Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 8Svk/50/2025 2023200052 26. 05. 2026 Mgr. Kristína Babiaková ECLI:SK:NSSSR:2026:2023200052.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ O. J., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, XXX XX . E., 2/ N. J., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX E., 3/ M.. E. C., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XQ., XXX XX K., 4/ T.. M. L., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX E., žalobcovia 1/ až 4/ právne zastúpení: Mgr. Miroslav Tokarčík, advokát, Študentská 17, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, so sídlom: Piešťanská 8188/3, 917 01 Trnava (pôvodne: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 01 Trnava), za ktorý koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ púpavy Športová, s. r. o., IČO: 48 034 126, Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, 917 01 Trnava, za ktorú koná JUDr. Maroš Prosman, advokát a konateľ, 2/ Mesto Trnava, IČO: 00 313 114, Hlavná 1, 917 01 Trnava, 3/ M.. M. J., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/X, XXX XX K. C., 4/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/X, XXX XX K. C., 5/ O. K., nar. XX.XX.XXXX,. Z. XXX/XX, XXX XX . E., 6/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, XXX XX E., 7/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, XXX XX . E., 8/ E. C., nar. XX.XX.XXXX., Z. XXX/XX, XXX XX E., 9/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, XXX XX E., 10/ M.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, . B. XXXX/XX, XXX XX E., 11/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, XXX XX E., 12/ L. J., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX E., 13/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, XXX XX. E., 14/ T.. C. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX E., 15/ M.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, XXX XX E., 16/ M.. Q. J., C. XX, XXX XX E., 17/ P.. V. C., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX E., 18/ N. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX E., ďalší účastníci konania v rade 3/ až 18/ zastúpení spoločným zástupcom ďalšou účastníčkou v rade 14/ T.. C. Q. C., C. XXX/XX, XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2023/002917-016 zo dňa 27. februára 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ a 3/ proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/21/2023-348 zo dňa 5. decembra 2024, takto rozhodol: I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Trnava (ďalej aj „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) vydalo podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) dňa 30. mája 2022 pod č. OSaŽP/64-27231/2022/Bj rozhodnutie (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o umiestnení zmeny stavby - domu č. XXX - nadstavbou a prístavbou na „Bytový dom Športová“, na Ulici Športová 14, na pozemkoch parc. reg. „C“ č. XXXX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území E., obec Trnava (ďalej aj „predmetná stavba“), pre stavebníka - ďalšieho účastníka konania v rade 1/ (pôvodne pod obchodným menom: TOPTT s.r.o.). Pozemok, na ktorom sa stavba umiestňuje, sa nachádza v Centrálnej mestskej zóne a v ochrannom pásme Mestskej pamiatkovej rezervácie v Trnave, pričom Centrálna mestská zóna Trnava má vypracovaný osobitný územný plán zóny. 2. Žalobcovia v rade 1/ až 4/ a ďalšia účastníčka konania v rade 13/ podali voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, pričom Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2023/002917-016 zo dňa 27. februára 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie zamietol. II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie 3. Podanou správnou žalobou sa žalobcovia v rade 1/ až 4/ (ďalej spoločne len „žalobcovia“) domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, taktiež požadovali zrušiť bod 2 písm. a) uznesenia mesta Trnava č. 278/2019 zo dňa 3. decembra 2019 o schválení územného plánu Centrálnej mestskej zóny Trnava, zmena 01/2019 (ďalej aj „uznesenie mestského zastupiteľstva“), ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu. 4. Žalobcovia namietali, že všeobecne záväzné nariadenie (ďalej aj „VZN“), ktorým bola vyhlásená územnoplánovacia dokumentácia a jej záväzné časti, nebolo v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí účinné. Upozornili na to, že v danej veci bol vykonaný prokurátorský dozor, v rámci ktorého bolo zistené, že mesto Trnava nepreukázalo zverejnenie podľa § 27 ods. 4 písm. a) Stavebného zákona. Mesto Trnava od 9. decembra 2021 zverejnilo VZN č. 576 zo 7. decembra 2021 a od 5. decembra 2019 VZN č. 534 zo dňa 3. decembra 2019, ale nie jeho záväzné časti. Preto je podľa ich názoru VZN č. 534 neúčinné, keďže nebolo vyhlásené v súlade so zákonom. Preskúmavané rozhodnutia tak podľa žalobcov boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu. 5. Žalobcovia s poukazom na § 3 ods. 2, § 193 ods. 3, § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhli, aby súd z dôvodu neplatnosti zrušil aj uznesenie mesta Trnava č. 278/2019 bod 2 písm. a) zo dňa 3. decembra 2019 o schválení územného plánu Centrálnej mestskej zóny Trnava, zmena 01/2019, keďže toto bolo vydané v rozpore so zákonom a je neplatné. Neplatnosť pritom v zmysle § 25 ods. 6 Stavebného zákona nastáva zo zákona, avšak toto rozhodnutie napriek svojej neplatnosti stále existuje a vyvoláva právne účinky, keďže je podkladom pre neúčinné VZN. Prokurátorovi nie je možné uložiť povinnosť podať žalobu a žalobcovia nemajú možnosť sami účinne vyvolať prieskum a zrušenie uznesenia obce súdom, môžu tak urobiť len v rámci konania o prieskum iného rozhodnutia. Žalobcovia tiež uviedli, že nedostali možnosť prerokovať návrh územného plánu zóny, čím došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobcovia žiadali, aby správny súd, v prípade, že dospeje k záveru, že nemôže posúdiť danú vec ad hoc, podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. 6. Žalobcovia v ďalšej časti správnej žaloby meritórnymi námietkami namietali zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 7. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. TT-14S/21/2023-348 zo dňa 5. decembra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu v časti návrhu na zrušenie uznesenia Mestského zastupiteľstva Trnava č. 278/2019 zo dňa 3. decembra 2019, bod 2 písm. a) odmietol. Ďalším výrokom napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. K opodstatnenosti žaloby v časti návrhu žalobcov na zrušenie bodu 2 písm. a) uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Trnava č. 278/2019 zo dňa 3. decembra 2019, ktoré žalobcovia navrhli zrušiť s poukazom na § 191 ods. 3 písm. a) SSP, správny súd uviedol, že podľa tohto ustanovenia je možné v rámci súdneho prieskumu súčasne so zrušením napadnutého rozhodnutia zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, čo sa však na daný prípad nevzťahuje, keďže predmetné uznesenie mestského zastupiteľstva bolo vydané v samostatnom konaní a nemožno ho považovať za prvostupňové rozhodnutie v danej veci. Z rovnakého dôvodu nie je splnená ani podmienka ustanovenia § 27 ods. 1 SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. b) SSP, ktoré predpokladá absenciu možnosti samostatného prieskumu skôr vydaného rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené, s ohľadom na skutočnosť, že uznesenie mestského zastupiteľstva je spôsobilé samostatného súdneho prieskumu, a to výlučne v konaní podľa štvrtej hlavy SSP, v ktorom je aktívne žalobne legitimovaným subjektom len prokurátor (§ 350 SSP), správny súd žalobu v tejto časti odmietol s poukazom na § 98 ods. 1 písm. e) a § 350 SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
9. K prieskumu VZN správny súd uviedol, že tento nepatrí do rámca všeobecnej správnej žaloby, ale ide o konanie podľa štvrtej hlavy SSP, v ktorom je žalobná legitimácia taktiež limitovaná zákonom (§ 359 SSP). Žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP tak nebolo možné označiť za opodstatnený. 10. Správny súd napadnuté rozhodnutie vyhodnotil ako nepreskúmateľné z dôvodu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal s otázkou, ktoré časové znenie územnoplánovacej dokumentácie, konkrétneho územného plánu Centrálnej mestskej zóny mesta Trnava, je potrebné na danú vec aplikovať s ohľadom na obsah prechodných ustanovení. Táto podstatná námietka bola vznesená zo strany žalobcov už v odvolacom konaní a žalovaný na ňu nereagoval. III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde 11. Proti výroku II. napadnutého rozsudku o odmietnutí časti správnej žaloby podali žalobcovia 1/ a 3/ (ďalej ako „sťažovatelia“) so súhlasom žalobcov 2/ a 4/ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Žiadali zrušiť napadnutý výrok správneho súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, alebo ak kasačný súd dospeje k záveru, že skoršie rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, zmeniť napadnutý výrok tak, že zruší napadnuté uznesenie. 12. Sťažovatelia v podanej kasačnej sťažnosti namietali, že podali všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP (na podanie ktorej majú aktívnu žalobnú legitimáciu), pričom v rámci nej navrhli posúdiť zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, a nie žalobu podľa § 348 a nasl. SSP. Zrušiť ho žiadali podľa § 191 ods. 3 písm. b) SSP - správny súd nesprávne uviedol § 191 ods. 3 písm. a) SSP [pozn. kasačného súdu: v správnej žalobe sťažovatelia taktiež uviedli písm. a), z ďalšieho textu však vyplýva, že smerovali k písm. b)]. 13. Sťažovatelia tvrdili, že nežiadali zrušiť skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy postupom súdu podľa § 356 ods. 3 SSP, ako sa mylne domnieval správny súd, keď na vec aplikoval § 350 SSP. V správnej žalobe sa nenachádzala žiadna zmienka o tom, že by sťažovatelia spolu so všeobecnou správnou žalobou podali žalobu podľa § 348 a nasl. SSP. Sťažovatelia žiadali o prieskum zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie napadnuté všeobecnou správnou žalobou vychádza, keďže považujú skôr vydané rozhodnutie za záväzné pre napadnuté rozhodnutie. 14. Sťažovatelia ďalej uviedli, že nevyhnutnou podmienkou pre vykonanie prieskumu na návrh podľa § 27 ods. 1 SSP je podľa ich názoru práve nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu pre podanie žaloby na preskúmanie skôr vydaného rozhodnutia. Sťažovatelia preto v zásade neboli/ani nemuseli byť účastníkmi samostatného konania, ktorého výsledkom bolo skôr vydané rozhodnutie (uznesenie). Sťažovatelia preto namietali, že nedostatok aktívnej legitimácie na podanie žaloby podľa § 348 SSP (§ 350 SSP) nemôže byť dôvodom pre odmietnutie ich návrhu podľa § 27 ods. 1 SSP z dôvodu, že bol podaný zjavne neoprávnenou osobou (nemá aktívnu žalobnú legitimáciu). 15. Sťažovatelia uviedli, že účelom inštitútu prieskumu skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je zabezpečiť materiálny rozmer ochrany poskytovanej správnymi súdmi. Možnosť prieskumu zákonnosti takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia má totiž zabrániť vzniku takej procesnej situácie, pri ktorej by správny súd ako nezákonné zrušil rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané v administratívnom konaní vo veci samej, hoci sa tento orgán nemohol odkloniť pri riešení rozhodnej otázky od jej posúdenia skôr vydaným rozhodnutím. To by znamenalo jednak to, že žalovaný nemohol nastúpenie nezákonnosti svojím rozhodovaním ovplyvniť, a súčasne po vrátení veci na ďalšie konanie po zrušujúcom rozhodnutí správneho súdu by bol žalovaný v podstate opäť nútený rozhodnúť rovnako, a to z dôvodu viazanosti skôr vydaným rozhodnutím alebo opatrením. Opačný prístup by znamenal, že by tento akt nebolo možné v konkrétnom prípade preskúmať vôbec (ani samostatne, ani v rámci preskúmania finálneho rozhodnutia), t. j. viedol by k odmietnutiu prístupu sťažovateľov k súdu. 16. Sťažovatelia ďalej uviedli, že ak je schválenie návrhu územného plánu neplatné, z dôvodu, že postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, tak nemôže byť ďalej záväzným podkladom pre územné konanie. Správny súd však odmietol prístup sťažovateľov k súdu a uvedenou otázkou sa vôbec vecne nezaoberal, čím porušil ich práva na spravodlivé súdne konanie. Sťažovatelia podotkli, že prokuratúra je subjektom práva, ktorý nemá povinnosť prijať prostriedok prokurátorského dozoru a ani jej nečinnosť pri vybavovaní podnetov nie je preskúmateľná žiadnym iným orgánom verejnej moci. Skutočnosť, že SSP upravuje žalobu podľa § 348 SSP, ktorú môže podať iba prokurátor, neznamená, že uvedený inštitút ochraňuje právo sťažovateľov na konkrétnu súdnu ochranu pred nezákonnými rozhodnutiami samosprávy, ktoré sú záväzné pre následné administratívne rozhodnutie.
17. Sťažovatelia skonštatovali, že ak správny súd vecne neprejednal vznesené námietky sťažovateľov v súvislosti s podaním návrhu podľa § 27 ods. 1 SSP z dôvodu, že sú neoprávnenou osobou na vznesenie námietok a tieto námietky zároveň neboli nikdy prejednané v konaní o žalobe podanej prokurátorom podľa § 348 SSP (čo neboli), tak nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľom, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 18. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľov sa vyjadril žalovaný a ďalší účastník konania v rade 1/, ktorí zhodne uviedli, že sa stotožňujú s posúdením správneho súdu a navrhujú kasačnú sťažnosť zamietnuť. IV. Posúdenie kasačného súdu 19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 20. V?predmetnej veci sťažovatelia v podstatnom namietali postup správneho súdu, keď návrh sťažovateľov posúdiť zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy -uznesenie mesta o schválení územného plánu, z ktorého preskúmavané rozhodnutie - rozhodnutie o umiestnení stavby vychádza, vyhodnotil ako žalobu podľa § 348 a nasl. SSP, na podanie ktorej sťažovatelia neboli aktívne legitimovaní. Oni však tvrdia, že napadnuté uznesenie žiadali zrušiť podľa § 191 ods. 3 písm. b) SSP v spojení s § 27 ods. 1 SSP ako podkladové rozhodnutie. 21. K otázke aplikácie § 27 ods. 1 SSP, teda k súdnemu prieskumu tzv. podkladových rozhodnutí, kasačný súd uvádza, že za skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy sa podľa § 27 ods. 1 SSP považuje také rozhodnutie alebo opatrenie, z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré (i) je pre žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie záväzné, (ii) z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, a (iii) ktoré nie je samostatne správnym súdom preskúmateľné, pričom uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne (obdobne napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/29/2021, či Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2017, BARICOVÁ, FEČÍK, ŠTEVČEK, FILOVÁ A KOL., str. 210). Sťažovatelia v tu posudzovanej veci za takéto podkladové/skôr vydané rozhodnutie považovali uznesenie mestského zastupiteľstva Trnava č. 278/2019 bod 2 písm. a) zo dňa 3. decembra 2019 o schválení územného plánu Centrálnej mestskej zóny Trnava. 22. Vychádzajúc z takto nastavených kritérií postupu podľa § 27 ods. 1 SSP kasačný súd v prvom rade uvádza, že uznesenie mestského zastupiteľstva o schválení územného plánu nie je možné považovať pri rozhodovaní správneho orgánu v územnom konaní za záväzný podklad, a preto nespĺňa už prvú z podmienok postupu podľa § 27 ods. 1 SSP. Tento typ uznesenia mestského zastupiteľstva o schválení územného plánu totiž sám osobe nepredstavuje záväznú normu vo vzťahu k sťažovateľom či orgánom verejnej správy. Územný plán schválený obecným zastupiteľstvom vo forme uznesenia má totiž dve časti - smernú a záväznú (§ 13 ods. 1 Stavebného zákona), pričom len záväzná časť je záväzným podkladom na územné rozhodovanie a táto sa podľa § 27 ods. 3 Stavebného zákona vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Vzhľadom na uvedený obsah predmetného uznesenia, toto vo svojej podstate vyjadruje iba vôľu mestského zastupiteľstva prijať záväznú časť územnoplánovacej dokumentácie vo forme všeobecne záväzného predpisu - VZN. 23. Vzhľadom na to, že záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie sa vyhlasuje prostredníctvom VZN, kasačný súd poukazuje na to, že prieskum zákonnosti všeobecne záväzných nariadení sa zo strany správneho súdu realizuje v osobitnom konaní o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy upravenom v § 357 a nasl. SSP. Pre účely správneho súdnictva sa preto v konaní podľa § 348 a nasl. SSP preskúmavajú iba také uznesenia zastupiteľstva alebo ich časti (napr. aj smerná časť územnoplánovacej dokumentácie), ktoré sa následne nevyhlasujú vo forme všeobecne záväzného nariadenia. Ak je obsah uznesenia obecného zastupiteľstva následne vyhlásený vo forme VZN, prieskum podľa § 357 a nasl. SSP má prednosť a akt je potrebné žalovať ako všeobecne záväzné nariadenie. Ak teda sťažovatelia v správnej žalobe uviedli uznesenie mestského zastupiteľstva o prijatí územného plánu ako podkladové rozhodnutie v územnom konaní, označili nesprávny predpis, keďže toto nie je v územnom konaní záväzným podkladom. 24. Rovnako sa nemýlil ale ani správny súd, keď správne poukázal na to, že uznesenie mestského zastupiteľstva je spôsobilé samostatného súdneho prieskumu, a to výlučne v konaní podľa štvrtej hlavy SSP (podľa § 348 a nasl. SPP), v ktorom je aktívne žalobne legitimovaným subjektom len prokurátor. Uznesenie obecného zastupiteľstva teda nespĺňa ani ďalšiu z podmienok postupu podľa § 27 ods. 1 SSP,
keď je spôsobilé byť samostatným predmetom súdneho prieskumu. Kasačný súd preto konštatuje, že správny súd postupoval správne, keď správnu žalobu v napadnutej časti - prieskum uznesenia obecného zastupiteľstva o prijatí územného plánu zóny - pre nedostatok aktívnej legitimácie sťažovateľov odmietol. 25. Je potrebné dodať, že i keď by bola žaloba podľa § 348 a nasl. SSP podaná aktívne vecne legitimovaným subjektom, napadnutím a zrušením samotného uznesenia mestského zastupiteľstva by sťažovatelia nemohli docieliť nimi želaný výsledok, keď v podstatnom tvrdia neúčinnosť VZN a fakticky sa domáhajú jeho zrušenia. Zrušením napadnutého uznesenia, ktoré nebolo v územnom konaní záväzné, by totiž nedosiahli zrušenie VZN a v ňom obsiahnutej spornej záväznej časti územného plánu. 26. Nad rámec predmetu kasačnej sťažnosti kasačný súd považuje za nevyhnuté pre účely prípadných budúcich konaní korigovať závery správneho súdu ohľadom nemožnosti prieskumu VZN v rámci všeobecnej správnej žaloby, pričom kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti v rozhodnutí 8Sfk/51/2024 zo dňa 25. novembra 2025, v bodoch 23 a 24 uviedol, že „kasačný súd zastáva názor, že pokiaľ v konaní o všeobecnej správnej žalobe, smerujúcej proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, je správny súd konfrontovaný s námietkou, že takéto rozhodnutie bolo vydané na základe podzákonného právneho predpisu (VZN), ktorý nie je v súlade so zákonom, má dve možnosti. V prípade stotožnenia sa s takouto námietkou by bol povinný prerušiť konanie podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa článku 125 ods. 1 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky. SSP správnemu súdu totiž neposkytuje právomoc rozhodovať vo veci abstraktnej kontroly zákonnosti ex offo, ani na návrh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá sa cíti nedovolene dotknutá na svojich subjektívnych právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, eventuálne aj podzákonným právnym predpisom, na základe ktorého bolo voči nej rozhodnuté orgánom verejnej správy (rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/60/2024 zo dňa 30.09.2025, bod 25). Ak však v súvislosti s námietkou nezákonnosti VZN, napr. spočívajúcej v jeho neplatnosti a neúčinnosti pre nedodržanie zákonom požadovanej lehoty ohraničenej okamihom vyvesenia na úradnej tabuli obce (mesta) na strane jednej a okamihom zvesenia na strane druhej, dospeje správny súd, disponujúc dostatočnými informáciami na jej posúdenie, k záveru o zjavnej vecnej nesprávnosti (neopodstatnenosti) námietky (t. j. správny súd dospeje k záveru, že lehota podľa § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení bola jednoznačne dodržaná), má správny súd svoje zistenia k tejto spornej otázke, vyvracajúce tvrdenia prezentované v správnej žalobe, vyjadriť v odôvodnení rozsudku. Podstata spornej otázky mala totiž svoj základ v plynutí a počítaní lehôt, čo je právny inštitút, ku ktorému môže podať výklad správny súd aj v konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 27. Z uvedeného pre sťažovateľov vyplýva, že zákonnosť a účinnosť nimi namietanej záväznej časti územného plánu zóny môžu aj naďalej namietať v konaní pred správnymi orgánmi (správny súd napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby zrušil) a následne aj v prípadnom súdnom konaní, keď súlad namietaného VZN so zákonom môže byť riešený v rámci predbežnej otázky. Prístup sťažovateľov k súdu tak nie je žiadnym spôsobom obmedzený a nevzniká tak ani nimi tvrdená patová situácia, kedy by podklad rozhodnutia vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu - VZN nemohol byť predmetom súdneho prieskumu spolu s nimi napádaným rozhodnutím o umiestnení stavby. 28. Na záver ešte kasačný súd dáva do pozornosti, že už za jeho ustálenú rozhodovaciu prax možno považovať to, že žalovaným v súlade s § 180 ods. 3 SSP namiesto okresného úradu, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý vydal žalované rozhodnutie, je regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť daného odboru, a to v súlade s § 118 Stavebného zákona a § 7 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, keďže má procesnú (administratívnu) subjektivitu, teda spôsobilosť byť účastníkom konania. Hoci správny súd konal ako so žalovaným priamo s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, hoci mal konať s príslušným regionálnym úradom, kasačný súd z dôvodu hospodárnosti nevrátil vec správnemu súdu na vydanie opravného rozhodnutia, keďže v čase kasačného konania došlo od 1. marca 2026 k zmene ustanovenia § 7 ods. 5 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, podľa ktorej Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky koná za regionálny úrad v súdnom konaní. Vzhľadom na to, že úrad je v súčasnosti ex lege zástupcom regionálneho úradu v súdnom konaní, správny súd by už v ďalšom konaní konal tiež priamo s ním, preto kasačný súd uvedenú skutočnosť len priamo upravil v záhlaví tohto rozhodnutia. V. Záver 29. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľov. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovatelia nemali úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Pre účely správneho súdnictva sa v konaní podľa § 348 a nasl. SSP preskúmavajú iba také uznesenia zastupiteľstva alebo ich časti, ktoré sa následne nevyhlasujú vo forme všeobecne záväzného nariadenia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.