{"guid": "4f7ecf2f-9424-4e14-baa2-bf5f604b5ed3:d87909d6-4d74-4ae9-8a70-1c8af4561f93", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100611.2", "spisova_znacka": "6S/58/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/58/2023 z 2. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 2. decembra 2025, sp. zn. 6S/58/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100611.2", "identifikacne_cislo": "0723100611", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2025-12-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-117b", "nazov": "§ 117b zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-117b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-117b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/608/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 608/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/608/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/608-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575", "nazov": "zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/575-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-117b", "/SK/ZZ/2003/608#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d87909d6-4d74-4ae9-8a70-1c8af4561f93", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100611.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100611.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100611.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/58/2023\n0723100611\n02. 12. 2025\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:0723100611.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom\nŠtúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: Jaguar Land Rover Slovakia\ns.r.o., so sídlom Horné lúky 4540/1, 949 01 Nitra, IČO: 48 302 392, právne zastúpený: CMS Cameron\nMcKenna Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., so sídlom Národní 138/10, Nové Město, 110 00 Praha,\nČeská republika, IČO: 256 02 381, ktorá koná prostredníctvom spoločnosti CMS Cameron McKenna\nNabarro Olswang, advokáti, s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Pribinova 34, 811 09 Bratislava,\nIČO: 51 034 166, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 237744/2018/SV/63927 zo dňa\n14.09.2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania\nepriznáva.\n\nn\n\nIII. Ďalšiemu účastníkovi súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane\ntrov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 28.06.2018 podal ďalší účastník konania návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby\n„Automotive Nitra Project - objekt SO 746 Areálové rozvody VN 22 kV- 3. časť kolaudácie; F. XXX E.\nrozvody - 4. časť kolaudácie“ na Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný\nstavebný úrad (ďalej aj len „stavebný úrad“) v zmysle § 117b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný\nzákon“) a § 4 písm. b) bod 8 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný\nporiadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.\n2. Stavebný úrad vydal dňa 29.06.2018 oznámenie o začatí kolaudačného konania na uvedenú stavbu\ns konkretizáciou parciel v katastrálnom území G. H. I., na ktorých sa stavba realizovala. Zároveň zvolal\nna deň 07.08.2018 ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Účastníci boli poučení, že najneskôr na\n\nústnom pojednávaní sa môžu k podkladom vyjadriť, lebo na neskôr podané námietky neprihliadne.\nOznámenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 26.07.2018.\n3. Žalobca v podaní zo dňa 10.11.2017 označenom ako „Urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského\ndohovoru“ poukázal na to, že bol účastníkom zisťovacích konaní, ktoré aj uviedol (rozhodnutie zo dňa\n08. 10. 2015 navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, rozhodnutie zo dňa 08.11.2016 navrhovaná\nčinnosť „Gestamp Nitra“, rozhodnutie zo dňa 08.11.2016 navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“, ako i\nzáverečné stanovisko zo dňa 04.11.2016 k navrhovanej činnosti - „Automotive Nitra Project - Fáza 12“).\nJe nesporné, že všetky konania, ktorých predmetom je vydanie kolaudačného rozhodnutia, spadajú pod\nzákonný pojem „povoľovacie konanie“, keďže sa takýmto rozhodnutím povoľuje užívanie zrealizovanej\nstavby. Skonštatoval, že spĺňa zákonné podmienky pre účastníctvo v každom kolaudačnom konaní a v\nrámci toho oznámil, že má záujem si svoje procesné postavenie uplatniť, a teda byť účastníkom všetkých\nkolaudačných konaní týkajúcich sa povolenia užívania stavieb zrealizovaných v rámci vybudovania\nstrategického parku, Automotive Nitra Project, ProLogis, Gestamp.\n4. Stavebný úrad podľa § 14 ods. 1, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) v spojení s § 78 stavebného\nzákona rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/028899-4 zo dňa 29.06.2018 (ďalej aj len „prvostupňové\nrozhodnutie“) vylúčil žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby\n„Automotive Nitra Project - objekt SO 746 Areálové rozvody VN 22 kV- 3. časť kolaudácie; F. XXX E.\nrozvody - 4. časť kolaudácie“, podanom ďalším účastníkom konania, vedenom na stavebnom úrade\npod č. OU-NR-OVBP2/2018/028899. Stavebný úrad odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobcovi nevyplýva\npostavenie účastníka konania zo stavebného zákona (nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých\nje stavba umiestnená, a nie je ani vlastníkom žiadnej z uvedených stavieb) ani z osobitného predpisu.\nStavebný úrad konštatoval, že žalobca nie je účastníkom konania, pretože nie sú dotknuté žiadne jeho\npráva.\n5. Žalobca podaním zo dňa 09.08.2018 podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Poukázal\nna to, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na\nživotné prostredie. Poukázal i na to, že stavebnému úradu je známe, že bol účastníkom vydaného\nosvedčenia stavba „Vybudovanie strategického parku“ zo dňa 13.07.2015, ktoré vydalo Ministerstvo\nhospodárstva Slovenskej republiky, keďže jeho rozsiahle pozemky, ktorých je vlastníkom v Nitre na\nZobori, boli zahrnuté do predmetného osvedčenia a tiež do osvedčenia vydaného pre ďalšieho účastníka\nkonania zo dňa 14.01.2016 pre stavbu „Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre.\n6. Stavebný úrad po preskúmaní návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia podanom stavebníkom\n(ďalším účastníkom konania) povolil užívanie stavby „Automotive Nitra project“- SO 746 Areálový rozvod\nVN 22 kV - 3. časť kolaudácie; F. XXX E. rozvody - 4. časť kolaudácie, a to rozhodnutím č. OU-NROVBP2-2018/028899-18 dňa 15.08.2018. Stavebný úrad určil podmienky na užívanie stavby, uviedol\npodmienky vyplývajúce z požiadaviek dotknutých orgánov a považoval námietky vznesené žalobcom\nza neopodstatnené. Žalobca podal odvolanie aj proti tomuto rozhodnutiu.\n7. Žalovaný rozhodnutím č. 237744/2018/SV/63927 zo dňa 14.09.2018 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom\nstavebného úradu v tom, že dôvody, ktorými žalobca preukazuje svoje právo byť účastníkom\npredmetného kolaudačného konania, nie je možné považovať za dostatočné. Stavebný zákon ako\nosobitný právny predpis v § 78 ods. 1 jednoznačne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania\ntak, že účastníkom kolaudačného konania je stavebník, vlastník stavby a vlastník pozemku, na ktorom\nje stavba umiestnená. Žalobca uvedené podmienky nespĺňa. Žalobca nie je vlastníkom žiadnych\npozemkov, na ktorých je predmetná stavba umiestnená a nie je ani vlastníkom predmetnej stavby. V\ndanom prípade ide o podzemné areálové líniové stavby. Stavebný úrad sa podľa názoru žalovaného\npodrobne zaoberal všetkými právnymi skutočnosťami, ktoré by mohli umožňovať žalobcovi postavenie\núčastníka v kolaudačnom konaní a dospel k správnemu záveru, že ani § 140c ods. 8 stavebného zákona\nnezakladá právo účasti v kolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi konania podľa osobitného\npredpisu, priznáva však právo podať odvolanie aj osobám, ktoré neboli účastníkmi kolaudačného\nkonania, ak tomuto konaniu predchádzalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov\nna životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n\nlen „zákon č. 24/2006 Z. z.“ alebo aj len „zákon o EIA“), ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad\npovolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. K námietke žalobcu ohľadom skutočností,\nže mu jeho právo vyplýva aj z § 78 ods. 1 stavebného zákona s poukazom na § 24 ods. 2 zákona č.\n24/2006 Z. z., žalovaný uviedol, že v danom prípade žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania,\nnakoľko okruh účastníkov kolaudačného konania je upravený inak ako okruh účastníkov územného,\nresp. stavebného konania. Z § 78 stavebného zákona nevyplýva, že by toto ustanovenie priznávalo\nprávo byť účastníkom konania aj osobám, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu\ntak, ako je tomu v územnom alebo stavebnom konaní. Žalobca mal preto ako dotknutá verejnosť v\nzmysle zákona č. 24/2006 Z. z. plnohodnotné právo byť účastníkom či už územného, resp. stavebného\nkonania týkajúceho sa predmetnej stavby. Toto právo účastníka konania však žalobcovi môže vyplývať\nv kolaudačnom konaní len po splnení podmienok § 78 stavebného zákona.\nII.\nŽaloba\n8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako\naj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“).\n9. Namietal, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, nakoľko jeho vylúčenie z\npredmetného kolaudačného konania nebolo v súlade so zákonom a bola mu odňatá možnosť vystupovať\nako jeho účastník.\n10. Dal do pozornosti skutočnosť, že listom zo dňa 10.11.2017 označeným ako „Urgentná žiadosť aj\nv zmysle Aarhuského dohovoru“ stavebnému úradu oznámil a upozornil ho, že s ohľadom na právnu\núpravu zákona č. 24/2006 Z. z. v spojení s tým, že aj kolaudačné konanie spadá pod pojem povoľovacie\nkonanie (§ 3 písm. h/ zákona č. 24/2004 Z. z.), je účastníkom kolaudačného konania.\n11. Nesúhlasil s tvrdením správnych orgánov, že nie je účastníkom predmetného konania, pretože\nnie sú dotknuté žiadne jeho práva. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 9Sžp/41/2009, ako aj sp. zn. 3 Sžo/28/2001 a citoval aj z komentáru k správnemu poriadku.\nStavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné\nprostredie, konkrétne týkajúce sa strategického parku ako celku, čím došlo k zrejmému rozporu so\nzákonom č. 24/2006 Z. z., ktorý vo svojej prílohe č. 8, časť Infraštruktúra, položka 15 „Projekty budovania\npriemyselných zón, vrátane priemyselných parkov“, a v zmysle časti „B“ stanovuje bez ohľadu na\nnejaké kritériá, to znamená bez limitu, nutnosť vedenia zisťovacieho konania. Za tohto procesného stavu\nteda žiadne stavebné konanie nemôže byť legitímne vedené a niet iného procesného východiska, ako\nstavebné konania zastaviť. Mal tiež za to, že je potrebné prihliadnuť aj na § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006\nZ. z., ktorý citoval.\n12. Ďalej žalobca poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom\nna nenaplnenie podmienok podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, lebo správny orgán si nesplnil\npovinnosť dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho\npodkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n13. Podľa názoru žalobcu vo veci rozhodoval vylúčený pracovník Okresného úradu Nitra J. K. L., vedúci\nodboru výstavby a bytovej politiky, na ktorého v tom čase bolo podané trestné oznámenie pre trestný\nčin marenia úlohy verejného činiteľa, čo samo o sebe logicky a objektívne má za následok minimálne\npochybnosť o nepredpojatosti takéhoto človeka. O tejto skutočnosti musel mať informáciu aj odvolací\nsprávny orgán - žalovaný, keďže jeho trestné oznámenie v tejto veci doručil žalobca okrem iných inštitúcií\naj žalovanému.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.02.2019 navrhol, aby súd rozhodol o žalobe podľa § 99\npísm. b) v spojení s § 7 písm. e) SSP a konanie zastavil, alebo aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n\n15. Uviedol, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 stavebného zákona.\nŽalobca nie je ani stavebníkom, ani vlastníkom stavby a ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba\numiestnená. Nespĺňa teda ani jedno z kritérií uvedeného ustanovenia § 78 ods. 1 stavebného zákona.\n16. Ďalej citoval § 104c ods. 8, ods. 10 stavebného zákona konštatujúc, že uvedené ustanovenie\nnezakladá právo účasti v kolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi konania podľa osobitného\npredpisu. Priznáva však právo podať odvolanie proti rozhodnutiu aj tomu, kto nebol účastníkom\nkolaudačného konania, ak tomu predchádza konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., ale len v rozsahu, v\nakom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa tohto predpisu. Až podaním odvolania\nsa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 8Sžp/9/2011 a sp. zn. 2Sžp/7/2011, z ktorých\naj citoval.\n17. Poukázal tiež na § 7 písm. e) SSP a mal za to, že napadnuté rozhodnutie je procesné rozhodnutie a\nžalobca nikde neuviedol, ktoré jeho subjektívne práva sú porušené. Žalobca nikde ani len nenaznačuje,\nktoré jeho subjektívne právo môže byť ohrozené. Tiež poukázal na to, že konanie v tejto veci podľa\nzákona č. 24/2006 Z. z. bolo právoplatne ukončené a podanie žaloby na súd na právoplatne ukončené\nkonanie nie je dôvodom na následné nekonanie, resp. prerušenie konania orgánov štátnej stavebnej\nsprávy vedených podľa stavebného zákona. Žalovaný preskúmal aj možnosti, ktoré upravuje § 140c ods.\n8 a ods. 10 stavebného zákona a trval na konštatovaní, že žalobcovi neprináleží postavenie účastníka\nkolaudačného konania.\n18. K porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku uviedol, že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva,\nže stavebný úrad oznámil začatie kolaudačného konania žalobcovi listom zo dňa 29.06.2018, ktorý mu\nbol doručený do vlastných rúk. Zároveň v oznámení uviedol, že kedy a kde majú účastníci konania\nmožnosť nahliadnuť do podkladov na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Žalobca právo na nahliadnutie\nod týchto podkladov nevyužil. Pretože žalobca nie je účastníkom konania, nemá práva účastníka konania\npodľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.\n19. K tvrdeniu žalobcu, že vo veci rozhodol vylúčený pracovník J. K. L., na ktorého bolo žalobcom\npodané trestné oznámenie pre trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa, uviedol, že v konkrétnom\nprocesnom konaní o vylúčení účastníka konania - žalobcu, nebolo podané oznámenie podľa §\n10 správneho poriadku, ktoré by obsahovalo skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu menovaného\nzamestnanca správneho orgánu. Vybavenie uvedeného trestného oznámenia však neprináleží do\npôsobnosti žalovaného, ale do pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní.\nIV.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka konania\n20. Ďalší účastník konania vo vyjadrení zo dňa 06.12.2019 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu\nv celom rozsahu ako nedôvodnú.\n21. Vyjadril sa k žalobným námietkam uvedeným v žalobe, pričom sa venoval i aktívnej legitimácii\nžalobcu na podanie správnej žaloby. Uviedol, že správnu žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v\nzmysle § 178 ods. 3 SSP, a teda v zmysle 42 SSP v spojení s § 2 ods. 2 SSP sa žalobca nemôže\ndožadovať porušenia svojich subjektívnych práv, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu\nv oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je podľa názoru ďalšieho účastníka konania\npreukázané.\n22. V administratívnom konaní boli zachované všetky procesné práva žalobcu, najmä právo nahliadnuť\ndo spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie a oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia ako aj možnosť podávať námietky a pripomienky. Podľa názoru ďalšieho\núčastníka konania stavebný úrad postupoval v súlade so správnym poriadkom, keď do nadobudnutia\nprávoplatnosti procesného rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania konal so žalobcom\nako s účastníkom konania. V závere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako i Krajského\nsúdu v Bratislave, z ktorých citoval.\n\nV.\nKonanie pred krajským súdom\n23. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Nitre (ďalej aj len „krajský súd“) dňa\n11.12.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nNamietal, že stavba sa nachádza v strategickom parku v rámci budovania stavebného zámeru\nAutomotive Nitra Project, na ktorý sa vzťahovalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a jeho\núčastníctvo je dané z § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.\n24. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 11S/252/2018 zo dňa 11.11.2020 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“)\nzrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie\nkonanie. Krajský súd zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu a pribratému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal.\n25. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd poukázal na to, že ďalší účastník konania\npodal dňa 28.06.2018 návrh na vydanie kolaudačného konania. Stavebný úrad vydal dňa 29.06.2016\noznámenie o začatí kolaudačného konania, ktoré doručil aj žalobcovi. Žalobca podal proti kolaudačnému\nrozhodnutiu zo dňa 15.08.2018 odvolanie dňa 25.09.2018 (teda ešte v čase, keď ho stavebný úrad\npovažoval za účastníka konania), o ktorom v čase podania žaloby a ani v čase rozhodovania súdu o\ntejto žalobe nebolo rozhodnuté.\n26. Krajský súd ďalej uviedol, že rozhodnutie o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania treba\npovažovať za rozhodnutie procesnej povahy, ktoré je podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho\nprieskumu. Poukázal však na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sžp/8/2012\nzo dňa 30.01.2013, v zmysle ktorého súdna prax po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci C-240/09 zo dňa 08.03.2011 (Lesoochranárske zoskupenie VLK) pripustila aj súdny\nprieskum takýchto procesných rozhodnutí, predovšetkým vo veciach týkajúcich sa ochrany životného\nprostredia. Rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie\nje účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených\nzáujmov a povinností dotknutého subjektu. Súdna prax teda pripúšťa možnosť preskúmania zákonnosti\ntakéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré\nv čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania\nžalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci\ntotiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania a rozhodnutie\no nepriznaní postavenia účastníka konania, resp. o vylúčení účastníka z konania stráca povahu\n„konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť\nsa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vo veci\nsamej totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka konania v správnom konaní, už nemôže\nrealizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne\nprebieha.\n27. Krajský súd bol toho názoru, že kolaudačné konanie nemôže byť právoplatne skončené, nakoľko\nžalobca podal proti kolaudačnému rozhodnutiu odvolanie (v čase, keď ho správny orgán prvého\nstupňa považoval za účastníka kolaudačného konania) a podaním tohto odvolania sa začalo odvolacie\nkonanie, ktoré nebolo žiadnym spôsobom ukončené, pretože o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté.\nZ uvedeného dôvodu mal krajský súd za to, že je splnená podmienka preskúmania procesného\nrozhodnutia o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania.\n28. Orgán verejnej správy konal so žalobcom v začatom kolaudačnom konaní ako s jeho účastníkom,\nčoho dôkazom je skutočnosť, že doručil žalobcovi nielen oznámenie o začatí kolaudačného konania, ale\ni samotné kolaudačné rozhodnutie zo dňa 15.08.2018, a to do vlastných rúk, ktoré si prevzal žalobca\ndňa 10.09.2018. Všeobecne možno uviesť, že osoba sa stáva účastníkom konania od okamihu, keď sa\nsama za účastníka správneho konania označí a túto skutočnosť oznámi správnemu orgánu alebo od\nokamihu, keď s takouto osobou správny orgán začne konať ako s účastníkom konania, či od okamihu,\nkeď je zo strany správneho orgánu vykonaný úkon. Účastníkom konania je takáto osoba až do okamihu,\nkeď je právoplatne rozhodnuté, že nie je účastníkom správneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/57/2016 zo dňa 31.05.2017). Zisťovanie okruhu účastníkov konania\na následné rozhodnutie stavebného úradu o vylúčení účastníka konania po vydaní rozhodnutia vo veci\n\nsamej, resp. vylúčenie účastníka konania potom, ako podal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej,\nnemá oporu v platnej právnej úprave. Preto krajský súd rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové\nrozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec vrátil stavebnému orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný je v\nzmysle usmernenia krajského súdu povinný v ďalšom konaní rozhodnúť o podanom odvolaní žalobcu.\n29. Krajský súd napokon dal do pozornosti orgánov verejnej správy, že verejnosť získava účasťou\nv konaniach podľa zákona č. 24/2006 Z. z. automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích\nkonaniach, akými je stavebné konanie, územné konanie, kolaudačné konanie, konanie o výrube stromov,\nkonanie o dobývacom priestore a pod. Z tohto dôvodu sa v zákone č. 24/2006 Z. z. priamo deklaruje,\nže právo dotknutej verejnosti, ktorá sa stala účastníkom konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z., môže\nbyť výsledkami následných povoľovacích konaní, ich zmien alebo aj realizáciou navrhovanej činnosti\npriamo dotknuté.\nVI.\nKasačná sťažnosť žalovaného a ďalšieho účastníka konania\n30. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods.\n1 písm. g) SSP a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na\nďalšie konanie a rozhodnutie.\n31. Žalovaný namietal, že účastníkov konania v kolaudačnom konaní striktne upravuje § 78 ods. 1\nstavebného zákona, ktorý taxatívne vymedzuje, kto je účastníkom konania, pričom v danom konkrétnom\nprípade nebolo splnené ani jedno z kritérií § 78 ods. 1 stavebného zákona. Stavebný zákon má v §\n140c ods. 9 a ods. 10 špeciálne upravený postup pri stavbách a ich zmenách, ktorým predchádzalo\nkonanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Z § 78 stavebného zákona pritom nevyplýva, že by toto\nustanovenie priznávalo právo byť účastníkom konania aj osobám, ktorým toto postavenie vyplýva z\nosobitného predpisu tak, ako je to v územnom konaní alebo stavebnom konaní. Znenie § 140c ods.\n8 stavebného zákona nezakladá právo účasti v kolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi\nkonania podľa osobitného predpisu. Priznáva však právo podať odvolanie voči rozhodnutiu aj tomu, kto\nnebol účastníkom kolaudačného rozhodnutia, ak tomu predchádzalo konanie podľa zákona č. 24/2006\nZ. z., ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa tohto\npredpisu. Až podaním odvolania sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. Žalovaný zároveň\npoukázal na právny názor v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/9/2011 zo\ndňa 19.04.2011 a sp. zn. 2Sžp/7/2011 zo dňa 16.11.2011.\n32. Žalovaný tiež uviedol, že ním vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým stavebný úrad rozhodol o tom, že žalobca nie je účastníkom kolaudačného konania,\nje procesné rozhodnutie. Žalobca pritom nikdy neuviedol, ktoré jeho subjektívne práva boli porušené.\nTvrdenie, že kolaudačné konanie ohrozuje jeho právo na životné prostredie, je nedostatočné a široko\nkoncipované. V napadnutom rozsudku krajského súdu sú namietané skutočnosti a okolnosti týkajúce\nsa kolaudačného konania predmetnej stavby v merite veci, ktorými sa žalovaný v procesnom konaní o\nodvolaní vo veci vylúčenia žalobcu z kolaudačného konania nezaoberal a tieto skutočnosti ani nemohli\nmať žiadny vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.\n33. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal včas [§ 8 písm. a) zákona o niektorých\nmimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a\nv justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony] kasačnú sťažnosť taktiež ďalší účastník konania,\na to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a\nvec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n34. Ďalší účastník konania sa stotožnil s rozhodnutiami orgánov verejnej správy, ktorými bolo\nrozhodnuté, že žalobca nie je účastníkom kolaudačného konania. Mal za to, že žalobca mohol podať\nžalobu len ako zainteresovaná verejnosť v zmysle § 178 ods. 3 SSP. Žalobca však v správnej žalobe\nneuviedol ani jednu námietku týkajúcu sa porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia\nv zmysle § 178 ods. 3 SSP. Namiesto toho žalobca uvádzal námietky týkajúce sa porušenia jeho\nindividuálnych práv. Ďalší účastník bol toho názoru, že žalobcom uvedené námietky v žiadnom prípade\nnie sú spôsobilé porušiť verejný záujem na ochrane životného prostredia a rovnako nie sú spôsobilé\nzasiahnuť do jeho individuálnych práv. Nakoľko žalobca nemohol byť účastníkom konania, tak procesné\n\nrozhodnutie o jeho vylúčení mu nemohlo spôsobiť ujmu na jeho subjektívnych právach. V zmysle\n§ 7 písm. e) SSP by súdy nemali preskúmavať procesné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak\nnemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V tejto súvislosti ďalší\núčastník poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa\n10.02.2015.\n35. Podľa názoru ďalšieho účastníka krajský súd nepostupoval v zmysle § 134 SSP, nakoľko napriek\nuvedenému hľadal dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo rozsah správnej žaloby. Krajský\nsúd nemohol spochybňovať právoplatnosť iného ako správnou žalobou napadnutého procesného\nrozhodnutia žalovaného tak, ako to urobil vo vzťahu k právoplatnému meritórnemu kolaudačnému\nrozhodnutiu, kde konal ďaleko nad rámec žalobných dôvodov pre odôvodnenie súdneho prieskumu\nnapadnutého procesného rozhodnutia žalovaného.\n36. Ďalší účastník konania tiež poukázal na to, že dňa 25.09.2018, kedy žalobca podával odvolanie\nproti meritórnemu kolaudačnému rozhodnutiu, už existovalo rozhodnutie žalovaného o vylúčení žalobcu\nz kolaudačného konania. Nesúhlasil ani s „rozdeľovaním kolaudačného konania do akýchsi dvoch\nseparátnych častí“ a uviedol, že doručením meritórneho kolaudačného rozhodnutia nemohlo byť\núčastníctvo žalobcu založené „nanovo/samostatne“. Poukázal na § 14 správneho poriadku a uviedol, že\nprocesnými rozhodnutiami o vylúčení žalobcu, ktoré nadobudli právoplatnosť po doručení meritórneho\nkolaudačného rozhodnutia žalobcovi, bol „preukázaný opak“, a preto bolo žalobcovo následné odvolanie\nirelevantné a nemuselo byť o ňom riadne rozhodnuté, nakoľko od momentu nadobudnutia právoplatnosti\nprocesných rozhodnutí o jeho vylúčení sa už ďalej nemohol považovať za účastníka kolaudačného\nkonania.\n37. Ďalší účastník zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, ktorú\nodôvodnil hrozbou závažnej ujmy. Uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu sa týka stavieb, ktoré\nsú nevyhnutné na riadnu prevádzku automobilového závodu, nakoľko sa jedná o stavby týkajúce sa\nareálových rozvodov, na ktoré nadväzuje množstvo ďalších stavebných objektov v rámci strategického\nparku. Výkon napadnutého rozsudku je spôsobilý ohroziť riadnu prevádzku závodu, čo je spôsobilé\nprivodiť závažnú ujmu, nakoľko môže ohroziť 1233 pracovných miest, spôsobiť zníženie účtovnej a\ntrhovej hodnoty spoločnosti, zhoršiť možnosť čerpania úverov, ratingu, predčasnej splatnosti niektorých\núverov. Taktiež môže dôjsť k zmluvným pokutám alebo náhradám ušlého zisku, zhoršeniu pozície\nďalšieho účastníka na trhu práce vo vzťahu k získavaniu nových zamestnancov, k vysokému riziku\nstraty zamestnancov s odbornou kvalifikáciou a zručnosťami, ktorých výberový proces trval niekoľko\nmesiacov a hrozí vysoké riziko čiastočného alebo úplného rozpadu dodávateľského reťazca, pričom\nvýberový proces dodávateľov a samotné zmluvné zabezpečenie trvalo viac ako tri roky a v súčasnosti\nje podpísaných viac ako 800 zmlúv s jednotlivými dodávateľmi zo Slovenska alebo s globálnymi\nfirmami. Priznanie odkladného účinku nie je podľa názoru ďalšieho účastníka konania v rozpore s\nverejným záujmom, nakoľko stavebný objekt je súčasťou výstavby projektu „Automotive Nitra project“,\nktorého verejný záujem je priamo deklarovaný v samotnom osvedčení o významnej investícii. Toto\ntaktiež judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach (napr. rozsudok sp. zn.\n6Sžk/1/2017 zo dňa 31.05.2017).\nVII.\nVyjadrenie žalobcu ku kasačným sťažnostiam\n38. Žalobca v podaní zo dňa 07.09.2021 (vyjadrenie ku kasačným sťažnostiam žalovaného a ďalšieho\núčastníka konania) uviedol, že je automaticky účastníkom kolaudačného konania, nakoľko bol\núčastníkom konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Orgány verejnej správy okruh účastníkov konania\nneurčili správne, pretože nekonali s účastníkmi, ktorí boli účastníkmi zisťovacieho konania na\nnavrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“, medzi ktorými bol aj žalobca, čo v konaní nebolo sporné.\nŽalobca mal za to, že na určenie okruhu účastníkov konania sa uplatní zákon č. 24/2006 Z. z. ako lex\nspecialis, teda vždy bude účastníkom konania aj ten, kto spĺňa znaky dotknutej verejnosti, ktorá sa v\nprocese posudzovania vplyvov na životné prostredie správala v zmysle § 24 ods. 3 a ods. 4 zákona č.\n24/2006 Z. z. Orgán verejnej správy nemôže ani teoreticky polemizovať, či sa výsledky povoľovacích\nkonaní priamo alebo nepriamo dotýkajú osoby, keď v zmysle § 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má\nkaždý právo na priaznivé životné prostredie, teda neobstojí ani argument orgánov verejnej správy, že v\nblízkosti predmetných stavieb žalobca nevlastní žiadny pozemok. Žalobca súhlasil s názorom krajského\n\nsúdu v tom, že pokiaľ nebolo doteraz rozhodnuté o jeho odvolaní, nemožno považovať zo zákonného\nhľadiska odvolacie konanie za právoplatne skončené.\nVIII.\nKonanie na kasačnom súde\n39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn.\n1Svk/13/2021 zo dňa 23.06.2023 zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil Správnemu\nsúdu v Bratislave na ďalšie konanie. Návrh ďalšieho účastníka konania na priznanie odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti zamietol.\n40. Kasačný súd zistil, že v kasačnom konaní boli rovnaké právne otázky v obdobnej veci už právoplatne\nposúdené kasačným súdom v rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022. Zohľadniac túto\nskutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľov (žalovaného\na ďalšieho účastníka konania) poukázal na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku kasačného súdu\nsp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožnil a v príslušnom\nrozsahu ho odcitoval. Zdôraznil, že v zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice\nEIA, zákona č. 24/2006 Z. z. a rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie kasačný súd ustálil,\nže účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími\nkonaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb\nalebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr. stavba elektrárne podlieha\nposudzovaniu na základe zákona č. 24/2006 Z. z., povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú,\nbudú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s\nprevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby\nči krajiny.\n41. Návrh ďalšieho účastníka konania na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd\nzamietol v zmysle druhej vety § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP. Pri posudzovaní dôvodnosti\nnávrhu dospel k záveru, že požadované vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti je vo svojich následkoch týkajúcich sa „zmrazenia“ právnych účinkov napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu vo svojej podstate konzumované právnymi účinkami rozhodnutia kasačného súdu o\nkasačnej sťažnosti. Zrušením napadnutého rozsudku totiž zanikli aj jeho právne účinky namietané\nďalším účastníkom konania.\nIX.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n42. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté\nrozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 02.12.2025.\n43. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n44. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník\nstavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.\n45. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o\nzmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by\nsa zmena mohla dotýkať.\n46. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n47. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona, proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby,\núzemnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému\npredchádzalo konanie podľa osobitného predpisu má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom\n\nkonania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa\nosobitného predpisu.\n48. Podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona, podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal,\nstáva účastníkom konania.\n49. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach\nuvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti\nalebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z\nosobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem\nna navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny\npriamo dotknuté.\n50. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo\njej zmene a na konaní o jej povolení podaním\na) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,\nb) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30\nods. 8,\nc) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,\nd) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.\n51. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu\no tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len\n\"rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní\"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola\núčastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny.\nZa deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého\nodvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29\nods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním\nodvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.\n52. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi\nnachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi\npredpismi.\n53. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj\nprocesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané\nprocesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho\norgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných\na hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom\npostupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť\nho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje\nzákon o správnom konaní.\n54. Správny súd v prvom rade uvádza, že v zmysle zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií a činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení\nneskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, od 01. januára 2023 došlo k\nprechodu práv a povinností v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších\nvšeobecne záväzných právnych predpisov z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na\nÚrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Správny súd preto na základe uvedenej\n\nprávnej úpravy konal na strane žalovaného v súlade s § 180 ods. 3 SSP s Úradom pre územné\nplánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.\n55. Stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím vylúčil žalobcu z kolaudačného konania vo veci návrhu\nna vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Automotive Nitra Project - objekt SO 746 Areálové\nrozvody VN 22 kV- 3. časť kolaudácie a F. XXX E. rozvody - 4. časť kolaudácie“, podanom ďalším\núčastníkom konania, vedenom na stavebnom úrade pod č. OU-NR-OVBP2-2018/028899. Žalovaný\nnapadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Úlohou súdu\nv danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie nevybočili\nz medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a\ntiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.\n56. Podstata žalobnej argumentácie žalobcu spočívala v poukaze na nesprávne vyhodnotenie\núčastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní, v námietkach týkajúcich sa nezákonnosti celého procesu\nvydávania stavebného povolenia k stavbe, v námietke, že rozhodnutie pôvodného žalovaného nevydal\nnestranný a nezávislý orgán a v porušení práva žalobcu vyjadriť sa k podkladu napadnutého rozhodnutia.\n57. Vo vzťahu k žalobnej námietke, ktorej podstata spočívala v posúdení otázky účastníctva žalobcu v\nkolaudačnom konaní, správny súd dáva do pozornosti, že táto otázka už bola predmetom rozhodovania\npred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, konkrétne sa ňou najvyšší správny súd zaoberal\nvo svojom rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS publikovaný\nv Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2024, a na ktorý\nsprávny súd v podrobnostiach odkazuje:\n„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so\nzákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods.\n1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú\núčastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.\n31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených\nv tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo\njej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva\nz osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom\n„zainteresovaná verejnosť“).\n32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník\nstavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods.\n2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred\ndokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla\ndotýkať.\n33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť,\nktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne\nex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov,\nktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej\nverejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného\nzákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a\nstavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie\núčastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú\nstavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená\n(účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom\nprípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu\ndvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade\ns požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods.\n1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.\n34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za\n„povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto\nsa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného\nzákona.\n35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie §\n24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa\n\nživotného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)\nako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na\nživotné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl.\n11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť\nzainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im\nmusí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.\n36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo\nsúdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná\ndo slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo\norgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem\n„projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného\nprostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené\ndefinície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje\ntak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb\nalebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1\nods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod\n24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2\nsmernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta\nprostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv\nna životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).\n37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu\nvydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo\nzmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA,\nrealizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do\nkrajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).\n38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej\npraxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné\nspájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov\nmeniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr.\nstavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu\nnadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli\nsúvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú\ndo stavby či krajiny.\n39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie\nalebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona,\nďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým\nsa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia\nprác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení\nstavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú,\nkeďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o\nzmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj\nkolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s §\n78 ods. 2 stavebného zákona).\n40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom\nkonaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také\npovoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako\naj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie\npovolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej\nkrajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka\nkolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako\núčastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností\npreto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.\n41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa\nktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo\npodať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad\npovolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto\nho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že\n\nžalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného\nkonania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu\nžalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“\n58. Žalobca svoje právo byť účastníkom kolaudačného konania odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona č.\n24/2006 Z. z., podľa ktorého má dotknutá verejnosť, ktorá si uplatnila postup podľa § 24 ods. 3 alebo\nods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., ak jej účasť už nevyplýva z osobitného predpisu, postavenie účastníka\nv povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Z predloženého spisového materiálu,\nkonkrétne z oznámenia o začatí kolaudačného konania zo dňa 29.06.2018, ako aj preskúmavaných\nrozhodnutí rozhodnutia vyplýva, že s kolaudačným konaním nebolo zlúčené konanie o zmene stavby\npred dokončením podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona.\n59. V kontexte vysloveného právneho názoru kasačného súdu, zohľadniac obsah administratívneho\nspisu, preto správny súd konštatuje, že kolaudáciou sa v danej veci nemenil fyzický stav stavieb alebo\ndotknutej krajiny a s kolaudačným konaním nebolo spojené ani konanie o zmene stavby pred jej\ndokončením. Žalovaný teda postupoval v súlade so zákonom, keď vo vzťahu k žalobcovi konštatoval,\nže tomuto neprislúcha postavenie účastníka v kolaudačnom konaní, ktorý chcel do predmetného\nkonania vstúpiť len ako dotknutá verejnosť a nie ako subjekt, ktorý by bol priamo dotknutý na\nsvojich právach alebo oprávnených záujmoch ako stavebník, príp. vlastník stavby alebo vlastník\npozemku, na ktorom je stavba postavená. Žalobca preto nebol oprávnený vyvodzovať svoje právo byť\núčastníkom kolaudačného konania len z dôvodu, že ako dotknutá verejnosť bol účastníkom v rámci\npredchádzajúceho (povoľovacieho) konania.\n60. Vychádzajúc zo záverov citovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022 správny súd dáva do pozornosti, že predmetný rozsudok\nobsahuje aj odpoveď na otázku týkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby, a to\nv bode 41 tohto rozsudku, kde najvyšší správny súd konštatoval, že žalobca v postavení zainteresovanej\nverejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu\ntoto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní\nv pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).\n61. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na povinnosť viesť pred stavebným konaním\nposudzovanie vplyvov na životné prostredie, správny súd uvádza, že ju považuje za irelevantnú pre dané\nkonanie. Žalobca podanou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného vydané v kolaudačnom konaní,\nktoré nasleduje po stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. Stavebné\nkonanie bolo samostatným konaním a v ňom vydané rozhodnutia či postup správnych orgánov nie sú\npredmetom tohto správneho súdneho konania.\n62. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny súd uvádza,\nže prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie sú procesnými rozhodnutiami týkajúcimi sa\nsamotného účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní. Orgány verejnej správy rozhodovali teda rýdzo o\nprávnej otázke účastníctva žalobcu, teda, či žalobca ako účastník konania vôbec nejaké procesné práva\nbude mať. Z administratívneho spisu ako aj zo samotných rozhodnutí vyplýva, že prvostupňový orgán a\nani pôvodný žalovaný v súvislosti s otázkou účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní nezabezpečovali\nžiadne dôkazy, t. j. podklad pre rozhodnutie (§ 32 ods. 2 správneho poriadku), keďže v žalobcovom\nprípade nešlo o rozhodovanie v merite veci. Rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného nebolo\nzaložené na žiadnom podklade, ktorý by si prvostupňový orgán alebo právny predchodca žalovaného\nzabezpečovali pred vydaním svojich rozhodnutí, a na ktorý by tieto rozhodnutia bez vedomia žalobcu\nodkazovali.\n63. K tvrdeniu žalobcu, že v rámci konania pred správnym orgánom prvého stupňa o jeho vylúčení\nz kolaudačného konania rozhodoval J. K. L. - vedúci odboru výstavby a bytovej politiky Okresného\núradu Nitra ako vylúčený zamestnanec, a to s poukazom na podané trestné oznámenie na neznámeho\npáchateľa, správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že prípadné podanie trestného oznámenia\nžalobcu na neznámeho páchateľa automaticky neznamená vylúčenie tohto zamestnanca z predmetného\nkonania. O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému\nboli dôvody vylúčenia oznámené. Žalobca nepredložil a ani v administratívnom spise sa nenachádza\nnámietka zaujatosti proti J. K. L. a ani žiadne rozhodnutie o vylúčení J. K. L. z predmetného konania,\n\nv dôsledku čoho nemožno konštatovať dôvodnosť námietky žalobcu, že o jeho vylúčení rozhodoval\nvylúčený zamestnanec správneho orgánu.\n64. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk mal správny súd za to, že správne orgány postupovali\npri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní\nnevybočili z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a\ndruhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej\nstránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli\nzistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych\norgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov správny súd považoval za vecne\nsprávne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n65. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní\núspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože\nz obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy,\nktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.\n66. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalšieho účastníka konania postupoval podľa § 169 SSP\nv spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že mu náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania,\nnepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalšiemu účastníkovi konania\nsprávny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za\nuloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú tomuto účastníkovi konania, resp. jeho\nprávnemu zástupcovi, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd\nmôže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je\nprocesným právom ďalšieho účastníka konania, ktoré môže, ale aj nemusí využiť a pre súd jeho plnenie\nnie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalšiemu účastníkovi\nneukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe\nktorých by bolo možné ďalšiemu účastníkovi konania priznať právo na náhradu trov konania.\n67. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443\nods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci\nsa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nže\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "a07fb53c-cce7-4e1c-952a-03a03eb98bbf:f9cc5954-e210-47ea-9f0b-00d7b2005769", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200758.1", "spisova_znacka": "3Svk/21/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200758.1"}], "citovane_v": []}