Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/260/2019 1019201663 17. 12. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201663.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Cesta na Senec 2, 821 04 Bratislava, IČO: 31 321 828, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: 8897/2019-420, č. záznamu: 43833/2019 zo dňa 03.10.2019, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. spisu 8897/2019-420, č. záznamu: 43833/2019 zo dňa 03.10.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcovi rozsahu.
priznáva
voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe Poverenia č. 59/2017 na vykonanie kontroly, vydaného ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, vykonal žalovaný u žalobcu kontrolu zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len „zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch“), a to ustanovení § 4 ods. 3 písm. a) až písm. f) a § 4 ods. 4 písm. f) predmetného zákona, vo väzbe na obchodný vzťah žalobcu so spoločnosťou Ferrero Česká s.r.o., so sídlom Karla Engliše 6/3201, 15000 Praha 5 - Smíchov, IČO: 604 88 743 (ďalej len „Ferrero Česká s.r.o.“ alebo „dodávateľ“). Na základe výsledkov zistených počas kontroly vypracoval žalovaný Protokol o vykonanej kontrole č. záznamu: 11691/2018, č. spisu: 145/2018-020 zo dňa 14.06.2018 (ďalej len „Protokol“), v ktorom boli identifikované porušenia zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých sa mal dopustiť žalobca. 2. Dňa 23.04.2019 bolo žalobcovi doručené Oznámenie o začatí správneho konania č. záznamu: 18691/2019, č. spisu: 6069/2019-023 zo dňa 17.04.2019 (ďalej len „Oznámenie“), v ktorom žalovaný vyzval žalobcu, aby sa podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) vyjadril k podkladom pre vydanie rozhodnutia a tiež k spôsobu ich zistenia, prípadne aby navrhol ich doplnenie v lehote 7 dní odo dňa doručenia Oznámenia.
3. Žalobca sa k Oznámeniu vyjadril listom zo dňa 29.04.2019, v ktorom konštatoval, že konaním, ktoré bolo opísané v Protokole, nedošlo z jeho strany k porušeniu § 4 ods. 3 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Dôvod na začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt uplatnenia neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. f) vo väzbe na § 3 ods. 2 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch neexistoval, keďže konanie žalobcu nenaplnilo znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Protokol ostatne ani nemohol tvoriť podklad pre začatie správneho konania ako ani podklad pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní, pretože trpel vadou nezákonnosti. 4. Žalovaný rozhodnutím č. spisu: 6069/2019-023 zo dňa 20.06.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že: I. Žalobca sa vo svojom sídle dopustil správnych deliktov v zmysle § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch tým, že 1. A dohodol - v bode 4 Prílohy č. 1 časť B Špecifikácia spôsobov dodania a dojednania bonusov k Dohode o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa 01.01.2016 logistický bonus vo výške 3,549 %, čím dohodol peňažné plnenie za využitie distribučnej siete odberateľa v zmysle § 4 ods. 3 písm. a) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, - v bode 4 Prílohy č. 1 časť A Špecifikácia splatnosti faktúr, dojednanie pokút a bonusov k Dohode o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa 01.01.2016 množstevný bonus vo výške 10,05 % pri obrate od 4 305 000,00 eur do 4 999 999,00 eur, vo výške 11,05 % pri obrate od 5 000 000,00 eur do 5 699 999,00 eur, vo výške 13,05 % pri obrate od 5 700 000,00 eur do 6 399 999,00 eur a vo výške 14,55 % pri obrate 6 400 000,00 eur a viac, čím dohodol peňažné plnenie za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, - v bode 3 Dohody o umiestnení tovaru na určitom mieste v prevádzke zo dňa 14.12.2015 odmenu vo výške 3 % pri obrate od 100,00 eur za obdobie od 01.01.2016 – 31.03.2016, - v bode 3 Dohody o umiestnení tovaru na určitom mieste v prevádzke zo dňa 28.12.2015 odmenu vo výške 3 % pri obrate od 100,00 eur do 2 062 394,80 eur za obdobie od 01.01.2016 – 31.03.2016, - v bode 3 Dohody o umiestnení tovaru na určitom mieste v prevádzke zo dňa 22.02.2016 odmenu vo výške 3 % pri obrate od 100,00 eur za obdobie od 01.04.2016 – 30.06.2016, - v bode 3 Dohody o umiestnení tovaru na určitom mieste v prevádzke zo dňa 17.03.2016 odmenu vo výške 3 % pri obrate od 100,00 eur do 850 229,45 eur za obdobie od 01.04.2016 – 30.06.2016, - v bode 3 Dohody o umiestnení tovaru na určitom mieste v prevádzke zo dňa 22.04.2016 odmenu vo výške 3 % pri obrate od 100,00 eur do 316 830,60 eur za obdobie od 01.07.2016 – 30.09.2016, - v bode 3 Dohody o umiestnení tovaru na určitom mieste v prevádzke zo dňa 22.04.2016 odmenu vo výške 3 % pri obrate od 100,00 eur do 342 702,48 eur za obdobie od 01.10.2016 – 31.12.2016, - v bode 3 Dohody o umiestnení tovaru na určitom mieste v prevádzke zo dňa 22.04.2016 odmenu vo výške 3 % pri obrate od 100,00 eur za obdobie od 01.10.2016 – 31.12.2016, - v bode 3 Dohody o umiestnení tovaru na určitom mieste v prevádzke zo dňa 23.06.2016 odmenu vo výške 3 % pri obrate od 100,00 eur do 709 416,34 eur za obdobie od 01.07.2016 – 30.09.2016, čím dohodol peňažné plnenie za umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa v zmysle § 4 ods. 3 písm. d) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, v období od 01.01.2016 do 31.12.2016, čím dohodol vo svoj prospech peňažné plnenia vo výške minimálne 16,59 %, a teda kumulatívne presiahol 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu a takýmto konaním naplnil znaky dohodnutia neprimeranej podmienky uvedenej v § 4 ods. 3 písm. a), b) a d) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a zároveň B. uplatňoval logistický bonus:
- započítaním pohľadávky deklarovanej na faktúre č. 850115056 na sumu 25 195,20 eur bez DPH neoprávnene vo výške 22 349,29 eur bez DPH dňa 13.10.2016, čo preukazuje avízo o budúcom vykonaní vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov zo dňa 13.10.2016, - započítaním pohľadávky deklarovanej na faktúre č. 850115057 na sumu 6 233,09 eur bez DPH dňa 13.10.2016, čo preukazuje avízo o budúcom vykonaní vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov zo dňa 13.10.2016, - započítaním pohľadávky deklarovanej na faktúre č. 850116200 na sumu 31 706,23 eur bez DPH dňa 10.11.2016, čo preukazuje avízo o budúcom vykonaní vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov zo dňa 10.11.2016, - započítaním pohľadávky deklarovanej na faktúre č. 850116201 na sumu 6 324,63 eur bez DPH dňa 10.11.2016, čo preukazuje avízo o budúcom vykonaní vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov zo dňa 10.11.2016, - započítaním pohľadávky deklarovanej na faktúre č. 850117479 na sumu 83 647,91 eur bez DPH dňa 12.12.2016, čo preukazuje avízo o budúcom vykonaní vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov zo dňa 12.12.2016, - započítaním pohľadávky deklarovanej na faktúre č. 850117480 na sumu 7 493,58 eur bez DPH dňa 12.12.2016, čo preukazuje avízo o budúcom vykonaní vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov zo dňa 12.12.2016, a takýmto konaním naplnil znaky uplatňovania neprimeranej podmienky uvedenej v § 4 ods. 3 písm. a) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch; v období od 13.10.2016 do 12.12.2016, čím uplatňoval vo svoj prospech peňažné plnenia kumulatívne vo výške 4,77 %, a teda presiahol 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu a takýmto konaním naplnil znaky uplatňovania neprimeranej podmienky uvedenej v § 4 ods. 3 písm. a) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch – peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za využitie distribučnej siete odberateľa; 2. uplatňoval nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny dodanej potraviny najneskôr 45 dní odo dňa dodania potraviny, čo preukazujú: - dátum dodania potraviny dňa 01.02.2016 deklarovaný dodacím listom č. FER/1036278921, dátum úhrady časti kúpnej ceny vo výške 6 211,23 eur dňa 31.03.2016 deklarovaný oznámením o platbe a zápočte zo dňa 19.12.2017, dátum započítania časti kúpnej ceny vo výške 3 073,92 eur dňa 04.04.2016 deklarovaný oznámením o vykonaní vzájomného zápočtu pohľadávok a záväzkov zo dňa 31.03.2016 a faktúra č. 1544001197 na sumu 9 285,15 eur, - dátum dodania potraviny dňa 08.01.2016 deklarovaný dodacím listom č. FER/1035657707, dátum úhrady kúpnej ceny dňa 07.04.2016 deklarovaný oznámením o platbe a zápočte zo dňa 15.01.2018 a faktúra č. 1547001058 na sumu 131,10 eur, v období od 23.02.2016 do 07.04.2016, čím uplatňoval vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 4 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch – nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny v zmysle § 3 ods. 2 uvedeného zákona; v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Ferrero Česká s.r.o. II. Za správne delikty uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia žalobcovi podľa § 8 ods. 2 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch uložil pokutu vo výške 3 100 eur. 5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že účelom zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch je nepochybne postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, a to z dôvodu, že zmyslom dohody je následné plnenie jej obsahu. Ak by zákonodarca nemal úmysel postihovať uplatňovanie neprimeranej podmienky, samotný zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch by bol v značnej miere nevykonateľný, pretože podstatná časť protiprávnych konaní spočíva v uplatňovaní neprimeranej podmienky, z ktorej má subjekt prospech a nie v jej dohodnutí. To znamená, že v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia
ustanovenia právneho predpisu sa uprednostňuje výklad „e ratione legis“ pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. 6. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že žalobca zasiahol do práv spoločnosti Ferrero Česká s.r.o., keďže si neoprávnene započítal logistický bonus v celkovej výške 157 754,73 eur bez DPH vo svoj prospech, pričom predmetné započítané pohľadávky zo strany žalobcu neboli spoločnosti Ferrero Česká s.r.o. vrátené. Čo sa týka závažnosti protiprávneho konania pri správnom delikte dohodnutia neprimeranej podmienky uvedenej v § 4 ods. 3 písm. a), b), d) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, žalovaný konštatoval, že intenzita zásahu do práv spoločnosti Ferrero Česká s.r.o. nebola značná a neboli spôsobené závažné následky vo väzbe na jeho podnikateľskú činnosť. Postavenie spoločnosti Ferrero Česká s.r.o. na trhu s potravinami nebolo ohrozené. Pri správnom delikte dohodnutia neprimeranej podmienky nebolo úmyslom zákonodarcu určenie prospechu v peňažnom vyjadrení, ale iba zistenie, v koho prospech bola neprimeraná podmienka dohodnutá. 7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. spisu: 8897/2019-420, č. záznamu: 43833/2019 zo dňa 03.10.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Prvostupňové rozhodnutie totiž vychádzalo z dostatočne spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, na ktorý boli správne aplikované príslušné ustanovenia zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a správneho poriadku. II. Žaloba 8. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.12.2019 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 9. Žalobca namietal, že napadnutému rozhodnutiu chýbala vecnosť, jasnosť a zrozumiteľnosť, pričom toto rozhodnutie sa nezakladalo na zistenom skutkovom stave a nebolo založené na logickej a správnej úvahe ako ani na právnych argumentoch, resp. nevychádzalo z ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov bolo toto rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné. Dôvody zmätočnosti, nejasnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia videl žalobca v extenzívnom výklade a rozširovaní katalógu neprimeraných podmienok žalovaným, čo považoval za svojvôľu. 10. Závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, kde kvalifikoval dohodnutie logistického a množstevného bonusu ako plnení, ktoré spadajú pod ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a) až f) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, považoval žalobca za nesprávne. Zároveň odkázal na svoju argumentáciu uvedenú v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, kde obšírne špecifikoval povahu uvedených plnení spolu s odôvodnením, prečo tieto plnenia nespadali do výpočtu plnení uvedených v citovanom ustanovení zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. 11. Logistický bonus bol stranami dohodnutý v zmysle zásady zmluvnej voľnosti. Zároveň spoločnosť Ferrero Česká s.r.o. vyhlásila, že vzhľadom na jej nedostatočné personálne a technické kapacity tovar dodávaný do skladu (distribučného centra) nemala možnosť dodávať do obchodov žalobcu v dohodnutom objeme a čase ako aj dodržať dohodnutú početnosť a skladbu dodávok inak ako prostredníctvom skladu žalobcu, a teda využitím jeho distribučnej siete. Z tohto dôvodu sa na danú situáciu aplikovala zákonná výnimka uvedená v § 4 ods. 5 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. 12. Množstevný bonus bol v Dohode o všeobecných nákupných podmienkach definovaný ako finančný bonus poskytnutý dodávateľom odberateľovi pri prekročení určitého vopred dohodnutého objemu dodávok tovaru vyjadreného obratom. Z citovanej definície množstevného bonusu, ako aj z jeho podstaty, jednoznačne vyplývalo, že nešlo o odmenu za žiadnu obchodnú aktivitu, súbor obchodných činností alebo službu zameranú na podporu predaja potraviny. Množstevný bonus bol v súlade s ustanoveniami zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch koncipovaný ako možný spôsob zníženia kúpnej ceny, poskytnutý dodávateľom odberateľovi pri prekročení určitého vopred
písomne dohodnutého a dosiahnutého objemu tržieb medzi dodávateľom a odberateľom (a nie objemu tržieb, ktorý by dosiahol odberateľ v rámci svojej maloobchodnej činnosti). 13. Nesprávnym právnym posúdením veci bola aj kvalifikácia nedodržania lehoty na úhradu kúpnej ceny dodanej potraviny najneskôr 45 dní odo dňa dodania potraviny, čo preukazovali dve faktúry. Žalovaný nesprávne postupoval pri interpretácii § 4 ods. 4 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, pretože tento zákon nepovažuje za správny delikt omeškanie pri plnení si svojho peňažného záväzku, ale dohodnutie inej lehoty splatnosti kúpnej ceny, ako je uvedené v § 3 ods. 2 tohto zákona. Žalovaný pri tejto interpretácii zvolil extenzívny výklad. Aplikácia extenzívneho výkladu je však v prípade správneho trestania absolútne neprípustná (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/6/2018). Ak by mal zákonodarca záujem sankcionovať omeškanie určitého subjektu pri plnení si jeho peňažného záväzku, tak by to nepochybne zakomponoval do znenia zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Žalovaný v konečnom dôsledku extenzívnym výkladom prevzal na seba kompetenciu civilných súdov pri posudzovaní porušenia obsahu záväzkov zo strany zmluvných subjektov. 14. Správne delikty v zmysle zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch predstavujú prípady správneho trestania, v ktorom sa primerane aplikujú zásady trestného konania, a to vrátane zásady „nullum crimen sine lege”, t.j. zásady „žiadny trestný čin bez zákona“. Sankcionovať určitý subjekt s poukazom na zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch preto možno iba za konanie, ktorého znaky sú vyjadrené v skutkovej podstate správneho deliktu vymedzeného v tomto zákone. V tomto smere možno poukázať na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/15/2016, sp. zn. 5S/243/2017 a sp. zn. 5S/170/2017, kde v skutkovo totožných prípadoch táto súdna inštancia vyslovila názor, že „podmienky trestnej zodpovednosti a ukladanie sankcií sa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie a teda páchateľa možno potrestať len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon.“ Keďže konanie, ktoré žalovaný vyhodnotil ako správny delikt, nebolo protiprávnym konaním, pretože nebolo v rozpore so žiadnym zákonom, iným všeobecne záväzným právnym predpisom ani neporušovalo žiadnu povinnosť uloženú na základe zákona a zároveň neboli v zákone o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch ani v žiadnom inom zákone alebo inom všeobecne záväznom právnom predpise stanovené formálne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorý by zodpovedal kvalifikácii žalovaného, nebolo možné toto konanie kvalifikovať ako správny delikt a následne zaň žalobcu sankcionovať. 15. Pochybila aj kontrolná skupina, ktorá pri výkone kontroly a vypracovaní Protokolu porušila povinnosť stanovenú v 13 ods. 8 písm. g) zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“), pretože Protokol nebol prerokovaný so žalobcom a z tohto dôvodu nebola vypracovaná zápisnica a táto zápisnica ani nebola priložená k Protokolu (§ 13 ods. 6 zákona č. 10/1996 Z. z.). Kontrola nebola riadne ukončená, čo malo za následok nezákonné začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt. 16. Spoločnosť Ferrero Česká s.r.o. nebola vo vzťahu k žalobcovi v slabšom ekonomickom postavení. Obchodný vzťah spoločnosti Ferrero Česká s.r.o. so žalobcom preto v žiadnom prípade nebolo možné označiť z pohľadu spoločnosti Ferrero Česká s.r.o. za nevýhodný, resp. „jednostranne výhodný“ pre žalobcu. Z uvedeného jasne vyplýva, že žalobca sa nedopustil žiadneho správneho deliktu, spočívajúceho v dohodnutí neprimeranej podmienky vo svoj prospech. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.03.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 18. V nadväznosti na subsumovanie logistického bonusu pod § 4 ods. 3 písm. a) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch žalovaný uviedol, že v bode 2 Prílohy č. 1 časť B. Špecifikácie spôsobov dodania a dojednania bonusov Dohody zo dňa 01.01.2016 bolo jasne stanovené, že spoločnosť Ferrero Česká s.r.o. s ohľadom na svoje nedostatočné personálne a technické kapacity výslovne vyhlásila, že nemá možnosť dodávať potravinu do prevádzok žalobcu v dohodnutom objeme a čase, ako aj dodržať dohodnutú početnosť a skladbu dodávok inak, ako prostredníctvom jeho skladu. V nadväznosti na toto vyhlásenie sa zmluvné strany dohodli, že potravina bude dodávaná do
distribučného centra v zmysle bodu 4.2 Dohody. V danom prípade nebolo možné aplikovať výnimku ustanovenú v § 4 ods. 5 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, pretože bolo preukázané, že spoločnosť Ferrero Česká s.r.o. mala možnosť dodať a skutočne aj dodala potraviny žalobcovi v dohodnutom množstve a na dohodnuté miesto, teda do distribučného centra. K námietke žalobcu týkajúcej sa nemožnosti realizácie dodávky potravín prostriedkami a kapacitami spoločnosti Ferrero Česká s.r.o. žalovaný uviedol, že účastníci konania mali možnosť dohodnúť si logistický bonus, v rámci ktorého by žalobca zabezpečoval distribúciu potravín za zákonom stanovených podmienok. 19. Ďalej žalovaný poukázal na to, že z § 4 ods. 3 písm. b) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch jednoznačne vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle stanoviť hranicu 3 % pre všetky peňažné plnenia dodávateľa, t. j. pre všetky druhy bonusov, ktoré uhradí dodávateľ (spoločnosť Ferrero Česká s.r.o.) odberateľovi (žalobcovi) vo väzbe na dodávky potravín. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahovalo podrobné zdôvodnenie, prečo bol množstevný a odberný bonus subsumovaný pod § 4 ods. 3 písm. b) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. 20. Zákonodarca mal v úmysle postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, čo preukazovala aj dôvodová správa k zákonu o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. 21. V § 4 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch boli taxatívne vymedzené skutkové podstaty neprimeraných podmienok, ktoré boli vo vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom zakázané. Sankcionovanie správneho deliktu vo forme uplatňovania neprimeranej podmienky spĺňalo ústavnú požiadavku interpretácie právneho textu spôsobom odchýlenia sa od doslovného znenia právneho predpisu z dôvodu, že správneho deliktu vo forme uplatňovania neprimeranej podmienky sa dopúšťala podstatná časť delikventov a bez postihu tohto správneho deliktu by predmetný zákon nespĺňal svoj účel a nedokázal by zamedziť uplatňovaniu neprimeraných podmienok, ktoré boli v zmluvných vzťahoch veľmi rozšírené a zaužívané. Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch v § 4 ods. 4 písm. f) nepoznal výnimku a žalovaný porušenie tohto ustanovenia zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch zrozumiteľne odôvodnil vo viacerých častiach napadnutého rozhodnutia. 22. Správny delikt bol definovaný v ustanovení § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch ako dohodnutie neprimeranej podmienky vo svoj prospech. Pri aplikácii predmetného zákona bolo potrebné vziať do úvahy nielen text, ale aj účel zákona. Z uvedeného dôvodu žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/11/2012, v zmysle ktorého boli štátne orgány viazané nielen textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. 23. K námietke žalobcu ohľadom Protokolu žalovaný uviedol, že sa s ňou dostatočne vysporiadal v prvostupňovom rozhodnutí. Protokol obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti, presnú špecifikáciu protiprávneho konania zakladajúceho porušenie zákona a tvoril zákonný podklad na vydanie prvostupňového rozhodnutia. 24. V preskúmavanej právnej veci boli jednoznačne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správnych deliktov, za ktoré mu žalovaný uložil pokutu. Správnym deliktom podľa zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch bolo nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok vo svoj prospech. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom neinkorporoval nové skutkové podstaty správnych deliktov a v tejto súvislosti poukázal na právnu teóriu týkajúcu sa trestania za správne delikty. 25. Skutkový stav v súvislosti s porušením ustanovení § 4 ods. 3 písm. a), b), d) a § 4 ods. 4 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch bol žalovaným správne a dostatočne zistený a vyhodnotený. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný riadne preukázal odôvodnenosť uloženia pokuty i hranice jej výšky a tiež skutkovú, časovú i miestnu súvislosť žalobcom spáchaného správneho deliktu. Žalobca mal počas celého správneho konania dostatočný priestor nahliadnuť do administratívneho spisu žalovaného a bol mu vytvorený dostatočný priestor na uplatnenie jeho procesných práv. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav nepovažoval žalovaný námietky za dostatočne odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí oboch stupňov.
IV. Replika žalobcu 26. Žalobca v replike zo dňa 19.03.2020 zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. 27. Žalovaný počas celého konania nepreukázal, ako by malo plnenie zodpovedajúce množstevnému alebo odbernému bonusu ovplyvniť a už vôbec nie podporiť predaj potravín spoločnosti Ferrero Česká s.r.o. ako dodávateľa. Argument žalovaného, že samotný predaj potravín tohto dodávateľa bol obchodnou aktivitou zameranou na podporu zisku, bol absurdný a úplne nelogický, keďže maloobchodný predaj potravín dodávateľov bol obsahom podnikateľskej činnosti žalobcu a ako každý podnikateľ aj on ju vykonával za účelom dosiahnutia zisku. V tejto súvislosti žalobca citoval rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/52/2017-80 zo dňa 24.10.2019 ohľadom dohodnutej množstevnej zľavy. 28. Žalobca rozsiahlym spôsobom uplatnil svoje argumenty týkajúce sa neprípustnosti rozširovania taxatívne vymedzených skutkových podstát správnych deliktov počas celého konania a aj v žalobe. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07, o ktoré žalovaný oprel svoj záver týkajúci sa výkladu skutkových podstát neprimeraných podmienok, sa netýkalo definovania výkladových metód zákonného ustanovenia sankčného charakteru, ale sa zaoberalo výkladom intertemporálneho ustanovenia v súvislosti so zmenou legislatívnej úpravy pravidiel v colnej oblasti. 29. Na podporu tvrdenia, že neprerokovaním Protokolu došlo k procesnej chybe, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, dal žalobca do pozornosti správneho súdu rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/112/2018-68 zo dňa 25.06.2019, v ktorom krajský súd konštatoval, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia tým, že protokol z vykonanej kontroly nebol prerokovaný s vedúcim kontrolovaného subjektu. V. Duplika žalovaného 30. Žalovaný v duplike zo dňa 02.11.2023 zotrval na stanovisku, že žaloba nebola dôvodná. 31. Správny delikt spáchaný žalobcom bol dostatočne špecifikovaný a dostatočne preukázaný s ohľadom na skutkovú, miestnu a časovú súvislosť spáchania tohto deliktu žalobcom. Tieto skutočnosti boli preukázané v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia. Predmetné rozhodnutia žalovaného boli vecne správne a vydané v súlade s platnou vnútroštátnou a medzinárodnou legislatívou. Závery žalovaného v predmetných rozhodnutiach zodpovedali zásadám logického myslenia, pričom podklady predložené pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym, zákonom stanoveným procesným postupom. VI. Konanie na správnom súde 32. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/260/2019 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/260/2019. 33. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd o žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 17.12.2024.
VII. Relevantné právne predpisy 34. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 35. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 3 ods. 2 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e) je najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny; riadne vystavenou faktúrou je účtovný doklad obsahujúci náležitosti podľa osobitného predpisu, iné chyby a nesprávnosti neznamenajú, že nie je riadne vystavená. 37. Podľa § 4 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. 38. Podľa § 4 ods. 3 písm. a), b) a d) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, za neprimeranú obchodnú podmienku sa považuje peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za: a) využitie distribučnej siete odberateľa, b) obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, najmä dary, bonusy, rabaty a skontá, d) umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa. 39. Podľa § 4 ods. 4 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, za neprimeranú podmienku sa považuje aj nedodržanie lehoty podľa § 3 ods. 2. 40. Podľa § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4. 41. Podľa § 8 ods. 2 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur do 300 000 eur. 42. Podľa § 8 ods. 5 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, pri uložení pokuty ministerstvo prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky a čas trvania. 43. Podľa § 8 ods. 9 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 44. Podľa čl. 49 Ústavy SR, len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. 45. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. 46. Podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 79/1994 Z. z., Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 08.01.1993 Výbor ministrov Rady Európy potvrdil so spätnou platnosťou od 01.01.1993 sukcesiu Slovenskej republiky do mnohostranných zmlúv, ktorých zmluvnou stranou bola Česká a Slovenská Federatívna Republika, deponovaných u generálneho
tajomníka Rady Európy a otvorených na prístup aj štátom, ktoré nie sú členmi Rady Európy. Dňa 30.06.1993 Výbor ministrov Rady Európy potvrdil so spätnou platnosťou od 01.01.1993 sukcesiu Slovenskej republiky do mnohostranných zmlúv, ktorých zmluvnou stranou bola Česká a Slovenská Federatívna Republika, deponovaných u generálneho tajomníka Rady Európy a otvorených na prístup len členským štátom Rady Európy. Uvedené mnohostranné zmluvy boli uverejnené v Zbierke zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a 01.01.1993 nadobudli platnosť pre Slovenskú republiku. Okrem iných ide aj o Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 publikovaný v Zbierke zákonov ČSFR pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len „Dohovor“). 47. Podľa čl. 6 ods. 1 až ods. 3 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti (ods. 1). Každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom (ods. 2). Každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva: (a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu; (b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby; (c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú; (d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe; (e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí (ods. 3). VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 48. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia žalovaného (a to napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) o uložení pokuty žalobcovi za spáchanie správnych deliktov podľa § 8 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a), b) a d) a § 4 ods. 4 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či žalovaný pri vydaní predmetných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. 49. Správny súd z administratívnych spisov ako aj z predmetných rozhodnutí žalovaného zistil, že žalobca bol sankcionovaný za dohodnutie a uplatňovanie logistického bonusu, za dohodnutie množstevného bonusu a za dohodnutie peňažného plnenia za umiestnenie tovaru na určitom mieste v prevádzke žalobcu. Predmetných správnych deliktov sa mal žalobca dopustiť v obchodnom vzťahu medzi ním a spoločnosťou Ferrero Česká s.r.o. Žalobca bol zároveň sankcionovaný aj za to, že pri dvoch faktúrach prekročil zákonnú 45 dňovú lehotu na úhradu kúpnej ceny v obchodnom vzťahu medzi ním a spoločnosťou Ferrero Česká s.r.o. 50. V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z administratívnych spisov ako aj z predmetných rozhodnutí žalovaného správny súd prvotne uvádza, že z ustálenej rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike zo dňa 02.09.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN zo dňa 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo dňa 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru kvalifikuje protiprávne konanie ako trestné, sú dôležité nasledovné Engelove kritériá: a) či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b) povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne. Na to, aby sa čl. 6
Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“, stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o priestupku, resp. o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“ a preto sa naň vzťahuje čl. 6 Dohovoru. 51. Dohovor je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti Ústavy SR, t. j. pred 01.10.1992. Z časového hľadiska jeho ratifikácie má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, len ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky znamená ústavný príkaz adresovaný súdu a orgánu verejnej správy aplikujúcemu právo použiť „ex offo“ na konkrétny prípad priamo relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou medzinárodne akceptovaného štandardu ľudských práv a základných slobôd nie sú iba práva a slobody v podobe, v ktorej ich výslovne zakotvujú medzinárodné zmluvy, ale aj rozhodnutia príslušných orgánov, ktoré túto medzinárodnú zmluvu vykladajú a možno ich tiež kvalifikovať ako prameň práva Slovenskej republiky s prednosťou pred zákonmi. Inými slovami, nielen Dohovor bude mať prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ak zabezpečuje viac ústavných práv a slobôd ako zákony Slovenskej republiky, ale aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý Dohovor vykladá. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva majú deklaratórny charakter, pretože sa nimi vykladá Dohovor a teda majú účinky, podobne ako rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnych otázkach, „ex tunc“. 52. Vzhľadom na skutočnosť, že Dohovor v čl. 6 zabezpečuje obvinenému zo správneho deliktu viac práv ako zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a správny poriadok z hľadiska dodržiavania zásad trestnosti skutku a trestania, je nevyhnutné pri vyššie uvedených aspektoch uprednostniť jeho aplikáciu pred zákonom o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch aj správnym poriadkom v kontexte čl. 49 Ústavy SR. 53. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch sa skladá zo subjektu, objektu a objektívnej stránky. Subjektívna stránka sa u správnych deliktov právnických osôb neskúma, teda je právne irelevantné, či právnická osoba spáchala delikt vedome alebo nevedome, prípadne s úmyslom alebo nedbanlivosťou; podstatným je samotné porušenie zákona. Inými slovami, na spáchanie správneho deliktu postačuje naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty s prihliadnutím na fakt, že skutková podstata správneho deliktu nezahŕňa materiálny prvok. 54. Subjektom správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch je právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ. Objektom je záujem chránený zákonom o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a treťou časťou Obchodného zákonníka, teda ochrana poctivého obchodného vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom. Čo sa týka naplnenia objektívnej stránky správneho deliktu, toto posúdil správny súd jednotlivo pri každom porušení, ktorého sa mal žalobca podľa žalovaného dopustiť. 55. Pokiaľ ide o dohodnutý logistický bonus a množstevný bonus ako aj o peňažné plnenie za umiestnenie tovaru na určitom mieste v prevádzke žalobcu, žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, či tieto bonusy a vyššie uvedené peňažné plnenia predstavovali peňažné plnenie podľa § 4 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. V tejto súvislosti správny súd pripomína, že relevantná právna úprava poskytuje účastníkom obchodných dohôd značnú dispozičnú voľnosť z hľadiska práv a povinností z nej vyplývajúcich (§ 544 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). 56. Ohľadom tzv. logistického bonusu správny súd dospel k záveru, že na predmetnú situáciu sa vzťahuje výnimka ustanovená v § 4 ods. 5 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, v zmysle ktorej sa peňažné plnenie za využitie distribúcie odberateľa nepovažuje za neprimeranú podmienku, ak dodávateľ nemá možnosť dodať odberateľovi potravinu v dohodnutom objeme a na dohodnuté miesto. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že s ohľadom na vyhlásenie spoločnosti Ferrero Česká s.r.o., podľa ktorého z dôvodu nedostatočných personálnych a technických kapacít nemala táto spoločnosť možnosť dodávať tovar do obchodov žalobcu v dohodnutom objeme a čase a
dodržať dohodnutú početnosť a skladbu dodávok inak, ako prostredníctvom skladu žalobcu, sa takýto zmluvný vzťah nemôže chápať ako neprimeraná zmluvná podmienka ustanovená v § 4 ods. 3 písm. a) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. V danom prípade je dodávateľ príjemcom komplexu služieb a odberateľ je príjemcom logistického bonusu ako odplaty za poskytnuté služby. Bezodplatné poskytovanie takejto služby odberateľom by nepochybne zakladalo existenciu bezdôvodného obohatenia na strane dodávateľa. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že hlavným predmetom jeho obchodnej činnosti je predaj tovaru v maloobchodných predajniach a nie v distribučnom centre slúžiacom na dočasné uskladnenie či redistribúciu tovaru. Takýto účel dodávateľsko-odberateľského zmluvného vzťahu bol obom zmluvným stranám v okamihu uzatvorenia Dohody zrejmý. 57. Rovnako ako nesprávne právne posúdenie veci vyhodnotil správny súd aj posúdenie tzv. množstevného bonusu a tiež posúdenie dohodnutia peňažného plnenia za umiestnenie tovaru na určitom mieste v prevádzke žalobcu zo strany žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Krajského súdu v Bratislave prezentované v rozsudku sp. zn. 6S/52/2017 zo dňa 24.10.2019, na ktorý upozorňoval aj žalobca v podanej správnej žalobe. Krajský súd v Bratislave v predmetnom rozsudku výstižne konštatoval, že subjekty podnikateľských obchodných vzťahov, ktorých predmetom sú potraviny, sú predovšetkým podnikatelia. Popri tom, že určité ich obchodné vzťahy podliehajú obmedzeniam, ktoré sú vymedzené v zákone o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, stále zostávajú podnikateľmi. Jedným z predpokladov úspechu na trhu je vzájomná spolupráca medzi podnikateľskými subjektmi, dobrý vzťah ku klientom ako aj k zamestnancom. Budovanie postavenia a dobrých vzťahov napomáhajú propagácie vlastných výrobkov a služieb, ako aj poskytovanie darov. Taktiež významnú úlohu v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch zohráva poskytovanie rôznych obchodných zliav z cien predávaných tovarov alebo poskytovaných služieb. Pri obchodovaní v úrovni Business-to-Business sa zasa najčastejšie využívajú skontá a bonusy. Skonto je zrážka z ceny už pri platbe. Ide o spôsob, ako podporiť včasnú úhradu od odberateľa. Odberateľ takto získava zľavu v prípade, že zaplatí hneď v hotovosti alebo ešte pred dohodnutou lehotou. Bonus sa poskytuje na základe uzatvorenej zmluvy medzi odberateľom a dodávateľom, zväčša pri pravidelnom väčšom množstve odobraného produktu alebo pri prekročení určitej hodnoty fakturácie pri konkrétnej dodávke. Medzi rôzne zľavy patria aj zľavy poskytované pred vznikom daňovej povinnosti, ktoré sa najčastejšie poskytujú ako množstevné zľavy. Množstevná zľava sa používa spravidla pri odobratí určitého vopred určeného množstva tovaru. Dohodnutá množstevná zľava by musela naplniť skutkovú podstatu neprimeranej podmienky vymedzenej v § 4 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, čo nie je prípad žalobcu. 58. Z administratívnych spisov vyplýva, že tzv. množstevný bonus bol viazaný na dosiahnutie určitých hladín tržieb. Dosiahnutie určitých hladín tržieb pôsobilo ako odkladacia podmienka, ktorá pôsobila do budúcna. Konkrétne tržby boli v čase dohadovania zmluvných podmienok neisté. Mechanizmus zníženia kúpnej ceny fungoval tak, že keď dôjde k dosiahnutiu určitého objemu tržieb (ktorý bol vopred dohodnutý), žalobcovi vznikne nárok na zníženie kúpnej ceny za tovar dodaný v určitom období. Nárok na fakturáciu, prípadne nárok na zápočet z takto zníženej kúpnej ceny za tovar vznikol až okamihom dosiahnutia konkrétneho objemu tržieb, resp. konkrétnej hladiny tržieb. Z ekonomického hľadiska išlo o zníženie kúpnej ceny z objemu tržieb, výhodný pre obe zmluvné strany. Zvýšený objem tržieb znamenal pre žalobcu zníženie kúpnej ceny. Nastávala situácia, ktorá predstavovala obojstranne výhodnú obchodnú spoluprácu. Ak mal žalovaný za to, že takéto konanie, resp. dojednanie takejto podmienky možno subsumovať pod ustanovenie § 4 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, musel by poskytnúť vo svojich rozhodnutiach správnu úvahu preukazujúcu nedovolenosť takéhoto konania a jeho relevanciu v zmysle zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. 59. K samotnému konaniu, za ktoré žalovaný uložil žalobcovi pokutu podľa § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, a to za dohodnutie neprimeranej podmienky medzi odberateľom a dodávateľom v zmysle § 4 ods. 3 písm. a), b) a d) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, správny súd uvádza, že legislatíva Slovenskej republiky pojem správny delikt presne nedefinuje, napriek tomu tento pojem používa. To, že správny delikt nemá legálnu definíciu, je dané mimoriadnou rôznorodosťou a rozsahom právnych povinností, plnenie ktorých sa vynucuje sankciou za správny delikt. Z uvedeného vyplýva, že ide o početnú skupinu činov, ktoré majú spoločné znaky protiprávneho konania, ktorého znaky sú uvedené v zákone. Avšak,
pri posúdení a hodnotení deliktu, vždy treba vychádzať zo všeobecných znakov správneho deliktu v prípade právnických osôb a to: konanie, protiprávnosť, sankcionovateľnosť, zodpovedná osoba, ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. Konanie môže byť komisívne (aktívne konanie) alebo omisívne (opomenutie konania). Omisívnym konaním je konanie, ak zodpovedná osoba mala zákonom ustanovenú povinnosť konať za podmienok ustanovených zákonom. Protiprávne konanie je také konanie, ktoré je v rozpore s právom alebo s právnym úkonom vykonaným na jeho základe. Tresty, resp. sankcie v správnom práve plnia represívnu funkciu a zároveň funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Orgán verejnej správy je povinný prejednať zásadne každý správny delikt, o ktorom sa dozvie (princíp legality). 60. Zodpovednou osobou správneho deliktu môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť. Deliktuálna spôsobilosť je spôsobilosť protiprávne konať a niesť za to právne následky. Pri právnickej osobe sa deliktuálna spôsobilosť spája s jej vznikom a existenciou. 61. Vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu s uložením príslušnej sankcie je „ex lege“ predmetom úpravy § 8 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, v zmysle ktorej podľa § 8 ods. 1 uvedeného zákona sa správneho deliktu dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4. Z uvedeného vyplýva, že na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch v spojení s § 4 ods. 3 písm. a), b) a d) a § 4 ods. 4 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch sa explicitne vyžaduje dohoda vo svoj prospech t.j. konsenzus strán zúčastnených na obchodnom vzťahu o neprimeraných podmienkach. Inými slovami, dohodnutie si neprimeranej podmienky vo svoj prospech v zmysle § 4 ods. 3 písm. a), b) a d) ako aj § 4 ods. 4 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch predstavuje dohodu dvoch subjektov obchodného vzťahu. Zákonodarca tak presne, jasne, určito a zrozumiteľne definoval skutkovú podstatu správneho deliktu v § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorá explicitne spočíva v konaní účastníka obchodného vzťahu, ktorý v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú obchodnú podmienku v zmysle uvedeného zákona. Správny súd v súvislosti s predmetným správnym deliktom pripomína, že účelom jeho sankcionovania je prioritne ochrana malých a menších dodávateľov veľkých obchodných reťazcov. 62. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva zistenie, že by existovala dohoda medzi žalobcom a spoločnosťou Ferrero Česká s.r.o. o neprimeranej podmienke vymedzenej v § 4 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorá by bola v prospech jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Vo vzťahu k správnemu deliktu podľa § 4 ods. 3 písm. a), b) a d) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorého sa mal dopustiť žalobca, v predmetných rozhodnutiach žalovaného navyše absentuje správna úvaha o tom, či skutočne logistický a množstevný bonus (zľava) predstavuje prospech, ktorý nezodpovedá žiadnej skutočne poskytnutej obchodnej službe alebo je zjavne neprimeraný vo vzťahu k hodnote poskytnutej služby. Pri posudzovaní tejto otázky je pritom vždy potrebné prihliadať na obsah konkrétnej zmluvy a posudzovať ju individuálne. 63. Pokiaľ ide o objektívnu stránku správneho deliktu definovaného v 2. výroku prvostupňového rozhodnutia, je ňou v zmysle § 8 ods. 1, § 4 ods. 4 písm. f) a § 3 ods. 2 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch dohoda medzi odberateľom a dodávateľom, ktorá odporuje uvedeným ustanoveniam - v tomto prípade dohoda, ktorá upravuje dlhšiu lehotu splatnosti kúpnej ceny za dodanie tovaru ako je zákonná 45-dňová lehota. Kľúčovým slovom, ktoré je podstatné pre posúdenie, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, je potom slovo „dohodne“, ktoré je uvedené vo všetkých ustanoveniach upravujúcich skutkovú podstatu správneho deliktu: § 8 ods. 1, § 4 ods. 4 písm. f) a § 3 ods. 2 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Krátky slovník slovenského jazyka a Slovník súčasného slovenského jazyka (verejne dostupné na https://slovnik.juls.savba.sk/) definujú sloveso „dohodnúť“ ako dosiahnuť zhodu vo veciach, ktoré boli predmetom rozhovoru, dojednať v obchodnom styku, vzájomne dosiahnuť dohodu, dohovoriť sa, zhodnúť sa. Podstatné meno „dohoda“ vyššie uvedené slovníky definujú ako záväzný dohovor niekoľkých ľudí, strán o nejakej veci, zmluva vymedzujúca základné pravidlá spolupráce a záväzkov zmluvných strán. 64. Z uvedených definícií teda vyplýva, že k dohode neprimeraných zmluvných podmienok musí dôjsť aktívnou činnosťou oboch zmluvných strán - odberateľa (žalobcu) a dodávateľa (spoločnosti Ferrero
Česká s.r.o.) tak, že si v zmluve „expressis verbis“ dohodnú dlhšiu lehotu splatnosti kúpnej ceny ako je zákonná 45-dňová lehota. Omeškanie pri plnení si peňažného záväzku v žiadnom prípade nenapĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu ustanoveného v zákone o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. 65. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 476/2016 zo dňa 17.01.2018 konštatoval, že v rámci správneho trestania je aplikovateľný čl. 7 ods. 1 Dohovoru a čl. 49 ods. 1 Ústavy SR. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa správneho deliktu je vylúčená. Aj v správnom trestaní sa používa zásada „nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege“ (žiaden trestný čin bez zákona, žiadny trest bez zákona). Ak teda zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch v § 8 ods. 1 upravuje podmienku „dohody“ neprimeranej podmienky na spáchanie správneho deliktu a žiadne iné konanie, nemožno za súčasného skutkového stavu dospieť k záveru, že žalobca nezaplatením faktúry v dobe splatnosti 45 dní od dodania tovaru za stavu, keď si dohodol lehotu splatnosti so svojím odberateľom v súlade s § 3 ods. 2 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Správne orgány oboch stupňov neprípustne a v rozpore s čl. 49 a čl. 154c ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 6 Dohovoru rozšírili skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch o konanie, ktoré nemal zákonodarca v úmysle sankcionovať. Ak by zákonodarca tento záujem mal, „expressis verbis“ by to v § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch uviedol, čo sa ale nestalo. Napokon, ani z dôvodovej správy k zákonu o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch nevyplýva skutková podstata správneho deliktu tak, ako to tvrdil žalovaný. 66. Správny súd dodáva, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach. Orgány verejnej správy konajú vo veciach verejných a pri zohľadňovaní verejného záujmu musia rozhodovať v súlade so zákonom. 67. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na čl. 49 Ústavy SR, v zmysle ktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Treba zdôrazniť, že podmienky trestnej zodpovednosti a ukladanie sankcií sa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie, a teda páchateľa možno potrestať len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon. Z uvedeného vyplýva, že niet správneho deliktu ako i sankčného postihu za správny delikt bez toho, aby to zákon výslovne ustanovil. Žalovaný postupoval v rozpore s uvedenou zásadou, pretože uložil žalobcovi pokutu za uplatnenie neprimeranej podmienky vymedzenú v § 4 ods. 4 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. 68. Je tiež potrebné prisvedčiť žalobcovi, ktorý citoval časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/15/2016 zo dňa 08.11.2017, z ktorým sa správny súd v plnej miere stotožnil: „Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. upravuje formálne náležitosti zmluvy v obchodných vzťahoch. Účelom zákona teda je, aby zmluvy, na základe ktorej sa umiestňujú potraviny na trh, obsahovali presne stanovenú lehotu na úhradu kúpnej ceny. Zákon výslovne zakazuje dohodnúť neprimeranú podmienku. Z dôvodov uvádzaných v napadnutých rozhodnutiach však jednoznačne vyplýva, že správny orgán sankcionoval žalobcu za omeškanie pri plnení si svojho peňažného záväzku. Žalovaný preto nesprávne postupoval pri aplikácii ustanovenia § 4 ods. 4 písmeno f) cit. zákona, ktorý za neprimeranú podmienku považuje aj prípad, ak nie je dodržaná lehota podľa § 3 ods. 2 obsiahnutá v zmluve. Za opodstatnenú námietku žalobcu považoval súd, že týmto postupom správnych orgánom došlo k výraznému narušeniu vyváženosti súkromnoprávnych vzťahov. Správny súd dodáva, že extenzívnym výkladom správne orgány prevzali na seba kompetenciu civilných súdov pri posudzovaní porušenia obsahu záväzkov zo strany zmluvných subjektov.“ 69. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie správny súd uvádza, že k rovnakým právnym záverom dospel aj v skutkovo a právne obdobnej veci identických účastníkov konania, a to v rozsudku sp. zn. BA-5S/280/2019 zo dňa 13.08.2024.
70. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď za správny delikt považoval konanie, ktoré v zmysle zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch nie je správnym deliktom, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. S ohľadom na žalobcom navrhovaný petit správny súd zrušil len napadnuté rozhodnutie, keďže nápravu môže urobiť priamo žalovaný. 71. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vec opätovne posúdiť súc viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku, vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo podmienky § 46 a § 47 správneho poriadku. 72. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 73. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.