Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/245/2022 1022201470 23. 09. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201470.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E. F. D., proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, Bratislava, IČO: 00 165 565, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. októbra 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 23. októbra 2022 domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného a fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby vydaných v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). 2. Žalobca uviedol, že elektronickou žiadosťou zo dňa 18. augusta 2022 požiadal žalovaného o sprístupnenie nasledujúcich informácií: - „informáciu odkiaľ povinná osoba dostala podnet na „opakované“ zaslanie právneho úkonu označeného ako „Žiadosť o informácie Zák. č. 211/2000 Z. z. Odpoveď“, zn. S51012-2022- KO-2, zo dňa 12.08.2022 žiadateľovi, - informáciu o dôkaze o doručení písomnosti žiadateľovi, konkrétne písomnosti označenej ako „Stanovisko k postupu operátorov LTV- Kravárová“ zn. S11855/2022-OZS-3, zo dňa 21.03.2022, ktorá mala byť odoslaná povinnou osobou na adresu žiadateľa poštovou prepravou, a to vo forme kópie v elektronickej podobe žiadateľom podpísanej „doručenky“, alebo dokladu o tom, že žiadateľ písomnosť neprevzal v odbernej lehote spolu s podacím číslom, pre lepšiu identifikáciu písomnosti u prepravcu Slovenská pošta a. s., - informáciu o manuáli pre operátorov tiesňovej záchrannej linky zdravotnej záchrannej služby, prípadne usmernenia a metodické pokyny, ktoré boli platné v deň 30.10.2021 a v deň 31.10.2021, a to osobitne časti zamerané na postup operátorov pri deklarovaných symptómoch ochorenia COVID-19, alebo podobných respiračných ochorení a časť v ktorej je uvedené za akých podmienok sa hovor na tiesňovú linku vyhodnocuje ako neodkladný a je nutné vyslať k pacientovi rýchlu zdravotnú záchrannú službu, vrátane presného označenia autorov takéhoto manuálu vo formáte titul, meno, priezvisko, titul, a to všetko vo forme kópie dokumentov v elektronickej podobe, - informáciu, ktorá bude obsahovať prepis hovorov alebo celú audio nahrávku hovorov uskutočnených žiadateľom na tiesňovú linku zdravotnej záchrannej služby zo dňa 30.10.2021 a v deň 31.10.2021, ktorých časť je parafrázovaná v písomnosti označenej ako „Stanovisko k postupu operátorov LTVKravárová“ zn. S11855/2022-OZS-3, zo dňa 21.03.2022 vydanej Ministerstvom zdravotníctva SR, - Žiadateľ má za to, že povinnej osobe je známa skutočnosť, že na kontrolu v štátnej správe sa vzťahuje zákon č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v platnom znení (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“), kde sa okrem iného v ust. § 13 ods. 1 ukladá pracovníkom kontroly o výsledku vykonanej kontroly, ktorou
boli zistené nedostatky spísať protokol, ktorý okrem náležitostí uvedených v ust. § 13 zákona č. 10/1996 Z. z. obsahuje aj vyjadrenie vedúceho kontrolovaného subjektu k zisteným skutočnostiam. Žiadateľ si dovoľuje upozorniť povinnú osobu, že z výsledku šetrenia, konkrétne z písomnosti označenej ako „Stanovisko k postupu operátorov LTV- Kravárová“ zn. S11855/2022-OZS-3, zo dňa 21. 03. 2022, ktorý povinná osoba emailom doručila dňa 12. 08. 2022 žiadateľovi vyplýva, že k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo strany poskytovateľa došlo. Pokiaľ teda existuje kauzálny nexus medzi neposkytnutím včasnej zdravotnej starostlivosti zo strany poskytovateľa (ust. § 177 ods. 2 Trestného zákona), čím boli porušené práva a právom chránené záujmy pacienta- matky žiadateľa, ako osoby blízkej žiadateľovi, meno a priezvisko: G. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo. XXXXXX/ XXX, naposledy bytom: H. XXX/XX, XXX XX E. F. D., dokonca s následkom smrti, konkrétne jej právo na život (čl. 15 ods. 1 Ústavy SR), ako aj jej právo na ochranu zdravia a bezplatnú zdravotnú starostlivosť (čl. 40 ústavy SR), má žiadateľ za to, že protokol vypracovaný pracovníkmi povinnej osoby v súlade so zákonom č. 10/1996 Z. z. obsahuje aj záver, na základe ktorého sa buď potvrdili podozrenie žiadateľa alebo sa boli takéto podozrenia jednoznačne vylúčené. Na základe vyššie uvedeného žiadateľ týmto právnym úkonom v súlade s ust. § 14 Zákona o slobode informácii, žiada o sprístupnenie informácií nasledovne: - informáciu o protokole z kontroly vypracovaný pracovníkmi povinnej osoby, ktorý nadväzuje na písomnosť označenú ako „Stanovisko k postupu operátorov LTV- Kravárová“ zn. S11855/2022-OZS-3, zo dňa 21.03.2022 a to vo forme kópie protokolu v elektronickej podobe, - informáciu, či pochybenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti uvedené v písomnosti označenej ako „Stanovisko k postupu operátorov LTV- Kravárová“ zn. S11855/2022-OZS-3, zo dňa 21.03.2022, vo forme neposkytnutia včasnej zdravotnej starostlivosti, mohli priamo alebo nepriamo súvisieť s následnou smrťou matky žiadateľa, ako osoby blízkej žiadateľovi, meno a priezvisko: G. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX.“ Požadované informácie žalobca žiadal sprístupniť elektronicky na uvedenú e-mailovú adresu alebo do e-mailovej schránky žalobcu zriadenej na portály UPVS. 3. Žalobca poukázal na skutočnosť, že z dôvodu, že povinná osoba na žiadosť žalobcu nereagovala a informácie neposkytla a ani v zákonom stanovenej lehote nevydala rozhodnutie, predpokladá sa, že vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie. Voči tomuto fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby podal žalobca odvolanie zo dňa 04. septembra 2022, na ktoré však žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, odvolanie nevybavil, a preto tiež vydal tzv. fiktívne rozhodnutie. Žalobca žalobou napadol fiktívne rozhodnutie povinnej osoby a fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 28. apríla 2023, v rámci ktorého konštatoval, že povinná osoba odpovedala žalobcovi listom č. S18214-2023-KO-3 zo dňa 26. apríla 2023. V rámci uvedeného listu žalovaný konštatoval, že informáciami žiadanými žiadateľom nedisponuje. Taktiež vyslovil, že žalovaný nie je vecne príslušný vyjadrovať sa, či možné pochybenie mohlo súvisieť s následnou smrťou pacientky, na ktorú otázku je vecne príslušný súdny znalec. K informácii žiadanej v odrážkach 3., 4. a 6. uviedol, že ohľadom tejto informácie je nutné sa obrátiť na Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby. Keďže žalovaný v tejto časti nie je povinnou osobou v súlade s § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií dňa 27. apríla 2023 postúpil na Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby žiadosť žalobcu v uvedenej časti na priame vybavenie, čo žalobcovi v ten istý deň aj oznámil. 5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky„). 9. Podľa § 99 písm. g/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/. 10. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 11. Úlohou správneho súdu bolo s odkazom na žalobu a podania žalobcu, ako aj s odkazom na písomné podanie žalovaného ustáliť, či v danom prípade jestvuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu. 12. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný v prejednávanej veci v zákonnej lehote požadované informácie žiadateľovi na jeho elektronickú žiadosť zo dňa 18. augusta 2022 (v rámci ktorej žiadal o poskytnutie informácií bližšie špecifikovaných v bode 2 tohto uznesenia) neposkytol ani nevydal písomné rozhodnutie a vo veci ostal nečinný. V zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií nastúpila fikcia vydania negatívneho prvostupňového rozhodnutia. Žalobca napadol toto fiktívne prvostupňové rozhodnutie odvolaním zo dňa 04. septembra 2022. Následne z dôvodu, že žalovaný o odvolaní nerozhodol, nastúpil zmysle § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií zákonný inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia žalovaného. 13. Správny súd mal zároveň za preukázané, že dňa 26. apríla 2023 (teda v čase prebiehajúceho súdneho konania) žalovaný zaslal e-mailom (žalobcom navrhnutý spôsob sprístupnenia informácie podľa § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií) list, v ktorom konštatoval, že informáciami žiadanými žiadateľom nedisponuje. Doplnil tiež, že nie je vecne príslušný vyjadrovať sa, či možné pochybenie mohlo súvisieť s následnou smrťou pacientky, na ktorú otázku je vecne príslušný súdny znalec. V časti žiadosť žalobcu postúpil na Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (bod 4 odôvodnenia tohto uznesenia), o čom žalobcu upovedomil. 14. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný sa s podanou žiadosťou žalobcu v zmysle zákona o slobode informácií vysporiadal listom (teda opatrením podľa § 3 ods. 1, písm. c/ SSP), správny súd dáva do pozornosti, že podľa ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu SR (pozri k tomu bližšie nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/2003, PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08) a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/29/2010, ZSP 5/2011, či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. 15. Správny súd mal na podklade vyššie uvedených skutočností preukázané, že povinná osoba tým, že vydala list zo dňa 26. apríla 2023, ktorý je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu (bod 14 odôvodnenia tohto uznesenia), o podanej žiadosti rozhodla, a to počas prebiehajúceho súdneho konania, pričom v predmetnom liste uviedla, že informáciami žiadanými žiadateľom nedisponuje. Vo vzťahu k informácii žiadanej v odrážke 5. konštatovala, že žalovaný nie je vecne príslušný vyjadrovať sa, či možné pochybenie mohlo súvisieť s následnou smrťou pacientky, na ktorú otázku je vecne príslušný súdny znalec. Napokon k informácii žiadanej v odrážkach 3., 4. a 6. uviedla, že ohľadom tejto informácie je nutné sa obrátiť na Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby a následne v súlade s § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií postúpila na Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby žiadosť žalobcu v uvedenej časti.
16. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v minulosti síce prevládal názor, že vydanie rozhodnutia po uplynutí zákonnej lehoty nemá právne účinky, avšak judikatúra Najvyššieho súdu SR sa priklonila k výkladu, že rozhodnutie, ktoré bolo povinnou osobou vydané, hoci aj po lehote na vydanie rozhodnutia, má vždy podľa zákona o slobode informácií pred fiktívnym rozhodnutím prednosť. Správny súd preto dodáva, že bez ohľadu na to, či v tu prejednávanej veci došlo k vydaniu rozhodnutia resp. listu žalovaného v zákonnej lehote podľa zákona o slobode informácií alebo po jej uplynutí za predpokladu vydania faktického rozhodnutia resp. listu, nastane zánik údajného fiktívneho rozhodnutia žalovaného, nakoľko faktické rozhodnutie žalovaného má prednosť pred fiktívnym rozhodnutím. Právne nazeranie správnych súdov na inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia sa v Slovenskej republike zastabilizovalo v logickom právnom závere o prednosti existencie reálneho, skutočne vydaného rozhodnutia povinnej osoby alebo odvolacieho orgánu pred rozhodnutím fiktívnym, strácajúcim tým svoje opodstatnenie a právnu existenciu. K tejto otázke je vhodné zmieniť nasledovné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/8/2012 zo dňa 15. augusta 2012: „...faktické vybavenie žiadosti, či už formou poskytnutia informácie, alebo formou odmietnutia, má vždy prednosť pred konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia.“ 17. Rovnako dáva správny súd do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/21/2013 zo dňa 21. novembra 2013, v ktorom tento vyslovil, že „fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobode informácií má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobode informácií je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o slobode informácii je zabezpečenie a regulácia sprístupňovania informácií a ochraňovanie oprávnených žiadateľov pred bezdôvodným upieraním informácií. Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a je nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť.“ 18. Podporne poukazuje správny súd v tejto veci aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/1/2012, ktorý konštatoval, že „najvyšší súd uvádza, že právna teória charakterizuje inštitút fikcie rozhodnutia ako nástroj na eliminovanie negatívnych dôsledkov nečinnosti správnych orgánov, a preto vychádza z princípu, že ak uplynula zákonom ustanovená lehota a správny orgán bol nečinný má sa zato, že účastníkovi konania sa nevyhovelo. Avšak použitie tohto inštitútu prichádza do úvahy iba v prípade úplnej nečinnosti správneho orgánu, v opačnom prípade by striktné použitie fikcie vydania rozhodnutia len v závislosti od splnenia podmienky márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia spôsobovalo nezákonnosť takého pozitívneho rozhodnutia v prípade keď správny orgán odstraňuje vady podania, vykonáva dôkazy, zabezpečuje podklady pre vykonanie rozhodnutia, ktoré má vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania. O tom, že správny orgán nebol vo veci úplne nečinný svedčí najmä skutočnosť, že vo veci vydal rozhodnutie, a to aj napriek tomu, že nebolo vydané v zákonnom stanovenej lehote. V prípade, že vo veci správny orgán vydá aj po uplynutí zákonom stanovenej lehoty rozhodnutie a účastník správneho konania nevyužije možnosť napadnutia fiktívneho rozhodnutia nie je možné odobrať účastníkovi konania možnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo o jeho práve, pričom treba vychádzať z princípu legitímneho očakávania účastníkov konania na vydanie zákonného rozhodnutia, ktoré na základe odôvodnenia poskytuje účastníkovi konania možnosť ďalšieho kvalifikovaného postupu v správnom konaní keď zákon v prípade negatívneho rozhodnutia umožňuje účastníkovi konania podať opravný prostriedok v ktorom môže reagovať na dôvody nevyhovenia uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.“ 19. Správny súd mal za to, že v danej situácii pripadá do úvahy aplikácia § 99 písm. g/ SSP. Zákon v predmetnom ustanovení upravil zastavenie konania v prípade, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejedná sa o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/. Pod odpadnutím dôvodu na pokračovanie v konaní je nutné rozumieť stav, keď predovšetkým odpadol dôvod prieskumu a súčasne okrem výslovne uvedených prípadov podľa § 99 písm. c/ a d/ SSP logicky nejde ani o tie prípady, s ktorými spája zastavenie konania priamo zákon v zmysle § 99 písm. h/ SSP, napr. pri zastavení konania v prípade odstránenia nečinnosti žalovaným podľa § 248. Ako príklad zastavenia konania z dôvodu odpadnutia predmetu prieskumu možno uviesť stratu účinkov preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia, no bez jeho formálneho zrušenia na základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku. O takýto prípad pôjde najmä pri faktickej konzumácii týchto účinkov alebo
uplynutím lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané, resp. pri inom následnom administratívnom postupe (k tomu pozri G., J. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. G., 2017, s. 553). 20. Správny súd zastáva názor, že v prípade, keď sa povinná osoba vysporiadala so žiadosťou žiadateľa podľa zákona o slobode informácií tak, že o tejto žiadosti vydala rozhodnutie resp. opatrenie ako spôsobilý predmet súdneho prieskumu, tento úkon povinnej osoby skonzumoval následky žalobou napadnutých fiktívnych rozhodnutí bez toho, aby došlo k ich formálnemu zrušeniu. Povinná osoba svojim vlastným procesným postupom totižto rozhodla o podanej žiadosti, a tým tak fiktívne rozhodnutia stratili svoje účinky. 21. Súčasne, ak by aj správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu žaloby a zrušeniu napadnutých fiktívnych rozhodnutí, procesná situácia žalobcu by sa žiadnym spôsobom nezmenila a ani nezlepšila, pretože vydaním listu zo dňa 26. apríla 2023 povinná osoba konala vo vzťahu k podanej žiadosti, čím došlo k strate účinkov fiktívnych rozhodnutí, a teda došlo k vydaniu spôsobilého predmetu súdneho prieskumu, voči ktorému má žalobca právo podať opravný prostriedok. Povinná osoba tak rozhodla o celej podanej žiadosti. 22. Uvedeným postupom povinnej osoby tak došlo k procesnej situácii, kedy odpadol dôvod existencie žalobou napadnutých fiktívnych rozhodnutí, a to ako pôvodne spôsobilého predmetu prieskumu v správnom súdnictve. Ďalšie pokračovanie v súdnom prieskume zákonnosti napadnutých fiktívnych rozhodnutí preto nie je možné. Ako správny súd uviedol vyššie, v súlade s citovanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, vydanie faktického rozhodnutia má vždy prednosť pred fiktívnym rozhodnutím. Fiktívne rozhodnutie sa uplatňuje len do času, kým nie je vo veci vydané faktické rozhodnutie. Po vydaní faktického rozhodnutia dochádza k zániku fiktívneho rozhodnutia, ako dočasnej ochrany žiadateľa o informácie, a prednosť má vecné rozhodnutie, čím dochádza k naplneniu účelu ustanovení zákona o slobode informácií. 23. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru o potrebe zastavenia konania podľa § 99 písm. g/ SSP, keďže opadol dôvod na pokračovanie v konaní. 24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 171 ods. 1 SSP, podľa ktorého, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Vo vzťahu k uvedenému platí, že ak sa pre správanie žalovaného konanie zastaví, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Z dôvodu, že zastavenie konania procesne zapríčinil žalovaný a povinná osoba tým, že počas prebiehajúceho súdneho konania došlo k sprístupneniu časti informácií a k vydaniu rozhodnutia o nesprístupnení a odpadol tak dôvod predmet súdneho prieskumu, správny súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 25. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.