Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/24/2020 4020200182 19. 12. 2024 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200182.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobcu: ARTON s.r.o., Komenského 27, 010 01 Žilina, IČO: 31 595 154, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o., Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464 (pôvodný žalovaný Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra) v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2020/008895-002 zo dňa 06.03.2020 takto rozhodol: I.
Správny súd v Bratislave návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2020/008895-002 zo dňa 06.03.2020 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. III.
Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 14.08.2019 bolo mestu Nitra ako príslušnému stavebnému úradu doručené Odovzdanie veci na prejednanie správneho deliktu č. 9176/2019-004-Re zo dňa 13.08.2019 od orgánu štátneho stavebného dohľadu. Orgán štátneho stavebného dohľadu pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu (ďalej len „ŠSD“) dňa 20.06.2019 zistil, že na pozemku pare. č. XXX reg. E KN katastrálne územie A., pri Triede Andreja Hlinku, v Nitre, je v rozpore s rozhodnutím mesta Nitra č. 10778/2013-005- Da/Ko zo dňa 19.11.2013 užívaná reklamná stavba, ktorej vlastníkom je žalobca. Podľa uvedeného rozhodnutia bola predmetná reklamná stavba povolená pôvodne ako reklamné zariadenie a mala byť umiestnená na pozemku parc. č. XX katastrálne územie A., ktorého vlastníkom bol B. C., D. XXX/XXX, XXX XX E. F.. Umiestnenie reklamnej stavby na parc. č. XXX reg. G. H. katastrálne územie A. bolo zrejmé zo zamerania umiestnenia reklamnej stavby, ktoré dňa 03.06.2019 vyhotovila Geodetická kancelária PROMARKT NITRA SK s.r.o., Roľnícka 561/93, 949 05 Nitra. Mesto Nitra na základe uvedeného Odovzdania veci začalo Oznámením č. SP 14153/2019-002-JUDr.Sp zo dňa 06.09.2019 konanie vo veci správneho deliktu podľa § 106 ods. 4 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) voči žalobcovi na tom
skutkovom základe, že v období od 13.12.2013 do 08.08.2019 na pozemku parc. č. XXX reg. E KN katastrálne územie A., pri Triede Andreja Hlinku, v Nitre, užíval v rozpore s povolením vydaným mestom Nitra pod č. 10778/2013-005-Da/Ko zo dňa 19.11.2013 reklamnú stavbu (identifikačné číslo 6), na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m 2 (1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ rozmerov cca 5,1 x 2,4 m), bola vyhotovená ako kovová konštrukcia, na ktorej bol pripevnený drevotrieskový panel a na ňom nalepený reklamný plagát, pričom kovová konštrukcia z „I“ profilov bola pevne spojená so zemou pevnými základmi, a to tým, že reklamná stavba nebola umiestnená na pozemku parc. č. XX (po prečíslovaní 20/1) reg. C KN, katastrálne územie A., určenom v povolení, čo vyplývalo zo zamerania umiestnenia reklamnej stavby, ktoré dňa 03.06.2019 vyhotovila Geodetická kancelária PROMARKT NITRA SK s.r.o., Roľnícka 561/93, 949 05 Nitra. 2. Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona prejednal vec na ústnom pojednávaní dňa 17.10.2019 a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) vydal dňa 8.11.2019 rozhodnutie číslo SP 14153/2019-006-JUDr.Sp, ktorým uložil žalobcovi podľa ustanovenia § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona pokutu vo výške 250,- €, za porušenia ustanovenia § 54 stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v období od 13.12.2013 do 11.10.2019 na pozemku parc. č. XXX F. G. H. katastrálne územie A., pri Triede Andreja Hlinku, v Nitre, užíval v rozpore s povolením vydaným mestom Nitra pod č. 10778/2013-005-Da/Ko zo dňa 19.11.2013 reklamnú stavbu (identifikačné číslo 6), na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m 2 (1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ rozmerov cca 5,1 x 2,4 m), bola vyhotovená ako kovová konštrukcia, na ktorej bol pripevnený drevotrieskový panel a na ňom nalepený reklamný plagát, pričom kovová konštrukcia z „I“ profilov bola pevne spojená so zemou pevnými základmi, a to tým, že reklamná stavba nebola umiestnená na pozemku parc. č. XX (po prečíslovaní 20/1) reg. C KN, katastrálne územie A., určenom v povolení, čo vyplývalo zo zamerania umiestnenia reklamnej stavby, ktoré dňa 03.06.2019 vyhotovila Geodetická kancelária PROMARKT NITRA SK s.r.o., Roľnícka 561/93, 949 05 Nitra. 3. Z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu číslo SP 14153/2019-006-JUDr.Sp zo dňa 8.11.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyplýva, že žalobca na ústnom pojednávaní dňa 17.10.2019 uviedol, že v povolení č. 10778/2013-005-Da/Ko zo dňa 19.11.2013 stavebný úrad žalobcovi povolil umiestniť reklamnú stavbu, ktorej sa konanie týka, na pozemku parc. č. XX C KN v k. ú. A. a súčasne túto reklamnú stavbu s prihliadnutím na ust. § 76 ods. 2 stavebného zákona účinného do 30.11.2013 aj užívať, a to na dobu určitú do 31.12.2018. Žalobca na základe vydaného povolenia v mesiaci november 2013 reklamnú stavbu aj uskutočnil. Pravdepodobne len nedopatrením zamestnanca žalobcu bola stavba osadená nie na pozemku parc. č. XX A. H.. Žalobca nepoprel, že reklamná stavba mohla byť nedopatrením umiestnená na inom pozemku, a teda v rozpore s vydaným povolením. Vychádzajúc však z ust. § 107 ods. 1 stavebného zákona zodpovednosť žalobcu za tento skutok už zanikla. Žalobca odmietol skutok, ktorý mu stavebný úrad v oznámení kladie za vinu, a to, že reklamnú stavbu užíval v rozpore s vydaným povolením. Reklamné zariadenie bolo postavené za účelom šírenia reklám a na tento svoj účel od jeho postavenia sa na tieto účely aj používalo. Z prvostupňového rozhodnutia tiež vyplýva, že dňa 14.10.2019 bolo kontrolou reklamných stavieb na území mesta Nitra vykonanou z verejného priestranstva zistené, že predmetná reklamná stavba je už odstránená. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že s ohľadom na ustanovenie 106 ods. 4 písm. b) a § 107 ods. 1 stavebného zákona neoznámil a ani neviedol konanie vo veci správneho deliktu spočívajúceho v uskutočnení reklamnej stavby v rozpore s povolením, pretože bolo zrejmé, že v prípade tohto správneho deliktu došlo k jeho preklúzii. Stavebný úrad viedol konanie len vo veci užívania reklamnej stavby v rozpore s povolením. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „pôvodný žalovaný“) rozhodnutím č. OU-NROVBP2-2020/008895-002 zo dňa 06.03.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia pôvodný žalovaný uviedol, že formulácia skutkovej podstaty správneho deliktu v § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona hovorí o užívaní reklamnej stavby bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a nie o užívaní stavby v rozpore s účelom, na ktorý bola povolená. Ak by malo ísť o správny delikt spočívajúci v užívaní v rozpore s určeným účelom užívania, tak by muselo ísť o kvalifikáciu správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona. Pokiaľ ide o dodržanie lehôt uvedených v ustanovení § 107 ods. l stavebného zákona, správny delikt bol prejednaný v lehote uvedenej v § 107 ods. 1 stavebného zákona. Stavebný úrad sa o podozrení zo
spáchania správneho deliktu (užívanie reklamnej stavby v rozpore s povolením) dozvedel na základe Odovzdania veci od orgánu ŠSD, ktorý bol stavebnému úradu doručený dňa 14.08.2019, dvojročná subjektívna lehota tak v tomto prípade neuplynula. Taktiež neuplynula ani objektívna trojročná lehota, pretože užívanie reklamnej stavby v rozpore s povolením sa na základe analógie podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu považuje za tzv. trváci delikt. Správny orgán prvého stupňa v danej veci zistil dostatočne stav veci, pričom vychádzal najmä z výsledkov výkonu ŠSD, ústneho pojednávania vo veci predmetného správneho deliktu a vyhotovenej zápisnice (s náležitosťami uvedenými v § 22 správneho poriadku) a zo zadovážených dôkazov a všetkých podkladov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Správny orgán sa podľa pôvodného žalovaného v rozhodnutí vysporiadal s podanými námietkami a pripomienkami žalobcu a rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 46 správneho poriadku, ktoré je vyjadrením zásady zákonnosti, a § 47 správneho poriadku, t.j. rozhodnutie má všetky zákonom požadované náležitosti. Z odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty za predmetný správny delikt je zrejmé a preukázateľné, z akého dôvodu správny orgán považuje námietky žalobcu za nesprávne, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, podľa ktorej právnej normy rozhodol a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. II. Žaloba 5. Žalobca sa správnou žalobou podanou včas na Krajský súd v Nitre dňa 17.4.2020 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2020/008895-002 zo dňa 06.03.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) ako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu a priznania náhrady trov konania. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, t.j. uviedol dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Podľa žalobcu orgánom oprávneným konať v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni v správnom konaní koná obec ako stavebný úrad, rozhoduje v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/1. zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 608/2003 Z. z.“) okresný úrad v sídle kraja Nitra ako orgán štátnej stavebnej správy na úseku stavebného poriadku, ktorého je Okresný úrad Nitra len sídlom, a v organizačnej štruktúre ktorého má vzhľadom na svoju pôsobnosť na území Nitrianskeho kraja postavenie osobitného organizačného útvaru a nie postavenie odboru okresného úradu, t.j. ako orgánu s pôsobnosťou len na území okresu. Preto žalobca navrhol prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a súčasne navrhol súdu podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky o súlade smernice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 14 zo dňa 1.12.2018 s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne s jej čl. 2 ods. 2. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vydal orgán vecne nepríslušný. 6. Výrok rozhodnutia, v ktorom odvolací orgán ako vecnú príslušnosť, na základe ktorej rozhodol, uviedol len § 58 ods.1 správneho poriadku a § 118 stavebného zákona, neobsahuje odkaz na § 4 ods.1 písm. b/1. zákona č.608/2003 Z. z„ ktorý ako osobitný právny predpis zveruje ako orgánu štátnej stavebnej správy na úseku stavebného poriadku právomoc konať ako odvolaciemu orgánu na tomto úseku. Žalobca vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania ako aj v podanom odvolaní poukazoval na to, že vymedzenie predmetu konania v oznámení o začatí správneho konania vo veci správneho deliktu musí spočívať v náležitej špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To znamená, že správny orgán, ktorý správne konanie ex offo začal, je už v oznámení povinný presne vymedziť a špecifikovať skutok, za spáchanie ktorého má byť subjekt postihnutý, čo je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania. Naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods.4 písm. b) stavebného zákona predpokladá, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie uskutočňuje alebo užíva reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Ide o dve samostatné skutkové podstaty správneho deliktu. Jedným je, ak právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a druhým je, ak užíva reklamnú stavbu bez alebo v rozpore s týmto povolením. Aj napriek tomu, že žalobca už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia namietal stavebným úradom v oznámení nesprávne a zmätočne špecifikovanú skutkovú podstatu deliktu, v rozhodnutí o uložení pokuty tento správny orgán opäť uviedol, že žalobca sa dopustil správneho deliktu porušujúceho § 54 stavebného zákona, pričom jeho porušenie má spočívať v tom, že v období od 13.12.2013 do 08.08.2019 užíval reklamné zariadenie (v súčasnosti reklamná stavba) v rozpore s vydaným povolením. To znamená, že na jednom protiprávnom konaní spočívajúcom v uskutočnení reklamného zariadenia v rozpore s vydaným povolením a napĺňajúcom skôr znaky porušenia § 68 v spojení s § 139b ods. 4 stavebného zákona (nepovolená zmena stavby), založil vznik druhého skutku, a to užívanie reklamnej stavby v rozpore s týmto povolením, a to aj napriek tomu, že žalobca povolené reklamné zariadenie (stavbu) od 13.12.2013 nevyvrátiteľným spôsobom užíval na účel v ňom určený (ako reklamnú plochu). 7. Podľa žalobcu neporušil § 85 ods.1 stavebného zákona, nakoľko stavebným úradom povolenú reklamnú stavbu (reklamné zariadenie) odo dňa jej uskutočnenia v decembri 2013 užíval na účel určený v povolení stavebného úradu. Žalobca si je vedomý toho, že reklamné zariadenie v decembri 2013 uskutočnil v rozpore s vydaným povolením resp. v rozpore s povolením vydaným podľa § 71 ods.1 písm. b) stavebného zákona, nakoľko ho umiestnil inak ako bolo určené v tomto povolení (dôsledok upustenia od jej vytýčenia), a teda reklamnú stavbu uskutočnil v rozpore s týmto povolením. Žalobca považoval výrok prvostupňového správneho rozhodnutia, v ktorom mu uložil pokutu „za porušenie ustanovenia § 54 stavebného zákona“, ktorého sa mal dopustiť tým, že v období od 13.12.2013 do 11.10.2019 na pozemku parc. č. XXX F. G. H. katastrálne územie A., pri Triede Andreja Hlinku v Nitre, užíval reklamnú stavbu v rozpore s vydaným povolením č.10778/2013-D05-Da/Ko zo dňa 19.11.2013, nakoľko bola umiestnená inak, za zmätočný. Skutok, že žalobca v období od 13.12.2013 do 08.08.2019 užíval reklamnú stavbu v rozpore s vydaným povolením t.j. inak alebo na iný účel ako v ňom určený, sa nestal a vykonaným štátnym stavebným dohľadom nebol preukázaný. Preto je prvostupňové rozhodnutie zmätočné, nemajúce oporu v skutkových zisteniach a vo vymedzení skutkovej podstaty deliktu, teda je nezákonné, rovnako ako napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 8. Ustanovenie § 106 ods. 4 stavebného zákona oprávňuje stavebný úrad uložiť pokutu právnickej osobe, ktorá uskutočňuje alebo užíva reklamnú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Vylučovacia spojka „alebo“ na rozdiel od spojky „a“ interpretuje dané spojenie ako vylučovací vzťah (v ktorom je možný výber jednej alternatívy). Inak povedané, správny orgán môže podľa § 106 ods. 4 stavebného zákona uložiť pokutu za porušenie nasledovných povinností: - za to, že osoba uskutočňuje /-nila/ reklamnú stavbu bez stavebného povolenia, čo predstavuje porušenie § 54 a § 48 ods.1 stavebného zákona, - za to, že osoba uskutočňuje /-nila/ reklamnú stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením, čo je porušením § 68 stavebného zákona v spojení s ust § 139b ods. 4 a § 48 ods. 1 stavebného zákona, - za to, že užíva reklamnú stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením t.j. iným spôsobom alebo na iný účel, v takom prípade sa jedná o porušenie § 85 ods.1 stavebného zákona, - za súbeh dvoch deliktov, ak osoba reklamnú stavbu uskutočnila a túto bez stavebného povolenia začala aj užívať, čo predstavuje porušenie § 54, 48 ods.1 stavebného zákona za predpokladu, že zodpovednosť za tento správny delikt nezanikla a súčasne aj § 76 ods.1 stavebného zákona. Citované ustanovenie však neumožňuje stavebnému úradu ukladať pokutu za to, že ak osoba uskutočnila reklamnú stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením, túto automaticky v rozpore s týmto povolením aj užíva. Slovné spojenie by v takomto prípadne nepochybne znelo inak napr. uložiť pokutu osobe, ak uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s týmto povolením a tým ju bez alebo v rozpore s týmito povolením aj užíva. 9. V zmysle ust.§ 107 ods.1 stavebného zákona pokutu možno uložiť do 2 rokov odo dňa, keď sa správny orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená. Zákonodarca v tomto ustanovení stanovil subjektívnu dvojročnú prekluzívnu lehotu, ktorá plynie v rámci objektívnej trojročnej prekluzívnej lehoty. Lehoty (či doby) uvedené v citovanom ustanovení (dvojročná subjektívna a trojročná objektívna) na uloženie sankcie
za správny delikt sú prekluzívnymi lehotami, na uplynutie ktorých bol pôvodný žalovaný ako odvolací správny orgán z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, a to aj vtedy, ak by žalobcom ich uplynutie nebolo v odvolaní namietané. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt stanovujú prekluzívne lehoty na uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne, nakoľko účel sankcie je možné dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca svoju funkciu individuálnej i generálnej prevencie a dôvody aj procesné, nakoľko uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov. To znamená, že správny orgán musí o uložení pokuty právoplatne rozhodnúť len v rámci týchto dvoch lehôt súčasne. Pretože dodržanie týchto lehôt je jednou z podmienok na uplatnenie právomoci správneho orgánu uložiť sankciu za protiprávne konanie a ich dodržaním je podmienená zákonnosť rozhodnutia o uložení sankcie, správny orgán je povinný v rámci svojho postupu vždy z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú tieto lehoty dodržané. Pôvodný žalovaný túto svoju zákonnú povinnosť zanedbal. Ako vyplýva z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad žalobcovi uložil pokutu za porušenie § 54 stavebného zákona t.j. za uskutočnenie reklamného zariadenia (stavby) v rozpore s vydaným povolením, ku ktorému došlo v decembri 2013 t. j. pred viac ako siedmimi rokmi (zánik zodpovednosti za správny delikt) a na tomto protiprávnom konaní založil druhé protiprávne konanie, ktoré malo spočívať v užívaní tohto reklamného zariadenia (stavby) v období od 13.12.2013 do 11.10.2019 v rozpore s týmto povolením bez toho, aby mal pre vyslovenie takéhoto záveru akýkoľvek dôkaz. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.6.2021 uviedol, že o odvolaní rozhodol vecne príslušný správny orgán – Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, nesúhlasiac s názorom žalobcu, že o odvolaní mal rozhodovať odbor opravných prostriedkov okresného úradu, pretože žiaden právny predpis mu rozhodovaciu právomoc na úseku štátnej stavebnej správy nezveruje. Stavebný zákon ako lex specialis v § 118 jasne stanovuje, ktorý správny orgán je príslušný konať v druhom stupni správneho konania. K námietke žalobcu, že odvolací orgán neuviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia odkaz na § 4 ods. 1 písm. b/1. zákona č. 608/2003 Z. z., pôvodný žalovaný poukázal na § 47 ods. 2 správneho poriadku s konštatovaním, že neuvedenie zákona č. 608/2003 Z. z. nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku nesprávnosti a zmätočnosti špecifikovania podstaty deliktu, pôvodný žalovaný zotrval na svojom právnom názore uvedenom v rozhodnutí s tým, že s uvedenou námietkou sa už v rozhodnutí dostatočne vysporiadal a nie je dôvodná. Pôvodný žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní v znení účinnom od 01.04.2024 úrad (Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky- pozn. súdu) je ústredným orgánom štátnej správy pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie. Sídlom úradu je Bratislava. Úrad zriaďuje mimo svojho sídla stále regionálne úrady, ktoré nemajú právnu subjektivitu, a určuje územný obvod ich pôsobnosti. Zoznam regionálnych úradov je uvedený v prílohe č. 1. Úrad môže na plnenie úloh zriaďovať pracoviská regionálneho úradu a určovať územný obvod ich pôsobnosti. Podľa § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. prešli od 01.04.2024 kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa pod označením „žalovaný“ rozumie od 01.04.2024 Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. IV. Replika žalobcu 12. Žalobca v replike zo dňa 26.8.2021 zotrval na svojej žalobnej argumentácii. V.
Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 16. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 17. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 18. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2. 19. Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 20. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 21. Podľa § 55 ods. 2 písm. h) stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 76 ods. 4 stavebného zákona kolaudačné rozhodnutie sa nevyžaduje na reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2. 23. Podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním pokutu vo výške 250 eur. 24. Podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená. 25. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
26. Podľa § 142d ods. 2 stavebného zákona informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. Vlastník takého zariadenia je povinný ho označiť ako reklamnú stavbu podľa § 86 ods. 4 do 31. júla 2015. 27. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 28. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 29. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VI. Posúdenie veci správnym súdom 30. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15S/24/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. NR-15S/24/2020. 31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie pôvodného žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 32. Správny súd rozhodol o žalobe dňa 19.12.2024 bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 04.11.2024. 33. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia pôvodného žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu o uložení pokuty vo výške 250 EUR žalobcovi za porušenie ustanovenia § 54 stavebného zákona tým, že v období od 13.12.2013 do 11.10.2019 na pozemku parc. č. XXX F. G. H. katastrálne územie A., pri Triede Andreja Hlinku, v Nitre, užíval v rozpore s povolením vydaným mestom Nitra pod č. 10778/2013-005-Da/Ko zo dňa 19.11.2013 reklamnú stavbu (identifikačné číslo 6), na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m 2 (1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ rozmerov cca 5,1 x 2,4 m), bola vyhotovená ako kovová konštrukcia, na ktorej bol pripevnený drevotrieskový panel a na ňom nalepený reklamný plagát, pričom kovová konštrukcia z „I“ profilov bola pevne spojená so zemou pevnými základmi (ďalej len „reklamná stavba“), a to tým, že reklamná stavba nebola umiestnená na pozemku parc. č. XX (po prečíslovaní 20/1) reg. C KN, katastrálne územie A., určenom v povolení, čo vyplývalo zo zamerania
umiestnenia reklamnej stavby, ktoré dňa 03.06.2019 vyhotovila Geodetická kancelária PROMARKT NITRA SK s.r.o., Roľnícka 561/93, 949 05 Nitra. 34. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že oznámením č. SP 14153/2019-002-JUDr.Sp o začatí konania o správnom delikte vo veci porušenia stavebného zákona zo dňa 6.9.2019, doručeným žalobcovi dňa 12.9.2019, stavebný úrad oznámil žalobcovi začatie konania vo veci správneho deliktu podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona z dôvodu, že žalobca od 13.12.2013 do 8.8.2019 na pozemku parc č. XXX reg. E KN k.ú. A. pri Triede Andreja Hlinku, v Nitre, užíval v rozpore s povolením vydaným mestom Nitra pod č. 10778/2013-005-Da/Ko zo dňa 19.11.2013 reklamnú stavbu, a to tým, že reklamná stavba nebola umiestnená na pozemku parc. č. XX (I. I. XX/X) reg. C KN, katastrálne územie A., určenom v povolení. 35. Správny súd z obsahu administratívneho spisu tiež zistil, že stavebný úrad vydal dňa 19.11.2013 pod č. 10778/2013-005-Da/Ko žalobcovi rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2013, a ktorým žalobcovi dočasne povolil na obdobie do 31.12.2018 umiestnenie reklamného zariadenia popri Triede A. Hlinku p.č. XX k.ú. A., o rozmere 5100 x 2400 mm, identifikačné číslo 6, a to s poukazom na § 71 písm. c) stavebného zákona v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, podľa ktorého povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom. 36. Z odvolania žalobcu podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva, že žalobca namietal, že skutok za uskutočnenie stavby v rozpore s vydaním povolením v zmysle § 107 ods. 1 stavebného zákona zanikol, a druhý skutok spočívajúci v tom, že žalobca užíval v období od 13.12.2013 do 08.08.2019 reklamnú stavbu v rozpore s povolením t.j. inak alebo na iný účel ako v ňom určený, ktorý je kladený žalobcovi za vinu, sa nestal a vykonaným štátnym stavebným dohľadom nebol preukázaný. Žalobca preto považoval prvostupňové rozhodnutie za zmätočné, nemajúce oporu v skutkových zisteniach a vo vymedzení skutkovej podstaty deliktu ho preto považoval za nezákonné. 37. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu rozhodoval nepríslušný orgán, správny súd uvádza, že podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Podľa § 118 stavebného zákona vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z. z.“) okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 14 zákona č. 180/2013 Z. z. ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová „krajský školský úrad“, „krajský stavebný úrad“, „územná vojenská správa“, „krajský úrad životného prostredia“, „krajský pozemkový úrad“, „krajský lesný úrad“, „krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie“ a „katastrálny úrad“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „okresný úrad v sídle kraja“ v príslušnom tvare. Zo Smernice č. 14 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 22. januára 2018, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu (ďalej len „smernica“) vyplýva vnútorná organizácia okresného úradu, pričom podľa čl. 1 ods. 6 smernice sa odbor výstavby a bytovej politiky podľa odseku 1 písm. g) smernice člení na a) oddelenie územného plánovania, b) oddelenie štátnej stavebnej správy, c) oddelenie bytovej politiky. Osobitný organizačný útvar, ktorým je odbor opravných prostriedkov, sa podľa odseku 1 písm. l) smernice člení na a) referát vnútorných vecí, b) referát cestnej komunikácií, dopravy a pozemných c) referát starostlivosti o životné prostredie, d) pozemkový referát, e) referát lesného hospodárstva, f) referát katastra nehnuteľností. V prílohe č. 3 smernice sa nachádza organizačná schéma Okresného úradu Nitra. Zo smernice vyplýva, že oddelenie štátnej stavebnej správy vybavuje odbor výstavby a bytovej politiky okresného úradu, a nie odbor opravných prostriedkov, do ktorého kompetencie nespadá štátna stavebná správa. Z uvedeného vyplýva, že o odvolaní žalobca rozhodoval orgán, ktorý mal na to kompetenciu. Navyše je potrebné uviesť, že sám žalobca si v žalobe odporoval, keď na jednej strane tvrdil, že odvolací orgán nemal kompetenciu rozhodnúť o odvolaní žalobcu, no na strane druhej namietol formálnu vadu rozhodnutia spočívajúcu v tom, že v napadnutom rozhodnutí nie
je uvedený odkaz na ustanovenie zákona, z ktorého podľa žalobcu vyplývala kompetencia odvolacieho orgánu na rozhodnutie vo veci. 38. Návrh na prerušenie konania, ktorý žalobca podal s odôvodnením, že je potrebné obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci súladu smernice s Ústavou Slovenskej republiky, správny súd tento návrh zamietol ako nedôvodný, a to s poukazom na odôvodnenie uvedené v bode 37 tohto rozsudku. Smernicu vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z. z. (Podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu upravuje ministerstvo smernicou po dohode s ústredným orgánom štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí výkon štátnej správy uskutočňovaný odborom okresného úradu. – pozn. súdu) po dohode s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Úradom vlády Slovenskej republiky a Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. 39. Vzhľadom na to, že trestanie správnych deliktov nie je v slovenskom právnom poriadku kodifikované a pravidlá správneho trestania nezakotvuje ani Ústava Slovenskej republiky, existujúcu medzeru v práve je treba vyplniť analogickou aplikáciou trestnoprávnych princípov. Analogickú aplikáciu určitých právnych pravidiel nemožno v žiadnom prípade zamieňať či stotožňovať s ich výlučnou aplikáciou. Preto aj pri aplikácii trestnoprávnych pravidiel na administratívny postih správnych deliktov je potrebné mať v prvom rade na zreteli účel a zmysel vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti v spojitosti so všeobecne platnými zásadami administratívneho konania. Využitie metódy analógie (ako interpretačného postupu pri vypĺňaní normatívnych medzier) vo verejnom práve je podmienené tým, že zákon danú otázku neupravuje, je to na prospech účastníka konania a nie je to v rozpore s verejným záujmom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/33/2019 zo dňa 25.3.2021, bod 63). 40. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 3Sž/68/2004, sp. zn. 3Sž/85/2007, sp. zn. 8Sžo/28/2007, sp. zn. 8Sžo/147/2008, sp. zn. 2Sžf/9/2010, sp. zn. 2Sžf/44/2011, či sp. zn. 5Sž/21/2010) je jednotná v tom, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzenoprávnymi princípmi. V administratívnom trestaní treba rešpektovať Odporúčanie výboru ministrov [Rady Európy (91)] z 13. februára 1991 (relative aux sanctions administratives), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Keďže administratívne trestanie má aj podľa judikatúry ESĽP trestnoprávny charakter, treba vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/1/2013 zo dňa 30.01.2014). 41. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2008, sp. zn. 8 Sžo 28/2007 „ V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,
voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený i iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopostil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom SR. Je potrebné pripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, je potrené poskytnúť záruku tomu kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Z vyššie uvedeného potom je potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku).“ 42. V prípade, že príslušné ustanovenie právneho predpisu obsahuje dve skutkové podstaty správneho deliktu, a teda dva spôsoby správneho sankcionovania, musí správny orgán uloženú sankciu náležite odôvodniť i z hľadiska naplnenia zákonných znakov príslušnej skutkovej podstaty toho ktorého správneho deliktu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2018, sp. zn. 6Asan/9/2017 ). 43. Z ustanovenia § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona vyplýva, že ide o správny delikt právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, pokiaľ táto uskutočňuje alebo užíva reklamnú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. V prejednávanej veci ani sám žalobca
v administratívnom konaní nepopieral, že reklamnú stavbu zrejme nedopatrením umiestnil na inom pozemku, než na aký mal povolenie, ktoré mu bolo vydané ešte v r. 2013. Čo však žalobca popieral je to, že by reklamnú stavbu užíval v rozpore s vydaným povolením. Žalobca v podstate tvrdil, že si je vedomý zodpovednosti za umiestnenie reklamnej stavby v rozpore so stavebným povolením na iný pozemok, avšak odmietal prijať zodpovednosť za skutok, ktorý bol definovaný ako užívanie stavby v rozpore s povolením na pozemku odlišnom od toho, na ktoré znelo povolenie. 44. Pre právne posúdenie dostatočnej identifikácie skutku vo výroku rozhodnutia o správnom delikte je potrebné zdôrazniť, že z § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona vyplývajú dve skutkové podstaty správneho deliktu, jedna spočíva v uskutočnení reklamnej stavby bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a druhá v užívaní reklamnej stavby bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. 45. Správny súd uvádza, že pokiaľ výrok prvostupňového rozhodnutia identifikuje skutok ako užívanie reklamnej stavby v rozpore s povolením na základe toho, že reklamná stavba nebola umiestnená na pozemku určenom v povolení, takto definovaný skutok trpí vadou protirečivosti toho, čo sa žalobcovi kladie za vinu. Pokiaľ je reklamná stavba umiestnená na iný pozemok, ako na ten, ktorý je uvedený v povolení, jedná sa o umiestnenie stavby na iný pozemok bez povolenia. Stavebný úrad však kládol žalobcovi za vinu užívanie reklamnej stavby v rozpore s povolením na základe jej umiestnenia na iný pozemok. Takto definovaný skutok okrem jeho zmätočnosti nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Obe rozhodnutia boli skutkovo založené na tom, že žalobca podal dňa 13.12.2018 žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby (nakoľko pôvodne vydané povolenie platilo do 31.12.2018), ku ktorej priložil nájomnú zmluvu z roku 2009 uzatvorenú s vlastníkom pozemku parc. č. XX k.ú. A. a výpis z listu vlastníctva zo dňa 18.12.2018 osvedčujúci vlastnícke právo k uvedenému pozemku. V priebehu konania o zmenu doby trvania predmetnej reklamnej stavby však bolo zistené, že táto nie je umiestnená na pozemku parc. č. XX ani na parc. č. XX/X k.ú. A., ale sa nachádza na pozemku parc. č. XXX reg. E KN k.ú. A.. Stavebný úrad následne viedol dokazovanie k preukázaniu toho, či a odkedy bola reklamná stavba umiestnená na pozemok parc. č. XXX reg. E KN k.ú. A., t.j. na pozemok, ku ktorému nebolo vydané povolenie stavebného úradu. Stavebný úrad neviedol dokazovanie v tom smere, aby preukázal ako, kým a po akú dobu bola reklamná stavba na uvedenom pozemku užívaná, a na aký účel. 46. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že „Účastník konania nepožiadal o zmenu vydaného povolenia (umiestnenie na inom pozemku, než bolo povolené) a len „nedopatrením“ umiestnil reklamné zariadenie na inom pozemku, pričom ho takto „nedopatrením“ užíval po dobu takmer šiestich rokov na účel „šírenia reklám“.“ Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad v podstate skonzumoval dve skutkové podstaty správneho deliktu do jednej, nerozlišujúc konanie spočívajúce v umiestnení reklamnej stavby a konanie spočívajúce v jej užívaní. V prípade trestania za naplnenie znakov oboch skutkových podstát by musel stavebný úrad dôsledne definovať oba skutky a preukázať naplnenie každej skutkovej podstaty a zároveň uviesť, či uplatnil pri trestaní tzv. absorpčnú zásadu. Takýto postup však z prvostupňového rozhodnutia a ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, keďže orgány verejnej správy v odôvodnení rozhodnutí deklarovali, že trestajú len užívanie, a nie umiestnenie stavby, pričom však výrok rozhodnutia o správnom delikte tomuto tvrdeniu nezodpovedá. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na oznámenie o začatí konania o správnom delikte zo dňa 6.9.2019, z ktorého vyplýva skutok definovaný nasledovne: užívanie reklamnej stavy v rozpore s povolením vydaným mestom Nitra pod č. 10778/2013-005-Da/Ko zo dňa 19.11.2013 tým, že reklamná stavba nebola umiestnená na pozemku parc. č. XX (po prečíslovaní XX/X) reg. C KN, katastrálne územie A., určenom v povolení. Z uvedeného vyplýva, že skutok mal spočívať v užívaní stavby tým, že táto bola umiestnená na inom pozemku. Takto definovaný skutok je však nepreskúmateľný pre vadu logických rozporov a výskyt nejasností. 47. Podľa názoru správneho súdu vymedzenie skutku, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o správnom delikte, je nepreskúmateľné, keďže z výroku rozhodnutia nemožno jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností ustáliť skutok, za ktorý bol žalobca potrestaný tak, aby tento nemohol byť zameniteľný s iným. Inými slovami povedané, stavebný úrad definoval vo výroku skutok tak, že užívanie stavby v rozpore s povolením spočíva v tom, že táto nebola umiestnená na pozemku určenom v povolení. Pokiaľ však stavebný úrad chcel potrestať žalobcu za umiestnenie reklamnej stavby na inom pozemku bez povolenia a jej užívanie bez povolenia, mal tieto dva skutky dôsledne rozlíšiť, čo sa však v prejednávanej veci nestalo. Na ospravedlnenie takéhoto postupu stavebného úradu nemôže poslúžiť
ani jeho záver uvedený v prvostupňovom rozhodnutí, že konanie vo veci správneho deliktu spočívajúce v umiestnení reklamnej stavby v rozpore s povolením nemohol viesť, pretože bolo zrejmé, že v prípade tohto správneho deliktu došlo k jeho preklúzii. Stavebný úrad na jednej strane konštatuje v rozhodnutí preklúziu v prípade umiestnenia stavby v rozpore s povolením alebo bez povolenia, no na strane druhej práve na zistenom umiestnení vystaval skutok druhý, spočívajúci v užívaní reklamnej stavby. Stavebný úrad teda dal do príčinnej súvislosti užívanie reklamnej stavby v nadväznosti na jej umiestnenie na pozemok, na ktorý neznelo vydané povolenie. Zo skutočnosti, že reklamná stavba bola umiestnená bez povolenia alebo v rozpore s ním na iný pozemok ako bol určený v povolení, stavebný úrad a žalovaný automaticky vyvodili záver, že reklamná stavba bola užívaná žalobcom v rozpore s povolením. Sám žalobca pritom aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal dôsledné rozlíšenie uvedených skutkov a nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia o správnom delikte. 48. Správny súd uvádza, že pod pojmom „užívanie“ reklamnej stavby bez povolenia alebo v rozpore s ním je možné chápať viaceré významy alebo spôsoby užívania, ako sú napríklad užívanie reklamnej stavby osobou, ktorej bolo vydané povolenie, na iné účely ako na reklamu, užívanie reklamnej stavby inou osobou, ako tou, ktorej bolo vydané povolenie, užívanie reklamnej stavby po skončení trvania doby, na ktorú bolo povolenie vydané. V danom prípade stavebný úrad založil skutok „užívania“ reklamnej stavby na tom, že žalobca umiestnil reklamnú stavbu na iný pozemok bez povolenia, a nie na tom, že žalobca užíval reklamnú stavbu v rozpore s vydaným povolením. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že „užívanie“ a „umiestnenie/uskutočnenie“ stavby sú dva rozličné skutkové deje. Jednoznačné vymedzenie skutkového deja je úlohou orgánu verejnej správy, a nie správneho súdu. 49. Na prejednanie správneho deliktu podľa § 106 stavebného zákona a uloženie pokuty zaň je zákonom (§ 107 ods. 1 stavebného zákona) ustanovená trojročná lehota (objektívna lehota), ktorá začína plynúť od spáchania deliktu, a v rámci tejto lehoty je ustanovená dvojročná lehota (subjektívna lehota), ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa orgán príslušný vo veci rozhodnúť dozvedel o porušení stavebného zákona. To znamená, že správny orgán musí o uložení pokuty právoplatne rozhodnúť len v rámci týchto dvoch lehôt súčasne. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/21/2001 z 25. septembra 2001). 50. U trvajúceho správneho deliktu ide o konanie, ktorým páchateľ vyvolal protiprávny stav, ktorý následne udržuje, a teda protiprávny stav stále trvá a je udržiavaný zo strany páchateľa. Typickým trvajúcim správnym deliktom je napr. konanie spočívajúce v uzatvorení a plnení záväzkov v obchodnom reťazci z kartelovej dohody. Ak ide o trvajúci priestupok začína plynúť prekluzívna lehota, a to momentom odstránenia protiprávneho stavu alebo jeho zánikom. Zákon u trvajúceho priestupku sankcionuje práve udržiavanie protiprávneho stavu. U trváceho priestupku je jeho znakom konanie páchateľa spočívajúce vo vyvolaní a následnom udržiavaní protiprávneho stavu. Je charakteristický i tým, že na dobu jeho páchania sa hľadí ako na jeden skutok a jeden priestupok, resp. správny delikt, a to až do okamihu ukončenia protiprávneho stavu, čo môže urobiť páchateľ, ale i iný subjekt. Tiež je charakteristický tým, že trváci správny stavebný delikt trvá dlhšie časové obdobie a u stavieb to môže byť doslova i niekoľko rokov. Kedy dôjde k ukončeniu protiprávneho stavu u trváceho správneho deliktu, bude dôležitou a rozhodujúcou skutočnosťou otázka, že kedy dôjde k odstráneniu protiprávneho stavu. Môže sa stať, že páchateľ sám ukončí protiprávny stav. Na druhej strane u trváceho priestupku môže byť ukončený protiprávny stav i zo strany správneho orgánu, a to vtedy, ak začne správne konanie. V aplikačnej praxi správnych súdov je táto otázka naplnená, keď napr. súťažný úrad začne správne konanie, ak zistí, že v reťazci obchodných subjektov ide o kartelové dohody, a teda ide medzi nimi o protisúťažné správanie. V tomto prípade, hoci by páchateľ následne udržiaval protiprávny stav, jednalo by sa už o nový skutok a nový trváci správny delikt. Skutočnosť, či sa jedná o nový skutok má z pohľadu správneho práva trestného veľký význam i z hľadiska otázok, či ide o premlčanie, recidívu, ako i z hľadiska zásad ukladania sankcií a pod. V prípade, že stavebný úrad obce na základe štátneho stavebného dohľadu zistí, že stavebník začal stavbu rodinného dvojdomu bez stavebného povolenia, dopustí sa stavebného priestupku podľa [§ 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona č. 50/1976 Zb.]. V takomto prípade ide o trváci správny delikt a stavebný priestupok trváceho charakteru trvá až do ukončenia protiprávneho konania. Zákon, ak vychádzame z analógie legis, sankcionuje u trváceho priestupku práve udržiavanie protiprávneho stavu. U trváceho priestupku je jeho znakom konanie páchateľa spočívajúce vo vyvolaní a následnom udržiavaní protiprávneho stavu. Je charakteristický i tým, že na dobu jeho páchania sa hľadí
ako na jeden skutok a jeden priestupok, resp. správny delikt, a to až do okamihu ukončenia protiprávneho stavu. Ak sa trváci priestupok prejednáva z úradnej povinnosti a vytvorený protiprávny stav nebol doteraz ukončený, začína plynúť 2 ročná prekluzívna lehota na prejednanie trváceho priestupku(§ 20 ods.1 PrZ) okamihom doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania subjektu, ktorý je podozrivý z jeho spáchania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/17/2019 zo dňa 10. 3. 2021). 51. Pôvodný žalovaný ako aj stavebný úrad založili svoju správnu úvahu na tom, že v danom prípade sa jedná o trváci správny delikt spočívajúci v užívaní stavby v rozpore s povolením a toto užívanie spočívalo v umiestnení stavby na iný pozemok. Správny súd zdôrazňuje, že skutok, tak ako bol vymedzený vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, nie je dostatočne identifikovaný a nevyplýva z neho, v čom spočíva správny delikt, a teda nie je jasné, či sa jedná o súbeh dvoch skutkových podstát – umiestnenie stavby a jej užívanie, alebo len o jednu skutkovú podstatu, naplnenie ktorej znakov je však potrebné riadne preukázať. Správne stanovenie plynutia prekluzívnych lehôt závisí od presného definovania skutku, k čomu však zo strany orgánov verejnej správy nedošlo. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bolo sankcionované umiestnenie reklamnej stavby ako aj jej užívanie za obdobie od 13.12.2013 do 11.10.2019, z čoho vyplýva, že k porušeniu povinnosti spočívajúcej v užívaní stavby z dôvodu jej umiestnenia na pozemok bez povolenia došlo aj v období, kedy už objektívna prekluzívna lehota uplynula. Objektívna prekluzívna lehota je 3 ročná a plynie od momentu, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená. V napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že žalobca nepožiadal o zmenu povolenia resp. o povolenie nové tak, aby reklamná stavba mohla byť umiestnená na iný pozemok ako ten, ktorý bol uvedený v pôvodnom povolení. Žalobca síce požiadal v roku 2018 o zmenu povolenia, avšak len vo vzťahu k predĺženiu doby, na ktorú bolo vydané pôvodné povolenie. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že prekluzívna lehota vo vzťahu k umiestneniu stavby už uplynula. Následne stavebný úrad aj pôvodný žalovaný dôvodili tým, že k uplynutiu objektívnej prekluzívnej lehoty vo vzťahu k užívaniu stavby na základe jej umiestnenia na inom pozemku nedošlo, keďže sa jedná o trváci správny delikt, pričom argumentovali, že momentom odstránenia reklamnej stavby z pozemku došlo k ukončeniu protiprávneho stavu. Pokiaľ však skutok nemal spočívať v umiestnení stavby na inom pozemku ako je uvedený v povolení (čo sám stavebný úrad aj uviedol, že na „umiestnení“ skutok nezaložil kvôli preklúzii), v rozpore s tým je záver, že práve umiestnenie reklamnej stavby a odstránenie jej umiestnenia je podľa stavebného úradu a pôvodného žalovaného naplnením skutkovej podstaty užívania reklamnej stavby. Ako už bolo vyššie uvedené, umiestnenie stavby a jej užívanie je treba dôsledne rozlíšiť. Správny súd nad rámec vyššie uvedeného dodáva, že pokutu podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona možno uložiť aj opakovane, a to až do odstránenia nedostatkov (§ 106 ods. 6 stavebného zákona). Stavebnému úradu tak nič nebránilo postihnúť spáchanie správneho deliktu aj opakovane, vo vzťahu k rôznym skutkovým podstatám resp. opakovaným porušeniam povinností v prípade recidívy, a to až do odstránenia nedostatkov. 52. Správny súd na základe vyššie uvedeného prisvedčil žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a neprekúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu a toho, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, správny súd v tomto štádiu, keď nie je jasne a jednoznačne identifikovaný skutok, ktorý bol predmetom správneho trestania, tak nemohol posúdiť, vo vzťahu k akému skutku viedol stavebný úrad dokazovanie a zisťoval skutkový stav. Z uvedených dôvodov by boli akékoľvek závery správneho súdu ohľadom týchto námietok predčasné, keďže najskôr musí byť známy skutok a potom je možné skúmať, či bol vo vzťahu k nemu dostatočne zistený skutkový stav. 53. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobnú námietku týkajúcu sa toho, že vo výroku rozhodnutia stavebného úradu o správnom delikte nie je uvedený právny predpis, z ktorého vyplýva oprávnenie stavebného úradu procesne rozhodovať, vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže odkaz na príslušné ustanovenia právnych predpisov o kompetencii uviedol stavebný úrad v záhlaví prvostupňového rozhodnutia, pričom vo vzťahu k identifikácii skutku vo výroku nie je potrebné odkaz na uvedené ustanovenia procesného charakteru duplicitne uvádzať. 54. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom tento o odvolaní žalobcu opätovne rozhodne tak, že v prípade potvrdenia uloženia sankcie za správny delikt tento skutok presne vo výroku vymedzí a pri rozhodovaní bude rešpektovať právnu úpravu preklúzie lehôt.
55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.