Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 1S/38/2023 0723100481 08. 05. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100481.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX D., právne zastúpený: LEGAL CARTEL, s. r. o., Na Hrebienku 40, 811 02 Bratislava, IČO 36 677 175, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO3-2023/002118-012 zo dňa 23.05.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: I. Predmet súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v ktorého mene konal minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“), č. SPSČPO3-2023/002118-012 zo dňa 23.05.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov“) zamietol odvolanie podané: A. B. C. A. (ďalej len „účastník konania“ alebo „žalobca“), a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17 zo dňa 16.01.2023 (ďalej len „personálny rozkaz“). II. Priebeh administratívneho konania 2. Minister vnútra ako prvostupňový orgán personálnym rozkazom dňom 01.02.2023 preložil podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov účastníka konania z funkcie zástupcu riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „útvar“) na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trebišove Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Účastníka konania odvolal z doterajšej funkcie dňom 31.01.2023. Ustanovenie do funkcie dňom 01.02.2023 vykonal riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove. 3. Dôvodom bolo, že účastník konania poskytol informácie o svojich nadriadených, ktoré sa týkali ich služobnej činnosti, služobného zaradenia, zmeny ich zdravotnej klasifikácie, disciplinárnych previnení a ďalších údajov neoprávnenej osobe mimo rezort ministerstva a keďže si to vyžadoval dôležitý záujem
štátnej služby. Ten spočíval v zabezpečení riadneho fungovania útvaru a vo vedení podriadených policajtov k dodržiavaniu služobnej disciplíny. 4. Podľa ministra vnútra účastník konania z vlastnej iniciatívy poskytol informácie o svojich nadriadených, t. j. o: A. A. E. D. (riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru), F. B. G. H. (riaditeľ riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru), F. G. I. J. (bývalý veliteľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru) ohľadom skutočností vyplývajúcich z ich služobnej činnosti a ich služobného zaradenia, ako aj k svojej osobe, a to neoprávnenej osobe mimo rezort, konkrétne poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky G. A. (ďalej len „poslanec“), od ktorej sa po politickej línii dostali k vedeniu ministerstva. Podľa účastníka konania poskytnutie informácií z jeho strany sa nezakladali na pravde, takéto informácie neposkytol a časťou týchto informácií nikdy nedisponoval. Toto bolo vyhodnotené ako v príkrom rozpore so skutočnosťami, ktoré sú uvedené v osobnom liste poslanca adresovanému ministrovi vnútra zo dňa 31.08.2022. V dôležitom záujme štátnej služby je riadne fungovanie mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru, čo je znemožnené znižovaním profesionality priameho nadriadeného a nepriame obviňovanie riaditeľa riaditeľstva, zodpovedného za ustanovenie riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru do funkcie. Rozdielny náhľad na jej fungovanie účastníkom konania a jeho priamym nadriadeným a absencia komunikácie s ním, sa negatívne preniesla aj na podriadených príslušníkov a neprispievala k napredovaniu útvaru ako celku. 5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil personálny rozkaz. Na úvod napadnutého rozhodnutia zhrnul zistený skutkový stav (s. 1 až 15 napadnutého rozhodnutia). Zhodnotil, že možnosť ministra vydať personálny rozkaz v danom prípade vyplynula z § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov, keď návrh bol ministrovi predložený prezidentom Policajného zboru. Zdôraznil, že minister v personálnom rozkaze postupoval v súlade s § 35 ods. 2, ako aj súvisiacim § 35 ods. 9 tohto zákona. 6. K nepodpísaniu personálneho rozkazu poukázal na metodiku pre spracovávanie a vydávanie personálnych rozkazov a disciplinárnych rozkazov a na to, že podpísaný je originál personálneho rozkazu, odpisy sa už len označujú označením v. r. (vlastnou rukou). 7. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že účastník konania bližšie neuviedol, v čom mala spočívať nesprávna interpretácia § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov. Žalovaný uviedol, že hmotnoprávne podmienky jeho aplikácie boli splnené (odôvodnený návrh na preloženie a vymedzenie dôležitého záujmu štátnej služby). 8. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia personálneho rozkazu pre jazykovú a logickú nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov uviedol, že dňa 09.11.2022 boli do spisového materiálu včlenené podklady k začatiu konania, a to dokumenty, ktoré boli prílohou k listu poslanca zo dňa 31.08.2022. Dôvodom vydania personálneho rozkazu neboli skutočnosti uvádzané poslancom, ale to, že účastník konania neoprávnene tejto osobe poskytol informácie o sebe a svojich aktuálnych a bývalých nadriadených; tie neboli uvedené v liste poslanca, ale v priloženej dokumentácii k tomuto listu. Obdobne žalovaný posúdil aj námietky o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, o rozpore zisteného stavu veci so spisom a o podstatnom porušení ustanovení o konaní zo strany prvostupňového orgánu. Uviedol, že obsah samotného listu poslanca nebol podstatný, pretože v konaní sa iba preukazovali informácie o nadriadených, ktoré sa dostali do dispozície poslanca a kto mu ich poskytol. Preto samotný list poslanca bol nadbytočným podkladom. Účastník konania nezaradenie tohto listu namietal až po doručení personálneho rozkazu. Žalovaný tejto požiadavke vyhovel, priložil ho do spisu, o čom bol účastník konania oboznámený. 9. K tvrdeniu, že nie je pravdou, že účastník konania poskytol informácie o svojich nadriadených poslancovi, poukázal žalovaný na to, že sám poslanec v liste zo dňa 31.08.2022 uviedol, že účastník konania vyjadril ochotu poskytnúť mu základné fakty k situácii na útvare, a to písomne a neanonymne. Poslanec v ňom uviedol aj to, že ich priložil v nezmenenej podobe. Žalovaný považoval tieto podklady za zadovážené v súlade s § 243 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov. Ďalej poukázal na to, že na pracovnom stretnutí u viceprezidenta Policajného zboru (dňa 21.10.2022) účastník konania najprv poprel stretnutie s poslancom, neskôr ho však priznal a uviedol, že obsah podania nepísal on, ale bývalý veliteľ J.. Účastník uviedol, že nevie, čo bolo obsahom podania, pretože ho nepísal on, ale ho iba doručil.
Podľa žalovaného však z personálneho rozkazu vyplýva, že nežiaduce konanie účastníka konania sa definuje ako poskytnutie informácií a nie ako ich vytvorenie. 10. K tomu, že vo vzťahu k účastníkovi konania absentujú disciplinárne konania, uviedol, že to je bez právneho významu, keďže posudzovanie týchto disciplinárnych konaní nevyplýva z § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov. 11. K všeobecnej poznateľnosti informácií, ktoré boli poskytnuté poslancovi, uviedol, že údaje v podobe, v akej boli priložené k listu poslanca, nenapĺňajú kritériá všeobecne známej skutočnosti. Sú v nich vymedzené konkrétne právne úkony, služobné činnosti, tie sú označené spisovou značkou, ide o výsledky výkonu personálnej a disciplinárnej právomoci (napríklad rozhodnutia lekárskej komisie či rozhodnutia o znížení osobného príplatku). K týmto údajom má prístup len veľmi obmedzený okruh subjektov. Tieto informácie by neboli sprístupnené ani v rámci slobodného prístupu k informáciám. Ich cieľom nemuselo byť poškodzovanie konkrétnych osôb, ale ich dosah bol nepriaznivý na celý útvar v dôsledku zníženia profesionality funkcionárov vytváraním negatívneho obrazu o činnosti policajtov. Ani námietka, že účastník nemohol s väčšinou týchto informácií disponovať, nie je na mieste keďže to bolo napríklad v rozpore s tvrdením účastníka konania o všeobecnej známosti týchto informácií. To, že nie je pôvodcom týchto informácií, a to že ich len doručil a že pôvodcom je G. J., poukazuje na to, že samotný účastník konania objasnil spôsob, akým sa dostal k informáciám o svojich nadriadených. 12. K neprípustnosti listu poslanca zo dňa 31.08.2022 uviedol, že tento list nebol počas prvostupňového konania zaradený medzi dôkazmi a je preto rozporuplné, ak účastník konania na jednej strane za nedostatok personálneho rozkazu považuje to, že administratívny spis nie je úplný kvôli absencii listu a na druhej strane tvrdí, že tento nezačlenený podklad predstavuje dôkaz v konaní. Úlohou žalovaného nebolo posudzovať, či minister vnútra zaobchádzal s listom oprávnene a poukázal na to, že sám poslanec vo svojom druhom liste zo dňa 21.11.2022 označil tento list za oficiálny a vyzýval na dôsledné prešetrenie informácií. Žalovaný poukázal na to, že poslanec sa v liste zo dňa 31.08.2022 neidentifikoval ako súkromná osoba, ale deklaroval, že ide o list poslanca a oslovil adresáta listu „Vážený pán minister A., milý kolega E.“. Doplňujúce oslovenie možno chápať ako kolegiálne vyjadrenie politickej príslušnosti. Z listu je zrejmé, že nevyzýval na prešetrenie veci súkromnú osobu E. A., pretože súkromná osoba nemá žiadnu kompetenciu na prijatie akýchkoľvek opatrení v rámci ministerstva vnútra. List ako taký preto nevykazuje žiadne známky nezákonného získania. 13. Žalovaný nespochybnil účastníkom konania deklarované dodržiavanie služobných podpisov, jeho výsledky či komunikáciu, avšak ide o nerelevantné skutočnosti vo vzťahu k podmienkam § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov. 14. K neodôvodneniu ako mal účastník konania znižovať profesionalitu svojich nadriadených, čo malo spôsobovať nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť personálneho rozkazu, uviedol, že informácie poskytnuté poslancovi boli uvedené tendenčne, aby navodzovali dojem neschopnosti a účelovosti konania či už vedenia ministerstva alebo vedenia útvaru. Je v nich napríklad zamlčané, že účastníkovi konania bolo ponúknuté aj zastávanie funkcie veliteľa mobilnej jednotky RHCP Prešov. 15. K námietke o bossingu uviedol, že spisový materiál nenaznačuje prítomnosť osobných subjektívnych záujmov nadriadeného k účastníkovi konania. Účastník konania k tomu nepredložil žiadny dôkaz. Nadriadený nemal vo vzťahu ku konaniu žiadnu rozhodovaciu právomoc. 16. K prevedeniu na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby uviedol, že Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, kde sa predpokladá konkrétne nasadenie policajta. Tieto závery podporuje aj ustálená judikatúra súdov. 17. Podľa názoru žalovaného prvostupňový orgán postupoval v súlade s § 241 zákona o štátnej službe príslušníkov. V odvolacom konaní vznikla potreba doterajšie konanie a podklady doplniť, a to predovšetkým na základe účastníkom uplatnených námietok. K znemožneniu vyjadrenia sa k listom poslanca zo dňa 31.08.2022 a zo dňa 21.11.2022 uviedol, že obsah týchto listov nie je relevantný, relevanciu mal obsah príloh k listom. Obsah príloh bol začlenený do spisu už v deň začatia konania 09.11.2022. Žalovaný poukázal na zásadu jednotnosti konania a na to, že námietka o upretí možnosti vyjadriť sa k týmto dôkazom nie je na mieste, pretože účastník konania počas prvostupňového konania
neprejavil záujem oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu. Na základe podaného odvolania, kde to namietol, tieto listy boli začlenené do administratívneho spisu. Zákon neobsahuje povinnosť nadriadeného a ani služobného úradu iniciatívne oboznamovať účastníka konania so záznamom v spisovom materiáli. Zákon neobsahuje ani povinnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie. Účastník konania bol o začatí konania upovedomený a mohol tak realizovať svoje procesné práva, no ostal pasívny, a tak nebolo chybou prvostupňového orgánu, ak mu iniciatívne nepredložil administratívny spis. Zdôraznil, že na žiadosť o vyhotovenie fotokópie zo spisu zo dňa 31.01.2023 (v napadnutom rozhodnutí nesprávne uvedené 2022 – pozn. súdu) reagoval prvostupňový orgán pozitívne. Ohľadne vypočutia osôb E. J., G. K., I. J., L. B., I. K. a poslanec uviedol, že tieto osoby svoje vyjadrenia k daným okolnostiam už poskytli a vyjadrili sa, resp. tieto ich vyjadrenia by boli duplicitné, a tak nebol predpoklad, že by na ich základe mohlo dôjsť k spresneniu, či doplneniu doterajších skutkových zistení. III. Správna žaloba 18. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 28.07.2023 domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj personálneho rozkazu označujúc ich za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny priadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 19. Žalobca na s. 2 až 19 žaloby zrekapituloval priebeh administratívneho konania a rozsiahlo z neho citoval označujúc tieto citácie za tvrdenia žalovaného. Následne, na s. 19 až 32 žaloby, k nim uviedol svoje stanovisko, podľa ktorého personálny rozkaz nie je podpísaný; žalovaný nekonkretizuje, akým spôsobom sa žalobca mal zaslúžiť o znefunkčnenie fungovania útvaru; žalobca popiera, že by vyhotovil list poslancovi a nie je tak preukázané, že by žalobca odovzdal inkriminované informácie osobe stojacej mimo rezort ministerstva; uviedol, že žalovaný mal v správnom konaní vykonať viacero svedeckých výpovedí; list poslanca ministrovi bola súkromná korešpondencia; žalobca bol hodnotený v r. 2016-2020 stupňom A – VÝBORNE, preto nebolo na mieste jeho preloženie. Samotné žalobné body, po citáciách právnych predpisov (s. 32-35 žaloby), žalobca vymedzil na s. 36-40 žaloby. 20. Žalobca namietol nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci poukazujúc na zásadu materiálnej pravdy, ktorej podstata je spoľahlivé zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie zo skutkového stavu zisteného dokazovaním a vyplývajúcim zo spisového materiálu nevychádza, a to sa prejavuje v nesprávam hodnotení dôkazov a nevykonaní navrhnutých dôkazov. 21. Ďalej namietol nesprávne hodnotenie dôkazov. Argumentoval tým, že bol preložený z dvoch dôvodov, a to poskytnutie informácií o nadriadených neoprávnenej osobe mimo rezort, t. j. poslancovi, a z dôvodu, že si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby. Dôležitý záujem mal spočívať v zabezpečení riadneho fungovania útvaru a vo vedení podriadených policajtov k dodržiavaniu služobnej disciplíny. Žalovaný nikde nekonkretizoval, akým spôsobom sa mal žalobca svojím konaním zaslúžiť o znefunkčnenie fungovania útvaru alebo že by čo i len nepriamo v dôsledku jeho správania došlo k zaznamenaniu prípadu porušenia služobnej disciplíny podriadených policajtov. Nebolo preukázané, že konaním žalobcu malo dôjsť k znižovaniu profesionality jeho nadriadených, keďže sa nemožno stotožniť s tým, že informácie, ktoré sa dostali do dispozície poslancovi, boli natoľko citlivé, aby mali devalvovať dôstojnosť človeka, nieto ešte jeho profesionalitu. 22. Napadnuté rozhodnutie označil za arbitrárne, nenáležite odôvodnené a za rozporné so zásadami logického myslenia. V tomto bode namietol, že návrh na preloženie je rozsiahly, avšak odôvodnenie je chabé a pôsobí ako vyviňovanie sa F. G. H., ktorý uviedol, že na útvare existovali nezhody medzi príslušníkmi, predstavoval si iný štýl riadenia a žalobcu vykreslil ako osobu, na ktorú sa v pracovných aktivitách a úlohách nedá spoľahnúť. To je v rozpore s každoročnými pozitívnymi služobnými hodnoteniami, ktoré podpísal F. H.. 23. Žalobca mal za to, že mu nebolo preukázané také konanie , ktoré by zakladalo nevyhnutnosť jeho preloženia z dôvodu, že si to vyžadoval dôležitý záujem služby. Tvrdiac, že rešpektuje diskrečnú právomoc štátu na preložení, ďalej uviedol, že dôvod preloženia mal spočívať vo fakte, že žalobca neoprávnene poskytol informácie o sebe a o svojich nadriadených osobe mimo ministerstva, pričom tieto informácie boli prílohou listu poslanca zo dňa 31.08.2022. Žalovaný v tejto súvislosti disponoval
protichodnými tvrdeniami, a to tvrdenie žalobcu, ktorý uvádzal, že tieto informácie neposkytol a nikdy nimi nedisponoval, ako aj vyjadrením F. I. J., ktorý uviedol, že žalobca informáciami nemohol disponovať z objektívnych príčin. Ťažiskovým dôkazom podľa žalovaného tak nebola súkromná korešpondencia, ale obsah prílohy listu poslanca zo dňa 31.08.2022, no nebolo preukázané konanie žalobcu, bez ohľadu na to, či mal vedomosť o jej obsahu, že osobne odovzdal informácie osobe mimo ministerstva. Mal za to, že tu nebol preukázaný kauzálny nexus. Tvrdil, že poslanec si od žalobcu pýtal základné fakty, pričom nie je zrejmé, čo pod týmto pojmom treba rozumieť, avšak súčasne vylučoval , že by išlo o informácie, ktoré mali tvoriť prílohu listu poslanca zo dňa 31.08.2022. Žalovaný napriek tomu, že súkromnú korešpondenciu poslanca a ministra považuje za zbytočný dôkaz, tak sa evidentne opiera o ňu, ako aj o vyjadrenia nadriadených prezentovaných na pohovore u viceprezidenta Policajného zboru. Títo nadriadení však neboli priamymi svedkami stretnutia žalobcu s poslancom a ide len o nepriamych svedkov. Podľa žalobcu tak nebola preukázaná reálnosť odovzdania inkriminovaných informácií žalobcom osobe stojacej mimo rezort. Zopakoval, že on nevie, čo je obsahom podania, pretože ho nepísal. Bolo tak potrebné preukázať reálnosť odovzdania týchto informácií žalobcom osobe stojacej mimo rezort. 24. Ďalej žalobca namietol nevykonanie navrhnutých dôkazov. V tomto bode argumentoval tým, že navrhol vykonanie výsluchu svedkov, a to F. E. J., F. G. H., F. I. J., F. L. B., F. I. K., poslanec, ale žalovaný tomu nevyhovel. Minimálne výsluch poslanca a F. J., vzhľadom na rozpory v tvrdeniach, bol viac než nevyhnutný. 25. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdenie veci namietal, že minister podriadil nedostatočne zistený skutkový stav veci pod právnu normu, ktorá sa na naň nevzťahovala a právny predpis vyložil chybne. Uvedené žalobca odvodil z nepreukázania zadováženia, vyhotovenia alebo iného sprostredkovania informácie poslancovi. 26. Pokiaľ ide o podstatné porušenie ustanovení o konaní žalobca namietol, že žalovaný vykonal nezákonne získaný dôkaz - list poslanca zo dňa 31.08.2022 je bez najmenších pochybností súkromná korešpondencia medzi poslancom a E. A. ako súkromnou osobou, tvrdenia v tomto osobnom liste sú označené ako výlučne dôverné. E. A. obsah tohto listu bez súhlasu sprístupnil tretím osobám, ktoré neboli adresátom tohto listu, a to nemôže byť na ťarchu žalobcu. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 27. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.12.2023 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom navrhol správnu žalobu zamietnuť. Trval na tom, že personálny rozkaz, ako aj napadnuté rozhodnutie sú v súlade s § 241 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov. K absencii podpisu poukázal na znenie § 266 ods. 3 tohto zákona. Ďalej zdôraznil, že predmetom súdneho prieskumu je v prvom rade napadnuté rozhodnutie a nie personálny rozkaz a v tejto súvislosti upriamil pozornosť na zásadu jednotnosti konania ako bola vyjadrená v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/26/2023. Z § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov nemožno odvodiť, že na splnenie podmienok musí dôjsť k poruche chráneného záujmu, ale postačí jeho kvalifikované ohrozenie - je neprípustné, aby sa vplyvom žalobcovho konania dostávali skreslené informácie nepovolaným osobám. 28. Žalobcu ako osobu, ktorá poskytovala informácie poslancovi, takto identifikoval priamo poslanec vo svojom liste zo dňa 31.08.2022, kde oznámil, že informácie v nezmenenej podobe priložil k svojmu listu. Toto nemôže byť sporné, pretože stretnutie s poslancom potvrdil aj sám žalobca na pracovnom stretnutí s viceprezidentom Policajného zboru dňa 21.10.2022. Výklad žalobcu je priam absurdný, pretože vedie k tomu, že ak by informácie poslancovi nedal žalobca, tak poslanec si ich napriek vzájomnej dohode so žalobcom následne na to cez neznámu osobu zabezpečil a odovzdal ministrovi, z čoho by vyplývalo, že žalobca je iba akousi „bábkou“ v rukách osôb stojacich mimo systému ministerstva na sprostredkovanie ich vlastných záujmov, ktorých opodstatnenosť sa ani neunúval preveriť, a to smerom k príslušným nadriadeným v rezorte, ale k predstaviteľom zákonodarného zboru, prostredníctvom ktorých sa snaží v záujme tretej osoby ovplyvniť najvyššieho predstaviteľa rezortu ministerstva. 29. V personálnom rozkaze nie je uvedené, že prílohu listu poslanca vyhotovil žalobca, ale je tam uvedené, že k sprostredkovaniu, resp. odovzdaniu došlo žalobcom. Vo vzťahu k listu žalovaný ďalej
uviedol, že minister konal v postavení nadriadeného a nie ako súkromná osoba E. A. a zároveň nedošlo k zverejneniu obsahu listu, keďže sa nedostal do dispozície neobmedzeného okruhu adresátov. 30. Vo zvyšku sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí a poukázal na ne. 31. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním zo dňa 14.02.2024 (ďalej len „replika“), v ktorom uviedol, že pri podpise neboli splnené predpoklady postupu podľa § 266 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov. Žalovaný naďalej neuviedol, ktoré z poskytnutých informácií sú podľa neho tendenčné, ktoré sú nepravdivé, prípadne čo konkrétne ich činí skreslenými a čo z nich je polopravda. Ak sú pravdivé, je prirodzené, že môžu vyvolať subjektívne pochybnosti o profesionalite policajtov. Žalobca v replike zotrval na tvrdení, že nie sú takými, ktoré by boli spôsobilé poškodiť tieto osoby. Návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov žalovaný nepochopiteľne nevyhovel. Vo zvyšku sa žalobca pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení. 32. Žalovaný na repliku ďalej nereagoval. V. Relevantná právna úprava 33. Podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže minister previesť nadriadeného na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu; ak ide o nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, môže tak minister urobiť aj bez návrhu. Previesť alebo preložiť podľa predchádzajúcej vety nemožno prezidenta Policajného zboru, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby a nadriadeného Zboru väzenskej a justičnej stráže okrem nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. 34. Podľa § 35 ods. 9 zákona o štátnej službe príslušníkov prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33. 35. Podľa § 247a zákona o štátnej službe príslušníkov na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. 36. Podľa § 266 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým. VI. Nariadenie pojednávania 37. Predmetná právna vec bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba nie je nedôvodná. 38. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 08.05.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, a to za účasti právneho zástupcu žalobcu, ktorý v ústnom vyjadrení zhrnul jednotlivé žalobné body a žalovaného, ktorý sa vo svojom ústnom prednese pridržal svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení. VII. Právne hodnotenie správneho súdu
39. Úlohou správneho súdu v prejednávanom prípade bolo v medziach žalobných bodov uplatnených žalobcom ustáliť, či rozhodnutiami orgánov verejnej správy a postupom, ktorý viedol k ich vydaniu, boli porušené jeho práva, a to v súvislosti s preložením žalobcu na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trebišove Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a odvolaním žalobcu z doterajšej funkcie zástupcu riaditeľa útvaru. Z jednotlivých žalobných bodov vyplynulo, že hlavný žalobný bod sa týkal toho, že žalobca neposkytol informácie poslancovi ako neoprávnenej osobe stojacej mimo rezort ministerstva, resp. nemal vedomosť o týchto informáciách, ktoré boli poskytnuté, v dôsledku čoho nebol naplnený dôvod na postup podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov a procesná námietka týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu (najmä výsluch svedkov). 40. V prvom rade správny súd konštatuje, že § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov je vo vzťahu k § 35 ods. 1 tohto zákona špeciálnym ustanovením a definuje špeciálne kompetencie ministra, ktorý môže, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, nadriadeného previesť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, a to na základe splnenia ďalšej zákonnej podmienky – odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra alebo bez tejto ďalšej podmienky v prípade, že ide o nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra. V danej veci vzhľadom na to, že žalobca vo funkcii zástupcu riaditeľa útvaru nebol nadriadeným v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, mohol minister svoju autonómnu úvahu pri preložení žalobcu uplatniť na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra. Návrh na postup podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov, zaslal prezident Policajného zboru ministrovi vnútra podaním zo dňa 21.11.2022. 41. Minister pri uplatnení kompetencie podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov využíva správnu úvahu. V prípade nadriadeného, ktorý nie je v priamej riadiacej pôsobnosti ministra (čo je aj prípad žalobcu), zákon ako jedinú podmienku na použitie správnej úvahy ustanovuje, že si takéto opatrenie vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby. Je potom už na vyhodnotení ministra, či k prevedeniu alebo preloženiu nadriadeného na základe návrhu pristúpi. 42. Zákon a ani dôvodová správa nešpecifikujú, čo zákonodarca považuje za dôležitý záujem štátnej služby. V súlade s doterajšou judikatúrou (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/21/2012, sp. zn. 2Sžo/52/2011) je nevyhnutné, aby v rozhodnutí podľa daného ustanovenia bolo pomenované, v čom príslušný orgán tento záujem videl. Je potrebné, aby bol dôležitý záujem služby nielen deklarovaný, ale aby bol naplnený konkrétnym obsahom. Súčasná právna úprava § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov reflektovala na túto požiadavku správnych súdov a s účinnosťou od 16.12.2021 zrušila možnosť previesť alebo preložiť nadriadeného aj bez uvedenia dôvodu. 43. V danej veci minister v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že dôvodom preloženia bolo, že žalobca z vlastnej iniciatívy poskytol informácie o osobách svojich nadriadených (E. D., G. H., I. J.) ohľadne skutočností vyplývajúcich z ich služobnej činnosti a ich služobného zaradenia, ako aj k svojej osobe, neoprávnenej osobe mimo rezort ministerstva (poslancovi), čím došlo k zásahu do dôležitého záujmu štátnej služby spočívajúcom v zabezpečení riadneho fungovania útvaru a vo vedení podriadených policajtov k dodržiavaniu služobnej disciplíny. Správny súd sa preto predovšetkým zaoberal, či takto vymedzený dôvod preloženia spadá pod pojem dôležitý záujem štátnej služby. 44. Správny súd s poukazom na § 27 ods. 2 SSP konštatuje, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Aj v prejednávanom prípade súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, ale preskúmava, či sa vyskytli dôležité záujmy služby, keďže práve ich existenciou podmieňuje zákonodarca možnosť postupu voči nadriadenému podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov. 45. Dôvod uvedený v § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov nie je totožný s dôvodmi uvedenými v odseku 1 tohto ustanovenia, prípadne v § 52 alebo § 192 cit. zákona. V prípade naplnenia niektorého z dôvodov taxatívne vymenovaných v § 35 ods. 1 treba postupovať práve podľa § 35 ods. 1 aj vtedy, ak ide o nadriadeného. Ak totiž nastane niektorý z dôvodov ustanovených v § 35 ods. 1, zákon o štátnej službe príslušníkov použitými slovesnými tvarmi „prevedie“ a „preloží“ ustanovuje obligatórnosť postupu podľa tohto ustanovenia, kým zo znenia § 35 ods. 2 vyplýva len fakultatívna možnosť ministra previesť alebo preložiť nadriadeného na inú funkciu, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby. Dôvody v §
35 ods. 1 zákona navyše vykazujú vyššiu mieru konkrétnosti než pojem „dôležitý záujem služby“, použitý v § 35 ods. 2. Pojem dôležitý záujem služby možno vnímať širšie ako konkrétne dôvody prevedenia alebo preloženia policajta vymedzené v § 35 ods. 1, pričom sa môže týkať aktuálnych potrieb Policajného zboru. Dôležitý záujem služby, ktorý vyžaduje prevedenie alebo preloženie nadriadeného podľa § 35 ods. 2, sa nemusí – na rozdiel od dôvodov ustanovených v § 35 ods. 1 – vzťahovať na osobu nadriadeného, ale má sa vzťahovať na službu, teda vlastne na plnenie úloh Policajného zboru policajtmi. 46. Pri preskúmavaní zákonného hľadiska pri aplikácii správnej úvahy (§ 27 ods. 2 SSP), teda dôležitého záujmu služby, nie je potrebné skúmať iné okolnosti okrem existencie tohto hľadiska. V danom prípade je tak nepodstatné, k akému konkrétnemu znižovaniu profesionality nadriadených, resp. bráneniu v riadnom fungovaní útvaru. Ako podotkol aj žalovaný, v danom prípade postačuje, ak dôjde k ohrozeniu týchto záujmov, nemusí dôjsť k ich reálnemu zasiahnutiu. Podstatné je, že dôležitý záujem štátnej služby bol v personálnom rozkaze a napadnutom rozhodnutí náležite objasnený. Správny súd tu poukazuje na § 1 ods. 1 a 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorých Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1) a Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 3). Úlohy Policajného zboru sú následne na to vymenované v § 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. Je nepochybné, že pokiaľ Policajný zbor je povinný postupovať v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, potom aj jednotliví príslušníci tohto zboru sú povinný tak postupovať. 47. Správny súd má z administratívneho spisu za preukázané, že údaje, ktoré sa nachádzajú v prílohe k listu poslanca zo dňa 31.08.2022, obsahujú informácie o G. H., E. D., C. A. a I. J., pričom obsahujú informácie o rôznych disciplinárnych opatreniach (zníženia služobného platu, písomné pokarhaní, zníženia osobného príplatku), iných zlyhaniach, súdnych sporoch vedených danými osobami, ich služobným hodnotením od nadriadených a pod.), pričom ide o špecifické a špecifikované informácie (napr. spisové značky, percento zníženia služobného platu a pod.). Správny súd uvádza, že v danom prípade ide o špecifické údaje, ktoré by samé o sebe nepodliehali pôsobnosti ani zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a preto prístup k nim je nevyhnutné obmedziť na zákonom vymedzené subjekty, ku ktorým bez ďalšieho poslanec nepatrí. 48. Z daného dôvodu sú preto žalobné body smerujúce k nenaplneniu predpokladov na uplatnenie § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov nedôvodné. 49. Pokiaľ ide o napádaný priebeh udalostí (kauzálny nexus), správny súd konštatuje, že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z personálneho rozkazu ako ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by dôvodom na preloženie žalobcu bolo vytvorenie informácií poslancovi, ale ich poskytnutie poslancovi. Z administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že k stretnutiu s poslancom prišlo, pričom z obsahu listu poslanca zo dňa 31.08.2022 vyplýva, že žalobca ako dovtedy neznáma osoba pre poslanca, ho dňa 28.08.2022 oslovila, informovala o pochybeniach svojich nadriadených a uviedla, že informácie o nich poskytne poslancovi aj v neanonymizovanej podobe a že je ochotná predstúpiť aj pred ministra vnútra. K listu priložil aj informácie o J. Oreskom, E. D., C. A. a I. J.. Žalobca pritom uviedol, že nevie, čo bolo obsahom týchto informácií, resp. že k nim nemal prístup. Predmetnú argumentáciu považuje správny súd za špekulatívnu a nelogickú. Pokiaľ sa žalobca stretol s poslancom (nebolo to žalobcom popreté) a pokiaľ na stretnutí uviedol (opätovne nepopreté žalobcom), že informácie poskytne, a následne na to došlo k ďalšiemu stretnutiu, resp. odovzdaniu informácií medzi žalobcom a poslancom, potom je právne irelevantné, či žalobca mal alebo nemal prístup k daným informáciám, či ich dal vyhotoviť sám alebo na to použil inú osobu a pod. Právne relevantnou je v tomto prípade tá skutočnosť, že informácie pochádzajúce z útvaru (resp. ministerstva) boli činnosťou žalobcu odovzdané osobe stojacej mimo rezort ministerstva (poslancovi). Rovnako tak úvaha o tom, že ak sa žalobca stretol s poslancom a sľúbil mu odovzdať informácie určitej dohodnutej kvality, no na nasledujúcom stretnutí mu odovzdáva (zrejme) iný druh informácií (keďže nevedel, aké informácie sa v liste nachádzajú), predstavuje podľa správneho súdu nelogický priebeh udalostí, ktorý nemá oporu v podkladoch predložených v prejednávanom prípade a vyplývajúcich z administratívneho spisu.
50. Pokiaľ ide o nevykonanie navrhovaného dokazovania v podobe svedeckých výpovedí, správny súd konštatuje, že žalovaný sa s uvedeným vysporiadal v napadnutom rozhodnutí na s. 32-35, a tak sa v tejto súvislosti nedopustil svojvôle. Žalovaný poukázal na rýchlosť a hospodárnosť konania, poukázal na to, že sú v konaní zabezpečené a vykonané iné dôkazy a rovnako tak sa vyjadril ku každej osobe, ktorá bola navrhnutá na vypočutie (najmä: vyjadrenia boli poskytnuté už v písomnej forme, osoba nebola prítomná pri rozhodných udalostiach súvisiacimi s konaním, prípadne kombinácia týchto dôvodov). Správny súd konštatuje, že vo svetle logického priebehu udalostí ako vyplýva z predchádzajúcich bodov odôvodnenia tohto rozsudku nepovažoval za potrebné vykonať svedecké výpovede zo strany žalovaného. 51. Vo vzťahu k listu poslanca zo dňa 31.08.2022, ktorý žalobca označil za nezákonný dôkaz, správny súd poukazuje na jeho formuláciu, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Z nej vyplýva, že poslanec oslovuje ministra priamo označením minister, poukazuje na kompetencie prešetrenia v liste uvádzaných skutočností, ktoré má E. A. ako minister a nie ako súkromná osoba. Je pravdou, že list poslanca zo dňa 31.08.2022 nie je uvedený na hlavičkovom papieri, ale v tejto súvislosti správny súd poukazuje na druhý list poslanca, a to zo dňa 21.11.2022 a ktorý už je na hlavičkovom papieri (zdôrazňujúcom postavenie pisateľa ako poslanca Národnej rady SR) a adresovaný ministrovi vnútra E. A.. V liste poslanca zo dňa 21.11.2022 sa uvádza, že ide o oficiálnu žiadosť o prešetrenie záležitosti žalobcu s tým, že pôvodný list zo dňa 31.08.2022, cit.: „som si dovolil nazvať dôverným“. Z kontextu dvojice listov možno usúdiť, že v konečnom dôsledku poslanec žiada o prešetrenie celej záležitosti oficiálne ministra, pretože bez súvislostí uvádzaných v liste zo dňa 31.08.2022 by takéto prešetrenie možné nebolo. Z daného dôvodu preto vyhodnotil správny súd túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 52. Vo vzťahu k vyjadreniam žalobcu, ktoré sú v žalobe označené ako vyjadrenia k tvrdeniam v napadnutom rozhodnutí, a ktoré nie sú vymedzené ako žalobné body, správny súd k nim uvádza, že sa týkajú posúdenia veci mimo režimu dôvodov vymedzených § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov, a preto sa nimi žalovaný nemal povinnosť zaoberať. Je tiež pravdou, že personálny rozkaz je vo svojom odôvodnení stručnejší, ale napriek tomu obsahuje všetky podstatné náležitosti a je aj riadne odôvodnený. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí však už rozsiahlym spôsobom reagoval na podstatné námietky žalobcu a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil, čím zásadne naplnil zásadu jednotnosti konania, podľa ktorej konanie na prvom a druhom stupni predstavujú jeden celok. Pokiaľ ide o nepodpísanie personálneho rozkazu, správny súd konštatuje, že absencia podpisu predstavuje procesné porušenie ustanovení zákona o štátnej službe príslušníkov formálneho charakteru, ktorá však bez toho, aby žalobca pomenoval, ako sa negatívne prejavila na jeho právnom postavení, bez ďalšieho nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia ako takého. 53. Správny súd napokon uvádza, že Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor a v súvislosti s nesúhlasom žalobcu s jeho preložením poukazuje na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorej „V súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 zákona je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, S. I. S., Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného práva - ide o právny pomer štátnozamestnanecký. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu – rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s ním súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“) sp. zn. 1Sžo/265/2009 zo dňa 05.04.2011). V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.08.2014 najvyšší súd uviedol, že: „V daných súvislostiach je nevyhnutné poukázať na to, že rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny budú vykonané v policajnom zbore je na riadiacich pracovníkoch policajného zboru a na túto časť rozhodnutia sa
vzťahuje správna úvaha. Žalobca sa preto nemôže domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie organizačnej zmeny. V tejto časti je potrebné poukázať na správny právny záver krajského súdu, že „právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný vzťah zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci...“. V tomto kontexte je potrebné posudzovať i určenie ďalšieho pracovného zaradenia policajta. Objektívne nie je možné aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor. V súlade s princípom dobrej verejnej správy vo vojensky organizovaných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Zaradenie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci pracovníci polície preukazovali a dokladovali (v zmysle správneho konania) splnenie podmienky „nemožnosť prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie“ je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t. j. že sa podriadi potrebám policajného zboru na jeho zaradenie (obdobne napr. aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.06.2016 alebo rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25.01.2017). 54. Po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).