{"guid": "043acc3f-588a-4ca2-9d65-0142d3564e27:5370c708-38a5-48c2-84d3-5f5131e0ce98", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100481.1", "spisova_znacka": "1S/38/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 1S/38/2023 z 8. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 8. mája 2026, sp. zn. 1S/38/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100481.1", "identifikacne_cislo": "0723100481", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2026-05-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-243.odsek-4", "nazov": "§ 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-243.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-243"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171", "nazov": "zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/171-1993"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-243"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5370c708-38a5-48c2-84d3-5f5131e0ce98", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100481.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100481.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100481.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n1S/38/2023\n0723100481\n08. 05. 2026\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723100481.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu:\nA. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX D., právne zastúpený: LEGAL CARTEL, s. r. o., Na\nHrebienku 40, 811 02 Bratislava, IČO 36 677 175, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra\nSlovenskej republiky č. SPSČ-PO3-2023/002118-012 zo dňa 23.05.2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI. Predmet súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nv ktorého mene konal minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“), č. SPSČPO3-2023/002118-012 zo dňa 23.05.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa\n243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov“) zamietol odvolanie podané: A.\nB. C. A. (ďalej len „účastník konania“ alebo „žalobca“), a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra\nSlovenskej republiky č. 17 zo dňa 16.01.2023 (ďalej len „personálny rozkaz“).\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Minister vnútra ako prvostupňový orgán personálnym rozkazom dňom 01.02.2023 preložil podľa § 35\nods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov účastníka konania z funkcie zástupcu riaditeľa mobilnej\nzásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úradu\nhraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „útvar“) na Okresné riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Trebišove Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Účastníka konania\nodvolal z doterajšej funkcie dňom 31.01.2023. Ustanovenie do funkcie dňom 01.02.2023 vykonal riaditeľ\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove.\n3. Dôvodom bolo, že účastník konania poskytol informácie o svojich nadriadených, ktoré sa týkali ich\nslužobnej činnosti, služobného zaradenia, zmeny ich zdravotnej klasifikácie, disciplinárnych previnení\na ďalších údajov neoprávnenej osobe mimo rezort ministerstva a keďže si to vyžadoval dôležitý záujem\n\nštátnej služby. Ten spočíval v zabezpečení riadneho fungovania útvaru a vo vedení podriadených\npolicajtov k dodržiavaniu služobnej disciplíny.\n4. Podľa ministra vnútra účastník konania z vlastnej iniciatívy poskytol informácie o svojich nadriadených,\nt. j. o: A. A. E. D. (riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru), F. B. G. H. (riaditeľ\nriaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia\nPolicajného zboru), F. G. I. J. (bývalý veliteľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru) ohľadom\nskutočností vyplývajúcich z ich služobnej činnosti a ich služobného zaradenia, ako aj k svojej osobe, a to\nneoprávnenej osobe mimo rezort, konkrétne poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky G. A. (ďalej\nlen „poslanec“), od ktorej sa po politickej línii dostali k vedeniu ministerstva. Podľa účastníka konania\nposkytnutie informácií z jeho strany sa nezakladali na pravde, takéto informácie neposkytol a časťou\ntýchto informácií nikdy nedisponoval. Toto bolo vyhodnotené ako v príkrom rozpore so skutočnosťami,\nktoré sú uvedené v osobnom liste poslanca adresovanému ministrovi vnútra zo dňa 31.08.2022.\nV dôležitom záujme štátnej služby je riadne fungovanie mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru,\nčo je znemožnené znižovaním profesionality priameho nadriadeného a nepriame obviňovanie riaditeľa\nriaditeľstva, zodpovedného za ustanovenie riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru\ndo funkcie. Rozdielny náhľad na jej fungovanie účastníkom konania a jeho priamym nadriadeným\na absencia komunikácie s ním, sa negatívne preniesla aj na podriadených príslušníkov a neprispievala\nk napredovaniu útvaru ako celku.\n5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil personálny rozkaz. Na úvod napadnutého rozhodnutia\nzhrnul zistený skutkový stav (s. 1 až 15 napadnutého rozhodnutia). Zhodnotil, že možnosť ministra\nvydať personálny rozkaz v danom prípade vyplynula z § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe\npríslušníkov, keď návrh bol ministrovi predložený prezidentom Policajného zboru. Zdôraznil, že minister\nv personálnom rozkaze postupoval v súlade s § 35 ods. 2, ako aj súvisiacim § 35 ods. 9 tohto zákona.\n6. K nepodpísaniu personálneho rozkazu poukázal na metodiku pre spracovávanie a vydávanie\npersonálnych rozkazov a disciplinárnych rozkazov a na to, že podpísaný je originál personálneho\nrozkazu, odpisy sa už len označujú označením v. r. (vlastnou rukou).\n7. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že účastník konania bližšie neuviedol, v čom mala\nspočívať nesprávna interpretácia § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov. Žalovaný uviedol,\nže hmotnoprávne podmienky jeho aplikácie boli splnené (odôvodnený návrh na preloženie a vymedzenie\ndôležitého záujmu štátnej služby).\n8. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia personálneho rozkazu pre jazykovú a logickú nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov uviedol, že dňa 09.11.2022 boli do spisového materiálu včlenené podklady\nk začatiu konania, a to dokumenty, ktoré boli prílohou k listu poslanca zo dňa 31.08.2022. Dôvodom\nvydania personálneho rozkazu neboli skutočnosti uvádzané poslancom, ale to, že účastník konania\nneoprávnene tejto osobe poskytol informácie o sebe a svojich aktuálnych a bývalých nadriadených;\ntie neboli uvedené v liste poslanca, ale v priloženej dokumentácii k tomuto listu. Obdobne žalovaný\nposúdil aj námietky o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, o rozpore zisteného stavu veci\nso spisom a o podstatnom porušení ustanovení o konaní zo strany prvostupňového orgánu. Uviedol,\nže obsah samotného listu poslanca nebol podstatný, pretože v konaní sa iba preukazovali informácie\no nadriadených, ktoré sa dostali do dispozície poslanca a kto mu ich poskytol. Preto samotný\nlist poslanca bol nadbytočným podkladom. Účastník konania nezaradenie tohto listu namietal\naž po doručení personálneho rozkazu. Žalovaný tejto požiadavke vyhovel, priložil ho do spisu, o čom\nbol účastník konania oboznámený.\n9. K tvrdeniu, že nie je pravdou, že účastník konania poskytol informácie o svojich nadriadených\nposlancovi, poukázal žalovaný na to, že sám poslanec v liste zo dňa 31.08.2022 uviedol, že účastník\nkonania vyjadril ochotu poskytnúť mu základné fakty k situácii na útvare, a to písomne a neanonymne.\nPoslanec v ňom uviedol aj to, že ich priložil v nezmenenej podobe. Žalovaný považoval tieto podklady\nza zadovážené v súlade s § 243 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov. Ďalej poukázal na to,\nže na pracovnom stretnutí u viceprezidenta Policajného zboru (dňa 21.10.2022) účastník konania najprv\npoprel stretnutie s poslancom, neskôr ho však priznal a uviedol, že obsah podania nepísal on, ale bývalý\nveliteľ J.. Účastník uviedol, že nevie, čo bolo obsahom podania, pretože ho nepísal on, ale ho iba doručil.\n\nPodľa žalovaného však z personálneho rozkazu vyplýva, že nežiaduce konanie účastníka konania sa\ndefinuje ako poskytnutie informácií a nie ako ich vytvorenie.\n10. K tomu, že vo vzťahu k účastníkovi konania absentujú disciplinárne konania, uviedol, že to je\nbez právneho významu, keďže posudzovanie týchto disciplinárnych konaní nevyplýva z § 35 ods. 2\nzákona o štátnej službe príslušníkov.\n11. K všeobecnej poznateľnosti informácií, ktoré boli poskytnuté poslancovi, uviedol, že údaje v podobe,\nv akej boli priložené k listu poslanca, nenapĺňajú kritériá všeobecne známej skutočnosti. Sú v nich\nvymedzené konkrétne právne úkony, služobné činnosti, tie sú označené spisovou značkou, ide\no výsledky výkonu personálnej a disciplinárnej právomoci (napríklad rozhodnutia lekárskej komisie\nči rozhodnutia o znížení osobného príplatku). K týmto údajom má prístup len veľmi obmedzený okruh\nsubjektov. Tieto informácie by neboli sprístupnené ani v rámci slobodného prístupu k informáciám. Ich\ncieľom nemuselo byť poškodzovanie konkrétnych osôb, ale ich dosah bol nepriaznivý na celý útvar\nv dôsledku zníženia profesionality funkcionárov vytváraním negatívneho obrazu o činnosti policajtov.\nAni námietka, že účastník nemohol s väčšinou týchto informácií disponovať, nie je na mieste keďže to\nbolo napríklad v rozpore s tvrdením účastníka konania o všeobecnej známosti týchto informácií. To,\nže nie je pôvodcom týchto informácií, a to že ich len doručil a že pôvodcom je G. J., poukazuje na to,\nže samotný účastník konania objasnil spôsob, akým sa dostal k informáciám o svojich nadriadených.\n12. K neprípustnosti listu poslanca zo dňa 31.08.2022 uviedol, že tento list nebol počas prvostupňového\nkonania zaradený medzi dôkazmi a je preto rozporuplné, ak účastník konania na jednej strane\nza nedostatok personálneho rozkazu považuje to, že administratívny spis nie je úplný kvôli absencii listu\na na druhej strane tvrdí, že tento nezačlenený podklad predstavuje dôkaz v konaní. Úlohou žalovaného\nnebolo posudzovať, či minister vnútra zaobchádzal s listom oprávnene a poukázal na to, že sám\nposlanec vo svojom druhom liste zo dňa 21.11.2022 označil tento list za oficiálny a vyzýval na dôsledné\nprešetrenie informácií. Žalovaný poukázal na to, že poslanec sa v liste zo dňa 31.08.2022 neidentifikoval\nako súkromná osoba, ale deklaroval, že ide o list poslanca a oslovil adresáta listu „Vážený pán minister\nA., milý kolega E.“. Doplňujúce oslovenie možno chápať ako kolegiálne vyjadrenie politickej príslušnosti.\nZ listu je zrejmé, že nevyzýval na prešetrenie veci súkromnú osobu E. A., pretože súkromná osoba\nnemá žiadnu kompetenciu na prijatie akýchkoľvek opatrení v rámci ministerstva vnútra. List ako taký\npreto nevykazuje žiadne známky nezákonného získania.\n13. Žalovaný nespochybnil účastníkom konania deklarované dodržiavanie služobných podpisov, jeho\nvýsledky či komunikáciu, avšak ide o nerelevantné skutočnosti vo vzťahu k podmienkam § 35 ods. 2\nzákona o štátnej službe príslušníkov.\n14. K neodôvodneniu ako mal účastník konania znižovať profesionalitu svojich nadriadených, čo malo\nspôsobovať nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť personálneho rozkazu, uviedol, že informácie poskytnuté\nposlancovi boli uvedené tendenčne, aby navodzovali dojem neschopnosti a účelovosti konania či už\nvedenia ministerstva alebo vedenia útvaru. Je v nich napríklad zamlčané, že účastníkovi konania bolo\nponúknuté aj zastávanie funkcie veliteľa mobilnej jednotky RHCP Prešov.\n15. K námietke o bossingu uviedol, že spisový materiál nenaznačuje prítomnosť osobných subjektívnych\nzáujmov nadriadeného k účastníkovi konania. Účastník konania k tomu nepredložil žiadny dôkaz.\nNadriadený nemal vo vzťahu ku konaniu žiadnu rozhodovaciu právomoc.\n16. K prevedeniu na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby uviedol, že Policajný zbor\nje ozbrojený bezpečnostný zbor, kde sa predpokladá konkrétne nasadenie policajta. Tieto závery\npodporuje aj ustálená judikatúra súdov.\n17. Podľa názoru žalovaného prvostupňový orgán postupoval v súlade s § 241 zákona o štátnej\nslužbe príslušníkov. V odvolacom konaní vznikla potreba doterajšie konanie a podklady doplniť, a to\npredovšetkým na základe účastníkom uplatnených námietok. K znemožneniu vyjadrenia sa k listom\nposlanca zo dňa 31.08.2022 a zo dňa 21.11.2022 uviedol, že obsah týchto listov nie je relevantný,\nrelevanciu mal obsah príloh k listom. Obsah príloh bol začlenený do spisu už v deň začatia konania\n09.11.2022. Žalovaný poukázal na zásadu jednotnosti konania a na to, že námietka o upretí možnosti\nvyjadriť sa k týmto dôkazom nie je na mieste, pretože účastník konania počas prvostupňového konania\n\nneprejavil záujem oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu. Na základe podaného odvolania,\nkde to namietol, tieto listy boli začlenené do administratívneho spisu. Zákon neobsahuje povinnosť\nnadriadeného a ani služobného úradu iniciatívne oboznamovať účastníka konania so záznamom v\nspisovom materiáli. Zákon neobsahuje ani povinnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie. Účastník\nkonania bol o začatí konania upovedomený a mohol tak realizovať svoje procesné práva, no ostal\npasívny, a tak nebolo chybou prvostupňového orgánu, ak mu iniciatívne nepredložil administratívny spis.\nZdôraznil, že na žiadosť o vyhotovenie fotokópie zo spisu zo dňa 31.01.2023 (v napadnutom rozhodnutí\nnesprávne uvedené 2022 – pozn. súdu) reagoval prvostupňový orgán pozitívne. Ohľadne vypočutia osôb\nE. J., G. K., I. J., L. B., I. K. a poslanec uviedol, že tieto osoby svoje vyjadrenia k daným okolnostiam už\nposkytli a vyjadrili sa, resp. tieto ich vyjadrenia by boli duplicitné, a tak nebol predpoklad, že by na ich\nzáklade mohlo dôjsť k spresneniu, či doplneniu doterajších skutkových zistení.\nIII. Správna žaloba\n18. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 28.07.2023 domáhal preskúmania napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, ako aj personálneho rozkazu označujúc ich za nezákonné z dôvodov podľa §\n191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny priadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) a navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.\n19. Žalobca na s. 2 až 19 žaloby zrekapituloval priebeh administratívneho konania a rozsiahlo z neho\ncitoval označujúc tieto citácie za tvrdenia žalovaného. Následne, na s. 19 až 32 žaloby, k nim uviedol\nsvoje stanovisko, podľa ktorého personálny rozkaz nie je podpísaný; žalovaný nekonkretizuje, akým\nspôsobom sa žalobca mal zaslúžiť o znefunkčnenie fungovania útvaru; žalobca popiera, že by vyhotovil\nlist poslancovi a nie je tak preukázané, že by žalobca odovzdal inkriminované informácie osobe stojacej\nmimo rezort ministerstva; uviedol, že žalovaný mal v správnom konaní vykonať viacero svedeckých\nvýpovedí; list poslanca ministrovi bola súkromná korešpondencia; žalobca bol hodnotený v r. 2016-2020\nstupňom A – VÝBORNE, preto nebolo na mieste jeho preloženie. Samotné žalobné body, po citáciách\nprávnych predpisov (s. 32-35 žaloby), žalobca vymedzil na s. 36-40 žaloby.\n20. Žalobca namietol nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci poukazujúc\nna zásadu materiálnej pravdy, ktorej podstata je spoľahlivé zistenie skutkového stavu bez dôvodných\npochybností. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie zo skutkového stavu zisteného dokazovaním\na vyplývajúcim zo spisového materiálu nevychádza, a to sa prejavuje v nesprávam hodnotení dôkazov\na nevykonaní navrhnutých dôkazov.\n21. Ďalej namietol nesprávne hodnotenie dôkazov. Argumentoval tým, že bol preložený z dvoch dôvodov,\na to poskytnutie informácií o nadriadených neoprávnenej osobe mimo rezort, t. j. poslancovi, a z dôvodu,\nže si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby. Dôležitý záujem mal spočívať v zabezpečení riadneho\nfungovania útvaru a vo vedení podriadených policajtov k dodržiavaniu služobnej disciplíny. Žalovaný\nnikde nekonkretizoval, akým spôsobom sa mal žalobca svojím konaním zaslúžiť o znefunkčnenie\nfungovania útvaru alebo že by čo i len nepriamo v dôsledku jeho správania došlo k zaznamenaniu\nprípadu porušenia služobnej disciplíny podriadených policajtov. Nebolo preukázané, že konaním žalobcu\nmalo dôjsť k znižovaniu profesionality jeho nadriadených, keďže sa nemožno stotožniť s tým, že\ninformácie, ktoré sa dostali do dispozície poslancovi, boli natoľko citlivé, aby mali devalvovať dôstojnosť\nčloveka, nieto ešte jeho profesionalitu.\n22. Napadnuté rozhodnutie označil za arbitrárne, nenáležite odôvodnené a za rozporné so zásadami\nlogického myslenia. V tomto bode namietol, že návrh na preloženie je rozsiahly, avšak odôvodnenie\nje chabé a pôsobí ako vyviňovanie sa F. G. H., ktorý uviedol, že na útvare existovali nezhody\nmedzi príslušníkmi, predstavoval si iný štýl riadenia a žalobcu vykreslil ako osobu, na ktorú sa\nv pracovných aktivitách a úlohách nedá spoľahnúť. To je v rozpore s každoročnými pozitívnymi\nslužobnými hodnoteniami, ktoré podpísal F. H..\n23. Žalobca mal za to, že mu nebolo preukázané také konanie , ktoré by zakladalo nevyhnutnosť\njeho preloženia z dôvodu, že si to vyžadoval dôležitý záujem služby. Tvrdiac, že rešpektuje diskrečnú\nprávomoc štátu na preložení, ďalej uviedol, že dôvod preloženia mal spočívať vo fakte, že žalobca\nneoprávnene poskytol informácie o sebe a o svojich nadriadených osobe mimo ministerstva, pričom\ntieto informácie boli prílohou listu poslanca zo dňa 31.08.2022. Žalovaný v tejto súvislosti disponoval\n\nprotichodnými tvrdeniami, a to tvrdenie žalobcu, ktorý uvádzal, že tieto informácie neposkytol a nikdy\nnimi nedisponoval, ako aj vyjadrením F. I. J., ktorý uviedol, že žalobca informáciami nemohol disponovať\nz objektívnych príčin. Ťažiskovým dôkazom podľa žalovaného tak nebola súkromná korešpondencia,\nale obsah prílohy listu poslanca zo dňa 31.08.2022, no nebolo preukázané konanie žalobcu, bez ohľadu\nna to, či mal vedomosť o jej obsahu, že osobne odovzdal informácie osobe mimo ministerstva. Mal\nza to, že tu nebol preukázaný kauzálny nexus. Tvrdil, že poslanec si od žalobcu pýtal základné fakty,\npričom nie je zrejmé, čo pod týmto pojmom treba rozumieť, avšak súčasne vylučoval , že by išlo\no informácie, ktoré mali tvoriť prílohu listu poslanca zo dňa 31.08.2022. Žalovaný napriek tomu, že\nsúkromnú korešpondenciu poslanca a ministra považuje za zbytočný dôkaz, tak sa evidentne opiera\no ňu, ako aj o vyjadrenia nadriadených prezentovaných na pohovore u viceprezidenta Policajného\nzboru. Títo nadriadení však neboli priamymi svedkami stretnutia žalobcu s poslancom a ide len\no nepriamych svedkov. Podľa žalobcu tak nebola preukázaná reálnosť odovzdania inkriminovaných\ninformácií žalobcom osobe stojacej mimo rezort. Zopakoval, že on nevie, čo je obsahom podania,\npretože ho nepísal. Bolo tak potrebné preukázať reálnosť odovzdania týchto informácií žalobcom osobe\nstojacej mimo rezort.\n24. Ďalej žalobca namietol nevykonanie navrhnutých dôkazov. V tomto bode argumentoval tým, že\nnavrhol vykonanie výsluchu svedkov, a to F. E. J., F. G. H., F. I. J., F. L. B., F. I. K., poslanec, ale žalovaný\ntomu nevyhovel. Minimálne výsluch poslanca a F. J., vzhľadom na rozpory v tvrdeniach, bol viac než\nnevyhnutný.\n25. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdenie veci namietal, že minister podriadil nedostatočne\nzistený skutkový stav veci pod právnu normu, ktorá sa na naň nevzťahovala a právny predpis\nvyložil chybne. Uvedené žalobca odvodil z nepreukázania zadováženia, vyhotovenia alebo iného\nsprostredkovania informácie poslancovi.\n26. Pokiaľ ide o podstatné porušenie ustanovení o konaní žalobca namietol, že žalovaný vykonal\nnezákonne získaný dôkaz - list poslanca zo dňa 31.08.2022 je bez najmenších pochybností súkromná\nkorešpondencia medzi poslancom a E. A. ako súkromnou osobou, tvrdenia v tomto osobnom liste sú\noznačené ako výlučne dôverné. E. A. obsah tohto listu bez súhlasu sprístupnil tretím osobám, ktoré\nneboli adresátom tohto listu, a to nemôže byť na ťarchu žalobcu.\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n27. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.12.2023 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom navrhol\nsprávnu žalobu zamietnuť. Trval na tom, že personálny rozkaz, ako aj napadnuté rozhodnutie sú v súlade\ns § 241 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov. K absencii podpisu poukázal na znenie § 266\nods. 3 tohto zákona. Ďalej zdôraznil, že predmetom súdneho prieskumu je v prvom rade napadnuté\nrozhodnutie a nie personálny rozkaz a v tejto súvislosti upriamil pozornosť na zásadu jednotnosti\nkonania ako bola vyjadrená v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/26/2023. Z § 35\nods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov nemožno odvodiť, že na splnenie podmienok musí dôjsť\nk poruche chráneného záujmu, ale postačí jeho kvalifikované ohrozenie - je neprípustné, aby sa vplyvom\nžalobcovho konania dostávali skreslené informácie nepovolaným osobám.\n28. Žalobcu ako osobu, ktorá poskytovala informácie poslancovi, takto identifikoval priamo poslanec\nvo svojom liste zo dňa 31.08.2022, kde oznámil, že informácie v nezmenenej podobe priložil k svojmu\nlistu. Toto nemôže byť sporné, pretože stretnutie s poslancom potvrdil aj sám žalobca na pracovnom\nstretnutí s viceprezidentom Policajného zboru dňa 21.10.2022. Výklad žalobcu je priam absurdný,\npretože vedie k tomu, že ak by informácie poslancovi nedal žalobca, tak poslanec si ich napriek\nvzájomnej dohode so žalobcom následne na to cez neznámu osobu zabezpečil a odovzdal ministrovi,\nz čoho by vyplývalo, že žalobca je iba akousi „bábkou“ v rukách osôb stojacich mimo systému\nministerstva na sprostredkovanie ich vlastných záujmov, ktorých opodstatnenosť sa ani neunúval\npreveriť, a to smerom k príslušným nadriadeným v rezorte, ale k predstaviteľom zákonodarného zboru,\nprostredníctvom ktorých sa snaží v záujme tretej osoby ovplyvniť najvyššieho predstaviteľa rezortu\nministerstva.\n29. V personálnom rozkaze nie je uvedené, že prílohu listu poslanca vyhotovil žalobca, ale je tam\nuvedené, že k sprostredkovaniu, resp. odovzdaniu došlo žalobcom. Vo vzťahu k listu žalovaný ďalej\n\nuviedol, že minister konal v postavení nadriadeného a nie ako súkromná osoba E. A. a zároveň nedošlo\nk zverejneniu obsahu listu, keďže sa nedostal do dispozície neobmedzeného okruhu adresátov.\n30. Vo zvyšku sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí a poukázal na ne.\n31. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním zo dňa 14.02.2024 (ďalej len „replika“),\nv ktorom uviedol, že pri podpise neboli splnené predpoklady postupu podľa § 266 ods. 3 zákona\no štátnej službe príslušníkov. Žalovaný naďalej neuviedol, ktoré z poskytnutých informácií sú podľa neho\ntendenčné, ktoré sú nepravdivé, prípadne čo konkrétne ich činí skreslenými a čo z nich je polopravda. Ak\nsú pravdivé, je prirodzené, že môžu vyvolať subjektívne pochybnosti o profesionalite policajtov. Žalobca\nv replike zotrval na tvrdení, že nie sú takými, ktoré by boli spôsobilé poškodiť tieto osoby. Návrhu\nžalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov žalovaný nepochopiteľne nevyhovel. Vo zvyšku\nsa žalobca pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení.\n32. Žalovaný na repliku ďalej nereagoval.\nV. Relevantná právna úprava\n33. Podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej\nslužby, môže minister previesť nadriadeného na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej\nriadiacej pôsobnosti ministra na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie\nje možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do\niného služobného úradu; ak ide o nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, môže tak\nminister urobiť aj bez návrhu. Previesť alebo preložiť podľa predchádzajúcej vety nemožno prezidenta\nPolicajného zboru, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby a nadriadeného Zboru väzenskej a justičnej stráže\nokrem nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.\n34. Podľa § 35 ods. 9 zákona o štátnej službe príslušníkov prevedenie na inú funkciu alebo preloženie\nna inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie\npodľa § 33.\n35. Podľa § 247a zákona o štátnej službe príslušníkov na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.\n36. Podľa § 266 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru,\no náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa\noznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte\nalebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa\npoštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do\nvlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.\nVI. Nariadenie pojednávania\n37. Predmetná právna vec bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v\nznení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho\nsúdu v Bratislave. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1\nSSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba nie je nedôvodná.\n38. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na\nnariadenom pojednávaní dňa 08.05.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.\na) SSP, a to za účasti právneho zástupcu žalobcu, ktorý v ústnom vyjadrení zhrnul jednotlivé žalobné\nbody a žalovaného, ktorý sa vo svojom ústnom prednese pridržal svojich predchádzajúcich písomných\nvyjadrení.\nVII. Právne hodnotenie správneho súdu\n\n39. Úlohou správneho súdu v prejednávanom prípade bolo v medziach žalobných bodov uplatnených\nžalobcom ustáliť, či rozhodnutiami orgánov verejnej správy a postupom, ktorý viedol k ich vydaniu,\nboli porušené jeho práva, a to v súvislosti s preložením žalobcu na Okresné riaditeľstvo Policajného\nzboru v Trebišove Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a odvolaním žalobcu z doterajšej\nfunkcie zástupcu riaditeľa útvaru. Z jednotlivých žalobných bodov vyplynulo, že hlavný žalobný bod sa\ntýkal toho, že žalobca neposkytol informácie poslancovi ako neoprávnenej osobe stojacej mimo rezort\nministerstva, resp. nemal vedomosť o týchto informáciách, ktoré boli poskytnuté, v dôsledku čoho nebol\nnaplnený dôvod na postup podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov a procesná námietka\ntýkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu (najmä výsluch svedkov).\n40. V prvom rade správny súd konštatuje, že § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov je vo vzťahu\nk § 35 ods. 1 tohto zákona špeciálnym ustanovením a definuje špeciálne kompetencie ministra, ktorý\nmôže, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, nadriadeného previesť na inú funkciu do iného\nmiesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, a to na základe splnenia ďalšej zákonnej\npodmienky – odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra alebo bez tejto\nďalšej podmienky v prípade, že ide o nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra. V danej veci\nvzhľadom na to, že žalobca vo funkcii zástupcu riaditeľa útvaru nebol nadriadeným v priamej riadiacej\npôsobnosti ministra, mohol minister svoju autonómnu úvahu pri preložení žalobcu uplatniť na základe\nodôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra. Návrh na postup podľa\n§ 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov, zaslal prezident Policajného zboru ministrovi vnútra\npodaním zo dňa 21.11.2022.\n41. Minister pri uplatnení kompetencie podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov využíva\nsprávnu úvahu. V prípade nadriadeného, ktorý nie je v priamej riadiacej pôsobnosti ministra (čo je\naj prípad žalobcu), zákon ako jedinú podmienku na použitie správnej úvahy ustanovuje, že si takéto\nopatrenie vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby. Je potom už na vyhodnotení ministra, či k prevedeniu\nalebo preloženiu nadriadeného na základe návrhu pristúpi.\n42. Zákon a ani dôvodová správa nešpecifikujú, čo zákonodarca považuje za dôležitý záujem štátnej\nslužby. V súlade s doterajšou judikatúrou (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/21/2012,\nsp. zn. 2Sžo/52/2011) je nevyhnutné, aby v rozhodnutí podľa daného ustanovenia bolo pomenované, v\nčom príslušný orgán tento záujem videl. Je potrebné, aby bol dôležitý záujem služby nielen deklarovaný,\nale aby bol naplnený konkrétnym obsahom. Súčasná právna úprava § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe\npríslušníkov reflektovala na túto požiadavku správnych súdov a s účinnosťou od 16.12.2021 zrušila\nmožnosť previesť alebo preložiť nadriadeného aj bez uvedenia dôvodu.\n43. V danej veci minister v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že dôvodom preloženia bolo, že žalobca\nz vlastnej iniciatívy poskytol informácie o osobách svojich nadriadených (E. D., G. H., I. J.) ohľadne\nskutočností vyplývajúcich z ich služobnej činnosti a ich služobného zaradenia, ako aj k svojej osobe,\nneoprávnenej osobe mimo rezort ministerstva (poslancovi), čím došlo k zásahu do dôležitého záujmu\nštátnej služby spočívajúcom v zabezpečení riadneho fungovania útvaru a vo vedení podriadených\npolicajtov k dodržiavaniu služobnej disciplíny. Správny súd sa preto predovšetkým zaoberal, či takto\nvymedzený dôvod preloženia spadá pod pojem dôležitý záujem štátnej služby.\n44. Správny súd s poukazom na § 27 ods. 2 SSP konštatuje, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán\nvydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také\nrozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Aj v prejednávanom prípade súd\nneposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, ale preskúmava, či sa vyskytli dôležité záujmy\nslužby, keďže práve ich existenciou podmieňuje zákonodarca možnosť postupu voči nadriadenému\npodľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov.\n45. Dôvod uvedený v § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov nie je totožný s dôvodmi\nuvedenými v odseku 1 tohto ustanovenia, prípadne v § 52 alebo § 192 cit. zákona. V prípade naplnenia\nniektorého z dôvodov taxatívne vymenovaných v § 35 ods. 1 treba postupovať práve podľa § 35 ods. 1 aj\nvtedy, ak ide o nadriadeného. Ak totiž nastane niektorý z dôvodov ustanovených v § 35 ods. 1, zákon o\nštátnej službe príslušníkov použitými slovesnými tvarmi „prevedie“ a „preloží“ ustanovuje obligatórnosť\npostupu podľa tohto ustanovenia, kým zo znenia § 35 ods. 2 vyplýva len fakultatívna možnosť ministra\npreviesť alebo preložiť nadriadeného na inú funkciu, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby. Dôvody v §\n\n35 ods. 1 zákona navyše vykazujú vyššiu mieru konkrétnosti než pojem „dôležitý záujem služby“, použitý\nv § 35 ods. 2. Pojem dôležitý záujem služby možno vnímať širšie ako konkrétne dôvody prevedenia\nalebo preloženia policajta vymedzené v § 35 ods. 1, pričom sa môže týkať aktuálnych potrieb Policajného\nzboru. Dôležitý záujem služby, ktorý vyžaduje prevedenie alebo preloženie nadriadeného podľa § 35 ods.\n2, sa nemusí – na rozdiel od dôvodov ustanovených v § 35 ods. 1 – vzťahovať na osobu nadriadeného,\nale má sa vzťahovať na službu, teda vlastne na plnenie úloh Policajného zboru policajtmi.\n46. Pri preskúmavaní zákonného hľadiska pri aplikácii správnej úvahy (§ 27 ods. 2 SSP), teda dôležitého\nzáujmu služby, nie je potrebné skúmať iné okolnosti okrem existencie tohto hľadiska. V danom prípade\nje tak nepodstatné, k akému konkrétnemu znižovaniu profesionality nadriadených, resp. bráneniu\nv riadnom fungovaní útvaru. Ako podotkol aj žalovaný, v danom prípade postačuje, ak dôjde k ohrozeniu\ntýchto záujmov, nemusí dôjsť k ich reálnemu zasiahnutiu. Podstatné je, že dôležitý záujem štátnej služby\nbol v personálnom rozkaze a napadnutom rozhodnutí náležite objasnený. Správny súd tu poukazuje\nna § 1 ods. 1 a 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa\nktorých Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku,\nbezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy,\nktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1) a Policajný\nzbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 3). Úlohy\nPolicajného zboru sú následne na to vymenované v § 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. Je nepochybné,\nže pokiaľ Policajný zbor je povinný postupovať v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,\npotom aj jednotliví príslušníci tohto zboru sú povinný tak postupovať.\n47. Správny súd má z administratívneho spisu za preukázané, že údaje, ktoré sa nachádzajú v prílohe\nk listu poslanca zo dňa 31.08.2022, obsahujú informácie o G. H., E. D., C. A. a I. J., pričom obsahujú\ninformácie o rôznych disciplinárnych opatreniach (zníženia služobného platu, písomné pokarhaní,\nzníženia osobného príplatku), iných zlyhaniach, súdnych sporoch vedených danými osobami, ich\nslužobným hodnotením od nadriadených a pod.), pričom ide o špecifické a špecifikované informácie\n(napr. spisové značky, percento zníženia služobného platu a pod.). Správny súd uvádza, že v danom\nprípade ide o špecifické údaje, ktoré by samé o sebe nepodliehali pôsobnosti ani zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám, a preto prístup k nim je nevyhnutné obmedziť na zákonom vymedzené subjekty,\nku ktorým bez ďalšieho poslanec nepatrí.\n48. Z daného dôvodu sú preto žalobné body smerujúce k nenaplneniu predpokladov na uplatnenie § 35\nods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov nedôvodné.\n49. Pokiaľ ide o napádaný priebeh udalostí (kauzálny nexus), správny súd konštatuje, že túto námietku\nvyhodnotil ako nedôvodnú. Z personálneho rozkazu ako ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva,\nže by dôvodom na preloženie žalobcu bolo vytvorenie informácií poslancovi, ale ich poskytnutie\nposlancovi. Z administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že k stretnutiu s poslancom\nprišlo, pričom z obsahu listu poslanca zo dňa 31.08.2022 vyplýva, že žalobca ako dovtedy neznáma\nosoba pre poslanca, ho dňa 28.08.2022 oslovila, informovala o pochybeniach svojich nadriadených\na uviedla, že informácie o nich poskytne poslancovi aj v neanonymizovanej podobe a že je ochotná\npredstúpiť aj pred ministra vnútra. K listu priložil aj informácie o J. Oreskom, E. D., C. A. a I. J..\nŽalobca pritom uviedol, že nevie, čo bolo obsahom týchto informácií, resp. že k nim nemal prístup.\nPredmetnú argumentáciu považuje správny súd za špekulatívnu a nelogickú. Pokiaľ sa žalobca stretol\ns poslancom (nebolo to žalobcom popreté) a pokiaľ na stretnutí uviedol (opätovne nepopreté žalobcom),\nže informácie poskytne, a následne na to došlo k ďalšiemu stretnutiu, resp. odovzdaniu informácií medzi\nžalobcom a poslancom, potom je právne irelevantné, či žalobca mal alebo nemal prístup k daným\ninformáciám, či ich dal vyhotoviť sám alebo na to použil inú osobu a pod. Právne relevantnou je\nv tomto prípade tá skutočnosť, že informácie pochádzajúce z útvaru (resp. ministerstva) boli činnosťou\nžalobcu odovzdané osobe stojacej mimo rezort ministerstva (poslancovi). Rovnako tak úvaha o tom,\nže ak sa žalobca stretol s poslancom a sľúbil mu odovzdať informácie určitej dohodnutej kvality, no na\nnasledujúcom stretnutí mu odovzdáva (zrejme) iný druh informácií (keďže nevedel, aké informácie sa\nv liste nachádzajú), predstavuje podľa správneho súdu nelogický priebeh udalostí, ktorý nemá oporu\nv podkladoch predložených v prejednávanom prípade a vyplývajúcich z administratívneho spisu.\n\n50. Pokiaľ ide o nevykonanie navrhovaného dokazovania v podobe svedeckých výpovedí, správny súd\nkonštatuje, že žalovaný sa s uvedeným vysporiadal v napadnutom rozhodnutí na s. 32-35, a tak sa v tejto\nsúvislosti nedopustil svojvôle. Žalovaný poukázal na rýchlosť a hospodárnosť konania, poukázal na to,\nže sú v konaní zabezpečené a vykonané iné dôkazy a rovnako tak sa vyjadril ku každej osobe, ktorá bola\nnavrhnutá na vypočutie (najmä: vyjadrenia boli poskytnuté už v písomnej forme, osoba nebola prítomná\npri rozhodných udalostiach súvisiacimi s konaním, prípadne kombinácia týchto dôvodov). Správny súd\nkonštatuje, že vo svetle logického priebehu udalostí ako vyplýva z predchádzajúcich bodov odôvodnenia\ntohto rozsudku nepovažoval za potrebné vykonať svedecké výpovede zo strany žalovaného.\n51. Vo vzťahu k listu poslanca zo dňa 31.08.2022, ktorý žalobca označil za nezákonný dôkaz, správny\nsúd poukazuje na jeho formuláciu, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Z nej vyplýva, že poslanec\noslovuje ministra priamo označením minister, poukazuje na kompetencie prešetrenia v liste uvádzaných\nskutočností, ktoré má E. A. ako minister a nie ako súkromná osoba. Je pravdou, že list poslanca zo\ndňa 31.08.2022 nie je uvedený na hlavičkovom papieri, ale v tejto súvislosti správny súd poukazuje\nna druhý list poslanca, a to zo dňa 21.11.2022 a ktorý už je na hlavičkovom papieri (zdôrazňujúcom\npostavenie pisateľa ako poslanca Národnej rady SR) a adresovaný ministrovi vnútra E. A.. V liste\nposlanca zo dňa 21.11.2022 sa uvádza, že ide o oficiálnu žiadosť o prešetrenie záležitosti žalobcu s tým,\nže pôvodný list zo dňa 31.08.2022, cit.: „som si dovolil nazvať dôverným“. Z kontextu dvojice listov možno\nusúdiť, že v konečnom dôsledku poslanec žiada o prešetrenie celej záležitosti oficiálne ministra, pretože\nbez súvislostí uvádzaných v liste zo dňa 31.08.2022 by takéto prešetrenie možné nebolo. Z daného\ndôvodu preto vyhodnotil správny súd túto námietku žalobcu za nedôvodnú.\n52. Vo vzťahu k vyjadreniam žalobcu, ktoré sú v žalobe označené ako vyjadrenia k tvrdeniam\nv napadnutom rozhodnutí, a ktoré nie sú vymedzené ako žalobné body, správny súd k nim uvádza,\nže sa týkajú posúdenia veci mimo režimu dôvodov vymedzených § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe\npríslušníkov, a preto sa nimi žalovaný nemal povinnosť zaoberať. Je tiež pravdou, že personálny rozkaz\nje vo svojom odôvodnení stručnejší, ale napriek tomu obsahuje všetky podstatné náležitosti a je aj\nriadne odôvodnený. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí však už rozsiahlym spôsobom reagoval na\npodstatné námietky žalobcu a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil, čím zásadne naplnil zásadu\njednotnosti konania, podľa ktorej konanie na prvom a druhom stupni predstavujú jeden celok. Pokiaľ\nide o nepodpísanie personálneho rozkazu, správny súd konštatuje, že absencia podpisu predstavuje\nprocesné porušenie ustanovení zákona o štátnej službe príslušníkov formálneho charakteru, ktorá však\nbez toho, aby žalobca pomenoval, ako sa negatívne prejavila na jeho právnom postavení, bez ďalšieho\nnespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia ako takého.\n53. Správny súd napokon uvádza, že Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor a v súvislosti\ns nesúhlasom žalobcu s jeho preložením poukazuje na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR\na Ústavného súdu SR, podľa ktorej „V súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 zákona je potrebné\nzdôrazniť skutočnosť, že služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, S. I. S., Zboru väzenskej\na justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného\npráva - ide o právny pomer štátnozamestnanecký. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale\nmocenským aktom služobného orgánu – rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú\ndobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom\nsúkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej\núprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru\na nárokov s ním súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba\nimplementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do vzťahov, ktoré sú založené\nna tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické\njednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov.\nPrávna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa\nako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci\na účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho\npomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava\nmá formu kódexu“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“\nalebo „najvyšší súd“) sp. zn. 1Sžo/265/2009 zo dňa 05.04.2011). V rozsudku Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.08.2014 najvyšší súd uviedol, že: „V daných súvislostiach je\nnevyhnutné poukázať na to, že rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny budú vykonané\nv policajnom zbore je na riadiacich pracovníkoch policajného zboru a na túto časť rozhodnutia sa\n\nvzťahuje správna úvaha. Žalobca sa preto nemôže domáhať preukazovania existencie materiálnej\npotreby na vykonanie organizačnej zmeny. V tejto časti je potrebné poukázať na správny právny záver\nkrajského súdu, že „právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný vzťah\nzamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci...“. V tomto kontexte je potrebné posudzovať\ni určenie ďalšieho pracovného zaradenia policajta. Objektívne nie je možné aplikovať princípy z\ninštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov. Policajný zbor je vojensky organizovaný\nzbor. V súlade s princípom dobrej verejnej správy vo vojensky organizovaných zboroch sa potreba\nkonkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Zaradenie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby\nriadiaci pracovníci polície preukazovali a dokladovali (v zmysle správneho konania) splnenie podmienky\n„nemožnosť prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie“ je proti samotnej\npodstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t. j. že sa podriadi\npotrebám policajného zboru na jeho zaradenie (obdobne napr. aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn.\nII. ÚS 515/2016 zo dňa 23.06.2016 alebo rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo\ndňa 25.01.2017).\n54. Po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, dospel k záveru\no nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:57e43d3e-2340-463e-aa80-e2ac5f1c1860", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.515.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 515/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.515.2016.1"}], "citovane_v": []}