{"guid": "9c777041-a23d-4e03-962b-2fd74578ddaa:6e75aa29-b094-4e2f-a1c4-822098f9360c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200382.2", "spisova_znacka": "NR-15S/59/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/59/2021 z 15. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. júla 2025, sp. zn. NR-15S/59/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200382.2", "identifikacne_cislo": "4021200382", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2025-07-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-243.odsek-1", "nazov": "§ 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-243.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-243"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/125", "nazov": "predpis č. 125/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171", "nazov": "zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-11.odsek-10", "nazov": "§ 11 ods. 10 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-11.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/475/#paragraf-93.odsek-5", "nazov": "§ 93 ods. 5 zákona č. 475/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/475/#paragraf-93.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/475-2005/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171", "nazov": "zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-53", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-52", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-243", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-49", "/SK/ZZ/1995/180#paragraf-11", "/SK/ZZ/2005/475#paragraf-93"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e75aa29-b094-4e2f-a1c4-822098f9360c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200382.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200382.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200382.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/59/2021\n4021200382\n15. 07. 2025\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:4021200382.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. B. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan\nSyrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková č. 32, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-OKP2-158-027/2021 zo dňa 28.05.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-NR-OKP2-158-027/2021 zo dňa\n28.05.2021 ako aj disciplinárny rozkaz vedúcej 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 1 zo dňa 22.04.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi\nrozsahu.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 22.04.2021 vydala vedúca 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru v Nitre (ďalej aj len „OKP KR PZ v Nitre“) disciplinárny rozkaz č. 1 (ďalej\naj len „disciplinárny rozkaz č. 1“), ktorým uložila žalobcovi, zaradenému vo funkcii: starší vyšetrovateľ\n– enviro 2. oddelenia vyšetrovania OKP KR PZ v Nitre, podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998\nZ. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej\na justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj\nlen „zákon č. 73/1998 Z. z.“) disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie\npodľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. s poukazom na § 48 ods. 3 písm. a), písm. b), písm.\nn) zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že ako výjazdový vyšetrovateľ v trestnej veci\nvedenej na OKP KR PZ v Nitre pod ČVS: KRP-179/2-VYS-NR-2020 po tom, čo dňa 05.12.2020 v čase\nokolo 21:30 hod. prevzal z odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre\n(ďalej aj len „OKP OR PZ v Nitre“) trestnú vec vedenú pod ČVS: ORP-1586/1-VYS-NR-2020 vo veci\nzločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)\nTrestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože vzniklo\npodozrenie z toho, že skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa\n§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného\nzákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, aj napriek tomu, že už z\nprevzatého vyšetrovacieho spisu vedeného na OKP OR PZ v Nitre bolo dostatočne zrejmé a dôkazmi\n\npreukázané, že jedným z páchateľov je B. F.. Na základe toho aj bol službukonajúcim prokurátorom\nOkresnej prokuratúry Nitra B. B. G. dňa 05.12.2020 o 16:45 hod. daný telefonický súhlas na jeho\nzadržanie ako podozrivého, o čom bol v spise založený záznam vyšetrovateľky OKP OR PZ v Nitre,\nžalobca nevykonal žiadne úkony smerujúce k zadržaniu podozrivého B. F., pričom osobou podozrivého\nresp. jeho zadržaním sa výjazdová skupina začala zaoberať až dňa 06.12.2020 v popoludňajších\nhodinách o cca 16:00 hod., a to na základe iniciatívy vyšetrovateľa H. A. I. J. (nečlena výjazdovej skupiny)\na zároveň po prevzatí vyšetrovacieho spisu z OKP OR PZ v Nitre v dňoch 05.12.2020 až 06.12.2020 ako\nvýjazdový vyšetrovateľ bez relevantného dôvodu nezabezpečil vykonanie obhliadky miesta činu v H.,\nK. A. L. XX, k vykonaniu ktorej došlo až dňa 08.12.2020, čím došlo k celkovému podstatnému sťaženiu\npriebehu ďalšieho vyšetrovania v tejto veci.\n2. Proti disciplinárnemu rozkazu č. 1 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. KRPZ-NR-OKP2-158-027/2021 zo dňa 28.05.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že\nodvolanie ako nedôvodné zamietol a disciplinárny rozkaz č. 1 potvrdil.\n3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odôvodnení disciplinárneho rozkazu\nč. 1 absentovalo zhodnotenie doterajšieho postoja žalobcu ako policajta k plneniu služobných úloh,\npreto bola do spisu doplnená osobná evidenčná karta policajta, prehľad o disciplinárnych odmenách\na disciplinárnych opatreniach a služobné hodnotenie policajta za posledných päť rokov. Vzhľadom na to,\nže disciplinárnym rozkazom č. 1 bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie,\nčo je najnižší stupeň disciplinárneho opatrenia, nešlo podľa názoru žalovaného o nedostatok, ktorý\nby nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní. Žalobca nebol doposiaľ disciplinárne potrestaný.\nDňa 25.10.2019 mu minister vnútra Slovenskej republiky udelil odmenu – peňažný dar 100 eur za\npríkladné plnenie služobných povinností pri vyšetrovaní pádu vojenského lietadla pri obci Nové Sady.\nDňa 11.02.2020 bol žalobca ocenený pamätnou medailou ministra vnútra Slovenskej republiky 1.\nstupňa. V rokoch 2016 až 2020 bol hodnotený stupňom hodnotenia B – veľmi dobre. K celkovému\nzhodnoteniu žalovaný doplnil, že konanie žalobcu malo znaky nedbanlivostného konania, za zistené\nnedostatky bol zodpovedný sám a v plnej miere a následkom nebolo úplné znemožnenie objasnenia\nskutku, iba podstatné sťaženie ďalšieho priebehu vyšetrovania v tejto trestnej veci. Z doterajšieho\npostoja žalobcu k plneniu služobných povinností, okolností spáchania disciplinárneho previnenia, mieru\nzavinenia a následku považoval žalovaný za primerané a dostatočné uložiť žalobcovi disciplinárne\nopatrenie – písomné pokarhanie za predmetné disciplinárne previnenie.\nII.\nŽaloba\n4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako\naj disciplinárneho rozkazu č. 1 a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy\nprvého stupňa na ďalšie konanie.\n5. Mal za to, že postupom správnych orgánov oboch stupňov došlo k porušeniu § 230 ods. 1 Trestného\nporiadku, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v\nprípravnom konaní vykonáva prokurátor. Oprávnenie prokurátora vykonávať dozor nad dodržiavaním\nzákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní je významnou častou oprávnení\nprokuratúry vyplývajúcich jej z čl. 149 Ústavy SR. Podľa platnej právnej legislatívy, je policajt procesne\nsamostatný a sám vedie a vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Jediným, čím je podľa\nzákona obmedzený, je, že prokurátor mu je oprávnený dávať pokyny, ktoré sú pre neho záväzné. Policajt\nje vo veciach, ktoré vyšetruje, procesne samostatný a je viazaný iba ústavou, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je\nSlovenská republika viazaná a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom a pokynmi prokurátora a\nsúdu.\n6. Z uvedeného vyplýva, že trestný spis bol viackrát na prokuratúre na previerke a k spisu prokurátor\nB. B. G. (službukonajúci prokurátor v čase nápadu predmetnej veci dňa 05.12.2020, s ktorým žalobca\nkonzultoval postup dňa 06.12.2020) ani následne dozorová prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra B.\nM. N. (prítomná aj na rozhodovaní o väzbe) nemali žiadne pripomienky k činnosti vyšetrovateľa ani k tým\núdajným pochybeniam, ktoré sú predmetom tohto disciplinárneho konania. Napriek tomu, nadriadený\norgán činnosť žalobcu vyhodnotil inak. Žalobca sa nedopustil protiprávneho konania, nakoľko konal\n\npodľa svojho uváženia na základe procesnej samostatnosti, ktorú má danú zákonom, nedošlo ani k\nžiadnemu zmeškaniu lehoty v prípade zadržania potencionálneho páchateľa, pretože v rámci svojej\nprocesnej samostatnosti rozhodol, že ešte pred zadržaním podozrivého a aby zbytočne neplynula\n48 hodinová lehota, počas ktorej musí byť zadržaný odovzdaný súdu alebo prepustený, je potrebné\na nevyhnutné vypočuť dôležitého svedka a urobiť ďalšie úkony, ktoré nezniesli odklad. V prípade\nzadržania podozrivej osoby bez vykonania úkonov hrozilo, že súd by v čase rozhodovania o väzbe nemal\ndostatočný podklad na rozhodnutie, kde zjavne patril aj výsluch poškodeného. Navyše, konajúci súd\nnerozhodol o väzobnom stíhaní obvinenej osoby, čo preukazuje, že neboli dané dôvody väzby.\n7. Ďalej došlo k porušeniu § 154 Trestného poriadku týkajúceho sa obhliadky. Obhliadka miesta činu je\nneodkladný a neopakovateľný úkon a mala byť vykonaná bezprostredne po tom, ako sa orgán činný v\ntrestnom konaní dozvedel o spáchaní trestného činu. Nakoľko vyšetrovanie začala vyšetrovateľka OKP\nOR PZ v Nitre a jej nevykonanie v uvedenom čase je nedostatok, ktorý už nie je možné odstrániť, keďže\nod spáchania skutku po prevzatie trestnej veci zo strany žalobcu ubehol dlhý časový odstup na to, aby\npáchatelia mohli odstrániť a zničiť dôkazy. Vyšetrovateľka OKP PZ v Nitre obhliadku nevykonala ihneď,\nako sa dozvedela o spáchaní trestného činu, a tým došlo k zmareniu a zničeniu dôkazov. V čase, keď\nžalobca prevzal trestnú vec, už nemohlo ísť o neodkladný úkon a takisto vykonanie obhliadky neskôr už\nbolo neúčelné, a preto ho ani nie je možné postihovať disciplinárnym opatrením. Ani vyšetrovateľka OKP\nOR PZ Nitra nebola podľa vedomostí žalobcu žiadnym spôsobom postihnutá za nevykonanie obhliadky,\nhoci práve u nej sa mohlo jednať o dôležitý dôkaz, ktorý mohla vykonať bezodkladne. Ani dozorový\nprokurátor nevytkol žalobcovi nevykonanie obhliadky.\n8. Žalobca je ustanovený do funkcie „starší vyšetrovateľ - enviro 2.” oddelenia ekonomickej a\nenvironmentálnej kriminality OKP KR PZ v Nitre, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, s miestom výkonu štátnej služby Nitra. Hore uvedený prípad bol výjazdom, ktorý sa týkal\nnásilnej kriminality, mimo jeho popisu práce. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že v prípade\njeho služby prípad mohol prevziať, a následne mal byť prípad postúpený na príslušné oddelenie, ktoré\nrieši násilnú kriminalitu.\n9. Žalobca dostatočne preukázal svoju odbornosť, a to najmä s poukazom na jeho zameranie\nekonomickej a environmentálnej kriminality. V tejto súvislosti poukázal na Prehľad o disciplinárnych\nodmenách a disciplinárnych opatreniach, ktorý svedčí len o pozitívnych výsledkoch žalobcu a na Záznam\no hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za roky 2020 (hodnotenie „B”), 2019 (hodnotenie „B”),\n2018 (hodnotenie „B”), 2017 (hodnotenie „B”). Z uvedeného je preukázané, že žalobca si plnil svoje\núlohy a povinnosti na danom úseku na vysokej úrovni, je jedným z elitných policajtov v tomto odbore a\nneexistuje jediný predpoklad ktorým by sa potvrdil disciplinárny rozkaz č. 1.\n10. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nepreskúmateľné. Napriek jeho značnému rozsahu\n(13 strán) nedáva odpoveď na obranu žalobcu nastolenú vo vyjadrení a v odvolaní voči disciplinárnemu\nrozkazu č. 1. Žalovaný len opakoval svoju argumentáciu z disciplinárneho rozkazu č. 1 bez toho, že by\nsa vysporiadal s obranou žalobcu, dôkazom čoho je nasledovné:\na) Žalobca poukázal na to, že súhlas prokurátora na zadržanie osoby je len predpoklad jej zadržania, nie\npokyn na jej zadržanie a je na vyšetrovateľovi, aby správne vyhodnotil dobu, kedy pristúpiť k zadržaniu\npodozrivej osoby, aby sa tak nezmarila povinnosť túto predložiť v prípravnom konaní v zákonnej lehote\npri rozhodovaní o väzbe.\nb) Žalobca dôkladne popísal charakter obhliadky miesta činu ako neodkladného a neopakovateľného\núkonu. Poukázal na to, že prevzal vec od inej vyšetrovateľky, ktorá daný úkon nevykonala, a tak v prípade\njeho vykonania žalobcom by išlo už o nezákonný dôkaz, nakoľko medzi časom skutku a vykonaním\núkonu by mohlo prísť k zmene okolností na mieste samom, čo sa aj potvrdilo neskoršími úkonmi.\nc) Rovnako sa žalovaný nevysporiadal s poukazom na zásah do procesnej nezávislosti a samostatnosti\nvyšetrovateľa, kde nadriadený správny orgán pôsobí ako nadriadený len v presne vymedzenom rozsahu\nzákona č. 73/1998 Z. z., no nie v zmysle ustanovení Trestného poriadku. Nadriadeným žalobcu bol v\ndanej veci prokurátor, ktorý v rámci dozoru nevytkol žalobcovi žiaden úkon.\nd) Žalobca poukázal na rozpor vo vyjadrení medzi nim a vyjadrením A. J., ktorý vo svojom vyjadrení\nuviedol, že on žalobcovi ako dosahový funkcionár vo večerných hodinách dal dňa 05.12.2020 iba\nodporúčanie a žalobca sa rozhodol, že na prípade bude pracovať 06.12.2020 od 07:30 hod. Žalobca\nvyjadrenie A. J. striktne odmieta a vyjadril sa, že v tomto prípade nešlo o odporúčanie, ale príkaz\n\ndaný dosahovým funkcionárom ako nadriadeným, aby vo večerných hodinách dňa 05.12.2020 odišiel\ndomov so slovami, že teraz vo večerných hodinách dňa 05.12.2020 už „veľa vody nenamútime” a „ráno\nje múdrejšie večera”. Žalobca aj spolu s operatívnym pracovníkom pokyn nadriadeného rešpektoval.\nŽalobca by svojvoľne neopustil pracovisko a na prípade nepracoval, lebo si bol vedomý, že by takýmto\nkonaním hrubo porušil služobnú disciplínu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2022 navrhol, aby správny súd s poukazom na nejasnú\na zmätočnú formuláciu žalobného petitu, označenie neexistujúceho subjektu ako žalovaného a uplynutie\nčasu na podanie žaloby, resp. na zmenu žaloby žalobu v celom rozsahu zamietol.\n12. Podľa názoru žalovaného by sa mal správny súd pred prejednaním veci zaoberať otázkou, či má\nv danom prípade právomoc vec prejednať a o nej rozhodnúť, a teda preskúmať prípustnosť podanej\nžaloby podľa § 7 písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“), pretože správne súdy nepreskúmavajú\npersonálne rozkazy a ani rozhodnutia podľa osobitných predpisov, ak to tieto neumožňujú. Svoj názor\nžalovaný odvodzuje od vonkajších znakov napadnutého disciplinárneho konania podľa zákona č.\n73/1998 Z. z., keď bol prvostupňovým orgánom vydaný disciplinárny rozkaz, ktorý žalobca napadol\nodvolaním, o ktorom rozhodol druhostupňový orgán. Rovnako aj procesnoprávna úprava zákona č.\n73/1998 Z. z. účastníkovi konania neponúka možnosť domáhať sa na súde preskúmania právoplatného\ndruhostupňového rozhodnutia v služobných veciach podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Možnosť preskúmať\nrozhodnutie nadriadeného na súde podľa § 248 bola zo zákona č. 73/1998 Z. z. vypustená novelou\nzákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,\nCivilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov.\n13. Sporná je podľa názoru žalovaného aj otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného tak, ako ho\nv žalobe uviedol žalobca. V podanej žalobe ako žalovaného označil Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre a v petite žiadal, aby bolo zrušené rozhodnutie\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ktoré de iure\nvydal riaditeľ OKP KR PZ v Nitre a disciplinárny rozkaz bol vydaný vedúcou 2. oddelenia vyšetrovania\nOKP KR PZ v Nitre. Z príslušných zákonných ustanovení § 50 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z.\njednoznačne vyplýva, že disciplinárnu právomoc vykonáva bezprostredne nadriadený policajta, ktorý\nje oprávnený v rozsahu svojej právomoci podriadenému policajtovi udeľovať disciplinárne odmeny a\nukladať disciplinárne opatrenia. V prejednávanej veci vydala disciplinárny rozkaz č. 1 žalobcovi vedúca\n2. oddelenia vyšetrovania OKP KR PZ v Nitre. Žalobca voči disciplinárnemu rozkazu podal odvolanie,\no ktorom následne rozhodoval podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. najbližší nadriadený orgánu,\nktorý rozhodnutie vydal. V prejednávanej veci je vedúcej 2. oddelenia vyšetrovania OKP KR PZ v Nitre\nnajbližšie nadriadený orgán riaditeľ OKP KR PZ v Nitre, ktorý odvolanie prijal a v súlade so zákonom o\nňom rozhodol. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané riaditeľom OKP KR\nPZ v Nitre ako nadriadeným s personálnou právomocou a nie KR PZ v Nitre ako útvarom PZ, a rovnako\nnie ani MV SR, ktoré je služobným úradom žalobcu. Žalovaný tak, ako je označený žalobcom, neexistuje.\nV tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na § 180 ods. 1 SSP, podľa ktorého je žalovaným „orgán verejnej\nsprávy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická\nosoba“. Preto podľa názoru žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Nitre nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom a súd by mal žalobu zamietnuť\npre neprípustnosť žalovaného ako účastníka konania.\n14. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti zasahovať do vyšetrovania žalovaný uviedol, že právomoc\na povinnosť nadriadeného kontrolovať výkon služby policajta vyplýva priamo z § 49 písm. a) zákona\nč. 73/1998 Z. z. Ide o právnu normu rovnakej právnej sily, akou je zákon - Trestný poriadok\na zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, pričom tieto normy\nsa navzájom nevylučujú. Podrobnosti výkonu kontroly vyšetrovateľa zo strany nadriadeného ďalej\nupravuje nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov\nPolicajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov,\n\npri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len\n„nariadenie č. 175/2010“), konkrétne čl. 24 uvedeného nariadenia. Nadriadený robí vstupnú kontrolu pri\npridelení spisu, priebežné kontroly počas vyšetrovania a výstupnú kontrolu pri ukončení vyšetrovania,\nktoré zameriava na postup policajta z hľadiska plynulosti a metodiky vyšetrovania, úplnosti dokazovania,\ndodržiavanie lehôt na rozhodnutie podľa § 196 a § 199 Trestného poriadku a na skončenie vyšetrovania\npodľa čl. 44 nariadenia č. 175/2010 a stav vysporiadania zaistených vecí.\n15. Nadriadený kontrolou postupu vyšetrovateľa vo vyšetrovaní nezasahuje do samostatnosti\nvyšetrovateľa, pretože pri takejto kontrole neukladá vyšetrovateľovi žiadne úlohy, ani mu nedáva pokyny.\nVo vzťahu k vyšetrovateľovi a v nadväznosti na všetky uvedené zákony a nariadenie č. 175/2010 je\npotrebné rozlíšiť dve roviny vzťahu nadriadeného k vyšetrovateľovi. Prvá rovina smeruje z časového\nhľadiska od momentu kontroly do budúcna. Nadriadený pri kontrole neukladá vyšetrovateľovi žiadne\núlohy, pokyny či príkazy, nadriadený môže vyšetrovateľovi iba odporučiť určitý všeobecný postup.\nVyšetrovateľ, vzhľadom na už uvedenú procesnú samostatnosť, rozhoduje o postupe vo vyšetrovaní\nsám a je za svoje rozhodnutia a vykonané úkony aj sám zodpovedný. Druhá rovina smeruje z časového\nhľadiska od momentu kontroly do minulosti, čo vyplýva z § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. a z čl.\n24 nariadenia č. 175/2010.\n16. Vo vzťahu k disciplinárnym odmenám žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca bol doposiaľ jedenkrát\ndisciplinárne odmenený, a to za príkladné plnenie služobných povinností pri vyšetrovaní pádu\nvojenského lietadla pri obci Nové Sady dňa 28.09.2019. Z uvedeného vyplýva, že bol odmenený za\nčinnosť vo výjazdovej skupine pri dokumentovaní násilného trestného činu, preto je zarážajúce, že rok\npo príkladnom plnení povinností v prípade násilnej kriminality, za čo ho odmenil osobne minister vnútra\nSlovenskej republiky, žalobca namietal nedostatočnú odbornosť na vyšetrovanie násilnej kriminality vo\nvýjazdovej skupine.\n17. K činnosti A. A. O. J., ako tzv. dosahového funkcionára možno uviesť len to, že podľa žalobcu mu\nmal prikázať, aby dňa 05.12.2020 vo večerných hodinách odišiel domov a pokračoval vo vyšetrovaní\naž ráno dňa 06.12.2020 od 7:30 hod. Ide o rozporuplné vyjadrenie žalobcu, pretože sám žalobca oprel\nsvoju žalobu o procesnú samostatnosť vyšetrovateľa, ktorému nemôže nadriadený nič prikázať, ale v\ntomto konkrétnom rozhovore považoval slová tzv. dosahového funkcionára vyslovene za príkaz, ktorý\nposlúchol. Žalobca neuviedol žiadny právny rámec, v zmysle ktorého pokladal v tomto konkrétnom\nprípade slová tzv. dosahového funkcionára za príkaz. Pokiaľ žalobca ako dôvod nezákonnosti\nrozhodnutia žalovaného uviedol absolútnu procesnú samostatnosť vyšetrovateľa, ktorú nadriadený\nnemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť, tak nemohol ani rozhovor s tzv. dosahovým funkcionárom\npokladať za príkaz. Tiež je potrebné uviesť, že A. A. O. J. nie je nadriadený žalobcu, preto mu nemôže\ndávať žiadne príkazy. Úlohou tzv. dosahového funkcionára je zabezpečiť a koordinovať potrebné sily\na prostriedky pre výjazdovú skupinu. Činnosť výjazdovej skupiny je podriadená vedúcemu výjazdovej\nskupiny, čo bol v tomto prípade žalobca. Oprávnenia a povinnosti vedúceho výjazdovej skupiny sú\nžalobcovi známe, pretože vyplývajú z nariadenia č. 175/2010, s ktorým bol žalobca oboznámený.\nIV.\nReplika žalobcu\n18. Žalobca v replike zo dňa 11.05.2022 zotrval na podanej žalobe a skutočnostiach v nej uvádzaných.\n19. K nedostatku právomoci správneho súdu na preskúmanie disciplinárneho rozkazu č. 1 namietaného\nžalovaným žalobca uviedol, že zo slovnej formulácie „ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis”\nnemožno vyvodzovať, že v prípade, ak zákon č. 73/1998 Z. z. explicitne neuvádza, že takýto typ\nindividuálneho správneho aktu je preskúmateľný súdom, je jeho prieskum vylúčený. Všeobecnou\nsprávnou žalobou § 177 ods. 1 SSP sa možno domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Disciplinárny rozkaz svojou\npovahou možno zaradiť do oblasti správneho trestania, nakoľko sa tu rozhoduje o disciplinárnom\nprevinení policajta podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Prípustnosť súdneho prieskumu tohto\ntypu rozhodnutí je upravený v §194 a nasl. SSP, ktoré upravujú správnu žalobu vo veciach správneho\ntrestania ako osobitný druh správnej žaloby. Právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie v tejto veci\nje tak daná uvedenými ustanoveniami zákona.\n\n20. K otázke pasívnej legitimácie v konaní sa vyjadrili súdy aj v obdobných konaniach, napr. konanie\nvedené na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 1S/29/2019, prípadne sp. zn. 6S/108/2018, kde v\nspomínaných prípadoch predmetom prieskumu bolo odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu policajta,\nktoré vydal riaditeľ správneho orgánu. Pasívne vecne legitimovaným bol obdobne policajný útvar.\nNa strane žalovaného je preto potrebné konať s tým správnym orgánom, ktorý rozhodol o riadnom\nopravnom prostriedku. KR PZ v Nitre je preto plne pasívne vecne legitimovaným v tomto prípade, a to aj\nnapriek tomu, že krajské riaditeľstvá Policajného zboru Slovenskej republiky nemajú samostatnú právnu\nsubjektivitu a túto odvodzujú od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Hoci v pôvodnej žalobe bol\nžalovaný označený ako „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru\nv Nitre“, takéto označenie nepredstavuje vadu podania, nakoľko súdu je v tomto prípade zrejmé, s kým\nsa má konať na strane žalovaného.\n21. V súvislosti s procesnou samostatnosťou vyšetrovateľa žalobca uviedol, že mal za to, že nadriadený\nnie je oprávnený vyvodzovať voči vyšetrovateľovi následky za porušenie zákonnosti a včasnosti vo\nvyšetrovaní, najmä nie vtedy, keď službukonajúci prokurátor, ako ani následná dozorová prokurátorka\na ani súčasná dozorová prokurátorka žalobcovi žiadne nedostatky nevytkli. Možno by tak nadriadený\nmohol urobiť vtedy, ak by nedostatky vytkol prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním\nzákonnosti v prípravnom konaní v zmysle § 230 ods. 1 Trestného poriadku, pričom službukonajúci\nprokurátor, ako ani následná dozorová prokurátorka a ani súčasná dozorová prokurátorka žalobcovi\nžiadne nedostatky nevytkli, preto mal žalobca za to, že ich nemohol vytknúť ani nadriadený, keďže by\ntým porušil § 230 ods. 1 Trestného poriadku.\nV.\nDuplika žalovaného\n22. Žalovaný v duplike zo dňa 19.05.2022 opätovne navrhol, aby správny súd podanú žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\n23. V otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaný zotrval na už skôr uvedenom právnom názore.\nNestotožnil sa s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, OKP KR PZ v Nitre. Napadnuté rozhodnutie nevydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\na teda nie je správnym orgánom, ktorý rozhodoval v druhom stupni o riadnom opravnom prostriedku.\nTým je podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a aj podľa § 180 ods. 1 SSP riaditeľ OKP KR PZ v Nitre.\nNásledne žalobca uviedol, že KR PZ v Nitre je pasívne vecne legitimovaným subjektom, hoci v žalobe\nžaloval Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ďalej by podľa neho malo KR PZ v Nitre svoju právnu\nsubjektivitu odvodzovať od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V samotnom vyjadrení žalobcu\nabsentuje logika argumentácie a navodzuje dojem, že žalobca ako príslušník PZ nemá vedomosť o tom,\nktorý orgán vykonáva práva a povinnosti služobného úradu, ktorý orgán vykonáva práva a povinnosti\nnadriadeného a na akom útvare vykonáva štátnu službu. V napadnutom konaní tak Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky a ani KR PZ v Nitre nie je správnym orgánom. Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky je ústredným orgánom štátnej správy a vo vzťahu k žalobcovi je služobným úradom.\n24. Pokiaľ ide o deklarovaný zásah do vyšetrovania zo stany nadriadeného, žalovaný zotrval na\nargumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe. K námietke súvisiacej s popisom služobnej činnosti\nžalobcu znovu uviedol, že disciplinárnym rozkazom č. 1 bol žalobca disciplinárne potrestaný za\nčinnosť vo výjazdovej skupine. Disciplinárny rozkaz č. 1 sa netýkal činnosti v ďalšom vyšetrovaní po\npridelení vyšetrovacieho spisu, preto je táto námietka žalobcu stále nedôvodná. Žalobca ako príslušník\nPolicajného zboru, teda ozbrojeného bezpečnostné zboru s riadiacim princípom, zložil služobnú prísahu\ns vedomím, že je povinný riadiť sa aj zákonnými príkazmi a pokynmi nadriadeného ako podzákonnými\nprávnymi normami. Neobstojí preto námietka žalobcu, že predmetná vec mu mala byť po skončení\nslužby odňatá a pridelená vyšetrovateľovi na inom oddelení v rámci OKP. O tom, kto bude vyšetrovať\nkonkrétnu vec, nerozhodujú vyšetrovatelia ale príslušní nadriadení. Ak by žalovaný pristúpil na výkladovú\nlogiku žalobcu v praxi, tak by si vyšetrovatelia mohli vyberať a prideľovať veci podľa svojvôle a charakteru\nzávažnosti, čím by sa na útvaroch Policajného zboru vytvorili dokonalý chaos. Právny názor žalovaného\npodľa jeho názoru potvrdilo aj vyjadrenie prokurátorky, ktoré poskytol správnemu súdu sám žalobca.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n\n25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023\nvýkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského\nsúdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/59/2021 bola v súlade s platným\na účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod\nsp. zn. NR-15S/59/2021.\n26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13\nods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,\nže žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky\npodľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň\nvyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke\nsprávneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\n27. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n28. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 SSP).\n29. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n31. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom\nplnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\n32. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú\nmu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne\noboznámený.\n33. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný vykonávať štátnu službu\nosobne, riadne a včas.\n\n34. Podľa § 48 ods. 3 písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť aj povinnosti vyplývajúce\nz iných všeobecne záväzných právnych predpisov.\n35. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie\npovinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\n36. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie,\nb) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden\nstupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.\n37. Podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z., ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej\ndisciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku,\nvýčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.\n38. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy\nobjektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná\nmožnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.\n39. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa\nprihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru\nzavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.\n40. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia\ntak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie\npotrebné podklady.\n41. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky\nrozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n42. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n43. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane\núčastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov\na organizácií, listiny, veci a obhliadka.\n44. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1198 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.\nV písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia\na označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa\nv rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\n45. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri\npoužití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\n46. Skôr, ako správny súd pristúpil k vecnému prejednaniu podanej žaloby, považoval za potrebné\nvysporiadať sa s otázkou prípustnosti resp. neprípustnosti podanej žaloby podľa § 7 písm. h) SSP\nnamietanej žalovaným a tiež s otázkou pasívnej legitimácie v predmetnom konaní.\n47. Pokiaľ ide o prvú otázku – prípustnosť resp. neprípustnosť podanej žaloby s ohľadom na negatívnu\nenumeráciu v zmysle § 7 písm. h) SSP, správny súd uvádza, že nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného,\nže možnosť preskúmať rozhodnutie nadriadeného na súde podľa § 248 bola zo zákona č. 73/1998 Z.\nz. vypustená novelou zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného\n\nsporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov.\n48. Správny súdny poriadok v § 7 písm. h) ustanovuje, že z právomoci správneho súdnictva sú\nvyňaté tie správne akty, o ktorých tak ustanovuje osobitný zákon. Dané správne akty sú pre lepšiu\nnázornosť aj pomenované vo vzťahu k svojmu formálnemu označeniu ako „rozhodnutia, opatrenia,\nrozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej\nsprávy“. Napriek takémuto vyňatiu sa však s odkazom na tzv. generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 46\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vždy budú na poli správneho súdnictva preskúmavať rozhodnutia\ntýkajúce sa základných práv a slobôd (napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n50/01 zo dňa 08.11.2001 a sp. zn. I. ÚS 52/02 zo dňa 28.05.2003).\n49. Pokiaľ ide o normatívny spôsob vylúčenia súdneho prieskumu, tak v absolútnej väčšine zákonodarca\nvolí v zákonom texte variácie formulácii typu „toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom“ (napr.\n§ 93 ods. 5 zákon č. 475/2005 o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov) a len\nvýnimočné iný postup. Jeho príkladom bolo označenie administratívneho rozhodnutia za konečné v §\n11 ods. 10 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom\nv znení účinnom do 30.06.2016 (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžr/84/2013 zo dňa\n26.03.2014).\n50. V prejednávanej veci však nejde o prípad správneho aktu vylúčeného osobitným predpisom.\nŽiaden osobitný predpis nevylučuje prípustnosť súdneho prieskumu disciplinárneho rozkazu o uložení\ndisciplinárneho opatrenia a z ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov vrátane Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/146/2023 zo dňa 28.08.2024 a iné)\nvyplýva, že takéto správne akty možno v rámci správneho súdnictva podrobiť súdnemu prieskumu.\nNapadnuté rozhodnutia v prejednávanej veci teda sú preskúmateľné na základe žalobcom podanej\nžaloby.\n51. Pokiaľ ide o druhú otázku - pasívnu legitimáciu v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, správny súd uvádza, že v zmysle § 32 ods. 2 SSP je žalovaným správny orgán verejnej\nsprávy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súdny poriadok teda v\n§ 32 ods. 2 vymedzuje žalovaného ako orgán verejnej správy určený týmto zákonom. Konkrétna\nindividualizácia je potom daná v tých ustanoveniach zákona, ktoré definujú žalovaného pre to-ktoré\nkonanie pred správnym súdom. V prejednávanej veci žalobca označil ako žalovaného „Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre“. V tejto súvislosti správny súd\nkonštatuje, že na strane žalovaného v tomto prípade môže vystupovať a žalovaným je iba orgán, ktorý\nrozhodnutie vydal v poslednom stupni. Pod posledným stupňom treba rozumieť správny orgán, ktorý\nrozhodoval v poslednom stupni o riadnom opravnom prostriedku (odvolanie, rozklad). Takýmto orgánom\nje v prejednávanej veci Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, ktoré napadnutým rozhodnutím\nrozhodlo o odvolaní žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu č. 1.\n52. K nesprávnemu označeniu žalovaného v správnej žalobe sa vyjadril už Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v uznesení sp. zn. 4 Sžo/19/2011 zo dňa 13.07.2011, publikovanom v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2012, pričom tento právny záver\nje aplikovateľný nielen v podmienkach predchádzajúceho Občianskeho súdneho poriadku, ale aj za\núčinnosti Správneho súdneho poriadku. V predmetnom uznesení najvyšší súd okrem iného konštatoval,\nže „Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva\nzo samotnej žaloby.“\n53. S ohľadom na to, že správny súd si z obsahu žaloby vedel jednoznačne ustáliť, kto je pasívne\nlegitimovaným v predmetnom konaní, pokračoval v tomto konaní s takto určeným žalovaným. V opačnom\nprípade by tak odňal žalobcovi ústavné právo na súdnu ochranu.\n54. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých\npreukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum\nje totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti, ktorá je dôvodom na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP, keďže táto je základnou prekážkou každého\n\nsúdneho prieskumu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/68/2016 zo\ndňa 27.06.2017). Správny súdny poriadok v § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov\nzrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť\na nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide\nokrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov\nkonania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 241 ods. 3 zákona\nč. 73/1998 Z. z. vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na\nrozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych\npredpisov, na ktorých základe rozhodoval. Podľa názoru súdu argumenty a závery správneho orgánu\nnesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi\nna strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle.\nO nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.\n55. Po preskúmaní administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov správny súd zistil, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj disciplinárny rozkaz č. 1 sú nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov. Žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie za disciplinárne\nprevinenie spočívajúce podľa správnych orgánov v tom, že žalobca ako výjazdový vyšetrovateľ v trestnej\nveci vedenej na OKP KR PZ v Nitre pod ČVS: KRP-179/2-VYS-NR-2020 po tom, čo dňa 05.12.2020 v\nčase okolo 21:30 hod. prevzal z OKP OR PZ v Nitre trestnú vec vedenú pod ČVS: ORP-1586/1-VYSNR-2020, nevykonal žiadne úkony smerujúce k zadržaniu podozrivého B. F., a to aj napriek tomu, že už\nz prevzatého vyšetrovacieho spisu vedeného na OKP OR PZ v Nitre bolo dostatočne zrejmé a dôkazmi\npreukázané, že jedným z páchateľov je B. F.. Osobou podozrivého resp. jeho zadržaním sa výjazdová\nskupina začala zaoberať až dňa 06.12.2020 v popoludňajších hodinách o cca 16:00 hod., a to na základe\niniciatívy vyšetrovateľa H. A. I. J. (nečlena výjazdovej skupiny). Zároveň po prevzatí vyšetrovacieho\nspisu z OKP OR PZ v Nitre v dňoch 05.12.2020 až 06.12.2020 žalobca ako výjazdový vyšetrovateľ bez\nrelevantného dôvodu nezabezpečil vykonanie obhliadky miesta činu v H., K. A. L. XX, k vykonaniu ktorej\ndošlo až dňa 08.12.2020, čím podľa správnych orgánov oboch stupňov došlo k celkovému podstatnému\nsťaženiu priebehu ďalšieho vyšetrovania v tejto veci.\n56. Je nesporné, že žalobca po prevzatí vyššie špecifikovanej trestnej veci dňa 05.12.2020 nevykonal\nžiadne úkony smerujúce k zadržaniu podozrivého B. F.. Taktiež je nesporné, že obhliadku miesta činu\nv H., K. A. L. XX vykonal až dňa 08.12.2020. Sporným sa v prejednávanej veci stala predovšetkým\notázka, či uvedeným nekonaním žalobcu skutočne došlo k celkovému podstatnému sťaženiu priebehu\nďalšieho vyšetrovania v danej trestnej veci alebo nie, a teda, či bolo možné konštatovať spáchanie\ndisciplinárneho previnenia žalobcom a uložiť mu zaň sankciu. Zaoberajúc sa uvedenou otázkou správny\nsúd dospel k záveru, že posúdiť, či skutočne došlo k celkovému podstatnému sťaženiu priebehu\nďalšieho vyšetrovania v danej trestnej veci, v žiadnom prípade neprináleží ani správnemu súdu, ale\nani žalovanému, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa. V tomto smere je potrebné prisvedčiť\nžalobcovi, že s poukazom na § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred\nzačatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.\n57. Predmetné ustanovenie Trestného poriadku konštituuje postavenie a oprávnenia prokurátora\nv predsúdnom konaní – v postupe pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní - ako\nhlavný orgán kontroly dodržiavania zákonnosti, resp. ako „pána sporu“ (dominus litis). To znamená,\nže prokurátor má v predsúdnom konaní silné a dominantné postavenie, v rámci ktorého autoritatívne\nrozhoduje o všetkých otázkach týkajúcich sa vedenia a ukončenia predsúdneho konania, s výnimkou\nvybraných rozhodnutí, ktoré sú vyhradené sudcovi pre prípravné konanie. Toto dominantné postavenie\nv predsúdnom konaní je rozdielne od postavenia prokurátora v konaní pred súdom, kde je len stranou\nkonania (§ 10 ods. 10 Trestného poriadku). Prokurátor v predsúdnom konaní pôsobí jednak ako dozorový\norgán s oprávneniami podľa predmetného ustanovenia a jednak, ako inštančný orgán, teda ako orgán\nrozhodujúci o sťažnostiach voči rozhodnutiam policajta [§ 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku].\nZákonný priebeh a výsledok prípravného konania je tak plne v pôsobnosti dozorového prokurátora, čo\nho stavia do pozície kľúčového orgánu stíhania páchateľov trestných činov.\n\n58. Policajt je pri vykonávaní úkonov a opatrení v rámci vyšetrovania a skráteného vyšetrovania\nprocesne samostatný, vykonáva ich iniciatívne a včas, v súlade s Trestným poriadkom a zákonom\nč. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 171/1993\nZ. z.“). Policajt tak samostatne v súlade so svojím zaradením do služby Policajného zboru (§\n4 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 192/2017\nZ. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo\nskrátenom vyšetrovaní) vykonáva všetky úkony vyšetrovania a skráteného vyšetrovania s výnimkou\núkonov, ktoré vykonáva len so súhlasom prokurátora alebo na jeho príkaz alebo na príkaz alebo so\nsúhlasom sudcu pre prípravné konanie, resp. s výnimkou úkonov, ktoré je oprávnený vykonať len\nprokurátor. Prokurátor síce policajtovi nie je pri vykonávaní úkonov nadriadený služobne, avšak je\nnadriadený procesne v rámci svojho prokurátorského dozoru.\n59. Dozor prokurátora je kontrola činnosti policajta ako procesne podriadeného subjektu, vykonávaná\nsústavne, systematicky, cieľavedome a priebežne počas postupu pred začatím trestného stíhania,\nktorá je zameraná na prijímanie a preverovanie trestných oznámení a rozhodovanie o nich,\nako aj v prípravnom konaní, ktorá je zameraná na zákonnosť, rýchlosť a plynulosť vyšetrovania\nalebo skráteného vyšetrovania, dodržiavanie práv obvinených a poškodených, ako aj na okamžité\nodstraňovanie zistených nedostatkov. Prokurátor vykonáva jednotlivé úkony dozoru na základe vlastnej\niniciatívy alebo aj na základe žiadosti o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 ods. 1 Trestného\nporiadku. Výkonom dozoru si prokurátor vytvára predpoklady na zákonné, správne a odôvodnené\nrozhodnutie, ktorým sa ukončí prípravné konanie, a to na podanie obžaloby, podanie návrhu\nna schválenie dohody o vine a treste, postúpenie veci, zastavenie trestného stíhania, podmienečné\nzastavenie trestného stíhania alebo schválenie zmieru. Keďže má prokurátor dominantné postavenie\na nie je stranou sporu ako v konaní pred súdom, svoj prokurátorský dozor na účel vydania uvedených\nrozhodnutí zameriava aj na to, aby boli zisťované skutočnosti svedčiace v neprospech i v prospech\nobvineného.\n60. To znamená, že iba prokurátor je v rámci výkonu dozoru prokurátora v zmysle príslušných ustanovení\nTrestného poriadku oprávnený skonštatovať, či dané nekonanie policajta v tej ktorej trestnej veci\nmohlo mať, resp. malo za následok podstatné sťaženie priebehu ďalšieho vyšetrovania alebo jeho\nzmarenie. Úradný záznam zo dňa 12.05.2021, vypracovaný vedúcou 2. oddelenia OKP KR PZ Nitra,\nna ktorý poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim\nspáchanie disciplinárneho previnenia žalobcom. Z uvedeného úradného záznamu vyplýva iba to, že\nprokurátor Okresnej prokuratúry Nitra B. G. určite neodvolal súhlas na zadržanie podozrivého ani\nvyšetrovateľovi pri rozhovore nenariadil, aby sa zadržanie podozrivého oddialilo, práveže zvažoval\nudeliť súhlas aj na zadržanie otca podozrivého. Z úradného záznamu taktiež vyplýva, že prokurátor\nB. G. nenariadil vyšetrovateľovi, že sa obhliadka nemá vykonať. Týmito vyjadreniami zaznamenaným\nv úradnom zázname sa žalovaný snažil poukázať na porušenia povinností žalobcu ako policajta,\navšak podľa názoru správneho súdu tieto nemožno považovať za dostatočný podklad na vyvodenie\nzodpovednosti žalobcu za spáchanie disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998\nZ. z.\n61. Zo spisového materiálu je zrejmé, že orgány verejnej správy si dôkladne nezabezpečili podklady\npre vyvodenie zodpovednosti žalobcu, nakoľko uvedený úradný záznam zo dňa 12.05.2021 neobsahuje\nžiadne relevantné konštatovanie o podstatnom sťažení priebehu ďalšieho vyšetrovania v konkrétnej\ntrestnej veci žalobcom. Takýmto podkladom by bol napr. úradný záznam spísaný prokurátorom, v ktorom\nby prokurátor v rámci dozoru prokurátora skonštatoval, že konkrétny policajt v rámci vyšetrovania\nkonkrétnej trestnej veci nevykonaním určitého procesného úkonu, napr. nevykonaním obhliadky\nmiesta činu podstatne sťažil alebo zmaril ďalší priebeh vyšetrovania. Takýto podklad pre vyvodenie\nzodpovednosti voči žalobcovi v prejednávanej veci absentuje.\n62. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia skonštatoval,\nže následkom nedbanlivostného konania žalobcu nebolo úplné znemožnenie objasnenia skutku, iba\npodstatné sťaženie ďalšieho priebehu vyšetrovania tejto trestnej veci, čo je potvrdené aj tým, že doposiaľ\nnebolo vznesené obvinenie všetkým spolupáchateľom. Takéto tvrdenie žalovaného považoval správny\nsúd za absolútne nepodložené, nakoľko žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že nevznesenie\nobvinenia všetkým spolupáchateľom je následkom práve nedbanlivostného konania žalobcu. „Obiter\ndictum“ správny súd dodáva, že žiadnym spôsobom neprejudikuje, či k porušeniu povinností policajta\n\nžalobcom došlo alebo nie, nakoľko mu v tom bráni nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ako aj\nprvostupňového rozhodnutia – disciplinárneho rozkazu č. 1 pre nedostatok dôvodov.\n63. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa\n§ 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľosť pre nedostatok dôvodov a vec vrátiť orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa na ďalšie konanie. Správny orgán je viazaný vysloveným právnym názorom\nsprávneho súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci na základe indícií správneho súdu\nopätovne konať a rozhodnúť.\n64. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal\nplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n65. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}