Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7S/42/2025 0725100549 19. 08. 2026 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100549.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: A. A. B., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XX, E. F. XXX XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci – kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, IČO: 30 798 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKN-9247/5001/2025-11160/2025 zo dňa 05.02.2025, takto rozhodol: I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku zamieta. II. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku zamieta. III. Súd rozhodnutie Centra právnej pomoci – kancelária Komárno č. KaKN-9247/5001/2025-11160/2025 zo dňa 05.02.2025 z r u š u j e . IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 02.02.2025 (ďalej len „žiadosť“) o poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) adresovanou a doručenou žalovanému dňa 02.02.2025, žiadal v časti D. žiadosti aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu podania námietky zaujatosti sudcov Krajského súdu v Nitre a Okresného súdu v Nových Zámkoch (ďalej len „námietka zaujatosti“). Žalobca v žiadosti zároveň uviedol, že námietku zaujatosti je potrebné podať „do 03.02.2025 (najneskôr do 7 dní odkedy mal žalobca ako žiadateľ dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti, t. j. odo dňa 28.01.2025)“. Žalobcom spísané podanie námietky zaujatosti, datované ku dňu 03.02.2025, bolo prílohou žiadosti. 2. Žalovaný rozhodnutím č. KaKN-9247/5001/2025-11160/2025 zo dňa 05.02.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že žalobcovi predbežne neposkytol právnu pomoc. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že nie je možné zabezpečiť v lehote uvedenej žiadateľom (žalobcom) kvalifikovanú právnu pomoc a žiadateľovi (žalobcovi) predbežne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci v uvedenej právnej veci, vzhľadom na to, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci bola žiadateľom doručená dňa 02.02.2025 (v napadnutom rozhodnutí žalovaný chybne uviedol dátum 02.02.205), t. j. v nedeľu. Žalovaný zároveň uviedol, že čo sa týka zastupovania žiadateľa v prebiehajúcom súdnom konaní (sp. zn. 18C/59/2020), žalovaný bude skúmať splnenie podmienok pre poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 05.02.2025. 3. Dňa 05.02.2025 žalobca písomne požiadal žalovaného o vykonanie autoremedúry napadnutého rozhodnutia žalovaného, kde uviedol, že zamietnutie jeho žiadosti o poskytnutie predbežnej právnej pomoci pre jej oneskorené podanie je zmätočné. Zároveň poukázal na to, že k odmietnutiu poskytnutia predbežnej právnej pomoci došlo z dôvodu nedostatočne preskúmanej žiadosti a priložených dôkazov a nesprávne zisteného skutkového a právneho stavu zo strany žalovaného. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný sa nevysporiadal s návrhom žalobcu o priznanie odkladného účinku jeho podaniu v zmysle § 71 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), ktorý je podľa žalobcu aplikovateľný aj na zákon č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“). Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, či a ako sa s predmetným návrhom žalovaný vysporiadal. Rozhodnutím č. KaKN-9247/5001/2025-11383/2025 žalovaný následne dňa 10.02.2025 prerušil konanie za účelom odstránenia nedostatkov žiadosti, v časti posúdenia nároku na poskytnutie právnej pomoci v súdnom konaní (sp. zn. 18C/59/2020). II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca sa písomným podaním, doručeným Správnemu súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) dňa 12.03.2025, označeným ako „Doplnenie správnej žaloby vedenej pod sp. zn. 1S/51/2024“, podľa jeho obsahu domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd predmetné písomné podanie, podané v zákonom stanovenej lehote, zapísal ako novú vec a pridelil príslušnému senátu 7S náhodným výberom (ďalej len „správna žaloba“). 5. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k popretiu zmyslu a účelu § 11 ods. 1 a 2 v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, k odňatiu práva žalobcu na prístup k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vo veci, ktorá si v právnych otázkach vyžaduje zastúpenie advokátom, a zároveň k odňatiu žalobcovho práva na nezávislý a nestranný súd v civilnom konaní vedenom pod sp. zn. 18C/59/2020. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, nepreskúmaním priloženého dôkazu (námietky zaujatosti) a neposkytol predbežnú právnu pomoc žalobcovi, a to len na základe tvrdenia o oneskorenom podaní žalobcovej žiadosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný nemá povinnosť skúmať splnenie zákonných podmienok na priznanie právnej pomoci (§ 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci), ale jediným faktorom bola preukázaná neodkladnosť žalobcovho podania (námietka zaujatosti). Z uvedeného dôvodu mal žalovaný podľa žalobcu povinnosť konať neodkladne, čo nevykonal a zasiahol tak do práva žalobcu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), pričom poukázal na „Rozsudok, sp. zn. Ba- 2S/92/2022, body 6 a 21“. 6. Žalobca v správnej žalobe navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 SSP. 7. Žalobca v správnej žalobe zdôrazňuje konkrétne okolnosti jeho životnej situácie, cituje a uvádza rozsiahlu súdnu judikatúru a iné súdne konania, vedené pod rôznymi spisovými značkami na tunajšom správnom súde. Žalobca opakovane poukazuje na svoje (bližšie nekonkretizované) žiadosti, ktoré podával žalovanému, za účelom poskytnutia mu právnej pomoci v civilných a trestných konaniach od 23.10.2023, pričom zdôrazňuje ako žalovaný porušuje pozitívny aj negatívny záväzok štátu, a týmto konaním spôsobuje žalobcovi (a jeho ťažko zdravotne postihnutej matke) ujmu. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania
8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.09.2025 po zhrnutí skutkového stavu prejednávanej veci v podstate len zopakoval svoje odôvodnenie z napadnutého rozhodnutia, a teda, že žalobca dňa 02.02.2025 požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci jeho žaloby zo dňa 25.08.2020 o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody (sp. zn. 18C/59/2020). V predmetnej žiadosti žalobca zároveň požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu plynutia lehoty na podanie námietky zaujatosti, kde ako koniec lehoty uviedol deň 03.02.2025. V časti „D“ formulára žiadosti o poskytnutie právnej pomoci žalobca uviedol: „opravný prostriedok je nutné podať 3.2.2025 (najneskôr do 7 dní treba namietať zaujatosť, o ktorej som sa dozvedel 28.01.2025).“ 9. Z dokladov predložených žiadateľom žalovaný zistil, že žiadateľ mienil namietať zaujatosť sudcov Krajského súdu v Nitre a Okresného súdu v Nových Zámkoch. Avšak, vzhľadom k tomu, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci bola žiadateľom doručená dňa 02.02.2025, t. j. v nedeľu, nebolo možné zabezpečiť v lehote uvedenej žiadateľom kvalifikovanú právnu pomoc a žiadateľovi predbežne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci v uvedenej právnej veci. 10. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu zo dňa 12.03.2025 odmietol, resp. zamietol. 11. Žalobca následne dopĺňal správnu žalobu pomerne rozsiahlymi písomnými podaniami, podporenými prílohami, obsahujúcimi často duplicitné listiny, listiny nesúvisiace s predmetom tunajšieho súdneho prieskumu, rôzne podania, týkajúce sa iných civilných a trestných konaní na okresných súdoch alebo podania súvisiace s preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí žalovaného v iných senátoch tunajšieho správneho súdu, ako aj všeobecné citácie rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“), Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“), Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“). Tieto rozsiahle písomné podania doručované správnemu súdu boli opakovane dopĺňané o ďalšie, často s vecou nesúvisiace žalobné námietky, ktoré žalobca všeobecne podával ako v danej preskúmavanej veci, tak aj do všetkých konaní vedených pod rôznymi spisovými značkami na tunajšom súde. 12. Dňa 23.03.2026 bol žalobca správnym súdom vyzvaný, aby sa v zmysle § 106 ods. 1 SSP písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.09.2025, pričom bol správnym súdom upozornený na to, že preštudovanie doterajších rozsiahlych písomných podaní, ktoré dopĺňajú súdny spis o viac ako 2000 listov, spôsobuje časový posun v postupe súdu v tejto veci. 13. Žalobca v ďalších písomných podaniach (zo dňa 11.11.2025, zo dňa 04.12.2025, zo dňa 15.02.2026, zo dňa 16.03.2026, zo dňa 02.04.2026 a zo dňa 08.05.2026) navrhoval vykonávanie ďalších dôkazov a podával jednotlivé návrhy, ktorými žiadal, aby správny súd 1/ ustanovil žalobcovi právneho zástupcu z radov advokátov, 2/ pribral do konania procesného opatrovníka, 3/ riaditeľku Centra právnej pomoci, ako aj 4/ matku žalobcu. Žalobca zároveň v písomných podaniach navrhoval, aby správny súd 5/ spojil na spoločné konanie všetky na tunajšom súde preskúmavané rozhodnutia žalovaného, ktorých prieskumu sa domáha žalobca. Žalobca opakovane 6/ navrhoval aj prerušenie tohto konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a začatia konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR a 7/ aby správny súd využil možnosť položiť SDEÚ prejudiciálnu otázku o súlade právnych predpisov SSP a CSP s medzinárodnými zmluvami, vrátane čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 13, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“), čl. 47 Charty Európskej únie (ďalej len „Charty EÚ“) a žalobcom citovanej rozsiahlej judikatúry ESĽP, SDEÚ, vrátane Dohovoru OSN o ochrane osôb so zdravotným postihnutím. 14. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 10.07.2026 uviedol, že vyjadrenia žalobcu považuje za zmätočné, nakoľko rozhodnutie žalovaného č. KaKN-9247/5001/2025-17485/2025 zo dňa 20.02.2025 (ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, v konaní o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci: zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 18C/59/2020 – pozn. správneho súdu) bolo rozhodnutím riaditeľky Centra právnej pomoci č. KR-/8232/2025-58616/2025 zo dňa 13.06.2025 zrušené. Žalovaný zároveň ďalej uviedol, že v správnom konaní vedenom v Centre právnej pomoci pod č. KaKN/5001/2025 (KaKN/1581/2026) bol žalobcovi rozhodnutím č. KaKN-/5001/2025-2331/2026 zo dňa 12.01.2026 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a na zastupovanie určený advokát.
15. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 16. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu dňa 21.07.2026 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.08.2026 (§ 137 ods. 3 SSP). 17. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) SSP žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. 20. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 21. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 177 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci (a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddĺžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“). 24. Podľa § 10 ods. 1 a 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci (1) Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možností zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. (5) Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. 25. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci (1) Žiadateľ u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez
zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci. (2) Rozhodnutie o predbežnom poskytnutí právnej pomoci musí obsahovať okrem náležitostí podľa osobitného predpisu aj poučenie žiadateľa o možnosti dodatočného vyúčtovania trov vo výške určenej osobitným predpisom, ak sa po posúdení podmienok na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci zistí, že žiadateľ nespĺňa podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok. 26. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 28. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. KaKN-9247/5001/2025-11160/2025 zo dňa 05.02.2025, ktorým nebola žalobcovi v zmysle jeho žiadosti poskytnutá predbežná právna pomoc. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou spôsobilého predmetu prieskumu v konaní pred správnym súdom, teda či je napadnuté rozhodnutie žalovaného vo veci predbežného poskytnutia právnej pomoci, pre jeho procesnú a predbežnú povahu, spôsobilým predmetom prieskumu správnym súdom. 29. Správny súd sa ešte pred posúdením vyššie uvedenej otázky zaoberal jednotlivými návrhmi žalobcu (1/ až 7/), bližšie špecifikovanými v bode 13 tohto rozhodnutia, ktoré žalobca uvádzal (dopĺňal) v rozsiahlych písomných podaniach a vyjadreniach. K posúdeniu procesných návrhov žalobcu 30. Žalobca opakovane podával návrhy na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR, ktoré bližšie špecifikoval vo svojom vyjadrení zo dňa 11.11.2025 a zo dňa 02.04.2026 tým, že podľa názoru žalobcu je namieste posúdiť „súlad právnych predpisov (napr. § 13 ods.1 a § 22 ods.1 a 2 zákona č. 315/2018 a čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR s čl. 6 ods. 1 Dohovoru)“. Vo vzťahu k uvedenému návrhu správny súd uvádza, že prerušiť konanie a podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd a nie účastník konania (R 53/1999). Správny súd nedospel k záveru, že by sa ustanovenia „§ 13 ods. 1 a § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2018“ týkali otázky posúdenia poskytnutia alebo neposkytnutia predbežnej právnej pomoci podľa § 11 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. K uvedenému správny súd ďalej uvádza, že slovenský právny systém nepozná zákon č. 315/2018 Z. z., pričom pod týmto označením bolo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky publikované len Oznámenie č. 315/2018 Z. z. Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstvo kultúry SR“) o vydaní opatrenia, ktorým sa menilo a dopĺňalo opatrenie Ministerstva kultúry SR o podrobnostiach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu. Žalobca v ďalších svojich podaniach navrhol začatie konania pred Ústavným súdom SR aj z dôvodu potreby začatia konania o nesúlade „ustanovení SSP a CSP s Ústavou SR (čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1), s Dohovorom (čl. 6 ods. 1), Chartou EÚ (čl. 47) a ďalšími medzinárodnými zmluvami“, k čomu správny súd len stručne dodáva, že v danom prípade žalobca neoznačil žiadne konkrétne zákonné ustanovenia procesných kódexov (SSP a CSP), ktoré by mali zasahovať do jeho ústavných práv a byť v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom, či medzinárodnou zmluvou. Takéto všeobecné a žiadnou argumentáciou nepodložené tvrdenie o „protiústavnosti“ celých procesných kódexov vykazuje znaky zjavnej neopodstatnenosti a nekonkrétnosti, a preto sa správny súd návrhom na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP v tomto prípade bližšie nemohol zaoberať. Správny súd preto nezistil zákonom predpokladaný dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.
31. Správny súd sa ďalej zaoberal návrhom žalobcu, aby správny súd využil možnosť položiť SDEÚ prejudiciálnu otázku o súlade právnych predpisov SSP a CSP s medzinárodnými zmluvami, vrátane čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 13, čl. 14 Dohovoru, čl. 47 Charty EÚ a žalobcom citovanej rozsiahlej judikatúry ESĽP, SDEÚ, vrátane Dohovoru OSN o ochrane osôb so zdravotným postihnutím. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že ho podáva z dôvodu, že správny súd nevyhovel jeho návrhu na ustanovenie mu právneho zástupcu (advokáta) vo „všetkých správnych súdnych konaniach“, a to aj v konaniach bez obligatórneho zastúpenia a zdôraznil, že žalobca je v osobitne zraniteľnom postavení a bez právneho zástupcu (advokáta) má nadmerne sťažené právo na účinný prístup k spravodlivému súdu. Správny súd uvádza, že takto všeobecne odôvodnený návrh žalobcu nemožno považovať za kvalifikované odôvodnenie návrhu na prejudiciálne konanie tak, ako to predpokladá § 100 ods. 1 písm. c) SSP. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má SDEÚ právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv, b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradu alebo agentúr Európskej únie. Primárnym účelom prejudiciálneho konania je teda zabezpečiť jednotnosť výkladu práva pri jeho aplikácii súdmi členských štátov. Žalobca v správnej žalobe vôbec nešpecifikoval, v čom má tkvieť nejasnosť pri aplikácii práva Európskej únie, a ktoré akty majú byť objasnené a aplikované. Inými slovami žalobca vôbec nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v posudzovanej veci, pričom len uvedenie vybraných ustanovení jednotlivých aktov Európskej únie v tomto ohľade vôbec nepostačuje. Žalobca zároveň neformuloval znenie prejudiciálnej otázky, z ktorej by bolo zrejmé, aký vplyv by jej eventuálne zodpovedanie malo na spor o výklad práva Európskej únie, ktorý žalobca vôbec neidentifikoval. Napokon, predmetom prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ani nemôže byť otázka, či sa správne aplikovalo právo Európskej únie v konkrétnej veci, ako to zrejme naznačuje žalobca. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred SDEÚ, resp. na prerušenie konania z tohto dôvodu, zamietol, pretože nezistil potrebu predloženia prejudiciálnej otázky SDEÚ. Správny súd zároveň v kontexte aplikovaných ustanovení v prerokúvanej veci nevzhliadol nijakú nejasnosť, ktorú by bolo nutné odstrániť výkladom SDEÚ. 32. Vo vzťahu k žalobcovmu opakovanému návrhu, aby mu (a aj jeho matke) správny súd ustanovil advokáta, a tým zabezpečil právo 1/ na právnu pomoc, 2/ byť zastúpený advokátom a na účinný prístup k správnemu súdu, 3/ na spravodlivý proces, 4/ na rovnosť strán a 5/ na ústne a verejné prejednanie veci v súdnych konaniach, správny súd osobitne žalobcu poučil o tom, že tento postup nie je možný, keďže v danom konaní správny súd koná a rozhoduje podľa Správneho súdneho poriadku, ktorý neumožňuje ustanovenie zástupcu z radov advokátov účastníkovi konania zo strany správneho súdu. Správny súd zároveň žalobcovi oznámil, že v predmetnej veci nejde o vec povinného zastúpenia v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) SSP, a preto bude správny súd vo veci ďalej konať aj v prípade, že žalobca nie je v predmetnej veci právne zastúpený. Správny súd žalobcu tiež poučil, že v prípade, ak má záujem o poskytnutie právnej pomoci a zastupovanie v predmetnom konaní, je potrebné, aby sa so svojou žiadosťou obrátil priamo na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 SSP) v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci. 33. Vo vzťahu k žalobcovmu opakovanému návrhu, aby mu správny súd, pokiaľ nevyhovie návrhu žalobcu a neustanoví mu právneho zástupcu (advokáta) v tomto konaní, ustanovil za procesného opatrovníka súdneho úradníka, správny súd uvádza, že Správny súdny poriadok síce upravuje ustanovenie procesného opatrovníka správnym súdom, len čo sa dozvie o skutočnosti, že fyzická osoba nemá spôsobilosť samostatne konať a nemôže byť riadne zastúpená zákonným zástupcom (§ 36 a nasl. SSP), avšak aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy pri fyzickej osobe len za splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Z dikcie zákona je zrejmé, že v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba procesnú spôsobilosť, musí byť v správnom súdnom konaní náležite zastúpená, pričom absencia spôsobilosti fyzickej osoby samostatne konať pred správnym súdom môže byť spôsobená rôznymi skutočnosťami, a to napríklad vekom alebo rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ žalobca odôvodnil svoj návrh skutočnosťou, že ak mu správny súd neustanoví právneho zástupcu, žiada o ustanovenie procesného opatrovníka v súlade s § 36 a nasl. SSP, správny súd z takto formulovaného návrhu a ani v kontexte prejednávanej veci, nevzhliadol nijaký dôvod na ustanovenie procesného opatrovníka v zmysle § 36 SSP, pričom žalobca ani nepreukázal a ani sám netvrdil, že by nemal spôsobilosť samostatne konať v plnom rozsahu. 34. Vo vzťahu k žalobcovmu návrhu, aby správny súd pribral/pripustil pristúpenie jeho matky na strane žalobkyne a riaditeľky Centra právnej pomoci na strane žalovaného do konania, správny súd uvádza,
že v zmysle všeobecného vymedzenia účastníkov konania podľa § 32 ods. 1 SSP, účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. Zároveň podľa § 32 ods. 3 SSP ďalšími účastníkmi konania sú tí, a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak, b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom, alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, a c) ktorých za účastníkov označuje zákon. Všeobecné vymedzenie sa uplatní vtedy, ak zákon neustanovuje inak, teda ak nejde o osobitné vymedzenie účastníkov konania. V danom konkrétnom prípade žalobca správnou žalobou žiada o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o neposkytnutí predbežnej právnej pomoci, o ktorú požiadal žalobca v jeho žiadosti, a teda napadnuté rozhodnutie sa týka výlučne osoby žalobcu a nezakladá, nemení a neruší žiadne subjektívne práva alebo povinnosti jeho matky. Zároveň správny súd z administratívneho spisu nezistil dôvodnosť postupu správneho súdu podľa § 33 SSP, ktorý sa obligatórne aplikuje v prípade, ak sa od začatia konania nekoná s niekým, o ktorého právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať. V tomto prípade má správny súd povinnosť pribrať takúto osobu do konania ako účastníka konania, len čo sa o tom dozvie, čo nie je tento prípad. Správny súd zároveň dodáva, že samotný príbuzenský vzťah žalobcu a jeho matky, bez preukázania priameho vplyvu (následku) súdneho konania na jej právnu sféru, nie je významný pre priznanie statusu (postavenia) účastníka konania. Keďže neboli splnené zákonné podmienky podľa § 33 SSP, správny súd nevydal uznesenie o pribratí matky žalobcu do konania. 35. Rovnako správny súd vyhodnotil ako nedôvodný návrh žalobcu na pribratie riaditeľky Centra právnej pomoci do predmetného konania. V prvom rade správny súd poukazuje na § 180 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Žalovaným v danom prípade je Centrum právnej pomoci, ktoré vydalo rozhodnutie o neposkytnutí predbežnej právnej pomoci, pričom správny súd len stručne uvádza, že sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, a nie osobné konanie/nekonanie riaditeľky (súkromnej osoby), resp. riaditeľky ako osoby vykonávajúcej funkciu štatutárnej zástupkyne žalovaného (Centra právnej pomoci). Samotný výkon funkcie riaditeľky žalovaného orgánu verejnej správy (Centra právnej pomoci) nezakladá postavenie samostatného účastníka konania pred správnym súdom. 36. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na spojenie vecí podľa § 65 SSP, t. j. všetkých súdnych konaní vedených na Správnom súde v Bratislave, ktoré predstavujú „pokračujúcu situáciu“ všetkých konaní proti Centru právnej pomoci ako žalovanému, správny súd uvádza, že lustráciou vykonanou v registri správneho súdu bolo zistené, že žalobca podal niekoľko správnych žalôb (aktuálne je viac ako 15 aktívnych konaní) proti žalovanému ako Centru právnej pomoci, pričom v každom konaní sa preskúmava zákonnosť iného rozhodnutia a/alebo postupu žalovaného ako orgánu verejnej správy, ktoré skutkovo nesúvisia (aj keď žalobca tvrdí, že v zásade ide súhrnne o pokračovanie porušovania práv žalobcu zo strany žalovaného). Správny súd aj vzhľadom na množstvo aktívnych konaní, pridelených viacerým senátom, nevzhliadol potrebu ich spájania na spoločné konanie, a to najmä s ohľadom na hospodárnosť konania, nakoľko žalobca aktívne dopĺňa svojimi vyjadreniami a opakovanými návrhmi jednotlivé správne žaloby, kde len v danom prejednávanom prípade má súdny spis cez 4.000 listov. Správny súd zároveň nevzhliadol obligatórny dôvod spojenia vecí podľa § 65 ods. 3 SSP. Správny súd naviac dodáva, že navrhované spojenie vecí by nebolo ani v prospech tzv. „procesnej ekonómie“, nakoľko žalobca žiada preskúmať nezákonnosť rôznych druhov rozhodnutí alebo opatrení žalovaného. V prípade rozhodnutí vydaných žalovaným na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci, sú tieto navyše vydané v rôznych „štádiách“ posudzovania žiadosti poskytnutia právnej pomoci zo strany žalovaného (v danom prípade ide o rozhodnutie predbežnej povahy, viažuce sa na konkrétny úkon – podanie námietky zaujatosti). Z § 65 SSP napokon vyplýva, že správny súd môže (nemá povinnosť) veci spájať na spoločné konanie. K posúdeniu prípustnosti správnej žaloby 37. K posúdeniu prípustnosti správnej žaloby správny súd uvádza, že v správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo rušia oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 38. Správny súd sa zaoberal pre vec podstatnou otázkou prieskumu rozhodnutia o neposkytnutí predbežnej právnej pomoci. Pre prehľadnosť ďalšej argumentácie je nutné uviesť, že podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci platí, že ak žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci požiada súčasne aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci v určitej jeho veci (na konkrétny úkon), tak Centrum právnej pomoci (žalovaný) rozhoduje až dvoma rozhodnutiami. Najprv žalovaný rozhodne o tej časti žiadosti, ktorou žiadateľ žiada o predbežné poskytnutie právnej pomoci, pretože táto sa poskytuje v naliehavých a neodkladných prípadoch, kedy žiadateľovi hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty (napr. na podanie žaloby, alebo opravného prostriedku, či na vykonanie iného procesného úkonu a pod.). Ide o prípady, kedy je žiadateľovi potrebné poskytnúť bezodkladnú (čo najrýchlejšiu) ochranu jeho práv a oprávnených záujmov, z ktorého dôvodu v tomto štádiu konania a rozhodovania žalovaný má čas skúmať iba to, či zmeškanie lehoty žiadateľovi skutočne hrozí alebo nie, ak by žalovaný nerozhodol urýchlene o žiadosti žiadateľa o priznanie právnej pomoci v celom rozsahu. Až následne žalovaný vydá v poradí druhé rozhodnutie aj o tej časti žiadosti, kde žiadateľ žiada o priznanie právnej pomoci pre určitý úkon alebo konanie, bez ohľadu na neodkladnosť podania, pričom tu žalovaný skúma už aj splnenie zákonných podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, t. j. či žiadateľ nie je v hmotnej núdzi, či sa v prípade žiadateľa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu a aká je hodnota sporu. Inými slovami, keď žiadateľ podá písomnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, v ktorej súčasne požiada aj o predbežné (naliehavé) poskytnutie právnej pomoci, žalovaný vydáva dve rozhodnutia, pričom rozhodnutím o predbežnom poskytnutí alebo neposkytnutí právnej pomoci žalovaný nie je viazaný pri svojom rozhodovaní o jej riadnom poskytnutí alebo neposkytnutí (predbežné poskytnutie právnej pomoci ešte nemusí znamenať, že bude automaticky bez splnenia zákonných podmienok žiadateľovi poskytnutá aj riadna právna pomoc a opačne). 39. Zákon o poskytovaní právnej pomoci upravuje otázku možného využitia opravného prostriedku explicitne tak v prípade vydania rozhodnutia žalovaného o predbežnom poskytnutí právnej pomoci žiadateľovi (§ 11 ods. 2), ako aj pri druhom type rozhodnutia o nároku na poskytnutie právnej pomoci (§ 10 ods. 5), a to tak, že proti nim nie je možné podať opravný prostriedok. Zároveň podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci platí, že proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia, pričom zákonodarca túto možnosť v prípade rozhodnutia Centra právnej pomoci o neposkytnutí predbežnej právnej pomoci (tu preskúmavané rozhodnutie) explicitne nikde vo svojich ustanoveniach neupravuje. Skutočnosť, že zákonodarca sa v zákone o poskytovaní právnej pomoci vyslovene nezmieňuje o možnosti podať správnu žalobu aj proti rozhodnutiu žalovaného o predbežnom neposkytnutí právnej pomoci, ešte bez ďalšieho neznamená, že by proti nemu správna žaloba prípustná nebola. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na § 7 písm. e) SSP, podľa ktorého a contrario, ak by rozhodnutie majúce charakter hoc aj len predbežnej povahy, mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žiadateľa, tak aj takéto rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 40. V danom konkrétnom prípade správny súd zohľadnil skutkové okolnosti prípadu žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o neposkytnutí predbežnej právnej pomoci (negatívne rozhodnutie orgánu verejnej správy) sa nepochybne dotklo práv a oprávnených záujmov žalobcu, pretože nezvratne zmeškal lehotu na vykonanie úkonu – podanie námietky zaujatosti podľa § 52 ods. 2 CSP. Táto sa striktne viaže na prekluzívnu lehotu na jej riadne a včasné uplatnenie, keďže na neskoro podanú námietku súd neprihliada. Z uvedeného dôvodu správny súd pristúpil k vecnému prieskumu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. K preskúmaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného 41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP.
42. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok žalobcu posúdiť, či žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci 43. Žalobca v správnej žalobe namieta nedostatočne zistený skutkový stav, a to z dôvodu nepreskúmania priloženého „dôkazu“ (námietky zaujatosti) a neposkytnutia predbežnej právnej pomoci žalobcovi z dôvodu oneskoreného podania žiadosti o poskytnutie predbežnej právnej pomoci. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaný poprel zmysel a účel § 11 ods. 1 a 2 a § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pričom poukázal na to, že žalovaný nemá povinnosť skúmať splnenie zákonných podmienok na priznanie pomoci (§ 6 ods. 1 zákona o poskytnutí právnej pomoci), ale jediným faktorom bola preukázaná neodkladnosť žalobcovho podania (námietky zaujatosti). Z uvedeného dôvodu mal žalovaný podľa žalobcu povinnosť konať neodkladne, čo nevykonal a zasiahol tak do práva žalobcu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v súlade s § 191 ods. 1 písm. c), d), e) f) a g) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 44. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci predpokladom priznania predbežného poskytnutia právnej pomoci je reálna hrozba nebezpečenstva zmeškania lehoty na procesný úkon a súčasne žiadosť žiadateľa o priznanie predbežného poskytnutia právnej pomoci. Aplikácia § 11 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci súvisí s uplatnením práva viazaného primárne na zákonom stanovené lehoty. 45. Po oboznámení sa správneho súdu s obsahom administratívneho spisu žalovaného a primárne so žiadosťou žalobcu o poskytnutie právnej pomoci je zrejmé, že žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci v rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 18C/59/2020, ako aj za účelom podania odvolania, resp. iného opravného prostriedku na Krajský súd Nitra (časť C. žiadosti). V časti D žiadosti žalobca žiadal aj o poskytnutie predbežnej právnej pomoci vo vzťahu k podaniu námietky zaujatosti, v lehote 7 dní od kedy sa o dôvode možnej zaujatosti sudcov Krajského súdu v Nitre a Okresného súdu Nové Zámky dozvedel, t.j. žalobca uviedol dátum 28.01.2025 a bližšie konkretizoval koniec uplynutia zákonnej lehoty na vykonanie tohto úkonu na deň 03.02.2025. 46. Žalobca žiadosť doručil žalovanému dňa 02.02.2025, čo nepochybne vyplýva aj z pečiatky žalovaného na predmetnej žiadosti, z ktorej je zrejmé, kedy bola žiadosť u žalovaného evidovaná, resp. doručená žalovanému. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o nepriznaní predbežnej právnej pomoci, ktoré odôvodnil v podstate tým, že vzhľadom k tomu, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci bola žalobcom doručená dňa 02.02.2025, t. j. v nedeľu, nie je možné zabezpečiť v lehote uvedenej žiadateľom kvalifikovanú právnu pomoc a žiadateľovi predbežne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci v uvedenej právnej veci. Napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.02.2025 bolo žalobcovi doručené dňa 05.02.2025. 47. V tejto súvislosti správny súd ustálil, že podstatný (jediný) dôvod odmietnutia žiadosti o poskytnutie predbežnej právnej pomoci, ako aj podstata argumentácie žalovaného spočíva v tom, že žiadosť žalobcu bola doručená v nedeľu dňa 02.02.2025, a preto nebolo možné priznať nárok na poskytnutie predbežnej právnej pomoci v súlade so žiadosťou žalobcu. 48. Správny súd v prvom rade konštatuje, že v súlade s § 11 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci ide (1) o prípady urýchleného predbežného poskytovania právnej pomoci, kde žalovaný nemá časový priestor na dokazovanie a vychádza primárne z údajov a dokumentov poskytnutých žiadateľom o právnu pomoc, (2) žalovaný sa preto musí spoliehať na údaj o plynutí tejto lehoty na vykonanie procesného úkonu, uvedený v žiadosti žalobcu (zo dňa 02.02.2025), podľa ktorého mu mala táto lehota uplynúť dňa 03.02.2025 a skúmať, či (3) na strane žalobcu (v čase podania žiadosti) môže nastať také nebezpečenstvo uplynutia lehoty, ktoré by žalovaný mohol odvrátiť skorým predbežným poskytnutím právnej pomoci žalobcovi. Inými slovami, žalovaný v takomto konaní posudzuje reálnosť
hrozby nebezpečenstva zmeškania lehoty na procesný úkon, pričom primárne vychádza z údajov a podkladov poskytnutých žiadateľom o poskytnutie právnej pomoci. 49. V preskúmavanej veci správny súd konštatuje, že žalobca v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci preukázal existenciu hrozby zmeškania lehoty a závery žalovaného, že z dôvodu doručenia žiadosti žalovanému až dňa 02.02.2025 (nedeľa) nebolo možné poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc na procesný úkon neobstoja, pretože žiadosť žalobcu bola žalovanému doručená včas, t. j. v čase kedy plynula zákonná lehota na vykonanie procesného úkonu žalobcu (podanie námietky zaujatosti). V danom prípade nie je podstatné, či žiadosť žalobcu bola doručená žalovanému v nedeľu, nakoľko žalovaný bezodkladne, t. j. najneskôr nasledujúci pracovný deň – v pondelok dňa 03.02.2025 mohol a mal posúdiť žiadosť žalobcu a rozhodnúť o priznaní alebo nepriznaní predbežnej právnej pomoci na základe žiadosti žalobcu. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie až dňa 05.02.2025, čo ale nemôže byť na ujmu žalobcu, ktorý, ako správny súd už vyššie uviedol, podal žiadosť o poskytnutie predbežnej právnej pomoci včas (v lehote na vykonanie procesného úkonu, vo vzťahu ku ktorému žiadal o priznanie predbežnej právnej pomoci). V čase podania žiadosti žalobcu bola teda splnená podmienka reálnej hrozby zmeškania lehoty na vykonanie procesného úkonu. Správny súd sa preto stotožnil s námietkou žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, nakoľko žalovaný nesprávne vyhodnotil naliehavosť, resp. hrozbu zmeškania procesného úkonu, ktorá vyplývala zo samotnej žiadosti a z tohto dôvodu došlo následne zo strany žalovaného aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu žiadosti žalobcu o poskytnutie predbežnej právnej pomoci. 50. Správny súd zdôrazňuje, že ak žiadateľ (v danom prípade žalobca) v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci požiada súčasne aj o jej predbežné (urgentné) poskytnutie, tak žalovaný rozhodne najprv o tom, či žiadateľovi „predbežne“ poskytne alebo neposkytne právnu pomoc (§ 11 zákona o poskytovaní právnej pomoci). Keďže toto rozhodnutie musí žalovaný prijať bezodkladne, pretože, ako už bolo uvedené, jedná sa o potrebu rýchleho (urgentného) poskytnutia žalobcovi „predbežnej“ právnej pomoci, tak v tomto štádiu rozhodovania žalovaný z časového hľadiska má priestor iba na skúmanie, či je naplnená jediná zákonná požiadavka na takéto „predbežné“ poskytnutie právnej pomoci a to, či žiadateľovi hrozí zmeškanie lehoty na nejaký procesný alebo hmotnoprávny úkon, na ktorého včasné a rýchle vykonanie sa žiadateľovi „predbežná“ právna pomoc priznáva alebo nepriznáva. V tomto „prvom“ štádiu rozhodovania nemá teda žalovaný priestor na zdĺhavé dokazovanie, alebo na vyzývanie žiadateľa na odstránenie nedostatkov jeho žiadosti. Až následne, po vydaní tohto „prvého“ rozhodnutia, žalovaný pristúpi k vydaniu rozhodnutia o poskytnutí právnej pomoci, t. j. už nie „predbežnom“ poskytnutí právnej pomoci (§ 10 zákona o poskytnutí právnej pomoci) pre účely riešenia žiadateľom zadefinovaného právneho problému. Pri vydávaní tohto v poradí „druhého“ rozhodnutia, už žalovaný skúma naplnenie aj ďalších zákonných podmienok, ako sú majetkové pomery žiadateľa, zrejmá bezúspešnosť sporu a jeho hodnota. Z uvedeného vyplýva, že až v tomto „druhom“ štádiu rozhodovania má žalovaný časový priestor na dokazovanie a zisťovanie skutočností rozhodných pre jeho rozhodnutie, a to v úzkej súčinnosti aj so samotným žiadateľom, ktorého môže aj vyzvať na ozrejmenie, či preukázanie pre rozhodnutie podstatných skutočností (§ 10 ods. 1 zákona o poskytnutí právnej pomoci). Správny súd naviac dodáva, že z vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.07.2026 nakoniec aj vyplýva, že žalobcovi bol „druhým“ rozhodnutím č. KaKN-/5001/2025-2331/2026 zo dňa 12.01.2026 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a na zastupovanie určený advokát. Žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 02.02.2025 bolo teda vyhovené. 51. Správny súd ďalšie tvrdenia žalobcu, vyjadrujúce skôr úvahy (prípadne nesúhlas) žalobcu s postupom žalovaného, (ako napr. konštatovanie žalobcu, že žalovaný nereaguje na jeho žiadosti a urgencie, ďalej že sa so všetkými žiadosťami žalobcu zaoberá formálne, napriek tomu, že pozná jeho veľmi zlú sociálnu a zdravotnú situáciu, ktorá sa neustále zhoršuje a konaním/ nekonaním žalovaného v rozpore so zákonom žalobcu neprimerane zaťažuje a prenáša na neho jeho povinnosti, pričom žalovaný sa podľa žalobcu primárne, okrem iného, mal oboznámiť s celým obsahom podania, resp. podrobne skúmať k žiadosti priloženú námietku zaujatosti, osobne spísanú žalobcom, prípadne ju právne skontrolovať, upraviť a sfinalizovať) vyhodnotil ako nedôvodné, všeobecné, bez relevantnej právnej argumentácie. Zároveň si treba uvedomiť, že žalovaný vybavuje množstvo rozsiahlej agendy a žiadosti o právnu pomoc rôzneho druhu, preto zákon (§ 10 ods. 1 o poskytovaní právnej pomoci) kladie zákonnú povinnosť preukázania tvrdení uvádzaných v žiadosti o právnu pomoc na žiadateľa, predovšetkým v záujme ktorého by malo byť, aby čo najpresnejšie a najmä, s dostatočným časovým
predstihom, zadefinoval svoj právny problém a následne sa s riadnou a včasnou žiadosťou obrátil na žalovaného. 52. Ako už bolo vyššie uvedené, ďalšie body správnej žaloby správny súd považuje za všeobecné, bez priliehavej argumentácie prepájajúcej tieto s posudzovanou vecou, pričom v daných bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté žalobné námietky nezákonnosti voči preskúmavanému rozhodnutiu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o neustálom porušovaní žalobcových práv a spôsobovaní ujmy žalobcovi (jeho matke), tak žalobca predniesol opäť len všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky s poukazom na vybrané ustanovenia Ústavy SR, citácie medzinárodnej, či vnútroštátnej judikatúry, avšak bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na predmetnú vec. Týmto žalobným námietkam chýba konkrétny materiálny obsah zabezpečujúci presadzovanie záujmov ochrany subjektívnych práv žalobcu v konkrétnej prejednávanej veci. Tieto ďalšie žalobné body sú formulované príliš všeobecne bez konkrétnych faktických dôkazov alebo väzby na skutkový stav, čo neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum. Žalobca v správnej žalobe, ako aj v rozsiahlych písomných podaniach poukazuje na rôzne civilné, trestné, či správne súdne konania, ktoré nemajú s prejednávanou vecou žiadnu súvislosť a nemajú vplyv na súdny prieskum v danej veci. 53. Na záver správny súd upriamuje žalobcovu pozornosť na to, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Záver 54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (najmä bod 48, 49, 50 tohto rozhodnutia) správny súd vyhodnotil podanú správnu žalobu ako dôvodnú, a preto s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil. Keďže sa identifikované nedostatky právneho posúdenia a nedostatočného vyhodnotenia skutkového stavu týkali napadnutého rozhodnutia, ktorým sa predbežne neposkytla právna pomoc žalobcovi vo vzťahu k vykonaniu procesného úkonu, na ktorého podanie v čase rozhodovania správneho súdu, už márne uplynula zákonná lehota, správny súd nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania vrátiť vec na ďalšie konanie žalovanému. 55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).