Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/238/2022 1022201508 08. 05. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201508.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D., XX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., Dončova 21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO3-2022/003785-003 zo dňa 02.09.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: I. Predmet súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v ktorého mene konal minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. SPSČPO3-2022/003785-003 zo dňa 02.09.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zamietol odvolanie podané: A. B. (ďalej len „účastník konania“ alebo „žalobca“), a potvrdil personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „GTSÚ“) č. 13 zo dňa 22.06.2022 (ďalej len „personálny rozkaz GTSÚ“). II. Priebeh administratívneho konania 2. Personálnym rozkazom GTSÚ bol podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. účastník konania prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru. Účastník konania mimo výkonu štátnej služby dňa 01.04.2022 spôsobil dopravnú nehodu (bližšie špecifikovanú na s. 1 personálneho rozkazu), na mieste nehody vozidlo neodstavil, ale pokračoval v jazde, zaparkoval až neskôr v priestoroch parkoviska, pešo sa vrátil na miesto nehody, kde bol opakovane vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu a bol poučený o možnosti podrobiť sa odberu krvi a lekárskemu vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi, čo opakovane odmietol. Nadriadený účastníka konania si počas komunikácie s účastníkom konania všimol, že jeho artikulácia nie je súvislá a podľa názoru nadriadeného bol účastník konania pod vplyvom alkoholu. 3. Súčasťou konania o prepustení bol aj príkaz na prepustenie účastníka konania zo dňa 02.04.2022 spracovaný prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš. Účastník konania sa v trestnom
konaní k spáchaniu skutku kladenému mu za vinu priznal a nebol preto vzatý do väzby. Z daného dôvodu preto prokurátor vydal príkaz na prepustenie účastníka konania. 4. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy bolo videné v tom, že účastník konania zavinil dopravnú nehodu, nezotrval na mieste nehody, opakovane sa odmietol podrobiť dychovej skúške. V čase mimo štátnej služby sa tak nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Ponechanie v služobnom pomere by preto bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka. 5. Nadriadený spoločne so zástupcom F. G. sa pokúšali oboznámiť účastníka konania na mieste jeho trvalého pobytu so spisovým materiálom dňa 20.05.2022, kedy to účastník konania odmietol, lebo sa osobne chcel dostaviť na útvar. Následne na to predložil potvrdenie o tom, že je práceneschopný (odo dňa 12.05.2022). Ďalší pokus o oboznámenie bol dňa 23.05.2022, kde na zvonenie na dverách, ako ani na telefonát účastník konania nereagoval. Nadriadený preto zaniesol spis na poštovú prepravu, pričom doručenie bolo bezúspešné (24. a 25.05.2022). Dňa 13.06.2022 prebehol ďalší pokus o oboznámenie sa s návrhom na prepustenie, pričom účastník konania reagoval a uviedol, že odmieta prijať akúkoľvek poštu, ako aj oboznámiť sa so spisovým materiálom. 6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil personálny rozkaz GTSÚ, keď sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a jeho právnym hodnotením. K námietke o porušení práva na vyjadrenie uviedol, že účastník konania počas celého konania nepredložil jediný dôkaz, ktorý by vypovedal o jeho tak vážnom zdravotnom stave. Okrem toho mohol splnomocniť právneho zástupcu na konanie vo veci. Uviedol aj chronológiu pokusov o oboznámenie účastníka konania so spisovým materiálom a tiež aj s tým, že dňa 13.06.2022 sa odmietol oboznámiť so spisovým materiálom. 7. K námietke o konkurencii uvoľnenia a prepustenia zo služobného pomeru poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého personálny rozkaz o uvoľnení policajta zo služobného pomeru k určitému dátumu nepredstavuje právne relevantnú prekážku postupu služobného úradu vedúcu k prepusteniu policajta podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože služobný pomer takéhoto policajta ešte stále trvá, a to až do prípadného uplynutia dňa uvedeného v personálnom rozkaze o uvoľnení (rozsudky sp. zn. 6 Sž 3/01, 7 Sž 17/03, 6 Sž 205/01, 5 Sžo 23/2011). III. Správna žaloba 8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 02.11.2022 domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj personálneho rozkazu GTSÚ a označujúc tieto rozhodnutia za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny priadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 9. Žalobca uviedol, že bol prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Služobný pomer sa podľa tohto zákona končí podľa § 189 písm. b) a c) uvoľnením a prepustením. Už v rámci konania pred prvostupňovým orgánom bolo preukázané, že žalobca požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru. Konanie o uvoľnení zo služobného pomeru sa začalo na návrh žalobcu a personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši č. 53 zo dňa 17.05.2022 bol uvoľnený (ďalej len „personálny rozkaz o uvoľnení“). Personálny rozkaz o uvoľnení nadobudol právoplatnosť a aj vykonateľnosť dňa 07.06.2022. Súbežne s konaním o uvoľnení prebehlo aj konanie o prepustení, ktoré sa začalo dňa 06.04.2022. Žalovaný už nemohol rozhodnúť personálnym rozkazom o prepustení, keďže žalobca dňa 22.06.2022 už bol zo služobného pomeru právoplatne uvoľnený a služobný pomer bol k 30.06.2022 skončený. Rozhodnutiu o prepustení bránila prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Uvedeným konaním došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 10. Žalobca tiež napadol aj formálnoprávne náležitosti personálneho rozkazu GTSÚ, keď ho označil za nulitné, a to v dôsledku jeho anonymného podpísania (skratka v. r., namiesto podpisu H. I.). Z personálneho rozkazu GTSÚ tiež nie je možné zistiť, podľa akého právneho predpisu bol vydaný – tomu nezodpovedá údaj v záhlaví bez toho, aby došlo k uvedeniu názvu právnej normy, podľa ktorej bol
vydaný. Vo výrokovej časti taktiež absentuje popis skutku a najmä s uvedením miesta, času a spôsobu konania, či iných okolností, za ktorých k nemu došlo, tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Personálny rozkaz GTSÚ neobsahuje náležité odôvodnenie a nie je z neho zrejmé, akými úvahami sa orgán spravoval. 11. Ďalej žalobca napadol aj nedostatočné zistenie skutkového stavu argumentujúc tým, že nebol rešpektovaný záväzok možnosti vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalobca prvostupňovému orgánu oznámil, že je práceneschopný, čo aj preukázal predložením práceneschopnosti. Požiadal, aby sa úkony vo veci uskutočnili až po ukončení jeho práceneschopnosti. Prvostupňový orgán toto nerešpektoval. 12. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívala aj v tom, že na rovnakom skutkovom základe ako bol skutok zakladajúci dôvod na údajné prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, prebiehalo aj trestné stíhanie. Trestné stíhanie vytvára prekážku ne bis in idem. Rozhodnutie odporuje aj § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože je na mieste počkať s prepustením do skončenia trestného stíhania. Odporuje to prezumpcii neviny a opomína hierarchiu dôvodov ukončenia služobného pomeru. Ak je konanie trestným činom, potom nemôže byť aj porušením služobnej prísahy alebo povinnosti. 13. Nepreskúmateľnosť tkvie aj v tom, že personálny rozkaz nerozlišuje medzi pojmami služobná prísaha a služobná povinnosť. Žalobca dňa 01.04.2022 pri spôsobení dopravnej nehody nebol v službe. Ak už pred vydaním personálneho rozkazu GTSÚ bol žalobca zo služobného pomeru uvoľnený, potom absentuje naplnenie znaku „a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“. 14. Pochybenia prvostupňového orgánu neboli v rámci odvolacieho konania žalovaným odstránené. Pokus o ich odstránenie považoval žalobca za neobhájiteľný. Konanie o prepustení bolo podaním odvolania neukončené a ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia služobný pomer žalobcu už netrval. Okrem toho, žalobcovi ani v odvolacom konaní nebolo umožnené vyjadriť sa k predmetu konania. IV. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.02.2023 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom navrhol správnu žalobu zamietnuť. Argumentoval tým, že si zadovážil všetky dostupné dôkazy, posúdil ich a dospel k záveru o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, pričom žalobca sám nepredložil dôkaz, ktorý by spochybnil zistený skutočný stav veci. 16. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na to, že žiadosť o uvoľnenie ešte nie je zavŕšením procesu uvoľnenia, ku ktorému dôjde až uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota ukončenia služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. V prípade žalobcu k tomu malo dôjsť 30.06.2022, pričom v tom čase už dňa 29.06.2022 prevzal personálny rozkaz GTSÚ a bol teda ešte príslušníkom. 17. Podľa žalovaného personálny rozkaz spĺňal všetky formálne náležitosti. Prvostupňový orgán aj žalovaný poskytli žalobcovi možnosť uplatniť si svoje práva. Zdôraznil, že žalobca odmietol prijať akúkoľvek poštu, ako aj oboznámiť sa so spisovým materiálom. Konanie žalobcu tak nemôže byť na ťarchu správneho orgánu. V ďalšej časti vyjadrenia poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/37/2011, 1 Sžo/45/2004, 1Sžo/152/2007 a ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 263/06 o odlišnostiach disciplinárneho konania a trestného konania. 18. Žalobca nesprávne interpretuje vlastnosti rozhodnutia, a to platnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť. V tomto bode žalovaný poukázal na § 247 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého je rozhodnutie vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Z § 194 ods. 3 tohto zákona vyplýva, že ak bol policajt prepustený z dôvodov podľa § 192 ods. 1 písm. c) až g), služobný pomer možno skončiť dňom doručenia rozhodnutia o prepustení. Na základe toho je zrejmé, že žalobcov služobný pomer bol ukončený dňom doručenia rozhodnutia o prepustení (t. j. personálneho rozkazu GTSÚ) a síce dňa 29.06.2022, keďže týmto dňom bolo rozhodnutie zo zákona platné a vykonateľné. Vzhľadom na plynutie času, uvoľnenie žalobcu zo služobného pomeru nenastalo a ani nastať nemohlo,
pretože tento by bol uvoľnený až 30.06.2022, avšak v tom čase už jeho služobný pomer skončil iným spôsobom – prepustením. 19. Žalobca na vyjadrenie žalovaného nereagoval. V. Relevantná právna úprava 20. Podľa § 189 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 73/1998 Z. z. služobný pomer sa končí uvoľnením (písm. b/), prepustením (písm. c/). 21. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná. 22. Podľa § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. 23. Podľa § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 24. Podľa § 242 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu a) o uložení disciplinárneho opatrenia, b) o náhrade škody, c) proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu, d) lekárskej komisie, ktorým bola policajtovi určená zdravotná klasifikácia 25. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým. VI. Nariadenie pojednávania 26. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/238/2022, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/238/2022. 27. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 28. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 08.05.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, a to za účasti žalovaného, ktorý sa vo svojom ústnom prednese pridržal svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení. VII. Právne hodnotenie správneho súdu 29. Úlohou správneho súdu v prejednávanom prípade bolo v medziach žalobných bodov uplatnených žalobcom ustáliť, či rozhodnutiami orgánov verejnej správy a postupu, ktorý viedol k ich vydaniu, boli porušené jeho práva, a to v súvislosti s prepustením žalobcu zo služobného pomeru. Z jednotlivých žalobných bodov vyplynulo, že hlavný žalobný bod sa týkal toho, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia nemalo dôjsť, keďže v čase vydania napadnutého rozhodnutia už žalobca nebol príslušníkom policajného zboru, pretože prepusteniu predchádzalo jeho uvoľnenie zo služobného pomeru, a teda v čase vydania rozhodnutia o prepustení už v dôsledku uvoľnenia nebol príslušníkom policajného zboru. 30. V prvom rade správny súd konštatuje, že žalobný bod o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s personálnym rozkazom GTSÚ vyhodnotil ako nedôvodný. Rozhodnutia obsahujú všetky zákonom vymedzené náležitosti, obsahujú zistenia týkajúce sa skutkového stavu veci, obsahujú odkazy na právnu úpravu, podľa ktorej správne orgány postupovali, ako aj závery, ktoré z nej prijali. Žalobca v žalobe len všeobecne uviedol, že tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ale bližšie tieto tvrdenia nijak nešpecifikoval, t. j. napríklad v čom vidí nezrozumiteľnosť rozhodnutia, aké prípadne ďalšie podklady pre vydanie rozhodnutia mali byť zadovážené, akým aspektom prepustenia zo služobného pomeru sa prvostupňový orgán a žalovaný mali navyše venovať a pod. V tejto súvislosti tiež správny súd uvádza, že súčasťou administratívneho spisu je aj personálny rozkaz GTSÚ, ktorý je opatrený podpisom oprávnenej osoby. Všeobecne absenciu podpisu bez ďalšieho (napr. odôvodenia ako sa absencia podpisu negatívne prejavila v právnej sfére žalobcu) však nemožno považovať za natoľko závažné procesné pochybenie, ktoré by viedlo k zrušeniu rozhodnutia (pozri aj § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.). Rovnako tak absenciu uvedenia názvu zákona, podľa ktorého správny orgán postupoval, hoci je tento zákon uvedený jeho číselným znením, považuje správny súd za prehnaný formalizmus. Z daného dôvodu sa preto predmetné žalobné body vyhodnotil ako nedôvodné. 31. Správny súd sa ďalej oboznámil s administratívnym spisom, pričom vo vzťahu ku konaniu o prepustení zo služobného pomeru zistil, že personálny rozkaz GTSÚ bol žalobcovi preukázateľne doručený 29.06.2022 (doručenka súčasťou administratívneho spisu, nečíslované). Žalobca voči personálnemu rozkazu GTSÚ podal odvolanie podané na poštovú prepravu dňa 11.07.2022 (obálka s odtlačkom pečiatky pošty súčasťou administratívneho spisu, nečíslované). Napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 12.09.2022 (doručenka súčasťou administratívneho spisu, č. l. 155 rub). 32. Vo vzťahu ku konaniu o uvoľnení správny súd konštatuje, že súčasťou administratívneho spisu (nečíslované) je aj list – stanovisko Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši č. ORPZ-LM-90-029/2022, z ktorého vyplýva, že k uvoľneniu žalobcu zo služobného pomeru došlo ku dňu 30.06.2022. Správny súd podotýka, že tento dátum nerozporoval v žalobe ani žalobca, resp. priamo ho v žalobe uviedol aj on ako dátum skončenia jeho služobného pomeru (pozri aj bod 9 odôvodnenia tohto rozsudku). 33. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 23/2011, na ktoré poukázal aj žalovaný, a z ktorého vyplýva, že paralelné vedenie konania o prepustení a konania o uvoľnení zo služobného pomeru je zásadne možné, s čím sa správny súd stotožňuje, avšak dané rozhodnutie nedáva odpoveď na otázku, či vo veci môžu paralelne existovať aj dve rozhodnutia, ktorých výsledok je totožný, a to v podobe skončenia služobného pomeru (§ 189 zákona č. 73/1998 Z. z.). Kľúčom k riešeniu je tu podľa názoru súdu § 242 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý upravuje, ktoré odvolania majú odkladný účinok a ktoré ho nemajú. Správny súd tiež poukazuje na to, že žalobca bol v personálnom rozkaze GTSÚ správne poučený o tom, že odvolanie voči personálnemu rozkazu nemá odkladný účinok.
34. Vzhľadom na uvedené je preto správny súd toho názoru, že odo dňa 29.06.2022, keď si žalobca prevzal personálny rozkaz GTSÚ, tento personálny rozkaz bol spôsobilý na právne účinky a tieto právne účinky aj pôsobili v tom slova zmysle, že na žalobcu sa nazeralo ako na osobu, ktoré je prepustená zo služobného pomeru. Na tom nič nemenila ani možnosť podania riadneho opravného prostriedku, keďže ten zo zákona nemá odkladný účinok a zásadne ani vydanie rozhodnutia o opravnom prostriedku (s výnimkou situácie, ak by žalovaný napadnuté rozhodnutie zrušil, čo sa však v prejednávanom prípade nestalo). Na základe uvedeného preto správny súd dospel k záveru, že uplatnený žalobný bod je nedôvodný. 35. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že predmetom tohto správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým došlo k prepusteniu zo služobného pomeru a nie rozhodnutie o uvoľnení, a preto nemôže zaujať stanovisko k tomu, či personálny rozkaz o uvoľnení bol alebo nebol vydaný v súlade so zákonom. Vzhľadom na to, že k uvoľneniu došlo až po prepustení, je táto otázka v prejednávanom prípade aj právne irelevantná. 36. Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa „trestnoprávnych“ aspektov prípadu – nevymedzenie skutku vo výroku, porušenie ne bis in idem a rei iudicate, tak správny súd uvedené vyhodnotil ako nedôvodné, a to z nasledujúcich dôvodov. Správny súd zdôrazňuje, že judikatúra Najvyššieho správneho súdu SR je ustálená na tom že konanie o služobnom pomere a trestné konanie sú dve samostatné konania. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/16/2020 zo dňa 09.02.2022, ktorý prešiel aj testom ústavnosti (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 3/2023 zo dňa 10.01.2023) uvádza: „Administratívne - personálne konanie o prepustenie zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustenie so služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. marca 2008, sp. zn. 1Sžo/152/2007, prípadne z 28. mája 2015, sp. zn. 7Sžo/9/2013, prípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vanjak proti Chorvátsku zo 14. januára 2010, číslo sťažnosti 29889/04, body 67 a nasl., prípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Šikić proti Chorvátsku z 15. júla 2010, číslo sťažnosti 9143/08, body 49 a nasl.)“. 37. Podľa názoru správneho súdu je zrejmé, že konanie o prepustenie policajta zo služobného pomeru má odlišný účel a cieľ ako trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši zo dňa 01.04.2022, ktoré je súčasťou administratívneho spisu), kde je páchateľom všeobecný subjekt (bez ohľadu na to, či je páchateľom príslušník policajného zboru alebo nie). Vzhľadom na úplne odlišný normatívne chránený objekt je tak podľa správneho súdu v danom prípade nesporné, že trestné konanie a konanie vo veci prepustenia príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru neboli v takom vzájomnom pomere, ktorý by medzi nimi predstavoval prekážku ne bis in idem. Inými slovami, obe konania majú svoj samostatný charakter. Normatívne ustanoveným dôvodom prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. totiž nie je spáchanie trestného činu, ale porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Rovnako tak z uvedeného vyplýva, že nemohla vo veci vzniknúť ani prekážka rei iudicatae, a preto bolo možné vo veci paralelne viesť konanie o prepustení, ako aj trestné konanie. 38. Vo vzťahu k forme výroku treba uviesť, že § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. nestanovuje žiadnu skutkovú podstatu správneho deliktu, a preto nebolo na mieste, aby správne orgány vymedzili skutok tak, akoby išlo o obvinenie zo spáchania správneho deliktu. 39. Pokiaľ ide o nedodržanie procesnoprávnych pravidiel (nemožnosť vyjadriť sa k podkladom), správny súd má z administratívneho spisu za preukázané, že v dňoch 26.05.2022, 13.06.2022, 23.06.2022 došlo k viacnásobným pokusom o doručenie administratívneho spisu žalobcovi. Žalobca však napokon dňa 13.06.2022 (úradný záznam z 13.06.2022, súčasťou administratívneho spisu) odmietol prevziať tento spis. Podľa názoru správneho súdu zo samotnej skutočnosti, že žalobca bol práceneschopný, nemožno odvodiť, že by tým pádom nebol spôsobilý prevziať riadne doručovanú zásielku (či už poštovým
podnikom alebo zamestnancami správneho orgánu, keďže zákon nevylučuje, aby zásielky doručovali aj zamestnanci). Žalobca pritom v žalobe nijakým spôsobom nerozporoval priebeh doručovania zo strany konajúcich orgánov, resp. nepopieral ani samotné uskutočnenie týchto pokusov. 40. Po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania a rozhodnutia, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, a preto dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, ktorú podľa § 190 SSP zamietol. 41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).