Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/107/2019 z 18. 12. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-1S/107/2019 1019200687 18. 12. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200687.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M. a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Tatra Asset Management, správ. spol., a. s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 35 742 968, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Valko & Volný, s.r.o., so sídlom Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-113/2015/RK zo dňa 10.02.2016, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca v kontrolovanom období od 01.01.2012 do 10.03.2015 vykonával bankové činnosti, na základe ktorých bol v kontrolovanom období zaradený medzi povinné osoby podľa § 5 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z. z.“ alebo „zákon“). 2. Upovedomením zo dňa 25.02.2015 bol žalobca upovedomený o vykonaní kontroly plnenia úloh vyplývajúcich mu zo zákona č. 297/2008 Z. z., bolo mu oznámené miesto a čas kontroly a bol vyzvaný poskytnúť písomné doklady za kontrolované obdobie od 01.01.2012 do 10.03.2015. Dňa 10.03.2015 bola u žalobcu začatá kontrola plnenia povinností ustanovených zákonom č. 297/2008 Z. z. Dňa 20.08.2015 bolo žalobcovi doručené oznámenie zo dňa 12.8.2015 s kontrolnými zisteniami a podaním zo dňa 10.9.2015 sa k zisteniam žalobca písomne vyjadril. Dňa 07.10.2015 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za nesplnenie povinností uvedených v § 20 ods. 1, 2 písm. b), c), h), § 10 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 3 s poukazom na § 10 ods. 1 písm. d) zákona pri vykonávaní základnej starostlivosti, § 15 písm. a) zákona a § 17 ods. 1 zákona. Žalobca doručil dňa 19.10.2015 žalovanému vyjadrenie k podkladu rozhodnutia. 3. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, finančná spravodajská jednotka (ďalej len „žalovaný“ alebo „FSJ“) č. PPZ-NKAFSJ2-17-010/2015 zo dňa 05.11.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako správny orgán príslušný podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) s poukazom na § 26 ods. 2 písm. c) a § 29 ods. 1 zákona č.

297/2008 Z. z. uložil podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona právnickej osobe – žalobcovi pokutu vo výške 25.000 eur pre porušenie nasledovných povinností žalobcom: 3.1. Nesplnil povinnosti uvedené v § 20 ods. 1, 2 písm. b), c) a h) zákona tým, že vo svojom programe vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu, ktorý je obsahom „Manuálu Compliance Tatra banka Group č. 1001, účinný od 01.01.2015“ (ďalej len „Program“), nevypracoval jeho obligatórne náležitosti týkajúce spôsobu vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, spôsobu hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4 zákona a určenia osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a zabezpečuje ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií (ďalej len „NOO“) a priebežný styk s FSJ v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami, - čím porušil § 20 ods. 1, 2 písm. b) c) a h) zákona. 3.2. Pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nesplnil povinnosti v zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zákona s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b) zákona a v zmysle ustanovenia § 15 písm. a) zákona tým spôsobom, že v 2 zadokumentovaných prípadoch v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu neidentifikoval konečného užívateľa výhod a neprijal primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie a rovnako neprijal opatrenia na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a následne neodmietol uzavretie obchodného vzťahu v zmysle § 15 písm. a) zákona z dôvodu, že nemohol vykonať starostlivosť v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona, a to pri nasledovných klientoch: 1. Nadácia otvorenej spoločnosti, IČO: 30 845 173, reg. číslo: 203/Na-96/93, sídlo Baštová 5, 811 03 Bratislava, 2. Moravia Steel Middle East Ltd, reg. číslo: A039/06/10/2370, sídlo Commit FZE, P. O. BOX 293816, 000 01 Dubai, Spojené arabské emiráty. - čím porušil ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) zákona s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b) zákona a ustanovenie § 15 písm. a) zákona. 3.3. Pri vykonávaní základnej starostlivosti povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi nesplnil povinnosti v zmysle § 10 ods. 2 písm. a), b), § 10 ods. 1 písm. d) a § 30 ods. 3 zákona tým spôsobom, že: v osemnástich zadokumentovaných prípadoch nepreukázal predloženými dokladmi zistenie pôvodu finančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu (ďalej len „pôvod finančných prostriedkov“) pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a to pri vykonaných obchodoch s nasledovnými klientmi, ktorým bol povinnou osobou pridelený najvyšší stupeň rizika klienta č. 3 (rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu): 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 22.03.2012 v hodnote X.XXX.XXX.- eur, 2. C. D., spol. s r.o., IČO: 35 827 114, sídlo Klatovská 21, Bratislava - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 22.03.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, 3. E. D., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.02.2012 v hodnote X.XXX.XXX,eur, 4. Bestbinary Deal Limited IČO: 288 240, sídlo Kalymnou 19, 060 37 Larnaca, Cyprus - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 20.04.2012 v hodnote 1.004.600,- eur, 5. F. G., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondov TAM-MNF a TAM-REF zo dňa 05.02.2015 v hodnote X.XXX.XXX,- eur, 6. H. I., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 10.10.2012 v hodnote X.XXX.XXX,eur, 7. J. K., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 19.04.2013 v hodnote X.XXX.XXX,eur a následne nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 26.04.2013 v hodnote X.XXX.XXX,- eur, spolu v hodnote X.XXX.XXX,- eur, 8. F. L., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 11.06.2012 v hodnote XXX.XXX,eur a následný nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 01.10.2012 v hodnote X.XXX.XXX,- eur, spolu v hodnote X.XXX.XXX,- eur, 9. Tower. s. r. o., IČO: 36 577 944, sídlo Letná 45, Košice - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 26.06.2012 v hodnote X.XXX.XXX,- eur, nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 12.09.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur a nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 15.11.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, spolu v hodnote X.XXX.XXX,- eur, 10. M. C., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 17.05.2012 v hodnote 700.000,- eur,

11. N. I., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 07.03.2012 v hodnote 1.500.000,eur, nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 10.04.2012 v hodnote 1.800.000,- eur a následne nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 14.09.2012 v hodnote 500.000,- eur, spolu v hodnote 3.800.000,- eur, 12. O. B., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 20.01.2012 v hodnote 2.000.000,eur, 13. Lingfang Yan, nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 04.01.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, 14. E. L., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 31.01.2012 v hodnote 100.000,eur, zo dňa 07.02.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, zo dňa 14.02.2012 v hodnote XXX.XXX,eur, zo dňa 21.02.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, zo dňa 22.02.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, v období od 31.01.2012 do 22.02.2012 v súčte spolu v hodnote XXX.XXX,- eur, 15. C. P. I., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 15.03.2012 v hodnote 1.400.000,eur, 16. Q. R., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.03.2012 v hodnote X.XXX.XXX,eur, 17. S. B., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.03.2012 v hodnote 590.000,eur, 18. A. S., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 23.09.2014 v hodnote X.XXX.XXX,eur a nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 23.09.2014 v hodnote XXX.XXX,- eur, spolu v hodnote X.XXX.XXX,- eur, - čím, porušil § 10 ods. 2 písm. a), b), § 10 ods. 1 písm. d), § 30 ods. 3 zákona. 3.4. Nesplnil povinnosti uvedené v § 17 ods. 1 zákona tým, že: 3.4.1. V prípade obchodnej operácie klienta N. K. T., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAMDEF zo dňa 04.01.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur a následný ich predaj (redemácia) dňa 16.01.2012 v celkovej hodnote X.XXX.XXX,XX eur, ktorá naplnila znak foriem NOO uvedených v bode 4.2 Programu, neohlásila uvedenú NOO pre FSJ zbytočného odkladu, nakoľko hlásenie o NOO č. 048/1300/12 RX-7, hlásenie bolo zo strany Tatra banky a. s. podané FSJ dňa 08.02.2012, pričom k vykonaniu NOO došlo dňa 16.01.2012. Ohlásenie NOO bolo vykonané s časovým odstupom 22 dní, 3.4.2. V prípade obchodnej operácie klienta E. L., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 21.12.2012 v hodnote 900.000,- eur, ktorá naplnila znaky NOO v zmysle § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. b), g) zákona (obsiahnuté aj v Programe na str. 45) s poukazom na skutočnosť, že uvedené finančné prostriedky boli na účet povinnej osoby prevedené z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom jej spoločnosť VV-Agro, s. r. o. (ktorá už bola predmetom niekoľkých hlásení o NOO pre podozrenie z daňovej trestnej činnosti) a to dňa 21.12.2012, kedy E. L. nemal žiadny právny vzťah k uvedenej spoločnosti; povinná osoba predmetnú operáciu nevyhodnotila ako NOO a následne ju ako NOO neohlásila FSJ bez zbytočného odkladu, - čím porušil § 17 ods. 1 citovaného zákona. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad a žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-113/2015/ RK zo dňa 10.02.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 5. Žalobca sa včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave dňa 22.04.2016 domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného pri jeho vydaní, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, priznať mu nárok na náhradu trov konania. 6. Žalobca v rámci žalobných bodov namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia zo všetkých dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) až e) OSP, odvoláva sa na svoju argumentáciu v rozklade k prvostupňovému rozhodnutiu.

7. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre absenciu odôvodnenia, lebo žalovaný sa nevyjadril k jeho argumentom v rozklade ohľadom porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku a nevykonaniu dokazovania. 8. Žalobca namieta postup správneho orgánu, lebo rozhodol bez dokazovania, len na základe záverov z kontroly a spisu. Žalobca tvrdí, že správny orgán si kontrolu stotožnil so správnym konaním o správnom delikte, čím mu odňal možnosť konať pred správnym orgánom, nerešpektoval práva obvineného pri dokazovaní a iné procesné práva. Pritom minimálne v otázke údajného porušenia § 20 ods. 1, 2 písm. c) zákona č. 297/2008 Z. z. sa malo vykonať dokazovanie, lebo v prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza, že neboli predložené ku kontrole informácie ohľadom rizikovosti fyzických osôb. Podľa žalobcu to ale neznamená, že informácie neexistovali a prvostupňový správny orgán sa takýchto informácií ani nedožadoval v priebehu výkonu kontroly a ani v priebehu konania o správnom delikte. 9. Žalobca namieta, že bol ukrátený aj na ďalších procesných právach: i) nebolo vykonané ústne pojednávanie vo veci (§ 21 správneho poriadku), ktoré je štandardom pri konaní o trestnom obvinení; ii) žalovaný mu nedal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím porušil jeho práva v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku . 10. Žalobca k skutku č. 1 kladenému mu za vinu ( špecifikovaný v ods. 3.1. tohto rozsudku) uviedol: - Medzi účastníkmi konania je sporné to, či manuál obsahoval obligatórne náležitosti. Ďalej že orgány dohľadu priebežne kontrolovali povinnosť povinnej osoby Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti D. U., O. (spis. č. PPZ-BOK-FP-II45-002/2010) viesť vlastný program podľa § 20 zákona v rámci spoločností patriacich do skupiny D. U. goup (ďalej len „TBG“) a jej nebolo vytýkané porušenie tohto ustanovenia. Žalobca tvrdí, že už vtedy zistil žalovaný, že v rámci skupiny TBG existuje záväzný manuál pre všetky subjekty v rámci skupiny TBG a od kontroly v roku 2010 sa ustanovenia manuálu nemenili. Z uvedených dôvodov namieta uplynutie subjektívnej jednoročnej lehoty (preklúziu). Podľa žalobcu, ak sa prvostupňový správny orgán oboznámil pri výkone kontroly u iného subjektu v rámci skupiny TBG v roku 2010 s manuálom, ktorý sa nemenil, tak objektívne mohol zistiť ním vytýkané porušenia skôr. Od momentu tohto zistenia mu začala plynúť jednoročná subjektívna lehota a v tejto lehote mal žalobcovi uložiť pokutu. Žalovanému nič nebránilo, aby v tom období začal správne konanie voči nemu a všetkým subjektom patriacim do skupiny TBG. Žalobca namieta porušenie zásady legitímnych očakávaní zo strany správneho orgánu, s ktorou námietkou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. - Žalobca trvá na tom, že manuál obsahoval obligatórne náležitosti. - Žalobca nesúhlasí s tým, čo sa mu v skutku č. 1 kladie za vinu z dôvodu, že povinnosť zisťovať pôvod finančných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d) zákona je upravený v článku 4.8.1 Prevencia v Manuáli Compliance TBG a aj v časti 2.4.3 Poznaj svojho klienta, postup zisťovania rizika legalizácie taxatívnym vymenovaním indikátorov a následne aj upravený spôsob získavania informácií o účele a povahe obchodného vzťahu, vrátane zisťovania pôvodu finančných prostriedkov a iných aktív klienta. Manuál sa netýka len žalobcu, ale všetkých subjektov v rámci skupiny TBG. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že by sa ustanovenia Manuálu vzťahovali len na spoločnosť Tatra banka, a. s., lebo pojednávajú nielen o finančných prostriedkoch, ale i o iných aktívach. Žalobca je správcom podielových fondov, ktorý vykonáva pokyny na nákup alebo predaj podielových listov od Tatra banky, a. s., ktorá je poskytovateľom investičných služieb a teda povinnou osobou. Vzťah medzi Tatra bankou, a.s. a žalobcom je upravený osobitnou Zmluvou o sprostredkovaní, realizáciu prevodov peňažných prostriedkov medzi účtami klientov a účtami vedenými pre podielové fondy zabezpečuje ako povinná osoba výhradne Tatra banka, a. s. v rámci svojich bankových činností, čiže zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov v takýchto prípadoch vykonáva v rámci TBG Tatra banka, a. s. Ak nákup finančných prostriedkov prebiehal len prostredníctvom finančných prostriedkov na účtoch vedených v D. U., O., tak nie je potrebné osobitne zisťovať pôvod finančných prostriedkov, keďže ich pôvod už zistila Tatra banka, a. s. v rámci skupiny. - Žalobca namieta právny názor o porušení § 20 ods. 2 písm. c) zákona, lebo podľa jeho názoru manuál obsahuje určenie a hodnotenie rizík pre skupinu klientov, ktorými sú fyzické osoby – nepodnikatelia. - Žalobca namieta nesprávnosť názoru žalovaného, že ním predložený manuál neobsahuje konkrétne meno osoby zodpovednej za ochranu pred legalizáciou, ktorá by bola súčasne zodpovedná za priebežný styk s prvostupňovým orgánom v zmysle § 20 ods. 2 písm. h) zákona. V priebehu správneho konania a aj v rozklade uvádzal, že je to obsiahnuté v článku 4.12 manuálu ako „vedúci odboru COMPL. (compliance

officer). V prípade neprítomnosti compliance officera zastáva funkciu zodpovednej osoby špecialista odboru COMPL“. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že má byť takouto osobou len jedna osoba, pritom on mal určené 4 osoby vychádzajúc z jazykového výkladu právnej normy, kde sa uvádza ...“určiť aspoň jednu osobu..“. - Žalobca ďalej namieta, že zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto je rozhodnutie nezákonné. Poukázal na to, že už v svojom stanovisku ku kontrolným zisteniam z 10.09.2015, aj vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia z 14.10.2015 a aj v rozklade uvádzal, že program jeho vlastnej činnosti obsahuje určenie hodnotenia rizík vo vzťahu k fyzickým osobám – nepodnikateľom. - Žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia (ohľadom výroku č. 1) aj pre absenciu odôvodnenia, lebo žalovaný nevysvetlil, prečo nie je jeho manuál postačujúci pre zistenie pôvodu finančných prostriedkov. - Žalobca žiadal vykonať dokazovanie: 1) aby sa správny orgán oboznámil s výsledkami kontroly z roku 2010 a vypočul účastníkov tejto kontroly; 2) oboznámiť sa dokumentom, ktorý má preukázať, že pri kontrole v roku 2010 bol prvostupňovému orgánu predložený manuál, ktorý sa vzťahuje na všetky subjekty patriace do TBG. 11. Žalobca vo vzťahu k skutku č. 2 kladenému mu za vinu ( špecifikovaný v ods. 3.2. tohto rozsudku): - Namieta, že skutkové vymedzenie skutku č. 2 vo výroku rozhodnutia je neurčitý zameniteľný s iným skutkom, lebo uvádza dva zadokumentované prípady bez ich presnej špecifikácie. Záväzným je pritom len výrok a nie odôvodnenie rozhodnutia. - Namieta, že žalovaný ho sankcionuje za dva samostatné skutky tzv. viacčinný súbeh, ale ani jeden zo skutkov nie je náležité opísaný bez časového údaja, keďže v prípade skutku (nezistenie konečného užívateľa výhod vrátane prijatia opatrení) je zrejmé len to, akého subjektu sa týka (t. j. Nadácie otvorenej spoločnosti, resp. Moravia Steel Middle East Ltd.). Rovnako v prípade druhého skutku ( odmietnutie uzavrieť obchodný vzťah) nie je zrejmé, kedy a z akých dôvodov mala žalobcovi vzniknúť povinnosť odmietnuť uzavretie obchodného vzťahu. - Žalobca namieta svoju zodpovednosti za správny delikt pre porušenie § 15 písm. a) zákona, lebo nemôže byť stíhaný za to, že neodmietol vykonanie obchodného vzťahu z dôvodov, že nezistil KUV. Nemožno ho stíhať pri Nadácii otvorenej spoločnosti za to, že nezisťoval KUV, lebo ho zisťoval. 12. Žalobca vo vzťahu k skutku č. 3 kladenému mu za vinu ( špecifikovaný v ods. 3.3. tohto rozsudku): - Namieta, že skutok kladený mu za vinu nenaplňuje znaky iného správneho deliktu, lebo podľa § 30 ods. 3 zákona povinná osoba je povinná poskytovať finančnej spravodajskej jednotke na požiadanie informácie a písomné doklady o plnení povinností podľa § 20 za obdobie predchádzajúcich piatich rokov a z skutkovej vety nemožno dôvodiť, že by tento skutok spočíval v tom, že pri daných obchodných operáciách žalobca nezisťoval pôvod finančných prostriedkov. Ide o dva samostatné skutky, lebo § 10 ods. 1 písm. d) zákona ukladá povinnosť zisťovať pôvod finančných prostriedkov a § 30 ods. 3 zákona povinnosť poskytnúť finančnej spravodajskej jednotke informácie a písomne doklady. Žalovaný v skutkovej vete neuviedol, že by žalobca nezisťoval pôvod finančných prostriedkov, čiže mu bolo vytknuté len porušenie § 30 ods. 3 zákona, ktoré nie je iným správnym deliktom. Podľa názoru žalobcu mal správny orgán použiť právnu kvalifikáciu skutku podľa § 10 ods. 4 (posledná veta) zákona, ktorá s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) zákona by mohla založiť zodpovednosť za iný správny delikt. - Žalobca namieta zmätočnosť právnej kvalifikácie skutku č. 3 z tohto dôvodu, že žalobcovi sa kladie za vinu porušenie vykonávania základnej starostlivosti podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona, ktoré mohlo nastať pri uzatváraní obchodného vzťahu podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona alebo pri vykonaní príležitostnej operácie podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona. Z opisu skutku však nevyplýva, či sa v niektorom z 18 prípadoch vyčíta porušenie povinnosti pri uzatváraní obchodného vzťahu alebo pri vykonaní príležitostného obchodu. Žalobca namieta, že žalovaný právnu kvalifikáciu použil až v prvostupňovom rozhodnutí a je tu teda nesúlad s právnou kvalifikáciou uvedenou v oznámení o začatí správneho konania. 13. Žalobca vo vzťahu k skutku č. 4 kladenému mu za vinu ( špecifikovaný v ods. 3.4. tohto rozsudku): - Žalobca namieta, že v skutku č. 4 sú uvedené dva samostatné skutky, ktoré vykazujú znaky tej istej právnej kvalifikácie. - Namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia ohľadom skutku č. 4, lebo žalovaný počet 22 dní nepovažuje za bezodkladné hlásenie, ale už neuviedol konkrétnu bezodkladnú lehotu. Pri hlásení neobvyklej

obchodnej operácie klientky nie je sporné vyhodnotenie operácie ako neobvyklej a nahlásenej žalobcom, ale sporným je otázka bezodkladnosti hlásenia. Pri výklade neurčitých pojmov je potrebné rozhodovať v prospech páchateľa (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, spis. zn. 1Afs 91/2010). Žalobca má za to, že postupoval v súlade so zákonom. Hlásiť obchodnú operáciu je možné len ak bola žalobcom zistená v takomto rozsahu, aby mohla byť ohlásená ako neobvyklá obchodná operácia. - Podľa názoru žalobcu on hlásil neobvyklú obchodnú operáciu bezodkladne, lebo sa jednalo o kombináciu viacerých transakcií, ktoré až vo svojom súhrne tvorili neobvyklú obchodnú operáciu. Prvotné (čiastkové) transakcie neboli vyhodnotené ako neobvyklé, čiastkové transakcie prebehli dňa 01.12.2011 - 07.02.2012 a komplexná operácia bola nahlásená 08.02.2012. 14. Žalobca namieta výšku uloženej sankcie, je podľa neho neprimerane prísna a nie je náležité odôvodnená. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 02.06.2016, zotrval na svojich právnych záveroch a žalobu žiadal zamietnuť. Zopakoval odôvodnenie napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, svojim postupom neporušil čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru, napadnuté rozhodnutie obsahuje vo výroku presne opísané skutky, ktorých sa žalobca dopustil s uvedením miesta, času, spôsobu a porušené ustanovenia zákona. Skutky nie sú zameniteľné s inými skutkami, každý skutok je označený právnou kvalifikáciou, výrok obsahuje aj úhrnnú sankciu uloženú za spáchané správne delikty. 16. Nesúhlasí s aplikovaním analógie v správnom trestaní, lebo rovnaké práva obvineného v trestnom konaní nemôžu byť uplatňované pri právnických osobách, ktoré sa dopustili správneho deliktu podľa zákona č. 297/2008 Z. z. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že mu bolo odopreté právo na spravodlivé súdne konanie a mali byť pri správnom trestaní deliktu uplatnené práva ako u obvineného v zmysle Trestného poriadku. Ďalej uviedol, že FSJ vykonala dokazovanie v súlade so zákonom a dôkazmi získanými pri kontrole a počas konania presne zistila skutočný stav veci. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje pri každom skutku všetky dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, tvorili obsah spisového materiálu a žalobca mal možnosť sa s ním oboznámiť. Správny orgán pri hodnotení dôkazov postupoval podľa svojej úvahy, každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Žalobca mal právo sa v konaní o uloženie sankcie oboznámiť s obsahom spisu, mal priestor na navrhovanie dokazovania i na podanie vyjadrenia, ale možnosť nahliadnutia do spisu využil až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. 17. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nie je sporné vypracovanie vlastného programu manuál žalobcom. Podľa jeho názoru program vlastnej činnosti kontrolovanej povinnej osoby nemožno stotožňovať s manuálom TGB, ktorý súvisí s podnikateľskou politikou celej skupiny (viď manuál účinný od 01.01.2014, str. 15 kapitola 1. Úvod a účel). Dal súdu do pozornosti, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa len na str. 4 uvádza, že povinná osoba predložila „Manuál Compliance D. U. Group č. 1001, účinný od 01.01.2015“ (ďalej len „Manuál“), ktorý obsahuje aj program vlastnej činnosti proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v zmysle § 20 ods. 1 a 2 zákona (ďalej len „Program“), ktorý sa nachádza na str. 40 až 86 uvedeného manuálu. Účel § 20 ods. 1 zákona vyžaduje písomné vypracovanie programu „vlastnej činnosti“ povinnej osoby a nie celej skupiny. Kontrola u povinnej osoby sa úplne odlišovala od predchádzajúcich kontrol povinných osôb, na ktoré poukazuje žalobca vo vyjadreniach a aj v žalobe. V tomto prípade išlo o komplexnú kontrolu dodržiavania povinností na mieste v rozsahu uvedenom v oboznámení s kontrolnými zisteniami a nielen o písomné vyhodnotenie programu vlastnej činnosti bez vykonania kontroly na mieste, ako to bolo v prípade DDS Tatra banky, a. s. Žalobca vykonáva odlišné predmety podnikateľskej činnosti ako DSS, ktoré z hľadiska miery rizika legalizácie alebo financovania terorizmu sú absolútne rozdielne. Výsledky predchádzajúcich kontrol FSJ a dohľadov NBS neboli podkladom pri kontrole u povinnej osoby. 18. Nesúhlasí s námietkou žalobcu o uplynutí lehoty na uloženie pokuty. Lehoty uvedené v § 33 ods. 4 zákona sú prekluzívne, ale subjektívna lehota plynie od okamihu dozvedenia sa správneho orgánu o porušení povinnosti povinnou osobou, ktorý sa odvíja od ukončenia kontroly. Až na základe vykonanej a ukončenej kontroly môže správny orgán ustáliť stav porušenia alebo neporušenia zákonných povinností a uložiť pokutu. Členovia kontrolnej skupiny pri kontrole u povinnej osoby zhromažďovali predložené

dokumenty o plnení povinností, z ktorých zabezpečovali podklady na zistenie skutkového stavu. Analýzou zabezpečených dokumentov a získaných informácií pri kontrole na mieste sa zisťuje skutkový stav ohľadom plnenia povinností, výsledok posúdenia skutočností sa oznámi povinnej osobe formou Oboznámenia s kontrolnými zisteniami, ku ktorým je oprávnená povinná osoba sa vyjadriť. Správne konanie sa začína až upovedomením o začatí správneho konania, ktoré obsahuje informácie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní aj ich predbežné právne posúdenie a aj dôvodný predpoklad, že povinná osoba porušila konkrétne ustanovenia zákona. Zistenie nedostatkov však musí mať podklad v určitej objektívnej skutočnosti, ktorou v tomto prípade bolo vypracovanie písomnosti „Oboznámenie s kontrolnými zisteniami“ (ďalej len „Oboznámenie“) a práve až z predmetného oboznámenia vyplývajú nedostatky a porušenia zákona, ktoré boli zistené. Počiatok plynutia subjektívnej lehoty pre začatie konania o uložení pokuty sa odvodzuje od vlastnej vedomosti správneho orgánu o porušení povinností a zároveň má význam aj pre osobu, ktorej má byť sankcia uložená (pr. rozsudky NS SR sp. zn. 8Szd/l/2012 zo dňa 25.04.2013, sp. zn. 2Sž/23/2011 zo dňa 15.02.2012, sp. zn. 8Sž/33/2011 zo dňa 30.01.2013). Žalovaný trvá na tom, že v manuáli nie je upravená povinnosť zisťovať pôvod finančných prostriedkov ako súčasť základnej starostlivosti, pritom žalobca je správcom podielových fondov, vykonáva pokyny na nákup alebo predaj podielových listov, pokyny sú mu postúpené z D. U., O. ako poskytovateľa investičných služieb. 19. Povinná osoba v časti Programu v či. 4.3.1 Základná starostlivosť (str. 57 a 58) nemala v rámci vykonávania základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedenú povinnosť zisťovania pôvodu finančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu v zmysle § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 297/2008 Z. z. a túto povinnosť nemala zahrnutú ani vo všeobecnej časti Programu týkajúcej sa základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na str. 48 Programu. 19.1. Program v časti 4.8.1 Prevencia - obsahuje otázky pre klienta, ktoré súvisia zo získavaním obrazu o charaktere a rozsahu predpokladaného režimu na účte, ako aj klasifikáciu klientského vzťahu pre bankový produkt (účet) realizovaný Tatra bankou a. s. Tieto otázky však nesúvisia s predmetom podnikania povinnej osoby (správou podielových fondov) a nepreukazujú splnenie povinnosti v zmysle § 20 ods. 1, 2 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z., týkajú sa produktov banky a nie praktickej činnosti povinnej osoby. 19.2. Konštatovanie v kapitole 2.4. „Kontakt s klientmi a obchodnými partnermi“, časť 2.4.3. „Poznaj svojho klienta“ v základných informáciách v Manuále Compliance TBG na str. 20 (mimo Programu povinnej osoby) v zmysle: „Neustále robíme testy a kontroly základnej starostlivosti, aby sme zistili pôvod financií našich klientov“ nepostačuje na preukázanie, že obsahom základnej starostlivosti uvedenej v Programe je povinnosť zisťovania pôvodu majetku v závislosti od rizika legalizácie. Podporne odkazuje na § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 297/2008 Z. z. 20. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, pretože predložený program neobsahoval určenie a hodnotenie rizík pre skupinu klientov, ktorými sú fyzické osoby - nepodnikatelia a povinná osoba až dodatočne doplnila kategorizovanie klientov. Správny orgán pri kontrole na mieste zisťuje skutkový stav plnenia povinností určených zákonom v čase kontroly, tento analyzuje a porovnáva s požadovaných stavom podľa ustanovení zákona a na základe výsledku kontrolných zistení a preukázaných porušení zákona FSJ prejednáva priestupky v priestupkovom konaní podľa § 32 ods. 3 citovaného zákona určené a správne delikty v správnom konaní podľa § 33 citovaného zákona. Žalovaný nepopiera skutočnosť, že povinná osoba až dodatočne v svojom stanovisku ku kontrolným zisteniam č. 335/TAM/2015 zo dňa 10.09.2015 (ďalej len „stanovisko ku kontrolným zisteniam“) doplnila kategorizovanie klientov, ale pri kontrole predložené neboli a nie sú ani súčasťou Manuálu účinného od 01.01.2012, ani Manuálu účinného od 01.01.2014 a ich príloh (viď. Záznam zo začatia kontroly č. PPZ-NKA-FSJ2-17-002/2015 zo dňa 29.05.2015, príloha č. 1), ktoré boli pri kontrole predkladané. Správne orgány vychádzali najmä zo skutkového stavu a informácií zistených v čase kontroly na mieste u povinnej osoby, kedy povinná osoba je povinná v zmysle § 30 ods. 3 zákona preukázať písomne plnenie zákonných povinností. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca sám v rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu potvrdil nepredloženie dokumentu (pri kontrole na mieste ) obsahujúceho hodnotenie rizikovosti fyzických osôb žalobca potvrdzuje. 21. Žalovaný súhlasí s názorom žalobcu, že je potrebné v programe určiť nie len jedného konkrétneho zamestnanca, ale i jeho zástupcu, ale povinná osoba to neurobila. Dáva však do pozornosti súdu, že

povinnej osobe nebola uložená pokuta za to, že mala v rôznych písomnostiach uvedené 4 zodpovedné osoby, ale z dôvodu, že v programe nemala uvedenú určenú osobu v zmysle § 20 ods. 2 písm. h) zákona, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a zabezpečuje ohlasovanie NOO a priebežný styk s FSJ. Povinná osoba vykonáva plnenie povinností podľa zákona na základe zmluvy o spolupráci z roku 2004 a jednotlivých dodatkov prostredníctvom spoločnosti Tatra banka a. s. V prílohách týchto zmlúv uzatvorených v kontrolnom období je ako kompetentný zamestnanec za výkon činnosť podľa zákona č. 297/2008 Z. z. uvedený Ing. Ján Vittek, podľa listu FSJ v r. 2013 je to V. J. E., v Programe je určenou osobou vedúci oddelenia compliance a tiež poverený konkrétny pracovník oddelenia compliance, v zozname pracovníkov je uvedený H. C. B. a dozorná rada v návrhu zo dňa 18. júna 2009 určila zodpovednou osobou F. C. C.. 22. Žalovaný ďalej uvádza, že povinná osoba pri kontrole nepredložila žiadny dôkaz, že pri identifikácii KUV postupovala aj v zmysle § 9 bod č. 4 a 6 zákona ( síce to uvádza v rozklade na str. 10 druhý odsek), lebo nie je postačujúce vyhlásenie povinnej osoby, že vždy postupuje v súlade so zákonom. V súvislosti s dodatočne predloženými dokladmi ohľadom zisťovania KUV pri spoločnosti Moravia Steel Middle East Ltd. žalovaný trvá na tom, že povinná osoba neidentifikovala konečného užívateľa výhod (ďalej len „KUV“) v zmysle § 9 písm. b) zákona tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti a v odôvodnení rozhodnutia FSJ. Povinné osoby sú povinné získať a mať aktuálne informácie o KUV. 23. Pri uplatňovaní deliktuálnej zodpovednosti v súvislosti s § 10 ods. 1 písm. d) zákona je potrebné vychádzať z nesplnenia povinností z § 10 ods. 2 písm. a) a b) zákona a v § 30 ods. 3 zákona. Ustanovenie § 10 ods. 1 zákona neukladá žiadnu povinnosť, preto ho možno v rámci správneho trestania použiť len v spojitosti s takou normou, ktorá stanovuje jej adresátovi príkaz alebo zákaz a tou je tu § 10 ods. 2 a § 30 ods. 3 zákona. Vadou rozhodnutia nie je to, FSJ v prvostupňovom rozhodnutí poukázala na nesplnenie zákonných povinností, t.j. nezistenie pôvodu finančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie (§ 10 ods. 1 písm. d) zákona). Povinná osoba v 18 prípadoch mala zistiť pôvod finančných prostriedkov minimálne priamym kontaktovaním klientov a o tomto úkone predložiť pri kontrole hodnoverný dôkaz, čo neurobila. 24. Žalovaný ďalej uvádza, že z § 10 ods. 4 zákona vyplýva, že rozsah starostlivosti si nemožno zamieňať s obsahom základnej starostlivosti podľa § 10 ods. 1 zákona, súvisí so stanovením rizika legalizácie, ktoré si povinná osoba určí v programe vlastnej činnosti spolu s jeho hodnotením a riadením v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 písm. c) zákona. FSJ pri kontrole zisťuje, či povinná osoba v prípadoch vykonávania zjednodušenej starostlivosti nemala vykonať základnú starostlivosť (§ 11 ods. 3 zákona) a pri vyššom riziku zvýšenú starostlivosť (§ 12 ods. 1 zákona). FSJ pri svojom rozhodovaní o inom správnom delikte povinnej osoby aplikovala správnu právnu normu ako je uvedené vo výroku jej rozhodnutia, a preto postupovala zákonne. Povinná osoba pri posudzovaní klientov s rizikovým stupňom 3 nebrala do úvahy možnú neobvyklosť, riziko konkrétneho obchodu (napr. nezvyčajne vysoká hodnota obchodu), ale riziko klienta musí byť posudzované komplexne v zmysle § 10 ods. 4 zákona. Ku klientom s rizikovým stupňom 3 pri obchodoch, ktoré môžu napĺňať znaky NOO v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona, nemožno vykonávať základnú starostlivosť bez zohľadnenia určitého riziká legalizácie a financovania terorizmu (aj keď celkovo nezodpovedá jednoznačne zaradeniu do kategórie vysokého rizika). V prípade určenia vysokého rizika, povinná osoba je povinná vykonať už zvýšenú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v zmysle § 12 zákona. Obsah starostlivosti nezodpovedal možnému riziku legalizácie a financovania terorizmu v zmysle § 10 ods. 1 písm. d) zákona. Povinná osoba v konaní nepreukázala dostatočný rozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, síce vedela o porušeniach v identifikovaných 18 prípadoch minimálne od začatia správneho konania (doručené dňa 07.10.2015), resp. od doručenia oboznámenia s kontrolnými zisteniami (doručené dňa 20.08.2015), konkrétne sa k nim ani nevyjadrovala. 25. Nesúhlasí s námietkou žalobcu ohľadom oboznámenia podozrivého s právnou kvalifikáciou spáchaného iného správneho deliktu a jej zmenou, lebo Správny poriadok neuvádza obligatórne náležitosti upovedomenia, resp. oznámenia o začatí správneho konania, tak ako je to v prípade rozhodnutia v ustanovení § 47 Správneho poriadku. V upovedomení o začatí správneho konania (č. PPZNKA-FSJ2-17-003/2015 zo dňa 12.08.2015) správny orgán uviedol opis konania, ktorým boli naplnené znaky správnych deliktov s miestom, časom a spôsobom spáchania. Rozhodnutie obsahovalo presne identické skutky ako boli uvedené v začatí správneho konania, preto nebol dôvod v zmysle Správneho poriadku o tomto upovedomovať povinnú osobu.

26. D. U. O. podala hlásenie o NOO pre FSJ až dňa 08.02.2012, k vykonaniu NOO došlo dňa 16.01.2012, preto podľa žalovaného povinná osoba neohlásila NOO ohľadom obchodnej operácie klienta N. K. T. nákup podielov fondu TAM-DEF a následný ich predaj, ale až s časovým odstupom 22 dní. Žalovaný trvá na tom, že FSJ vykonala kontrolu u povinnej osoby a nie u povinnej osoby Tatra banka a. s. Žalovaný poukazuje ďalej na to, že z obsahu hlásenia č. NOO 120340 (D. U. č. 048/1300/12 RX-7) vyplýva, že po akumulovaní prostriedkov na účte boli v dňoch 19.12.2011 a 04.01.2012 nakúpené podielové fondy TAM, ktoré boli redemované dňa 16.01.2012. Ostatná časť hlásenia súvisela s iným bankovými operáciami. TAM nemal dôvod komplexne analyzovať aj následné bankové operácie, ktoré nastali po redemácii podielov, ako uvádza žalobca, pretože finančné prevody súvisia s činnosťou banky a nie so správcovskou spoločnosťou. Žalovaný k veci doplnil, že povinná osoba má absolútnu objektívnu zodpovednosť aj v prípade, keď za povinnú osobu vykonáva plnenie povinností spoločnosť D. U. O. na základe zmluvy o spolupráci medzi povinnou osobou a D. U. O.. 27. Žalovaný nesúhlasí s námietkou ohľadom výšky pokuty. Pokuta 25.000 eur je určená na spodnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, t. j. výšky nepresahujúcej 1/6 hranice sadzby) tak, aby pokuta nemala likvidačný, ale preventívny charakter. Správny orgán pri určení jej výšky vychádzal z: dĺžky trvania protiprávneho stavu (od 01.01.2012 do 10.03.2015), charakteru neplnenia povinností, závažnosti, výšky hodnoty obchodných operácií, pri ktorých nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov, výšky hodnoty neohlásených NOO a aj na preventívne pôsobenie zákona. 28. K námietke zaujatosti žalovaného žalovaný uviedol, že žalobca ju ako povinná osoba podal oneskorene, lebo ju podal až v rámci rozkladu doručeného prvostupňovému správnemu orgánu dňa 01.12.2015. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 29. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania boli správnemu súdu doručené po tom, čo NS SR rozsudkom č. k. 6Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.4.2019 zrušil rozsudok KS v Bratislave č. k. 1S/92/2016 – 159 zo dňa 01.12.2016, vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 30. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.03.2020 zopakoval svoju argumentáciu zo žaloby. Doplnil, že žalovaný mal v správnom konaní aplikovať pri správnom trestaní zásady: 1/ ústnosti, 2/ práva na obhajobu a 3/ spravodlivé prejednanie veci, malo byť nariadené ústne pojednávanie a žalovaný mal zabezpečovať dôkazy v prospech žalobcu. Ďalej namietal, že žalovaný pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zmenil právnu kvalifikáciu niektorých skutkov v porovnaní s upovedomením o začatí správneho konania z 7.10.2015, ale už mu neumožnil vyjadriť sa k zmenenej právnej kvalifikácii a tým pádom sa účinne brániť. Poukázal na to, že v upovedomení o začatí správneho konania je v súvislosti so skutkom 2 uvedené, že žalobca mal porušiť ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) Zákona a § 15 písm. a) zákona. Na druhej strane v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný uvádza porušenie povinnosti podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b) zákona. Taktiež namieta, že spolu s upovedomením o začatí správneho konania bol vyzvaný vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ale nebolo z neho zrejmé, na základe akých podkladov mieni žalovaný rozhodnúť. On sa k tomu vyjadril, ale žalovaný na jeho vyjadrenia nereagoval. 30.1. Súčasťou Manuálu je aj program vlastnej činnosti vzťahujúci sa na všetky spoločnosti v skupine TBG. Žalobca je spoločnosťou patriacou do tejto skupiny TBG. Sám žalovaný vo vyjadrení z 02.06.2016 uviedol, že Manuál „obsahuje program vlastnej činnosti proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v zmysle § 20 ods. 1 a 2 zákona“. Zákon v čase rozhodnom z hľadiska kontroly nevylučoval, aby si skupina prepojených subjektov (TBG) upravila program vlastnej činnosti v spoločnom dokumente (Manuáli). Pred vykonaním kontroly vykonala kontrolu DDS zameranú na plnenie povinnosti, vypracovania a aktualizácie programu vlastnej činnosti DDS podľa § 20 ods. 1 a 2, podľa žalobcu bol program vlastnej činnosti DDS doručený dňa 16.02.2010 a závery kontroly DDS boli zhrnuté v liste FSJ nazvanom ako „Vyhodnotenie programu – oboznámenie sa s kontrolnými zisteniami“ zo dňa 07.07.2010, doručenom spoločnosti DDS dňa 14.07.2010.

30.2. Od vykonania Kontroly DDS ( r. 2010) až do vykonania kontroly nedošlo k zmene relevantných posudzovaných častí programu vlastnej činnosti obsiahnutého v Manuáli (záväzného pre každú spoločnosť patriacu do TBG) a nedošlo ani k novelizácii Zákona vo vzťahu k obligatórnym náležitostiam programu vlastnej činnosti. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že Kontrola DDS a Kontrola boli odlišné v tom, že na jednej strane Kontrola DDS bola vykonaná na základe žiadosti FSJ a mala administratívny charakter, na druhej strane Kontrola u žalobcu bola vykonaná na základe poverenia ako komplexná kontrola dodržiavania povinností zo Zákona na mieste. 30.3. Žalobca považuje za irelevantné, či počas Kontroly DDS došlo len k predloženiu programu vlastnej činnosti DDS alebo k predloženiu Manuálu, lebo program vlastnej činnosti DDS je súčasťou Manuálu a na Kontrolu DDS bola predložená časť Manuálu pod názvom „Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu“. Trvá na tom, že uplynula subjektívna lehota na uloženie pokuty v zmysle § 33 ods. 4 zákona lebo FSJ mohol už pri Kontrole DDS objektívne zistiť nedostatky programu vlastnej činnosti obsiahnutého v Manuáli vzťahujúceho sa aj na žalobcu ako na člena skupiny TBG. FSJ bola informovaná o tom, že program vlastnej činnosti DDS predložený pri Kontrole DDS sa vzťahuje na celú skupinu spoločností TBG už pri v liste zo dňa 15.02.2010 a teda dňa 16.02.2010 sa žalovaný dozvedel všetky skutkové okolnosti na možné posúdenie, či došlo k porušeniu zákona. Právna kvalifikácia skutku č. 2 podľa § 10 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b) Zákona a právna kvalifikácia skutku č. 2 podľa § 15 písm. a) zákona sa vzájomne vylučujú, lebo ak žalobca nezisťoval KÚV, čím porušil § 10 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b) Zákona, tak sa ani nemohol dostať do fázy, ktorá je výsledkom zisťovania KÚV. Taktiež sa podrobne vyjadril k záverom v rozsudku sp. zn. 6Asan/1/2018 zo dňa 17.4.2019. 31. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 08.12.2020 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.03.2020. Podľa jeho tvrdenia oboznámenie s kontrolnými zisteniami nebolo jediným podkladom rozhodnutia, ktorý prvostupňový správny orgán v intenciách zásady voľného hodnotia dôkazov vyhodnocoval a bolo vo výlučnej pôsobnosti správneho orgánu ako vyhodnotí skutkové závery zachytené v oboznámení s kontrolnými zisteniami. Správne konanie vo veci uloženia pokuty začal správny orgán z úradnej povinnosti, nie len na základe zistení uvedených v oboznámení s kontrolnými zisteniami č. PPZ-NKAFSJ2-17-003/2015 zo dňa 12.8.2015, ale aj na podklade: záznamu zo začatia kontroly zo dňa 10.3.2015; listinných dôkazov; zložiek jednotlivých klientov uvedených v zázname zo začatia kontroly zo dňa 10.3.2015 ako príloha; vyjadrení povinnej osoby ako aj z vlastnej činnosti správneho orgánu. Žalovaný ďalej: - Popiera, že by bolo rozhodnutie vydané bez dokazovania. Účastník konania nemôže bez ďalšieho namietať porušenie práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces postupom alebo rozhodnutím administratívneho, prípadne súdneho orgánu, pokiaľ na ich účinnú ochranu neposkytol zákonom požadovanú súčinnosť, prípadne ju poskytol spôsobom, v rozsahu a lehote, keď je príspevok na ochranu týchto práv nulový (uznesenie ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 342/2012 zo dňa 13.09.2012), Do administratívneho spisu nazreli dňa 20.11.2015 F. H. L. a C. H. A., ale povinná osoba nenavrhla doplniť dokazovanie. - FSJ vykonala dokazovanie v súlade so zákonom, všetky použité dôkazy pri rozhodovaní tvorili obsah spisového materiálu a žalobca mal možnosť sa s nimi oboznámiť. FSJ nemala povinnosť vykonať ďalšie dokazovanie, dôkazmi získanými pri kontrole a počas konania presne a úplne zistila skutočný stav a nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania ( § 32 ods. 1 Správneho poriadku). Už počas konania o uložení pokuty sa mohol žalobca oboznámiť s obsahom spisu a podkladom rozhodnutia, ale učinil tak až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. - Nebol dôvod nariadiť ústne pojednávanie v zmysle § 21 Správneho poriadku (rozsudok NS SR sp. zn. 6Asan/22/2018 zo dňa 17.4.2019). Aj vzhľadom na znenie § 195 SSP žalovaný tvrdí, že v rámci správneho trestania sa nemajú aplikovať úplne všetky práva obvineného, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžhpu/1/2013 zo dňa 09.06.2015). Žalovaný má zato, že rovnaké práva obvineného v trestnom konaní nemôžu byť a priori uplatňované pri právnických osobách, ktoré sa dopustili správneho deliktu podľa tohto zákona. - K námietke ohľadom zmeny právnej kvalifikácie skutku žalovaný uviedol, že „podstatu skutku (z hľadiska súdneho trestania) tvorí konanie páchateľa a spôsobený následok tohto konania. Skutkom v trestnom konaní je súhrn skutkových okolností opísaných v súvislosti so začatým sankčným konaním, a nie ich právne posúdenie, zmena právneho posúdenia sa totožnosti skutku netýka.“ (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 17.7.2002, sp. zn. II. ÚS 143/02). V upovedomení o začatí správneho konania bol skutok riadne vymedzený slovným popisom konania, ktoré bola žalobcovi kladené za vinu, a preto neskoršia

zmena právnej kvalifikácie skutku nemôže mať sama o sebe vplyv na zákonnosť začatého správneho konania a vydaného rozhodnutia. Čiže žalobca mal zabezpečené právo na obhajobu. - Osobitne sa žalovaný vyjadril k dôvodom, pre ktoré má byť napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nezákonné vo vzťahu k jednotlivým skutkom: a) K skutku č. 1: - Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že nie je sporné, že žalobca vypracoval vlastný program, t.j. Manuál, pretože pri kontrole v DSS v r. 2010 nebol FSJ „Manuál TBG“ predložený. Na str. 4 prvostupňového rozhdonutia sa uvádza, že povinná osoba pri kontrole v TAM predložila „Manuál Compliance Tatra banka Group č. 1001, účinný od 1.1.2015“ (ďalej len „manuál“) spolu s prehľadom vykonaných aktualizácií, ktorý obsahuje aj program vlastnej činnosti proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v zmysle § 20 ods. 1 a 2 zákona (ďalej len „Program“), ktorý sa nachádza v manuály. Z tohto dôvodu program vlastnej činnosti kontrolovanej povinnej osoby so špecifickým predmetom podnikania ako je spravovanie podielových fondov nemožno stotožňovať s manuálom TGB, ktorý súvisí s podnikateľskou politikou celej skupiny a hlavne banky (viď manuál účinný od 1.1.2014, str. 15 kapitola 1. Úvod a účel). V prípade ak je tento program totožný, tak je v rozpore s účelom ustanovenia § 20 ods. 1 zákona, ktorý vyžaduje písomné vypracovanie programu „vlastnej činnosti“ povinnej osoby. Pritom kontrola u povinnej osoby sa odlišovala od predchádzajúcich kontrol povinných osôb. V tomto posudzovanom prípade išlo o komplexnú kontrolu dodržiavania povinností zo zákona na mieste v rozsahu uvedenom v oboznámení s kontrolnými zisteniami a nielen o písomné vyhodnotenie programu vlastnej činnosti bez vykonania kontroly na mieste, ako v prípade DDS D. U., O.. FSJ pri kontrole v DSS nemohla v r. 2010 predvídať, že v roku 2016 bude vykonávať kontrolu v TAM a že pri tejto kontrole jej bude predložený „Manuál Compliance D. U. Group č. 1001, účinný od 01.01.2015“ a že žalobca bude tvrdiť, že tento istý manuál TBG bol predložený ako program vlastnej činnosti aj pri kontrole v DSS v roku 2010. FSJ nemohla sankcionovať povinnú osobu TAM za program vlastnej činnosti - Manuál TBG z roku 2015 už v roku 2010. Zotrváva na tom, že predložený program v žiadnej časti neobsahoval určenie a hodnotenie rizík pre skupinu klientov (fyzické osoby – nepodnikatelia) a povinná osoba až dodatočne doplnila kategorizovanie týchto klientov. FSJ pri kontrole na mieste zisťuje skutkový stav plnenia povinností určených zákonom v čase kontroly. - FSJ nepopiera, že povinná osoba dodatočne doplnila kategorizovanie klientov v svojom stanovisku ku kontrolným zisteniam zo dňa 10.9.2015, ale naďalej tvrdí, že neboli predložené pri kontrole a nie sú súčasťou pri kontrole predloženého manuálu účinného od 1.1.2012, ani manuálu účinného od 1.1.2014 a ich príloh. - K námietke premlčania uviedol, že zistenie nedostatkov musí mať podklad v objektívnej skutočnosti, ktorou v tomto prípade bolo oboznámenie s kontrolnými zisteniami a správne konanie sa začalo až po upovedomení o jeho začatí. b) K skutku č. 2: - V priebehu správneho konania sa môže meniť právna kvalifikácia správneho deliktu v závislosti na sústreďovaní podkladov, jej definitívne ustálenie je až v konečnom rozhodnutí ( rozsudok NSS ČR č. k. 5 Afs 89/2009 -120 zo dňa 28.7.2010). - Popiera, že by sa žalobcovi kládlo za vinu nezisťovanie KÚV, ale je to neidentifikovanie konečného užívateľa výhod, ... (ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia). Plnenie povinností identifikácie konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie je obsiahnuté v čl. 4.3.1. Základná starostlivosť (str. 57) a v čl. 5.1.6.2.1. Povinná osoba zisťuje KÚV bez ohľadu na riziko legalizácie a financovania terorizmu. - K klientovi „Nadácia otvorenej spoločnosti“ žalovaný poukázal na to, že povinná osoba v predložených dokumentoch uviedla, že „KÚV- neexistuje“ (odvolávajúc sa na § 9 písm. b) bod 5 zákona), preto podľa žalovaného neidentifikovala KÚV postupne v zmysle § 9 písm. b) bod 4, 5 a 6 zákona a neprijala primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie. Žalobca pri kontrole ani počas správneho konania nedoložila dôkazy, že postupovala podľa § 9 bod. č. 4 a 6 pri identifikácii KÚV a doloženie len vyhlásenia povinnej osoby nie je postačujúce. Povinná osoba neprijala opatrenia na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta pri vykonávaní základnej starostlivosti v zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zákona. - V prípade spol. Moravia Steel Middle East Ltd. povinná osoba neidentifikovala KÚV a neprijala primerané opatrenia. V stanovisku TAM ku kontrolným zisteniam v prílohe č. 2 povinná osoba uviedla ako KÚV (vlastníka) spoločnosť MINERFIN a.s., IČO: 31401333, čo nezodpovedá identifikácii KÚV v zmysle § 9 písm. b) zákona, podľa ktorého má ísť o fyzickú osobu. Pritom nie len zákon ako aj program povinnej

osoby definuje KÚV ako fyzickú osobu, v prospech ktorej sa obchod vykonáva. AK KÚV neexistuje, bol povinný postupovať podľa § 15 písm. a) zákona. c) K skutku č. 3: - Nie je povinnosťou povinnej osoby zistiť pôvod finančných prostriedkov, pokiaľ toto nie je v jej možnostiach, ale jej povinnosťou je zisťovať kroky na zistenie takejto skutočnosti - Povinná osoba voči klientovi nevykonala základnú starostlivosť, keď miesto zisťovania finančných prostriedkov, tento predpokladala - Povinná osoba v uvedených 18 prípadoch, mala minimálne priamym kontaktovaním klientov zistiť pôvod finančných prostriedkov a o tomto úkone predložiť pri kontrole, resp. v celom konaní hodnoverný dôkaz, čo však neurobila. Povinná osoba nesplnila dôležitú povinnosť „zistenia pôvodu finančných prostriedkov“ v predmetných 18. prípadoch, ako je to opísané aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. - Riziko klienta musí byť posudzované komplexne s prihliadnutím na všetky rizikové komponenty v zmysle § 10 ods. 4 zákona. Je irelevantné, akým stupňom rizikovosti si povinná osoba označí svojho klienta, ak riziko legalizácie riadne neidentifikuje. Povinná osoba pri posudzovaní klientov s rizikovým stupňom 3 nebrala do úvahy aj možnú neobvyklosť vyplývajúcu z rizika konkrétneho obchodu (napr. nezvyčajne vysoká hodnota obchodu, ktorá v jednotlivých prípadoch predstavovala hodnotu nad 1.000.000,- eur). Pri klientovi so zvýšeným rizikovým stupňom a jeho obchodoch, ktoré môžu napĺňať znaky NOO v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona, nemožno k tomuto klientovi vykonávať len základnú starostlivosť bez zohľadnenia určitého rizika legalizácie a financovania terorizmu. Zvýšená rizikovosť klienta bola preukázaná aj tým, že povinná osoba sa pokúšala vykonať opatrenia na zistenie pôvodu (avšak dostatočne pôvod nezistila) v zmysle § 10 ods. 1 písm. d) zákona. Pri zvýšenom riziku klienta a vysokej hodnote jeho obchodov, rozsah vykonanej starostlivosti povinnou osobou nemohol byť primeraný a zodpovedať možnému riziku legalizácie bez toho, aby povinná osoba zisťovala pôvod finančných prostriedkov v zmysle § 10 ods. 1 písm. d) zákona. Preukázanie plnenia povinností podľa zákona je možné iba písomnými dokladmi ( rozsudok NS SR sp. zn. Sžo/134/2008). d) K skutku č. 4: - V prípade obchodnej operácie klienta N. K. T. ( presne špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia) bol naplnený znak jednej z foriem NOO uvedených v bode 4.2 Programu, lebo povinná osoba neohlásila uvedenú NOO FSJ bez zbytočného odkladu. Hlásenie o NOO bolo zo strany D. U. O. podané FSJ až dňa 8.2.2012, ale k vykonaniu NOO došlo dňa 16.1.2012, t.j. hlásenie o NOO bolo podané s časovým odstupom 22 dní. V čase, keď D. U., O. podala na FSJ hlásenie o NOO na osobu T. N. K., FSJ nemohla vedieť, že sa - V prípade klienta E. L. sa naplnili znaky neobvyklej obchodnej operácie (ďalej len „NOO“) v zmysle § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. b), g) zákona (obsiahnuté aj v Programe na str. 45) s poukazom na skutočnosť, že uvedené finančné prostriedky boli na účet povinnej osoby prevedené z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je spoločnosť VV-Agro, s.r.o. (ktorá už bola predmetom niekoľkých hlásení o NOO pre podozrenie z daňovej trestnej činnosti) a to dňa 21.12.2012, kedy Silvester Viskupič nemal žiadny právny vzťah k uvedenej spoločnosti. - Žalovaný je toho názoru, že v rozhodnutí je výška pokuty odôvodnená. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán vychádzal zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej aj generálnej prevencie a to vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu, dĺžke jeho trvania, ako aj objektu správneho deliktu – záujmu spoločnosti na zabránení legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu, ako aj ekonomickej situácii povinnej osoby. Bola posudzovaná výška jednotlivých obchodov v 18 prípadoch klientov so stupňom rizika legalizácie klienta č. 3, pri ktorých nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov, ktorých hodnota dosiahla výšku XX.XXX.XXX eur, ako aj na výšku obchodov v 2 prípadoch neohlásenia NOO v hodnote spolu X.XXX.XXX,XX eur. K námietke zaujatosti vznesenej v správnom konaní uviedol, že námietka bola podaná oneskorene. Žalobca sa opätovne vyjadril k veci podaním zo dňa 27.1.2022. 32. Žalobca vo vyjadrení z 22.10.2025 uviedol, že na Kontrolu DDS poukazoval už v rámci Kontroly v roku 2015, konkrétne v podaní z 10.9.2015 a žalovaný na to reagoval v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia aj napadnutého rozhodnutia. Žalovaný však v ďalšom svojom vyjadrení , zasielanom na výzvu správneho súdu, uviedol, že došlo k skartovaniu súdneho spisu ohľadom Kontroly DDS. Preto

podľa žalobcu žalovaný ani nemal záujem nikdy preukázať pravdivosť svojho tvrdenia o rozdielnosti Kontroly DDS a Kontroly. Dal súdu do pozornosti, že k skartovaniu administratívneho spisu došlo až po rozhodnutí NS SR, ktorý zrušil rozsudok krajského súdu. Žalobca naďalej tvrdí, že Kontrola DDS a Kontrola u žalobcu v r. 2015 nie sú samostatné kontroly, lebo DDS aj žalobca sú súčasťou skupiny TBG, ako dcérske spoločnosti banky, na obe sa vzťahuje ten istý program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu. 33. Žalovaný v podaní zo dňa 08.09.2025 uviedol, že preskúmavanej veci ide o dve samostatné kontroly, ktoré sa týkali rozdielnych právnych subjektov: a) kontrola FSJ počas roku 2015 v spoločnosti Tatra Asset Management, správ. spol., a.s., vedená pod č. PPZ-NKA-FSJ2-17/2015; b) kontrola FSJ v roku 2010 v spoločnosti Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, a.s., vedená pod č. PPZBOK-FP-II-45/2010, zameraná na plnenie povinnosti vypracovania a aktualizácie Programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti vypracovaný podľa § 20 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., táto kontrola dňa 12.08.2010 ukončená bez návrhu na uloženie sankcie. Žalovaný zaslal Krajskému súdu v Bratislave originál administratívneho spisu sp. zn. PPZ-NKA-FSJ2-17/2015 so stanoviskom k žalobe, ale nedisponuje spisovým materiálom sp. zn. PPZ-BOK-FP-II-45/2010, lebo spis bol skartovaný, keďže uplynula zákonná archivačná lehota. 34. Žalobca vo vyjadrení z 01.09.2025 uviedol, že ním uvádzaná kontrola DDS z roku 2010 bola vykonaná Spravodajskou jednotkou finančnej polície Prezídia Policajného zboru (neskôr Finančná spravodajská jednotka Prezídia Policajného zboru) a jej závery boli obsiahnuté v dokumente „Vyhodnotenie programu – oboznámenie sa s kontrolnými zisteniami“ zo dňa 07.07.2010 č. PPZ-BOKFP-II-45-002/2010). Reagujúc na výzvu správneho súdu, ktorý obsah výzvy koncipoval v zmysle záverov rozsudku NS SR č. k. 6Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019 uviedol, že: - Kontrolou DDS sa kontrolovalo dodržiavanie povinností podľa Zákona. - Kontrola bola vykonaná v spoločnosti Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, a.s. (ďalej aj „DDS“). - Predmetom Kontroly DDS bolo preverenie, či povinná osoba plní svoje povinnosti vypracovať a aktualizovať program vlastnej. - Kontrola DDS bola zameraná na to, či program vlastnej činnosti povinnej osoby bol vypracovaný v súlade s § 20 ods. 1 a 2 písm. a) až k) Zákona. Kontrola DDS bola teda zameraná aj na to, či predmetný program vlastnej činnosti obsahuje: (i) spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (§ 20 ods. 2 písm. b) Zákona); (ii) spôsob hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4 Zákona (§ 20 ods. 2 písm. c) Zákona); (iii) určenie osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a zabezpečuje ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a priebežný. - Vykonanou Kontrolou DDS bolo zistené, že kontrolovaný program vlastnej činnosti bol vypracovaný v súlade s § 20 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až k) Zákona. - V rámci Kontroly DDS sa posudzoval „Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu“, ktorý bol súčasťou Manuálu Compliance Tatra banka Group účinného od 01.01.2010 (ďalej aj „Manuál“). - Tvrdil, že aj pri kontrole žalobcu išlo o kontrolu dodržiavania povinností podľa Zákona. Ďalej že DDS je rovnako ako žalobca členom skupiny Tatra banka Group (ďalej aj „TBG“) a na oboch sa vzťahuje rovnaký program vlastnej činnosti vypracovaný podľa § 20 Zákona. - K svojmu vyjadreniu predložil okrem iného aj oboznámenie s kontrolnými zisteniami zo dňa 7.7.2010, ktorý vypracovalo FSJ. V. Relevantná právna úprava 35. Žaloba žalobcu bola na Krajský súd v Bratislave doručená dňa 22.04.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, preto súd s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 1 SSP vo veci rozhodol podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. 36. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

37. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 40. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 41. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi zahŕňa a) identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie, b) v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu identifikácia konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta, ktorý je právnickou osobou alebo združením majetku, c) získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu, d) vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu, vrátane preskúmania konkrétnych obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané obchody sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade možných rizík spojených s klientom, a v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi. 42. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z.z. povinná osoba je povinná vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a) pri uzatváraní obchodného vzťahu, b) pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu v hodnote najmenej 15 000 EUR, pričom nezáleží na tom, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené, c) ak je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu bez ohľadu na hodnotu obchodu, d) pri pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti predtým získaných identifikačných údajov o klientovi, alebo e) ak ide o výplatu zostatku zrušeného vkladu na doručiteľa. 43. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. povinná osoba určí rozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi primerane s ohľadom na riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Riziko legalizácie alebo financovania terorizmu na účely tohto zákona posudzuje povinná osoba v závislosti od klienta, druhu obchodu, obchodného vzťahu alebo konkrétneho obchodu. Povinná osoba je povinná pri kontrole preukázať, že rozsah starostlivosti, ktorú vykonala vo vzťahu ku klientovi, je primeraný v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu. 44. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. povinná osoba je povinná písomne vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu (ďalej len "program") v štátnom jazyku. Povinná osoba je povinná aktualizovať program v súvislosti so zmenou predmetu činnosti povinnej osoby. 45. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. program musí obsahovať a) prehľad foriem neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu činnosti povinnej osoby, b) spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, c) spôsob hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4. 46. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. finančná spravodajská jednotka uloží právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu do a) 165 969 eur, ktorá nesplní alebo poruší niektorú z povinností ustanovenú týmto zákonom v § 10 ods. 1 až 4, 6 až 11, § 11 ods. 3, § 12, § 14 až 17 a § 20,

b) 99 581 eur, ktorá nesplní alebo poruší niektorú z povinností ustanovenú týmto zákonom v § 18 ods. 1, § 19 ods. 2 až 4, § 21, § 24 ods. 1 až 4, § 30 ods. 1 a 2, c) do 66 387 eur, ktorá nesplní alebo poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom, ak nie je uvedená v písmenách a) alebo b). 47. Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z. pri určovaní výšky pokuty finančná spravodajská jednotka prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a prípadne opakované neplnenie alebo porušovanie povinností ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. 48. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. pokutu podľa odseku 1 alebo 2 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď porušenie povinnosti finančná spravodajská jednotka zistila, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. 49. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. povinná osoba vykoná základnú starostlivosť podľa § 10 a zvýšenú starostlivosť podľa § 12 aj vo vzťahu k existujúcim klientom v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu do 31. decembra 2009. VI. Konanie na správnom súde, pojednávanie 50. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 1S/92/2016 pred Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „KS v Bratislave“), ktorý rozhodol rozsudkom č. k. 1S/92/2016 -159 zo dňa 01.12.2016 a bol Najvyšší súd SR ho zrušil rozsudkom č. k. 6 Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019, vec bola vrátená KS v Bratislave na ďalšie konanie, veci bola pridelená sp. zn. 1S/107/2019. Následne súd konal v intenciách záverov predmetného rozsudku NS SR. 51. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/107/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. 52. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v súlade s právnym názorom NS SR vysloveným v rozsudku č. k. 6 Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019 a na pojednávaní dňa 18. decembra 2025 rozsudkom žalobu zamietol. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 53. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. pokuta vo výške 25.000 eur za nesplnenie povinností, uvedené v štyroch bodoch prvostupňového rozhodnutia: 1/ nesplnenie povinností uvedených v § 20 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) a h) zákona v spojení s 10 ods. 4 zákona; 2/ nesplnenie povinností podľa § 10 ods. 2 písm. a), § 10 ods. 1 písm. b) a § 15 písm. a) zákona, 3/ § 10 ods. 2 písm. a), b), § 10 ods. 1 písm. d) a § 30 ods. 3 zákona, 4/ nesplnenie povinností podľa§ 17 ods. 1 zákona. 54. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách žalobných dôvodov musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc

stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 55. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 56. Súd súc viazaný závermi kasačného súdu a jeho právnym názorom v rozsudku č. k. 6Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019 postupoval v jeho intenciách. 57. K skutku 1/ (nesplnenie povinností uvedených v § 20 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) a h) zákona v spojení s 10 ods. 4 zákona): - Správny súd konajúc v zmysle pokynov rozsudku NS SR č. k. 6Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019 vyzval žalovaného: (i) predložiť kompletný spis ohľadom kontroly FSJ z roku 2010, k čomu sa vyjadroval v súvislosti s skutkom 1 z napadnutého rozhodnutia.; (ii) presne špecifikovať kontrolu z roku 2010: a) o akú kontrolu sa jedná, b) ktorého subjektu sa týkala, c) predmet kontroly, d) na aké skutočnosti bola kontrola zameraná, e) aké boli závery kontroly, f) doložiť kópiu manuálu alebo programu vlastnej činnosti, ktorý bol ku kontrole predkladaný. Taktiež vyzval žalobcu špecifikovať kontrolu z roku 2010, o ktorú opieral svoju argumentáciu v žalobe ohľadom skutku č. 1 a to: a) o akú kontrolu sa jedná, b) ktorého subjektu sa týkala, c) predmet kontroly, d) na aké skutočnosti bola kontrola zameraná, e) aké boli závery kontroly. - Po zabezpečení si podkladov a oboznámení sa s obsahom predložených listín súd zistil, že žalovaný v odpovedi na výzvu súdu oznámil, že medzi časom skartoval listiny týkajúce sa kontroly z roku 2010 v spoločnosti DDS D. U., O.. Z obsahu písomného oboznámenia Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite SJF polície s kontrolnými zisteniami zo dňa 7.7.2010, ktorý súdu predložil žalobca, vyplýva, že kontrola DDS D. U., O. bola zameraná na plnenie povinností a to vypracovanie a aktualizáciu programu podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona. Bolo konštatované, že DDS D. U., O. jej doručila písomnosť „Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti“. Predmetom spoločnosti DDS Tatra banky, a.s. bolo vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov na účel vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia a že bola zaradená medzi povinné osoby podľa § 5 ods. 1 písm. b) bod 10 Zákona. - Súd sa najprv vysporiadal so žalobnou námietkou o uplynutí lehoty na uloženie pokuty pre správny delikt uvedený v skutku 1/ a dospel k záveru, že námietka je nedôvodnou. Z listín doložených žalovaným súd zistil, že pre FSJ nebol v roku 2010 doručený Manuálu Compliciance D. U. Group č. 1001 účinný od 01.01.2015, ktorého obsahom mal byť žalobcom vypracovaný Program vlastnej činnosti zameraný proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Už aj z logiky veci vyplýva, že ak nadobudol predmetný manuál účinnosť od 01.01.2015, tak nemohol byť predkladaný v roku 2010. Je pravdou, že v roku 2010 bol pre FSJ predkladaný Manuál Compliance D. U. Group č. 1001, ale týkal sa kontroly ohľadom písomného vyhodnotenia programu vlastnej činnosti spoločnosti DDS Tatra banky, a. s. a nie žalobcu, a nešlo o kontrolu na mieste. Z toho si súd ustálil, že žalovaný sa o skutku žalobcu, ktorý je správnym deliktom, nedozvedel v roku 2010 a ani v deň kontroly na mieste, kedy mal žalobca predložiť požadované doklady. Správny orgán sa s predloženými podkladmi musí najskôr oboznámiť, overiť hodnovernosť všetky tvrdenia a zistenia a predovšetkým posúdiť všetky právne významné skutočnosti z hľadiska ich dôkaznej hodnoty a ich právnej kvalifikácie. Dňa 10.03.2015 bola u žalobcu začatá kontrola na mieste ohľadom plnenia povinností ustanovených zákonom č. 297/2008 Z. z. S ohľadom na účel plynutia prekluzívnej lehoty posudzoval okamih začiatku plynutia subjektívnej lehoty s ohľadom na prítomnosť zásadných skutkových zistení, ktoré umožňujú orgánu verejnej správy

identifikovať porušenie zákonných povinností a ktoré zistenia odôvodňujú ďalší postup v kontrole resp. v administratívnom konaní (rovnaký názor vyslovil NS SR v rozsudku sp. zn. 5 Asan/20/2018 zo dňa 02.07.2020). V tejto fáze preverovania plnenia povinností povinnej osoby preto nie je nutné mať zo strany orgánu verejnej správy nepochybne preukázané, že k porušeniu povinnosti došlo, avšak postačuje, že o tejto skutočnosti nadobudol dôvodné podozrenie. Z rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva, že o porušení povinnosti sťažovateľa vyplývajúcich zo zákona č. 297/2008 Z. z., pre ktoré došlo k uloženiu pokuty, nadobudli vedomosť v deň začatia kontroly u žalobcu na mieste pri predložení listín a osobitne pri nepredložení listiny - Programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu ( či už ako samostatný dokument alebo súčasť iného dokumentu, pr. Manuálu). Pokiaľ boli v priebehu kontroly sťažovateľom predkladané orgánu verejnej správy i ďalšie doklady, z ktorých pri uložení sankcie vychádzal, táto skutočnosť nič nemení na závere, že k poskytnutiu relevantných dokladov, umožňujúcich identifikovať porušenie konkrétnej povinnosti sťažovateľom, došlo dňa 10.03.2015, kedy začala plynúť subjektívna prekluzívna lehota na uloženie sankcie za tento správny delikt a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 05.11.2015, v rámci zákonnej subjektívnej prekluzívnej lehoty § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. - Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca doručil správnemu orgánu až dodatočne Manuál Compliance D. U. Group č. 1001, účinný od 01.01.2015, ktorý obsahuje na str. 40 až 86 aj program vlastnej činnosti proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu (ďalej len „Program“). Avšak z obsahu manuálu účinného od 01.01.2014, kapitoly I. Úvod a účel ( str. 15) vyplýva, že predmetný manuál súvisí s podnikateľskou politikou celej skupiny a nie je vlastný len pre žalobcu. - Námietka žalobcu, že program obsahuje všetky náležitosti v zmysle §20 zákona, je nedôvodnou. Súd sa oboznámil podrobne s obsahom Manuálu aj Programu, ktorý bol pre FSJ predložený až po dni kontroly namieste a zistil, že v programe absentujú náležitosti tak ako ich určuje ustanovenie § 20 ods. 1, 2 písm. b), c) a h) zákona. Žalovaný riadne v prvostupňovom rozhodnutí ( str. 5,6) odôvodnil, prečo predmetné náležitosti absentujú. Síce boli v Programe články označené slovne ako „spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi“-čl. 4.3. ( str. 57-59 programu), „spôsob hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4“ –čl. 4.5., 4.6. ( str. 59-63 Programu) a „Určenie osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a zabezpečuje ohlasovanie NOO a priebežný styk s FSJ“ – čl. 4.12. ( str. 71 Programu), súd dal za pravdu žalovanému, že nejde o to či to bude osoba jedna alebo viacero, ale aby bola označená osoba, ktorá niesť zodpovednosť v zmysle zákona. - Žalovaný v rozhodnutí dostatočne vysvetlil, prečo mal žalobca vychádzať zo svojho vlastného programu vlastnej činnosti, kde mal mať upravenú povinnosť zisťovať pôvod finančných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d) zákona, a nie odkazovať na postup upravený v Manuáli ( čl. 4.8.1 Prevencia – časť 2.4.3 Poznaj svojho klienta), aj to aj napriek tomu, že žalobca je len správcom podielových fondov konajúci na pokyny od D. U., O. ( nákup alebo predaj podielových listov) a majú medzi sebou uzavretú zmluvu o sprostredkovaní. Totiž povinnosť žalobcovi vyplýva z toho, že je povinným subjektom podľa § 5 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona, má vlastnú povinnosť zisťovať pôvod finančných prostriedkov, pričom D. U., O. je povinnou osobou podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona. - Nedôvodnými sú aj námietky, že zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tomto prípade išlo o kontrolu na mieste a jednoznačne z nej vyplynulo, že v deň kontroly na mieste žalobca nepredložil správnemu orgánu Program vlastnej povinnej činnosti. Irelevanntou je aj námietka o nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia, lebo žalovaný jasne svoje závery odôvodnil. 58. K skutku 2/ (nesplnenie povinností podľa § 10 ods. 2 písm. a), § 10 ods. 1 písm. b) a § 15 písm. a) zákona), súd uvádza, že pri žalobných námietkach týkajúcich sa tohto skutku vychádzal z právnych záverov kasačného súdu z rozsudku č. k. 6 Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019 ( bodov 155 a 156), s ktorými sa stotožňuje: - „Bod 155.: tento výrok korešponduje s jeho dôvodmi, obsiahnutými v rozhodnutí žalovaného, v ktorých je dostatočne a jednoznačne identifikovaný subjekt (subjekty) a ich bankové operácie vykonávané povinnou osobou (žalobcom), ktoré boli predmetom kontroly. Kontrolné zistenia FSJ sú vymedzené v rozhodnutí žalovaného presne, určite a nezameniteľne, keď zo zákona č. 297/2008 Z. z. a ani zákona č.

71/1967 Zb., na ktorú aplikáciu v ust. § 33 ods. 7 zákon č. 297/2008 Z. z. odkazuje, nevyplývajú osobitné, špecifické kritériá vymedzenia skutku iného správneho deliktu podľa zákona č. 297/2008 Z. z.“ - „Bod 156.: ........správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí vymedzil určite, jasne, zrozumiteľne a nezameniteľne predmet konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním v súlade s ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku, ako aj so zásadou ne bis in idem. Žalobca bol od začatia správneho konania informovaný o tom, akým konaním mal byť spáchaný správny delikt, pričom toto konanie bolo dostatočne identifikované, najmä okruhom klientov, ďalej označením interného predpisu, na základe ktorého žalobca určil týmto klientom kategóriu rizika, definovaním povinnosti, ktorú žalobca zanedbal a údajom o tom, dokedy si mal túto povinnosť voči existujúcim klientom splniť. V rozhodnutí žalovaného spojeným s prvostupňovým rozhodnutí v jeho odôvodnení je uvedené obdobie, za ktoré bola kontrola u žalobcu vykonaná. Pokiaľ ide o namietané nedostatočné vymedzenie miesta spáchania skutku, je súd toho názoru, že kategóriu rizika u vyššie označených klientov určil žalobca centrálne na základe Manuálu Compliance Tatra Banka Group a z toho vyplývajúcu starostlivosť voči klientom nevykonal, nie je miestne vymedzenie protiprávneho konania relevantné, v ktorej pobočke žalobcu mali títo klienti vedené účty. V napadnutom rozhodnutí je správny delikt presne vymedzený a z jeho vymedzenia je zrejmé za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý .“ - Ostatné žalobné body týkajúce sa výroku 2 (v ods. 11 tohto rozsudku) súd vyhodnotil ako nedôvodné, lebo išlo o kontrolu na mieste u povinnej osoby, ktorá bola povinná na mieste preukázať písomne splnenie zákonných povinností v zmysle § 30 ods. 3 zákona, ale nepreukázala, nepredložila napr. ani dokument obsahujúceho hodnotenie rizikovosti fyzických osôb. Z obsahu rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že sankcia bola žalobcovi uložená z dôvodu, že v programe nemal uvedenú osobu v zmysle § 20 ods. 2 písm. h) zákona, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a zabezpečuje ohlasovanie NOO a priebežný styk s FSJ; mal určené osoby ale len na výkon činnosť podľa zákona č. 297/2008 Z. z. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ako jedinú listinu na preukázanie jeho postupu v zmysle § 9 bod č. 4 a 6 zákona pri identifikácii KUV doložil jeho vlastné vyhlásenie, že vždy postupuje v súlade so zákonom. Takýto dôkaz je irelevantným. Iný kvalifikovaný dôkaz v administratívnom konaní doložený nebol. Súd dal za pravdu žalovanému, že ani dodatočne predloženými dokladmi ohľadom zisťovania konečného užívateľa výhod (ďalej len „KUV“) pri spoločnosti Moravia Steel Middle East Ltd. Žalobca ako povinná osoba neidentifikoval KUV v zmysle § 9 písm. b) zákona, KUV bol uvádzaný vlastník spoločnosti Moravia Steel Middle East Ltd.: MINERFIN a. s. a spoločnosť A. S. bola označená ako zástupca majiteľa a nie ako KUV. Čiže žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti danej § 15 písm. a) zákona. 59. K skutku 3/ (nesplnenie povinností podľa § 10 ods. 2 písm. a), b), § 10 ods. 1 písm. d) a § 30 ods. 3 zákona), súd uvádza, že pri žalobných námietkach týkajúcich sa tohto skutku vychádzal z právnych záverov kasačného súdu z rozsudku č. k. 6 Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019 ( bodov 157. až164.), s ktorými sa stotožňuje: - „Porušenie povinností vymedzených v § 30 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. ( v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov) nie je porušením povinností z § 30 ods. 3 Zákona, nie je správnym deliktom, toto ustanovenie upravuje povinnosti povinnej osoby poskytovať finančnej spravodajskej jednotke na požiadanie informácie a písomné doklady o plnení povinností podľa § 20. Pri 18-tich obchodných transakciách nebolo síce uvedené, o aký obchodný vzťah povinnej osoby, t.j. žalobcu a uvedeného klienta sa jedná (či podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. alebo § 10 ods. 2 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z./). Každá z 18 transakcií mohla byť posudzovaná, vzhľadom na jej individuálne skutkové okolnosti, buď ako transakcia pri uzatváraní obchodného vzťahu alebo pri vykonávaní realizácie príležitostného obchodu. Presná špecifikácia § 10 ods. 2 písm. a) ani § 10 ods. 2 písm. b) zákona vo vzťahu k jednotlivým 18 zadokumentovaným prípadom pri skutku 3 nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, keď každý z uvedených 18 zadokumentovaných prípadov je potrebné jednoznačne charakterizovať ako obchod definovaný v § 9 písm. g) zákona. Základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi je upravená v § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona, pričom ďalšie zákonné ustanovenia vrátane § 10 ods. 2 písm. a) až e) zákona určujú vykonávanie základnej starostlivosti povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi /§ 10 ods. 2 písm. a), b), c)/ charakterom obchodnej transakcie (obchodu, obchodného vzťahu, obchodnej operácie) a iných skutočností. Vzhľadom na vymedzenie porušenia povinnosti pri 18 transakciách podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona neuvedenie § 10 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) zákona pri každej z 18 obchodných transakcií nie je vadou, ktorá by mala spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.“

- Z obsahu administratívneho spisu súdu vyplynulo, že zo strany žalobcu ako povinnej osoby došlo v 18 prípadoch k porušeniu povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 297/2008 Z. z., lebo nepreukázala predloženými dokladmi zistenie pôvodu finančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu napriek tomu, že povinnou osobou - žalobcom bol pridelený uvedeným klientom najvyšší stupeň rizika klienta č. 3 (riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu). Pritom základná starostlivosť zahŕňa vykonanie predbežného monitorovania obchodného vzťahu, vrátane preskúmavania konkrétnych obchodov vykonávaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané obchody sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade možných rizík spojených s klientom a v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo iných informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi. Z týchto dôvodov sú žalobné námietky ( ods. 12 tohto rozsudku) týkajúce sa výroku 3 nedôvodné. 60. Skutok 4/ (nesplnenie povinností podľa § 17 ods. 1 zákona) sa týka obchodných operácií: a) klienta Ling Fang Yan (nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 04.01.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur a ich následný predaj dňa 16.01.2012 v celkovej hodnote X.XXX.XXX,XX eura) a b) klienta E. L., pri ktorých bolo žalobcovi vytýkané, že operácie neohlásil bez zbytočného odkladu. Z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca neobvyklé obchodné operácie nahlásil až dňa 08.02.2012, kedy viac čiastkových transakcií ako neobvyklé posúdil. Pri žalobných námietkach týkajúcich sa skutku 4 vychádzal správny súd z právnych záverov kasačného súdu z rozsudku č. k. 6 Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019 ( bodov 164. až 173.), s ktorými sa stotožňuje: - „Ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. upravuje povinnosť povinnej osoby ohlásiť finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu. Žalovaný vo výroku ako aj dôvodoch rozhodnutia popisuje charakter, ako aj časové súvislosti vykonanej obchodnej operácie, ktorú považoval za neobvyklú, vymedzuje charakter obchodnej operácie, klienta, ako aj časové údaje realizácie operácie ako celku, resp. jej jednotlivých čiastkových operácií. Žalovaný zdôvodnil lehotu, ktorú považoval za bezodkladnú na oznámenie neobvyklej obchodnej operácie.“ - V prípade klienta N. K. T. žalovaný dospel k záveru, že obchodná transakcia - nákup podielov fondu TAM-DEF 04.01.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur a ich následný predaj 16.01.2012, v celkovej hodnote X.XXX.XXX,XX eura, je transakcia, ktorá naplnila znak neobvyklej obchodnej operácie, ktorú povinná osoba – žalobca neohlásil bez zbytočného odkladu, keď ohlásenie tejto transakcie vykonala povinná osoba až 08.02.2012, ak k realizácii i tejto neobvyklej obchodnej operácie došlo, podľa žalovaného, 16.01.2012. Podľa žalovaného k ohláseniu neobvyklej obchodnej operácie došlo s odstupom 22 dní, čo považoval žalovaný za nesplnenie si povinnosti ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu bez zbytočného odkladu. - V prípade obchodnej operácie E. L. žalovaný konštatoval, že uvedená osoba nakúpila podielové fondy TAM-DEF dňa 21.12.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur a išlo o neobvyklú obchodnú operáciu z dôvodu, že finančné prostriedky boli na účet povinnej osoby prevedené z účtu špecifikovaného žalovaným v rozhodnutí, ktorého majiteľom je spoločnosť VV-Agro, s. r. o., ktorá už bola predmetom niekoľkých hlásení o neobvyklej obchodnej operácii pre podozrenie z daňovej trestnej činnosti, a to dňa 21.12.2012, keď Silvester Viskupič nemal žiadny právny vzťah k uvedenej spoločnosti. Žalovaný jasne konštatoval, že povinná osoba - žalobca uvedenú operáciu nevyhodnotila ako neobvyklú obchodnú operáciu a následne ju ako neobvyklú obchodnú operáciu neohlásila finančnej spravodajskej jednotke bez zbytočného odkladu. - Žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne vymedzil a zdôvodnil lehotu, ktorú považoval za lehotu, v ktorej bol žalobca povinný bezodkladne oznámiť neobvyklú obchodnú operáciu. Z rozhodnutia žalovaného (z jeho výroku, odôvodnenia), časového harmonogramu obchodov, identifikácie obchodov a špecifikácie operácie, ktorú považoval žalovaný za neobvyklú obchodnú operáciu, z časového horizontu vykonávania tejto operácie, ako aj rozsahu finančných prostriedkov, ktoré boli predmetom finančných operácií, je dostatočne vymedzená obchodná operácia, ktorú hodnotil žalovaný správny orgán a v ktorom došlo k porušeniu povinnosti podľa § 17 ods. 1 prvá veta zákona. Vymedzenie obchodnej transakcie obsahuje aj časové momenty realizácie obchodného prípadu, je dostatočným východiskom

pre posudzovanie konania žalobcu ako povinnej osoby v súvislosti s plnením povinnosti z § 17 ods. 1 prvá veta zákona a správny súd uzatvára, že vzhľadom na charakter a špecifikáciu obchodnej operácie vymedzenej vo výroku rozhodnutia žalovaného aj v odôvodnení možno uvedenú obchodnú operáciu a konanie žalobcu považovať za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 17 ods. 1 prvá veta zákona. Žalovaný v rozhodnutí zdôvodnil bezodkladnosť posudzovaných obchodných transakcií. Určenie kontrolnej lehoty majúcej charakter bezodkladnosti vyplýva z posúdenia konkrétnych časových údajov v posudzovanej konkrétnej obchodnej transakcii. Povinnosť žalovaného uviesť konkrétnu lehotu, ktorú považuje za bezodkladnú, nevyplýva z ustanovenia § 17 ods. 1 ani z iných ustanovení zákona. Hodnotenie bezodkladnosti vyplýva z vyhodnotenia konkrétnych skutkových okolností obchodnej transakcie, a to označením subjektov, charakteru obchodných operácií, rozsahu použitia finančných prostriedkov a časového horizontu realizácie obchodných operácií a následného postupu žalobcu ako povinnej osoby v súvislosti s povinnosťami vymedzenými v § 17 ods. 1 zákona. Žalovaný dostatočne popísal a vyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia neobvyklú obchodnú operáciu vo vzťahu ku klientom N. K. T. a E. L., ako aj časové hľadiská ohlásenia týchto operácií.“ - Podstatným, s čím sa správny súd musel vysporiadať aj vzhľadom na obsah žalobných bodov skutku 4 ( bližšie uvádzané v ods. 13 tohto rozsudku) je, či posudzované obchodné operácie, vymedzené v skutku 4 boli neobvyklé obchodné operácie a či neboli nahlásené bez zbytočného odkladu. Zákon č. 297/2008 Z.z. upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. V ustanovení § 4 tento zákon definuje inštitút neobvyklej obchodnej operácie ako úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu. O neobvyklú obchodnú operáciu ide aj vtedy, ak táto svojim objemom alebo zložitosťou zjavne vybočuje z bežného rámca a povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta, alebo nemá žiaden zrejmý ekonomický alebo zákonný účel, alebo pri ktorej sa klient odmieta identifikovať alebo poskytnúť údaje potrebné na vykonávanie starostlivosti podľa § 10 až 12 tohto zákona. Aby povinná osoba, ktorou je aj žalobca, mohla účinným spôsobom podieľať na ochrane oprávneného záujmu chráneného týmto zákonom, je povinná vykonávať základnú starostlivosť definovanú v § 10 a venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodom a všetkým obchodom s nezvyčajnou povahou, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, pričom je povinná osoba venovať osobitnú pozornosť aj každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z určitého druhu obchodu, z konkrétneho obchodu, alebo z nových technologických postupov pri vykonávaní obchodov, ktoré môžu podporovať anonymitu. - Neobvyklú obchodnú operáciu je povinná osoba povinná ohlásiť FSJ bez zbytočného odkladu. V tomto kontexte musí povinná osoba prijať náležité opatrenia, z ktorým jeden je povinnosť vypracovať program vlastnej činnosti zameranej na ochranu oprávnenému záujmu chráneného týmto zákonom. V správnom konaní bolo zisteniami z kontroly vykonanej u žalobcu dostatočne preukázané, že tento ako povinná osoba nezisťoval v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu pôvod finančných prostriedkov u vyššie uvádzaných spoločností, nevypracúval a nehodnotil rizikové profily klientov a v žiadnej časti predložených programov nemal stanovené konkrétne riziká vzhľadom na predmet jeho činnosti a charakter vykonávaných operácií, ktoré by odôvodňovali vykonanie tých úkonov základnej starostlivosti, ktoré zákon viaže na podmienku podľa § 10 ods. 1 písm. b/ a d/, § 10 ods. 8 a 11 zákon. Žalobca v samotnom konaní nepreukázal, že základnú starostlivosť v zmysle uvedeného ustanovenia zákona vykonával a o tomto jeho tvrdení nepredložil ani súdu dôkaz, nemožno za právne relevantné považovať jeho námietky, že takúto základnú starostlivosť vykonával. Správnosť záveru žalovaného podporuje i skutočnosť, že žalobca nemal v žiadnej časti predložených programov stanovené predmetné riziká, nemohol teda ani plniť povinnosť určenú § 10 ods. 1 písm. d/ zákona. Súd podotýka, že vykonávanie úkonov vyplývajúcich zo zákona nemožno zamieňať a stotožňovať s plnením povinností podľa zákona. - Súd k pojmu „bez zbytočného odkladu“ uvádza, že v ustálenej právnej praxi sa vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti ( rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obdo 32/2007 zo dňa 29.04.2008) , a keď žalovaný vyslovil, že lehotou „bez zbytočného odkladu“ nie je doba 22 dní od zrealizovania obchodnej transakcie, nemožno ustáliť názor, že by to bolo v rozpore s právnym predpisom. Pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť rozhodne kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom lehotu 22 dní nesporne nemožno vykladať za lehotu bez zbytočného odkladu.

- Pri prevodoch finančných prostriedkov v tak rozsiahlom objeme, ako bolo v prípade vyššie uvádzaných obchodných operácií, je nevyhnutné pristupovať k takýmto obchodom s veľkou obozretnosťou a venovať im zvýšenú starostlivosť a pozornosť. K pojmu neobvyklá obchodná operácia je nutné pristupovať citlivo a s náležitou obozretnosťou, keďže opomenutím takýchto operácií by mohlo dôjsť k závažným následkom spočívajúcim v porušení ustanovení zákona. V prípade N. K. T. obchodná transakcia - podielové fondy TAM-DEF v hodnote XXX.XXX,- eur boli nakúpené dňa 04.01.2012 a predané dňa 16.01.2012, v celkovej hodnote X.XXX.XXX,XX eura, povinná osoba nahlásila transakciu až 08.02.2012. Sú je toho názoru, že časove rozpätie od 16.01.202212 do 08.02.2012 svedčí o tom, že nedošlo k nahláseniu bez zbytočného odkladu. V prípade obchodnej operácie E. L. tento nakúpil podielové fondy TAM-DEF dňa 21.12.2012 v hodnote 900.000 eur, finančné prostriedky boli na účet povinného prevedené z účtu spoločnosti VV-Agro, s. r. o. dňa 21.12.2012.Vzhľadom na výšku súd ako aj charakter peňažných operácií je súd toho názoru, že už každá jednotlivá operácia neobvyklou bola a ako taká mala byť nahlásená osobitne. 61. Správny súd neprisvedčil ani žalobnej námietke ohľadom neprimeranosti výšky uloženej sankcie 25.000 eur ani ohľadom absencie jej odôvodnenia. Žalovaný sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými zákonnými kritériami pre uváženie výšky sankcie v zmysle § 33 ods. 3 zákona. V podstate sa stotožnil so zdôvodnením výšky sankcie uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. Správny orgán prvého stupňa vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania tak, že povinná osoba v kontrolovanom období nevykonávala základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v rozsahu danom § 10 ods. 1 zákona resp. rozsah nepreukázala, pritom išlo o klientov s najvyšším stupňom rizika klienta č. 3, preto nemohla následne zabezpečiť ďalšie preventívne opatrenia na zníženie miery rizika legalizácie príjmov. Závažnosť hodnotil správny orgán aj z pohľadu, že výška obchodov v 18 prípadoch klientov so stupňom rizika klienta č. 3, pri ktorých nebol preukázaný pôvod finančných prostriedkov, ktorých hodnota je vo výške XX.XXX.XXX eur a výška obchodov v 2 prípadoch neohlásenia NOO bola v hodnote X.XXX.XXX,XX eur. Závažnosť nesplnenia povinnosti podľa § 17 ods. 1 zákona spočívala aj v tom, že v dvoch prípadoch klientov neidentifikovala ich obchodné operácie ako neobvyklé a neboli ohlásené ako NOO. Pri odôvodnení výšky sankcie správny orgán zvážil ak dĺžku trvania a následky protiprávneho konania. Keďže ukladal sankciu za súbeh viacerých správnych deliktov, správne odôvodnil aj aplikáciu absorpčnej zásady. Pri rozhodovaní o výške pokuty mal na zreteli aj to, aby pokuta mala sankčný, nie však likvidačný efekt a pôsobila preventívne tak z hľadiska individuálneho, ako aj generálneho. S ohľadom na to, že pokuta bola uložená pri dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, považoval súd takéto odôvodnenie výšky uloženej pokuty za prijateľné a nevidel dôvod na to, aby sa za daných okolností napadnuté rozhodnutie formálne zrušilo len za účelom doplnenia zdôvodnenia výšky pokuty. 62. Súd považuje za nedôvodnú aj námietku, že bol žalobca ukrátený na svojich právach pre nevytýčenie ústneho pojednávania a že nemal možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Správny orgán nariaďuje ústne pojednávanie , len ak to vyžaduje povaha veci. Z obsahu administratívne spis ako rozsiahlych vyjadrení žalobcu v rámci administratívneho konania vyplýva, že v tomto prípade nariadiť pojednávanie nebolo potrebné a žalobca sa predsedníčka senátu vydaním rozhodnutia k veci vyjadril. 63. Nedôvodnou je rovnako žalobná námietka, že zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a že na základe vykonaného dokazovania dospel správny orgán k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd vychádzal z toho, že išlo o kontrolu na mieste a žalobca ako povinná osoba bol upovedomený o začiatku kontroly vrátane času a miesta, ako aj potreby predložiť listinné dôkazy vrátane poučenia možnom uložení sankcie pri neposkytnutí súčinnosti. V tomto prípade išlo vykonávanie kontroly na mieste a žalobca mal povinnosť ku konkrétnemu dátumu predložiť listiny, pričom z administratívneho spisu preukázateľne vyplýva, že k určenému dňu na predloženie listín žalobca program vlastnej činnosti nepredložil. 64. Irelevantnou bola i námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že sa žalovaný sa nevyjadril k jeho argumentom v rozklade. Nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť len z dôvodu, že sa správne orgány nestotožnili s argumentáciou žalobcu. 65. Správny súd pre úplnosť dodáva, že nevyhovel žalobcovi a nevykonal dokazovanie výsluchom účastníkov kontroly z roku 2010 s poukazom na §119 a § 120 SSP z dôvodu, že navrhnutý dôkaz nebol nevyhnutný na vydanie rozhodnutia vo veci.

66. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány sa logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení rozhodnutí vysporiadali s podstatnými námietkami žalobcu. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil. Napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu, o ktorom správny súd nemal pochybnosti, preto z neho vychádzal a na základe neho žalovaný dospel podľa správneho súdu k správnym právnym záverom. Procesné práva žalobcu boli v konaní dodržané a nedošlo k takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 67. Vzhľadom na uvedené dospel Správny súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý vydaniu predchádzal, boli z hľadiska vymedzených žalobných dôvodov v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd v súlade s § 190 SSP žalobu zamietol. 68. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe ( pr. porušenie zásady legitímnych očakávaní správnym orgánom; správny orgán si kontrolu stotožnil so správnym konaním o správnom delikte), keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom. 69. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP tak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. 70. Vo vzťahu k trovám kasačného konania správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14.07.2023, podľa ktorého sa trovy kasačného konania sa považujú za súčasť trov konania pred správnym súdom, o ktorých má správny súd rozhodnúť rovnako, ako o všetkých ostatných trovách - teda v závislosti na tom, ako rozhodne o správnej žalobe. Z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá, správny súd rozhodol jedným výrok ohľadom trov konania aj o práve na náhradu trov kasačného konania podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania voči žalobcovi nepriznal, keďže mu trovy kasačného konania nevznikli. 71. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP).

(§ 139

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. c) a § 493e SSP/. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.