Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-6S/3/2023 8023200080 21. 05. 2026 JUDr. Jozef Sábo, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2026:8023200080.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom A. XXXXX/XXX, B., za účasti ďalších účastníkov konania: 1. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Škerlík, s. r. o., IČO: 57 424 063, so sídlom Letná 61, Spišská Nová Ves, 2. F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, E., 3. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, E., 4. G. H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X/X, F., 5. I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 24356/2020/SV/71452 zo dňa 29.09.2020 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 24356/2020/SV/71452 zo dňa 29.09.2020. II. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-POOVBP2-2020/016148-010 zo dňa 26.06.2020 a vec v r a c i a na ďalšie konanie Regionálnemu úradu pre územné plánovanie a výstavbu Prešov. III. Účastníci konania n e m a j ú právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 24356/2020/SV/71452 zo dňa 29.09.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ a „pôvodný odvolací orgán“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie ďalších účastníkov v 1. a 2. rade a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-PO-OVBP2-2020/016148-010 zo dňa 26.06.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ a „okresný úrad v sídle kraja“), ktorým bolo podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“) zrušené rozhodnutie obce Domaňovce č. KR 937/2019 zo dňa 13.11.2019 (ďalej aj „kolaudačné rozhodnutie“). 2. Obec E. kolaudačným rozhodnutím povolila užívanie stavby „Prístavba hospodárskej budovy a garáže rodinného domu“ na parcelách KN J. XX a KN J. XX, v k.ú. E. v prospech ďalších účastníkov v 1. a 2. rade. Toto kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 02.12.2019. Voči kolaudačnému rozhodnutiu podala podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ďalšia účastníčka v 3. rade [§ 65 a nasl. správneho poriadku]. Podľa okresného úradu v sídle kraja
došlo k vadám pri doručovaní stavebného povolenia č. 135/2011 zo dňa 21.07.2011 (ďalej aj „stavebné povolenie“), čoho dôsledkom malo byť, že „stavba je postavená bez právoplatného stavebného povolenia“ (prvostupňového rozhodnutie, s. 3). Ďalej okresný úrad v sídle kraja poukázal na nedostatky pri realizácii stavby zistené na ústnom pojednávaní dňa 26.04.2019 [použitý materiál nezodpovedal materiálu, ktorý bol povolený v stavebnom povolení; prvostupňové rozhodnutie, s. 4]. V tejto súvislosti okresný úrad v sídle kraja namietal, že ďalší účastníci v 1. a 2. rade ako stavebníci boli vyzvaní na odstránenie iných než takto zistených nedostatkov [výzvou zo dňa 30.09.2019 boli stavebníci vyzvaní na zosúladenie protipožiarnych prvkov stavby; rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 4]. Preto podľa jeho názoru z kolaudačného rozhodnutie nie je zrejmý súlad skolaudovanej stavby so stavebným povolením (prvostupňové rozhodnutie, s. 3 a 4.). Na základe týchto dôvodov bolo kolaudačné rozhodnutie zrušené. 3. O odvolaní ďalších účastníkov v 1. a 2. rade bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie. 4. Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal voči napadnutému rozhodnutiu protest prokurátora č. VI/3 Gd 367/22/1000-2 zo dňa 22.08.2022 [§ 23 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov] (ďalej aj „protest prokurátora“). Vo svojom proteste prokurátor okrem iného poukázal na to, že okresný úrad v sídle kraja nemôže preskúmať rozhodnutie vyššieho územného celku alebo rozhodnutie obce mimo odvolacieho konania [§ 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 180/2013 Z. z.“)]. Tomuto protestu nebolo vyhovené [rozhodnutie Ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky, č. 38983/2022/SL/107353-M, č. 92/2022 zo dňa 23.11.2022]. 5. Žalobca v správnej žalobe: (i) namietal, že vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, (ii) namietal, že prípadný nedostatok pri doručovaní stavebného povolenia nemôže byť použitý ako dôvod pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia mimo odvolacieho konania [vzhľadom na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv ďalších účastníkov v 1. a 2 rade ako stavebníkov; § 67 správneho poriadku]; (iii) namietal, že stavebníci odstránili všetky vady, na ktoré boli vyzvaní výzvou zo dňa 30.09.2019. Spoločne s napadnutým rozhodnutím žalobca navrhol zrušiť i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa [§ 191 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)]. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžk/58/2018 zo dňa 30.06. 2020, z ktorého podľa jeho názoru vyplývala kompetencia okresného úradu mimo odvolacieho konania preskúmať rozhodnutie obce vydané v stavebnom konaní (vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.03.2023; súdny spis, č.l. 44). Ďalší účastník v 1. rade uviedol, že so žalobou v plnom rozsahu súhlasí (vyjadrenie zo dňa 24.03.2023; súdny spis, č.l. 52). Následne žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné [vyjadrenie zo dňa 04.09.2023; súdny spis, č.l. 69]. 7. Žalovaným vo veci je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, na ktorý prešla rozhodovacia právomoc z pôvodného odvolacieho orgánu [§ 180 ods. 3 SSP v spojitosti s § 40al zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov]. 8. Prokurátor podal voči napadnutému rozhodnutiu protest, ktorému nebolo vyhovené, a preto mal aktívnu procesnú legitimáciu na podanie správnej žaloby [§ 45 ods. 1 SSP]. Na základe takto podanej správnej žaloby získal zároveň procesné postavenie účastníka konania [§ 48 SSP]. Uvedené ho teda oprávňovalo taktiež na podanie subsidiárneho žalobného návrhu, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa [o to viac, že sa jedná o rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia voči ktorému podal protest]. II. Vybrané ustanovenia právnych predpisov 9. Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu,
ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 10. Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 11. Podľa § 67 správneho poriadku Rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho konania zrušiť alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne. 12. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“) Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 13. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 608/2003 Z. z.“) Obvodný úrad v sídle kraja na úseku stavebného poriadku vykonáva štátnu stavebnú správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad. 14. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. Okresný úrad v sídle kraja nemôže preskúmať rozhodnutie vyššieho územného celku alebo rozhodnutie obce mimo odvolacieho konania. III. Posúdenie správnym súdom 15. Správny súd sa oboznámil so správnou žalobou, napadnutým rozhodnutím, administratívnym konaním ktorého vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná včas, oprávnenou osobou, bola prípustná a vo veci neboli prítomné procesné prekážky, ktoré by bránili jej prejednaniu. Na základe uvedeného, vo svetle žalobných bodov, dospel správny súd k nasledovným záverom. 16. K žalobnému bodu (i) správny súd uvádza, že kolaudačné konanie je konanie podľa stavebného zákona, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok [§ 77 v spojení s § 140 stavebného zákona]. Vo veci bolo preto rozhodujúce právne posúdenie uplatnenia § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. pre účely kolaudačného konania a kompetenčných noriem upravujúcich postavenie okresného úradu v sídle kraja. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozhodovacej činnosti, z ktorých vyplýva: „31. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžo/202/2015 z 03.08.2016 zdôraznil, že z ustanovenia § 1 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že predmetný zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Popri vymedzení okruhu správnych orgánov zákon teda vymedzuje svoju pôsobnosť aj vo vzťahu k iným právnym predpisom. Formulačne to zákonodarca vyjadril slovným spojením „ak osobitný zákon neustanovuje inak“. Obsahovo táto formulácia vyjadruje dve skutočnosti, a to a) subsidiaritu správneho poriadku a b) negatívne vymedzenie pôsobnosti. Princíp subsidiarity je výrazom mnohostrannosti spoločenských vzťahov vznikajúcich v procese rozhodovania o individuálnych právach a povinnostiach účastníkov, ktoré nemožno upraviť v jedinom procesnom predpise. Preto existuje jeden procesný predpis s univerzálnou pôsobnosťou správny poriadok a osobitné právne predpisy, v ktorých sa premietajú príslušné odchýlky. Subsidiarita vyjadruje vzťah všeobecného a špeciálneho predpisu. Inými slovami, správny poriadok platí len vtedy, ak osobitné právne predpisy neustanovujú inak. 32. V preskúmavanej veci práve ustanovenie § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. je i podľa kasačného súdu potrebné považovať za osobitnú právnu úpravu k správnemu poriadku v intenciách subsidiarity vyplývajúcej z § 1 ods. 1 správneho poriadku a je možné vnímať ho ako
osobitnú kompetenčnú právnu normu, ktorá negatívne vymedzuje rozsah právomocí okresného úradu v sídle kraja uplatniteľných voči rozhodnutiam vydaným v prvom stupni obcou alebo vyšším územným celkom. Kasačný súd v zhode so správnym súdom vyhodnotil striktnú a doslovnú aplikáciu tejto normy ako akceptovateľnú, nespôsobujúcu stav, pri ktorom by dochádzalo k popretiu alebo obmedzeniu subjektívnych práv účastníkov konania. 33. Nejedná sa o medzeru v zákone, keď (negatívna) úprava kompetencie orgánu štátnej správy je v ustanovení § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 180/2003 Z. z. výslovne daná. Bolo by preto podľa názoru kasačného súdu v rozpore s princípmi výkladu kompetenčných noriem rozširovať interpretáciou právomoc orgánu štátnej správy oproti gramatickému výkladu výkladom teleologickým, resp. s poukázaním na racionalitu a cieľ zákonodarcu, ako argumentuje sťažovateľ. 34. Uplatnenie analógie vo vzťahu k pôsobnosti resp. príslušnosti štátnych orgánov Najvyšší súd SR vylúčil napr. v rozhodnutí sp. zn. 6Sžo/7/2012 z 25.04.2012 kde uviedol, že „... v správnom práve, ktoré je odvetvím verejného práva je možnosť analógie ojedinelá a iba vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. V prípadoch, v ktorých ide o určenie právomoci, pôsobnosti resp. príslušnosti štátnych orgánov, ktoré býva v právnom štáte vymedzené jednoznačne a kauzisticky, je analógia vylúčená.“. 35. Samotnej argumentácii žalovaného neprispieva ani spomínaný cieľ zákonodarcu, keď v dôvodovej správe k návrhu zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým zákonom bol do § 4 zákona č. 180/2013 Z. z. pridaný preskúmavaný ods. 3 písm. b/, predkladateľ návrhu cielene vylúčil možnosť okresného úradu v sídle kraja preskúmavať akékoľvek rozhodnutie samosprávneho kraja alebo obce v mimoodvolacom konaní podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku. Výklad administratívnoprávnej kompetenčnej normy nemôže vyústiť do úplného popretia kompetencie, ktorá je orgánu verejnej správy touto normou priznaná (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III US/88/2014 zo dňa 4.4.2014). 36. Pokiaľ ide o sťažovateľovu akcentáciu zákona č. 608/2003 Z. z., z ktorého ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b/, bod 1 vyplýva, že okresný úrad v sídle kraja je orgánom najbližšie vyššieho stupňa vo vzťahu k obciam v oblasti konania o stavebnom povolení, kasačný súd uvádza, že predmetné ustanovenie je iba vymedzením právomoci okresného úradu v sídle kraja vo vzťahu k obciam rozhodovať ako druhostupňový (nadriadený) orgán. Zákon č. 608/2003 Z. z. však okresnému úradu v sídle kraja explicitne nepriznáva pôsobnosť na preskúmavanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania v prípade, že iný zákon by ju vylučoval. Ako už uviedol správny súd, zákon č. 608/2003 Z. z. je z hľadiska svojho obsahu predpisom hmotnoprávnym, obsahujúcim kompetenčné administratívne normy vymedzujúce špecifickú oblasť právnych vzťahov, zakotvujúcim pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku stavebného poriadku. Naopak zákon č. 180/2013 Z. z. konkrétne v § 4 ods. 3 definuje osobitné pravidlá uplatňovania opravných prostriedkov a prostriedkov inštančného dozoru, explicitne uvádzajúc orgán štátnej správy (okresný úrad v sídle kraja) a konkrétny prostriedok inštančného dozoru (prieskum rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorý tento orgán nemá právomoc využiť v presne stanovenom okruhu prípadov. 37. Správny súd preto i podľa kasačného súdu správne posúdil, že ustanovenie § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. je možné vnímať ako osobitnú kompetenčnú právnu normu, negatívnym spôsobom vymedzujúcu rozsah právomoci konkrétneho typu orgánov štátnej správy - okresného úradu v sídle kraja, uplatniteľných voči rozhodnutiam vydaným v prvom stupni obcou alebo vyšším územným celkom. 38. Ohľadom argumentácie žalovaného, v ktorej poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/58/2018 z 30.06.2020, kasačný súd po preskúmaní uvedeného rozhodnutia konštatuje, že v uvedenom prípade bolo rozhodnutie žalovaného správnym súdom zrušené pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu a kasačný súd v danej veci meritórne neposudzoval námietku sťažovateľa kasačným súdom vyhodnocovanú v tomto konaní. 39. Čo sa týka zabezpečenia ochrany záujmov spoločnosti a kontroly zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, kasačný súd dopĺňa, že kontrola zákonnosti rozhodovania je zabezpečovaná napr. i prostredníctvom netrestného dozoru prokuratúry v zmysle § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Zároveň ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu, alebo opatreniu verejnej správy sa fyzické či právnické osoby môžu domáhať správnou žalobou postupom podľa § 177 SSP.“ [rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) sp.zn. 5Svk/3/2023 zo dňa 30.05.2024, ods. 31 až 38.]
17. Správny súd uvádza, že sa s vyššie uvedenými závermi stotožnil, keďže ponúkajú jasný, ucelený a racionálny súbor dôvodov, pre ktoré má príslušné ustanovenie § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. postavenie lex specialis k zákonu č. 608/2003 Z. z. Keďže predmetné ustanovenie zákona č. 180/2013 Z. z. výslovne vylučuje, aby okresný úrad v sídle kraja preskúmal rozhodnutie obce mimo odvolacieho konania, uvedené sa teda vzťahuje aj pre účely kolaudačného konania [vrátane nadväzujúceho konania o mimoriadnom opravnom prostriedku]. Z tohto dôvodu správny súd dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený. Pôvodný odvolací orgán mal povinnosť preskúmať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu, a teda aj nad rámec odvolacích námietok [§ 59 ods. 1 správneho poriadku]. Preto i keď ďalší účastníci v 1. a 2. rade výslovne nenamietali vo svojom odvolaní túto vadu zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, tak odvolací orgán mal z úradnej moci na takúto vadu zákonnosti prihliadnuť. Keďže sa tak nestalo, zaťažil pôvodný odvolací orgán svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti, ktorú dôvodne namietal žalobca v podanej správnej žalobe. 18. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžk/58/2018 zo dňa 30.06. 2020, avšak tento rozsudok výslovne neriešil aplikáciu zákona č. 180/2013 Z. z. Táto právna otázka bola výslovne riešená vyššie citovaným rozsudkom kasačného súdu, a teda takáto právna argumentácia žalovaného vo veci neobstojí. Z týchto dôvodov správny súd považoval tento žalobný bod za dôvodný. 19. K žalobnému bodu (ii) správny súd v prvom rade uvádza, že negatívna podmienka spočívajúca v ochrane dobromyseľne nadobudnutých práv pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa vzťahuje iba k rozhodnutiam, ktorými sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu [§ 67 správneho poriadku]. Kolaudačné rozhodnutie nespadá do takéhoto vecného rozsahu hypotézy citovanej právnej normy, a teda nemožno v prípade príslušného konania o mimoriadnom opravnom prostriedku takéto vylučujúce pravidlo uplatniť. Na druhej strane možno súhlasiť so žalobcom, že následne zistené vady doručovania stavebného povolenia neprelamujú prezumpciu právoplatnosti a vykonateľnosti stavebného povolenia ako správneho aktu. 20. Správny súd zároveň podotýka, že takto vytýkané vady sa bezprostredne nevzťahovali na zrušované rozhodnutie, ale na stavebné povolenie. I keď je doručovanie procesný úkon nevyhnutný na vznik účinkov doručovaného rozhodnutia, tak preukázanie jeho riadneho uskutočnenia zaťažujú v skutkovej rovine orgán, ktorý ho vykonal. Preto vady v doručovaní stavebného povolenia sú vo svojej podstate skutkovou otázkou, a preto ich nemožno hodnotiť ako vadu zákonnosti kolaudačného rozhodnutia [teda svojim skutkovým charakterom nespadá do dôvodov, na ktoré by bolo možné prihliadnuť v konaní o tomto type mimoriadneho opravného prostriedku]. Tento žalobný bod považoval správny súd za dôvodný. 21. K žalobnému bodu (iii) správny súd poukazuje na to, že účelom preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je posúdenie zákonnosti predmetného rozhodnutia. Vecné výhrady, ktoré mal okresný úrad v sídle kraja voči kolaudačnému rozhodnutiu, nespadajú do prípustného rozsahu právnej úvahy, ktorú mohol v tomto type konania uplatniť. Za dôvod nepreskúmateľnosti nemožno považovať záver okresného úradu v sídle kraja o tom, že stavebný úrad nezhodnotil iné vady, ktoré mali nájsť podľa prvostupňového rozhodnutia svoje vyjadrenie v kolaudačnom rozhodnutí [popri vadách, ktoré stavebný úrad hodnotil]. Preto i keď prvostupňové rozhodnutie rámcuje svoje závery s poukazom na nepreskúmateľnosť kolaudačného rozhodnutia, tak správny súd dospel k záveru, že toto vadou nepreskúmateľnosti netrpí. 22. Vyššie uvedenými vadami trpí napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Na základe uvedeného zrušil správny súd obe tieto rozhodnutia z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP]. 23. Správny súd vrátil vec na ďalšie konanie Regionálnemu úradu pre územné plánovanie a výstavbu Prešov ako orgánu verejnej správy, ktorý za súčasného stavu má právomoc vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania vydaného v konaní podľa zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „rekodifikovaný stavebný zákon“). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že na tento orgán verejnej
správy sa už neuplatňuje vyššie citovaná vylučujúca právna norma § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. Zároveň možno konštatovať, že Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu má nadriadené postavenie voči obci ako stavebnému úradu [uvedené nadriadené postavenie možno odvodiť napríklad z § 14 ods. 1 písm. a), b) a h) rekodifikovaného stavebného zákona]. Preto je podľa správneho súdu orgánom najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý vydal kolaudačné rozhodnutie, a teda má právomoc konať o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku. 24. Záväzný právny názor: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov vec opätovne posúdi. Pri svojom právnom posúdení je povinný Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov vychádzať zo záverov uvedených v tomto rozsudku. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že spočívanie lehoty podľa § 68 ods. 1 správneho poriadku bolo dané iba do vydania napadnutého rozhodnutia [§ 68 ods. 2 druhá veta správneho poriadku], pričom táto lehota nespočívala počas správneho súdneho konania [a contrario § 71 ods. 1 SSP]. 25. Vo veci sa jednalo o konanie, ktoré bolo začaté na základe žaloby prokurátora, a preto žiaden z účastníkov konania nemá zo zákona právo na náhradu trov súdneho konania [§ 170 písm. c) SSP]. Uvedené sa vzťahuje taktiež na ďalších účastníkov konania, keďže títo sú taktiež považovaní za účastníkov súdneho konania [§ 32 ods. 1 SSP]. 26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.