Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/161/2020 1020200942 23. 10. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200942.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: Ponton City a. s., so sídlom Horárska 12, Bratislava, IČO: 44 802 625, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36 862 657, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, so sídlom Karloveská 2, Bratislava, IČO: 00 156 752, zastúpeného Podhorský & Partners, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 53, Bratislava, IČO: 46 962 000, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 6733-9000/2020 zo dňa 02.06.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. III. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK (ďalej len „obstarávateľ“ alebo „kontrolovaný“) vyhlásil v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 118 zo dňa 21.06.2019 pod zn. 2019/ S 118-290664 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 125/2019 zo dňa 24.06.2019 pod zn. 14873MSS verejnú súťaž na predmet zákazky „Služby na zabezpečenie verejnej vodnej dopravy po Dunaji motorovou kompou medzi prístavmi Vojka nad Dunajom a Kyselica“. 2. Žalobca doručil kontrolovanému a žalovanému námietky podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným. Žalobca podal námietky podľa § 170 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní ako záujemca. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 5248-6000/2020 zo dňa 07.04.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), vydaným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, námietky žalobcu podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní zamietol.
4. Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „rada“) rozhodnutím č. 6733-9000/2020 zo dňa 02.06.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie žalovaného potvrdila. II. Žaloba 5. Žalobou zo dňa 01.07.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.07.2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia rady č. 6733-9000/2020 zo dňa 02.06.2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 5248-6000/2020 zo dňa 07.04.2020, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 6. Žalobca namietal rozpor podmienok uvedených v čl. 6 bod 6.2, 6.3 a 6.4 Návrhu zmluvy o poskytovaní služieb uvedenej v Prílohe č. 2 k súťažným podkladom (ďalej len „návrh zmluvy“) s § 3 ods. 1 a 4 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a princípom čestnej hospodárskej súťaže, nakoľko tieto predpokladajú poskytovanie služieb úspešným uchádzačom bez nároku na odplatu. Podľa žalobcu sa žalovaný zameral iba na posúdenie porušenia princípov verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, avšak nevysporiadal sa s posúdením súladu podmienok s § 3 ods. 1 a 4 tohto zákona. Žalobca tiež namietal, že takmer so všetkými jeho argumentami, uvedenými v bode 1. žiadosti o nápravu, námietok a odvolania sa žalovaný a rada vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali. Na túto argumentáciu zároveň žalobca odkázal. 7. Ďalej žalobca namietal rozpor podmienok uvedených v čl. 14 bod 14.7 návrhu zmluvy s princípmi verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom transparentnosti a princípom hospodárnosti a efektívnosti. Tieto obchodné podmienky podľa žalobcu predpokladajú, že ak obstarávateľ pred nadobudnutím účinnosti zmluvy uzavretej v rámci verejného obstarávania prehodnotí cestovný poriadok a potrebu poskytovania služieb podľa uzatvorenej zmluvy, a to aj dva dni pred začatím poskytovania služieb, poskytovateľ nemusí byť schopný začať poskytovať služby podľa takejto zmluvy, resp. jej zmeny na poslednú chvíľu (napr. z dôvodu nastavenia pracovných zmlúv so zamestnancami, intervalov vykonávania práce.). Poskytovateľ tak poruší povinnosť poskytovať služby podľa zmluvy resp. jej zmeny, ktorá vyplýva z čl. 2 bod 2.11. odsek 2.11.1 návrhu zmluvy, čo môže mať za následok uplatnenie zmluvnej pokuty podľa čl. 9 bod 9.4 návrhu zmluvy v sume 100.000,- Eur. Podľa žalobcu žalovaný posudzoval dodržanie princípov verejného obstarávania len z pohľadu a v prospech obstarávateľa, avšak porušenie týchto princípov v neprospech záujemcov o účasť vo verejnom obstarávaní ignoroval, a to s odkazom na argumentáciu žalobcu uvedenú v bode 2. odvolania, odkazujúcu na princíp transparentnosti (napr. vo vzťahu k nepredvídateľnosti a nekontrolovateľnosti úkonov obstarávateľa), a zároveň na s tým súvisiaci princíp hospodárnosti a efektívnosti (napr. vynakladanie prostriedkov na služby, ktoré nemusia byť poskytnuté alebo zmarenie verejného obstarávania a s ním súvisiacej zmluvy). Žalovaný bez toho, aby posudzoval možný vplyv obchodných podmienok na hospodársku súťaž a jej prípadné obmedzenie, uviedol, že obstarávateľ neporušil zákon o verejnom obstarávaní, aj keby požadoval zmluvnú pokutu 100.000,- Eur, a teda postavil svoje právne posúdenie do pozície, že ak žalobca alebo akýkoľvek iný záujemca o účasť vo verejnom obstarávaní nebude akceptovať podmienky verejného obstarávateľa, nech sa verejného obstarávania, bez ohľadu na možný rozpor obchodných podmienok zo zákonom, nezúčastní. 8. Žalobca tiež namietal predĺženie lehoty na predkladanie ponúk obstarávateľom v rozpore s § 10 ods. 2, § 21 ods. 4 písm. b), § 24 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b) alebo c), § 164 ods. 5 písm. c), 165 ods. 3 písm. a) a § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní. Mal za to, že obstarávateľ bol povinný lehotu na predkladanie pokút včas predĺžiť, jej predĺženie oznámiť záujemcom o účasť vo verejnom obstarávaní elektronicky (pre známych záujemcov), zverejniť informáciu na svojom profile (pre neznámych záujemcov) a súčasne túto odoslať do Vestníka verejného obstarávania a Úradného vestníka Európskej únie. Podľa žalobcu lehota na predkladanie pokút uplynula dňa 07.10.2019, resp. dňa 16.01.2010, pričom žalovaný mal v rámci posúdenia tejto námietky postupovať podľa metodického usmernenia č. 5119-5000/2018 zo dňa 12.04.2018. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka k žalobe
9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.08.2020 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že ak nie je možné objektívne predpokladať prekročenie maximálneho finančného limitu za fakturáciu nafty, nie je dôvodná ani obava o údajnej bezodplatnosti plnenia, ktorá podľa žalobcu nastupuje po prekročení tohto maximálneho finančného limitu. Žalobca v konaní pred žalovaným a ani v žalobe nepreukázal predpoklad prekročenia maximálneho finančného limitu napriek skutočnosti, že je poskytovateľom predmetnej služby na základe aktuálneho zmluvného vzťahu s kontrolovaným. Ak by došlo k takému nárastu cien nafty, že by stanovený maximálny finančný limit nepostačoval, kontrolovaný by, vychádzajúc zo znenia bodu 6.2 návrhu zmluvy a za predpokladu splnenia zákonných podmienok, mohol postupovať uzatvorením dodatku k zmluve, ktorá bude výsledkom verejného obstarávania. Zároveň žalovaný poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa rada vysporiadala aj so súladom namietaných bodov návrhu zmluvy s § 3 ods. 1 a 4 zákona o verejnom obstarávaní v zmysle Výkladového stanoviska žalovaného č. 3/2016. Ďalej žalovaný uviedol, že body 14.7, 2.11.1 a 9.4 návrhu zmluvy sú v súlade s princípmi verejného obstarávania a tieto nemôžu odradiť od účasti v predmetnom verejnom obstarávaní také hospodárske subjekty, ktoré sú ochotné a schopné vykonávať službu v súlade s požiadavkami kontrolovaného. Dodal, že nastavený sankčný mechanizmus súvisí s požiadavku kontrolovaného na poskytovanie služieb de facto neustále, keď kontrolovaný požadoval aj plnenie spočívajúce v pohotovosti. Preto aj pracovné zmluvy a intervaly vykonávania práce musia byť už od začiatku poskytovania služieb nastavené s ohľadom na túto skutočnosť. Vo vzťahu k námietke žalobcu, týkajúcej sa predĺženia lehoty na predkladanie ponúk žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne interpretuje význam a právne dôsledky predbežného opatrenia podľa § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní a na neho nadväzujúci inštitút spočívania lehôt. V tomto prípade lehota na predkladanie ponúk vplyvom vydania predbežných opatrení žalovaným spočívala od 12.08.2019 do 16.01.2020. Kontrolovaný postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, keď vzhľadom na priebeh verejného obstarávania predĺžil lehotu na predkladanie ponúk zverejnením Oznámenia o dodatočných informáciách, informáciách o neukončenom konaní alebo korigende vo Vestníku verejného obstarávania a v Úradnom vestníku Európskej únie v čase, keď pôvodná lehota na predkladanie ponúk ešte neuplynula. Vo vzťahu k metodickému usmerneniu č. 5119-5000/2018 zo dňa 12.04.2018 žalovaný uviedol, že toto sa netýka predlžovania lehoty na predkladanie ponúk, ale predlžovania lehoty viazanosti ponúk. 10. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 10.08.2020 tiež navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že pokiaľ žalobca v žalobe odkazuje na svoju argumentáciu v žiadosti o nápravu, námietkach a v odvolaní, takéto odôvodnenie žaloby nemožno považovať za dostatočné, keď je žalobca povinný v žalobe uviesť všetky relevantné skutočnosti, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutia za nezákonné. Ak žalobca odkazuje na svoju skôr uvádzanú argumentáciu bez toho, aby túto podrobnejšie špecifikoval, ide o nedostatok žaloby a súd by na takúto argumentáciu nemal prihliadnuť. Ďalší účastník poukázal na úpravu súťažných podkladov v čl. 6 návrhu zmluvy a uviedol, že maximálny finančný limit na fakturáciu ceny za naftu bol stanovený s dostatočnou rezervou s ohľadom na aktuálne objemy spotrebovanej nafty v súvislosti s prevádzkou kompy. Zároveň poukázal na to, že cena za spotrebovanú naftu sa bude fakturovať osobitne a nebude súčasťou paušálnej ceny za poskytované služby. Dodal, že je povinnosťou úspešného uchádzača zabezpečovať okrem služieb pravidelnej prepravy aj urgentnú prepravu, prepravu na základe písomných požiadaviek, a súčasne aj pohotovosť mimo cestovného poriadku. Uvedené znamená, že úspešný uchádzač musí byť pripravený poskytovať služby prepravy podľa požiadavky kontrolovaného, pričom rozsah poskytovaných služieb bol všetkým uchádzačom známy. Preto je povinnosťou všetkých uchádzačov, ak chcú byť vo verejnom obstarávaní úspešní, nastaviť si pracovné zmluvy resp. akékoľvek iné zmluvné vzťahy tak, aby boli schopní riadne vykonávať všetky činnosti v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb. Ak si úspešný uchádzač nesplní svoje zmluvné povinnosti, kontrolovaný je oprávnený sankcionovať ho v podobe uplatnenia zmluvnej pokuty. Ďalší účastník tiež uviedol, že žalovaný sa vysporiadal aj s otázkou spočívania lehôt v prípade vydania predbežného opatrenia v zmysle § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní. Dodal, že ak žalovaný v rámci predbežného opatrenia rozhodne, že lehoty neplynú, uvedené sa týka všetkých lehôt, ktoré určil kontrolovaný. Ďalší účastník zdôraznil, že v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní zverejnil redakčnú opravu oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súčasne zverejnil oznam o predĺžení lehoty v profile obstarávateľa ešte v pôvodnej lehote na predkladanie ponúk. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného
11. Žalobca vo vyjadreniach zo dňa 06.10.2020 zopakoval argumenty uvedené v žalobe. Dodal, že argumentácia žalovaného nie je spôsobilá vyvrátiť jeho žalobné námietky. Skutočnosť, že žalobca odkázal na podania z administratívneho konania nie je podľa žalobcu prekážkou, a to už len z dôvodu, že žalobca týmto len začal svoju argumentáciu a poukázal na predchádzajúci argumentačný vývoj. Navyše všetky žalobcom spomenuté dokumenty sú súčasťou žaloby ako jej prílohy a sú aj súčasťou administratívneho spisu žalovaného. 12. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. V. Konanie na správnom súde 13. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená pod sp. zn. BA-2S/161/2020. 14. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 28.10.2024 opätovne poukázal na to, že žaloba nespĺňa zákonom požadované náležitosti a správny súd nie je povinný venovať sa všeobecným odkazom žalobcu na jeho argumentáciu v administratívnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na odbornú literatúru, rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 48/2009 zo dňa 12.08.2009, sp. zn. 5Sžf/32/2011 zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 5Sžf/32/2011 zo dňa 31.05.2012 a sp. zn. 6Sžo/108/2015 zo dňa 12.07.2017. Ďalší účastník poukázal aj na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/54/2020 zo dňa 13.06.2024 vo veci tých istých účastníkov konania, ktorým súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a odkazy žalobcu na argumentáciu v jeho predchádzajúcich podaniach neakceptoval. 15. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.01.2025 zotrval na tom, že žaloba obsahuje konkrétnu argumentáciu ohľadne nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktorú žalobca podporil dôkazmi (poukaz na § 182 ods. 1 písm. f) SSP a § 121 ods. 1 SSP). 16. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 10.10.2025 uviedol, že skutočnosť, že žalobca odkázal na podania z administratívneho konania a tieto priložil k žalobe, nezbavuje žalobcu povinnosti konkrétne a jasne formulovať jednotlivé žalobné body. 17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie rady v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, vrátane konania, ktoré prechádzalo ich vydaniu a viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 23.10.2025. VI. Relevantná právna úprava 18. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Podľa § 121 ods. 1 prvá veta SSP účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
20. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 21. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"). 22. Podľa § 182 ods. 1 písm. f) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať. 23. Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby. 24. Podľa § 3 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní zákazka na poskytnutie služby na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je poskytnutie služby, okrem zákazky uvedenej v odsekoch 2 a 3. 25. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 26. Podľa § 21 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní pri určení lehoty na predkladanie ponúk a lehoty na predloženie žiadostí o účasť verejný obstarávateľ a obstarávateľ prihliadajú na zložitosť predmetu zákazky alebo koncesie a čas potrebný na vypracovanie ponúk; tým nie sú dotknuté minimálne lehoty na predkladanie ponúk a na predloženie žiadostí o účasť podľa tohto zákona. 27. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ primerane predĺžia lehotu na predkladanie ponúk, lehotu na predloženie žiadostí o účasť alebo lehotu na predkladanie návrhov, ak v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu alebo na preukázanie splnenia podmienok účasti vykonajú podstatnú zmenu. 28. Podľa § 169 ods. 1 písm. d/ zákona o verejnom obstarávaní konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva (ďalej len „konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy“) sa začína na základe námietok. 29. Podľa § 170 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní námietky je oprávnený podať záujemca. 30. Podľa § 170 ods. 2 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu kontrolovanému. 31. Podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní osoba podľa odseku 1 môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva podať námietky proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným. 32. Podľa § 173 ods. 11 prvá a druhá veta zákona o verejnom obstarávaní úrad môže vydať predbežné opatrenie, ktorým pozastaví konanie kontrolovaného od doručenia predbežného opatrenia najdlhšie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa § 174 alebo § 175. Rozhodnutím o predbežnom opatrení môže úrad rozhodnúť, že lehoty, ktoré určil kontrolovaný, a lehoty kontrolovanému neplynú. 33. Podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v
podaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania a úrad nepostupoval podľa odseku 2, námietky zamietne. 34. Podľa § 175 ods. 7 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní úrad je viazaný obsahom podaných námietok a v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok preskúmava postup kontrolovaného len v rozsahu namietaných skutočností; to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy podľa § 170 ods. 1 písm. e). 35. Podľa § 177 ods. 11 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní rada je viazaná obsahom podaného odvolania; to neplatí, ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a tieto vady odôvodňujú zmenu prvostupňového rozhodnutia. 36. Podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní rada v odvolacom konaní rozhodne vždy vo veci samej, pričom ak sú pre to dôvody, rada rozhodnutie zmení a v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 37. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie rady, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol námietky žalobcu podané podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. 38. V prvom rade považuje správny súd za potrebné uviesť, že žalobca v správnej žalobe prevažne odkazoval na argumentáciu uvedenú v podaniach, produkovaných žalobcom v rámci administratívneho konania, konkrétne v žiadosti o nápravu, v námietkach a v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na § 182 ods. 1 písm. e) SSP, podľa ktorého sa v správnej žalobe musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť aj dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia orgánu verejnej správy za nezákonné. Ide o tzv. žalobné body. 39. Otázkou vymedzenia žalobných bodov sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn. 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25.01.2021, v zmysle ktorého: „28. Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t. j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 29. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). 30. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov pred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú
možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s protistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto prednesu urobiť vyjadrenie. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k čomu sa má vlastne vyjadriť; tým sa prirodzene znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca je povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má jednať o nezákonnosti. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 2 Azs 92/2005). 31. Platí, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010). 32. Podľa rozsudku rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 As 3/2008 z 24. augusta 2010 nie je celkom namieste, aby správny súd za žalobcu špekulatívne domýšľal ďalšie argumenty či vyberal z reality skutočnosti, ktoré žalobcu podporujú. Takýmto postupom by prestal byť nestranným rozhodcom veci, ale prebral by funkciu žalobcovho advokáta. 33. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Z uvedených ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 34. Súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy odohráva v medziach určite a presne stanovených; stanoviť ich náleží žalobcovi. Súdny poriadok správny neumožňuje súdom vykonávať akýsi „všeobecný prieskum“, to by totiž popieralo zmysel inštitútu žalobného bodu, ktorý práve slúži k tomu, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. Tento všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, resp. s prostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím, a tými žalobcami, ktorí - poslúchnuc zákonné požiadavky - sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľko konkrétnym postupom a záverom správneho orgánu (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 1 Azs 244/2004). 35. Na základe uvedeného možno konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. 36. Kasačný súd pripomína, že správne súdne konanie je ovládané dispozičným princípom a začína výlučne na základe správnej žaloby. Dispozičný princíp obsiahnutý v § 5 ods. 5 SSP sa v správnom súdnom konaní uplatňuje bezvýhradne a znamená, že konanie pred správnym súdom možno začať len na základe žaloby (návrhu), ktorou disponuje žalobca. Táto premisa sa plne uplatní aj pre prípad dispozície so žalobou (návrhom) či obmedzenia rozsahu žaloby alebo žalobných bodov, ako aj čo do rozšírenia alebo doplnenia správnej žaloby. 37. Rozšíriť alebo doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné návrhy alebo o ďalšie žalobné body možno len v lehote ustanovenej zákonom na podanie žaloby (§ 183 S.s.p.). V zmysle koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností, právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov zo strany žalobcu v zásade obmedzené len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Predmet súdneho prieskumu sa tak v podstate musí vymedziť do uplynutia lehoty na podanie žaloby.“ 40. Správny súd uvádza, že rovnaké závery prijal aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021.
41. Dôvody žaloby je teda potrebné jasne vymedziť priamo v správnej žalobe, a to skutkovo a aj právne. Všeobecný odkaz na dôvody odvolania resp. námietok alebo žiadosti o nápravu nie je dostatočnou špecifikáciou žalobného bodu. To, že žalobca určitú skutočnosť namietal v odvolaní (resp. v námietkach alebo v žiadosti o nápravu), z tejto skutočnosti nevytvára žalobný bod, a to ani za predpokladu, že žalobca v správnej žalobe na tieto podania vo všeobecnosti avšak bez konkretizácie vyžadovanej v § 182 ods. 1 písm. e) SSP poukáže a tieto podania k správnej žalobe aj priloží resp. tieto sú obsiahnuté v administratívnom spise žalovaného. 42. Vychádzajúc z § 182 ods. 1 písm. e) SSP teda správny súd uvádza, že v rámci vymedzenia žalobných bodov v správnej žalobe nie je dostačujúci samotný odkaz na podania, produkované žalobcom v administratívnom konaní, bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré považuje žalobca napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, hoc tieto podania boli žalobcom k správnej žalobe priložené resp. tieto sú súčasťou administratívneho spisu. Pokiaľ sa žalobca v tejto súvislosti odvolával na § 182 ods. 1 písm. f) SSP v spojení s § 121 ods. 1 SSP, správny súd uvádza, že z ustanovenia § 121 ods. 1 SSP taktiež vyplýva, že predloženie dôkazu slúži na podporu tvrdení žalobcu, uvedených v správnej žalobe. Preto ani označenie dôkazu v zmysle § 182 ods. 1 písm. f) SSP nezbavuje žalobcu povinnosti uviesť v správnej žalobe konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné. 43. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na obdobné závery prezentované v odbornej literatúre, podľa ktorých „Za nedostatok žaloby súdna prax považuje len jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobca vzniesol v administratívnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v administratívnom odvolaní.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 910.). Správny súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/13/2021 zo dňa 27.04.2023 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/23/2016 zo dňa 04.07.2017). 44. Zároveň správny súd uvádza, že v predmetnej veci nebola daná ani žiadna z výnimiek viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 134 ods. 2 SSP a nejde ani o žalobu vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby za podmienok podľa § 195 SSP. Správny súd preto podrobil napadnuté rozhodnutia súdnemu prieskumu len v rozsahu námietok, ktoré boli žalobcom v správnej žalobe vymedzené riadne a včas. 45. Žalobca v správnej žalobe namietal rozpor čl. 6 bod 6.2, 6.3 a 6.4 návrhu zmluvy s § 3 ods. 1 a 4 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a princípom čestnej hospodárskej súťaže, keď kontrolovaným formulované podmienky podľa žalobcu predpokladajú, že po prekročení maximálneho finančného limitu na fakturáciu ceny za naftu na jeden rok bude úspešný uchádzač poskytovať služby bezodplatne. 46. Správny súd uvádza, že v rámci vymedzenia žalobných bodov nie je postačujúci ani formálny výpočet ustanovení zákona, ktoré boli podľa žalobcu porušené, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých porušenie zákona vyvodzuje. Zároveň nie je postačujúci ani odkaz na argumentáciu žalobcu, uvedenú v bode 1. žiadosti o nápravu, námietok a odvolania. Žaloba v tomto bode, okrem žalobcom prezentovanej obavy z poskytovania služieb úspešným uchádzačom po prekročení maximálneho finančného limitu na fakturáciu ceny za naftu na jeden rok bez nároku na odplatu, neobsahuje konkrétne mienenú argumentáciu, v ktorej by žalobca jasne vymedzil skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje podmienky uvedené v čl. 6 bod 6.2, 6.3 a 6.4 návrhu zmluvy za rozporné s § 3 ods. 1 a 4 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a princípom čestnej hospodárskej súťaže. Z miery všeobecnosti žalobných námietok tak vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené námietky bude správny súd reagovať. 47. V čl. 6 návrhu zmluvy je okrem iného uvedené: „6.2 Zmluvné strany sa dohodli, že dopravca bude objednávateľovi fakturovať mesačne cenu za naftu, ktorú spotrebuje kompa pri vykonávaní prepravy podľa článku 2 ods. 2.12 bodu 2.12.2 tejto zmluvy podľa nasledovného vzorca: skutočná spotreba nafty (l/hod) x cena nafty zverejnená Štatistickým úradom SR k prvému (l.) dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa faktúra vystavuje x skutočný počet hodín odjazdených kompou v príslušnom kalendárnom mesiaci. Maximálny finančný limit na fakturáciu ceny za naftu podľa tejto zmluvy je stanovený celkom vo výške 250 000,- Eur (slovom: dvestopäťdesiattisíc eur) bez DPH na
jeden (1) rok. V prípade ak cena za liter nafty stúpne oproti cene zverejnenej Štatistickým úradom SR ku dňu účinnosti zmluvy a maximálny finančný limit na fakturáciu ceny za naftu podľa predchádzajúcej vety tohto odseku zmluvy bude prekročený, zmluvné strany budú postupovať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 6.3 Dopravca je povinný pri zmene a vydávaní cestovného poriadku zohľadniť maximálny finančný limit na fakturáciu ceny za naftu podľa ods. 6.2 tohto článku zmluvy takým spôsobom, aby bola zabezpečená prevádzka kompy počas celého trvania tejto zmluvy. 6.4 V cene podľa ods. 6.1 tohto článku zmluvy sú zahrnuté všetky náklady dopravcu spojené s poskytovaním služieb podľa tejto zmluvy, t. j. ide najmä o osobné náklady spoločnosti (mzdové náklady, odvody, školenia a vzdelávanie, BOZP); prevádzkové náklady a náklady súvisiace so službami servisu, opravy, údržby a s revíziou, vrátane nákladov súvisiacich s preventívnou údržbou, ak sú potrebné, náklady na prevádzkové kvapaliny okrem nafty, ako aj náklady na náhradné diely; režijné, správne náklady; náklady uvedené v článku 2. ods. 2.17 zmluvy; náklady vyplývajúcich z podnikateľského rizika (vrátane nákladov vyvolaných nepremávaním kompy); náklady na energie podľa článku 4. ods. 4.7 zmluvy; náklady súvisiace s poistením a poplatkami; náklady vyplývajúce z požiadaviek definovaných objednávateľom v súťažných podkladoch, najmä však uvedených v tejto zmluve; náklady na dopravu; daňové náklady, odpisy; zisk, rezerva zo zisku; s výnimkou ceny za naftu, ktorú bude dopravca fakturovať samostatne podľa ods. 6.2 tohto článku zmluvy po zohľadnení maximálneho finančného limitu podľa ods. 6.2 tohto článku zmluvy.“ 48. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný a rada sa v kontexte žalobcom namietaného rozporu uvedených podmienok s § 10 ods. 2 a § 3 ods. 1 a 4 zákona o verejnom obstarávaní a princípom čestnej hospodárskej súťaže zaoberali posúdením, či obava žalobcu o povinnosti poskytnúť časť plnenia (úhradu nafty) nad stanovený maximálny finančný limit bezodplatne je odôvodnená, resp. či vychádza z relevantných podkladov. Zohľadnili pritom argumentáciu kontrolovaného, že cieľom stanovenia maximálneho finančného limitu 250.000,- Eur bez DPH na fakturáciu ceny za naftu na jeden rok, bolo dodržanie princípu efektívnosti a hospodárnosti vo verejnom obstarávaní, keď úroveň nákladov na spotrebovanú naftu sa v tom čase približovala k 50 % stanoveného maximálneho finančného limitu, z čoho je zrejmá aj dostatočná rezerva. Podľa žalovaného bolo možné uvedené argumenty kontrolovaného akceptovať vzhľadom na skutočnosť, že finančné prostriedky kontrolovaného nie sú neobmedzené a deklarovanie maximálneho finančného limitu sa v tejto súvislosti javí ako logické a žiaduce. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca neuviedol, akým spôsobom mal kontrolovaný upraviť takto stanovené podmienky a zároveň neuviedol ani žiadne konkrétne argumenty odôvodňujúce nesprávnosť stanovenej výšky maximálneho finančného limitu na fakturáciu ceny za naftu na jeden rok zo strany kontrolovaného, o to viac, keď žalobca ako doterajší poskytovateľ služieb, ktoré sú predmetom verejného obstarávania, disponoval objektívnou výhodou spočívajúcou v poznaní nákladov pri prevádzke kompy, vrátane informácií o reálnej spotrebe nafty za predchádzajúce obdobie, a to pri rôznych počtoch cyklov vykonávaných v rámci pravidelnej prepravy. Napriek tomu žalobca konkrétne argumenty alebo dôkazy, spochybňujúce stanovený maximálny finančný limit na fakturáciu ceny za naftu na jeden rok neuviedol a ani nepredložil. Žalovaný poukázal na poslednú vetu bodu 6.2 návrhu zmluvy, v zmysle ktorej v prípade, ak cena za liter nafty stúpne oproti cene zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky ku dňu účinnosti zmluvy a maximálny finančný limit na fakturáciu ceny za naftu bude prekročený, budú zmluvné strany postupovať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. A teda v prípade, ak by došlo k takému nárastu cien nafty, že by stanovený maximálny finančný limit nepostačoval, kontrolovaný by za predpokladu splnenia zákonných podmienok mohol postupovať napr. v zmysle 18 zákona o verejnom obstarávaní (zmena zmluvy). Zároveň žalovaný poukázal aj na prílohu č. 3 „Návrh na plnenie kritéria na vyhodnotenie ponúk“ súťažných podkladov, v znení úpravy zo dňa 21.02.2020, z ktorej vyplýva, že nafta sa bude fakturovať osobitne a nebude súčasťou paušálnej ceny za poskytované služby. Rada v bode 131. napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalobca svoje tvrdenie, že stanovený maximálny finančný limit nemusí postačovať, nijakým spôsobom nepreukázal (napr. predložením faktúr z doterajšieho zmluvného vzťahu) a tiež, že žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil tvrdenie kontrolovaného o tom, že v danom čase sa úroveň nákladov na spotrebovanú naftu približuje k 50 % stanoveného maximálneho finančného limitu, v dôsledku čoho nie je dôvod predpokladať, že by maximálny finančný limit nebol stanovený s dostatočnou rezervou. Ďalej rada taktiež poukázala na úpravu postupu zmluvných strán pre prípad, že by došlo k prekročeniu maximálneho finančného limitu za fakturáciu ceny za naftu na jeden rok a následne skonštatovala, že z uvedeného postupu kontrolovaného spočívajúceho v akceptovaní potreby zapracovania zmien do návrhu zmluvy nevyplýva, že by bolo jeho cieľom dostať úspešného
uchádzača do situácie, kedy by plnil bezodplatne. Uvedená úprava má rady predstavovať opatrenie, ktorého cieľom je zvýšiť zodpovednosť úspešného uchádzača pri nákupe nafty. 49. Rovnako ako žalovaný a rada dospel správny súd k záveru, že zo žalobcom namietaných podmienok nevyplýva povinnosť úspešného uchádzača poskytnúť časť plnenia (úhrada nafty) po prekročení kontrolovaným stanoveného maximálneho finančného limitu na fakturáciu ceny za naftu na jeden rok bezodplatne. Žalobca v konaní pred žalovaným a ani v konaní pred správnym súdom nepreukázal predpoklad prekročenia stanoveného maximálneho finančného limitu, a to aj napriek skutočnosti, že bol poskytovateľom predmetnej služby na základe zmluvného vzťahu s kontrolovaným. Zároveň kontrolovaný určil maximálny finančný limit na fakturáciu ceny za naftu na jeden rok s rezervou, a to práve s ohľadom na v tom čase aktuálne objemy spotrebovanej nafty v súvislosti s prevádzkou kompy, keď úroveň nákladov na spotrebovanú naftu sa v tom čase približovala k 50 % stanoveného maximálneho finančného limitu. V tejto súvislosti možno poukázať aj na úpravu dotknutých podmienok, ku ktorej kontrolovaný pristúpil v nadväznosti na žiadosti žalobcu o nápravu, kde bod 6.2 predpokladá, že v prípade ak cena za liter nafty stúpne oproti cene zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky ku dňu účinnosti zmluvy a maximálny finančný limit na fakturáciu ceny za naftu bude prekročený, zmluvné strany budú postupovať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. podľa § 18 zákona o verejnom obstarávaní). Navyše z prílohy č. 3 „Návrh na plnenie kritéria na vyhodnotenie ponúk“ súťažných podkladov, v znení úpravy zo dňa 21.02.2020, vyplýva, že cena za spotrebovanú naftu sa bude fakturovať osobitne, teda nebude súčasťou paušálnej ceny za poskytované služby v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb, uzavretej v rámci verejného obstarávania. Z uvedeného vyplýva, že dopravca má zmluvou garantovanú paušálnu cenu a zároveň úhradu skutočne spotrebovanej nafty do výšky 250.000,- Eur bez DPH ročne, pričom tento limit nemožno považovať za konečný, keď kontrolovaný upravil návrh zmluvy tak, že v prípade, ak by došlo k takému nárastu ceny za naftu, že by nastavený limit nepostačoval, budú zmluvné strany postupovať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 50. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú námietku žalobcu o rozpore bodov 6.2, 6.3 a 6.4 návrhu zmluvy s § 3 ods. 1 a 4 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a princípom čestnej hospodárskej súťaže. Neobstojí tiež námietka žalobcu, že sa žalovaný zameral iba na posúdenie porušenia princípov verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, avšak nevysporiadal sa s posúdením súladu uvedených podmienok s § 3 ods. 1 a 4 zákona o verejnom obstarávaní. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa posúdením žalobcom namietaných podmienok zaoberal aj v kontexte ich rozporu s § 3 ods. 1 a 4 zákona o verejnom obstarávaní, a to najmä v bodoch 41. až 47. prvostupňového rozhodnutia, na čo následne nadviazala rada v bodoch 119. až 137. napadnutého rozhodnutia. Podľa rady bol postup žalovaného pri hodnotení opodstatnenosti namietanej skutočnosti logický a správny, keďže na to, aby bolo vôbec relevantné posudzovať namietanú bezodplatnosť bolo v prvom rade potrebné preskúmať, či môže dôjsť k situácii, kedy hodnota fakturovanej sumy za naftu prekročí kontrolovaným stanovený maximálny finančný limit. Následne, ak by sa uvedené potvrdilo, bolo by potrebné preskúmať, či namietané podmienky skutočne zakladajú bezodplatnosť plnenia za cenu naftu po prekročení maximálneho finančného limitu stanoveného kontrolovaným. Pokiaľ rada a žalovaný dospeli na základe dôvodov uvedených v bode 48. tohto rozsudku, že z preskúmavaných podmienok povinnosť úspešného uchádzača poskytnúť časť plnenia predmetu zákazky po prekročení stanoveného maximálneho finančného limitu na fakturáciu ceny za naftu na jeden rok bezodplatne nevyplýva, logicky možno dospieť k záveru, že dotknuté podmienky nie sú v rozpore s § 3 ods. 1 a 4 zákona o verejnom obstarávaní a s princípom čestnej hospodárskej súťaže tak, ako to namietal žalobca. Žalobca v správnej žalobe navyše nijakým spôsobom nevymedzil, na základe akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje právne posúdenie zo strany žalovaného a rady v tejto časti za nesprávne a správny súd nebol oprávnený za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí vyhľadávať. 51. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný a rada sa takmer so všetkými jeho argumentami uvedenými v žiadosti o nápravu, v námietkach a v odvolaní nijakým spôsobom v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadali, správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe nešpecifikoval konkrétne, s ktorými jeho námietkami sa žalovaný a rada v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadali. Uvedená námietka je teda všeobecného charakteru, z ktorého dôvodu na ňu správny súd neprihliadal (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/28/2020 zo dňa 03.08.2022).
52. Ďalej žalobca namietal rozpor podmienok uvedených v čl. 14 bod 14.7 návrhu zmluvy s princípmi verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom transparentnosti a princípom hospodárnosti a efektívnosti, nakoľko tieto podmienky podľa žalobcu predpokladajú, že ak obstarávateľ pred nadobudnutím účinnosti uzavretej zmluvy prehodnotí cestovný poriadok a potrebu poskytovania služieb podľa tejto zmluvy, a to aj dva dni pred začatím poskytovania služieb, poskytovateľ nemusí byť schopný začať poskytovať služby podľa takejto zmluvy resp. jej zmeny na poslednú chvíľu (napr. z dôvodu nastavenia pracovných zmlúv so zamestnancami, intervalov vykonávania práce), čo je porušením povinnosti poskytovať služby podľa tejto zmluvy resp. jej zmeny v zmysle čl. 2 bod 2.11. odsek 2.11.1 návrhu zmluvy a uvedené môže mať za následok uplatnenie zmluvnej pokuty podľa čl. 9 bod 9.4 návrhu zmluvy. 53. Podľa čl. 14 bod 14.7 návrhu zmluvy: „Táto zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a účinnosť dňom predchádzajúcim dňu začatia poskytovania služieb v zmysle tejto zmluvy zo strany dopravcu, ktorý bol odsúhlasený objednávateľom v zmysle ods. 14.8 tohto článku zmluvy, najneskôr však do 12 mesiacov odo dňa podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami, pričom účinnosť tejto zmluvy je v zmysle 47a Občianskeho zákonníka v nadväznosti na 5a zákona o slobode informácií podmienená jej zverejnením v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky. Objednávateľ je povinný zverejniť túto zmluvu bezodkladne po jej podpísaní oboma zmluvnými stranami. Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ je oprávnený pred nadobudnutím účinnosti tejto zmluvy prehodnotiť cestovný poriadok a potrebu poskytovania služieb dopravcom podľa tejto zmluvy, pričom v dôsledku ich zmeny zmluvné strany uzatvoria písomný dodatok k tejto zmluve. Ak na základe prehodnotenia podľa predchádzajúcej vety tohto odseku zmluvy nebude uzatvorený písomný dodatok k tejto zmluve, je dopravca povinný vykonávať prepravu podľa objednávateľom prehodnoteného cestovného poriadku a zároveň je oprávnený fakturovať objednávateľovi paušálnu cenu podľa pravidiel stanovených v tejto zmluve a cenu za naftu iba v rozsahu cyklov, ktoré požadoval objednávateľ a ktoré objednávateľ písomne oznámil dopravcovi.“ 54. Podľa čl. 2 bod 2.11. odsek 2.11.1 návrhu zmluvy: „Táto zmluva sa uzatvára na dobu 120 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy. Dopravca je povinný začať poskytovať služby podľa tejto zmluvy v deň nasledujúci po nadobudnutí účinnosti tejto zmluvy, pričom porušenie tejto povinnosti dopravcu sa považuje za podstatné porušenie tejto zmluvy podľa článku 10. ods. 10.4 písm. b) tejto zmluvy.” 55. Podľa čl. 9 bod 9.4 návrhu zmluvy: „Ak dopravca nesplní svoje povinnosti podľa článku 2. ods. 2.11 bodu 2.11.1 tejto zmluvy z dôvodu, ktorý nevznikol na strane objednávateľa a nejedná sa ani o dôvody uvedené v článku 5. tejto zmluvy, je objednávateľ oprávnený požadovať od dopravcu zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100 000,- Eur (slovom: jednostotisíc eur).“ 56. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný a rada v rámci posúdenia námietky rozporu čl. 14 bod 14.7 návrhu zmluvy s princípmi verejného obstarávania vychádzali z opisu predmetu zákazky (príloha č. 1 súťažných podkladov), ako aj z návrhu zmluvy (najmä čl. 2 bod. 2.12 odsek 2.12.2), z ktorých vyplýva požiadavka kontrolovaného, aby úspešný uchádzač zabezpečoval okrem služieb pravidelnej prepravy podľa účinného cestovného poriadku, aj urgentnú prepravu, prepravu na základe písomných požiadaviek objednávateľa a aj pohotovosť mimo cestovného poriadku. S ohľadom na uvedené, keď kontrolovaný požadoval poskytovanie služieb prepravy nielen podľa cestovného poriadku, ale aj plnenie spočívajúce v pohotovosti, dospeli k záveru, že úspešný uchádzač musí byť už na začiatku poskytovania služieb pripravený na možnosť zmien v rámci poskytovania služieb prepravy podľa zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej vo verejnom obstarávaní, a tomu prispôsobiť aj pracovné zmluvy so zamestnancami a intervaly vykonávania práce. K námietke žalobcu o obmedzení hospodárskej súťaže žalovaný uviedol, že takto nastavené podmienky kontrolovaného môžu odradiť len také subjekty, ktoré nie sú ochotné a schopné vykonávať prepravu v súlade s požiadavkami kontrolovaného. Žalovaný mal za to, že kontrolovaný nemá povinnosť znížiť svoje oprávnené nároky iba s cieľom rozšírenia súťaže pre hospodárske subjekty, ktoré nie sú schopné naplniť účel predmetného verejného obstarávania. Nakoľko rozsah poskytovaných služieb bol známy všetkým uchádzačom vo verejnom obstarávaní, nemohlo podľa žalovaného a rady dôjsť ani k porušeniu princípu transparentnosti. Zároveň sa žalovaný a rada nestotožnili s názorom žalobcu o porušení princípu hospodárnosti a efektívnosti, keďže sankcia prostredníctvom zmluvnej pokuty môže slúžiť práve na ochranu kontrolovaného pred nesplnením si
povinností zo strany úspešného uchádzača pri plnení predmetu zákazky, čím v konečnom dôsledku prispieva k princípu hospodárnosti a efektívnosti. Požiadavky kontrolovaného zadefinované v súťažných podkladoch a na nich nadväzujúce povinnosti úspešného uchádzača tak v predmetnom prípade podľa žalovaného a rady nezakladajú porušenie zákona o verejnom obstarávaní a neobmedzujú hospodársku súťaž. Žalovaný zároveň poukázal na to, že do zmluvnej slobody a kontraktačnej voľnosti verejného obstarávateľa žalovaný zasahuje len v obmedzenej miere, a to v rozsahu preskúmania súladu zmluvných podmienok so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä s jeho princípmi. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca, ktorý bol iniciátorom revíznych postupov, mal na podporu svojich tvrdení o rozpore obchodných podmienok s princípmi zákona o verejnom obstarávaní uviesť vplyv namietaných ustanovení návrhu zmluvy na jednotlivé princípy zákona o verejnom obstarávaní, čo však neurobil, iba genericky namietal jednotlivé ustanovenia návrhu zmluvy s poukazom na ich rozpor s princípmi verejného obstarávania, avšak bez konkrétnych argumentov. Uvedené platí aj vo vzťahu k jeho tvrdeniam o obmedzení hospodárskej súťaže. 57. Správny súd, viazaný žalobnými bodmi, rovnako ako rada a žalovaný nepovažuje podmienku v čl. 14 bod 14.7 návrhu zmluvy za rozpornú s princípom transparentnosti a princípu efektívnosti a hospodárnosti, a to s ohľadom na charakter predmetu zákazky v kontexte s potrebou flexibility poskytovateľa služby pri zmene požiadaviek na rozsah poskytovaných služieb prepravy. Zo znenia predmetných podmienok vyplýva, že dôvodom ich stanovenia bol predmet zákazky, pri ktorom možno predpokladať meniace sa požiadavky dotknutých subjektov (napr. dotknutých obcí), vyvolávajúce potrebu zmeny cestovného poriadku. S možnosťou, že dôjde k úprave cestovného poriadku, a to aj pred účinnosťou zmluvy, boli záujemcovia jasným spôsobom oboznámení v súťažných podkladoch. To znamená, že uchádzači už pri príprave ponuky musia s takouto možnosťou počítať. Vzhľadom na skutočnosť, že súťažné podklady v namietanom bode 14.7 návrhu zmluvy jasne takúto požiadavku uvádzajú, nie je možné hovoriť o porušení princípu transparentnosti podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca v správnej žalobe zároveň neuviedol žiadne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje vyššie uvedené závery rady a žalovaného za nesprávne. 58. Pokiaľ žalobca v súvislosti s porušením princípu transparentnosti ako príklad uviedol nepredvídateľnosť a nekontrolovateľnosť úkonov verejného obstarávateľa a v súvislosti s porušením princípu hospodárnosti a efektívnosti ako príklad uviedol vynakladanie prostriedkov na služby, ktoré nemusia byť poskytnuté, alebo zmarenie verejného obstarávania a s ním súvisiacej zmluvy, správny súd uvádza, že žalobca bližšie vysvetlenie v súvislosti s uvedenými príkladmi v správnej žalobe neuviedol (napr. aký súvis má namietaná podmienka návrhu zmluvy s možnou nepredvídateľnosťou a nekontrolovateľnosťou úkonov obstarávateľa resp. akým spôsobom majú takto nastavené podmienky viesť k vynakladaniu prostriedkov na služby, ktoré nemusia byť poskytnuté resp. k zmareniu verejného obstarávania) a tieto svoje tvrdenia nepodložil ani žiadnymi dôkazmi. Žalobca v tejto súvislosti opätovne iba poukázal na „rozsiahlu a presnú argumentáciu Žalobcu uvedenú aj v Bode 2. Odvolania“. Bez bližšej špecifikácie podporenej dôkazmi a bez aplikácie všeobecných princípov na prípad žalobcu možno uvedené námietky žalobcu považovať len za všeobecné a hypotetické, k ktorého dôvodu ich správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Uvedené platí aj vo vzťahu k námietke žalobcu o obmedzení hospodárskej súťaže vznesenej bez ďalšej konkrétnej špecifikácie. 59. Neobstojí ani námietka žalobcu, že aj keby žalobca príklady porušenia jednotlivých princípov verejného obstarávania neuviedol, je to žalovaný, ktorého zákonnou úlohou ako štátneho orgánu je tieto všetky skutočnosti s ohľadom na skutkový stav, znenie podmienok, znenie zákona o verejnom obstarávaní a svoju rozhodovaciu prax v súlade s princípom právnej istoty posúdiť a vyhodnotiť. Správny súd k tejto námietke poukazuje na § 175 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého je žalovaný viazaný obsahom podaných námietok a v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok preskúmava postup kontrolovaného len v rozsahu namietaných skutočností. Rovnako podľa § 177 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní je rada viazaná obsahom podaného odvolania. Z uvedeného vyplýva, že prieskumná činnosť žalovaného (v prípade námietok) a rady (v prípade odvolania) v takomto prípade nie je neobmedzená (absolútna), keďže žalovaný bol viazaný obsahom podaných námietok a rada bola viazaná obsahom podaného odvolania. 60. Žalobca tiež namietal včasnosť predĺženia lehoty na predkladanie ponúk obstarávateľom pre rozpor s § 10 ods. 2, § 21 ods. 4 písm. b), § 24 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b) alebo c), § 164 ods. 5 písm. c), 165 ods. 3 písm. a) a § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní.
61. Ako už vyššie správny súd uviedol, v rámci kvality vymedzenia žalobných bodov nie je postačujúce formálne poukázanie na príslušné ustanovenia zákona, bez konkrétnych skutkových a právnych tvrdení. Žaloba v tejto časti neobsahuje konkrétne mienenú argumentáciu, v ktorej by žalobca vymedzil skutkové a právne dôvody, pre ktoré má za to, že v súvislosti s predlžovaním lehoty na predkladanie ponúk došlo k porušeniu s § 10 ods. 2, § 21 ods. 4 písm. b), § 24 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b) alebo c), § 164 ods. 5 písm. c), 165 ods. 3 písm. a) a § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň pokiaľ žalobca namietal, že rada v bodoch 149. až 151. napadnutého rozhodnutia nereagovala na argumentáciu žalobcu uvedenú v bode 4. žiadosti o nápravu, v bode 3. námietok a v bode 3. odvolania, správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe jasne nevymedzil, na akú jeho argumentáciu rada v napadnutom rozhodnutí nereagovala, resp. na základe čoho považuje právne posúdenie veci žalovaným a radou za nesprávne. Žalobca v žalobe zároveň tvrdil, že lehota na predkladanie pokút uplynula dňa 07.10.2019, resp. dňa 16.01.2010, avšak konkrétnu argumentáciu k tomuto tvrdeniu neuviedol, iba odkázal na bod 4. žiadosti o nápravu, bod 3. námietok a bod 3. odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. K uvedenému správny súd opätovne poukazuje na jeho závery uvedené vyššie, v zmysle ktorých na takto formulované žalobné body nebolo možné prihliadnuť. Z miery všeobecnosti žalobných námietok, týkajúcich sa predĺženia lehoty na predkladanie ponúk, teda vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené námietky bude správny súd reagovať. 62. Čo sa týka lehoty na predkladanie ponúk, správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 21 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní pri určení lehoty na predkladanie ponúk prihliada verejný obstarávateľ na zložitosť predmetu zákazky alebo koncesie a čas potrebný na vypracovanie ponúk. Zároveň zmysle § 21 ods. 4 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní je verejný obstarávateľ oprávnený primerane predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk, ak v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu alebo na preukázanie splnenia podmienok účasti vykonajú podstatnú zmenu. 63. Zo znenia § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že rozhodnutím o predbežnom opatrení môže úrad zároveň rozhodnúť, že lehoty, ktoré určil kontrolovaný, neplynú. 64. Zo skutkového stavu v prejednávanej veci vyplynulo, že dňa 10.07.2019 doručil žalobca kontrolovanému prvú žiadosť o nápravu podľa file_0.jpg file_1.wmf 164 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, ktorá bola kontrolovaným zamietnutá v bodoch 1 a 3 žiadosti a v bodoch 2, 4, 5 a 6 žiadosti jej bolo vyhovené, o čom kontrolovaný upovedomil žalobcu dňa 17.07.2019. Dňa 19.07.2019 kontrolovaný v profile zverejnil opravu súťažných podkladov. Kontrolovaný zároveň stanovil lehotu na predkladanie ponúk (po zverejnení redakčných opráv) do 07.10.2019. Následne dňa 29.07.2019 doručil žalobca kontrolovanému a úradu v poradí prvé námietky proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným. Dňa 12.08.2019 vydal žalovaný rozhodnutie o predbežnom opatrení č. XXXXXXXXX/XXXX-XX, ktorým pozastavil konanie kontrolovaného v predmetnom verejnom obstarávaní okrem úkonov súvisiacich so zrušením verejného obstarávania a rozhodol, že lehoty, ktoré určil kontrolovaný (teda aj lehota na predkladanie ponúk) a lehoty kontrolovanému neplynú, a to až do právoplatnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 174 alebo § 175 zákona o verejnom obstarávaní, vydaného v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy. O prvých námietkach žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 11420-6000/2019 zo dňa 04.09.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2019. Dňa 17.10.2019 doručil žalobca kontrolovanému a žalovanému v poradí druhé námietky. Žalovaný dňa 24.10.2019, teda ešte pred nadobudnutím právoplatnosti prvého rozhodnutia o námietkach (dňa 02.11.2019), vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení č. XXXXXXXXX/XXXX-XX, ktorým pozastavil konanie kontrolovaného v predmetnom verejnom obstarávaní okrem úkonov súvisiacich so zrušením verejného obstarávania a rozhodol, že lehoty, ktoré určil kontrolovaný a lehoty kontrolovanému neplynú, a to až do právoplatnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 174 alebo § 175 zákona o verejnom obstarávaní, vydaného v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy. O druhých námietkach žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 14406-6000/2019 zo dňa 25.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2020.
65. Z uvedeného vyplýva, že pôvodne bola kontrolovaným stanovená lehota na predkladanie ponúk do 07.10.2019. Dňa 12.09.2019 bolo vydané rozhodnutie žalovaného o predbežnom opatrení č. XXXXXXXXX/XXXX-XX podľa § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, pričom žalovaný v súlade s týmto ustanovením rozhodol, že lehoty, ktoré určil kontrolovaný (teda aj lehota na predkladanie ponúk) neplynú, a to až do právoplatnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 174 alebo § 175 zákona o verejnom obstarávaní, vydaného v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy. Vplyvom predbežného opatrenia tak došlo k spočívaniu lehoty na predkladanie ponúk. Od 12.08.2019 (začiatok spočívania lehoty na predkladanie ponúk) do 07.10.2019 (pôvodná lehota na predkladanie ponúk určená kontrolovaným) uplynulo 56 dní, čo predstavuje zostávajúcu lehotu na predkladanie ponúk. Vzhľadom k tomu, že lehota na predkladanie ponúk spočívala od 12.08.2019 do 16.01.2020, zostávajúca lehota na predkladanie ponúk začala opätovne plynúť (obživla) dňa 17.01.2020. Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že lehota na predkladanie ponúk uplynula dňa 07.10.2019 resp. dňa 16.01.2020. Pokiaľ teda kontrolovaný predĺžil lehotu na predkladanie ponúk do 21.02.2020 zverejnením oznámenia o dodatočných informáciách, informáciách o neukončenom konaní alebo o korigende vo vestníku verejného obstarávania č. 16/2020 zo dňa 24.01.2020 (teda v rámci zostávajúcej lehoty 56 dní na prekladanie ponúk, počítanej od 17.01.2020) a na svojom profile dňa 21.01.2020, takýto postup kontrolovaného nemožno považovať za postup v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní tak, ako to namietal žalobca v správnej žalobe. Správny súd považuje aj v tejto časti napadnuté rozhodnutia za preskúmateľné, pričom žalobca v správnej žalobe nevymedzil konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považoval závery žalovaného a rady v napadnutých rozhodnutiach v tejto časti za nesprávne. 66. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný mal v rámci posúdenia zákonnosti predlženia lehoty na predkladanie ponúk postupovať v zmysle metodického usmernenia č. 5119-5000/2018 zo dňa 12.04.2018, správny súd uvádza, že uvedené metodické usmernenie sa zaoberá vplyvom vydania predbežného opatrenia podľa § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní na možnosť verejného obstarávateľa predĺžiť lehotu viazanosti ponúk. Z dôvodu, že sa netýka otázky predlžovania lehoty na predkladanie ponúk, nie je v tejto veci použiteľný. 67. Správny súd uvádza, že žalobcovi svedčí v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť a na podporu svojich tvrdení predložiť aj relevantné dôkazy, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného a rady bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP. Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval, prípadne domýšľal dôvody nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. 68. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v rozsahu žalobných bodov, správny súd neprisvedčil námietke žalobcu o ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy riadne a dostatočne zistili skutkový stav, na tento správne aplikovali relevantné právne predpisy a vec po právnej stránke aj správne posúdili. Správny súd, súc viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 69. V súvislosti s návrhom ďalšieho účastníka konania na spojenie veci sp. zn. BA-1S/215/2019 a sp. zn. BA-2S/54/2020 správny súd uvádza, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave boli uznesením č. k. 1S/215/2019-136 zo dňa 15.04.2020 spojené na spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/215/2019 a sp. zn. 6S/256/2019 s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 1S/215/2019. Žaloba vo veci sp. zn. BA-1S/215/2019 bola súdu doručená dňa 08.10.2019. Vo veci sp. zn. BA-2S/161/2020 bola žaloba doručená súdu dňa 17.02.2020. Hoci sa tieto veci týkajú tých istých účastníkov konania aj verejného obstarávania, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. BA-1S/215/2019 je predmetom súdneho prieskumu iné rozhodnutie o námietkach žalobcu, na základe iných žalobných bodov. Preto spojenie predmetných vecí na spoločné konanie by v rozpore s hospodárnosťou konania zvýšilo neprehľadnosť a náročnosť pri vypracúvaní rozhodnutí vo veci samej. Nakoľko ide o prípad fakultatívneho spojenia dvoch konaní v zmysle § 65 ods. 1 SSP a doposiaľ nedošlo k ich spojeniu, správny súd v tomto konaní vyhodnotil, že hospodárnosť konania, ktorá je pri spojení vecí prioritou, bude zabezpečená práve samostatným preskúmaním napadnutého rozhodnutia rady a žalovaného.
70. Na záver správny súd uvádza, že z obsahu Vestníka verejného obstarávania č. 254/2020 zo dňa 02.12.2020 správny súd zistil, že dotknuté verejné obstarávanie bolo zrušené podľa § 57 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, lebo v konečnej lehote na predkladanie elektronických ponúk do 15.07.2020 do 10:00 hod. bola verejnému obstarávateľovi doručená elektronicky len jedna ponuka. Nakoľko bola žaloba doručená súdu dňa 02.07.2020, t. j. pred zrušením verejného obstarávania a napadnuté rozhodnutia neboli medzičasom zrušené alebo zmenené, bolo povinnosťou súdu preskúmať napadnutý postup a zákonnosť rozhodnutí skúmajúc, či nebolo v čase rozhodovania orgánom verejnej správy zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu. 71. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko ide o orgán štátnej správy a v konaní mu žiadne trovy nevznikli. 72. O trovách ďalšieho účastníka rozhodol správny súd tak, že mu náhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal, keď ďalšiemu účastníkovi nebola správnym súdom v konaní uložená žiadna povinnosť. Za uloženie povinnosti nemožno považovať postup správneho súdu, ktorý ďalšiemu účastníkovi v súlade s § 105 ods. 2 písm. a) SSP doručil správnu žalobu s prílohami s výzvou na vyjadrenie. Uvedené platí aj v prípade výzvy správneho súdu podľa § 106 ods. 2 SSP (napr. uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/21/2025 zo dňa 31.07.2025 a sp. zn. 7Svk/1/2025. zo dňa 26.02.2025). 73. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. b) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.