{"guid": "18cbb2b0-a6c9-44c2-ba4f-24a60f8afac8:a7ca6a80-296d-4e52-8c2d-488feae7bc0a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200182.4", "spisova_znacka": "NR-15S/24/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/24/2020 z 19. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. decembra 2024, sp. zn. NR-15S/24/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200182.4", "identifikacne_cislo": "4020200182", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "datum_vydania": "2024-12-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-106.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 106 ods. 4 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-106.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/608/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 608/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/608/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/608-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/180/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/180/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-2013/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/180/#paragraf-9.odsek-14", "nazov": "§ 9 ods. 14 zákona č. 180/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/180/#paragraf-9.odsek-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-2013/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/180/#paragraf-2.odsek-5", "nazov": "§ 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/180/#paragraf-2.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-2013/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-105.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-105.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-105"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-106", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/2003/608#paragraf-4", "/SK/ZZ/2013/180#paragraf-4", "/SK/ZZ/2013/180#paragraf-9", "/SK/ZZ/2013/180#paragraf-2", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-105"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7ca6a80-296d-4e52-8c2d-488feae7bc0a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200182.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200182.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200182.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/24/2020\n4020200182\n19. 12. 2024\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2024:4020200182.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Lukáša Galla, v\nprávnej veci žalobcu: ARTON s.r.o., Komenského 27, 010 01 Žilina, IČO: 31 595 154, právne zastúpený:\nAdvokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o., Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910,\nproti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A\n831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464 (pôvodný žalovaný Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej\npolitiky, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra) v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného\núradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2020/008895-002 zo dňa 06.03.2020\ntakto\nrozhodol:\nI.\n\nSprávny súd v Bratislave návrh na prerušenie konania z a m i e t a.\n\nII. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č.\nOU-NR-OVBP2-2020/008895-002 zo dňa 06.03.2020 z r u š u j e a vec\nvracia žalovanému na ďalšie konanie.\nIII.\n\nSúd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 14.08.2019 bolo mestu Nitra ako príslušnému stavebnému úradu doručené Odovzdanie veci na\nprejednanie správneho deliktu č. 9176/2019-004-Re zo dňa 13.08.2019 od orgánu štátneho stavebného\ndohľadu. Orgán štátneho stavebného dohľadu pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu (ďalej len\n„ŠSD“) dňa 20.06.2019 zistil, že na pozemku pare. č. XXX reg. E KN katastrálne územie A., pri Triede\nAndreja Hlinku, v Nitre, je v rozpore s rozhodnutím mesta Nitra č. 10778/2013-005- Da/Ko zo dňa\n19.11.2013 užívaná reklamná stavba, ktorej vlastníkom je žalobca. Podľa uvedeného rozhodnutia bola\npredmetná reklamná stavba povolená pôvodne ako reklamné zariadenie a mala byť umiestnená na\npozemku parc. č. XX katastrálne územie A., ktorého vlastníkom bol B. C., D. XXX/XXX, XXX XX E. F..\nUmiestnenie reklamnej stavby na parc. č. XXX reg. G. H. katastrálne územie A. bolo zrejmé zo zamerania\numiestnenia reklamnej stavby, ktoré dňa 03.06.2019 vyhotovila Geodetická kancelária PROMARKT\nNITRA SK s.r.o., Roľnícka 561/93, 949 05 Nitra. Mesto Nitra na základe uvedeného Odovzdania veci\nzačalo Oznámením č. SP 14153/2019-002-JUDr.Sp zo dňa 06.09.2019 konanie vo veci správneho\ndeliktu podľa § 106 ods. 4 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) voči žalobcovi na tom\n\nskutkovom základe, že v období od 13.12.2013 do 08.08.2019 na pozemku parc. č. XXX reg. E KN\nkatastrálne územie A., pri Triede Andreja Hlinku, v Nitre, užíval v rozpore s povolením vydaným mestom\nNitra pod č. 10778/2013-005-Da/Ko zo dňa 19.11.2013 reklamnú stavbu (identifikačné číslo 6), na ktorej\nnajväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m 2 (1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu\n„Billboard“ rozmerov cca 5,1 x 2,4 m), bola vyhotovená ako kovová konštrukcia, na ktorej bol pripevnený\ndrevotrieskový panel a na ňom nalepený reklamný plagát, pričom kovová konštrukcia z „I“ profilov\nbola pevne spojená so zemou pevnými základmi, a to tým, že reklamná stavba nebola umiestnená na\npozemku parc. č. XX (po prečíslovaní 20/1) reg. C KN, katastrálne územie A., určenom v povolení,\nčo vyplývalo zo zamerania umiestnenia reklamnej stavby, ktoré dňa 03.06.2019 vyhotovila Geodetická\nkancelária PROMARKT NITRA SK s.r.o., Roľnícka 561/93, 949 05 Nitra.\n2. Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) podľa § 117 ods. 1 stavebného\nzákona prejednal vec na ústnom pojednávaní dňa 17.10.2019 a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)\nvydal dňa 8.11.2019 rozhodnutie číslo SP 14153/2019-006-JUDr.Sp, ktorým uložil žalobcovi podľa\nustanovenia § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona pokutu vo výške 250,- €, za porušenia\nustanovenia § 54 stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v období od 13.12.2013 do\n11.10.2019 na pozemku parc. č. XXX F. G. H. katastrálne územie A., pri Triede Andreja Hlinku, v Nitre,\nužíval v rozpore s povolením vydaným mestom Nitra pod č. 10778/2013-005-Da/Ko zo dňa 19.11.2013\nreklamnú stavbu (identifikačné číslo 6), na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24\nm 2 (1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ rozmerov cca 5,1 x 2,4 m), bola vyhotovená\nako kovová konštrukcia, na ktorej bol pripevnený drevotrieskový panel a na ňom nalepený reklamný\nplagát, pričom kovová konštrukcia z „I“ profilov bola pevne spojená so zemou pevnými základmi, a to\ntým, že reklamná stavba nebola umiestnená na pozemku parc. č. XX (po prečíslovaní 20/1) reg. C KN,\nkatastrálne územie A., určenom v povolení, čo vyplývalo zo zamerania umiestnenia reklamnej stavby,\nktoré dňa 03.06.2019 vyhotovila Geodetická kancelária PROMARKT NITRA SK s.r.o., Roľnícka 561/93,\n949 05 Nitra.\n3. Z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu číslo SP 14153/2019-006-JUDr.Sp zo dňa 8.11.2019\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyplýva, že žalobca na ústnom pojednávaní dňa 17.10.2019\nuviedol, že v povolení č. 10778/2013-005-Da/Ko zo dňa 19.11.2013 stavebný úrad žalobcovi povolil\numiestniť reklamnú stavbu, ktorej sa konanie týka, na pozemku parc. č. XX C KN v k. ú. A. a súčasne\ntúto reklamnú stavbu s prihliadnutím na ust. § 76 ods. 2 stavebného zákona účinného do 30.11.2013 aj\nužívať, a to na dobu určitú do 31.12.2018. Žalobca na základe vydaného povolenia v mesiaci november\n2013 reklamnú stavbu aj uskutočnil. Pravdepodobne len nedopatrením zamestnanca žalobcu bola\nstavba osadená nie na pozemku parc. č. XX A. H.. Žalobca nepoprel, že reklamná stavba mohla byť\nnedopatrením umiestnená na inom pozemku, a teda v rozpore s vydaným povolením. Vychádzajúc\nvšak z ust. § 107 ods. 1 stavebného zákona zodpovednosť žalobcu za tento skutok už zanikla. Žalobca\nodmietol skutok, ktorý mu stavebný úrad v oznámení kladie za vinu, a to, že reklamnú stavbu užíval v\nrozpore s vydaným povolením. Reklamné zariadenie bolo postavené za účelom šírenia reklám a na tento\nsvoj účel od jeho postavenia sa na tieto účely aj používalo. Z prvostupňového rozhodnutia tiež vyplýva,\nže dňa 14.10.2019 bolo kontrolou reklamných stavieb na území mesta Nitra vykonanou z verejného\npriestranstva zistené, že predmetná reklamná stavba je už odstránená. Stavebný úrad v prvostupňovom\nrozhodnutí uviedol, že s ohľadom na ustanovenie 106 ods. 4 písm. b) a § 107 ods. 1 stavebného zákona\nneoznámil a ani neviedol konanie vo veci správneho deliktu spočívajúceho v uskutočnení reklamnej\nstavby v rozpore s povolením, pretože bolo zrejmé, že v prípade tohto správneho deliktu došlo k jeho\npreklúzii. Stavebný úrad viedol konanie len vo veci užívania reklamnej stavby v rozpore s povolením.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad\nNitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „pôvodný žalovaný“) rozhodnutím č. OU-NROVBP2-2020/008895-002 zo dňa 06.03.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia pôvodný žalovaný uviedol, že formulácia skutkovej\npodstaty správneho deliktu v § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona hovorí o užívaní reklamnej stavby\nbez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a nie o užívaní stavby v rozpore s účelom, na ktorý bola\npovolená. Ak by malo ísť o správny delikt spočívajúci v užívaní v rozpore s určeným účelom užívania,\ntak by muselo ísť o kvalifikáciu správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona.\nPokiaľ ide o dodržanie lehôt uvedených v ustanovení § 107 ods. l stavebného zákona, správny delikt\nbol prejednaný v lehote uvedenej v § 107 ods. 1 stavebného zákona. Stavebný úrad sa o podozrení zo\n\nspáchania správneho deliktu (užívanie reklamnej stavby v rozpore s povolením) dozvedel na základe\nOdovzdania veci od orgánu ŠSD, ktorý bol stavebnému úradu doručený dňa 14.08.2019, dvojročná\nsubjektívna lehota tak v tomto prípade neuplynula. Taktiež neuplynula ani objektívna trojročná lehota,\npretože užívanie reklamnej stavby v rozpore s povolením sa na základe analógie podľa ustanovení\nobsahujúcich trestnoprávnu úpravu považuje za tzv. trváci delikt. Správny orgán prvého stupňa v danej\nveci zistil dostatočne stav veci, pričom vychádzal najmä z výsledkov výkonu ŠSD, ústneho pojednávania\nvo veci predmetného správneho deliktu a vyhotovenej zápisnice (s náležitosťami uvedenými v § 22\nsprávneho poriadku) a zo zadovážených dôkazov a všetkých podkladov uvedených v napadnutom\nrozhodnutí. Správny orgán sa podľa pôvodného žalovaného v rozhodnutí vysporiadal s podanými\nnámietkami a pripomienkami žalobcu a rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 46 správneho poriadku,\nktoré je vyjadrením zásady zákonnosti, a § 47 správneho poriadku, t.j. rozhodnutie má všetky zákonom\npožadované náležitosti. Z odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty za predmetný správny delikt je\nzrejmé a preukázateľné, z akého dôvodu správny orgán považuje námietky žalobcu za nesprávne, ktoré\nskutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, podľa ktorej právnej normy rozhodol a akými úvahami sa\nriadil pri hodnotení dôkazov.\nII.\nŽaloba\n5. Žalobca sa správnou žalobou podanou včas na Krajský súd v Nitre dňa 17.4.2020 domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej\npolitiky č. OU-NR-OVBP2-2020/008895-002 zo dňa 06.03.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu a priznania náhrady trov konania. Žalobca\nnamietal, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, rozhodnutie\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo\nnedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia\nalebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, t.j. uviedol dôvody\nzrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e), f) zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Podľa žalobcu orgánom\noprávneným konať v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni v správnom konaní koná obec\nako stavebný úrad, rozhoduje v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/1. zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe\npre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o\núzemnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 608/2003 Z. z.“) okresný úrad v sídle kraja Nitra ako orgán štátnej stavebnej správy na úseku\nstavebného poriadku, ktorého je Okresný úrad Nitra len sídlom, a v organizačnej štruktúre ktorého má\nvzhľadom na svoju pôsobnosť na území Nitrianskeho kraja postavenie osobitného organizačného útvaru\na nie postavenie odboru okresného úradu, t.j. ako orgánu s pôsobnosťou len na území okresu. Preto\nžalobca navrhol prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a súčasne navrhol súdu podať\nnávrh na Ústavný súd Slovenskej republiky o súlade smernice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nč. 14 zo dňa 1.12.2018 s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne s jej čl. 2 ods. 2. Podľa žalobcu\nnapadnuté rozhodnutie vydal orgán vecne nepríslušný.\n6. Výrok rozhodnutia, v ktorom odvolací orgán ako vecnú príslušnosť, na základe ktorej rozhodol,\nuviedol len § 58 ods.1 správneho poriadku a § 118 stavebného zákona, neobsahuje odkaz na § 4\nods.1 písm. b/1. zákona č.608/2003 Z. z„ ktorý ako osobitný právny predpis zveruje ako orgánu štátnej\nstavebnej správy na úseku stavebného poriadku právomoc konať ako odvolaciemu orgánu na tomto\núseku. Žalobca vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania ako aj v podanom odvolaní poukazoval\nna to, že vymedzenie predmetu konania v oznámení o začatí správneho konania vo veci správneho\ndeliktu musí spočívať v náležitej špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné\ns iným konaním. To znamená, že správny orgán, ktorý správne konanie ex offo začal, je už v oznámení\npovinný presne vymedziť a špecifikovať skutok, za spáchanie ktorého má byť subjekt postihnutý, čo je\nmožné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu\njeho spáchania. Naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods.4 písm. b) stavebného\nzákona predpokladá, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie uskutočňuje\nalebo užíva reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, bez\n\nstavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Ide o dve samostatné skutkové podstaty správneho deliktu.\nJedným je, ak právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie uskutočňuje stavbu bez\nstavebného povolenia alebo v rozpore s ním a druhým je, ak užíva reklamnú stavbu bez alebo v rozpore\ns týmto povolením. Aj napriek tomu, že žalobca už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia namietal\nstavebným úradom v oznámení nesprávne a zmätočne špecifikovanú skutkovú podstatu deliktu, v\nrozhodnutí o uložení pokuty tento správny orgán opäť uviedol, že žalobca sa dopustil správneho deliktu\nporušujúceho § 54 stavebného zákona, pričom jeho porušenie má spočívať v tom, že v období od\n13.12.2013 do 08.08.2019 užíval reklamné zariadenie (v súčasnosti reklamná stavba) v rozpore s\nvydaným povolením. To znamená, že na jednom protiprávnom konaní spočívajúcom v uskutočnení\nreklamného zariadenia v rozpore s vydaným povolením a napĺňajúcom skôr znaky porušenia § 68 v\nspojení s § 139b ods. 4 stavebného zákona (nepovolená zmena stavby), založil vznik druhého skutku,\na to užívanie reklamnej stavby v rozpore s týmto povolením, a to aj napriek tomu, že žalobca povolené\nreklamné zariadenie (stavbu) od 13.12.2013 nevyvrátiteľným spôsobom užíval na účel v ňom určený\n(ako reklamnú plochu).\n7. Podľa žalobcu neporušil § 85 ods.1 stavebného zákona, nakoľko stavebným úradom povolenú\nreklamnú stavbu (reklamné zariadenie) odo dňa jej uskutočnenia v decembri 2013 užíval na účel určený\nv povolení stavebného úradu. Žalobca si je vedomý toho, že reklamné zariadenie v decembri 2013\nuskutočnil v rozpore s vydaným povolením resp. v rozpore s povolením vydaným podľa § 71 ods.1 písm.\nb) stavebného zákona, nakoľko ho umiestnil inak ako bolo určené v tomto povolení (dôsledok upustenia\nod jej vytýčenia), a teda reklamnú stavbu uskutočnil v rozpore s týmto povolením. Žalobca považoval\nvýrok prvostupňového správneho rozhodnutia, v ktorom mu uložil pokutu „za porušenie ustanovenia\n§ 54 stavebného zákona“, ktorého sa mal dopustiť tým, že v období od 13.12.2013 do 11.10.2019\nna pozemku parc. č. XXX F. G. H. katastrálne územie A., pri Triede Andreja Hlinku v Nitre, užíval\nreklamnú stavbu v rozpore s vydaným povolením č.10778/2013-D05-Da/Ko zo dňa 19.11.2013, nakoľko\nbola umiestnená inak, za zmätočný. Skutok, že žalobca v období od 13.12.2013 do 08.08.2019 užíval\nreklamnú stavbu v rozpore s vydaným povolením t.j. inak alebo na iný účel ako v ňom určený, sa nestal\na vykonaným štátnym stavebným dohľadom nebol preukázaný. Preto je prvostupňové rozhodnutie\nzmätočné, nemajúce oporu v skutkových zisteniach a vo vymedzení skutkovej podstaty deliktu, teda\nje nezákonné, rovnako ako napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým toto prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\n8. Ustanovenie § 106 ods. 4 stavebného zákona oprávňuje stavebný úrad uložiť pokutu právnickej\nosobe, ktorá uskutočňuje alebo užíva reklamnú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s\nním. Vylučovacia spojka „alebo“ na rozdiel od spojky „a“ interpretuje dané spojenie ako vylučovací vzťah\n(v ktorom je možný výber jednej alternatívy). Inak povedané, správny orgán môže podľa § 106 ods. 4\nstavebného zákona uložiť pokutu za porušenie nasledovných povinností:\n- za to, že osoba uskutočňuje /-nila/ reklamnú stavbu bez stavebného povolenia, čo predstavuje\nporušenie § 54 a § 48 ods.1 stavebného zákona,\n- za to, že osoba uskutočňuje /-nila/ reklamnú stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením, čo je\nporušením § 68 stavebného zákona v spojení s ust § 139b ods. 4 a § 48 ods. 1 stavebného zákona,\n- za to, že užíva reklamnú stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením t.j. iným spôsobom alebo\nna iný účel, v takom prípade sa jedná o porušenie § 85 ods.1 stavebného zákona,\n- za súbeh dvoch deliktov, ak osoba reklamnú stavbu uskutočnila a túto bez stavebného povolenia začala\naj užívať, čo predstavuje porušenie § 54, 48 ods.1 stavebného zákona za predpokladu, že zodpovednosť\nza tento správny delikt nezanikla a súčasne aj § 76 ods.1 stavebného zákona.\nCitované ustanovenie však neumožňuje stavebnému úradu ukladať pokutu za to, že ak osoba\nuskutočnila reklamnú stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením, túto automaticky v rozpore s\ntýmto povolením aj užíva. Slovné spojenie by v takomto prípadne nepochybne znelo inak napr. uložiť\npokutu osobe, ak uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s týmto povolením a\ntým ju bez alebo v rozpore s týmito povolením aj užíva.\n9. V zmysle ust.§ 107 ods.1 stavebného zákona pokutu možno uložiť do 2 rokov odo dňa, keď sa\nsprávny orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba porušila alebo\nnesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti\nalebo keď povinnosť mala byť splnená. Zákonodarca v tomto ustanovení stanovil subjektívnu dvojročnú\nprekluzívnu lehotu, ktorá plynie v rámci objektívnej trojročnej prekluzívnej lehoty. Lehoty (či doby)\nuvedené v citovanom ustanovení (dvojročná subjektívna a trojročná objektívna) na uloženie sankcie\n\nza správny delikt sú prekluzívnymi lehotami, na uplynutie ktorých bol pôvodný žalovaný ako odvolací\nsprávny orgán z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, a to aj vtedy, ak by žalobcom ich uplynutie\nnebolo v odvolaní namietané. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt stanovujú\nprekluzívne lehoty na uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má\ndôvody materiálne, nakoľko účel sankcie je možné dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia\nuložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca svoju funkciu individuálnej i generálnej\nprevencie a dôvody aj procesné, nakoľko uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa\noslabuje sila dôkazných prostriedkov. To znamená, že správny orgán musí o uložení pokuty právoplatne\nrozhodnúť len v rámci týchto dvoch lehôt súčasne. Pretože dodržanie týchto lehôt je jednou z podmienok\nna uplatnenie právomoci správneho orgánu uložiť sankciu za protiprávne konanie a ich dodržaním je\npodmienená zákonnosť rozhodnutia o uložení sankcie, správny orgán je povinný v rámci svojho postupu\nvždy z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú tieto lehoty dodržané. Pôvodný žalovaný túto svoju\nzákonnú povinnosť zanedbal. Ako vyplýva z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad\nžalobcovi uložil pokutu za porušenie § 54 stavebného zákona t.j. za uskutočnenie reklamného zariadenia\n(stavby) v rozpore s vydaným povolením, ku ktorému došlo v decembri 2013 t. j. pred viac ako siedmimi\nrokmi (zánik zodpovednosti za správny delikt) a na tomto protiprávnom konaní založil druhé protiprávne\nkonanie, ktoré malo spočívať v užívaní tohto reklamného zariadenia (stavby) v období od 13.12.2013 do\n11.10.2019 v rozpore s týmto povolením bez toho, aby mal pre vyslovenie takéhoto záveru akýkoľvek\ndôkaz.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.6.2021 uviedol, že o odvolaní rozhodol vecne príslušný\nsprávny orgán – Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, nesúhlasiac s názorom\nžalobcu, že o odvolaní mal rozhodovať odbor opravných prostriedkov okresného úradu, pretože žiaden\nprávny predpis mu rozhodovaciu právomoc na úseku štátnej stavebnej správy nezveruje. Stavebný\nzákon ako lex specialis v § 118 jasne stanovuje, ktorý správny orgán je príslušný konať v druhom\nstupni správneho konania. K námietke žalobcu, že odvolací orgán neuviedol vo výroku napadnutého\nrozhodnutia odkaz na § 4 ods. 1 písm. b/1. zákona č. 608/2003 Z. z., pôvodný žalovaný poukázal na §\n47 ods. 2 správneho poriadku s konštatovaním, že neuvedenie zákona č. 608/2003 Z. z. nespôsobuje\nnezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku nesprávnosti a zmätočnosti špecifikovania podstaty\ndeliktu, pôvodný žalovaný zotrval na svojom právnom názore uvedenom v rozhodnutí s tým, že\ns uvedenou námietkou sa už v rozhodnutí dostatočne vysporiadal a nie je dôvodná. Pôvodný žalovaný\nnavrhol žalobu zamietnuť.\n11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní v znení účinnom od 01.04.2024\núrad (Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky- pozn. súdu) je ústredným orgánom\nštátnej správy pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie. Sídlom úradu je Bratislava. Úrad\nzriaďuje mimo svojho sídla stále regionálne úrady, ktoré nemajú právnu subjektivitu, a určuje územný\nobvod ich pôsobnosti. Zoznam regionálnych úradov je uvedený v prílohe č. 1. Úrad môže na plnenie úloh\nzriaďovať pracoviská regionálneho úradu a určovať územný obvod ich pôsobnosti. Podľa § 2 zákona\nč. 608/2003 Z. z. prešli od 01.04.2024 kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného\nporiadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej\nrepubliky. Z uvedeného dôvodu sa pod označením „žalovaný“ rozumie od 01.04.2024 Úrad pre územné\nplánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.\nIV.\nReplika žalobcu\n12. Žalobca v replike zo dňa 26.8.2021 zotrval na svojej žalobnej argumentácii.\nV.\n\nRelevantné právne predpisy\n13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n15. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n16. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n17. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n18. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená\nstavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a)\naž d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie\nvyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných\ninformácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa\nveľkosti informačnej plochy na\na) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,\nb) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a\nc) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.\n19. Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať\niba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.\n20. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a\nvykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu\nbez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje\naj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.\n21. Podľa § 55 ods. 2 písm. h) stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí pri reklamných\nstavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje\ninak.\n22. Podľa § 76 ods. 4 stavebného zákona kolaudačné rozhodnutie sa nevyžaduje na reklamné stavby,\nna ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2.\n23. Podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva reklamnú stavbu,\nna ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, bez stavebného povolenia alebo\nv rozpore s ním pokutu vo výške 250 eur.\n24. Podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa\norgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená\nna podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď\ndošlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.\n25. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n\n26. Podľa § 142d ods. 2 stavebného zákona informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa\npredpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení\núčinnom od 2. januára 2015. Vlastník takého zariadenia je povinný ho označiť ako reklamnú stavbu\npodľa § 86 ods. 4 do 31. júla 2015.\n27. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n28. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n29. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n30. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť\na súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15S/24/2020,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. NR-15S/24/2020.\n31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a §\n3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie pôvodného žalovaného, vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n32. Správny súd rozhodol o žalobe dňa 19.12.2024 bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení\nrozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 04.11.2024.\n33. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia pôvodného\nžalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu o uložení pokuty vo výške 250\nEUR žalobcovi za porušenie ustanovenia § 54 stavebného zákona tým, že v období od 13.12.2013 do\n11.10.2019 na pozemku parc. č. XXX F. G. H. katastrálne územie A., pri Triede Andreja Hlinku, v Nitre,\nužíval v rozpore s povolením vydaným mestom Nitra pod č. 10778/2013-005-Da/Ko zo dňa 19.11.2013\nreklamnú stavbu (identifikačné číslo 6), na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24\nm 2 (1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ rozmerov cca 5,1 x 2,4 m), bola vyhotovená\nako kovová konštrukcia, na ktorej bol pripevnený drevotrieskový panel a na ňom nalepený reklamný\nplagát, pričom kovová konštrukcia z „I“ profilov bola pevne spojená so zemou pevnými základmi (ďalej\nlen „reklamná stavba“), a to tým, že reklamná stavba nebola umiestnená na pozemku parc. č. XX (po\nprečíslovaní 20/1) reg. C KN, katastrálne územie A., určenom v povolení, čo vyplývalo zo zamerania\n\numiestnenia reklamnej stavby, ktoré dňa 03.06.2019 vyhotovila Geodetická kancelária PROMARKT\nNITRA SK s.r.o., Roľnícka 561/93, 949 05 Nitra.\n34. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že oznámením č. SP\n14153/2019-002-JUDr.Sp o začatí konania o správnom delikte vo veci porušenia stavebného zákona zo\ndňa 6.9.2019, doručeným žalobcovi dňa 12.9.2019, stavebný úrad oznámil žalobcovi začatie konania\nvo veci správneho deliktu podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona z dôvodu, že žalobca od\n13.12.2013 do 8.8.2019 na pozemku parc č. XXX reg. E KN k.ú. A. pri Triede Andreja Hlinku, v Nitre,\nužíval v rozpore s povolením vydaným mestom Nitra pod č. 10778/2013-005-Da/Ko zo dňa 19.11.2013\nreklamnú stavbu, a to tým, že reklamná stavba nebola umiestnená na pozemku parc. č. XX (I. I. XX/X)\nreg. C KN, katastrálne územie A., určenom v povolení.\n35. Správny súd z obsahu administratívneho spisu tiež zistil, že stavebný úrad vydal dňa 19.11.2013 pod\nč. 10778/2013-005-Da/Ko žalobcovi rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 13.12.2013, a ktorým žalobcovi dočasne povolil na obdobie do 31.12.2018\numiestnenie reklamného zariadenia popri Triede A. Hlinku p.č. XX k.ú. A., o rozmere 5100 x 2400\nmm, identifikačné číslo 6, a to s poukazom na § 71 písm. c) stavebného zákona v znení účinnom\nv čase vydania rozhodnutia, podľa ktorého povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú\npríslušné podľa osobitných predpisov iné orgány informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ\nsa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo\npozemkom.\n36. Z odvolania žalobcu podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva, že žalobca namietal, že\nskutok za uskutočnenie stavby v rozpore s vydaním povolením v zmysle § 107 ods. 1 stavebného zákona\nzanikol, a druhý skutok spočívajúci v tom, že žalobca užíval v období od 13.12.2013 do 08.08.2019\nreklamnú stavbu v rozpore s povolením t.j. inak alebo na iný účel ako v ňom určený, ktorý je kladený\nžalobcovi za vinu, sa nestal a vykonaným štátnym stavebným dohľadom nebol preukázaný. Žalobca\npreto považoval prvostupňové rozhodnutie za zmätočné, nemajúce oporu v skutkových zisteniach a vo\nvymedzení skutkovej podstaty deliktu ho preto považoval za nezákonné.\n37. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného\núradu rozhodoval nepríslušný orgán, správny súd uvádza, že podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona\nstavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Podľa\n§ 118 stavebného zákona vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako\nstavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad. Podľa § 4 ods. 2 písm.\nd) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z. z.“) okresný úrad v sídle kraja\nokrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom\nkonaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 14 zákona č. 180/2013 Z. z. ak sa vo všeobecne záväzných\nprávnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová „krajský školský úrad“, „krajský\nstavebný úrad“, „územná vojenská správa“, „krajský úrad životného prostredia“, „krajský pozemkový\núrad“, „krajský lesný úrad“, „krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie“ a „katastrálny\núrad“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „okresný úrad v sídle kraja“ v príslušnom tvare. Zo Smernice\nč. 14 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 22. januára 2018, ktorou sa upravujú podrobnosti o\nvnútornej organizácii okresného úradu (ďalej len „smernica“) vyplýva vnútorná organizácia okresného\núradu, pričom podľa čl. 1 ods. 6 smernice sa odbor výstavby a bytovej politiky podľa odseku 1 písm.\ng) smernice člení na a) oddelenie územného plánovania, b) oddelenie štátnej stavebnej správy, c)\noddelenie bytovej politiky. Osobitný organizačný útvar, ktorým je odbor opravných prostriedkov, sa podľa\nodseku 1 písm. l) smernice člení na a) referát vnútorných vecí, b) referát cestnej komunikácií, dopravy\na pozemných c) referát starostlivosti o životné prostredie, d) pozemkový referát, e) referát lesného\nhospodárstva, f) referát katastra nehnuteľností. V prílohe č. 3 smernice sa nachádza organizačná\nschéma Okresného úradu Nitra. Zo smernice vyplýva, že oddelenie štátnej stavebnej správy vybavuje\nodbor výstavby a bytovej politiky okresného úradu, a nie odbor opravných prostriedkov, do ktorého\nkompetencie nespadá štátna stavebná správa. Z uvedeného vyplýva, že o odvolaní žalobca rozhodoval\norgán, ktorý mal na to kompetenciu. Navyše je potrebné uviesť, že sám žalobca si v žalobe odporoval,\nkeď na jednej strane tvrdil, že odvolací orgán nemal kompetenciu rozhodnúť o odvolaní žalobcu, no na\nstrane druhej namietol formálnu vadu rozhodnutia spočívajúcu v tom, že v napadnutom rozhodnutí nie\n\nje uvedený odkaz na ustanovenie zákona, z ktorého podľa žalobcu vyplývala kompetencia odvolacieho\norgánu na rozhodnutie vo veci.\n38. Návrh na prerušenie konania, ktorý žalobca podal s odôvodnením, že je potrebné obrátiť sa na\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo veci súladu smernice s Ústavou Slovenskej republiky, správny\nsúd tento návrh zamietol ako nedôvodný, a to s poukazom na odôvodnenie uvedené v bode 37\ntohto rozsudku. Smernicu vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 5 zákona č.\n180/2013 Z. z. (Podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu upravuje ministerstvo smernicou\npo dohode s ústredným orgánom štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí výkon štátnej správy\nuskutočňovaný odborom okresného úradu. – pozn. súdu) po dohode s Ministerstvom dopravy a\nvýstavby Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Ministerstvom hospodárstva\nSlovenskej republiky, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Ministerstvom pôdohospodárstva\na rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej\nrepubliky, Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Úradom vlády Slovenskej republiky\na Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.\n39. Vzhľadom na to, že trestanie správnych deliktov nie je v slovenskom právnom poriadku kodifikované\na pravidlá správneho trestania nezakotvuje ani Ústava Slovenskej republiky, existujúcu medzeru v\npráve je treba vyplniť analogickou aplikáciou trestnoprávnych princípov. Analogickú aplikáciu určitých\nprávnych pravidiel nemožno v žiadnom prípade zamieňať či stotožňovať s ich výlučnou aplikáciou.\nPreto aj pri aplikácii trestnoprávnych pravidiel na administratívny postih správnych deliktov je potrebné\nmať v prvom rade na zreteli účel a zmysel vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti v\nspojitosti so všeobecne platnými zásadami administratívneho konania. Využitie metódy analógie (ako\ninterpretačného postupu pri vypĺňaní normatívnych medzier) vo verejnom práve je podmienené tým, že\nzákon danú otázku neupravuje, je to na prospech účastníka konania a nie je to v rozpore s verejným\nzáujmom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/33/2019 zo dňa 25.3.2021,\nbod 63).\n40. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 3Sž/68/2004, sp. zn. 3Sž/85/2007,\nsp. zn. 8Sžo/28/2007, sp. zn. 8Sžo/147/2008, sp. zn. 2Sžf/9/2010, sp. zn. 2Sžf/44/2011, či sp. zn.\n5Sž/21/2010) je jednotná v tom, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických\nosôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný\npostih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z\ntrestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú\nsankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzenoprávnymi princípmi. V administratívnom trestaní treba rešpektovať Odporúčanie výboru ministrov\n[Rady Európy (91)] z 13. februára 1991 (relative aux sanctions administratives), podľa ktorého pre\nukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že\nsprávny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Keďže\nadministratívne trestanie má aj podľa judikatúry ESĽP trestnoprávny charakter, treba vychádzať z Ústavy\nSlovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžf/1/2013 zo dňa 30.01.2014).\n41. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2008, sp. zn. 8 Sžo 28/2007 „ V\nrámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy,\npriestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty\nporiadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny\nzákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti\nje miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných\nsprávnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť\n(výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve\npriestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom\nza určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého\ntypu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,\niné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či\nuž ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda\nreflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,\nči naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,\n\nvoľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti\npostihu delikventa.\nZ týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta\nv rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože\npodľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to\nnielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením\nmiesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol\nbyť zamenený i iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku\nmusí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh\na výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku\nrozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), podľa\nktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,\npodľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ\nsa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu.\nVymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii\ndeliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný\npriamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú\nnepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne\nkonanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku\ns uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú\npotrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná\npre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu\npre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to\naj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa\npáchateľ dopostil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie\ntotožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu\nza rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené\nlen v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť\nrozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v\nňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť,\nči a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce\ntakýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.\nZáver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového\na miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom SR. Je potrebné pripomenúť, že i na\nrozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských\nprávach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Keď Dohovor v článku 6 ods. 1\nuvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, je potrené poskytnúť záruku tomu kto je obvinený v trestnom\nkonaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor\nstabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.\nZ vyššie uvedeného potom je potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí\nobsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných\nskutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie\ntieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom\nkonaní (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku).“\n42. V prípade, že príslušné ustanovenie právneho predpisu obsahuje dve skutkové podstaty správneho\ndeliktu, a teda dva spôsoby správneho sankcionovania, musí správny orgán uloženú sankciu náležite\nodôvodniť i z hľadiska naplnenia zákonných znakov príslušnej skutkovej podstaty toho ktorého\nsprávneho deliktu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2018, sp. zn.\n6Asan/9/2017 ).\n43. Z ustanovenia § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona vyplýva, že ide o správny delikt právnickej\nosoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, pokiaľ táto uskutočňuje alebo užíva reklamnú\nstavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. V prejednávanej veci ani sám žalobca\n\nv administratívnom konaní nepopieral, že reklamnú stavbu zrejme nedopatrením umiestnil na inom\npozemku, než na aký mal povolenie, ktoré mu bolo vydané ešte v r. 2013. Čo však žalobca popieral je to,\nže by reklamnú stavbu užíval v rozpore s vydaným povolením. Žalobca v podstate tvrdil, že si je vedomý\nzodpovednosti za umiestnenie reklamnej stavby v rozpore so stavebným povolením na iný pozemok,\navšak odmietal prijať zodpovednosť za skutok, ktorý bol definovaný ako užívanie stavby v rozpore\ns povolením na pozemku odlišnom od toho, na ktoré znelo povolenie.\n44. Pre právne posúdenie dostatočnej identifikácie skutku vo výroku rozhodnutia o správnom delikte je\npotrebné zdôrazniť, že z § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona vyplývajú dve skutkové podstaty\nsprávneho deliktu, jedna spočíva v uskutočnení reklamnej stavby bez stavebného povolenia alebo\nv rozpore s ním a druhá v užívaní reklamnej stavby bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.\n45. Správny súd uvádza, že pokiaľ výrok prvostupňového rozhodnutia identifikuje skutok ako užívanie\nreklamnej stavby v rozpore s povolením na základe toho, že reklamná stavba nebola umiestnená na\npozemku určenom v povolení, takto definovaný skutok trpí vadou protirečivosti toho, čo sa žalobcovi\nkladie za vinu. Pokiaľ je reklamná stavba umiestnená na iný pozemok, ako na ten, ktorý je uvedený\nv povolení, jedná sa o umiestnenie stavby na iný pozemok bez povolenia. Stavebný úrad však kládol\nžalobcovi za vinu užívanie reklamnej stavby v rozpore s povolením na základe jej umiestnenia na iný\npozemok. Takto definovaný skutok okrem jeho zmätočnosti nemá oporu v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Obe rozhodnutia boli skutkovo založené na tom, že\nžalobca podal dňa 13.12.2018 žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby (nakoľko pôvodne vydané\npovolenie platilo do 31.12.2018), ku ktorej priložil nájomnú zmluvu z roku 2009 uzatvorenú s vlastníkom\npozemku parc. č. XX k.ú. A. a výpis z listu vlastníctva zo dňa 18.12.2018 osvedčujúci vlastnícke právo\nk uvedenému pozemku. V priebehu konania o zmenu doby trvania predmetnej reklamnej stavby však\nbolo zistené, že táto nie je umiestnená na pozemku parc. č. XX ani na parc. č. XX/X k.ú. A., ale sa\nnachádza na pozemku parc. č. XXX reg. E KN k.ú. A.. Stavebný úrad následne viedol dokazovanie\nk preukázaniu toho, či a odkedy bola reklamná stavba umiestnená na pozemok parc. č. XXX reg. E KN\nk.ú. A., t.j. na pozemok, ku ktorému nebolo vydané povolenie stavebného úradu. Stavebný úrad neviedol\ndokazovanie v tom smere, aby preukázal ako, kým a po akú dobu bola reklamná stavba na uvedenom\npozemku užívaná, a na aký účel.\n46. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že „Účastník konania nepožiadal o zmenu\nvydaného povolenia (umiestnenie na inom pozemku, než bolo povolené) a len „nedopatrením“ umiestnil\nreklamné zariadenie na inom pozemku, pričom ho takto „nedopatrením“ užíval po dobu takmer šiestich\nrokov na účel „šírenia reklám“.“ Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad v podstate skonzumoval\ndve skutkové podstaty správneho deliktu do jednej, nerozlišujúc konanie spočívajúce v umiestnení\nreklamnej stavby a konanie spočívajúce v jej užívaní. V prípade trestania za naplnenie znakov oboch\nskutkových podstát by musel stavebný úrad dôsledne definovať oba skutky a preukázať naplnenie\nkaždej skutkovej podstaty a zároveň uviesť, či uplatnil pri trestaní tzv. absorpčnú zásadu. Takýto postup\nvšak z prvostupňového rozhodnutia a ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, keďže orgány verejnej\nsprávy v odôvodnení rozhodnutí deklarovali, že trestajú len užívanie, a nie umiestnenie stavby, pričom\nvšak výrok rozhodnutia o správnom delikte tomuto tvrdeniu nezodpovedá. Správny súd v tejto súvislosti\npoukazuje aj na oznámenie o začatí konania o správnom delikte zo dňa 6.9.2019, z ktorého vyplýva\nskutok definovaný nasledovne: užívanie reklamnej stavy v rozpore s povolením vydaným mestom Nitra\npod č. 10778/2013-005-Da/Ko zo dňa 19.11.2013 tým, že reklamná stavba nebola umiestnená na\npozemku parc. č. XX (po prečíslovaní XX/X) reg. C KN, katastrálne územie A., určenom v povolení.\nZ uvedeného vyplýva, že skutok mal spočívať v užívaní stavby tým, že táto bola umiestnená na inom\npozemku. Takto definovaný skutok je však nepreskúmateľný pre vadu logických rozporov a výskyt\nnejasností.\n47. Podľa názoru správneho súdu vymedzenie skutku, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia\no správnom delikte, je nepreskúmateľné, keďže z výroku rozhodnutia nemožno jednoznačne bez\nakýchkoľvek pochybností ustáliť skutok, za ktorý bol žalobca potrestaný tak, aby tento nemohol byť\nzameniteľný s iným. Inými slovami povedané, stavebný úrad definoval vo výroku skutok tak, že užívanie\nstavby v rozpore s povolením spočíva v tom, že táto nebola umiestnená na pozemku určenom v\npovolení. Pokiaľ však stavebný úrad chcel potrestať žalobcu za umiestnenie reklamnej stavby na inom\npozemku bez povolenia a jej užívanie bez povolenia, mal tieto dva skutky dôsledne rozlíšiť, čo sa však\nv prejednávanej veci nestalo. Na ospravedlnenie takéhoto postupu stavebného úradu nemôže poslúžiť\n\nani jeho záver uvedený v prvostupňovom rozhodnutí, že konanie vo veci správneho deliktu spočívajúce\nv umiestnení reklamnej stavby v rozpore s povolením nemohol viesť, pretože bolo zrejmé, že v prípade\ntohto správneho deliktu došlo k jeho preklúzii. Stavebný úrad na jednej strane konštatuje v rozhodnutí\npreklúziu v prípade umiestnenia stavby v rozpore s povolením alebo bez povolenia, no na strane druhej\npráve na zistenom umiestnení vystaval skutok druhý, spočívajúci v užívaní reklamnej stavby. Stavebný\núrad teda dal do príčinnej súvislosti užívanie reklamnej stavby v nadväznosti na jej umiestnenie na\npozemok, na ktorý neznelo vydané povolenie. Zo skutočnosti, že reklamná stavba bola umiestnená bez\npovolenia alebo v rozpore s ním na iný pozemok ako bol určený v povolení, stavebný úrad a žalovaný\nautomaticky vyvodili záver, že reklamná stavba bola užívaná žalobcom v rozpore s povolením. Sám\nžalobca pritom aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal dôsledné rozlíšenie uvedených\nskutkov a nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia o správnom delikte.\n48. Správny súd uvádza, že pod pojmom „užívanie“ reklamnej stavby bez povolenia alebo v rozpore s\nním je možné chápať viaceré významy alebo spôsoby užívania, ako sú napríklad užívanie reklamnej\nstavby osobou, ktorej bolo vydané povolenie, na iné účely ako na reklamu, užívanie reklamnej stavby\ninou osobou, ako tou, ktorej bolo vydané povolenie, užívanie reklamnej stavby po skončení trvania\ndoby, na ktorú bolo povolenie vydané. V danom prípade stavebný úrad založil skutok „užívania“\nreklamnej stavby na tom, že žalobca umiestnil reklamnú stavbu na iný pozemok bez povolenia, a nie\nna tom, že žalobca užíval reklamnú stavbu v rozpore s vydaným povolením. V tejto súvislosti je však\npotrebné zdôrazniť, že „užívanie“ a „umiestnenie/uskutočnenie“ stavby sú dva rozličné skutkové deje.\nJednoznačné vymedzenie skutkového deja je úlohou orgánu verejnej správy, a nie správneho súdu.\n49. Na prejednanie správneho deliktu podľa § 106 stavebného zákona a uloženie pokuty zaň je zákonom\n(§ 107 ods. 1 stavebného zákona) ustanovená trojročná lehota (objektívna lehota), ktorá začína plynúť\nod spáchania deliktu, a v rámci tejto lehoty je ustanovená dvojročná lehota (subjektívna lehota), ktorá\nzačína plynúť odo dňa, keď sa orgán príslušný vo veci rozhodnúť dozvedel o porušení stavebného\nzákona. To znamená, že správny orgán musí o uložení pokuty právoplatne rozhodnúť len v rámci týchto\ndvoch lehôt súčasne. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré\nje už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto\nrozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Sž/21/2001 z 25. septembra 2001).\n50. U trvajúceho správneho deliktu ide o konanie, ktorým páchateľ vyvolal protiprávny stav, ktorý\nnásledne udržuje, a teda protiprávny stav stále trvá a je udržiavaný zo strany páchateľa. Typickým\ntrvajúcim správnym deliktom je napr. konanie spočívajúce v uzatvorení a plnení záväzkov v obchodnom\nreťazci z kartelovej dohody. Ak ide o trvajúci priestupok začína plynúť prekluzívna lehota, a to momentom\nodstránenia protiprávneho stavu alebo jeho zánikom. Zákon u trvajúceho priestupku sankcionuje práve\nudržiavanie protiprávneho stavu. U trváceho priestupku je jeho znakom konanie páchateľa spočívajúce\nvo vyvolaní a následnom udržiavaní protiprávneho stavu. Je charakteristický i tým, že na dobu jeho\npáchania sa hľadí ako na jeden skutok a jeden priestupok, resp. správny delikt, a to až do okamihu\nukončenia protiprávneho stavu, čo môže urobiť páchateľ, ale i iný subjekt. Tiež je charakteristický tým,\nže trváci správny stavebný delikt trvá dlhšie časové obdobie a u stavieb to môže byť doslova i niekoľko\nrokov. Kedy dôjde k ukončeniu protiprávneho stavu u trváceho správneho deliktu, bude dôležitou a\nrozhodujúcou skutočnosťou otázka, že kedy dôjde k odstráneniu protiprávneho stavu. Môže sa stať,\nže páchateľ sám ukončí protiprávny stav. Na druhej strane u trváceho priestupku môže byť ukončený\nprotiprávny stav i zo strany správneho orgánu, a to vtedy, ak začne správne konanie. V aplikačnej\npraxi správnych súdov je táto otázka naplnená, keď napr. súťažný úrad začne správne konanie, ak\nzistí, že v reťazci obchodných subjektov ide o kartelové dohody, a teda ide medzi nimi o protisúťažné\nsprávanie. V tomto prípade, hoci by páchateľ následne udržiaval protiprávny stav, jednalo by sa už o\nnový skutok a nový trváci správny delikt. Skutočnosť, či sa jedná o nový skutok má z pohľadu správneho\npráva trestného veľký význam i z hľadiska otázok, či ide o premlčanie, recidívu, ako i z hľadiska zásad\nukladania sankcií a pod. V prípade, že stavebný úrad obce na základe štátneho stavebného dohľadu\nzistí, že stavebník začal stavbu rodinného dvojdomu bez stavebného povolenia, dopustí sa stavebného\npriestupku podľa [§ 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona č. 50/1976 Zb.]. V takomto prípade ide\no trváci správny delikt a stavebný priestupok trváceho charakteru trvá až do ukončenia protiprávneho\nkonania. Zákon, ak vychádzame z analógie legis, sankcionuje u trváceho priestupku práve udržiavanie\nprotiprávneho stavu. U trváceho priestupku je jeho znakom konanie páchateľa spočívajúce vo vyvolaní a\nnáslednom udržiavaní protiprávneho stavu. Je charakteristický i tým, že na dobu jeho páchania sa hľadí\n\nako na jeden skutok a jeden priestupok, resp. správny delikt, a to až do okamihu ukončenia protiprávneho\nstavu. Ak sa trváci priestupok prejednáva z úradnej povinnosti a vytvorený protiprávny stav nebol doteraz\nukončený, začína plynúť 2 ročná prekluzívna lehota na prejednanie trváceho priestupku(§ 20 ods.1 PrZ)\nokamihom doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania subjektu, ktorý je podozrivý z jeho\nspáchania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/17/2019 zo dňa 10. 3. 2021).\n51. Pôvodný žalovaný ako aj stavebný úrad založili svoju správnu úvahu na tom, že v danom prípade\nsa jedná o trváci správny delikt spočívajúci v užívaní stavby v rozpore s povolením a toto užívanie\nspočívalo v umiestnení stavby na iný pozemok. Správny súd zdôrazňuje, že skutok, tak ako bol\nvymedzený vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, nie je dostatočne identifikovaný a nevyplýva\nz neho, v čom spočíva správny delikt, a teda nie je jasné, či sa jedná o súbeh dvoch skutkových podstát\n– umiestnenie stavby a jej užívanie, alebo len o jednu skutkovú podstatu, naplnenie ktorej znakov je\nvšak potrebné riadne preukázať. Správne stanovenie plynutia prekluzívnych lehôt závisí od presného\ndefinovania skutku, k čomu však zo strany orgánov verejnej správy nedošlo. Z obsahu napadnutého\nrozhodnutia vyplýva, že bolo sankcionované umiestnenie reklamnej stavby ako aj jej užívanie za\nobdobie od 13.12.2013 do 11.10.2019, z čoho vyplýva, že k porušeniu povinnosti spočívajúcej v užívaní\nstavby z dôvodu jej umiestnenia na pozemok bez povolenia došlo aj v období, kedy už objektívna\nprekluzívna lehota uplynula. Objektívna prekluzívna lehota je 3 ročná a plynie od momentu, keď\ndošlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená. V napadnutom rozhodnutí sa\nuvádza, že žalobca nepožiadal o zmenu povolenia resp. o povolenie nové tak, aby reklamná stavba\nmohla byť umiestnená na iný pozemok ako ten, ktorý bol uvedený v pôvodnom povolení. Žalobca síce\npožiadal v roku 2018 o zmenu povolenia, avšak len vo vzťahu k predĺženiu doby, na ktorú bolo vydané\npôvodné povolenie. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že prekluzívna lehota vo\nvzťahu k umiestneniu stavby už uplynula. Následne stavebný úrad aj pôvodný žalovaný dôvodili tým,\nže k uplynutiu objektívnej prekluzívnej lehoty vo vzťahu k užívaniu stavby na základe jej umiestnenia na\ninom pozemku nedošlo, keďže sa jedná o trváci správny delikt, pričom argumentovali, že momentom\nodstránenia reklamnej stavby z pozemku došlo k ukončeniu protiprávneho stavu. Pokiaľ však skutok\nnemal spočívať v umiestnení stavby na inom pozemku ako je uvedený v povolení (čo sám stavebný\núrad aj uviedol, že na „umiestnení“ skutok nezaložil kvôli preklúzii), v rozpore s tým je záver, že práve\numiestnenie reklamnej stavby a odstránenie jej umiestnenia je podľa stavebného úradu a pôvodného\nžalovaného naplnením skutkovej podstaty užívania reklamnej stavby. Ako už bolo vyššie uvedené,\numiestnenie stavby a jej užívanie je treba dôsledne rozlíšiť. Správny súd nad rámec vyššie uvedeného\ndodáva, že pokutu podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona možno uložiť aj opakovane, a to\naž do odstránenia nedostatkov (§ 106 ods. 6 stavebného zákona). Stavebnému úradu tak nič nebránilo\npostihnúť spáchanie správneho deliktu aj opakovane, vo vzťahu k rôznym skutkovým podstatám resp.\nopakovaným porušeniam povinností v prípade recidívy, a to až do odstránenia nedostatkov.\n52. Správny súd na základe vyššie uvedeného prisvedčil žalobnej námietke nesprávneho právneho\nposúdenia veci a neprekúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o žalobnú námietku\nnedostatočného zistenia skutkového stavu a toho, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy\nza základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nsprávny súd v tomto štádiu, keď nie je jasne a jednoznačne identifikovaný skutok, ktorý bol predmetom\nsprávneho trestania, tak nemohol posúdiť, vo vzťahu k akému skutku viedol stavebný úrad dokazovanie\na zisťoval skutkový stav. Z uvedených dôvodov by boli akékoľvek závery správneho súdu ohľadom týchto\nnámietok predčasné, keďže najskôr musí byť známy skutok a potom je možné skúmať, či bol vo vzťahu\nk nemu dostatočne zistený skutkový stav.\n53. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobnú námietku týkajúcu sa toho, že vo výroku rozhodnutia\nstavebného úradu o správnom delikte nie je uvedený právny predpis, z ktorého vyplýva oprávnenie\nstavebného úradu procesne rozhodovať, vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže odkaz na príslušné\nustanovenia právnych predpisov o kompetencii uviedol stavebný úrad v záhlaví prvostupňového\nrozhodnutia, pričom vo vzťahu k identifikácii skutku vo výroku nie je potrebné odkaz na uvedené\nustanovenia procesného charakteru duplicitne uvádzať.\n54. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm.\nc) a d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom tento o odvolaní žalobcu opätovne\nrozhodne tak, že v prípade potvrdenia uloženia sankcie za správny delikt tento skutok presne vo výroku\nvymedzí a pri rozhodovaní bude rešpektovať právnu úpravu preklúzie lehôt.\n\n55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi voči žalovanému\npriznal právo na úplnú náhradu trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30\ndní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}