Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/59/2021 4021200382 15. 07. 2025 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200382.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková č. 32, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-OKP2-158-027/2021 zo dňa 28.05.2021, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-NR-OKP2-158-027/2021 zo dňa 28.05.2021 ako aj disciplinárny rozkaz vedúcej 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 1 zo dňa 22.04.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcovi rozsahu.
priznáva
voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 22.04.2021 vydala vedúca 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (ďalej aj len „OKP KR PZ v Nitre“) disciplinárny rozkaz č. 1 (ďalej aj len „disciplinárny rozkaz č. 1“), ktorým uložila žalobcovi, zaradenému vo funkcii: starší vyšetrovateľ – enviro 2. oddelenia vyšetrovania OKP KR PZ v Nitre, podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. s poukazom na § 48 ods. 3 písm. a), písm. b), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že ako výjazdový vyšetrovateľ v trestnej veci vedenej na OKP KR PZ v Nitre pod ČVS: KRP-179/2-VYS-NR-2020 po tom, čo dňa 05.12.2020 v čase okolo 21:30 hod. prevzal z odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (ďalej aj len „OKP OR PZ v Nitre“) trestnú vec vedenú pod ČVS: ORP-1586/1-VYS-NR-2020 vo veci zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože vzniklo podozrenie z toho, že skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, aj napriek tomu, že už z prevzatého vyšetrovacieho spisu vedeného na OKP OR PZ v Nitre bolo dostatočne zrejmé a dôkazmi
preukázané, že jedným z páchateľov je B. F.. Na základe toho aj bol službukonajúcim prokurátorom Okresnej prokuratúry Nitra B. B. G. dňa 05.12.2020 o 16:45 hod. daný telefonický súhlas na jeho zadržanie ako podozrivého, o čom bol v spise založený záznam vyšetrovateľky OKP OR PZ v Nitre, žalobca nevykonal žiadne úkony smerujúce k zadržaniu podozrivého B. F., pričom osobou podozrivého resp. jeho zadržaním sa výjazdová skupina začala zaoberať až dňa 06.12.2020 v popoludňajších hodinách o cca 16:00 hod., a to na základe iniciatívy vyšetrovateľa H. A. I. J. (nečlena výjazdovej skupiny) a zároveň po prevzatí vyšetrovacieho spisu z OKP OR PZ v Nitre v dňoch 05.12.2020 až 06.12.2020 ako výjazdový vyšetrovateľ bez relevantného dôvodu nezabezpečil vykonanie obhliadky miesta činu v H., K. A. L. XX, k vykonaniu ktorej došlo až dňa 08.12.2020, čím došlo k celkovému podstatnému sťaženiu priebehu ďalšieho vyšetrovania v tejto veci. 2. Proti disciplinárnemu rozkazu č. 1 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-NR-OKP2-158-027/2021 zo dňa 28.05.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie ako nedôvodné zamietol a disciplinárny rozkaz č. 1 potvrdil. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odôvodnení disciplinárneho rozkazu č. 1 absentovalo zhodnotenie doterajšieho postoja žalobcu ako policajta k plneniu služobných úloh, preto bola do spisu doplnená osobná evidenčná karta policajta, prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach a služobné hodnotenie policajta za posledných päť rokov. Vzhľadom na to, že disciplinárnym rozkazom č. 1 bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie, čo je najnižší stupeň disciplinárneho opatrenia, nešlo podľa názoru žalovaného o nedostatok, ktorý by nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní. Žalobca nebol doposiaľ disciplinárne potrestaný. Dňa 25.10.2019 mu minister vnútra Slovenskej republiky udelil odmenu – peňažný dar 100 eur za príkladné plnenie služobných povinností pri vyšetrovaní pádu vojenského lietadla pri obci Nové Sady. Dňa 11.02.2020 bol žalobca ocenený pamätnou medailou ministra vnútra Slovenskej republiky 1. stupňa. V rokoch 2016 až 2020 bol hodnotený stupňom hodnotenia B – veľmi dobre. K celkovému zhodnoteniu žalovaný doplnil, že konanie žalobcu malo znaky nedbanlivostného konania, za zistené nedostatky bol zodpovedný sám a v plnej miere a následkom nebolo úplné znemožnenie objasnenia skutku, iba podstatné sťaženie ďalšieho priebehu vyšetrovania v tejto trestnej veci. Z doterajšieho postoja žalobcu k plneniu služobných povinností, okolností spáchania disciplinárneho previnenia, mieru zavinenia a následku považoval žalovaný za primerané a dostatočné uložiť žalobcovi disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie za predmetné disciplinárne previnenie. II. Žaloba 4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj disciplinárneho rozkazu č. 1 a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 5. Mal za to, že postupom správnych orgánov oboch stupňov došlo k porušeniu § 230 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Oprávnenie prokurátora vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní je významnou častou oprávnení prokuratúry vyplývajúcich jej z čl. 149 Ústavy SR. Podľa platnej právnej legislatívy, je policajt procesne samostatný a sám vedie a vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Jediným, čím je podľa zákona obmedzený, je, že prokurátor mu je oprávnený dávať pokyny, ktoré sú pre neho záväzné. Policajt je vo veciach, ktoré vyšetruje, procesne samostatný a je viazaný iba ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom a pokynmi prokurátora a súdu. 6. Z uvedeného vyplýva, že trestný spis bol viackrát na prokuratúre na previerke a k spisu prokurátor B. B. G. (službukonajúci prokurátor v čase nápadu predmetnej veci dňa 05.12.2020, s ktorým žalobca konzultoval postup dňa 06.12.2020) ani následne dozorová prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra B. M. N. (prítomná aj na rozhodovaní o väzbe) nemali žiadne pripomienky k činnosti vyšetrovateľa ani k tým údajným pochybeniam, ktoré sú predmetom tohto disciplinárneho konania. Napriek tomu, nadriadený orgán činnosť žalobcu vyhodnotil inak. Žalobca sa nedopustil protiprávneho konania, nakoľko konal
podľa svojho uváženia na základe procesnej samostatnosti, ktorú má danú zákonom, nedošlo ani k žiadnemu zmeškaniu lehoty v prípade zadržania potencionálneho páchateľa, pretože v rámci svojej procesnej samostatnosti rozhodol, že ešte pred zadržaním podozrivého a aby zbytočne neplynula 48 hodinová lehota, počas ktorej musí byť zadržaný odovzdaný súdu alebo prepustený, je potrebné a nevyhnutné vypočuť dôležitého svedka a urobiť ďalšie úkony, ktoré nezniesli odklad. V prípade zadržania podozrivej osoby bez vykonania úkonov hrozilo, že súd by v čase rozhodovania o väzbe nemal dostatočný podklad na rozhodnutie, kde zjavne patril aj výsluch poškodeného. Navyše, konajúci súd nerozhodol o väzobnom stíhaní obvinenej osoby, čo preukazuje, že neboli dané dôvody väzby. 7. Ďalej došlo k porušeniu § 154 Trestného poriadku týkajúceho sa obhliadky. Obhliadka miesta činu je neodkladný a neopakovateľný úkon a mala byť vykonaná bezprostredne po tom, ako sa orgán činný v trestnom konaní dozvedel o spáchaní trestného činu. Nakoľko vyšetrovanie začala vyšetrovateľka OKP OR PZ v Nitre a jej nevykonanie v uvedenom čase je nedostatok, ktorý už nie je možné odstrániť, keďže od spáchania skutku po prevzatie trestnej veci zo strany žalobcu ubehol dlhý časový odstup na to, aby páchatelia mohli odstrániť a zničiť dôkazy. Vyšetrovateľka OKP PZ v Nitre obhliadku nevykonala ihneď, ako sa dozvedela o spáchaní trestného činu, a tým došlo k zmareniu a zničeniu dôkazov. V čase, keď žalobca prevzal trestnú vec, už nemohlo ísť o neodkladný úkon a takisto vykonanie obhliadky neskôr už bolo neúčelné, a preto ho ani nie je možné postihovať disciplinárnym opatrením. Ani vyšetrovateľka OKP OR PZ Nitra nebola podľa vedomostí žalobcu žiadnym spôsobom postihnutá za nevykonanie obhliadky, hoci práve u nej sa mohlo jednať o dôležitý dôkaz, ktorý mohla vykonať bezodkladne. Ani dozorový prokurátor nevytkol žalobcovi nevykonanie obhliadky. 8. Žalobca je ustanovený do funkcie „starší vyšetrovateľ - enviro 2.” oddelenia ekonomickej a environmentálnej kriminality OKP KR PZ v Nitre, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, s miestom výkonu štátnej služby Nitra. Hore uvedený prípad bol výjazdom, ktorý sa týkal násilnej kriminality, mimo jeho popisu práce. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že v prípade jeho služby prípad mohol prevziať, a následne mal byť prípad postúpený na príslušné oddelenie, ktoré rieši násilnú kriminalitu. 9. Žalobca dostatočne preukázal svoju odbornosť, a to najmä s poukazom na jeho zameranie ekonomickej a environmentálnej kriminality. V tejto súvislosti poukázal na Prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, ktorý svedčí len o pozitívnych výsledkoch žalobcu a na Záznam o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za roky 2020 (hodnotenie „B”), 2019 (hodnotenie „B”), 2018 (hodnotenie „B”), 2017 (hodnotenie „B”). Z uvedeného je preukázané, že žalobca si plnil svoje úlohy a povinnosti na danom úseku na vysokej úrovni, je jedným z elitných policajtov v tomto odbore a neexistuje jediný predpoklad ktorým by sa potvrdil disciplinárny rozkaz č. 1. 10. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nepreskúmateľné. Napriek jeho značnému rozsahu (13 strán) nedáva odpoveď na obranu žalobcu nastolenú vo vyjadrení a v odvolaní voči disciplinárnemu rozkazu č. 1. Žalovaný len opakoval svoju argumentáciu z disciplinárneho rozkazu č. 1 bez toho, že by sa vysporiadal s obranou žalobcu, dôkazom čoho je nasledovné: a) Žalobca poukázal na to, že súhlas prokurátora na zadržanie osoby je len predpoklad jej zadržania, nie pokyn na jej zadržanie a je na vyšetrovateľovi, aby správne vyhodnotil dobu, kedy pristúpiť k zadržaniu podozrivej osoby, aby sa tak nezmarila povinnosť túto predložiť v prípravnom konaní v zákonnej lehote pri rozhodovaní o väzbe. b) Žalobca dôkladne popísal charakter obhliadky miesta činu ako neodkladného a neopakovateľného úkonu. Poukázal na to, že prevzal vec od inej vyšetrovateľky, ktorá daný úkon nevykonala, a tak v prípade jeho vykonania žalobcom by išlo už o nezákonný dôkaz, nakoľko medzi časom skutku a vykonaním úkonu by mohlo prísť k zmene okolností na mieste samom, čo sa aj potvrdilo neskoršími úkonmi. c) Rovnako sa žalovaný nevysporiadal s poukazom na zásah do procesnej nezávislosti a samostatnosti vyšetrovateľa, kde nadriadený správny orgán pôsobí ako nadriadený len v presne vymedzenom rozsahu zákona č. 73/1998 Z. z., no nie v zmysle ustanovení Trestného poriadku. Nadriadeným žalobcu bol v danej veci prokurátor, ktorý v rámci dozoru nevytkol žalobcovi žiaden úkon. d) Žalobca poukázal na rozpor vo vyjadrení medzi nim a vyjadrením A. J., ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že on žalobcovi ako dosahový funkcionár vo večerných hodinách dal dňa 05.12.2020 iba odporúčanie a žalobca sa rozhodol, že na prípade bude pracovať 06.12.2020 od 07:30 hod. Žalobca vyjadrenie A. J. striktne odmieta a vyjadril sa, že v tomto prípade nešlo o odporúčanie, ale príkaz
daný dosahovým funkcionárom ako nadriadeným, aby vo večerných hodinách dňa 05.12.2020 odišiel domov so slovami, že teraz vo večerných hodinách dňa 05.12.2020 už „veľa vody nenamútime” a „ráno je múdrejšie večera”. Žalobca aj spolu s operatívnym pracovníkom pokyn nadriadeného rešpektoval. Žalobca by svojvoľne neopustil pracovisko a na prípade nepracoval, lebo si bol vedomý, že by takýmto konaním hrubo porušil služobnú disciplínu. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2022 navrhol, aby správny súd s poukazom na nejasnú a zmätočnú formuláciu žalobného petitu, označenie neexistujúceho subjektu ako žalovaného a uplynutie času na podanie žaloby, resp. na zmenu žaloby žalobu v celom rozsahu zamietol. 12. Podľa názoru žalovaného by sa mal správny súd pred prejednaním veci zaoberať otázkou, či má v danom prípade právomoc vec prejednať a o nej rozhodnúť, a teda preskúmať prípustnosť podanej žaloby podľa § 7 písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“), pretože správne súdy nepreskúmavajú personálne rozkazy a ani rozhodnutia podľa osobitných predpisov, ak to tieto neumožňujú. Svoj názor žalovaný odvodzuje od vonkajších znakov napadnutého disciplinárneho konania podľa zákona č. 73/1998 Z. z., keď bol prvostupňovým orgánom vydaný disciplinárny rozkaz, ktorý žalobca napadol odvolaním, o ktorom rozhodol druhostupňový orgán. Rovnako aj procesnoprávna úprava zákona č. 73/1998 Z. z. účastníkovi konania neponúka možnosť domáhať sa na súde preskúmania právoplatného druhostupňového rozhodnutia v služobných veciach podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Možnosť preskúmať rozhodnutie nadriadeného na súde podľa § 248 bola zo zákona č. 73/1998 Z. z. vypustená novelou zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 13. Sporná je podľa názoru žalovaného aj otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného tak, ako ho v žalobe uviedol žalobca. V podanej žalobe ako žalovaného označil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre a v petite žiadal, aby bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ktoré de iure vydal riaditeľ OKP KR PZ v Nitre a disciplinárny rozkaz bol vydaný vedúcou 2. oddelenia vyšetrovania OKP KR PZ v Nitre. Z príslušných zákonných ustanovení § 50 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. jednoznačne vyplýva, že disciplinárnu právomoc vykonáva bezprostredne nadriadený policajta, ktorý je oprávnený v rozsahu svojej právomoci podriadenému policajtovi udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. V prejednávanej veci vydala disciplinárny rozkaz č. 1 žalobcovi vedúca 2. oddelenia vyšetrovania OKP KR PZ v Nitre. Žalobca voči disciplinárnemu rozkazu podal odvolanie, o ktorom následne rozhodoval podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. V prejednávanej veci je vedúcej 2. oddelenia vyšetrovania OKP KR PZ v Nitre najbližšie nadriadený orgán riaditeľ OKP KR PZ v Nitre, ktorý odvolanie prijal a v súlade so zákonom o ňom rozhodol. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané riaditeľom OKP KR PZ v Nitre ako nadriadeným s personálnou právomocou a nie KR PZ v Nitre ako útvarom PZ, a rovnako nie ani MV SR, ktoré je služobným úradom žalobcu. Žalovaný tak, ako je označený žalobcom, neexistuje. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na § 180 ods. 1 SSP, podľa ktorého je žalovaným „orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba“. Preto podľa názoru žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom a súd by mal žalobu zamietnuť pre neprípustnosť žalovaného ako účastníka konania. 14. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti zasahovať do vyšetrovania žalovaný uviedol, že právomoc a povinnosť nadriadeného kontrolovať výkon služby policajta vyplýva priamo z § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. Ide o právnu normu rovnakej právnej sily, akou je zákon - Trestný poriadok a zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, pričom tieto normy sa navzájom nevylučujú. Podrobnosti výkonu kontroly vyšetrovateľa zo strany nadriadeného ďalej upravuje nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov,
pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „nariadenie č. 175/2010“), konkrétne čl. 24 uvedeného nariadenia. Nadriadený robí vstupnú kontrolu pri pridelení spisu, priebežné kontroly počas vyšetrovania a výstupnú kontrolu pri ukončení vyšetrovania, ktoré zameriava na postup policajta z hľadiska plynulosti a metodiky vyšetrovania, úplnosti dokazovania, dodržiavanie lehôt na rozhodnutie podľa § 196 a § 199 Trestného poriadku a na skončenie vyšetrovania podľa čl. 44 nariadenia č. 175/2010 a stav vysporiadania zaistených vecí. 15. Nadriadený kontrolou postupu vyšetrovateľa vo vyšetrovaní nezasahuje do samostatnosti vyšetrovateľa, pretože pri takejto kontrole neukladá vyšetrovateľovi žiadne úlohy, ani mu nedáva pokyny. Vo vzťahu k vyšetrovateľovi a v nadväznosti na všetky uvedené zákony a nariadenie č. 175/2010 je potrebné rozlíšiť dve roviny vzťahu nadriadeného k vyšetrovateľovi. Prvá rovina smeruje z časového hľadiska od momentu kontroly do budúcna. Nadriadený pri kontrole neukladá vyšetrovateľovi žiadne úlohy, pokyny či príkazy, nadriadený môže vyšetrovateľovi iba odporučiť určitý všeobecný postup. Vyšetrovateľ, vzhľadom na už uvedenú procesnú samostatnosť, rozhoduje o postupe vo vyšetrovaní sám a je za svoje rozhodnutia a vykonané úkony aj sám zodpovedný. Druhá rovina smeruje z časového hľadiska od momentu kontroly do minulosti, čo vyplýva z § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. a z čl. 24 nariadenia č. 175/2010. 16. Vo vzťahu k disciplinárnym odmenám žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca bol doposiaľ jedenkrát disciplinárne odmenený, a to za príkladné plnenie služobných povinností pri vyšetrovaní pádu vojenského lietadla pri obci Nové Sady dňa 28.09.2019. Z uvedeného vyplýva, že bol odmenený za činnosť vo výjazdovej skupine pri dokumentovaní násilného trestného činu, preto je zarážajúce, že rok po príkladnom plnení povinností v prípade násilnej kriminality, za čo ho odmenil osobne minister vnútra Slovenskej republiky, žalobca namietal nedostatočnú odbornosť na vyšetrovanie násilnej kriminality vo výjazdovej skupine. 17. K činnosti A. A. O. J., ako tzv. dosahového funkcionára možno uviesť len to, že podľa žalobcu mu mal prikázať, aby dňa 05.12.2020 vo večerných hodinách odišiel domov a pokračoval vo vyšetrovaní až ráno dňa 06.12.2020 od 7:30 hod. Ide o rozporuplné vyjadrenie žalobcu, pretože sám žalobca oprel svoju žalobu o procesnú samostatnosť vyšetrovateľa, ktorému nemôže nadriadený nič prikázať, ale v tomto konkrétnom rozhovore považoval slová tzv. dosahového funkcionára vyslovene za príkaz, ktorý poslúchol. Žalobca neuviedol žiadny právny rámec, v zmysle ktorého pokladal v tomto konkrétnom prípade slová tzv. dosahového funkcionára za príkaz. Pokiaľ žalobca ako dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného uviedol absolútnu procesnú samostatnosť vyšetrovateľa, ktorú nadriadený nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť, tak nemohol ani rozhovor s tzv. dosahovým funkcionárom pokladať za príkaz. Tiež je potrebné uviesť, že A. A. O. J. nie je nadriadený žalobcu, preto mu nemôže dávať žiadne príkazy. Úlohou tzv. dosahového funkcionára je zabezpečiť a koordinovať potrebné sily a prostriedky pre výjazdovú skupinu. Činnosť výjazdovej skupiny je podriadená vedúcemu výjazdovej skupiny, čo bol v tomto prípade žalobca. Oprávnenia a povinnosti vedúceho výjazdovej skupiny sú žalobcovi známe, pretože vyplývajú z nariadenia č. 175/2010, s ktorým bol žalobca oboznámený. IV. Replika žalobcu 18. Žalobca v replike zo dňa 11.05.2022 zotrval na podanej žalobe a skutočnostiach v nej uvádzaných. 19. K nedostatku právomoci správneho súdu na preskúmanie disciplinárneho rozkazu č. 1 namietaného žalovaným žalobca uviedol, že zo slovnej formulácie „ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis” nemožno vyvodzovať, že v prípade, ak zákon č. 73/1998 Z. z. explicitne neuvádza, že takýto typ individuálneho správneho aktu je preskúmateľný súdom, je jeho prieskum vylúčený. Všeobecnou správnou žalobou § 177 ods. 1 SSP sa možno domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Disciplinárny rozkaz svojou povahou možno zaradiť do oblasti správneho trestania, nakoľko sa tu rozhoduje o disciplinárnom previnení policajta podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Prípustnosť súdneho prieskumu tohto typu rozhodnutí je upravený v §194 a nasl. SSP, ktoré upravujú správnu žalobu vo veciach správneho trestania ako osobitný druh správnej žaloby. Právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie v tejto veci je tak daná uvedenými ustanoveniami zákona.
20. K otázke pasívnej legitimácie v konaní sa vyjadrili súdy aj v obdobných konaniach, napr. konanie vedené na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 1S/29/2019, prípadne sp. zn. 6S/108/2018, kde v spomínaných prípadoch predmetom prieskumu bolo odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu policajta, ktoré vydal riaditeľ správneho orgánu. Pasívne vecne legitimovaným bol obdobne policajný útvar. Na strane žalovaného je preto potrebné konať s tým správnym orgánom, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. KR PZ v Nitre je preto plne pasívne vecne legitimovaným v tomto prípade, a to aj napriek tomu, že krajské riaditeľstvá Policajného zboru Slovenskej republiky nemajú samostatnú právnu subjektivitu a túto odvodzujú od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Hoci v pôvodnej žalobe bol žalovaný označený ako „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre“, takéto označenie nepredstavuje vadu podania, nakoľko súdu je v tomto prípade zrejmé, s kým sa má konať na strane žalovaného. 21. V súvislosti s procesnou samostatnosťou vyšetrovateľa žalobca uviedol, že mal za to, že nadriadený nie je oprávnený vyvodzovať voči vyšetrovateľovi následky za porušenie zákonnosti a včasnosti vo vyšetrovaní, najmä nie vtedy, keď službukonajúci prokurátor, ako ani následná dozorová prokurátorka a ani súčasná dozorová prokurátorka žalobcovi žiadne nedostatky nevytkli. Možno by tak nadriadený mohol urobiť vtedy, ak by nedostatky vytkol prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v zmysle § 230 ods. 1 Trestného poriadku, pričom službukonajúci prokurátor, ako ani následná dozorová prokurátorka a ani súčasná dozorová prokurátorka žalobcovi žiadne nedostatky nevytkli, preto mal žalobca za to, že ich nemohol vytknúť ani nadriadený, keďže by tým porušil § 230 ods. 1 Trestného poriadku. V. Duplika žalovaného 22. Žalovaný v duplike zo dňa 19.05.2022 opätovne navrhol, aby správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. 23. V otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaný zotrval na už skôr uvedenom právnom názore. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, OKP KR PZ v Nitre. Napadnuté rozhodnutie nevydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a teda nie je správnym orgánom, ktorý rozhodoval v druhom stupni o riadnom opravnom prostriedku. Tým je podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a aj podľa § 180 ods. 1 SSP riaditeľ OKP KR PZ v Nitre. Následne žalobca uviedol, že KR PZ v Nitre je pasívne vecne legitimovaným subjektom, hoci v žalobe žaloval Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ďalej by podľa neho malo KR PZ v Nitre svoju právnu subjektivitu odvodzovať od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V samotnom vyjadrení žalobcu absentuje logika argumentácie a navodzuje dojem, že žalobca ako príslušník PZ nemá vedomosť o tom, ktorý orgán vykonáva práva a povinnosti služobného úradu, ktorý orgán vykonáva práva a povinnosti nadriadeného a na akom útvare vykonáva štátnu službu. V napadnutom konaní tak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani KR PZ v Nitre nie je správnym orgánom. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy a vo vzťahu k žalobcovi je služobným úradom. 24. Pokiaľ ide o deklarovaný zásah do vyšetrovania zo stany nadriadeného, žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe. K námietke súvisiacej s popisom služobnej činnosti žalobcu znovu uviedol, že disciplinárnym rozkazom č. 1 bol žalobca disciplinárne potrestaný za činnosť vo výjazdovej skupine. Disciplinárny rozkaz č. 1 sa netýkal činnosti v ďalšom vyšetrovaní po pridelení vyšetrovacieho spisu, preto je táto námietka žalobcu stále nedôvodná. Žalobca ako príslušník Policajného zboru, teda ozbrojeného bezpečnostné zboru s riadiacim princípom, zložil služobnú prísahu s vedomím, že je povinný riadiť sa aj zákonnými príkazmi a pokynmi nadriadeného ako podzákonnými právnymi normami. Neobstojí preto námietka žalobcu, že predmetná vec mu mala byť po skončení služby odňatá a pridelená vyšetrovateľovi na inom oddelení v rámci OKP. O tom, kto bude vyšetrovať konkrétnu vec, nerozhodujú vyšetrovatelia ale príslušní nadriadení. Ak by žalovaný pristúpil na výkladovú logiku žalobcu v praxi, tak by si vyšetrovatelia mohli vyberať a prideľovať veci podľa svojvôle a charakteru závažnosti, čím by sa na útvaroch Policajného zboru vytvorili dokonalý chaos. Právny názor žalovaného podľa jeho názoru potvrdilo aj vyjadrenie prokurátorky, ktoré poskytol správnemu súdu sám žalobca. VI. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/59/2021 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-15S/59/2021. 26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 27. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 28. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 SSP). 29. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 31. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 32. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 33. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas.
34. Podľa § 48 ods. 3 písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 35. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 36. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. 37. Podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z., ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží. 38. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. 39. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 40. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 41. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 42. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 43. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. 44. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1198 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 45. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 46. Skôr, ako správny súd pristúpil k vecnému prejednaniu podanej žaloby, považoval za potrebné vysporiadať sa s otázkou prípustnosti resp. neprípustnosti podanej žaloby podľa § 7 písm. h) SSP namietanej žalovaným a tiež s otázkou pasívnej legitimácie v predmetnom konaní. 47. Pokiaľ ide o prvú otázku – prípustnosť resp. neprípustnosť podanej žaloby s ohľadom na negatívnu enumeráciu v zmysle § 7 písm. h) SSP, správny súd uvádza, že nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že možnosť preskúmať rozhodnutie nadriadeného na súde podľa § 248 bola zo zákona č. 73/1998 Z. z. vypustená novelou zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 48. Správny súdny poriadok v § 7 písm. h) ustanovuje, že z právomoci správneho súdnictva sú vyňaté tie správne akty, o ktorých tak ustanovuje osobitný zákon. Dané správne akty sú pre lepšiu názornosť aj pomenované vo vzťahu k svojmu formálnemu označeniu ako „rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy“. Napriek takémuto vyňatiu sa však s odkazom na tzv. generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vždy budú na poli správneho súdnictva preskúmavať rozhodnutia týkajúce sa základných práv a slobôd (napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 50/01 zo dňa 08.11.2001 a sp. zn. I. ÚS 52/02 zo dňa 28.05.2003). 49. Pokiaľ ide o normatívny spôsob vylúčenia súdneho prieskumu, tak v absolútnej väčšine zákonodarca volí v zákonom texte variácie formulácii typu „toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom“ (napr. § 93 ods. 5 zákon č. 475/2005 o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov) a len výnimočné iný postup. Jeho príkladom bolo označenie administratívneho rozhodnutia za konečné v § 11 ods. 10 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom do 30.06.2016 (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžr/84/2013 zo dňa 26.03.2014). 50. V prejednávanej veci však nejde o prípad správneho aktu vylúčeného osobitným predpisom. Žiaden osobitný predpis nevylučuje prípustnosť súdneho prieskumu disciplinárneho rozkazu o uložení disciplinárneho opatrenia a z ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov vrátane Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/146/2023 zo dňa 28.08.2024 a iné) vyplýva, že takéto správne akty možno v rámci správneho súdnictva podrobiť súdnemu prieskumu. Napadnuté rozhodnutia v prejednávanej veci teda sú preskúmateľné na základe žalobcom podanej žaloby. 51. Pokiaľ ide o druhú otázku - pasívnu legitimáciu v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, správny súd uvádza, že v zmysle § 32 ods. 2 SSP je žalovaným správny orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súdny poriadok teda v § 32 ods. 2 vymedzuje žalovaného ako orgán verejnej správy určený týmto zákonom. Konkrétna individualizácia je potom daná v tých ustanoveniach zákona, ktoré definujú žalovaného pre to-ktoré konanie pred správnym súdom. V prejednávanej veci žalobca označil ako žalovaného „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre“. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že na strane žalovaného v tomto prípade môže vystupovať a žalovaným je iba orgán, ktorý rozhodnutie vydal v poslednom stupni. Pod posledným stupňom treba rozumieť správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni o riadnom opravnom prostriedku (odvolanie, rozklad). Takýmto orgánom je v prejednávanej veci Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, ktoré napadnutým rozhodnutím rozhodlo o odvolaní žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu č. 1. 52. K nesprávnemu označeniu žalovaného v správnej žalobe sa vyjadril už Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 Sžo/19/2011 zo dňa 13.07.2011, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2012, pričom tento právny záver je aplikovateľný nielen v podmienkach predchádzajúceho Občianskeho súdneho poriadku, ale aj za účinnosti Správneho súdneho poriadku. V predmetnom uznesení najvyšší súd okrem iného konštatoval, že „Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby.“ 53. S ohľadom na to, že správny súd si z obsahu žaloby vedel jednoznačne ustáliť, kto je pasívne legitimovaným v predmetnom konaní, pokračoval v tomto konaní s takto určeným žalovaným. V opačnom prípade by tak odňal žalobcovi ústavné právo na súdnu ochranu. 54. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti, ktorá je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP, keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/68/2016 zo dňa 27.06.2017). Správny súdny poriadok v § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Podľa názoru súdu argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 55. Po preskúmaní administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj disciplinárny rozkaz č. 1 sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie spočívajúce podľa správnych orgánov v tom, že žalobca ako výjazdový vyšetrovateľ v trestnej veci vedenej na OKP KR PZ v Nitre pod ČVS: KRP-179/2-VYS-NR-2020 po tom, čo dňa 05.12.2020 v čase okolo 21:30 hod. prevzal z OKP OR PZ v Nitre trestnú vec vedenú pod ČVS: ORP-1586/1-VYSNR-2020, nevykonal žiadne úkony smerujúce k zadržaniu podozrivého B. F., a to aj napriek tomu, že už z prevzatého vyšetrovacieho spisu vedeného na OKP OR PZ v Nitre bolo dostatočne zrejmé a dôkazmi preukázané, že jedným z páchateľov je B. F.. Osobou podozrivého resp. jeho zadržaním sa výjazdová skupina začala zaoberať až dňa 06.12.2020 v popoludňajších hodinách o cca 16:00 hod., a to na základe iniciatívy vyšetrovateľa H. A. I. J. (nečlena výjazdovej skupiny). Zároveň po prevzatí vyšetrovacieho spisu z OKP OR PZ v Nitre v dňoch 05.12.2020 až 06.12.2020 žalobca ako výjazdový vyšetrovateľ bez relevantného dôvodu nezabezpečil vykonanie obhliadky miesta činu v H., K. A. L. XX, k vykonaniu ktorej došlo až dňa 08.12.2020, čím podľa správnych orgánov oboch stupňov došlo k celkovému podstatnému sťaženiu priebehu ďalšieho vyšetrovania v tejto veci. 56. Je nesporné, že žalobca po prevzatí vyššie špecifikovanej trestnej veci dňa 05.12.2020 nevykonal žiadne úkony smerujúce k zadržaniu podozrivého B. F.. Taktiež je nesporné, že obhliadku miesta činu v H., K. A. L. XX vykonal až dňa 08.12.2020. Sporným sa v prejednávanej veci stala predovšetkým otázka, či uvedeným nekonaním žalobcu skutočne došlo k celkovému podstatnému sťaženiu priebehu ďalšieho vyšetrovania v danej trestnej veci alebo nie, a teda, či bolo možné konštatovať spáchanie disciplinárneho previnenia žalobcom a uložiť mu zaň sankciu. Zaoberajúc sa uvedenou otázkou správny súd dospel k záveru, že posúdiť, či skutočne došlo k celkovému podstatnému sťaženiu priebehu ďalšieho vyšetrovania v danej trestnej veci, v žiadnom prípade neprináleží ani správnemu súdu, ale ani žalovanému, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa. V tomto smere je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že s poukazom na § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. 57. Predmetné ustanovenie Trestného poriadku konštituuje postavenie a oprávnenia prokurátora v predsúdnom konaní – v postupe pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní - ako hlavný orgán kontroly dodržiavania zákonnosti, resp. ako „pána sporu“ (dominus litis). To znamená, že prokurátor má v predsúdnom konaní silné a dominantné postavenie, v rámci ktorého autoritatívne rozhoduje o všetkých otázkach týkajúcich sa vedenia a ukončenia predsúdneho konania, s výnimkou vybraných rozhodnutí, ktoré sú vyhradené sudcovi pre prípravné konanie. Toto dominantné postavenie v predsúdnom konaní je rozdielne od postavenia prokurátora v konaní pred súdom, kde je len stranou konania (§ 10 ods. 10 Trestného poriadku). Prokurátor v predsúdnom konaní pôsobí jednak ako dozorový orgán s oprávneniami podľa predmetného ustanovenia a jednak, ako inštančný orgán, teda ako orgán rozhodujúci o sťažnostiach voči rozhodnutiam policajta [§ 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku]. Zákonný priebeh a výsledok prípravného konania je tak plne v pôsobnosti dozorového prokurátora, čo ho stavia do pozície kľúčového orgánu stíhania páchateľov trestných činov.
58. Policajt je pri vykonávaní úkonov a opatrení v rámci vyšetrovania a skráteného vyšetrovania procesne samostatný, vykonáva ich iniciatívne a včas, v súlade s Trestným poriadkom a zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 171/1993 Z. z.“). Policajt tak samostatne v súlade so svojím zaradením do služby Policajného zboru (§ 4 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 192/2017 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní) vykonáva všetky úkony vyšetrovania a skráteného vyšetrovania s výnimkou úkonov, ktoré vykonáva len so súhlasom prokurátora alebo na jeho príkaz alebo na príkaz alebo so súhlasom sudcu pre prípravné konanie, resp. s výnimkou úkonov, ktoré je oprávnený vykonať len prokurátor. Prokurátor síce policajtovi nie je pri vykonávaní úkonov nadriadený služobne, avšak je nadriadený procesne v rámci svojho prokurátorského dozoru. 59. Dozor prokurátora je kontrola činnosti policajta ako procesne podriadeného subjektu, vykonávaná sústavne, systematicky, cieľavedome a priebežne počas postupu pred začatím trestného stíhania, ktorá je zameraná na prijímanie a preverovanie trestných oznámení a rozhodovanie o nich, ako aj v prípravnom konaní, ktorá je zameraná na zákonnosť, rýchlosť a plynulosť vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, dodržiavanie práv obvinených a poškodených, ako aj na okamžité odstraňovanie zistených nedostatkov. Prokurátor vykonáva jednotlivé úkony dozoru na základe vlastnej iniciatívy alebo aj na základe žiadosti o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 ods. 1 Trestného poriadku. Výkonom dozoru si prokurátor vytvára predpoklady na zákonné, správne a odôvodnené rozhodnutie, ktorým sa ukončí prípravné konanie, a to na podanie obžaloby, podanie návrhu na schválenie dohody o vine a treste, postúpenie veci, zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania alebo schválenie zmieru. Keďže má prokurátor dominantné postavenie a nie je stranou sporu ako v konaní pred súdom, svoj prokurátorský dozor na účel vydania uvedených rozhodnutí zameriava aj na to, aby boli zisťované skutočnosti svedčiace v neprospech i v prospech obvineného. 60. To znamená, že iba prokurátor je v rámci výkonu dozoru prokurátora v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku oprávnený skonštatovať, či dané nekonanie policajta v tej ktorej trestnej veci mohlo mať, resp. malo za následok podstatné sťaženie priebehu ďalšieho vyšetrovania alebo jeho zmarenie. Úradný záznam zo dňa 12.05.2021, vypracovaný vedúcou 2. oddelenia OKP KR PZ Nitra, na ktorý poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim spáchanie disciplinárneho previnenia žalobcom. Z uvedeného úradného záznamu vyplýva iba to, že prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra B. G. určite neodvolal súhlas na zadržanie podozrivého ani vyšetrovateľovi pri rozhovore nenariadil, aby sa zadržanie podozrivého oddialilo, práveže zvažoval udeliť súhlas aj na zadržanie otca podozrivého. Z úradného záznamu taktiež vyplýva, že prokurátor B. G. nenariadil vyšetrovateľovi, že sa obhliadka nemá vykonať. Týmito vyjadreniami zaznamenaným v úradnom zázname sa žalovaný snažil poukázať na porušenia povinností žalobcu ako policajta, avšak podľa názoru správneho súdu tieto nemožno považovať za dostatočný podklad na vyvodenie zodpovednosti žalobcu za spáchanie disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. 61. Zo spisového materiálu je zrejmé, že orgány verejnej správy si dôkladne nezabezpečili podklady pre vyvodenie zodpovednosti žalobcu, nakoľko uvedený úradný záznam zo dňa 12.05.2021 neobsahuje žiadne relevantné konštatovanie o podstatnom sťažení priebehu ďalšieho vyšetrovania v konkrétnej trestnej veci žalobcom. Takýmto podkladom by bol napr. úradný záznam spísaný prokurátorom, v ktorom by prokurátor v rámci dozoru prokurátora skonštatoval, že konkrétny policajt v rámci vyšetrovania konkrétnej trestnej veci nevykonaním určitého procesného úkonu, napr. nevykonaním obhliadky miesta činu podstatne sťažil alebo zmaril ďalší priebeh vyšetrovania. Takýto podklad pre vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi v prejednávanej veci absentuje. 62. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že následkom nedbanlivostného konania žalobcu nebolo úplné znemožnenie objasnenia skutku, iba podstatné sťaženie ďalšieho priebehu vyšetrovania tejto trestnej veci, čo je potvrdené aj tým, že doposiaľ nebolo vznesené obvinenie všetkým spolupáchateľom. Takéto tvrdenie žalovaného považoval správny súd za absolútne nepodložené, nakoľko žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že nevznesenie obvinenia všetkým spolupáchateľom je následkom práve nedbanlivostného konania žalobcu. „Obiter dictum“ správny súd dodáva, že žiadnym spôsobom neprejudikuje, či k porušeniu povinností policajta
žalobcom došlo alebo nie, nakoľko mu v tom bráni nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia – disciplinárneho rozkazu č. 1 pre nedostatok dôvodov. 63. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľosť pre nedostatok dôvodov a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Správny orgán je viazaný vysloveným právnym názorom správneho súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci na základe indícií správneho súdu opätovne konať a rozhodnúť. 64. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 65. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.