdnymi. Zároveň prijal záver, že táto podmienka využitia odvolania (rozkladu) pred súdnym\nprieskumom je primeraná, spravodlivá, včasná a nie nedostupne drahá.\n32. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté v\nzmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z\nrôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom\nak bolo podanie (správna žaloba) odmietnuté z dôvodu neprípustnosti, takéto odmietnutie sa skúma\nprimárne ako otázka správneho právneho posúdenia, čo platí aj pre tu posudzovanú vec (viď obdobne\n\nrozhodnutie kasačného súdu sp.?zn.?2Asan/25/2019 z 30. septembra 2021, bod 37, alebo rozhodnutie\nsp. zn. 5Svk/12/2023 z 22. júna 2023, bod 28).“\n17. Kasačný súd záverom uvádza, že sa vecne nezaoberal námietkami brojacimi proti obsahu\nnapadnutého rozhodnutia, a to vzhľadom na správne konštatovanú neprípustnosť správnej žaloby proti\nnemu z dôvodov podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP. Ustálená súdna prax\nnavyše konštantne uvádza, že povinnosťou súdu je vyjadriť sa k otázkam, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, nie ku všetkým nastoleným tézam súdnej ochrany svojich práv domáhajúceho sa subjektu\npráva (porovnaj napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 695/2024 zo dňa 6.\nfebruára 2025 a sp. zn. I. ÚS 218/2019 zo dňa 19. novembra 2019).\n18. Kasačný súd k návrhu na predloženie prejudiciálnych otázok konštatuje, že z vlastnej činnosti\nnevzhliadol potrebu iniciovať prejudiciálne konanie. Sťažovateľom navrhované otázky boli navyše\njudikatúrou kasačného súdu a rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ zodpovedané (napr. rozhodnutie sp.\nzn. C-826/18, Stichting Varkens in Nood a ďalší). Za takých okolností kasačný súd dospel k záveru,\nže nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom EÚ podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie.\n19. Kasačný súd, na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že kasačné námietky neboli spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu, a preto kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n20. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167\nods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku uznesenia. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi)\nnáhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania\nani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný\nsúd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej\nvety SSP priznané.\n21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca, občianske združenie na ochranu prírody, sa domáhal preskúmania prvostupňového rozhodnutia okresného úradu o vydaní súhlasu na výrub drevín. Správny súd žalobu odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP, pretože žalobca proti rozhodnutiu nepodal odvolanie. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ tvrdil, že ako zainteresovaná verejnosť nemusí vyčerpať opravné prostriedky, že v správnom konaní mal po novele zákona o ochrane prírody len postavenie zúčastnenej osoby bez práva odvolania a že odvolanie v skutočnosti podal e-mailom; navrhol aj prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ. Kasačný súd návrh na prerušenie i kasačnú sťažnosť zamietol. Uviedol, že podľa prechodného ustanovenia § 104l ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. sa konanie dokončilo podľa znenia účinného do 31.12.2024, podľa ktorého mal sťažovateľ postavenie účastníka konania s právom odvolania; e-mailové podanie bez autorizácie, ktoré nebolo do troch pracovných dní doplnené podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán správne neakceptoval. S odkazom na svoju skoršiu judikatúru súd potvrdil, že prístup k súdu sa posudzuje individuálne u každého člena zainteresovanej verejnosti a môže byť podmienený predchádzajúcim vyčerpaním správnych opravných prostriedkov, čo je v súlade s Aarhuským dohovorom i smernicou EIA; potrebu prejudiciálneho konania nevzhliadol, keďže otázky už boli judikatúrou zodpovedané.", "pravna_veta": "Správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu; podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania, ktorý bol na to oprávnený, pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, pričom vyčerpaním sa rozumie stav, keď o nich príslušný orgán rozhodol; táto podmienka platí aj pre subjekt vystupujúci v pozícii zainteresovanej verejnosti, lebo Aarhuský dohovor (čl. 9 ods. 2) ani smernica EIA (čl. 11 ods. 4) nevylučujú požiadavku uplatnenia správnych opravných prostriedkov pred súdnymi. Odvolanie je podaním vo veci samej podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku; ak bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie (e-mailom) a v lehote troch pracovných dní nebolo doplnené predpísaným spôsobom, správny orgán naň neprihliada bez toho, aby účastníka vyzýval na doplnenie, a takéto podanie nie je vyčerpaním riadneho opravného prostriedku. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu len v rámci preskúmania druhostupňového rozhodnutia; nekonanie o riadne podanom odvolaní možno napadnúť žalobou proti nečinnosti podľa § 242 a nasl. SSP.", "ustanovenia": ["§ 7 písm. a) SSP", "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "§ 19 ods. 1 Správneho poriadku", "§ 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "§ 104l ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "§ 242 SSP", "čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru", "čl. 11 ods. 4 smernice 2011/92/EÚ (EIA)"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "9S/42/2025", "guid": "1b83e81f-8e4a-4327-b0f3-1efa02eb07d0:90e847cb-901a-43d8-9cf8-36b561d62788", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["subsidiarita súdneho prieskumu", "vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov", "neprípustnosť správnej žaloby", "zainteresovaná verejnosť", "podanie vo veci samej", "elektronické podanie bez autorizácie", "výrub drevín", "prejudiciálna otázka"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}