Advokáti.Digital
RozsudokSprávny súd v Bratislave5. 12. 2024plný text

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/21/2023 z 5. 12. 2024

CitáciaRozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. decembra 2024, sp. zn. TT-14S/21/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200052.7

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave TT-14S/21/2023 2023200052 05. 12. 2024 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200052.7

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., 3/ G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/XX, XXX XX K., 4/ L. G. M., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., žalobcovia 1/ až 4/ právne zastúpení: Mgr. Miroslav Tokarčík, advokát, Študentská 17, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 01 Trnava), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ púpavy Športová, s. r. o., IČO: 48 034 126, Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, 917 01 Trnava, za ktorú koná JUDr. Maroš Prosman, advokát a konateľ, 2/ Mesto Trnava, IČO: 00 313 114, Hlavná 1, 917 01 Trnava, 3/ G. G. B., nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX/X, XXX XX K. I., 4/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX/X, XXX XX K. I., 5/ A. K., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., 6/ G. K., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., 7/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., 8/ D. I., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., X/ O. I., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., 10/ G. A. N., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, XXX XX D., 11/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., 12/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., 13/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., 14/ L. I. P. I., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX/XX, XXX XX D., 15/ G. G. N., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., 16/ G. P. B., Kollárova 16, 917 01 Trnava, 17/ Q. R. I., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX/XX, XXX XX D., 18/ E. O., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX D., ďalší účastníci konania v rade 3/ až 18/ zastúpení spoločným zástupcom ďalšou účastníčkou v rade 14/ Ing. Katarínou Altoft Kulinovou, Kollárova 551/16, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2023/002917-016 zo dňa 27.02.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a. II. Správny súd v Bratislave žalobu v časti návrhu žalobcu na zrušenie uznesenia Mestského zastupiteľstva Trnava č. 278/2019 zo dňa 03.12.2019, bod 2 písm. a) o d m i e t a. III. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2023/002917-016 zo dňa 27.02.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. IV. Žalobcom v rade 1/ až 4/ súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. V. Ďalším účastníkom konania v rade 1/, 14/, 17/ súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania. VI. Ďalším účastníkom konania v rade 2/ až 13/, 15/, 16/, 18/ súd n e p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie: 1. Ďalší účastník konania v rade 1/ (pôvodne pod obchodným menom: TOPTT s.r.o.) podal dňa 08.01.2020 mestu Trnava návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení zmeny stavby – R. S. T. XXX – nadstavbou a prístavbou na: „Bytový dom C.“, U. V. C. XX v Trnave (ďalej aj „predmetná stavba“), a to podľa § 39, § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“). 2. Mesto Trnava (ďalej aj „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) po preskúmaní veci vydal dňa 30.05.2022 pod č. OSaŽP/64-27231/2022/Bj územné rozhodnutie (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o umiestnení zmeny stavby - R. T. XXX – nadstavbou a prístavbou na „Bytový dom C.“, U. V. C. XX, na pozemkoch parc. reg. „J.“ T. XXXX, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území D., obec Trnava, pre stavebníka – ďalšieho účastníka konania v rade 1/, a zároveň určil konkrétne podmienky na umiestnenie zmeny stavby, ktoré sú presne špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán v uskutočnenom konaní po preskúmaní predloženého návrhu dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky, preto rozhodol podľa § 39, § 39a Stavebného zákona, § 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 8. júla 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“), a návrhu vyhovel. 3. O odvolaní žalobcov 1/ až 4/ a ďalšej účastníčky konania v rade 13/ Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj „pôvodný žalovaný“) rozhodol dňa 27.02.2023 pod č. OU-TTOVBP2-2023/002917-016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolania zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ktoré považoval za vecne správne, a odvolacie námietky účastníkov konania vyhodnotil ako neopodstatnené. II. Žaloba 4. Všeobecnou správnou žalobou podanou v zákonnej lehote dňa 20.03.2023 na Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“), vedenou pod sp. zn. 14S/21/2023, sa žalobcovia v rade 1/ až 4/ (ďalej spoločne len „žalobcovia“) domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Z dôvodu nezákonnosti žiadali podľa § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušiť aj bod 2 písm. a) uznesenia mesta Trnava č. 278/2019 zo dňa 03.12.2019 o schválení územného plánu Centrálnej mestskej zóny Trnava, zmena 01/2019, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu. 5. V bližšom odôvodnení správnej žaloby uviedli, že napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“), ako aj postup pôvodného žalovaného, sú nezákonné a žiadali ich zrušiť. Žalobné dôvody vymedzili podľa § 191 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP, teda mali za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 6. Žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP žalobcovia vymedzili s poukazom najmä na ustanovenia Stavebného zákona [§ 37 ods. 1, § 27 ods. 3, ods. 4 písm. a), ods. 6], rozhodovacej činnosti súdov (uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/28/2019 z 24.01.2023, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svzn 1/2010 z 24.11.2010), keď vychádzali z premisy, že všeobecne

záväzné nariadenie vo všeobecnosti je právnym predpisom, a mali za to, že všeobecne záväzné nariadenie, ktorým bola v danej veci vyhlásená územnoplánovacia dokumentácia a jej záväzné časti, nebolo v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí účinné. Upozornili na to, že v danej veci bol vykonaný prokurátorský dozor, v rámci ktorého bolo zistené, že mesto Trnava nepreukázalo zverejnenie podľa § 27 ods. 4 písm. a) Stavebného zákona. Mesto Trnava od 09.12.2021 zverejnilo všeobecne záväzné nariadenie (ďalej aj „VZN“) č. 576 zo 07.12.2021 a od 05.12.2019 VZN č. 534 z 03.12.2019, ale nie záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie (ďalej aj „ÚPD“). VZN č. 534 ako právny predpis, ktorým bola vyhlásená zmena územného plánu Centrálnej mestskej zóny Trnava, je neúčinné, keďže nebolo vyhlásené v súlade so zákonom. Žalobcovia uzavreli, že keďže v územnom konaní sa posudzuje súlad so záväznými regulatívmi územnoplánovacej dokumentácie, posúdenie s nezáväznými časťami spôsobuje nezákonnosť preskúmaných rozhodnutí. Neúčinné VZN nespôsobuje následok vo forme určenia záväzných častí územnoplánovacej dokumentácie, to isté platí aj o VZN č. 533. Preskúmavané rozhodnutia tak podľa žalobcov boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu. 7. S poukazom na § 3 ods. 2, § 193 ods. 3, § 27 ods. 1 SSP žalobcovia navrhli, aby súd z dôvodu neplatnosti zrušil aj uznesenie mesta Trnava č. 278/2019 bod 2 písm. a) zo dňa 03.12.2019 o schválení územného plánu Centrálnej mestskej zóny Trnava, zmena 01/2019, keďže toto bolo vydané v rozpore so zákonom a je neplatné. Neplatnosť pritom v zmysle § 25 ods. 6 Stavebného zákona nastáva zo zákona, avšak toto rozhodnutie napriek svojej neplatnosti stále existuje a vyvoláva právne účinky, keďže je podkladom pre neúčinné VZN. Prokurátorovi nie je možné uložiť povinnosť podať žalobu a žalobcovia nemajú možnosť sami účinne vyvolať prieskum a zrušenie uznesenia obce súdom, môžu tak urobiť len v rámci konania o prieskum iného rozhodnutia. 8. V ďalšej časti správnej žaloby žalobcovia namietali, že nedostali možnosť prerokovať návrh územného plánu zóny, čím došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Na to, aby mohli využiť právnu možnosť prerokovať návrh územného plánu zóny, bolo nevyhnutné, aby obec zverejnila jeho návrh na úradnej tabuli najmenej na 30 dní a oznámila možnosť ho prerokovať. Mesto Trnava nebolo schopné preukázať, že návrh bol takto zverejnený. Termín prerokovania nebol oznámený spôsobom v mieste obvyklým, fyzickým a právnickým osobám, ktorých vlastnícke právo bolo riešením územného plánu zóny dotknuté. Uzavreli, že ak je neplatné schválenie pre rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemôže byť platné ani vyhlásenie jeho záväzných častí, resp. vyhlásenie schválených častí územnoplánovacej dokumentácie VZN č. 534 mestom Trnava. Žalobcovia žiadali, aby správny súd, v prípade, že dospeje k záveru, že nemôže posúdiť danú vec ad hoc, podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. 9. Žalobcovia ďalej uviedli, že v odvolaní bolo namietané, že Blok C je podľa napadnutého rozhodnutia navrhnutý a umiestnený ako 3-podlažný objekt, avšak podľa hmotovo-priestorových regulatívov a limitov zástavby môže mať Blok C maximálne 2,5 podlažia vrátane podlažia podkrovia ukončeného šikmou sedlovou strechou. Podľa STN 73 4301 nie je možné klasifikovať podlažia ani ako ustúpené podlažie, ani ako podzemné podlažie. Posudzovaná dokumentácia neobsahuje dostatok údajov, aby bolo možné zistiť, či spracovateľom označené podzemné podlažia sú skutočne podzemnými podlažiami v zmysle uvedenej STN. Napriek tomu spracovateľ toto podlažie takto označil, a to v rozpore s platnou technickou normou. Navrhovaný zámer je preto v tejto časti v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou. Odvolací orgán v tejto súvislosti neuviedol, že výpočty, z ktorých vyplýva, že obsypaná plocha fasády pôvodným terénom je viac ako 50 % z celkovej plochy fasády, ale bez ďalšieho dospel k záveru, že ide o podzemné podlažie. V odvolaní bolo namietané, že podlažie má rovnakú výmeru ako predchádzajúce, preto ho nie je možné považovať za ustúpené, čo je v rozpore s názorom pôvodného žalovaného, pre ktorého je podstatný obsah prvostupňového rozhodnutia. Navyše pôvodný žalovaný má za to, že niektoré skutočnosti z procesu obstarania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie sú významné a iné nie, kritérium pre takéto rozlíšenie však nie je z obsahu napadnutého rozhodnutia zrejmé. Napadnuté rozhodnutie je tak podľa žalobcov nepreskúmateľné, keďže pôvodný žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti podporujúce jeho závery a vysporiadanie sa s námietkami sa premietlo iba do prázdnych konštatovaní bez akejkoľvek vecnej podstaty. 10. V odvolaní žalobcovia namietali aj nedodržanie regulatívov zelene. Navrhovaný zámer má v bloku 121 celkovo 0 m2 plochy zelene na rastlom teréne, je teda v rozpore s priestorovým regulatívom intenzity využitia územia podľa ÚPD. Pôvodný žalovaný sa zaoberal iba skutočnosťou, že časť započítanej zelene sa nachádza mimo bloku 121 a k zbytku odvolacieho bodu sa vôbec nevyjadril. Navyše účelové sčítanie

obmedzení týkajúcich sa indexu zelene v rôznych blokoch nie je prípustné. Rozhodovanie pôvodného žalovaného vykazuje zjavne znaky tendenčnosti. 11. Žalobcovia v odvolaní namietali aj skutočnosť, že predložený zámer nespĺňa index podlažných plôch v bloku B 01, a preto je aj v tejto časti v rozpore s ÚPD. Taktiež namietali, že prístup do priestorov stavby nie je zabezpečený podľa právnych predpisov a namietali aj stanovisko cestného správneho orgánu, s čím sa pôvodný žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Podľa žalobcov je nesprávny aj svetlotechnický posudok, doložený do konania, ktorý je v rozpore so STN, a pôvodný žalovaný sa opomenul zaoberať aj otázkou aplikácie konkrétnej ÚPD na danú vec, keď žalobcovia v odvolacom konaní namietali jej použitie k 08.01.2020, t. j. účinnej v čase podania návrhu. Žalobcovia taktiež namietali, že STN nebola súčasťou administratívneho spisu v danej veci, pričom mala charakter podkladu rozhodnutia. 12. Všetky uvedené námietky vznesené v rámci odvolacieho konania boli podľa žalobcov spôsobilé ovplyvniť výsledok konania v danej veci, pričom žalovaný sa s nimi nevysporiadal a nedal im adekvátnu odpoveď na skutkové a právne otázky v danej veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa nich nepreskúmateľné, keďže neobsahuje relevantné úvahy k vzneseným odvolacím námietkam, prípade obsahuje úvahy, ktoré sú výrazom svojvoľného ohýbania právnych noriem. 13. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli zrušenie preskúmavaných rozhodnutí a súčasne žiadali priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. III. Vyjadrenie pôvodného žalovaného 14. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 28.04.2023. Zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí a dodal, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, rešpektuje platnú ÚPD a právne predpisy. Žalobu žiadal zamietnuť. 15. V zmysle § 1 ods. 1, § 2, § 7 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.04.2024 a v súlade s § 6 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov prešli kompetencie okresných úradov v sídle kraja na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a jeho regionálne úrady. Súd preto ďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava), ktorý v ďalšom konaní vystupoval ako žalovaný. IV. Replika žalobcov, vyjadrenia ďalších účastníkov konania 16. Replikou doručenou správnemu súdu dňa 06.06.2023 žalobca reagoval na vyjadrenie pôvodného žalovaného k žalobe. Zotrval na svojej žalobnej argumentácii, na podanej žalobe ako takej a uzavrel, že obsah vyjadrenia len potvrdzuje a preukazuje nezákonnosť a vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 17. Na repliku reagoval ďalší účastník konania v rade 1/ podaním doručeným správnemu súdu 13.10.2023, v ktorom argumentáciu a námietky žalobcov označil za nedôvodné v celom rozsahu, neopodstatnené a odporujúce dikcii všeobecne záväzných právnych predpisov. V nadväznosti na to navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. 18. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 21.06.2023 sa k správnej žalobe vyjadril ďalší účastník konania v rade 1/. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcov, považoval ju za účelovú a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca sa k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania v rade 1/ vyjadril podaním doručeným správnemu súdu 03.10.2023, v ktorom sa pridržal svojej žalobnej a ďalšej argumentácie vyjadrenej v správnom súdnom konaní a uzavrel, že stavebný úrad a pôvodný žalovaný

sa v preskúmavaných rozhodnutiach nedostatočne, povrchne, zavádzajúco a účelovo vysporiadali s argumentami a námietkami žalobcov a napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu jednoznačne nezákonné. V. Relevantná právna úprava 19. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 22. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 23. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 25. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 26. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 27. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 28. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

29. Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 30. Podľa § 39 ods. 1 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 31. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 32. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

na

33. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 34. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 36. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 37. Podľa § 60a Správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

38. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní a schvaľovaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby. 39. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. VI. Priebeh konania pred súdom 40. Uznesením krajského súdu č. k. 14S/21/2023-113 zo dňa 16.05.2023, právoplatným 16.06.2023, súd priznal žalobe odkladný účinok až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, a to z dôvodu splnenia podmienok podľa § 185 písm. a) SSP. 41. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 14S/21/2023, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. TT-14S/21/2023. 42. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 21.06.2023 ďalší účastník konania v rade 1/ navrhol zrušenie priznaného odkladného účinku žaloby a vyjadril sa i k samotnej správnej žalobe, ktorú navrhol postupom podľa § 190 SSP zamietnuť a účastníkom priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Správny súd, po vyjadrení ostatných účastníkov konania k predmetnému návrhu (žalobca sa vyjadril podaním doručeným súdu 03.10.2023, ďalšia účastníčka konania v rade 14/ sa vyjadrila podaním doručeným správnemu súdu 06.10.2023, ďalšia účastníčka konania v rade 17/ podaním doručeným správnemu súdu 10.10.2023), uznesením č. k. TT-14S/21/2023-229 zo dňa 10.11.2023, právoplatným 10.01.2024, tento návrh s poukazom na nesplnenie podmienok podľa §189 SSP zamietol ako nedôvodný. 43. Uznesením správneho súdu č. k. TT-14S/21/2023-222 zo dňa 09.11.2023, právoplatným 09.01.2024, bola do konania pribratá ďalšia účastníčka konania v rade 18/. 44. Uznesením správneho súdu č. k. TT-14S/21/2023-286 zo dňa 14.06.2024, právoplatným 02.07.2024, bol z dôvodu naplnenia procesných podmienok podľa § 52 SSP ustanovený ďalším účastníkom konania v rade 3/ až 18/ spoločný zástupca L. I. P. I. (ďalšia účastníčka konania v rade 14/). VII. Posúdenie veci správnym súdom 45. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, pričom sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu pôvodného žalovaného a prvostupňového orgánu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť vzhľadom na zistenie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 46. Správny súd vec prejednal na verejnom pojednávaní uskutočnenom dňa 14.11.2024 s verejným vyhlásením rozsudku v zmysle § 116 SSP dňa 05.12.2024.

47. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu, ktorými bolo rozhodnuté o umiestnení zmeny stavby – R. T. XXX – U. P. A. U. „K. R. C.“, U. V. C. XX, na pozemkoch parc. reg. „J.“ T. XXXX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území D., obec Trnava, pre stavebníka – ďalšieho účastníka konania v rade 1/. Umiestňovaná stavba predstavuje zmenu polyfunkčného objektu na bytový dom formou nadstavby a prístavby. Pozemok, na ktorom sa stavba umiestňuje, sa nachádza v Centrálnej mestskej zóne a v ochrannom písme Mestskej pamiatkovej rezervácie v Trnave, pričom Centrálna mestská zóna Trnava má vypracovaný osobitný územný plán – územný plán Centrálnej mestskej zóny Trnava, prijatý všeobecne záväzným nariadením mesta Trnava č. 57. 48. Správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej žalobnej legitimácie v danom konaní. Žalobcovia v správnom súdnom konaní namietali dotyk na subjektívnych právach, keďže ako vlastníci nehnuteľností, nachádzajúcich sa na vedľajších parcelách, budú zmenou stavby obmedzovaní na svojich vlastníckych právach. Správny súd zastáva názor, že podmienky ustanovenia § 178 ods. 1 SSP boli v danej veci splnené. Do úvahy pritom vzal predovšetkým materiálnu stránku veci, t. j. obsah žalobných námietok a vzájomné umiestnenie dotknutých nehnuteľností, z ktorého umiestnenia je evidentné, že pozemky patriace jednotlivým žalobcom bezprostredne susedia s pozemkami, na ktorých sa umiestňuje predmetná stavba (jej zmena). Obsahom žalobných námietok je aj územnoplánovacia dokumentácia a jej zmeny, ktoré majú dopad na práva žalobcov v územnom konaní v súvislosti s umiestňovaním stavby. 49. Ďalej bolo potrebné zamerať sa na skúmanie opodstatnenosti žaloby v časti návrhu žalobcov na zrušenie bodu 2 písm. a) uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Trnava č. 278/2019 zo dňa 03.12.2019, ktoré žalobcovia navrhli zrušiť s poukazom na § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Podľa tohto ustanovenia je možné v rámci súdneho prieskumu súčasne so zrušením napadnutého rozhodnutia zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, čo sa však na daný prípad nevzťahuje, keďže predmetné uznesenie mestského zastupiteľstva bolo vydané v samostatnom konaní a nemožno ho považovať za prvostupňové rozhodnutie v danej veci. Z rovnakého dôvodu nie je splnená ani podmienka ustanovenia § 27 ods. 1 SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. b) SSP, ktoré predpokladá absenciu možnosti samostatného prieskumu skôr vydaného rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené, s ohľadom na skutočnosť, že uznesenie mestského zastupiteľstva je spôsobilé samostatného súdneho prieskumu, a to výlučne v konaní podľa štvrtej hlavy SSP, v ktorom je aktívne žalobne legitimovaným subjektom len prokurátor (§ 350 SSP), správny súd žalobu v tejto časti odmietol s poukazom na § 98 ods. 1 písm. e), § 350 SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. 50. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, tento správny súd zamietol ako nedôvodný, keďže žalobcovia ho bližšie nešpecifikovali, a súd ani nezistil dôvody pre takýto postup. 51. Vo vzťahu k prieskumu všeobecne záväzného nariadenia správny súd poukazuje na to, že tento nepatrí do rámca všeobecnej správnej žaloby, ale ide o konanie podľa štvrtej hlavy SSP, v ktorom je žalobná legitimácia taktiež limitovaná zákonom (§ 359 SSP). Žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP tak nebolo možné označiť za opodstatnený. 52. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následné uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu....Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí,

teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022, body 37., 41.). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že „Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014). 53. Správny súd po preskúmaní veci konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pôvodného žalovaného nie je možné považovať za súladné so zákonnou požiadavkou kladenou na odôvodnenie správnych rozhodnutí v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Úlohou pôvodného žalovaného ako odvolacieho orgánu bolo preskúmať napadnuté prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu v celom rozsahu a prípadne odstrániť vytýkané nedostatky (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku), ten však túto svoju povinnosť nesplnil. 54. Napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, keďže neobsahuje dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Správny súd zdôrazňuje, že podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh na vydanie územného rozhodnutia z hľadiska jeho súladu s týmito podkladmi a ďalšími požiadavkami. Predpokladom takéhoto posúdenia je však odpoveď na otázku, čo medzi tieto podklady patrí, teda ustálenie existencie konkrétneho územného plánu obce alebo (a) zóny pri ich správnej aplikácii, ktorá zahŕňa tak časové, ako aj vecné hľadisko. V konaní je potrebné ujasniť, podľa ktorej konkrétnej časovej verzie územného plánu sa postupuje, a v prípade, ak došlo k jeho zmenám, akým spôsobom sa tieto dotkli daného konania (pri ponímaní prvostupňového a odvolacieho konania ako jedného celku). 55. Žalobcovia v žalobe (bod 22/) namietali, že podľa prechodného ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia, ktorým bol schválený územný plán Centrálnej mestskej zóny Trnava, resp. jeho zmeny (ďalej len „CMZ“), platí, že „Konania, ktoré boli začaté pred dňom účinnosti tohto VZN, sa dokončia podľa predpisov platných v čase začatia konania.“ Keďže návrh bol podaný dňa 08.01.2020, na konanie bolo potrebné aplikovať územnoplánovaciu dokumentáciu platnú k tomuto dňu. Žalovaný ani prvostupňový orgán nerešpektovali túto právnu normu a posudzovali návrh podľa územnoplánovacej dokumentácie prijatej neskôr, pričom pôvodný žalovaný sa touto námietkou vôbec nezaoberal. 56. Správny súd, preskúmajúc túto námietku, ktorá mala zásadný význam pre celkové posúdenie veci, zistil, že žalobcom namietané prechodné ustanovenia boli do územného plánu CMZ zavedené Všeobecne záväzným nariadením mesta Trnava č. 534, účinným od 20.12.2019, a boli vypustené Všeobecne záväzným nariadením mesta Trnava č. 629, účinným od 19.03.2024. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán v danej veci aplikoval územný plán CMZ v znení zmien schválených Mestským zastupiteľstvom v Trnave uznesením č. 278/2019 zo dňa 03.12.2019, VZN č. 534, účinným od 20.12.2019. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v odvolacom konaní bol aplikovaný územný plán CMZ v znení zmien schválených Mestským zastupiteľstvom v Trnave uznesením č. 893/2022 zo dňa 28.04.2022, pričom záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením č. 586 s účinnosťou dňa 14.05.2022. V rámci prvostupňového a odvolacieho konania teda boli aplikované dve odlišné znenia územného plánu CMZ, za súčasnej existencie prechodných ustanovení, prikazujúcich aplikovať na danú vec úpravu platnú v čase začatia konania s tým, že námietka žalobcov, odzrkadľujúca tento stav, nebola v napadnutom rozhodnutí reflektovaná. 57. Správny súd zastáva názor, že pôvodný žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal s otázkou, ktoré časové znenie územnoplánovacej dokumentácie, konkrétne územného plánu CMZ mesta Trnava (ktorá zóna je špecifickou zónou s osobitnými pomermi a podmienkami), je potrebné na danú vec aplikovať a z akého dôvodu, s ohľadom na obsah prechodných ustanovení. Táto podstatná námietka bola vznesená zo strany žalobcov už v odvolacom konaní (odvolanie žalobcov zo dňa 26.06.2022, bod 11/) a pôvodný žalovaný na ňu nereagoval. Správny súd túto otázku s ohľadom

na § 37 ods. 1 Stavebného zákona považuje za zásadnú a zodpovedanie tejto otázky považuje za rozhodujúce pre posúdenie ďalších námietok uplatnených tak v administratívnom konaní, ako aj v konaní pred správnym súdom, ktorými sa z tohto dôvodu ďalej nezaoberal. Posúdenie tejto otázky pritom nie je samoúčelné s poukazom na to, že zmeny v územnoplánovacej dokumentácii, ktoré boli prijaté v období rozhodovania prvostupňového a odvolacieho orgánu, sa týkajú aj okolností, ktoré boli žalobcami namietané (napr. VZN č. 586 sa zaoberalo aj uhlom tienenia a pod.). 58. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému, ktorý je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný zákonným postupom odstrániť vytýkané nedostatky a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodniť tak vo vzťahu k nastoleným otázkam územnoplánovacej dokumentácie, ako aj vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam žalobcov v kontexte znenia tohto rozsudku, na ktoré bude povinný dať adekvátnu odpoveď. 59. Pokiaľ ide o žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. f), písm. g) SSP, správny súd len dodáva, že predpokladom pre ich preskúmanie je dostatočne odôvodnené rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého je zrejmé, čo bolo podkladom jeho rozhodnutia, z akého skutkového stavu v danej veci vychádzal, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, akými úvahami sa riadil a ako sa vysporiadal s aplikáciou príslušných ustanovení na danú vec, najmä s § 37 ods. 1 Stavebného zákona. Preskúmavanie uvedených žalobných dôvodov v tomto konaní by preto s poukazom na vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia bolo predčasné. 60. Na dôvažok je potrebné dodať, že súd nepostupoval podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, teda nepristúpil spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle žalobného petitu, a to s poukazom na potrebu minimalizácie zásahov do právoplatne vydaných rozhodnutí a právnu istotu účastníkov konania, a so zreteľom na to, že rozhodovanie orgánov verejnej správy v ich inštančnom postupe tvorí jeden celok a vytknuté nedostatky prvostupňového rozhodnutia je možné zhojiť ďalším vhodne zvoleným zákonným postupom žalovaného. 61. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešným žalobcom v rade 1/ až 4/ priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 62. Ďalším účastníkom konania v rade 1/, 14/, 17/ súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v súlade s § 169 SSP, keďže týmto účastníkom vznikli v konaní trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorá im bola uložená súdom, spočívajúca v podaní vyjadrenia k veci, v súvislosti s čím označeným účastníkom vznikli jednak trovy právneho zastúpenia (ďalší účastník konania v rade 1/), jednak hotové výdavky, konkrétne poštovné (ďalší účastník konania v rade 14/, 17/). 63. Ďalším účastníkom konania v rade 2/ až 13/, 15/, 16/, 18/ správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v konaní v súvislosti s plnením súdom uloženej povinnosti žiadne trovy nevznikli. 64. Odkladný účinok priznaný správnej žalobe zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 2 SSP). 65. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Ďalšie rozhodnutia v tom istom spise

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam