{"guid": "5f8a4b61-1e59-45be-b9c5-e8eafbd06cfa:aa93f8e8-ce51-4d53-a854-3ee9400fcab6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200687.1", "spisova_znacka": "BA-1S/107/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/107/2019 z 18. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. decembra 2025, sp. zn. BA-1S/107/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200687.1", "identifikacne_cislo": "1019200687", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2025-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/297", "nazov": "zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/297-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa93f8e8-ce51-4d53-a854-3ee9400fcab6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200687.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200687.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200687.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/107/2019\n1019200687\n18. 12. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019200687.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M.\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Tatra Asset\nManagement, správ. spol., a. s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 35 742 968, právne zastúpený\nadvokátskou kanceláriou: Valko & Volný, s.r.o., so sídlom Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-113/2015/RK zo dňa 10.02.2016, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca v kontrolovanom období od 01.01.2012 do 10.03.2015 vykonával bankové činnosti, na\nzáklade ktorých bol v kontrolovanom období zaradený medzi povinné osoby podľa § 5 ods. 1 písm. b)\nbod 4 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred\nfinancovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 297/2008 Z. z.“ alebo „zákon“).\n2. Upovedomením zo dňa 25.02.2015 bol žalobca upovedomený o vykonaní kontroly plnenia úloh\nvyplývajúcich mu zo zákona č. 297/2008 Z. z., bolo mu oznámené miesto a čas kontroly a bol vyzvaný\nposkytnúť písomné doklady za kontrolované obdobie od 01.01.2012 do 10.03.2015. Dňa 10.03.2015\nbola u žalobcu začatá kontrola plnenia povinností ustanovených zákonom č. 297/2008 Z. z. Dňa\n20.08.2015 bolo žalobcovi doručené oznámenie zo dňa 12.8.2015 s kontrolnými zisteniami a podaním\nzo dňa 10.9.2015 sa k zisteniam žalobca písomne vyjadril. Dňa 07.10.2015 bolo žalobcovi doručené\nupovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za nesplnenie povinností uvedených\nv § 20 ods. 1, 2 písm. b), c), h), § 10 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 3 s poukazom na § 10 ods. 1 písm. d)\nzákona pri vykonávaní základnej starostlivosti, § 15 písm. a) zákona a § 17 ods. 1 zákona. Žalobca\ndoručil dňa 19.10.2015 žalovanému vyjadrenie k podkladu rozhodnutia.\n3. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej\nkriminálnej agentúry, finančná spravodajská jednotka (ďalej len „žalovaný“ alebo „FSJ“) č. PPZ-NKAFSJ2-17-010/2015 zo dňa 05.11.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako správny orgán\npríslušný podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“) s poukazom na § 26 ods. 2 písm. c) a § 29 ods. 1 zákona č.\n\n297/2008 Z. z. uložil podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona právnickej osobe – žalobcovi pokutu vo výške\n25.000 eur pre porušenie nasledovných povinností žalobcom:\n3.1. Nesplnil povinnosti uvedené v § 20 ods. 1, 2 písm. b), c) a h) zákona tým, že vo svojom programe\nvlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu, ktorý\nje obsahom „Manuálu Compliance Tatra banka Group č. 1001, účinný od 01.01.2015“ (ďalej len\n„Program“), nevypracoval jeho obligatórne náležitosti týkajúce spôsobu vykonávania starostlivosti vo\nvzťahu ku klientovi, spôsobu hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4 zákona a určenia osoby,\nktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a zabezpečuje ohlasovanie\nneobvyklých obchodných operácií (ďalej len „NOO“) a priebežný styk s FSJ v súlade s vyššie uvedenými\nustanoveniami, - čím porušil § 20 ods. 1, 2 písm. b) c) a h) zákona.\n3.2. Pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nesplnil povinnosti v zmysle § 10\nods. 2 písm. a) zákona s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b) zákona a v zmysle ustanovenia § 15\npísm. a) zákona tým spôsobom, že v 2 zadokumentovaných prípadoch v závislosti od rizika legalizácie\nalebo financovania terorizmu neidentifikoval konečného užívateľa výhod a neprijal primerané opatrenia\nna overenie jeho identifikácie a rovnako neprijal opatrenia na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry\nklienta pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a následne neodmietol uzavretie\nobchodného vzťahu v zmysle § 15 písm. a) zákona z dôvodu, že nemohol vykonať starostlivosť v zmysle\n§ 10 ods. 1 písm. b) zákona, a to pri nasledovných klientoch: 1. Nadácia otvorenej spoločnosti, IČO: 30\n845 173, reg. číslo: 203/Na-96/93, sídlo Baštová 5, 811 03 Bratislava, 2. Moravia Steel Middle East Ltd,\nreg. číslo: A039/06/10/2370, sídlo Commit FZE, P. O. BOX 293816, 000 01 Dubai, Spojené arabské\nemiráty. - čím porušil ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) zákona s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b)\nzákona a ustanovenie § 15 písm. a) zákona.\n3.3. Pri vykonávaní základnej starostlivosti povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi nesplnil povinnosti\nv zmysle § 10 ods. 2 písm. a), b), § 10 ods. 1 písm. d) a § 30 ods. 3 zákona tým spôsobom, že:\nv osemnástich zadokumentovaných prípadoch nepreukázal predloženými dokladmi zistenie pôvodu\nfinančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu (ďalej len\n„pôvod finančných prostriedkov“) pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a to pri\nvykonaných obchodoch s nasledovnými klientmi, ktorým bol povinnou osobou pridelený najvyšší stupeň\nrizika klienta č. 3 (rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu):\n1. A. B., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 22.03.2012 v hodnote\nX.XXX.XXX.- eur,\n2. C. D., spol. s r.o., IČO: 35 827 114, sídlo Klatovská 21, Bratislava - nákup podielov fondu TAM-DEF\nzo dňa 22.03.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur,\n3. E. D., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.02.2012 v hodnote X.XXX.XXX,eur,\n4. Bestbinary Deal Limited IČO: 288 240, sídlo Kalymnou 19, 060 37 Larnaca, Cyprus - nákup podielov\nfondu TAM-DEF zo dňa 20.04.2012 v hodnote 1.004.600,- eur,\n5. F. G., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondov TAM-MNF a TAM-REF zo dňa 05.02.2015 v hodnote\nX.XXX.XXX,- eur,\n6. H. I., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 10.10.2012 v hodnote X.XXX.XXX,eur,\n7. J. K., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 19.04.2013 v hodnote X.XXX.XXX,eur a následne nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 26.04.2013 v hodnote X.XXX.XXX,- eur, spolu\nv hodnote\nX.XXX.XXX,- eur,\n8. F. L., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 11.06.2012 v hodnote XXX.XXX,eur a následný nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 01.10.2012 v hodnote X.XXX.XXX,- eur, spolu\nv hodnote X.XXX.XXX,- eur,\n9. Tower. s. r. o., IČO: 36 577 944, sídlo Letná 45, Košice - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa\n26.06.2012 v hodnote X.XXX.XXX,- eur, nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 12.09.2012 v hodnote\nXXX.XXX,- eur a nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 15.11.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, spolu\nv hodnote X.XXX.XXX,- eur,\n10. M. C., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 17.05.2012 v hodnote\n700.000,- eur,\n\n11. N. I., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 07.03.2012 v hodnote 1.500.000,eur, nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 10.04.2012 v hodnote 1.800.000,- eur a následne nákup\npodielov fondu TAM-PDF zo dňa 14.09.2012 v hodnote 500.000,- eur, spolu v hodnote 3.800.000,- eur,\n12. O. B., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 20.01.2012 v hodnote 2.000.000,eur,\n13. Lingfang Yan, nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 04.01.2012 v hodnote\nXXX.XXX,- eur,\n14. E. L., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 31.01.2012 v hodnote 100.000,eur, zo dňa 07.02.2012 v hodnote\nXXX.XXX,- eur, zo dňa 14.02.2012 v hodnote XXX.XXX,eur, zo dňa 21.02.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, zo dňa 22.02.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, v období\nod 31.01.2012 do 22.02.2012 v súčte spolu v hodnote XXX.XXX,- eur,\n15. C. P. I., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 15.03.2012 v hodnote 1.400.000,eur,\n16. Q. R., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.03.2012 v hodnote X.XXX.XXX,eur,\n17. S. B., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.03.2012 v hodnote 590.000,eur,\n18. A. S., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 23.09.2014 v hodnote X.XXX.XXX,eur a nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 23.09.2014 v hodnote XXX.XXX,- eur, spolu v hodnote\nX.XXX.XXX,- eur,\n- čím, porušil § 10 ods. 2 písm. a), b), § 10 ods. 1 písm. d), § 30 ods. 3 zákona.\n3.4. Nesplnil povinnosti uvedené v § 17 ods. 1 zákona tým, že:\n3.4.1. V prípade obchodnej operácie klienta N. K. T., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAMDEF zo dňa 04.01.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur a následný ich predaj (redemácia) dňa 16.01.2012 v\ncelkovej hodnote X.XXX.XXX,XX eur, ktorá naplnila znak foriem NOO uvedených v bode 4.2 Programu,\nneohlásila uvedenú NOO pre FSJ zbytočného odkladu, nakoľko hlásenie o NOO č. 048/1300/12 RX-7,\nhlásenie bolo zo strany Tatra banky a. s. podané FSJ dňa 08.02.2012, pričom k vykonaniu NOO došlo\ndňa 16.01.2012. Ohlásenie NOO bolo vykonané s časovým odstupom 22 dní,\n3.4.2. V prípade obchodnej operácie klienta E. L., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF\nzo dňa 21.12.2012 v hodnote 900.000,- eur, ktorá naplnila znaky NOO v zmysle § 4 ods. 1 a § 4 ods.\n2 písm. b), g) zákona (obsiahnuté aj v Programe na str. 45) s poukazom na skutočnosť, že uvedené\nfinančné prostriedky boli na účet povinnej osoby prevedené z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého\nmajiteľom jej spoločnosť VV-Agro, s. r. o. (ktorá už bola predmetom niekoľkých hlásení o NOO pre\npodozrenie z daňovej trestnej činnosti) a to dňa 21.12.2012, kedy E. L. nemal žiadny právny vzťah k\nuvedenej spoločnosti; povinná osoba predmetnú operáciu nevyhodnotila ako NOO a následne ju ako\nNOO neohlásila FSJ bez zbytočného odkladu,\n- čím porušil § 17 ods. 1 citovaného zákona.\n4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad a žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-113/2015/\nRK zo dňa 10.02.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\nII.\nŽaloba\n5. Žalobca sa včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave dňa 22.04.2016 domáha\npreskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného pri jeho vydaní, žiadal ho\nzrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, priznať mu nárok na náhradu trov konania.\n6. Žalobca v rámci žalobných bodov namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia zo všetkých\ndôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) až e) OSP, odvoláva sa na svoju argumentáciu v rozklade\nk prvostupňovému rozhodnutiu.\n\n7. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre absenciu odôvodnenia, lebo\nžalovaný sa nevyjadril k jeho argumentom v rozklade ohľadom porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku\na nevykonaniu dokazovania.\n8. Žalobca namieta postup správneho orgánu, lebo rozhodol bez dokazovania, len na základe záverov z\nkontroly a spisu. Žalobca tvrdí, že správny orgán si kontrolu stotožnil so správnym konaním o správnom\ndelikte, čím mu odňal možnosť konať pred správnym orgánom, nerešpektoval práva obvineného pri\ndokazovaní a iné procesné práva. Pritom minimálne v otázke údajného porušenia § 20 ods. 1, 2 písm.\nc) zákona č. 297/2008 Z. z. sa malo vykonať dokazovanie, lebo v prvostupňovom rozhodnutí sa\nuvádza, že neboli predložené ku kontrole informácie ohľadom rizikovosti fyzických osôb. Podľa žalobcu\nto ale neznamená, že informácie neexistovali a prvostupňový správny orgán sa takýchto informácií ani\nnedožadoval v priebehu výkonu kontroly a ani v priebehu konania o správnom delikte.\n9. Žalobca namieta, že bol ukrátený aj na ďalších procesných právach: i) nebolo vykonané ústne\npojednávanie vo veci (§ 21 správneho poriadku), ktoré je štandardom pri konaní o trestnom obvinení;\nii) žalovaný mu nedal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím porušil jeho práva v zmysle § 33 ods. 2\nsprávneho poriadku .\n10. Žalobca k skutku č. 1 kladenému mu za vinu ( špecifikovaný v ods. 3.1. tohto rozsudku) uviedol:\n- Medzi účastníkmi konania je sporné to, či manuál obsahoval obligatórne náležitosti. Ďalej že orgány\ndohľadu priebežne kontrolovali povinnosť povinnej osoby Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti D. U.,\nO. (spis. č. PPZ-BOK-FP-II45-002/2010) viesť vlastný program podľa § 20 zákona v rámci spoločností\npatriacich do skupiny D. U. goup (ďalej len „TBG“) a jej nebolo vytýkané porušenie tohto ustanovenia.\nŽalobca tvrdí, že už vtedy zistil žalovaný, že v rámci skupiny TBG existuje záväzný manuál pre všetky\nsubjekty v rámci skupiny TBG a od kontroly v roku 2010 sa\nustanovenia manuálu nemenili. Z\nuvedených dôvodov namieta uplynutie subjektívnej jednoročnej lehoty (preklúziu). Podľa žalobcu, ak\nsa prvostupňový správny orgán oboznámil pri výkone kontroly u iného subjektu v rámci skupiny TBG v\nroku 2010 s manuálom, ktorý sa nemenil, tak objektívne mohol zistiť ním vytýkané porušenia skôr. Od\nmomentu tohto zistenia mu začala plynúť jednoročná subjektívna lehota a v tejto lehote mal žalobcovi\nuložiť pokutu. Žalovanému nič nebránilo, aby v tom období začal správne konanie voči nemu a všetkým\nsubjektom patriacim do skupiny TBG. Žalobca namieta porušenie zásady legitímnych očakávaní zo\nstrany správneho orgánu, s ktorou námietkou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.\n- Žalobca trvá na tom, že manuál obsahoval obligatórne náležitosti.\n- Žalobca nesúhlasí s tým, čo sa mu v skutku č. 1 kladie za vinu z dôvodu, že povinnosť zisťovať pôvod\nfinančných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d) zákona je upravený v článku 4.8.1\nPrevencia v Manuáli Compliance TBG a aj v časti 2.4.3 Poznaj svojho klienta, postup zisťovania rizika\nlegalizácie taxatívnym vymenovaním indikátorov a následne aj upravený spôsob získavania informácií\no účele a povahe obchodného vzťahu, vrátane zisťovania pôvodu finančných prostriedkov a iných\naktív klienta. Manuál sa netýka len žalobcu, ale všetkých subjektov v rámci skupiny TBG. Nesúhlasí\ns názorom žalovaného, že by sa ustanovenia Manuálu vzťahovali len na spoločnosť Tatra banka, a.\ns., lebo pojednávajú nielen o finančných prostriedkoch, ale i o iných aktívach. Žalobca je správcom\npodielových fondov, ktorý vykonáva pokyny na nákup alebo predaj podielových listov od Tatra banky, a.\ns., ktorá je poskytovateľom investičných služieb a teda povinnou osobou. Vzťah medzi Tatra bankou,\na.s. a žalobcom je upravený osobitnou Zmluvou o sprostredkovaní, realizáciu prevodov peňažných\nprostriedkov medzi účtami klientov a účtami vedenými pre podielové fondy zabezpečuje ako povinná\nosoba výhradne Tatra banka, a. s. v rámci svojich bankových činností, čiže zisťovanie pôvodu finančných\nprostriedkov v takýchto prípadoch vykonáva v rámci TBG Tatra banka, a. s. Ak nákup finančných\nprostriedkov prebiehal len prostredníctvom finančných prostriedkov na účtoch vedených v D. U., O.,\ntak nie je potrebné osobitne zisťovať pôvod finančných prostriedkov, keďže ich pôvod už zistila Tatra\nbanka, a. s. v rámci skupiny.\n- Žalobca namieta právny názor o porušení § 20 ods. 2 písm. c) zákona, lebo podľa jeho názoru manuál\nobsahuje určenie a hodnotenie rizík pre skupinu klientov, ktorými sú fyzické osoby – nepodnikatelia.\n- Žalobca namieta nesprávnosť názoru žalovaného, že ním predložený manuál neobsahuje konkrétne\nmeno osoby zodpovednej za ochranu pred legalizáciou, ktorá by bola súčasne zodpovedná za priebežný\nstyk s prvostupňovým orgánom v zmysle § 20 ods. 2 písm. h) zákona. V priebehu správneho konania a aj\nv rozklade uvádzal, že je to obsiahnuté v článku 4.12 manuálu ako „vedúci odboru COMPL. (compliance\n\nofficer). V prípade neprítomnosti compliance officera zastáva funkciu zodpovednej osoby špecialista\nodboru COMPL“. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že má byť takouto osobou len jedna osoba, pritom\non mal určené 4 osoby vychádzajúc z jazykového výkladu právnej normy, kde sa uvádza ...“určiť aspoň\njednu osobu..“.\n- Žalobca ďalej namieta, že zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a že\nna základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto je rozhodnutie\nnezákonné. Poukázal na to, že už v svojom stanovisku ku kontrolným zisteniam z 10.09.2015, aj vo\nvyjadrení k podkladom rozhodnutia z 14.10.2015 a aj v rozklade uvádzal, že program jeho vlastnej\nčinnosti obsahuje určenie hodnotenia rizík vo vzťahu k fyzickým osobám – nepodnikateľom.\n- Žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia (ohľadom výroku č. 1) aj pre absenciu\nodôvodnenia, lebo žalovaný nevysvetlil, prečo nie je jeho manuál postačujúci pre zistenie pôvodu\nfinančných prostriedkov.\n- Žalobca žiadal vykonať dokazovanie: 1) aby sa správny orgán oboznámil s výsledkami kontroly z\nroku 2010 a vypočul účastníkov tejto kontroly; 2) oboznámiť sa dokumentom, ktorý má preukázať, že\npri kontrole v roku 2010 bol prvostupňovému orgánu predložený manuál, ktorý sa vzťahuje na všetky\nsubjekty patriace do TBG.\n11. Žalobca vo vzťahu k skutku č. 2 kladenému mu za vinu ( špecifikovaný v ods. 3.2. tohto rozsudku):\n- Namieta, že skutkové vymedzenie skutku č. 2 vo výroku rozhodnutia je neurčitý zameniteľný s iným\nskutkom, lebo uvádza dva zadokumentované prípady bez ich presnej špecifikácie. Záväzným je pritom\nlen výrok a nie odôvodnenie rozhodnutia.\n- Namieta, že žalovaný ho sankcionuje za dva samostatné skutky tzv. viacčinný súbeh, ale ani jeden\nzo skutkov nie je náležité opísaný bez časového údaja, keďže v prípade skutku (nezistenie konečného\nužívateľa výhod vrátane prijatia opatrení) je zrejmé len to, akého subjektu sa týka (t. j. Nadácie otvorenej\nspoločnosti, resp. Moravia Steel Middle East Ltd.). Rovnako v prípade druhého skutku ( odmietnutie\nuzavrieť obchodný vzťah) nie je zrejmé, kedy a z akých dôvodov mala žalobcovi vzniknúť povinnosť\nodmietnuť uzavretie obchodného vzťahu.\n- Žalobca namieta svoju zodpovednosti za správny delikt pre porušenie § 15 písm. a) zákona, lebo\nnemôže byť stíhaný za to, že neodmietol vykonanie obchodného vzťahu z dôvodov, že nezistil KUV.\nNemožno ho stíhať pri Nadácii otvorenej spoločnosti za to, že nezisťoval KUV, lebo ho zisťoval.\n12. Žalobca vo vzťahu k skutku č. 3 kladenému mu za vinu ( špecifikovaný v ods. 3.3. tohto rozsudku):\n- Namieta, že skutok kladený mu za vinu nenaplňuje znaky iného správneho deliktu, lebo podľa § 30\nods. 3 zákona povinná osoba je povinná poskytovať finančnej spravodajskej jednotke na požiadanie\ninformácie a písomné doklady o plnení povinností podľa § 20 za obdobie predchádzajúcich piatich rokov\na z skutkovej vety nemožno dôvodiť, že by tento skutok spočíval v tom, že pri daných obchodných\noperáciách žalobca nezisťoval pôvod finančných prostriedkov. Ide o dva samostatné skutky, lebo §\n10 ods. 1 písm. d) zákona ukladá povinnosť zisťovať pôvod finančných prostriedkov a § 30 ods. 3\nzákona povinnosť poskytnúť finančnej spravodajskej jednotke informácie a písomne doklady. Žalovaný v\nskutkovej vete neuviedol, že by žalobca nezisťoval pôvod finančných prostriedkov, čiže mu bolo vytknuté\nlen porušenie § 30 ods. 3 zákona, ktoré nie je iným správnym deliktom. Podľa názoru žalobcu mal\nsprávny orgán použiť právnu kvalifikáciu skutku podľa § 10 ods. 4 (posledná veta) zákona, ktorá s\npoukazom na § 33 ods. 1 písm. a) zákona by mohla založiť zodpovednosť za iný správny delikt.\n- Žalobca namieta zmätočnosť právnej kvalifikácie skutku č. 3 z tohto dôvodu, že žalobcovi sa kladie\nza vinu porušenie vykonávania základnej starostlivosti podľa\n§ 10 ods. 1 písm. d) zákona,\nktoré mohlo nastať pri uzatváraní obchodného vzťahu podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona alebo pri\nvykonaní príležitostnej operácie podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona. Z opisu skutku však nevyplýva, či\nsa v niektorom z 18 prípadoch vyčíta porušenie povinnosti pri uzatváraní obchodného vzťahu alebo\npri vykonaní príležitostného obchodu. Žalobca namieta, že žalovaný právnu kvalifikáciu použil až v\nprvostupňovom rozhodnutí a je tu teda nesúlad s právnou kvalifikáciou uvedenou v oznámení o začatí\nsprávneho konania.\n13. Žalobca vo vzťahu k skutku č. 4 kladenému mu za vinu ( špecifikovaný v ods. 3.4. tohto rozsudku):\n- Žalobca namieta, že v skutku č. 4 sú uvedené dva samostatné skutky, ktoré vykazujú znaky tej istej\nprávnej kvalifikácie.\n- Namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia ohľadom skutku č. 4, lebo žalovaný počet 22 dní nepovažuje\nza bezodkladné hlásenie, ale už neuviedol konkrétnu bezodkladnú lehotu. Pri hlásení neobvyklej\n\nobchodnej operácie klientky nie je sporné vyhodnotenie operácie ako neobvyklej a nahlásenej žalobcom,\nale sporným je otázka bezodkladnosti hlásenia. Pri výklade neurčitých pojmov je potrebné rozhodovať\nv prospech páchateľa (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, spis. zn. 1Afs 91/2010). Žalobca má\nza to, že postupoval v súlade so zákonom. Hlásiť obchodnú operáciu je možné len ak bola žalobcom\nzistená v takomto rozsahu, aby mohla byť ohlásená ako neobvyklá obchodná operácia.\n- Podľa názoru žalobcu on hlásil neobvyklú obchodnú operáciu bezodkladne, lebo sa jednalo o\nkombináciu viacerých transakcií, ktoré až vo svojom súhrne tvorili neobvyklú obchodnú operáciu.\nPrvotné (čiastkové) transakcie neboli vyhodnotené ako neobvyklé, čiastkové transakcie prebehli dňa\n01.12.2011 - 07.02.2012 a komplexná operácia bola nahlásená 08.02.2012.\n14. Žalobca namieta výšku uloženej sankcie, je podľa neho neprimerane prísna a nie je náležité\nodôvodnená.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n15. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 02.06.2016, zotrval na svojich\nprávnych záveroch a žalobu žiadal zamietnuť. Zopakoval odôvodnenie napadnutého a prvostupňového\nrozhodnutia, svojim postupom neporušil čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru, napadnuté rozhodnutie\nobsahuje vo výroku presne opísané skutky, ktorých sa žalobca dopustil s uvedením miesta, času,\nspôsobu a porušené ustanovenia zákona. Skutky nie sú zameniteľné s inými skutkami, každý skutok je\noznačený právnou kvalifikáciou, výrok obsahuje aj úhrnnú sankciu uloženú za spáchané správne delikty.\n16. Nesúhlasí s aplikovaním analógie v správnom trestaní, lebo rovnaké práva obvineného v trestnom\nkonaní nemôžu byť uplatňované pri právnických osobách, ktoré sa dopustili správneho deliktu podľa\nzákona č. 297/2008 Z. z. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že mu bolo odopreté právo na spravodlivé súdne\nkonanie a mali byť pri správnom trestaní deliktu uplatnené práva ako u obvineného v zmysle Trestného\nporiadku. Ďalej uviedol, že FSJ vykonala dokazovanie v súlade so zákonom a dôkazmi získanými pri\nkontrole a počas konania presne zistila skutočný stav veci. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia\nobsahuje pri každom skutku všetky dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, tvorili obsah\nspisového materiálu a žalobca mal možnosť sa s ním oboznámiť. Správny orgán pri hodnotení dôkazov\npostupoval podľa svojej úvahy, každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti.\nŽalobca mal právo sa v konaní o uloženie sankcie oboznámiť s obsahom spisu, mal priestor na\nnavrhovanie dokazovania i na podanie vyjadrenia, ale možnosť nahliadnutia do spisu využil až po vydaní\nprvostupňového rozhodnutia.\n17. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nie je sporné vypracovanie vlastného programu manuál žalobcom. Podľa jeho názoru program vlastnej činnosti kontrolovanej povinnej osoby nemožno\nstotožňovať s manuálom TGB, ktorý súvisí s podnikateľskou politikou celej skupiny (viď manuál účinný\nod 01.01.2014, str. 15 kapitola 1. Úvod a účel). Dal súdu do pozornosti, že v odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia sa len na str. 4 uvádza, že povinná osoba predložila „Manuál Compliance D. U. Group\nč. 1001, účinný od 01.01.2015“ (ďalej len „Manuál“), ktorý obsahuje aj program vlastnej činnosti proti\nlegalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v zmysle § 20 ods. 1 a 2 zákona (ďalej\nlen „Program“), ktorý sa nachádza na str. 40 až 86 uvedeného manuálu. Účel § 20 ods. 1 zákona\nvyžaduje písomné vypracovanie programu „vlastnej činnosti“ povinnej osoby a nie celej skupiny. Kontrola\nu povinnej osoby sa úplne odlišovala od predchádzajúcich kontrol povinných osôb, na ktoré poukazuje\nžalobca vo vyjadreniach a aj v žalobe. V tomto prípade išlo o komplexnú kontrolu dodržiavania povinností\nna mieste v rozsahu uvedenom v oboznámení s kontrolnými zisteniami a nielen o písomné vyhodnotenie\nprogramu vlastnej činnosti bez vykonania kontroly na mieste, ako to bolo v prípade DDS Tatra banky,\na. s. Žalobca vykonáva odlišné predmety podnikateľskej činnosti ako DSS, ktoré z hľadiska miery rizika\nlegalizácie alebo financovania terorizmu sú absolútne rozdielne. Výsledky predchádzajúcich kontrol FSJ\na dohľadov NBS neboli podkladom pri kontrole u povinnej osoby.\n18. Nesúhlasí s námietkou žalobcu o uplynutí lehoty na uloženie pokuty. Lehoty uvedené v § 33 ods.\n4 zákona sú prekluzívne, ale subjektívna lehota plynie od okamihu dozvedenia sa správneho orgánu o\nporušení povinnosti povinnou osobou, ktorý sa odvíja od ukončenia kontroly. Až na základe vykonanej a\nukončenej kontroly môže správny orgán ustáliť stav porušenia alebo neporušenia zákonných povinností\na uložiť pokutu. Členovia kontrolnej skupiny pri kontrole u povinnej osoby zhromažďovali predložené\n\ndokumenty o plnení povinností, z ktorých zabezpečovali podklady na zistenie skutkového stavu.\nAnalýzou zabezpečených dokumentov a získaných informácií pri kontrole na mieste sa zisťuje skutkový\nstav ohľadom plnenia povinností, výsledok posúdenia skutočností sa oznámi povinnej osobe formou\nOboznámenia s kontrolnými zisteniami, ku ktorým je oprávnená povinná osoba sa vyjadriť. Správne\nkonanie sa začína až upovedomením o začatí správneho konania, ktoré obsahuje informácie o\nskutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní aj ich predbežné právne posúdenie a aj dôvodný\npredpoklad, že povinná osoba porušila konkrétne ustanovenia zákona. Zistenie nedostatkov však musí\nmať podklad v určitej objektívnej skutočnosti, ktorou v tomto prípade bolo vypracovanie písomnosti\n„Oboznámenie s kontrolnými zisteniami“ (ďalej len „Oboznámenie“) a práve až z predmetného\noboznámenia vyplývajú nedostatky a porušenia zákona, ktoré boli zistené. Počiatok plynutia subjektívnej\nlehoty pre začatie konania o uložení pokuty sa odvodzuje od vlastnej vedomosti správneho orgánu o\nporušení povinností a zároveň má význam aj pre osobu, ktorej má byť sankcia uložená (pr. rozsudky NS\nSR sp. zn. 8Szd/l/2012 zo dňa 25.04.2013, sp. zn. 2Sž/23/2011 zo dňa 15.02.2012, sp. zn. 8Sž/33/2011\nzo dňa 30.01.2013). Žalovaný trvá na tom, že v manuáli nie je upravená povinnosť zisťovať pôvod\nfinančných prostriedkov ako súčasť základnej starostlivosti, pritom žalobca je správcom podielových\nfondov, vykonáva pokyny na nákup alebo predaj podielových listov, pokyny sú mu postúpené z D. U.,\nO. ako poskytovateľa investičných služieb.\n19. Povinná osoba v časti Programu v či. 4.3.1 Základná starostlivosť (str. 57 a 58) nemala v rámci\nvykonávania základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedenú povinnosť zisťovania pôvodu\nfinančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu v zmysle § 10 ods.\n1 písm. d) zákona č. 297/2008 Z. z. a túto povinnosť nemala zahrnutú ani vo všeobecnej časti Programu\ntýkajúcej sa základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na str. 48 Programu.\n19.1. Program v časti 4.8.1 Prevencia - obsahuje otázky pre klienta, ktoré súvisia zo získavaním\nobrazu o charaktere a rozsahu predpokladaného režimu na účte, ako aj klasifikáciu klientského vzťahu\npre bankový produkt (účet) realizovaný Tatra bankou a. s. Tieto otázky však nesúvisia s predmetom\npodnikania povinnej osoby (správou podielových fondov) a nepreukazujú splnenie povinnosti v zmysle\n§ 20 ods. 1, 2 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z., týkajú sa produktov banky a nie praktickej činnosti\npovinnej osoby.\n19.2. Konštatovanie v kapitole 2.4. „Kontakt s klientmi a obchodnými partnermi“, časť 2.4.3. „Poznaj\nsvojho klienta“ v základných informáciách v Manuále Compliance TBG na str. 20 (mimo Programu\npovinnej osoby) v zmysle: „Neustále robíme testy a kontroly základnej starostlivosti, aby sme zistili pôvod\nfinancií našich klientov“ nepostačuje na preukázanie, že obsahom základnej starostlivosti uvedenej v\nPrograme je povinnosť zisťovania pôvodu majetku v závislosti od rizika legalizácie. Podporne odkazuje\nna § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 297/2008 Z. z.\n20. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, pretože\npredložený program neobsahoval určenie a hodnotenie rizík pre skupinu klientov, ktorými sú fyzické\nosoby - nepodnikatelia a povinná osoba až dodatočne doplnila kategorizovanie klientov. Správny orgán\npri kontrole na mieste zisťuje skutkový stav plnenia povinností určených zákonom v čase kontroly,\ntento analyzuje a porovnáva s požadovaných stavom podľa ustanovení zákona a na základe výsledku\nkontrolných zistení a preukázaných porušení zákona FSJ prejednáva priestupky v priestupkovom\nkonaní podľa § 32 ods. 3 citovaného zákona určené a správne delikty v správnom konaní podľa §\n33 citovaného zákona. Žalovaný nepopiera skutočnosť, že povinná osoba až dodatočne v svojom\nstanovisku ku kontrolným zisteniam č. 335/TAM/2015 zo dňa 10.09.2015 (ďalej len „stanovisko ku\nkontrolným zisteniam“) doplnila kategorizovanie klientov, ale pri kontrole predložené neboli a nie sú ani\nsúčasťou Manuálu účinného od 01.01.2012, ani Manuálu účinného od 01.01.2014 a ich príloh (viď.\nZáznam zo začatia kontroly č. PPZ-NKA-FSJ2-17-002/2015 zo dňa 29.05.2015, príloha č. 1), ktoré boli\npri kontrole predkladané. Správne orgány vychádzali najmä zo skutkového stavu a informácií zistených\nv čase kontroly na mieste u povinnej osoby, kedy povinná osoba je povinná v zmysle § 30 ods. 3 zákona\npreukázať písomne plnenie zákonných povinností. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca\nsám v rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu potvrdil nepredloženie dokumentu (pri kontrole na\nmieste ) obsahujúceho hodnotenie rizikovosti fyzických osôb žalobca potvrdzuje.\n21. Žalovaný súhlasí s názorom žalobcu, že je potrebné v programe určiť nie len jedného konkrétneho\nzamestnanca, ale i jeho zástupcu, ale povinná osoba to neurobila. Dáva však do pozornosti súdu, že\n\npovinnej osobe nebola uložená pokuta za to, že mala v rôznych písomnostiach uvedené 4 zodpovedné\nosoby, ale z dôvodu, že v programe nemala uvedenú určenú osobu v zmysle § 20 ods. 2 písm. h) zákona,\nktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a zabezpečuje ohlasovanie\nNOO a priebežný styk s FSJ. Povinná osoba vykonáva plnenie povinností podľa zákona na základe\nzmluvy o spolupráci z roku 2004 a jednotlivých dodatkov prostredníctvom spoločnosti Tatra banka a. s.\nV prílohách týchto zmlúv uzatvorených v kontrolnom období je ako kompetentný zamestnanec za výkon\nčinnosť podľa zákona č. 297/2008 Z. z. uvedený Ing. Ján Vittek, podľa listu FSJ v r. 2013 je to V. J.\nE., v Programe je určenou osobou vedúci oddelenia compliance a tiež poverený konkrétny pracovník\noddelenia compliance, v zozname pracovníkov je uvedený H. C. B. a dozorná rada v návrhu zo dňa 18.\njúna 2009 určila zodpovednou osobou F. C. C..\n22. Žalovaný ďalej uvádza, že povinná osoba pri kontrole nepredložila žiadny dôkaz, že pri identifikácii\nKUV postupovala aj v zmysle § 9 bod č. 4 a 6 zákona ( síce to uvádza v rozklade na str. 10 druhý\nodsek), lebo nie je postačujúce vyhlásenie povinnej osoby, že vždy postupuje v súlade so zákonom. V\nsúvislosti s dodatočne predloženými dokladmi ohľadom zisťovania KUV pri spoločnosti Moravia Steel\nMiddle East Ltd. žalovaný trvá na tom, že povinná osoba neidentifikovala konečného užívateľa výhod\n(ďalej len „KUV“) v zmysle § 9 písm. b) zákona tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti a v odôvodnení\nrozhodnutia FSJ. Povinné osoby sú povinné získať a mať aktuálne informácie o KUV.\n23. Pri uplatňovaní deliktuálnej zodpovednosti v súvislosti s § 10 ods. 1 písm. d) zákona je potrebné\nvychádzať z nesplnenia povinností z § 10 ods. 2 písm. a) a b) zákona a v § 30 ods. 3 zákona. Ustanovenie\n§ 10 ods. 1 zákona neukladá žiadnu povinnosť, preto ho možno v rámci správneho trestania použiť len v\nspojitosti s takou normou, ktorá stanovuje jej adresátovi príkaz alebo zákaz a tou je tu § 10 ods. 2 a § 30\nods. 3 zákona. Vadou rozhodnutia nie je to, FSJ v prvostupňovom rozhodnutí poukázala na nesplnenie\nzákonných povinností, t.j. nezistenie pôvodu finančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie (§\n10 ods. 1 písm. d) zákona). Povinná osoba v 18 prípadoch mala zistiť pôvod finančných prostriedkov\nminimálne priamym kontaktovaním klientov a o tomto úkone predložiť pri kontrole hodnoverný dôkaz,\nčo neurobila.\n24. Žalovaný ďalej uvádza, že z § 10 ods. 4 zákona vyplýva, že rozsah starostlivosti si nemožno\nzamieňať s obsahom základnej starostlivosti podľa § 10 ods. 1 zákona, súvisí so stanovením rizika\nlegalizácie, ktoré si povinná osoba určí v programe vlastnej činnosti spolu s jeho hodnotením a riadením\nv zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 písm. c) zákona. FSJ pri kontrole zisťuje, či povinná osoba v\nprípadoch vykonávania zjednodušenej starostlivosti nemala vykonať základnú starostlivosť (§ 11 ods.\n3 zákona) a pri vyššom riziku zvýšenú starostlivosť (§ 12 ods. 1 zákona). FSJ pri svojom rozhodovaní\no inom správnom delikte povinnej osoby aplikovala správnu právnu normu ako je uvedené vo výroku\njej rozhodnutia, a preto postupovala zákonne. Povinná osoba pri posudzovaní klientov s rizikovým\nstupňom 3 nebrala do úvahy možnú neobvyklosť, riziko konkrétneho obchodu (napr. nezvyčajne vysoká\nhodnota obchodu), ale riziko klienta musí byť posudzované komplexne v zmysle § 10 ods. 4 zákona.\nKu klientom s rizikovým stupňom 3 pri obchodoch, ktoré môžu napĺňať znaky NOO v zmysle § 4\nods. 2 písm. a) zákona, nemožno vykonávať základnú starostlivosť bez zohľadnenia určitého riziká\nlegalizácie a financovania terorizmu (aj keď celkovo nezodpovedá jednoznačne zaradeniu do kategórie\nvysokého rizika). V prípade určenia vysokého rizika, povinná osoba je povinná vykonať už zvýšenú\nstarostlivosť vo vzťahu ku klientovi v zmysle § 12 zákona. Obsah starostlivosti nezodpovedal možnému\nriziku legalizácie a financovania terorizmu v zmysle § 10 ods. 1 písm. d) zákona. Povinná osoba v konaní\nnepreukázala dostatočný rozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, síce vedela o porušeniach v\nidentifikovaných 18 prípadoch minimálne od začatia správneho konania (doručené dňa 07.10.2015),\nresp. od doručenia oboznámenia s kontrolnými zisteniami (doručené dňa 20.08.2015), konkrétne sa k\nnim ani nevyjadrovala.\n25. Nesúhlasí s námietkou žalobcu ohľadom oboznámenia podozrivého s právnou kvalifikáciou\nspáchaného iného správneho deliktu a jej zmenou, lebo Správny poriadok neuvádza obligatórne\nnáležitosti upovedomenia, resp. oznámenia o začatí správneho konania, tak ako je to v prípade\nrozhodnutia v ustanovení § 47 Správneho poriadku. V upovedomení o začatí správneho konania (č. PPZNKA-FSJ2-17-003/2015 zo dňa 12.08.2015) správny orgán uviedol opis konania, ktorým boli naplnené\nznaky správnych deliktov s miestom, časom a spôsobom spáchania. Rozhodnutie obsahovalo presne\nidentické skutky ako boli uvedené v začatí správneho konania, preto nebol dôvod v zmysle Správneho\nporiadku o tomto upovedomovať povinnú osobu.\n\n26. D. U. O. podala hlásenie o NOO pre FSJ až dňa 08.02.2012, k vykonaniu NOO došlo dňa 16.01.2012,\npreto podľa žalovaného povinná osoba neohlásila NOO ohľadom obchodnej operácie klienta N. K. T. nákup podielov fondu TAM-DEF a následný ich predaj, ale až s časovým odstupom 22 dní. Žalovaný trvá\nna tom, že FSJ vykonala kontrolu u povinnej osoby a nie u povinnej osoby Tatra banka a. s. Žalovaný\npoukazuje ďalej na to, že z obsahu hlásenia č. NOO 120340 (D. U. č. 048/1300/12 RX-7) vyplýva,\nže po akumulovaní prostriedkov na účte boli v dňoch 19.12.2011 a 04.01.2012 nakúpené podielové\nfondy TAM, ktoré boli redemované dňa 16.01.2012. Ostatná časť hlásenia súvisela s iným bankovými\noperáciami. TAM nemal dôvod komplexne analyzovať aj následné bankové operácie, ktoré nastali po\nredemácii podielov, ako uvádza žalobca, pretože finančné prevody súvisia s činnosťou banky a nie\nso správcovskou spoločnosťou. Žalovaný k veci doplnil, že povinná osoba má absolútnu objektívnu\nzodpovednosť aj v prípade, keď za povinnú osobu vykonáva plnenie povinností spoločnosť D. U. O. na\nzáklade zmluvy o spolupráci medzi povinnou osobou a D. U. O..\n27. Žalovaný nesúhlasí s námietkou ohľadom výšky pokuty. Pokuta 25.000 eur je určená na spodnej\nhranici zákonom ustanovenej sadzby, t. j. výšky nepresahujúcej 1/6 hranice sadzby) tak, aby pokuta\nnemala likvidačný, ale preventívny charakter. Správny orgán pri určení jej výšky vychádzal z:\ndĺžky trvania protiprávneho stavu (od 01.01.2012 do 10.03.2015), charakteru neplnenia povinností,\nzávažnosti, výšky hodnoty obchodných operácií, pri ktorých nebolo preukázané zistenie pôvodu\nfinančných prostriedkov, výšky hodnoty neohlásených NOO a aj na preventívne pôsobenie zákona.\n28. K námietke zaujatosti žalovaného žalovaný uviedol, že žalobca ju ako povinná osoba podal\noneskorene, lebo ju podal až v rámci rozkladu doručeného prvostupňovému správnemu orgánu dňa\n01.12.2015.\nIV.\nĎalšie vyjadrenia účastníkov konania\n29. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania boli správnemu súdu doručené po tom, čo NS SR rozsudkom\nč. k. 6Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.4.2019 zrušil rozsudok KS v Bratislave č. k. 1S/92/2016 – 159 zo\ndňa 01.12.2016, vec vrátil súdu na ďalšie konanie.\n30. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.03.2020 zopakoval svoju argumentáciu zo žaloby. Doplnil, že\nžalovaný mal v správnom konaní aplikovať pri správnom trestaní zásady: 1/ ústnosti, 2/ práva na\nobhajobu a 3/ spravodlivé prejednanie veci, malo byť nariadené ústne pojednávanie a žalovaný mal\nzabezpečovať dôkazy v prospech žalobcu. Ďalej namietal, že žalovaný pred vydaním prvostupňového\nrozhodnutia zmenil právnu kvalifikáciu niektorých skutkov v porovnaní s upovedomením o začatí\nsprávneho konania z 7.10.2015, ale už mu neumožnil vyjadriť sa k zmenenej právnej kvalifikácii a tým\npádom sa účinne brániť. Poukázal na to, že v upovedomení o začatí správneho konania je v súvislosti\nso skutkom 2 uvedené, že žalobca mal porušiť ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) Zákona a § 15 písm.\na) zákona. Na druhej strane v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný uvádza porušenie povinnosti podľa\n§ 10 ods. 2 písm. a) zákona s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b) zákona. Taktiež namieta, že spolu\ns upovedomením o začatí správneho konania bol vyzvaný vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ale\nnebolo z neho zrejmé, na základe akých podkladov mieni žalovaný rozhodnúť. On sa k tomu vyjadril,\nale žalovaný na jeho vyjadrenia nereagoval.\n30.1. Súčasťou Manuálu je aj program vlastnej činnosti vzťahujúci sa na všetky spoločnosti v skupine\nTBG. Žalobca je spoločnosťou patriacou do tejto skupiny TBG. Sám žalovaný vo vyjadrení z 02.06.2016\nuviedol, že Manuál „obsahuje program vlastnej činnosti proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a\nfinancovaniu terorizmu v zmysle § 20 ods. 1 a 2 zákona“. Zákon v čase rozhodnom z hľadiska kontroly\nnevylučoval, aby si skupina prepojených subjektov (TBG) upravila program vlastnej činnosti v spoločnom\ndokumente (Manuáli). Pred vykonaním kontroly vykonala kontrolu DDS zameranú na plnenie povinnosti,\nvypracovania a aktualizácie programu vlastnej činnosti DDS podľa § 20 ods. 1 a 2, podľa žalobcu bol\nprogram vlastnej činnosti DDS doručený dňa 16.02.2010 a závery kontroly DDS boli zhrnuté v liste FSJ\nnazvanom ako „Vyhodnotenie programu – oboznámenie sa s kontrolnými zisteniami“ zo dňa 07.07.2010,\ndoručenom spoločnosti DDS dňa 14.07.2010.\n\n30.2. Od vykonania Kontroly DDS ( r. 2010) až do vykonania kontroly nedošlo k zmene relevantných\nposudzovaných častí programu vlastnej činnosti obsiahnutého v Manuáli (záväzného pre každú\nspoločnosť patriacu do TBG) a nedošlo ani k novelizácii Zákona vo vzťahu k obligatórnym náležitostiam\nprogramu vlastnej činnosti. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že Kontrola DDS a Kontrola\nboli odlišné v tom, že na jednej strane Kontrola DDS bola vykonaná na základe žiadosti FSJ a mala\nadministratívny charakter, na druhej strane Kontrola u žalobcu bola vykonaná na základe poverenia ako\nkomplexná kontrola dodržiavania povinností zo Zákona na mieste.\n30.3. Žalobca považuje za irelevantné, či počas Kontroly DDS došlo len k predloženiu programu vlastnej\nčinnosti DDS alebo k predloženiu Manuálu, lebo program vlastnej činnosti DDS je súčasťou Manuálu a\nna Kontrolu DDS bola predložená časť Manuálu pod názvom „Program vlastnej činnosti zameranej proti\nlegalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu“. Trvá na tom, že uplynula subjektívna\nlehota na uloženie pokuty v zmysle § 33 ods. 4 zákona lebo FSJ mohol už pri Kontrole DDS objektívne\nzistiť nedostatky programu vlastnej činnosti obsiahnutého v Manuáli vzťahujúceho sa aj na žalobcu ako\nna člena skupiny TBG. FSJ bola informovaná o tom, že program vlastnej činnosti DDS predložený pri\nKontrole DDS sa vzťahuje na celú skupinu spoločností TBG už pri v liste zo dňa 15.02.2010 a teda dňa\n16.02.2010 sa žalovaný dozvedel všetky skutkové okolnosti na možné posúdenie, či došlo k porušeniu\nzákona. Právna kvalifikácia skutku č. 2 podľa § 10 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b)\nZákona a právna kvalifikácia skutku č. 2 podľa § 15 písm. a) zákona sa vzájomne vylučujú, lebo ak\nžalobca nezisťoval KÚV, čím porušil § 10 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b) Zákona,\ntak sa ani nemohol dostať do fázy, ktorá je výsledkom zisťovania KÚV. Taktiež sa podrobne vyjadril\nk záverom v rozsudku sp. zn. 6Asan/1/2018 zo dňa 17.4.2019.\n31. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 08.12.2020 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.03.2020. Podľa\njeho tvrdenia oboznámenie s kontrolnými zisteniami nebolo jediným podkladom rozhodnutia, ktorý\nprvostupňový správny orgán v intenciách zásady voľného hodnotia dôkazov vyhodnocoval a bolo\nvo výlučnej pôsobnosti správneho orgánu ako vyhodnotí skutkové závery zachytené v oboznámení\ns kontrolnými zisteniami. Správne konanie vo veci uloženia pokuty začal správny orgán z úradnej\npovinnosti, nie len na základe zistení uvedených v oboznámení s kontrolnými zisteniami č. PPZ-NKAFSJ2-17-003/2015 zo dňa 12.8.2015, ale aj na podklade: záznamu zo začatia kontroly zo dňa 10.3.2015;\nlistinných dôkazov; zložiek jednotlivých klientov uvedených v zázname zo začatia kontroly zo dňa\n10.3.2015 ako príloha; vyjadrení povinnej osoby ako aj z vlastnej činnosti správneho orgánu. Žalovaný\nďalej:\n- Popiera, že by bolo rozhodnutie vydané bez dokazovania. Účastník konania nemôže bez ďalšieho\nnamietať porušenie práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces postupom alebo rozhodnutím\nadministratívneho, prípadne súdneho orgánu, pokiaľ na ich účinnú ochranu neposkytol zákonom\npožadovanú súčinnosť, prípadne ju poskytol spôsobom, v rozsahu a lehote, keď je príspevok na ochranu\ntýchto práv nulový (uznesenie ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 342/2012 zo dňa 13.09.2012), Do administratívneho\nspisu nazreli dňa 20.11.2015 F. H. L. a C. H. A., ale povinná osoba nenavrhla doplniť dokazovanie.\n- FSJ vykonala dokazovanie v súlade so zákonom, všetky použité dôkazy pri rozhodovaní tvorili obsah\nspisového materiálu a žalobca mal možnosť sa s nimi oboznámiť. FSJ nemala povinnosť vykonať\nďalšie dokazovanie, dôkazmi získanými pri kontrole a počas konania presne a úplne zistila skutočný\nstav a nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania ( § 32 ods. 1 Správneho poriadku). Už počas\nkonania o uložení pokuty sa mohol žalobca oboznámiť s obsahom spisu a podkladom rozhodnutia, ale\nučinil tak až po vydaní prvostupňového rozhodnutia.\n- Nebol dôvod nariadiť ústne pojednávanie v zmysle § 21 Správneho poriadku (rozsudok NS SR sp.\nzn. 6Asan/22/2018 zo dňa 17.4.2019). Aj vzhľadom na znenie § 195 SSP žalovaný tvrdí, že v rámci\nsprávneho trestania sa nemajú aplikovať úplne všetky práva obvineného, ktoré sa uplatňujú v trestnom\nkonaní (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžhpu/1/2013 zo dňa 09.06.2015). Žalovaný má zato, že rovnaké\npráva obvineného v trestnom konaní nemôžu byť a priori uplatňované pri právnických osobách, ktoré\nsa dopustili správneho deliktu podľa tohto zákona.\n- K námietke ohľadom zmeny právnej kvalifikácie skutku žalovaný uviedol, že „podstatu skutku (z\nhľadiska súdneho trestania) tvorí konanie páchateľa a spôsobený následok tohto konania. Skutkom v\ntrestnom konaní je súhrn skutkových okolností opísaných v súvislosti so začatým sankčným konaním, a\nnie ich právne posúdenie, zmena právneho posúdenia sa totožnosti skutku netýka.“ (nález Ústavného\nsúdu ČR zo dňa 17.7.2002, sp. zn. II. ÚS 143/02). V upovedomení o začatí správneho konania bol skutok\nriadne vymedzený slovným popisom konania, ktoré bola žalobcovi kladené za vinu, a preto neskoršia\n\nzmena právnej kvalifikácie skutku nemôže mať sama o sebe vplyv na zákonnosť začatého správneho\nkonania a vydaného rozhodnutia. Čiže žalobca mal zabezpečené právo na obhajobu.\n- Osobitne sa žalovaný vyjadril k dôvodom, pre ktoré má byť napadnuté rozhodnutie v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím nezákonné vo vzťahu k jednotlivým skutkom:\na) K skutku č. 1:\n- Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že nie je sporné, že žalobca vypracoval vlastný program,\nt.j. Manuál, pretože pri kontrole v DSS v r. 2010 nebol FSJ „Manuál TBG“ predložený. Na str. 4\nprvostupňového rozhdonutia sa uvádza, že povinná osoba pri kontrole v TAM predložila „Manuál\nCompliance Tatra banka Group č. 1001, účinný od 1.1.2015“ (ďalej len „manuál“) spolu s prehľadom\nvykonaných aktualizácií, ktorý obsahuje aj program vlastnej činnosti proti legalizácii príjmov z trestnej\nčinnosti a financovaniu terorizmu v zmysle § 20 ods. 1 a 2 zákona (ďalej len „Program“), ktorý\nsa nachádza v manuály. Z tohto dôvodu program vlastnej činnosti kontrolovanej povinnej osoby so\nšpecifickým predmetom podnikania ako je spravovanie podielových fondov nemožno stotožňovať s\nmanuálom TGB, ktorý súvisí s podnikateľskou politikou celej skupiny a hlavne banky (viď manuál účinný\nod 1.1.2014, str. 15 kapitola 1. Úvod a účel). V prípade ak je tento program totožný, tak je v rozpore\ns účelom ustanovenia § 20 ods. 1 zákona, ktorý vyžaduje písomné vypracovanie programu „vlastnej\nčinnosti“ povinnej osoby. Pritom kontrola u povinnej osoby sa odlišovala od predchádzajúcich kontrol\npovinných osôb. V tomto posudzovanom prípade išlo o komplexnú kontrolu dodržiavania povinností\nzo zákona na mieste v rozsahu uvedenom v oboznámení s kontrolnými zisteniami a nielen o písomné\nvyhodnotenie programu vlastnej činnosti bez vykonania kontroly na mieste, ako v prípade DDS D. U., O..\nFSJ pri kontrole v DSS nemohla v r. 2010 predvídať, že v roku 2016 bude vykonávať kontrolu v TAM a že\npri tejto kontrole jej bude predložený „Manuál Compliance D. U. Group č. 1001, účinný od 01.01.2015“\na že žalobca bude tvrdiť, že tento istý manuál TBG bol predložený ako program vlastnej činnosti aj\npri kontrole v DSS v roku 2010. FSJ nemohla sankcionovať povinnú osobu TAM za program vlastnej\nčinnosti - Manuál TBG z roku 2015 už v roku 2010. Zotrváva na tom, že predložený program v žiadnej\nčasti neobsahoval určenie a hodnotenie rizík pre skupinu klientov (fyzické osoby – nepodnikatelia) a\npovinná osoba až dodatočne doplnila kategorizovanie týchto klientov. FSJ pri kontrole na mieste zisťuje\nskutkový stav plnenia povinností určených zákonom v čase kontroly.\n- FSJ nepopiera, že povinná osoba dodatočne doplnila kategorizovanie klientov v svojom stanovisku\nku kontrolným zisteniam zo dňa 10.9.2015, ale naďalej tvrdí, že neboli predložené pri kontrole a nie sú\nsúčasťou pri kontrole predloženého manuálu účinného od 1.1.2012, ani manuálu účinného od 1.1.2014\na ich príloh.\n- K námietke premlčania uviedol, že zistenie nedostatkov musí mať podklad v objektívnej skutočnosti,\nktorou v tomto prípade bolo oboznámenie s kontrolnými zisteniami a správne konanie sa začalo až po\nupovedomení o jeho začatí.\nb) K skutku č. 2:\n- V priebehu správneho konania sa môže meniť právna kvalifikácia správneho deliktu v závislosti na\nsústreďovaní podkladov, jej definitívne ustálenie je až v konečnom rozhodnutí ( rozsudok NSS ČR č. k.\n5 Afs 89/2009 -120 zo dňa 28.7.2010).\n- Popiera, že by sa žalobcovi kládlo za vinu nezisťovanie KÚV, ale je to neidentifikovanie konečného\nužívateľa výhod, ... (ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia). Plnenie povinností\nidentifikácie konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie je\nobsiahnuté v čl. 4.3.1. Základná starostlivosť (str. 57) a v čl. 5.1.6.2.1. Povinná osoba zisťuje KÚV bez\nohľadu na riziko legalizácie a financovania terorizmu.\n- K klientovi „Nadácia otvorenej spoločnosti“ žalovaný poukázal na to, že povinná osoba v predložených\ndokumentoch uviedla, že „KÚV- neexistuje“ (odvolávajúc sa na § 9 písm. b) bod 5 zákona), preto podľa\nžalovaného neidentifikovala KÚV postupne v zmysle § 9 písm. b) bod 4, 5 a 6 zákona a neprijala\nprimerané opatrenia na overenie jeho identifikácie. Žalobca pri kontrole ani počas správneho konania\nnedoložila dôkazy, že postupovala podľa § 9 bod. č. 4 a 6 pri identifikácii KÚV a doloženie len vyhlásenia\npovinnej osoby nie je postačujúce. Povinná osoba neprijala opatrenia na zistenie vlastníckej a riadiacej\nštruktúry klienta pri vykonávaní základnej starostlivosti v zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zákona.\n- V prípade spol. Moravia Steel Middle East Ltd. povinná osoba neidentifikovala KÚV a neprijala\nprimerané opatrenia. V stanovisku TAM ku kontrolným zisteniam v prílohe č. 2 povinná osoba uviedla ako\nKÚV (vlastníka) spoločnosť MINERFIN a.s., IČO: 31401333, čo nezodpovedá identifikácii KÚV v zmysle\n§ 9 písm. b) zákona, podľa ktorého má ísť o fyzickú osobu. Pritom nie len zákon ako aj program povinnej\n\nosoby definuje KÚV ako fyzickú osobu, v prospech ktorej sa obchod vykonáva. AK KÚV neexistuje, bol\npovinný postupovať podľa § 15 písm. a) zákona.\nc) K skutku č. 3:\n- Nie je povinnosťou povinnej osoby zistiť pôvod finančných prostriedkov, pokiaľ toto nie je v jej\nmožnostiach, ale jej povinnosťou je zisťovať kroky na zistenie takejto skutočnosti\n- Povinná osoba voči klientovi nevykonala základnú starostlivosť, keď miesto zisťovania finančných\nprostriedkov, tento predpokladala\n- Povinná osoba v uvedených 18 prípadoch, mala minimálne priamym kontaktovaním klientov zistiť\npôvod finančných prostriedkov a o tomto úkone predložiť pri kontrole, resp. v celom konaní hodnoverný\ndôkaz, čo však neurobila. Povinná osoba nesplnila dôležitú povinnosť „zistenia pôvodu finančných\nprostriedkov“ v predmetných 18. prípadoch, ako je to opísané aj v odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia.\n- Riziko klienta musí byť posudzované komplexne s prihliadnutím na všetky rizikové komponenty\nv zmysle § 10 ods. 4 zákona. Je irelevantné, akým stupňom rizikovosti si povinná osoba označí\nsvojho klienta, ak riziko legalizácie riadne neidentifikuje. Povinná osoba pri posudzovaní klientov s\nrizikovým stupňom 3 nebrala do úvahy aj možnú neobvyklosť vyplývajúcu z rizika konkrétneho obchodu\n(napr. nezvyčajne vysoká hodnota obchodu, ktorá v jednotlivých prípadoch predstavovala hodnotu\nnad 1.000.000,- eur). Pri klientovi so zvýšeným rizikovým stupňom a jeho obchodoch, ktoré môžu\nnapĺňať znaky NOO v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona, nemožno k tomuto klientovi vykonávať len\nzákladnú starostlivosť bez zohľadnenia určitého rizika legalizácie a financovania terorizmu. Zvýšená\nrizikovosť klienta bola preukázaná aj tým, že povinná osoba sa pokúšala vykonať opatrenia na zistenie\npôvodu (avšak dostatočne pôvod nezistila) v zmysle § 10 ods. 1 písm. d) zákona. Pri zvýšenom riziku\nklienta a vysokej hodnote jeho obchodov, rozsah vykonanej starostlivosti povinnou osobou nemohol\nbyť primeraný a zodpovedať možnému riziku legalizácie bez toho, aby povinná osoba zisťovala pôvod\nfinančných prostriedkov v zmysle § 10 ods. 1 písm. d) zákona. Preukázanie plnenia povinností podľa\nzákona je možné iba písomnými dokladmi ( rozsudok NS SR sp. zn. Sžo/134/2008).\nd) K skutku č. 4:\n- V prípade obchodnej operácie klienta N. K. T. ( presne špecifikované vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia) bol naplnený znak jednej z foriem NOO uvedených v bode 4.2 Programu, lebo povinná\nosoba neohlásila uvedenú NOO FSJ bez zbytočného odkladu. Hlásenie o NOO bolo zo strany D. U.\nO. podané FSJ až dňa 8.2.2012, ale k vykonaniu NOO došlo dňa 16.1.2012, t.j. hlásenie o NOO bolo\npodané s časovým odstupom 22 dní. V čase, keď D. U., O. podala na FSJ hlásenie o NOO na osobu\nT. N. K., FSJ nemohla vedieť, že sa\n- V prípade klienta E. L. sa naplnili znaky neobvyklej obchodnej operácie (ďalej len „NOO“) v zmysle § 4\nods. 1 a § 4 ods. 2 písm. b), g) zákona (obsiahnuté aj v Programe na str. 45) s poukazom na skutočnosť,\nže uvedené finančné prostriedky boli na účet povinnej osoby prevedené z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX,\nktorého majiteľom je spoločnosť VV-Agro, s.r.o. (ktorá už bola predmetom niekoľkých hlásení o NOO\npre podozrenie z daňovej trestnej činnosti) a to dňa 21.12.2012, kedy Silvester Viskupič nemal žiadny\nprávny vzťah k uvedenej spoločnosti.\n- Žalovaný je toho názoru, že v rozhodnutí je výška pokuty odôvodnená. Pri určovaní výšky pokuty\nsprávny orgán vychádzal zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej aj generálnej prevencie\na to vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu, dĺžke jeho trvania, ako aj objektu správneho deliktu\n– záujmu spoločnosti na zabránení legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu, ako\naj ekonomickej situácii povinnej osoby. Bola posudzovaná výška jednotlivých obchodov v 18 prípadoch\nklientov so stupňom rizika legalizácie klienta č. 3, pri ktorých nebolo preukázané zistenie pôvodu\nfinančných prostriedkov, ktorých hodnota dosiahla výšku XX.XXX.XXX eur, ako aj na výšku obchodov\nv 2 prípadoch neohlásenia NOO v hodnote spolu X.XXX.XXX,XX eur. K námietke zaujatosti vznesenej\nv správnom konaní uviedol, že námietka bola podaná oneskorene. Žalobca sa opätovne vyjadril k veci\npodaním zo dňa 27.1.2022.\n32. Žalobca vo vyjadrení z 22.10.2025 uviedol, že na Kontrolu DDS poukazoval už v rámci Kontroly\nv roku 2015, konkrétne v podaní z 10.9.2015 a žalovaný na to reagoval v odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia aj napadnutého rozhodnutia. Žalovaný však v ďalšom svojom vyjadrení , zasielanom na\nvýzvu správneho súdu, uviedol, že došlo k skartovaniu súdneho spisu ohľadom Kontroly DDS. Preto\n\npodľa žalobcu žalovaný ani nemal záujem nikdy preukázať pravdivosť svojho tvrdenia o rozdielnosti\nKontroly DDS a Kontroly. Dal súdu do pozornosti, že k skartovaniu administratívneho spisu došlo až\npo rozhodnutí NS SR, ktorý zrušil rozsudok krajského súdu. Žalobca naďalej tvrdí, že Kontrola DDS\na Kontrola u žalobcu v r. 2015 nie sú samostatné kontroly, lebo DDS aj žalobca sú súčasťou skupiny\nTBG, ako dcérske spoločnosti banky, na obe sa vzťahuje ten istý program vlastnej činnosti zameranej\nproti legalizácii a financovaniu terorizmu.\n33. Žalovaný v podaní zo dňa 08.09.2025 uviedol, že preskúmavanej veci ide o dve samostatné\nkontroly, ktoré sa týkali rozdielnych právnych subjektov: a) kontrola FSJ počas roku 2015 v spoločnosti\nTatra Asset Management, správ. spol., a.s., vedená pod č. PPZ-NKA-FSJ2-17/2015; b) kontrola FSJ\nv roku 2010 v spoločnosti Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, a.s., vedená pod č. PPZBOK-FP-II-45/2010, zameraná na plnenie povinnosti vypracovania a aktualizácie Programu vlastnej\nčinnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti vypracovaný podľa § 20 ods. 1 zákona\nč. 297/2008 Z. z., táto kontrola dňa 12.08.2010 ukončená bez návrhu na uloženie sankcie. Žalovaný\nzaslal Krajskému súdu v Bratislave originál administratívneho spisu sp. zn. PPZ-NKA-FSJ2-17/2015 so\nstanoviskom k žalobe, ale nedisponuje spisovým materiálom sp. zn. PPZ-BOK-FP-II-45/2010, lebo spis\nbol skartovaný, keďže uplynula zákonná archivačná lehota.\n34. Žalobca vo vyjadrení z 01.09.2025 uviedol, že ním uvádzaná kontrola DDS z roku 2010 bola\nvykonaná Spravodajskou jednotkou finančnej polície Prezídia Policajného zboru (neskôr Finančná\nspravodajská jednotka Prezídia Policajného zboru) a jej závery boli obsiahnuté v dokumente\n„Vyhodnotenie programu – oboznámenie sa s kontrolnými zisteniami“ zo dňa 07.07.2010 č. PPZ-BOKFP-II-45-002/2010). Reagujúc na výzvu správneho súdu, ktorý obsah výzvy koncipoval v zmysle záverov\nrozsudku NS SR č. k. 6Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019 uviedol, že:\n- Kontrolou DDS sa kontrolovalo dodržiavanie povinností podľa Zákona.\n- Kontrola bola vykonaná v spoločnosti Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, a.s. (ďalej aj\n„DDS“).\n- Predmetom Kontroly DDS bolo preverenie, či povinná osoba plní svoje povinnosti vypracovať a\naktualizovať program vlastnej.\n- Kontrola DDS bola zameraná na to, či program vlastnej činnosti povinnej osoby bol vypracovaný v\nsúlade s § 20 ods. 1 a 2 písm. a) až k) Zákona. Kontrola DDS bola teda zameraná aj na to, či predmetný\nprogram vlastnej činnosti obsahuje: (i) spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (§ 20\nods. 2 písm. b) Zákona); (ii) spôsob hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4 Zákona (§ 20 ods. 2\npísm. c) Zákona); (iii) určenie osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním\nterorizmu a zabezpečuje ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a priebežný.\n- Vykonanou Kontrolou DDS bolo zistené, že kontrolovaný program vlastnej činnosti bol vypracovaný v\nsúlade s § 20 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až k) Zákona.\n- V rámci Kontroly DDS sa posudzoval „Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a\nfinancovaniu terorizmu“, ktorý bol súčasťou Manuálu Compliance Tatra banka Group účinného od\n01.01.2010 (ďalej aj „Manuál“).\n- Tvrdil, že aj pri kontrole žalobcu išlo o kontrolu dodržiavania povinností podľa Zákona. Ďalej že DDS\nje rovnako ako žalobca členom skupiny Tatra banka Group (ďalej aj „TBG“) a na oboch sa vzťahuje\nrovnaký program vlastnej činnosti vypracovaný podľa § 20 Zákona.\n- K svojmu vyjadreniu predložil okrem iného aj oboznámenie s kontrolnými zisteniami zo dňa 7.7.2010,\nktorý vypracovalo FSJ.\nV.\nRelevantná právna úprava\n35. Žaloba žalobcu bola na Krajský súd v Bratislave doručená dňa 22.04.2016, t.j. za účinnosti\nObčianskeho súdneho poriadku. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon\nč. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok, preto súd s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 1 SSP vo veci rozhodol\npodľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.\n36. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n\n37. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023\n(ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n39. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n40. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n41. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku\nklientovi zahŕňa a) identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie, b) v závislosti od rizika legalizácie\nalebo financovania terorizmu identifikácia konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení\nna overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry\nklienta, ktorý je právnickou osobou alebo združením majetku, c) získanie informácií o účele a plánovanej\npovahe obchodného vzťahu, d) vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu, vrátane\npreskúmania konkrétnych obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či\nvykonávané obchody sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho podnikateľskom profile\na prehľade možných rizík spojených s klientom, a v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania\nterorizmu zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov\nalebo informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi.\n42. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z.z. povinná osoba je povinná vykonať základnú starostlivosť\nvo vzťahu ku klientovi a) pri uzatváraní obchodného vzťahu, b) pri vykonaní príležitostného obchodu\nmimo obchodného vzťahu v hodnote najmenej 15 000 EUR, pričom nezáleží na tom, či je obchod\nvykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť\nprepojené, c) ak je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu bez\nohľadu na hodnotu obchodu, d) pri pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti predtým získaných\nidentifikačných údajov o klientovi, alebo e) ak ide o výplatu zostatku zrušeného vkladu na doručiteľa.\n43. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. povinná osoba určí rozsah starostlivosti vo vzťahu\nku klientovi primerane s ohľadom na riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Riziko legalizácie\nalebo financovania terorizmu na účely tohto zákona posudzuje povinná osoba v závislosti od klienta,\ndruhu obchodu, obchodného vzťahu alebo konkrétneho obchodu. Povinná osoba je povinná pri kontrole\npreukázať, že rozsah starostlivosti, ktorú vykonala vo vzťahu ku klientovi, je primeraný v závislosti od\nrizika legalizácie alebo financovania terorizmu.\n44. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. povinná osoba je povinná písomne vypracovať a\naktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu (ďalej len\n\"program\") v štátnom jazyku. Povinná osoba je povinná aktualizovať program v súvislosti so zmenou\npredmetu činnosti povinnej osoby.\n45. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. program musí obsahovať\na) prehľad foriem neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu činnosti povinnej osoby,\nb) spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi,\nc) spôsob hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4.\n46. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. finančná spravodajská jednotka uloží právnickej osobe\na fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu do\na) 165 969 eur, ktorá nesplní alebo poruší niektorú z povinností ustanovenú týmto zákonom v § 10 ods.\n1 až 4, 6 až 11, § 11 ods. 3, § 12, § 14 až 17 a § 20,\n\nb) 99 581 eur, ktorá nesplní alebo poruší niektorú z povinností ustanovenú týmto zákonom v § 18 ods.\n1, § 19 ods. 2 až 4, § 21, § 24 ods. 1 až 4, § 30 ods. 1 a 2,\nc) do 66 387 eur, ktorá nesplní alebo poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom, ak nie je uvedená\nv písmenách a) alebo b).\n47. Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z. pri určovaní výšky pokuty finančná spravodajská jednotka\nprihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a prípadne opakované neplnenie\nalebo porušovanie povinností ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe.\n48. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. pokutu podľa odseku 1 alebo 2 možno uložiť do jedného\nroka odo dňa, keď porušenie povinnosti finančná spravodajská jednotka zistila, najneskôr do piatich\nrokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.\n49. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. povinná osoba vykoná základnú starostlivosť podľa § 10\na zvýšenú starostlivosť podľa § 12 aj vo vzťahu k existujúcim klientom v závislosti od rizika legalizácie\nalebo financovania terorizmu do 31. decembra 2009.\nVI.\nKonanie na správnom súde, pojednávanie\n50. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 1S/92/2016 pred Krajským súdom\nv Bratislave (ďalej len „KS v Bratislave“), ktorý rozhodol rozsudkom č. k. 1S/92/2016 -159 zo dňa\n01.12.2016 a bol Najvyšší súd SR ho zrušil rozsudkom č. k. 6 Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019,\nvec bola vrátená KS v Bratislave na ďalšie konanie, veci bola pridelená sp. zn. 1S/107/2019. Následne\nsúd konal v intenciách záverov predmetného rozsudku NS SR.\n51. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva\nv správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nPred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/107/2019. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.\n52. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj ako „SSP“) opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v súlade s právnym\nnázorom NS SR vysloveným v rozsudku č. k. 6 Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019 a na pojednávaní\ndňa 18. decembra 2025 rozsudkom žalobu zamietol.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n53. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bol\nzamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená\npodľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. pokuta vo výške 25.000 eur za nesplnenie povinností,\nuvedené v štyroch bodoch prvostupňového rozhodnutia: 1/ nesplnenie povinností uvedených v § 20 ods.\n1, ods. 2 písm. b), c) a h) zákona v spojení s 10 ods. 4 zákona; 2/ nesplnenie povinností podľa § 10 ods.\n2 písm. a), § 10 ods. 1 písm. b) a § 15 písm. a) zákona, 3/ § 10 ods. 2 písm. a), b), § 10 ods. 1 písm. d)\na § 30 ods. 3 zákona, 4/ nesplnenie povinností podľa§ 17 ods. 1 zákona.\n54. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a\npostupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou\nnapadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými\na procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách žalobných dôvodov musí preskúmavať aj\nzákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna\nčinnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc\n\nstanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj\npovinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má\nzákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\n55. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu\ndôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu\nbolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho\norgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania\npred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n56. Súd súc viazaný závermi kasačného súdu a jeho právnym názorom v rozsudku č. k. 6Asan/1/2018\n- 328 zo dňa 17.04.2019 postupoval v jeho intenciách.\n57. K skutku 1/ (nesplnenie povinností uvedených v § 20 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) a h) zákona v spojení\ns 10 ods. 4 zákona):\n- Správny súd konajúc v zmysle pokynov rozsudku NS SR č. k. 6Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019\nvyzval žalovaného: (i) predložiť kompletný spis ohľadom kontroly FSJ z roku 2010, k čomu sa vyjadroval\nv súvislosti s skutkom 1 z napadnutého rozhodnutia.; (ii) presne špecifikovať kontrolu z roku 2010:\na) o akú kontrolu sa jedná, b) ktorého subjektu sa týkala, c) predmet kontroly, d) na aké skutočnosti\nbola kontrola zameraná, e) aké boli závery kontroly, f) doložiť kópiu manuálu alebo programu vlastnej\nčinnosti, ktorý bol ku kontrole predkladaný. Taktiež vyzval žalobcu špecifikovať kontrolu z roku 2010,\no ktorú opieral svoju argumentáciu v žalobe ohľadom skutku č. 1 a to: a) o akú kontrolu sa jedná, b)\nktorého subjektu sa týkala, c) predmet kontroly, d) na aké skutočnosti bola kontrola zameraná, e) aké\nboli závery kontroly.\n- Po zabezpečení si podkladov a oboznámení sa s obsahom predložených listín súd zistil, že žalovaný\nv odpovedi na výzvu súdu oznámil, že medzi časom skartoval listiny týkajúce sa kontroly z roku 2010\nv spoločnosti DDS D. U., O.. Z obsahu písomného oboznámenia Prezídia Policajného zboru, Úrad boja\nproti organizovanej kriminalite SJF polície s kontrolnými zisteniami zo dňa 7.7.2010, ktorý súdu predložil\nžalobca, vyplýva, že kontrola DDS D. U., O. bola zameraná na plnenie povinností a to vypracovanie\na aktualizáciu programu podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona. Bolo konštatované, že DDS D. U., O. jej doručila\npísomnosť „Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti“. Predmetom\nspoločnosti DDS Tatra banky, a.s. bolo vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov na účel\nvykonávania doplnkového dôchodkového sporenia a že bola zaradená medzi povinné osoby podľa §\n5 ods. 1 písm. b) bod 10 Zákona.\n- Súd sa najprv vysporiadal so žalobnou námietkou o uplynutí lehoty na uloženie pokuty pre správny\ndelikt uvedený v skutku 1/ a dospel k záveru, že námietka je nedôvodnou. Z listín doložených žalovaným\nsúd zistil, že pre FSJ nebol v roku 2010 doručený Manuálu Compliciance D. U. Group č. 1001 účinný\nod 01.01.2015, ktorého obsahom mal byť žalobcom vypracovaný Program vlastnej činnosti zameraný\nproti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Už aj z logiky veci vyplýva, že\nak nadobudol predmetný manuál účinnosť od 01.01.2015, tak nemohol byť predkladaný v roku 2010.\nJe pravdou, že v roku 2010 bol pre FSJ predkladaný Manuál Compliance D. U. Group č. 1001, ale\ntýkal sa kontroly ohľadom písomného vyhodnotenia programu vlastnej činnosti spoločnosti DDS Tatra\nbanky, a. s. a nie žalobcu, a nešlo o kontrolu na mieste. Z toho si súd ustálil, že žalovaný sa o skutku\nžalobcu, ktorý je správnym deliktom, nedozvedel v roku 2010 a ani v deň kontroly na mieste, kedy\nmal žalobca predložiť požadované doklady. Správny orgán sa s predloženými podkladmi musí najskôr\noboznámiť, overiť hodnovernosť všetky tvrdenia a zistenia a predovšetkým posúdiť všetky právne\nvýznamné skutočnosti z hľadiska ich dôkaznej hodnoty a ich právnej kvalifikácie. Dňa 10.03.2015 bola\nu žalobcu začatá kontrola na mieste ohľadom plnenia povinností ustanovených zákonom č. 297/2008\nZ. z. S ohľadom na účel plynutia prekluzívnej lehoty posudzoval okamih začiatku plynutia subjektívnej\nlehoty s ohľadom na prítomnosť zásadných skutkových zistení, ktoré umožňujú orgánu verejnej správy\n\nidentifikovať porušenie zákonných povinností a ktoré zistenia odôvodňujú ďalší postup v kontrole resp.\nv administratívnom konaní (rovnaký názor vyslovil NS SR v rozsudku sp. zn. 5 Asan/20/2018 zo dňa\n02.07.2020). V tejto fáze preverovania plnenia povinností povinnej osoby preto nie je nutné mať zo strany\norgánu verejnej správy nepochybne preukázané, že k porušeniu povinnosti došlo, avšak postačuje,\nže o tejto skutočnosti nadobudol dôvodné podozrenie. Z rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva,\nže o porušení povinnosti sťažovateľa vyplývajúcich zo zákona č. 297/2008 Z. z., pre ktoré došlo k\nuloženiu pokuty, nadobudli vedomosť v deň začatia kontroly u žalobcu na mieste pri predložení listín\na osobitne pri nepredložení listiny - Programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov\nz trestnej činnosti a financovaniu terorizmu ( či už ako samostatný dokument alebo súčasť iného\ndokumentu, pr. Manuálu). Pokiaľ boli v priebehu kontroly sťažovateľom predkladané orgánu verejnej\nsprávy i ďalšie doklady, z ktorých pri uložení sankcie vychádzal, táto skutočnosť nič nemení na závere,\nže k poskytnutiu relevantných dokladov, umožňujúcich identifikovať porušenie konkrétnej povinnosti\nsťažovateľom, došlo dňa 10.03.2015, kedy začala plynúť subjektívna prekluzívna lehota na uloženie\nsankcie za tento správny delikt a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 05.11.2015, v rámci\nzákonnej subjektívnej prekluzívnej lehoty § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z.\n- Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca doručil správnemu orgánu až dodatočne Manuál\nCompliance D. U. Group č. 1001, účinný od 01.01.2015, ktorý obsahuje na str. 40 až 86 aj program\nvlastnej činnosti proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu (ďalej len „Program“).\nAvšak z obsahu manuálu účinného od 01.01.2014, kapitoly I. Úvod a účel ( str. 15) vyplýva, že predmetný\nmanuál súvisí s podnikateľskou politikou celej skupiny a nie je vlastný len pre žalobcu.\n- Námietka žalobcu, že program obsahuje všetky náležitosti v zmysle §20 zákona, je nedôvodnou. Súd\nsa oboznámil podrobne s obsahom Manuálu aj Programu, ktorý bol pre FSJ predložený až po dni kontroly\nnamieste a zistil, že v programe absentujú náležitosti tak ako ich určuje ustanovenie § 20 ods. 1, 2\npísm. b), c) a h) zákona. Žalovaný riadne v prvostupňovom rozhodnutí ( str. 5,6) odôvodnil, prečo\npredmetné náležitosti absentujú. Síce boli v Programe články označené slovne ako „spôsob vykonávania\nstarostlivosti vo vzťahu ku klientovi“-čl. 4.3. ( str. 57-59 programu), „spôsob hodnotenia a riadenia rizík\npodľa § 10 ods. 4“ –čl. 4.5., 4.6. ( str. 59-63 Programu) a „Určenie osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu\npred legalizáciou a financovaním terorizmu a zabezpečuje ohlasovanie NOO a priebežný styk s FSJ“ –\nčl. 4.12. ( str. 71 Programu), súd dal za pravdu žalovanému, že nejde o to či to bude osoba jedna alebo\nviacero, ale aby bola označená osoba, ktorá niesť zodpovednosť v zmysle zákona.\n- Žalovaný v rozhodnutí dostatočne vysvetlil, prečo mal žalobca vychádzať zo svojho vlastného programu\nvlastnej činnosti, kde mal mať upravenú povinnosť zisťovať pôvod finančných prostriedkov v zmysle\nustanovenia § 10 ods. 1 písm. d) zákona, a nie odkazovať na postup upravený v Manuáli ( čl. 4.8.1\nPrevencia – časť 2.4.3 Poznaj svojho klienta), aj to aj napriek tomu, že žalobca je len správcom\npodielových fondov konajúci na pokyny od D. U., O. ( nákup alebo predaj podielových listov) a majú\nmedzi sebou uzavretú zmluvu o sprostredkovaní. Totiž povinnosť žalobcovi vyplýva z toho, že je\npovinným subjektom podľa § 5 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona, má vlastnú povinnosť zisťovať pôvod\nfinančných prostriedkov, pričom D. U., O. je povinnou osobou podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona.\n- Nedôvodnými sú aj námietky, že zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom administratívneho spisu,\nže na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tomto prípade\nišlo o kontrolu na mieste a jednoznačne z nej vyplynulo, že v deň kontroly na mieste žalobca nepredložil\nsprávnemu orgánu Program vlastnej povinnej činnosti. Irelevanntou je aj námietka o nepreskúmateľnosti\npre nedostatok odôvodnenia, lebo žalovaný jasne svoje závery odôvodnil.\n58. K skutku 2/ (nesplnenie povinností podľa § 10 ods. 2 písm. a), § 10 ods. 1 písm. b) a § 15 písm.\na) zákona), súd uvádza, že pri žalobných námietkach týkajúcich sa tohto skutku vychádzal z právnych\nzáverov kasačného súdu z rozsudku č. k. 6 Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019 ( bodov 155 a 156),\ns ktorými sa stotožňuje:\n- „Bod 155.: tento výrok korešponduje s jeho dôvodmi, obsiahnutými v rozhodnutí žalovaného, v ktorých\nje dostatočne a jednoznačne identifikovaný subjekt (subjekty) a ich bankové operácie vykonávané\npovinnou osobou (žalobcom), ktoré boli predmetom kontroly. Kontrolné zistenia FSJ sú vymedzené v\nrozhodnutí žalovaného presne, určite a nezameniteľne, keď zo zákona č. 297/2008 Z. z. a ani zákona č.\n\n71/1967 Zb., na ktorú aplikáciu v ust. § 33 ods. 7 zákon č. 297/2008 Z. z. odkazuje, nevyplývajú osobitné,\nšpecifické kritériá vymedzenia skutku iného správneho deliktu podľa zákona č. 297/2008 Z. z.“\n- „Bod 156.: ........správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí vymedzil určite, jasne, zrozumiteľne a\nnezameniteľne predmet konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte tak, aby sankcionované\nkonanie nebolo zameniteľné s iným konaním v súlade s ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku, ako aj so\nzásadou ne bis in idem. Žalobca bol od začatia správneho konania informovaný o tom, akým konaním\nmal byť spáchaný správny delikt, pričom toto konanie bolo dostatočne identifikované, najmä okruhom\nklientov, ďalej označením interného predpisu, na základe ktorého žalobca určil týmto klientom kategóriu\nrizika, definovaním povinnosti, ktorú žalobca zanedbal a údajom o tom, dokedy si mal túto povinnosť\nvoči existujúcim klientom splniť. V rozhodnutí žalovaného spojeným s prvostupňovým rozhodnutí v jeho\nodôvodnení je uvedené obdobie, za ktoré bola kontrola u žalobcu vykonaná. Pokiaľ ide o namietané\nnedostatočné vymedzenie miesta spáchania skutku, je súd toho názoru, že kategóriu rizika u vyššie\noznačených klientov určil žalobca centrálne na základe Manuálu Compliance Tatra Banka Group a z toho\nvyplývajúcu starostlivosť voči klientom nevykonal, nie je miestne vymedzenie protiprávneho konania\nrelevantné, v ktorej pobočke žalobcu mali títo klienti vedené účty. V napadnutom rozhodnutí je správny\ndelikt presne vymedzený a z jeho vymedzenia je zrejmé za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý .“\n- Ostatné žalobné body týkajúce sa výroku 2 (v ods. 11 tohto rozsudku) súd vyhodnotil ako nedôvodné,\nlebo išlo o kontrolu na mieste u povinnej osoby, ktorá bola povinná na mieste preukázať písomne\nsplnenie zákonných povinností v zmysle § 30 ods. 3 zákona, ale nepreukázala, nepredložila napr. ani\ndokument obsahujúceho hodnotenie rizikovosti fyzických osôb. Z obsahu rozhodnutí správnych orgánov\nvyplýva, že sankcia bola žalobcovi uložená z dôvodu, že v programe nemal uvedenú osobu v zmysle §\n20 ods. 2 písm. h) zákona, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu\na zabezpečuje ohlasovanie NOO a priebežný styk s FSJ; mal určené osoby ale len na výkon činnosť\npodľa zákona č. 297/2008 Z. z. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ako jedinú listinu\nna preukázanie jeho postupu v zmysle § 9 bod č. 4 a 6 zákona pri identifikácii KUV doložil jeho vlastné\nvyhlásenie, že vždy postupuje v súlade so zákonom. Takýto dôkaz je irelevantným. Iný kvalifikovaný\ndôkaz v administratívnom konaní doložený nebol. Súd dal za pravdu žalovanému, že ani dodatočne\npredloženými dokladmi ohľadom zisťovania konečného užívateľa výhod (ďalej len „KUV“) pri spoločnosti\nMoravia Steel Middle East Ltd. Žalobca ako povinná osoba neidentifikoval KUV v zmysle § 9 písm.\nb) zákona, KUV bol uvádzaný vlastník spoločnosti Moravia Steel Middle East Ltd.: MINERFIN a. s.\na spoločnosť A. S. bola označená ako zástupca majiteľa a nie ako KUV. Čiže žalobca zodpovedá za\nporušenie povinnosti danej § 15 písm. a) zákona.\n59. K skutku 3/ (nesplnenie povinností podľa § 10 ods. 2 písm. a), b), § 10 ods. 1 písm. d) a § 30 ods.\n3 zákona), súd uvádza, že pri žalobných námietkach týkajúcich sa tohto skutku vychádzal z právnych\nzáverov kasačného súdu z rozsudku č. k. 6 Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019 ( bodov 157. až164.),\ns ktorými sa stotožňuje:\n- „Porušenie povinností vymedzených v § 30 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. ( v znení účinnom v čase\nrozhodovania správnych orgánov) nie je porušením povinností z § 30 ods. 3 Zákona, nie je správnym\ndeliktom, toto ustanovenie upravuje povinnosti povinnej osoby poskytovať finančnej spravodajskej\njednotke na požiadanie informácie a písomné doklady o plnení povinností podľa § 20. Pri 18-tich\nobchodných transakciách nebolo síce uvedené, o aký obchodný vzťah povinnej osoby, t.j. žalobcu\na uvedeného klienta sa jedná (či podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. alebo § 10\nods. 2 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z./). Každá z 18 transakcií mohla byť posudzovaná, vzhľadom\nna jej individuálne skutkové okolnosti, buď ako transakcia pri uzatváraní obchodného vzťahu alebo\npri vykonávaní realizácie príležitostného obchodu. Presná špecifikácia § 10 ods. 2 písm. a) ani §\n10 ods. 2 písm. b) zákona vo vzťahu k jednotlivým 18 zadokumentovaným prípadom pri skutku 3\nnemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, keď každý z uvedených 18 zadokumentovaných\nprípadov je potrebné jednoznačne charakterizovať ako obchod definovaný v § 9 písm. g) zákona.\nZákladná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi je upravená v § 10 ods. 1 písm. a) až\nd) zákona, pričom ďalšie zákonné ustanovenia vrátane § 10 ods. 2 písm. a) až e) zákona určujú\nvykonávanie základnej starostlivosti povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi /§ 10 ods. 2 písm. a), b),\nc)/ charakterom obchodnej transakcie (obchodu, obchodného vzťahu, obchodnej operácie) a iných\nskutočností. Vzhľadom na vymedzenie porušenia povinnosti pri 18 transakciách podľa § 10 ods. 1 písm.\nd) zákona neuvedenie § 10 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) zákona pri každej z 18 obchodných transakcií\nnie je vadou, ktorá by mala spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.“\n\n- Z obsahu administratívneho spisu súdu vyplynulo, že zo strany žalobcu ako povinnej osoby došlo v 18\nprípadoch k porušeniu povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 297/2008 Z. z., lebo nepreukázala\npredloženými dokladmi zistenie pôvodu finančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie alebo\nfinancovania terorizmu napriek tomu, že povinnou osobou - žalobcom bol pridelený uvedeným klientom\nnajvyšší stupeň rizika klienta č. 3 (riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu).\nPritom základná starostlivosť zahŕňa vykonanie predbežného monitorovania obchodného vzťahu,\nvrátane preskúmavania konkrétnych obchodov vykonávaných počas trvania obchodného vzťahu na\núčel zistenia, či vykonávané obchody sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho\npodnikateľskom profile a prehľade možných rizík spojených s klientom a v závislosti od rizika legalizácie\nalebo financovania terorizmu zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov a zabezpečenie aktualizácie\ndokumentov, údajov alebo iných informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi. Z týchto\ndôvodov sú žalobné námietky ( ods. 12 tohto rozsudku) týkajúce sa výroku 3 nedôvodné.\n60. Skutok 4/ (nesplnenie povinností podľa § 17 ods. 1 zákona) sa týka obchodných operácií: a) klienta\nLing Fang Yan (nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 04.01.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur a ich\nnásledný predaj dňa 16.01.2012 v celkovej hodnote X.XXX.XXX,XX eura) a b) klienta E. L., pri ktorých\nbolo žalobcovi vytýkané, že operácie neohlásil bez zbytočného odkladu. Z administratívneho spisu\nvyplynulo, že žalobca neobvyklé obchodné operácie nahlásil až dňa 08.02.2012, kedy viac čiastkových\ntransakcií ako neobvyklé posúdil. Pri žalobných námietkach týkajúcich sa skutku 4 vychádzal správny\nsúd z právnych záverov kasačného súdu z rozsudku č. k. 6 Asan/1/2018 - 328 zo dňa 17.04.2019 ( bodov\n164. až 173.), s ktorými sa stotožňuje:\n- „Ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. upravuje povinnosť povinnej osoby ohlásiť finančnej\nspravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného\nodkladu. Žalovaný vo výroku ako aj dôvodoch rozhodnutia popisuje charakter, ako aj časové súvislosti\nvykonanej obchodnej operácie, ktorú považoval za neobvyklú, vymedzuje charakter obchodnej operácie,\nklienta, ako aj časové údaje realizácie operácie ako celku, resp. jej jednotlivých čiastkových operácií.\nŽalovaný zdôvodnil lehotu, ktorú považoval za bezodkladnú na oznámenie neobvyklej obchodnej\noperácie.“\n- V prípade klienta N. K. T. žalovaný dospel k záveru, že obchodná transakcia - nákup podielov fondu\nTAM-DEF 04.01.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur a ich následný predaj 16.01.2012, v celkovej hodnote\nX.XXX.XXX,XX eura, je transakcia, ktorá naplnila znak neobvyklej obchodnej operácie, ktorú povinná\nosoba – žalobca neohlásil bez zbytočného odkladu, keď ohlásenie tejto transakcie vykonala povinná\nosoba až 08.02.2012, ak k realizácii i tejto neobvyklej obchodnej operácie došlo, podľa žalovaného,\n16.01.2012. Podľa žalovaného k ohláseniu neobvyklej obchodnej operácie došlo s odstupom 22 dní, čo\npovažoval žalovaný za nesplnenie si povinnosti ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu bez zbytočného\nodkladu.\n- V prípade obchodnej operácie E. L. žalovaný konštatoval, že uvedená osoba nakúpila podielové\nfondy TAM-DEF dňa 21.12.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur a išlo o neobvyklú obchodnú operáciu\nz dôvodu, že finančné prostriedky boli na účet povinnej osoby prevedené z účtu špecifikovaného\nžalovaným v rozhodnutí, ktorého majiteľom je spoločnosť VV-Agro, s. r. o., ktorá už bola predmetom\nniekoľkých hlásení o neobvyklej obchodnej operácii pre podozrenie z daňovej trestnej činnosti, a to dňa\n21.12.2012, keď Silvester Viskupič nemal žiadny právny vzťah k uvedenej spoločnosti. Žalovaný jasne\nkonštatoval, že povinná osoba - žalobca uvedenú operáciu nevyhodnotila ako neobvyklú obchodnú\noperáciu a následne ju ako neobvyklú obchodnú operáciu neohlásila finančnej spravodajskej jednotke\nbez zbytočného odkladu.\n- Žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne vymedzil a zdôvodnil lehotu, ktorú považoval za lehotu,\nv ktorej bol žalobca povinný bezodkladne oznámiť neobvyklú obchodnú operáciu. Z rozhodnutia\nžalovaného (z jeho výroku, odôvodnenia), časového harmonogramu obchodov, identifikácie obchodov a\nšpecifikácie operácie, ktorú považoval žalovaný za neobvyklú obchodnú operáciu, z časového horizontu\nvykonávania tejto operácie, ako aj rozsahu finančných prostriedkov, ktoré boli predmetom finančných\noperácií, je dostatočne vymedzená obchodná operácia, ktorú hodnotil žalovaný správny orgán a v\nktorom došlo k porušeniu povinnosti podľa § 17 ods. 1 prvá veta zákona. Vymedzenie obchodnej\ntransakcie obsahuje aj časové momenty realizácie obchodného prípadu, je dostatočným východiskom\n\npre posudzovanie konania žalobcu ako povinnej osoby v súvislosti s plnením povinnosti z § 17 ods.\n1 prvá veta zákona a správny súd uzatvára, že vzhľadom na charakter a špecifikáciu obchodnej\noperácie vymedzenej vo výroku rozhodnutia žalovaného aj v odôvodnení možno uvedenú obchodnú\noperáciu a konanie žalobcu považovať za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 17 ods. 1 prvá\nveta zákona. Žalovaný v rozhodnutí zdôvodnil bezodkladnosť posudzovaných obchodných transakcií.\nUrčenie kontrolnej lehoty majúcej charakter bezodkladnosti vyplýva z posúdenia konkrétnych časových\núdajov v posudzovanej konkrétnej obchodnej transakcii. Povinnosť žalovaného uviesť konkrétnu lehotu,\nktorú považuje za bezodkladnú, nevyplýva z ustanovenia § 17 ods. 1 ani z iných ustanovení zákona.\nHodnotenie bezodkladnosti vyplýva z vyhodnotenia konkrétnych skutkových okolností obchodnej\ntransakcie, a to označením subjektov, charakteru obchodných operácií, rozsahu použitia finančných\nprostriedkov a časového horizontu realizácie obchodných operácií a následného postupu žalobcu ako\npovinnej osoby v súvislosti s povinnosťami vymedzenými v § 17 ods. 1 zákona. Žalovaný dostatočne\npopísal a vyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia neobvyklú obchodnú operáciu vo vzťahu ku klientom N.\nK. T. a E. L., ako aj časové hľadiská ohlásenia týchto operácií.“\n- Podstatným, s čím sa správny súd musel vysporiadať aj vzhľadom na obsah žalobných bodov skutku 4\n( bližšie uvádzané v ods. 13 tohto rozsudku) je, či posudzované obchodné operácie, vymedzené v skutku\n4 boli neobvyklé obchodné operácie a či neboli nahlásené bez zbytočného odkladu. Zákon č. 297/2008\nZ.z. upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní\nlegalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. V ustanovení § 4 tento zákon definuje\ninštitút neobvyklej obchodnej operácie ako úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť\nk legalizácii alebo financovaniu terorizmu. O neobvyklú obchodnú operáciu ide aj vtedy, ak táto svojim\nobjemom alebo zložitosťou zjavne vybočuje z bežného rámca a povahy určitého druhu obchodu alebo\nobchodu určitého klienta, alebo nemá žiaden zrejmý ekonomický alebo zákonný účel, alebo pri ktorej\nsa klient odmieta identifikovať alebo poskytnúť údaje potrebné na vykonávanie starostlivosti podľa § 10\naž 12 tohto zákona. Aby povinná osoba, ktorou je aj žalobca, mohla účinným spôsobom podieľať na\nochrane oprávneného záujmu chráneného týmto zákonom, je povinná vykonávať základnú starostlivosť\ndefinovanú v § 10 a venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodom\na všetkým obchodom s nezvyčajnou povahou, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý\nzákonný účel, pričom je povinná osoba venovať osobitnú pozornosť aj každému riziku legalizácie alebo\nfinancovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z určitého druhu obchodu, z konkrétneho obchodu, alebo\nz nových technologických postupov pri vykonávaní obchodov, ktoré môžu podporovať anonymitu.\n- Neobvyklú obchodnú operáciu je povinná osoba povinná ohlásiť FSJ bez zbytočného odkladu. V tomto\nkontexte musí povinná osoba prijať náležité opatrenia, z ktorým jeden je povinnosť vypracovať program\nvlastnej činnosti zameranej na ochranu oprávnenému záujmu chráneného týmto zákonom. V správnom\nkonaní bolo zisteniami z kontroly vykonanej u žalobcu dostatočne preukázané, že tento ako povinná\nosoba nezisťoval v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu pôvod finančných\nprostriedkov u vyššie uvádzaných spoločností, nevypracúval a nehodnotil rizikové profily klientov a v\nžiadnej časti predložených programov nemal stanovené konkrétne riziká vzhľadom na predmet jeho\nčinnosti a charakter vykonávaných operácií, ktoré by odôvodňovali vykonanie tých úkonov základnej\nstarostlivosti, ktoré zákon viaže na podmienku podľa § 10 ods. 1 písm. b/ a d/, § 10 ods. 8 a 11 zákon.\nŽalobca v samotnom konaní nepreukázal, že základnú starostlivosť v zmysle uvedeného ustanovenia\nzákona vykonával a o tomto jeho tvrdení nepredložil ani súdu dôkaz, nemožno za právne relevantné\npovažovať jeho námietky, že takúto základnú starostlivosť vykonával. Správnosť záveru žalovaného\npodporuje i skutočnosť, že žalobca nemal v žiadnej časti predložených programov stanovené predmetné\nriziká, nemohol teda ani plniť povinnosť určenú § 10 ods. 1 písm. d/ zákona. Súd podotýka, že\nvykonávanie úkonov vyplývajúcich zo zákona nemožno zamieňať a stotožňovať s plnením povinností\npodľa zákona.\n- Súd k pojmu „bez zbytočného odkladu“ uvádza, že v ustálenej právnej praxi sa vykladá podľa\nobjektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti ( rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obdo 32/2007 zo\ndňa 29.04.2008) , a keď žalovaný vyslovil, že lehotou „bez zbytočného odkladu“ nie je doba 22 dní\nod zrealizovania obchodnej transakcie, nemožno ustáliť názor, že by to bolo v rozpore s právnym\npredpisom. Pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť rozhodne kratší časový úsek,\nčo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom lehotu 22 dní nesporne nemožno\nvykladať za lehotu bez zbytočného odkladu.\n\n- Pri prevodoch finančných prostriedkov v tak rozsiahlom objeme, ako bolo v prípade vyššie uvádzaných\nobchodných operácií, je nevyhnutné pristupovať k takýmto obchodom s veľkou obozretnosťou a venovať\nim zvýšenú starostlivosť a pozornosť. K pojmu neobvyklá obchodná operácia je nutné pristupovať\ncitlivo a s náležitou obozretnosťou, keďže opomenutím takýchto operácií by mohlo dôjsť k závažným\nnásledkom spočívajúcim v porušení ustanovení zákona. V prípade N. K. T. obchodná transakcia\n- podielové fondy TAM-DEF v hodnote XXX.XXX,- eur boli nakúpené dňa 04.01.2012 a predané\ndňa 16.01.2012, v celkovej hodnote X.XXX.XXX,XX eura, povinná osoba nahlásila transakciu až\n08.02.2012. Sú je toho názoru, že časove rozpätie od 16.01.202212 do 08.02.2012 svedčí o tom,\nže nedošlo k nahláseniu bez zbytočného odkladu. V prípade obchodnej operácie E. L. tento nakúpil\npodielové fondy TAM-DEF dňa 21.12.2012 v hodnote 900.000 eur, finančné prostriedky boli na účet\npovinného prevedené z účtu spoločnosti VV-Agro, s. r. o. dňa 21.12.2012.Vzhľadom na výšku súd ako\naj charakter peňažných operácií je súd toho názoru, že už každá jednotlivá operácia neobvyklou bola\na ako taká mala byť nahlásená osobitne.\n61. Správny súd neprisvedčil ani žalobnej námietke ohľadom neprimeranosti výšky uloženej sankcie\n25.000 eur ani ohľadom absencie jej odôvodnenia. Žalovaný sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal\nso všetkými zákonnými kritériami pre uváženie výšky sankcie v zmysle § 33 ods. 3 zákona. V podstate\nsa stotožnil so zdôvodnením výšky sankcie uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. Správny orgán\nprvého stupňa vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania tak, že povinná osoba v kontrolovanom\nobdobí nevykonávala základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v rozsahu danom § 10 ods. 1\nzákona resp. rozsah nepreukázala, pritom išlo o klientov s najvyšším stupňom rizika klienta č. 3,\npreto nemohla následne zabezpečiť ďalšie preventívne opatrenia na zníženie miery rizika legalizácie\npríjmov. Závažnosť hodnotil správny orgán aj z pohľadu, že výška obchodov v 18 prípadoch klientov\nso stupňom rizika klienta č. 3, pri ktorých nebol preukázaný pôvod finančných prostriedkov, ktorých\nhodnota je vo výške XX.XXX.XXX eur a výška obchodov v 2 prípadoch neohlásenia NOO bola v hodnote\nX.XXX.XXX,XX eur. Závažnosť nesplnenia povinnosti podľa § 17 ods. 1 zákona spočívala aj v tom, že\nv dvoch prípadoch klientov neidentifikovala ich obchodné operácie ako neobvyklé a neboli ohlásené ako\nNOO. Pri odôvodnení výšky sankcie správny orgán zvážil ak dĺžku trvania a následky protiprávneho\nkonania. Keďže ukladal sankciu za súbeh viacerých správnych deliktov, správne odôvodnil aj aplikáciu\nabsorpčnej zásady. Pri rozhodovaní o výške pokuty mal na zreteli aj to, aby pokuta mala sankčný,\nnie však likvidačný efekt a pôsobila preventívne tak z hľadiska individuálneho, ako aj generálneho.\nS ohľadom na to, že pokuta bola uložená pri dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, považoval\nsúd takéto odôvodnenie výšky uloženej pokuty za prijateľné a nevidel dôvod na to, aby sa za daných\nokolností napadnuté rozhodnutie formálne zrušilo len za účelom doplnenia zdôvodnenia výšky pokuty.\n62. Súd považuje za nedôvodnú aj námietku, že bol žalobca ukrátený na svojich právach pre nevytýčenie\nústneho pojednávania a že nemal možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Správny orgán nariaďuje ústne pojednávanie ,\nlen ak to vyžaduje povaha veci. Z obsahu administratívne spis ako rozsiahlych vyjadrení žalobcu v rámci\nadministratívneho konania vyplýva, že v tomto prípade nariadiť pojednávanie nebolo potrebné a žalobca\nsa predsedníčka senátu vydaním rozhodnutia k veci vyjadril.\n63. Nedôvodnou je rovnako žalobná námietka, že zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom\nadministratívneho spisu a že na základe vykonaného dokazovania dospel správny orgán k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. Súd vychádzal z toho, že išlo o kontrolu na mieste a žalobca ako povinná osoba bol\nupovedomený o začiatku kontroly vrátane času a miesta, ako aj potreby predložiť listinné dôkazy vrátane\npoučenia možnom uložení sankcie pri neposkytnutí súčinnosti. V tomto prípade išlo vykonávanie kontroly\nna mieste a žalobca mal povinnosť ku konkrétnemu dátumu predložiť listiny, pričom z administratívneho\nspisu preukázateľne vyplýva, že k určenému dňu na predloženie listín žalobca program vlastnej činnosti\nnepredložil.\n64. Irelevantnou bola i námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že\nsa žalovaný sa nevyjadril k jeho argumentom v rozklade. Nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť len\nz dôvodu, že sa správne orgány nestotožnili s argumentáciou žalobcu.\n65. Správny súd pre úplnosť dodáva, že nevyhovel žalobcovi a nevykonal dokazovanie výsluchom\núčastníkov kontroly z roku 2010 s poukazom na §119 a § 120 SSP z dôvodu, že navrhnutý dôkaz nebol\nnevyhnutný na vydanie rozhodnutia vo veci.\n\n66. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány sa logickým a konzistentným spôsobom\nv odôvodnení rozhodnutí vysporiadali s podstatnými námietkami žalobcu. S právnym posúdením, ako aj\nprávnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil. Napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné,\nvydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s\nnámietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu, o ktorom správny súd nemal\npochybnosti, preto z neho vychádzal a na základe neho žalovaný dospel podľa správneho súdu k\nsprávnym právnym záverom. Procesné práva žalobcu boli v konaní dodržané a nedošlo k takým\nprocesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n67. Vzhľadom na uvedené dospel Správny súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie i postup, ktorý vydaniu predchádzal, boli z hľadiska vymedzených žalobných dôvodov v\nsúlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd\nv súlade s § 190 SSP žalobu zamietol.\n68. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe\n( pr. porušenie zásady legitímnych očakávaní správnym orgánom; správny orgán si kontrolu stotožnil\nso správnym konaním o správnom delikte), keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre\nrozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani\nEurópskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia\nzaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre\nsvoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné\nuviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García\nRuiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija\nproti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk\nproti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné,\naby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry\nsúdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere\nobsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná\nv takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom.\n69. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP\ntak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne\nsi ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.\n70. Vo vzťahu k trovám kasačného konania správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14.07.2023, podľa ktorého sa trovy kasačného\nkonania sa považujú za súčasť trov konania pred správnym súdom, o ktorých má správny súd rozhodnúť\nrovnako, ako o všetkých ostatných trovách - teda v závislosti na tom, ako rozhodne o správnej žalobe.\nZ dôvodu, že žaloba bola zamietnutá, správny súd rozhodol jedným výrok ohľadom trov konania aj\no práve na náhradu trov kasačného konania podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP\ntak, že žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania voči žalobcovi nepriznal, keďže mu\ntrovy kasačného konania nevznikli.\n71. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\nods. 4 SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439\nods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. c) a § 493e SSP/. Ak bolo vydané opravné\nuznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\n\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b)\nide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:695b93c9-b3ac-47fb-b920-61e50b1204f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 342/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 342/2012 z 13. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:695b93c9-b3ac-47fb-b920-61e50b1204f6"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "2ed5bc55-a364-4752-8fdc-21397e636a33:c31bade6-5a7b-4ea2-9233-23c2b90214c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7016201316.1", "spisova_znacka": "6Asan/22/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/22/2018 z 17. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7016201316.1"}, {"guid": "dd3e38a6-b9c3-4f7c-abd8-b25e1e2fa495:41afbfb8-91e3-4ce0-b411-9801acf5ce3c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016200706.1", "spisova_znacka": "6Asan/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/1/2018 z 17. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200706.1"}], "citovane_v": []}