Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/58/2023 0723100611 02. 12. 2025 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100611.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Horné lúky 4540/1, 949 01 Nitra, IČO: 48 302 392, právne zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., so sídlom Národní 138/10, Nové Město, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 256 02 381, ktorá koná prostredníctvom spoločnosti CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Pribinova 34, 811 09 Bratislava, IČO: 51 034 166, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 237744/2018/SV/63927 zo dňa 14.09.2018, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania epriznáva.
n
III. Ďalšiemu účastníkovi súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 28.06.2018 podal ďalší účastník konania návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Automotive Nitra Project - objekt SO 746 Areálové rozvody VN 22 kV- 3. časť kolaudácie; F. XXX E. rozvody - 4. časť kolaudácie“ na Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj len „stavebný úrad“) v zmysle § 117b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“) a § 4 písm. b) bod 8 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. 2. Stavebný úrad vydal dňa 29.06.2018 oznámenie o začatí kolaudačného konania na uvedenú stavbu s konkretizáciou parciel v katastrálnom území G. H. I., na ktorých sa stavba realizovala. Zároveň zvolal na deň 07.08.2018 ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Účastníci boli poučení, že najneskôr na
ústnom pojednávaní sa môžu k podkladom vyjadriť, lebo na neskôr podané námietky neprihliadne. Oznámenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 26.07.2018. 3. Žalobca v podaní zo dňa 10.11.2017 označenom ako „Urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského dohovoru“ poukázal na to, že bol účastníkom zisťovacích konaní, ktoré aj uviedol (rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, rozhodnutie zo dňa 08.11.2016 navrhovaná činnosť „Gestamp Nitra“, rozhodnutie zo dňa 08.11.2016 navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“, ako i záverečné stanovisko zo dňa 04.11.2016 k navrhovanej činnosti - „Automotive Nitra Project - Fáza 12“). Je nesporné, že všetky konania, ktorých predmetom je vydanie kolaudačného rozhodnutia, spadajú pod zákonný pojem „povoľovacie konanie“, keďže sa takýmto rozhodnutím povoľuje užívanie zrealizovanej stavby. Skonštatoval, že spĺňa zákonné podmienky pre účastníctvo v každom kolaudačnom konaní a v rámci toho oznámil, že má záujem si svoje procesné postavenie uplatniť, a teda byť účastníkom všetkých kolaudačných konaní týkajúcich sa povolenia užívania stavieb zrealizovaných v rámci vybudovania strategického parku, Automotive Nitra Project, ProLogis, Gestamp. 4. Stavebný úrad podľa § 14 ods. 1, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) v spojení s § 78 stavebného zákona rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/028899-4 zo dňa 29.06.2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vylúčil žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Automotive Nitra Project - objekt SO 746 Areálové rozvody VN 22 kV- 3. časť kolaudácie; F. XXX E. rozvody - 4. časť kolaudácie“, podanom ďalším účastníkom konania, vedenom na stavebnom úrade pod č. OU-NR-OVBP2/2018/028899. Stavebný úrad odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobcovi nevyplýva postavenie účastníka konania zo stavebného zákona (nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je stavba umiestnená, a nie je ani vlastníkom žiadnej z uvedených stavieb) ani z osobitného predpisu. Stavebný úrad konštatoval, že žalobca nie je účastníkom konania, pretože nie sú dotknuté žiadne jeho práva. 5. Žalobca podaním zo dňa 09.08.2018 podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Poukázal na to, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Poukázal i na to, že stavebnému úradu je známe, že bol účastníkom vydaného osvedčenia stavba „Vybudovanie strategického parku“ zo dňa 13.07.2015, ktoré vydalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, keďže jeho rozsiahle pozemky, ktorých je vlastníkom v Nitre na Zobori, boli zahrnuté do predmetného osvedčenia a tiež do osvedčenia vydaného pre ďalšieho účastníka konania zo dňa 14.01.2016 pre stavbu „Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre. 6. Stavebný úrad po preskúmaní návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia podanom stavebníkom (ďalším účastníkom konania) povolil užívanie stavby „Automotive Nitra project“- SO 746 Areálový rozvod VN 22 kV - 3. časť kolaudácie; F. XXX E. rozvody - 4. časť kolaudácie, a to rozhodnutím č. OU-NROVBP2-2018/028899-18 dňa 15.08.2018. Stavebný úrad určil podmienky na užívanie stavby, uviedol podmienky vyplývajúce z požiadaviek dotknutých orgánov a považoval námietky vznesené žalobcom za neopodstatnené. Žalobca podal odvolanie aj proti tomuto rozhodnutiu. 7. Žalovaný rozhodnutím č. 237744/2018/SV/63927 zo dňa 14.09.2018 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom stavebného úradu v tom, že dôvody, ktorými žalobca preukazuje svoje právo byť účastníkom predmetného kolaudačného konania, nie je možné považovať za dostatočné. Stavebný zákon ako osobitný právny predpis v § 78 ods. 1 jednoznačne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania tak, že účastníkom kolaudačného konania je stavebník, vlastník stavby a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Žalobca uvedené podmienky nespĺňa. Žalobca nie je vlastníkom žiadnych pozemkov, na ktorých je predmetná stavba umiestnená a nie je ani vlastníkom predmetnej stavby. V danom prípade ide o podzemné areálové líniové stavby. Stavebný úrad sa podľa názoru žalovaného podrobne zaoberal všetkými právnymi skutočnosťami, ktoré by mohli umožňovať žalobcovi postavenie účastníka v kolaudačnom konaní a dospel k správnemu záveru, že ani § 140c ods. 8 stavebného zákona nezakladá právo účasti v kolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi konania podľa osobitného predpisu, priznáva však právo podať odvolanie aj osobám, ktoré neboli účastníkmi kolaudačného konania, ak tomuto konaniu predchádzalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len „zákon č. 24/2006 Z. z.“ alebo aj len „zákon o EIA“), ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. K námietke žalobcu ohľadom skutočností, že mu jeho právo vyplýva aj z § 78 ods. 1 stavebného zákona s poukazom na § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., žalovaný uviedol, že v danom prípade žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania, nakoľko okruh účastníkov kolaudačného konania je upravený inak ako okruh účastníkov územného, resp. stavebného konania. Z § 78 stavebného zákona nevyplýva, že by toto ustanovenie priznávalo právo byť účastníkom konania aj osobám, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu tak, ako je tomu v územnom alebo stavebnom konaní. Žalobca mal preto ako dotknutá verejnosť v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. plnohodnotné právo byť účastníkom či už územného, resp. stavebného konania týkajúceho sa predmetnej stavby. Toto právo účastníka konania však žalobcovi môže vyplývať v kolaudačnom konaní len po splnení podmienok § 78 stavebného zákona. II. Žaloba 8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“). 9. Namietal, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, nakoľko jeho vylúčenie z predmetného kolaudačného konania nebolo v súlade so zákonom a bola mu odňatá možnosť vystupovať ako jeho účastník. 10. Dal do pozornosti skutočnosť, že listom zo dňa 10.11.2017 označeným ako „Urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského dohovoru“ stavebnému úradu oznámil a upozornil ho, že s ohľadom na právnu úpravu zákona č. 24/2006 Z. z. v spojení s tým, že aj kolaudačné konanie spadá pod pojem povoľovacie konanie (§ 3 písm. h/ zákona č. 24/2004 Z. z.), je účastníkom kolaudačného konania. 11. Nesúhlasil s tvrdením správnych orgánov, že nie je účastníkom predmetného konania, pretože nie sú dotknuté žiadne jeho práva. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžp/41/2009, ako aj sp. zn. 3 Sžo/28/2001 a citoval aj z komentáru k správnemu poriadku. Stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, konkrétne týkajúce sa strategického parku ako celku, čím došlo k zrejmému rozporu so zákonom č. 24/2006 Z. z., ktorý vo svojej prílohe č. 8, časť Infraštruktúra, položka 15 „Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov“, a v zmysle časti „B“ stanovuje bez ohľadu na nejaké kritériá, to znamená bez limitu, nutnosť vedenia zisťovacieho konania. Za tohto procesného stavu teda žiadne stavebné konanie nemôže byť legitímne vedené a niet iného procesného východiska, ako stavebné konania zastaviť. Mal tiež za to, že je potrebné prihliadnuť aj na § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý citoval. 12. Ďalej žalobca poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, lebo správny orgán si nesplnil povinnosť dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 13. Podľa názoru žalobcu vo veci rozhodoval vylúčený pracovník Okresného úradu Nitra J. K. L., vedúci odboru výstavby a bytovej politiky, na ktorého v tom čase bolo podané trestné oznámenie pre trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa, čo samo o sebe logicky a objektívne má za následok minimálne pochybnosť o nepredpojatosti takéhoto človeka. O tejto skutočnosti musel mať informáciu aj odvolací správny orgán - žalovaný, keďže jeho trestné oznámenie v tejto veci doručil žalobca okrem iných inštitúcií aj žalovanému. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.02.2019 navrhol, aby súd rozhodol o žalobe podľa § 99 písm. b) v spojení s § 7 písm. e) SSP a konanie zastavil, alebo aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.
15. Uviedol, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 stavebného zákona. Žalobca nie je ani stavebníkom, ani vlastníkom stavby a ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Nespĺňa teda ani jedno z kritérií uvedeného ustanovenia § 78 ods. 1 stavebného zákona. 16. Ďalej citoval § 104c ods. 8, ods. 10 stavebného zákona konštatujúc, že uvedené ustanovenie nezakladá právo účasti v kolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi konania podľa osobitného predpisu. Priznáva však právo podať odvolanie proti rozhodnutiu aj tomu, kto nebol účastníkom kolaudačného konania, ak tomu predchádza konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa tohto predpisu. Až podaním odvolania sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 8Sžp/9/2011 a sp. zn. 2Sžp/7/2011, z ktorých aj citoval. 17. Poukázal tiež na § 7 písm. e) SSP a mal za to, že napadnuté rozhodnutie je procesné rozhodnutie a žalobca nikde neuviedol, ktoré jeho subjektívne práva sú porušené. Žalobca nikde ani len nenaznačuje, ktoré jeho subjektívne právo môže byť ohrozené. Tiež poukázal na to, že konanie v tejto veci podľa zákona č. 24/2006 Z. z. bolo právoplatne ukončené a podanie žaloby na súd na právoplatne ukončené konanie nie je dôvodom na následné nekonanie, resp. prerušenie konania orgánov štátnej stavebnej správy vedených podľa stavebného zákona. Žalovaný preskúmal aj možnosti, ktoré upravuje § 140c ods. 8 a ods. 10 stavebného zákona a trval na konštatovaní, že žalobcovi neprináleží postavenie účastníka kolaudačného konania. 18. K porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku uviedol, že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že stavebný úrad oznámil začatie kolaudačného konania žalobcovi listom zo dňa 29.06.2018, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk. Zároveň v oznámení uviedol, že kedy a kde majú účastníci konania možnosť nahliadnuť do podkladov na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Žalobca právo na nahliadnutie od týchto podkladov nevyužil. Pretože žalobca nie je účastníkom konania, nemá práva účastníka konania podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. 19. K tvrdeniu žalobcu, že vo veci rozhodol vylúčený pracovník J. K. L., na ktorého bolo žalobcom podané trestné oznámenie pre trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa, uviedol, že v konkrétnom procesnom konaní o vylúčení účastníka konania - žalobcu, nebolo podané oznámenie podľa § 10 správneho poriadku, ktoré by obsahovalo skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu menovaného zamestnanca správneho orgánu. Vybavenie uvedeného trestného oznámenia však neprináleží do pôsobnosti žalovaného, ale do pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 20. Ďalší účastník konania vo vyjadrení zo dňa 06.12.2019 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú. 21. Vyjadril sa k žalobným námietkam uvedeným v žalobe, pričom sa venoval i aktívnej legitimácii žalobcu na podanie správnej žaloby. Uviedol, že správnu žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP, a teda v zmysle 42 SSP v spojení s § 2 ods. 2 SSP sa žalobca nemôže dožadovať porušenia svojich subjektívnych práv, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je podľa názoru ďalšieho účastníka konania preukázané. 22. V administratívnom konaní boli zachované všetky procesné práva žalobcu, najmä právo nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie a oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia ako aj možnosť podávať námietky a pripomienky. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania stavebný úrad postupoval v súlade so správnym poriadkom, keď do nadobudnutia právoplatnosti procesného rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania konal so žalobcom ako s účastníkom konania. V závere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako i Krajského súdu v Bratislave, z ktorých citoval.
V. Konanie pred krajským súdom 23. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Nitre (ďalej aj len „krajský súd“) dňa 11.12.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Namietal, že stavba sa nachádza v strategickom parku v rámci budovania stavebného zámeru Automotive Nitra Project, na ktorý sa vzťahovalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a jeho účastníctvo je dané z § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. 24. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 11S/252/2018 zo dňa 11.11.2020 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Krajský súd zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a pribratému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 25. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd poukázal na to, že ďalší účastník konania podal dňa 28.06.2018 návrh na vydanie kolaudačného konania. Stavebný úrad vydal dňa 29.06.2016 oznámenie o začatí kolaudačného konania, ktoré doručil aj žalobcovi. Žalobca podal proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 15.08.2018 odvolanie dňa 25.09.2018 (teda ešte v čase, keď ho stavebný úrad považoval za účastníka konania), o ktorom v čase podania žaloby a ani v čase rozhodovania súdu o tejto žalobe nebolo rozhodnuté. 26. Krajský súd ďalej uviedol, že rozhodnutie o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania treba považovať za rozhodnutie procesnej povahy, ktoré je podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. Poukázal však na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sžp/8/2012 zo dňa 30.01.2013, v zmysle ktorého súdna prax po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 zo dňa 08.03.2011 (Lesoochranárske zoskupenie VLK) pripustila aj súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí, predovšetkým vo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia. Rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. Súdna prax teda pripúšťa možnosť preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania a rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania, resp. o vylúčení účastníka z konania stráca povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vo veci samej totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka konania v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha. 27. Krajský súd bol toho názoru, že kolaudačné konanie nemôže byť právoplatne skončené, nakoľko žalobca podal proti kolaudačnému rozhodnutiu odvolanie (v čase, keď ho správny orgán prvého stupňa považoval za účastníka kolaudačného konania) a podaním tohto odvolania sa začalo odvolacie konanie, ktoré nebolo žiadnym spôsobom ukončené, pretože o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu mal krajský súd za to, že je splnená podmienka preskúmania procesného rozhodnutia o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania. 28. Orgán verejnej správy konal so žalobcom v začatom kolaudačnom konaní ako s jeho účastníkom, čoho dôkazom je skutočnosť, že doručil žalobcovi nielen oznámenie o začatí kolaudačného konania, ale i samotné kolaudačné rozhodnutie zo dňa 15.08.2018, a to do vlastných rúk, ktoré si prevzal žalobca dňa 10.09.2018. Všeobecne možno uviesť, že osoba sa stáva účastníkom konania od okamihu, keď sa sama za účastníka správneho konania označí a túto skutočnosť oznámi správnemu orgánu alebo od okamihu, keď s takouto osobou správny orgán začne konať ako s účastníkom konania, či od okamihu, keď je zo strany správneho orgánu vykonaný úkon. Účastníkom konania je takáto osoba až do okamihu, keď je právoplatne rozhodnuté, že nie je účastníkom správneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/57/2016 zo dňa 31.05.2017). Zisťovanie okruhu účastníkov konania a následné rozhodnutie stavebného úradu o vylúčení účastníka konania po vydaní rozhodnutia vo veci
samej, resp. vylúčenie účastníka konania potom, ako podal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, nemá oporu v platnej právnej úprave. Preto krajský súd rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec vrátil stavebnému orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný je v zmysle usmernenia krajského súdu povinný v ďalšom konaní rozhodnúť o podanom odvolaní žalobcu. 29. Krajský súd napokon dal do pozornosti orgánov verejnej správy, že verejnosť získava účasťou v konaniach podľa zákona č. 24/2006 Z. z. automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akými je stavebné konanie, územné konanie, kolaudačné konanie, konanie o výrube stromov, konanie o dobývacom priestore a pod. Z tohto dôvodu sa v zákone č. 24/2006 Z. z. priamo deklaruje, že právo dotknutej verejnosti, ktorá sa stala účastníkom konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z., môže byť výsledkami následných povoľovacích konaní, ich zmien alebo aj realizáciou navrhovanej činnosti priamo dotknuté. VI. Kasačná sťažnosť žalovaného a ďalšieho účastníka konania 30. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 31. Žalovaný namietal, že účastníkov konania v kolaudačnom konaní striktne upravuje § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý taxatívne vymedzuje, kto je účastníkom konania, pričom v danom konkrétnom prípade nebolo splnené ani jedno z kritérií § 78 ods. 1 stavebného zákona. Stavebný zákon má v § 140c ods. 9 a ods. 10 špeciálne upravený postup pri stavbách a ich zmenách, ktorým predchádzalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Z § 78 stavebného zákona pritom nevyplýva, že by toto ustanovenie priznávalo právo byť účastníkom konania aj osobám, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu tak, ako je to v územnom konaní alebo stavebnom konaní. Znenie § 140c ods. 8 stavebného zákona nezakladá právo účasti v kolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi konania podľa osobitného predpisu. Priznáva však právo podať odvolanie voči rozhodnutiu aj tomu, kto nebol účastníkom kolaudačného rozhodnutia, ak tomu predchádzalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa tohto predpisu. Až podaním odvolania sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. Žalovaný zároveň poukázal na právny názor v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/9/2011 zo dňa 19.04.2011 a sp. zn. 2Sžp/7/2011 zo dňa 16.11.2011. 32. Žalovaný tiež uviedol, že ním vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým stavebný úrad rozhodol o tom, že žalobca nie je účastníkom kolaudačného konania, je procesné rozhodnutie. Žalobca pritom nikdy neuviedol, ktoré jeho subjektívne práva boli porušené. Tvrdenie, že kolaudačné konanie ohrozuje jeho právo na životné prostredie, je nedostatočné a široko koncipované. V napadnutom rozsudku krajského súdu sú namietané skutočnosti a okolnosti týkajúce sa kolaudačného konania predmetnej stavby v merite veci, ktorými sa žalovaný v procesnom konaní o odvolaní vo veci vylúčenia žalobcu z kolaudačného konania nezaoberal a tieto skutočnosti ani nemohli mať žiadny vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 33. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal včas [§ 8 písm. a) zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony] kasačnú sťažnosť taktiež ďalší účastník konania, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 34. Ďalší účastník konania sa stotožnil s rozhodnutiami orgánov verejnej správy, ktorými bolo rozhodnuté, že žalobca nie je účastníkom kolaudačného konania. Mal za to, že žalobca mohol podať žalobu len ako zainteresovaná verejnosť v zmysle § 178 ods. 3 SSP. Žalobca však v správnej žalobe neuviedol ani jednu námietku týkajúcu sa porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia v zmysle § 178 ods. 3 SSP. Namiesto toho žalobca uvádzal námietky týkajúce sa porušenia jeho individuálnych práv. Ďalší účastník bol toho názoru, že žalobcom uvedené námietky v žiadnom prípade nie sú spôsobilé porušiť verejný záujem na ochrane životného prostredia a rovnako nie sú spôsobilé zasiahnuť do jeho individuálnych práv. Nakoľko žalobca nemohol byť účastníkom konania, tak procesné
rozhodnutie o jeho vylúčení mu nemohlo spôsobiť ujmu na jeho subjektívnych právach. V zmysle § 7 písm. e) SSP by súdy nemali preskúmavať procesné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V tejto súvislosti ďalší účastník poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 10.02.2015. 35. Podľa názoru ďalšieho účastníka krajský súd nepostupoval v zmysle § 134 SSP, nakoľko napriek uvedenému hľadal dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo rozsah správnej žaloby. Krajský súd nemohol spochybňovať právoplatnosť iného ako správnou žalobou napadnutého procesného rozhodnutia žalovaného tak, ako to urobil vo vzťahu k právoplatnému meritórnemu kolaudačnému rozhodnutiu, kde konal ďaleko nad rámec žalobných dôvodov pre odôvodnenie súdneho prieskumu napadnutého procesného rozhodnutia žalovaného. 36. Ďalší účastník konania tiež poukázal na to, že dňa 25.09.2018, kedy žalobca podával odvolanie proti meritórnemu kolaudačnému rozhodnutiu, už existovalo rozhodnutie žalovaného o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania. Nesúhlasil ani s „rozdeľovaním kolaudačného konania do akýchsi dvoch separátnych častí“ a uviedol, že doručením meritórneho kolaudačného rozhodnutia nemohlo byť účastníctvo žalobcu založené „nanovo/samostatne“. Poukázal na § 14 správneho poriadku a uviedol, že procesnými rozhodnutiami o vylúčení žalobcu, ktoré nadobudli právoplatnosť po doručení meritórneho kolaudačného rozhodnutia žalobcovi, bol „preukázaný opak“, a preto bolo žalobcovo následné odvolanie irelevantné a nemuselo byť o ňom riadne rozhodnuté, nakoľko od momentu nadobudnutia právoplatnosti procesných rozhodnutí o jeho vylúčení sa už ďalej nemohol považovať za účastníka kolaudačného konania. 37. Ďalší účastník zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, ktorú odôvodnil hrozbou závažnej ujmy. Uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu sa týka stavieb, ktoré sú nevyhnutné na riadnu prevádzku automobilového závodu, nakoľko sa jedná o stavby týkajúce sa areálových rozvodov, na ktoré nadväzuje množstvo ďalších stavebných objektov v rámci strategického parku. Výkon napadnutého rozsudku je spôsobilý ohroziť riadnu prevádzku závodu, čo je spôsobilé privodiť závažnú ujmu, nakoľko môže ohroziť 1233 pracovných miest, spôsobiť zníženie účtovnej a trhovej hodnoty spoločnosti, zhoršiť možnosť čerpania úverov, ratingu, predčasnej splatnosti niektorých úverov. Taktiež môže dôjsť k zmluvným pokutám alebo náhradám ušlého zisku, zhoršeniu pozície ďalšieho účastníka na trhu práce vo vzťahu k získavaniu nových zamestnancov, k vysokému riziku straty zamestnancov s odbornou kvalifikáciou a zručnosťami, ktorých výberový proces trval niekoľko mesiacov a hrozí vysoké riziko čiastočného alebo úplného rozpadu dodávateľského reťazca, pričom výberový proces dodávateľov a samotné zmluvné zabezpečenie trvalo viac ako tri roky a v súčasnosti je podpísaných viac ako 800 zmlúv s jednotlivými dodávateľmi zo Slovenska alebo s globálnymi firmami. Priznanie odkladného účinku nie je podľa názoru ďalšieho účastníka konania v rozpore s verejným záujmom, nakoľko stavebný objekt je súčasťou výstavby projektu „Automotive Nitra project“, ktorého verejný záujem je priamo deklarovaný v samotnom osvedčení o významnej investícii. Toto taktiež judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach (napr. rozsudok sp. zn. 6Sžk/1/2017 zo dňa 31.05.2017). VII. Vyjadrenie žalobcu ku kasačným sťažnostiam 38. Žalobca v podaní zo dňa 07.09.2021 (vyjadrenie ku kasačným sťažnostiam žalovaného a ďalšieho účastníka konania) uviedol, že je automaticky účastníkom kolaudačného konania, nakoľko bol účastníkom konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Orgány verejnej správy okruh účastníkov konania neurčili správne, pretože nekonali s účastníkmi, ktorí boli účastníkmi zisťovacieho konania na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“, medzi ktorými bol aj žalobca, čo v konaní nebolo sporné. Žalobca mal za to, že na určenie okruhu účastníkov konania sa uplatní zákon č. 24/2006 Z. z. ako lex specialis, teda vždy bude účastníkom konania aj ten, kto spĺňa znaky dotknutej verejnosti, ktorá sa v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie správala v zmysle § 24 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. Orgán verejnej správy nemôže ani teoreticky polemizovať, či sa výsledky povoľovacích konaní priamo alebo nepriamo dotýkajú osoby, keď v zmysle § 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na priaznivé životné prostredie, teda neobstojí ani argument orgánov verejnej správy, že v blízkosti predmetných stavieb žalobca nevlastní žiadny pozemok. Žalobca súhlasil s názorom krajského
súdu v tom, že pokiaľ nebolo doteraz rozhodnuté o jeho odvolaní, nemožno považovať zo zákonného hľadiska odvolacie konanie za právoplatne skončené. VIII. Konanie na kasačnom súde 39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 1Svk/13/2021 zo dňa 23.06.2023 zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Návrh ďalšieho účastníka konania na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol. 40. Kasačný súd zistil, že v kasačnom konaní boli rovnaké právne otázky v obdobnej veci už právoplatne posúdené kasačným súdom v rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022. Zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľov (žalovaného a ďalšieho účastníka konania) poukázal na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku kasačného súdu sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožnil a v príslušnom rozsahu ho odcitoval. Zdôraznil, že v zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona č. 24/2006 Z. z. a rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr. stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona č. 24/2006 Z. z., povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby či krajiny. 41. Návrh ďalšieho účastníka konania na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd zamietol v zmysle druhej vety § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu dospel k záveru, že požadované vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je vo svojich následkoch týkajúcich sa „zmrazenia“ právnych účinkov napadnutého rozhodnutia krajského súdu vo svojej podstate konzumované právnymi účinkami rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti. Zrušením napadnutého rozsudku totiž zanikli aj jeho právne účinky namietané ďalším účastníkom konania. IX. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 42. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 02.12.2025. 43. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 44. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. 45. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. 46. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 47. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona, proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom
konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. 48. Podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona, podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. 49. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. 50. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. 51. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. 52. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 53. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 54. Správny súd v prvom rade uvádza, že v zmysle zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií a činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, od 01. januára 2023 došlo k prechodu práv a povinností v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Správny súd preto na základe uvedenej
právnej úpravy konal na strane žalovaného v súlade s § 180 ods. 3 SSP s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného. 55. Stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím vylúčil žalobcu z kolaudačného konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Automotive Nitra Project - objekt SO 746 Areálové rozvody VN 22 kV- 3. časť kolaudácie a F. XXX E. rozvody - 4. časť kolaudácie“, podanom ďalším účastníkom konania, vedenom na stavebnom úrade pod č. OU-NR-OVBP2-2018/028899. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. 56. Podstata žalobnej argumentácie žalobcu spočívala v poukaze na nesprávne vyhodnotenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní, v námietkach týkajúcich sa nezákonnosti celého procesu vydávania stavebného povolenia k stavbe, v námietke, že rozhodnutie pôvodného žalovaného nevydal nestranný a nezávislý orgán a v porušení práva žalobcu vyjadriť sa k podkladu napadnutého rozhodnutia. 57. Vo vzťahu k žalobnej námietke, ktorej podstata spočívala v posúdení otázky účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní, správny súd dáva do pozornosti, že táto otázka už bola predmetom rozhodovania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, konkrétne sa ňou najvyšší správny súd zaoberal vo svojom rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2024, a na ktorý správny súd v podrobnostiach odkazuje: „30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods. 1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania. 31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom „zainteresovaná verejnosť“). 32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. 33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť, ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená (účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver. 34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za „povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného zákona. 35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa
životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl. 11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam. 36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem „projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod 24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31). 37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA). 38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr. stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby či krajiny. 39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s § 78 ods. 2 stavebného zákona). 40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny. 41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že
žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“ 58. Žalobca svoje právo byť účastníkom kolaudačného konania odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., podľa ktorého má dotknutá verejnosť, ktorá si uplatnila postup podľa § 24 ods. 3 alebo ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., ak jej účasť už nevyplýva z osobitného predpisu, postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Z predloženého spisového materiálu, konkrétne z oznámenia o začatí kolaudačného konania zo dňa 29.06.2018, ako aj preskúmavaných rozhodnutí rozhodnutia vyplýva, že s kolaudačným konaním nebolo zlúčené konanie o zmene stavby pred dokončením podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona. 59. V kontexte vysloveného právneho názoru kasačného súdu, zohľadniac obsah administratívneho spisu, preto správny súd konštatuje, že kolaudáciou sa v danej veci nemenil fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny a s kolaudačným konaním nebolo spojené ani konanie o zmene stavby pred jej dokončením. Žalovaný teda postupoval v súlade so zákonom, keď vo vzťahu k žalobcovi konštatoval, že tomuto neprislúcha postavenie účastníka v kolaudačnom konaní, ktorý chcel do predmetného konania vstúpiť len ako dotknutá verejnosť a nie ako subjekt, ktorý by bol priamo dotknutý na svojich právach alebo oprávnených záujmoch ako stavebník, príp. vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom je stavba postavená. Žalobca preto nebol oprávnený vyvodzovať svoje právo byť účastníkom kolaudačného konania len z dôvodu, že ako dotknutá verejnosť bol účastníkom v rámci predchádzajúceho (povoľovacieho) konania. 60. Vychádzajúc zo záverov citovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022 správny súd dáva do pozornosti, že predmetný rozsudok obsahuje aj odpoveď na otázku týkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby, a to v bode 41 tohto rozsudku, kde najvyšší správny súd konštatoval, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP). 61. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na povinnosť viesť pred stavebným konaním posudzovanie vplyvov na životné prostredie, správny súd uvádza, že ju považuje za irelevantnú pre dané konanie. Žalobca podanou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného vydané v kolaudačnom konaní, ktoré nasleduje po stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. Stavebné konanie bolo samostatným konaním a v ňom vydané rozhodnutia či postup správnych orgánov nie sú predmetom tohto správneho súdneho konania. 62. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie sú procesnými rozhodnutiami týkajúcimi sa samotného účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní. Orgány verejnej správy rozhodovali teda rýdzo o právnej otázke účastníctva žalobcu, teda, či žalobca ako účastník konania vôbec nejaké procesné práva bude mať. Z administratívneho spisu ako aj zo samotných rozhodnutí vyplýva, že prvostupňový orgán a ani pôvodný žalovaný v súvislosti s otázkou účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní nezabezpečovali žiadne dôkazy, t. j. podklad pre rozhodnutie (§ 32 ods. 2 správneho poriadku), keďže v žalobcovom prípade nešlo o rozhodovanie v merite veci. Rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného nebolo založené na žiadnom podklade, ktorý by si prvostupňový orgán alebo právny predchodca žalovaného zabezpečovali pred vydaním svojich rozhodnutí, a na ktorý by tieto rozhodnutia bez vedomia žalobcu odkazovali. 63. K tvrdeniu žalobcu, že v rámci konania pred správnym orgánom prvého stupňa o jeho vylúčení z kolaudačného konania rozhodoval J. K. L. - vedúci odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Nitra ako vylúčený zamestnanec, a to s poukazom na podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že prípadné podanie trestného oznámenia žalobcu na neznámeho páchateľa automaticky neznamená vylúčenie tohto zamestnanca z predmetného konania. O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené. Žalobca nepredložil a ani v administratívnom spise sa nenachádza námietka zaujatosti proti J. K. L. a ani žiadne rozhodnutie o vylúčení J. K. L. z predmetného konania,
v dôsledku čoho nemožno konštatovať dôvodnosť námietky žalobcu, že o jeho vylúčení rozhodoval vylúčený zamestnanec správneho orgánu. 64. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk mal správny súd za to, že správne orgány postupovali pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní nevybočili z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov správny súd považoval za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 65. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 66. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalšieho účastníka konania postupoval podľa § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že mu náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú tomuto účastníkovi konania, resp. jeho právnemu zástupcovi, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalšieho účastníka konania, ktoré môže, ale aj nemusí využiť a pre súd jeho plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalšiemu účastníkovi neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalšiemu účastníkovi konania priznať právo na náhradu trov konania. 67. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.