Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/165/2023 0723101460 27. 05. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101460.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, A., B. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: obec Moravské Lieskové, so sídlom Moravské Lieskové 657, 916 42 Moravské Lieskové, IČO: 00 311 791, zastúpený: Advokát CIBULKA, s.r.o., so sídlom Hodžova 1488/53, 911 01 Trenčín, IČO: 55 673 121, proti žalovanému: Slovenská inovačná a energetická agentúra, so sídlom Bajkalská 27, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr/310IP220067001/2022, č. z. 2023/EŠIF/ zo dňa 05.12.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Slovenská inovačná a energetická agentúra vydala rozhodnutie číslo konania: Spr/310IP220067001/2022, číslo záznamu: 2023/EŠIF/22722 zo dňa 21.08.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla tak, že žalobca je povinný v súlade s § 41 ods. 5 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 292/2014“), z dôvodu porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Zateplenie objektu materskej školy a modernizácia plynovej kotolne“, ktorá bola vyhlásená uverejnením Výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č. 65/2017 zo dňa 31.03.2017 pod značkou 4061-WYP, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, konštatovaných Úradom pre verejné obstarávanie v rozhodnutí o kontrole dodržania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov č. 15602-6000/2022-OD/6 zo dňa 31.05.2023, vrátiť finančné prostriedky vo výške XX.XXX,XX eur, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 2. Na podklade podaného odvolania žalobcu vydal generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutie číslo konania: Spr/310IP220067001/2022, číslo záznamu: 2023/EŠIF/ zo dňa 05.12.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový orgán podpísal prvostupňové rozhodnutie elektronicky elektronickým podpisom s mandátnym certifikátom s kvalifikovanou elektronickou pečaťou dňa
21.08.2023 o 12.40 hod., a preto prvostupňové rozhodnutie podľa žalovaného spĺňa všetky náležitosti podľa § 47 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). 4. Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán sa dostatočne vysporiadal s porušeniami zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VO“), ktoré uviedol Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj „ÚVO“). V prvostupňovom rozhodnutí tak boli jasne a zrozumiteľne uvedené porušenia na úseku verejného obstarávania. 5. Žalovaný sa vysporiadal aj s časovým hľadiskom začatia správneho konania, pričom uviedol, že v danom prípade bol naplnený predpoklad v zmysle § 41 ods. 3 zákona o príspevku pre ďalší postup spočívajúci v podaní podnetu poskytovateľa orgánu prvého stupňa ako správnemu orgánu na konanie podľa § 41 ods. 5 zákona o príspevku, pretože v prejednávanom prípade boli konštatované porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany Úradu pre verejné obstarávanie ako orgánu oprávneného rozhodovať o porušení zákona o verejnom obstarávaní, uvedené v rozhodnutí ÚVO a tiež v správe z opätovnej kontroly zo dňa 15.02.2022, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalobca ako prijímateľ bol prostredníctvom žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov vyzvaný na vrátenie stanovenej časti poskytnutého príspevku v súlade so zmluvou o poskytnutí NFP a zákonom o príspevku. Keďže žalobca ako prijímateľ na základe žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov nevrátil stanovenú časť poskytnutého príspevku v určenej lehote 120 dní odo dňa jej doručenia, t. j. do 31.10.2022 a zároveň nepožiadal poskytovateľa o uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia podľa § 45 zákona o príspevku, poskytovateľ v súlade so zákonom o príspevku podal podnet správnemu orgánu za účelom začatia správneho konania vo veci uloženia povinnosti vrátiť sumu uvedenú v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov podľa § 41 ods. 5 zákona o príspevku. Žalovaný mal po preskúmaní skutkového stavu za to, že v prejednávanom prípade boli naplnené predpoklady na začatie správneho konania v zmysle § 41 ods. 5, na základe čoho prvostupňový orgán rozhodol o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť sumu uvedenú v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 6. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 21.12.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. 7. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutia nie sú datované, a teda nie je možné určiť, kedy boli vydané. Žalobca mal za to, že tieto rozhodnutia trpia vadou, keďže neobsahujú povinnú náležitosť ustanovenú zákonom, t. j. dátum vydania rozhodnutia, a teda obe rozhodnutia sú v rozpore so zákonom, čo je samo o sebe dôvodom pre ich zrušenie. Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, že prvostupňové rozhodnutie bolo podpísané (autorizované) elektronicky, a preto v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o eGovernmente“) spĺňa všetky náležitosti podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku. Mal za to, že autorizácia nahrádza iba úradnú pečiatku a dátum podpisu, avšak nenahrádza dátum vydania rozhodnutia. 8. Ďalej žalobca namietol, že žalovaný v minulosti vykonal na predmetnom projekte dve kontroly, pričom žiadna z týchto kontrol neobsahovala záver o porušení zákona, a to dokonca ani len v rovine neurčitého konštatovania. Práve naopak, ako správa z administratívnej finančnej kontroly doručená 23.9.2018 (druhá ex ante kontrola), tak aj správa z administratívnej finančnej kontroly doručená 05.12.2018 (už to bola následná ex post kontrola) obsahovali zhodne záver o nezistení porušenia princípov a postupov verejného obstarávania s odporúčaním a potvrdením, že vo finančnej operácii je možné pokračovať. Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, že mal porušiť § 10 ods. 2 zákona o VO, a to princíp transparentnosti a princíp nediskriminácie. 9. Žalobca mal za to, že takýto postup je v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosťou konania orgánov verejnej správy, ako aj s princípom legitímneho očakávania. Žalobca namietol, že tvrdenie o porušení § 10 ods. 2 zákona o VO je tvrdením o porušení toho najvšeobecnejšieho
ustanovenia zákona o VO, pod ktoré sa dá vsunúť takmer všetko. Žalobca podčiarkol, že konal ako prijímateľ peňažných prostriedkov v súlade so zákonom o VO a všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto vrátenie finančných prostriedkov odmieta. 10. Žalobca uviedol, že správny orgán má povinnosť spoľahlivo a riadne zisťovať skutkový stav, no v danom prípade sa mu javí, že žalovaný pri svojom rozhodovaní o merite veci vychádzal len z jednej kontroly z verejného obstarávania, pričom ignoroval výsledky ostatných kontrol a neponúkal dôveryhodné odpovede na námietky žalobcu. Žalobca mal za to, že postup vo verejnom obstarávaní bol v poriadku, o čom svedčí aj to, že v celom procese verejného obstarávania žiaden z potencionálnych uchádzačov nepodal námietku ani žiadosť o vysvetlenie k danej problematike, prípadne k certifikátu, čo je veľmi podstatné pre vyvodený záver o tom, že bol podľa žalovaného porušený princíp nediskriminácie a princíp transparentnosti. 11. Žalobca ďalej namietol, že v rámci odvolacieho konania vzniesol v rámci procesnej opatrnosti aj námietku premlčania, avšak žalovaný sa s ňou vôbec nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.03.2024, pričom uviedol, že žalobca použil v žalobe rovnaké argumenty ako v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd preto v celom rozsahu odkazuje na stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia. 13. Žalobca ďalej zaslal repliku zo dňa 22.04.2024, v ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 14. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 15. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ju zamietol. 16. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.05.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku, v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. 19. Úlohou správneho súdu bolo, v rozsahu uplatnených žalobných námietok, preskúmať napadnuté rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy, ktorý mu predchádzal. Správny súd sa zameral na to,
či orgány verejnej správy postupovali v súlade so správnym poriadkom a či je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. K absencii dátumu na napadnutom rozhodnutí 20. Žalobca namietol, že ako v napadnutom rozhodnutí, tak aj v prvostupňovom rozhodnutí absentuje dátum vydania týchto rozhodnutí. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 21. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že žalovaný logickým a právne udržateľným spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu „absentuje“ dátum na vydaných rozhodnutiach. Žalovaný na strane 8 napadnutého rozhodnutia jasne odkázal, že aplikoval zákon o e-Governmente, pričom aplikoval aj príslušné európske nariadenia, podľa ktorých „kvalifikovaná elektronická pečiatka spĺňa tieto požiadavky: spája dátum a čas s údajmi spôsobom, ktorý v rozumnej miere zamedzuje možnosť nezistiteľnej zmeny údajov“ (čl. 42 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 zo dňa 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES v platnom znení). Uvedenému konaniu nemožno vytknúť pochybenie. 22. Správny súd odkazuje aj na právnu teóriu, ktorá sa ustálila v tom, že ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente, neobsahuje odtlačok úradnej pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa ustanovení tohto zákona. V zmysle zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti verejnej moci sú obsahovými náležitosťami elektronického formulára pre elektronický úradný dokument obsahové náležitosti rozhodnutia, pričom ak je niektorá z obsahových náležitostí podľa osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu, považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického úradného dokumentu vrátane príloh, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu, orgánom verejnej moci. Obsahom elektronického formulára pre elektronický úradný dokument môže byť aj identifikátor osoby (obdobne aj Potásch P. a kol. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 436–437). 23. Súčasne je potrebné uviesť, že ak by aj v rozhodnutiach absentoval dátum vydania (čo však neabsentuje), nejednalo by sa podľa správneho súdu o takú vadu, ktorá automaticky zakladala nezákonnosť rozhodnutí. Tu správny súd odkazuje na to, že by sa jednalo o procesnú vadu bez vplyvu na vecnú zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. K danému správny súd zároveň poukazuje na už ustálenú súdnu prax kasačného súdu, ktorý ustálil, že rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/136/2022 zo dňa 23.11.2023 alebo sp. zn. 1Stk/16/2022 zo dňa 28.03.2024). K charakteru rozhodnutia ÚVO 24. Žalobca ďalej namietol, že orgány verejnej správy vydali svoje rozhodnutia na podklade rozhodnutia ÚVO, pričom nevykonali žiadne svoje dokazovanie a „uspokojili“ sa len s týmto rozhodnutím. Žalobca poukázal na to, že uvedené konanie je v rozpore s princípom právnej istoty, pričom predchádzajúce kontroly boli bez nálezu. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 25. V súvislosti s rozhodnutím ÚVO správny súd uvádza, že vo vedenom administratívnom konaní bolo rozhodnutie ÚVO pre konajúce správne orgány záväzné, bez možnosti tieto závery v rámci vedeného administratívneho konania o vrátenie sumy ďalej posudzovať a kontrolovať. V tejto súvislosti odkazuje správny súd analogicky na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023 sumarizujúceho judikatúru kasačného súdu nielen v súvislosti s problematikou neprípustnosti prieskumu protokolu ÚVO / rozhodnutia ÚVO v samostatnom správnom súdnom konaní, ale aj práve v súvislosti so záväznosťou záverov vyplývajúcich z protokolu ÚVO / rozhodnutia ÚVO v administratívnom konaní podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. – jedná sa o obdobnú právnu úpravu ako je v § 41 ods. 5 zákona o príspevku: „74. Ustanovenie § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, ktoré upravuje právomoc správneho orgánu uložiť povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti, vyslovene uvádza, že tento „na
základe podnetu“ „rozhodne o vrátení“. V rámci tejto právomoci zákon neupravuje právo alebo povinnosť príslušného orgánu posudzovať závery Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý mu dal podnet. 75. Z kontextu celého znenia § 27a zákona o pomoci a podpore vyplýva, že riadiaci orgán síce môže prijímateľovi zaslať výzvu na vrátenie sumy, ktorú vyhodnotil ako nezrovnalosť, ale v prípade, že tento na základe výzvy sumu nevráti, nemá kompetenciu vydať autoritatívne rozhodnutie, ktorým by mu túto povinnosť uložil a bolo by zároveň exekučným titulom. Podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore sa musí obrátiť na Úrad pre verejné obstarávanie, ako špecializovaný orgán zodpovedný za kontrolu v oblasti verejného obstarávania (§ 137 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní), ktorý ak zistí nezrovnalosť, buď autoritatívne uloží prijímateľovi pokutu alebo vydá protokol, v ktorom porušenie pravidiel verejného obstarávania konštatuje. Následne musí podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore podať podnet na konanie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. .......... 77. Po vydaní protokolu podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore už príslušný orgán nevykonáva posudzovanie otázky porušenia pravidiel verejného obstarávania, ale iba rozhodne o povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti. Závery uvedené v protokole tak už príslušný orgán neposudzuje a nekontroluje, teda v tomto smere nerealizuje správnu úvahu. Tak žalovaný, ako ani prvostupňový správny orgán potom nemohli autonómne posudzovať to, či zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu právnej úpravy na úseku verejného obstarávania. Tento záver sa odvíja nielen od toho, že by tým vstúpili do zákonných právomocí iného orgánu verejnej správy (t. j. Úradu pre verejné obstarávanie), ale najmä od toho, že by sa tak dialo v čase, kedy bola otázka nezákonnosti postupu (v rámci verejného obstarávania) už príslušným orgánom verejnej správy s konečnými účinkami ustálená, a to práve v podobe vydania predmetného protokolu orgánom na to určeným. Ak by zákonodarca predpokladal, že riadiaci orgán bude sám posudzovať porušovanie predpisov na úseku verejného obstarávania, je nesporné, že by nevytvoril procesný postup, v rámci ktorého by zveril posúdenie týchto odborných otázok najskôr na to odborne spôsobilému orgánu, pričom na jeho zistenia (protokol) naviazal povinnosť podania podnetu práve týmto osobitným orgánom podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci. Rovnako, ak by mal porušenie pravidiel verejného obstarávania posudzovať priamo riadiaci orgán, vytvorila by sa dvojkoľajnosť posudzovania týchto otázok a - okrem iných - by mohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty. 78. Rozhodujúci orgán podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore tak koná jedine na základe podkladu, ktorý mu predložil špecializovaný orgán v oblasti verejného obstarávania, pričom len tento robí záver o porušení pravidiel verejného obstarávania a preto je jeho záver potrebné považovať za záväzný podklad pre vydanie rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. .......... 81. Vzhľadom na záver kasačného súdu o povahe protokolu ako záväzného podkladového opatrenia potom kasačný súd vyhodnocoval aj námietku sťažovateľa týkajúcu sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na to, že nebolo povinnosťou žalovaného ako ani prvostupňového orgánu vykonávať samostatné posúdenie porušenia pravidiel verejného obstarávania, správna úvaha pri odôvodneniach oboch rozhodnutí je podľa kasačného súdu dostatočná, jasne odôvodňuje povinnosť vrátiť finančné prostriedky ako aj opisuje predchádzajúce konanie a podklady, z ktorých rozhodnutia vychádzali.“ 26. S uvádzanými závermi sa stotožnil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 8Sfk/10/2024 zo dňa 20.02.2025, v rámci ktorého uviedol, že: „zistenia Úradu pre verejné obstarávanie sú pre ďalší postup riadiaceho orgánu v rámci správneho konania záväzné, správne orgány na tieto zistenia nenadväzujú žiadnou vlastnou (doplňujúcou alebo konkurenčnou) správnou úvahou, nie sú povolané zistenia Úradu pre verejné obstarávanie nahrádzať/alternovať alebo opätovne potvrdzovať ich vlastnými zisteniami alebo posúdeniami“ (odsek 25. odôvodnenia). 27. Na podklade vyššie uvedeného je tak potrebné konštatovať, že orgány verejnej správy nepochybili, ak prijali závery uvedené v rozhodnutí ÚVO a tieto ďalej nedopĺňali svojou vlastnou dôkaznou činnosťou. Ako to správne uviedol prvostupňový orgán (na strane 9 prvostupňového rozhodnutia), prvostupňový orgán nie je oprávnený spochybňovať závery plynúce z kontroly vykonanej Úradom pre verejné obstarávanie, a zároveň nie je oprávnený zasahovať do jeho kontrolnej činnosti. Súčasne ani námietky žalobcu uvedené v žalobe neboli podľa správneho súdu spôsobilé spochybniť tieto závery, pretože námietka o porušení právnej istoty, námietka o predchádzajúcich kontrolách bez nálezu a námietka
o tom, že bolo konštatované všeobecné porušenie princípu transparentnosti a princípu nediskriminácie, samé osebe nestačia na spochybnenie záverov Úradu pre verejné obstarávanie. 28. Pre úplnosť správny súd uvádza, že vyššie uvedená záväznosť protokolu UVO / rozhodnutia UVO (konštatujúceho porušenie zákona o VO) pre konajúce správne orgány nevylučuje možnosť, aby bol takýto protokol UVO / rozhodnutie UVO preskúmaný súdom v rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Aj v prípade, ak by bol súdny prieskum protokolu UVO / rozhodnutia UVO v konkrétnom prípade vylúčený, môžu byť takéto správne akty na návrh žalobcu preskúmané ako podkladové rozhodnutia podľa § 27 ods. 1 v spojení s § 191 ods. 3 písm. b) SSP. Žalobca však takýto postup v preskúmavanej veci súdu nenavrhol. Zároveň správny súd poukazuje v tomto smere na svoj záver v poslednej vete predchádzajúceho bodu tohto rozsudku. K námietke premlčania 29. Posledne žalobca namietol, že v rámci odvolacieho konania vzniesol v rámci procesnej opatrnosti aj námietku premlčania, avšak žalovaný sa s ňou nevysporiadal. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 30. Správny súd uvádza, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. S odkazom na uvedené správny súd vyhodnocoval danú námietku. 31. Žalobca sa v žalobe obmedzil výlučne na to, že „v odvolacom konaní vzniesol v rámci procesnej opatrnosti aj námietku premlčania, avšak žalovaný sa s ňou nevysporiadal.“ Žalobca túto námietku ďalej nerozvinul, a preto nie je správnemu súdu zrejmé, na podklade akých relevantných skutočností bola námietka premlčania vznesená, kedy mala uplynúť (ak vôbec) a podobne. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia však správny súd uvádza, že žalovaný na strane 13 uviedol aj časové aspekty, v rámci ktorých konal a rozhodol. Poukázal, a to aj dátumovo, kedy začalo konanie a kedy vydal rozhodnutie o vrátení sumy. Možno tak uzavrieť, že žalovaný sa vysporiadal aj s časovým hľadiskom vydania napadnutého rozhodnutia. 32. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol. 33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. 34. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).