Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/165/2023 0723101460 17. 04. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101460.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: obec Moravské Lieskové, Moravské Lieskové 657, 916 42 Moravské Lieskové, IČO 00 311 791, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Advokát CIBULKA, s.r.o., so sídlom Hodžova 1488/53, Trenčín, IČO 55 673 121, proti žalovanému: Slovenská inovačná a energetická agentúra, so sídlom Bajkalská 27, 827 99 Bratislava, IČO 00 002 801, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr/310IP220067001/2022 zo dňa 05.12.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.12.2023, takto rozhodol: Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 21.12.2023 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.12.2023 (v žalobe nesprávne uvedený dátum 21.12.2022, pozn. súdu), doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 21.12.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. Spr/310IP220067001/2022 zo dňa 05.12.2023, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa č. XXXX/XXXX/XXXXX zo dňa 21.08.2023 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť časť poskytnutého nenávratného finančného príspevku vo výške XX.XXX,XX eura z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania a ustanovení legislatívy Slovenskej republiky a Európskej únie vzťahujúcej sa na oblasť verejného obstarávania tovarov, služieb a stavebných prác. 2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže požadovaná suma predstavuje veľké peňažné prostriedky, ktoré by výrazným spôsobom zasiahli do chodu žalobcu ako obce; uvedený obnos peňažných prostriedkov predstavuje značnú časť ročného rozpočtu obce. Žalobcovi hrozí výrazné obmedzenie poskytovania zákonných povinností a služieb pre svojich obyvateľov, ako je zabezpečenie osvetlenia v obci a pod. Je všeobecne známe, že obce a samosprávy v aktuálnom období bojujú s výrazným navýšením cien energií, výpadkom podielových daní (práve na úkor štátu, ktorý tiež reprezentuje žalovaný), infláciou a celkovou zložitou finančnou situáciou. Suma XX XXX,XX eura je pre takúto obec už výrazným finančným zásahom do jej rozpočtu. Vymáhateľná suma by predstavovala vážny zásah do rozpočtu obce s tým, že vrátenie sumy je pre obec likvidačné, pričom okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by hrozila závažná ujma nielen žalobcovi, ale aj obyvateľom obce, ktorým zabezpečuje základné povinnosti vyplývajúce z príslušným právnych predpisov (napr. zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a iné). Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/219/2015-51 zo dňa 08.10.2015, kde bol odkladný účinok priznaný. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.03.2024 nesúhlasil s priznaním odkladného účinku správnej žalobe, pričom mal za to, že žalobca tvrdenie o závažnej ujme v prípade dlžnej sumy nijako nekonkretizoval, ani bližšie nezdôvodnil; nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho finančnú situáciu, z čoho by bolo možné posúdiť jeho hospodárske a finančné pomery, a teda neboli splnené
podmienky pre priznanie odkladného účinku. Žalobca nepreukázal svoju aktuálnu majetkovú situáciu, ani to, či v dôsledku jeho majetkových pomerov, prípadne finančného vývoja v určitom rozhodnom časovom období, by mu vznikla hrozba závažnej ujmy. Žalovaný prípadné priznanie odkladného účinku považoval tiež za rozporné s verejným záujmom, keď predmetom správneho konania bolo vrátenie časti poskytnutého nenávratného finančného príspevku poskytovaného z verejných zdrojov štátneho rozpočtu SR a Európskej únie. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 8. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 9. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 10. Na základe vyššie uvedených skutočností a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil, v čom spočíva tvrdená hrozba značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného v kontexte jeho celkovej majetkovej situácie. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne relevantné podklady, z ktorých by správny súd mohol posúdiť dôvodnosť ním uvádzaných tvrdení, nepostačuje tvrdenie, že ide o všeobecne známe skutočnosti, pretože majetková situácia žalobcu nie je všeobecne známou skutočnosťou. Žalobca neuviedol konkrétne údaje preukazujúce príjmy, výdavky, záväzky a pohľadávky obce a podobné relevantné informácie, keďže príjmy obcí /vo všeobecnosti/ nemusia plynúť len z podielových daní,
ale sú to napr. aj výnosy miestnych daní a poplatkov podľa osobitného predpisu, nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti obce a jej rozpočtových organizácií, úroky a iné príjmy z finančných prostriedkov obce, sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou, dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce a pod. Samotné všeobecné tvrdenie žalobcu, že suma, ktorú je povinný vrátiť predstavuje značnú časť ročného rozpočtu, a to bez predloženia alebo označenia akýchkoľvek dôkazov, z ktorých by bol zrejmý objem finančných prostriedkov, s ktorými obec hospodári, nie je dostatočným dôvodom, ktorý by odôvodňoval priznanie odkladného účinku. 11. Správny súd zdôrazňuje, že v prípade výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej moci logicky dochádza k negatívnym následkom vo vzťahu k činnosti akéhokoľvek subjektu a tieto následky možno všeobecne predpokladať. Žalobca však žiadnym spôsobom neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na jeho činnosť a plnenie jeho zákonných povinností. Žalobca rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal, že vo veci bolo začaté konanie o výkon rozhodnutia, hoci ani samotné začatie exekučného konania, bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v § 185 písm. a) SSP (príp. § 185 písm. b/ SSP), nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe. 12. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku, či už v zmysle § 185 písm. a) alebo b) SSP. Pri dôvode týkajúcom sa § 185 písm. a) SSP (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca však tvrdenú hrozbu závažnej ujmy bližšie nešpecifikoval a neodôvodnil tak, aby uvedené bolo možné relevantne posúdiť, a to najmä v kontexte jeho hospodárskych, majetkových a finančných pomerov. Na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žalobca správnemu súdu žiadne relevantné doklady. 13. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný a nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Bolo výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. 14. Pokiaľ v prípade súdneho prieskumu správy o zistenej nezrovnalosti č. 21501352/S01 zo dňa 30.07.2015 a Správy o zistenej nezrovnalosti č. 21501353/S01 zo dňa 30.07.2015 bola uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/219/2015 – 51 zo dňa 08.10.2015 odložená vykonateľnosť týchto rozhodnutí, uvedené rovnako nie je argumentom svedčiacim dôvodnosti priznania odkladného účinku v tu prejednávanej veci. Správnemu súdu jednak nie sú známe skutkové okolnosti, za ktorých bolo skôr vydané rozhodnutie prijaté a súčasne pri posudzovaní dôvodnosti priznania odkladného účinku súd vždy vychádza zo stavu zisteného v čase rozhodovania, teda nie zo skutočnosti, že niekedy v minulosti žalobca spĺňal podmienky, pre ktoré bolo dôvodné odložiť výkon rozhodnutia. Naviac uvedené rozhodnutie bolo vydané aj za odlišnej procesnej úpravy, kedy o odklade vykonateľnosti v zmysle vtedy účinného § 250c veta druhá O.s.p. rozhodoval na základe vlastnej právnej úvahy predseda senátu. 15. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom v preskúmavanej veci sa verejný záujem týka riadneho a zákonného nakladania s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov (štátny rozpočet a zdroje EÚ). 16. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).