Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/31/2020 z 28. 11. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-4Sa/31/2020 1020200551 28. 11. 2025 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200551.2

Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Súkromná stredná odborná škola, so sídlom 29. augusta 2340/38A, Trebišov, IČO: 42 410 134, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ingrid Repkovou, so sídlom Ružová 33, Košice, IČO: 31 309 861, proti žalovanému: Štátna školská inšpekcia, so sídlom Staré grunty 52, Bratislava, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mgr. Marek Benedik, s. r. o., so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, IČO: 47 247 959, konajúcou prostredníctvom Mgr. Mareka Benedika, advokáta a konateľa, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh iného zásahu orgánu verejnej správy (inšpekcie) 1. Poverení zamestnanci Štátnej školskej inšpekcie (ďalej len „žalovaný“) na základe poverenia č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 26.11.2019 na vykonanie školskej tematickej inšpekcie (ďalej len ako „Poverenie“), predmetom ktorej bola kontrola dodržiavania právnych predpisov v procese konania a prestupu žiakov, vykonali v priestoroch žalobcu Súkromnej strednej odbornej škole, 29. augusta 2340/38 A, Trebišov (ďalej len „žalobca“) inšpekciu podľa § 12 a nasl. zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“). 2. Inšpekcia bola uskutočnená v období od 27.11.2019 do 31.03.2020. Dňa 20.02.2020 bol vydaný Dodatok č. 1 k Povereniu, ktorým bol zmenený počet inšpektorov poverených na výkon tematickej inšpekcie v kontrolovanom subjekte (ďalej len „Dodatok č. 1“). Výsledok štátnej školskej inšpekcie je uvedený v Správe o výsledkoch školskej inšpekcie č. XXXXX/XXXX-XXXX (ďalej len „Správa“). II. Správna žaloba 3. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.04.2020, sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanému pokračovať vo výkone tematickej inšpekcie na základe Dodatku č. 1 k povereniu č. XXXXX/XXXX-XXXX vydanému dňa 26.11.2019 na výkon školskej inšpekcie zo dňa 20.02.2020 vydaného Štátnou školskou inšpekciou, Staré Grunty č. 52, 841 04 Bratislava. Žalobca žiadal priznanie náhrady trov konania v plnej výške. 4. Žalobca v žalobe uviedol, že je zriadený zriaďovateľom Biela voda, n. o., IČO: 42 092 167, so sídlom Biela Voda 2, Kežmarok (ďalej len „zriaďovateľ“) na základe zriaďovacej listiny zo dňa 01.09.2015 a jej dodatku zo dňa 30.08.2019. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sekcia regionálneho školstva (ďalej len „ministerstvo“) na základe žiadosti zriaďovateľa zo dňa 18.06.2019 vydalo podľa § 14 ods. 6 písm. b), §15 ods. 4 a § 18 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. rozhodnutie č. XXXX/ XXXXX:X-XXXXX zo dňa 28.08.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2019 a ktorým zmenilo sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky tak, že zmenilo adresu žalobcu zo Súkromnej strednej odbornej školy, Malčice č. 347 na novú adresu Súkromná stredná odborná škola, 29. augusta 2340/38A, Trebišov.

5. Žalovaný vydal dňa 26.11.2019 Poverenie na výkon tematickej inšpekcie. Predmetom inšpekcie podľa Poverenia bolo dodržiavanie právnych predpisov v procese prijímacieho konania a pri prestupe žiakov. Podľa Poverenia sa inšpekcia mala uskutočniť od 27.11.2019 do 31.03.2020, pričom jej vykonaním boli poverení šiesti školskí inšpektori uvedení v Poverení. Žalobca v žalobe uviedol, že povereným inšpektorom poskytol v rámci inšpekcie súčinnosť tak, aby sa objasnil skutkový stav najmä ohľadom tzv. duplicity žiakov. V rámci inšpekcie boli inšpektormi dňa 27.11.2019 odobraté osobné spisy žiakov 18 tried súvisiace s prijímacím konaním a prestupmi žiakov v celkovom počte 492, ktoré si inšpektori odniesli do Školského inšpekčného centra Košice. Z mediálne dostupných informácií je žalobcovi známe, že žalovaný vykonal v rovnakom termíne školskú inšpekciu zameranú na preverenie duplicity žiakov aj v Cirkevnej strednej odbornej škole sv. Jozafáta v Trebišove, ktorá evidovala v systéme RIS (Rezortný informačný systém) duplicitných žiakov. O výsledku tejto inšpekcie však žalobca nemá informácie. 6. Po približne troch mesiacoch od začatia inšpekcie sa začala na adresu žalobcu a procesu prijímania žiakov na školu žalobcu mediálne vyjadrovať hlavná školská inšpektorka A. B. C., konkrétne pre televíziu JOJ poskytla vyjadrenie dňa 19.02.2020. Dňa 20.02.2020 došlo k vydaniu Dodatku č. 1 k Povereniu, ktorým došlo k zmene počtu školských inšpektorov poverených výkonom tematickej inšpekcie. Namiesto pôvodných šiestich inšpektorov ďalej vykonávalo inšpekciu jedenásť poverených inšpektorov. Žalobca namietal, že žiaden právny predpis neoprávňuje hlavnú školskú inšpektorku ako riadiaci orgán Štátnej školskej inšpekcie podávať osobné vyjadrenia alebo hodnotiť priebeh školskej inšpekcie, najmä ak inšpekcia mala k dispozícii spisy žiakov obsahujúce celý prijímací proces žiakov. Hlavná školská inšpektorka podávala zavádzajúce informácie a zároveň ich podávala v čase, keď školská inšpekcia nebola ukončená. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný je povinný dodržiavať základný princíp materiálneho právneho štátu „čo nie je dovolené, je zakázané“, ako aj na to, že riadiaci orgán žalovaného ako štátny zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a je povinný sa zdržať konania, ktoré by mohlo ohroziť dôveru v objektívnosť jeho konania. 7. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že nebol daný žiaden skutkový, logický alebo právny dôvod, okrem dôvodu mediálne prezentovaného v médiách hlavnou školskou inšpektorkou, pre ktorý mal byť prijatý Dodatok č. 1 k Povereniu, ktorým došlo k rozšíreniu počtu školských inšpektorov vykonávajúcich inšpekciu. Dôkazom neodôvodnenosti vydania Dodatku č. 1 bol aj samotný priebeh inšpekcie zo strany inšpektorov, ktorí sa dňa 20.02.2020 dostavili k žalobcovi a opätovne začali vykonávať inšpekčnú činnosť, ktorá už dovtedy prebiehala tri mesiace. Nemali žiadne informácie o priebehu odvtedy vykonanej inšpekcie a začali od žalobcu požadovať doklady nad rámec Poverenia. Žalobca namietal uvedené konanie inšpektorov a predložil im písomný doklad, ktorý preukazoval, že všetky písomné dokumenty týkajúce sa procesu prijímania a prestupu žiakov už boli v rámci inšpekcie odobraté a nachádzajú sa v školskom inšpekčnom centre v Košiciach. 8. Podľa názoru žalobcu postupom žalovaného pri výkone školskej inšpekcie vydaním Dodatku č. 1 k Povereniu došlo k inému zásahu do práv žalobcu. Výsledkom inšpekcie je Správa, ktorá nemá povahu rozhodnutia, ale je podkladom pre ďalšie správne konanie, pretože na túto Správu nadväzuje rozhodovanie orgánu verejnej správy. Na základe Správy môže školská inšpekcia podľa závažnosti zistených nedostatkov uplatňovať zákonné opatrenia. Iný zásah žalovaného a následná Správa o vykonanej inšpekcii nemá povahu vydaného rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 27 ods. 1 SSP a jeho zákonnosť nemôže byť preskúmavaná v konaní o správnej žalobe. Hlavný školský inšpektor je však oprávnený podať na základe správy z inšpekcie žiadosť o vyradenie školy zo siete. Rozhodnutie súdu o žalobcom podanej žalobe je dôležité pre ochranu práv žalobcu, pretože postupom žalovaného pri výkone inšpekcie dochádza k priamemu dotyku na právach a právom chránených záujmoch žalobcu. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 09.07.2020 žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako neprípustnú odmietol alebo ako nedôvodnú zamietol. 10. Žalovaný poukázal na to, že žalobca neoznačil žiadne jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti, ktoré sú alebo môžu byť vedením školskej inšpekcie na základe Dodatku č. 1 Poverenia priamo dotknuté. To svedčí o tom, že žalobcom označený iný zásah orgánu verejnej moci nie je spôsobilý priamo sa dotknúť práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Poukázal na to, že žalobca začatie a výkon školskej inšpekcie ako takej nespochybňuje. Dôsledkom Dodatku č. 1 bolo len to, že došlo k rozšíreniu počtu školských inšpektorov z pôvodného počtu 6 na 11. Z povahy veci vyplýva, že práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu sa nemôže dotknúť to, či školskú inšpekciu vykonáva 6 školských inšpektorov alebo 11 školských inšpektorov. Dodatok č. 1 predstavuje len vnútorné organizačné opatrenie orgánu verejnej správy. Keďže žalobca nespochybnil začatie a výkon školskej inšpekcie, žalobný návrh sa javí ako nezmyselný a nevykonateľný. Nie je zrejmé, čo je obsahom

povinnosti zdržať sa výkonu tematickej inšpekcie na základe Dodatku č. 1 a čoho, akého faktického postupu, sa teda žalovaný má konkrétne zdržať. Otázka je, ako možno rozlíšiť faktický postup pri výkone školskej inšpekcie podľa Poverenia a podľa Dodatku č. 1 k Povereniu. 11. Žalovaný poukázal aj na zákonnú definíciu iného zásahu, ktorým nie je samotná kontrola alebo inšpekcia, ale konkrétne faktické úkony kontrolných alebo inšpekčných orgánov vykonané proti dotknutej osobe. Žalovaný zdôraznil, že zásah, proti ktorému žalobca smeruje, v čase podania žaloby už skončil. Školská inšpekcia bola skončená prerokovaním Správy o výsledkoch školskej inšpekcie č. XXXXX/XXXX – XXXX dňa 26.03.2020. Žaloba bola podaná dňa 20.04.2020, teda v čase, kedy už bola školská inšpekcia ukončená, a teda faktický zásah už bol ukončený. Žalovaný poukázal na to, že školská inšpekcia bola u žalobcu vykonaná od 27.11.2019 do 28.11.2019, 09.12.2019, 11.12.2019, 13.12.2019, 15.01.2020, 23.01.2020, 30.01.2020, 07.02.2020, 21.02.2020 a 24.02.2020. Ostatný faktický úkon inšpekcie bol voči žalovanému vykonaný dňa 24.02.2020. Potom nasledovali už len formálne (procesné) úkony spojené s vypracovaním Správy. Formálne bola školská inšpekcia ukončená 26.03.2020 prerokovaním Správy dňa 23.03.2020 v neprítomnosti žalobcu, keďže na uvedený postup boli splnené zákonné podmienky. Z povahy veci vyplýva, že žalobe, ktorou sa žalobca domáha zákazu pokračovať v zásahu, nemožno vyhovieť, keď zásah už v čase konania skončil. Výrok zakazujúci pokračovať v skončenom zásahu už pre žalobcu nebude mať žiadny reálny význam, a preto na takej žalobe niet právneho záujmu. 12. Žalovaný uviedol, že aj keby v danom prípade išlo o iný zásah orgánu verejnej moci, nejde o zásah nezákonný. Vyjadrenia hlavnej školskej inšpektorky v relácii televízia JOJ dňa 19.02.2020 žiadnym spôsobom nesúviseli s vydaním Dodatku č. 1, čo potvrdzuje aj obsah relácie. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že mediálne prezentovaným dôvodom vydania Dodatku č. 1 je nezákonné nevyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení, nezákonné prijímacie konanie a nezákonné prestupy žiakov. Hlavná školská inšpektorka sa v relácii o Dodatku č. 1 k Povereniu na výkon školskej inšpekcie vôbec nezmieňovala a už vôbec neuvádzala, že pristúpi k vydaniu Dodatku č. 1 k Povereniu na výkon školskej inšpekcie. Žalovaný považoval za nelogické, aby zo žalobcom tvrdených dôvodov pristúpila hlavná školská inšpektorka k vydaniu Dodatku č. 1 k Povereniu, keď rozhodnutie o nevyradení školy zo siete škôl a školských zariadení bolo vydané dňa 03.06.2019 a okolnosti prijímacieho konania boli rovnako známe ešte pred začatím školskej inšpekcie (rozhodnutie o zmene sídla bolo vydané dňa 28.08.2019 ). Žalovaný uviedol, že neporušil § 9 ods. 5 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“). 13. Posúdenie, či nastali okolnosti, v dôsledku ktorých je potrebné zmeniť alebo doplniť písomné poverenie na vykonanie kontroly, je vo výlučnej pôsobnosti kontrolného orgánu, v danom prípade žalovaného. Je to vnútorné organizačné opatrenie kontrolného orgánu. Dôvodom zvýšenia počtu inšpektorov bola predovšetkým rozsiahlosť inšpekcie. Bolo potrebné skontrolovať prítomnosť žiakov na vyučovaní, došlo k zmenám v zoznamoch žiakov a pod. V súvislosti s výkonom školskej inšpekcie u žalobcu bolo potrebné vykonať inšpekcie aj v ďalších subjektoch, zároveň kontaktovať ďalšie základné školy, v ktorých sa vzdelávali žiaci prijatí do školy žalobcom. Ďalším, nemenej dôležitým dôvodom, bola potreba zabezpečenia objektivity školskej inšpekcie. Žalobca sa v podstate podanou žalobou domáha preskúmania Dodatku č. 1, hoci ide o akt procesnej a organizačnej povahy, ktorý nie je spôsobilý mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Je preto vylúčený z prieskumnej právomoci správneho súdu. Aj z tohto dôvodu je žaloba neopodstatnená. 14. K ďalším námietkam žalobcu pre úplnosť uviedol, že hlavná školská inšpektorka neporušila povinnosť mlčanlivosti, pretože v reportáži odvysielanej televíziu JOJ nebola oznámená žiadna skutočnosť, na ktorú sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti. Pokiaľ ide o vyjadrenie hlavnej školskej inšpektorky k rozhodnutiu ministerstva o nevyradení žalobcu zo siete škôl a školských zariadení, hlavná školská inšpektorka má právo vyjadriť svoj názor na rozhodnutie ministerstva, aj s ohľadom na skutočnosti súvisiace s týmto konaním (konanie o vyradenie začalo na návrh hlavnej školskej inšpektorky, podaniu návrhu predchádzala komplexná inšpekcia, počas ktorej sa zistili vážne nedostatky, zakladajúce dôvod na podanie návrhu na vyradenie školy zo siete). Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že školskí inšpektori poverení na základe Dodatku č. 1 nemali žiadne informácie o priebehu dovtedy vykonanej inšpekcie a požadovali doklady nad rámec Poverenia. Rovnako je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že inšpektori nevedeli, čo majú od žalobcu žiadať, a preto opustili priestory žalobcu. 15. Žalovaný sa domnieval, že zrejmým účelom podanej žaloby, vychádzajúc z bodu 19. žaloby, je zabrániť hlavnému školskému inšpektorovi, aby podal návrh na vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení. Žalobca sa teda prostredníctvom žaloby podľa názoru žalovaného v podstate domáha toho, aby súd zabránil hlavnému školskému inšpektorovi podať návrh na vyradenie školy zo siete škôl a

školských zariadení. Ak by súd vydal rozhodnutie, ktorým by priamo alebo nepriamo bránil v podaní návrhu na vyradenie zo siete škôl a školských zariadení, porušil by princíp deľby moci. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania IV.1 Replika 16. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) zo dňa 12.05.2021 uviedol, že okrem vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného k žalobe dopĺňa podanú žalobu v súlade s § 254 SSP. 17. Žalobca uviedol, že za iný zásah považuje postup žalovaného pri výkone školskej inšpekcie v dobe od 27.11.2019 na základe Poverenia v spojení s Dodatkom č.1 vykonaný u žalobcu v Súkromnej strednej odbornej škole, ul. 29.augusta 2340/38A, Trebišov. Žalobca podanou žalobou napáda postup žalovaného pri výkone inšpekcie s tým, že inšpekcia nebola vykonaná v súlade s právom (najmä zákonom č. 596/2003 Z. z.), pretože pri jej výkone žalovaný prekročil zákonom jej zverené právomoci, nesledoval legitímny cieľ a jej vykonanie v takom rozsahu a spôsobom ako sa uskutočnilo, nebolo nevyhnutné. 18. Poukázal na to, že každá právnická osoba má, okrem iného, podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR zaručené právo na súkromie, podľa čl. 36 ods. 1 Ústavy SR právo vlastniť majetok, čl. 22 ods. 1 Ústavy SR má zaručené listové tajomstvo, ochranu osobných údajov, čl. 35 ods. 1 Ústavy SR právo slobodne podnikať alebo uskutočňovať inú zárobkovú činnosť t. j. aj právo na ochranu, ak sa štátne orgány správajú neústavne pri právach, ktoré sú chránené. Žalobca uviedol, že ak zo strany štátnych orgánov dôjde k zásahu do základných práv garantovaných ústavou, ako aj iných práv zaručených inými zákonmi, je daná možnosť súdnej kontroly štátnej moci ako neoddeliteľného atribútu právneho demokratického štátu. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Vo vzťahu oprávnenosti zásahu do práv právnickej osoby žalobca poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) rozsudok Delta Pekárny a.s. proti Českej republike zo dňa 02.10.2014. 19. Žalovaný podľa názoru žalobcu školskú inšpekciu nevykonával v súlade so zákonom a v nevyhnutnom rozsahu a inšpekcia nesledovala zákon a Poverením daný cieľ. Po medializovaní názorov hlavnej školskej inšpektorky na adresu žalobcu v médiách dňa 19.02.2020 bol po takmer 3 mesiacoch výkonu školskej inšpekcie zo strany hlavnej školskej inšpektorky vydaný Dodatok č. 1 k Povereniu, čím došlo k rozšíreniu počtu školských inšpektorov, ktorí vykonávali školskú inšpekciu, pričom bežne školskú inšpekciu vykonávajú 3-6 školskí inšpektori zo školského inšpekčného centra, ktoré je príslušné podľa okresu, v ktorom sa kontrolovaná škola nachádza. 20. Za legitímny nepovažoval žalobca postup hlavnej školskej inšpektorky, ktorá bola prítomná v Školskom inšpekčnom centre Košice a zisťovala priebeh školskej inšpekcie, hoci nebola osobou oprávnenou na výkon inšpekcie. Jej prítomnosť považoval žalobca za osobný zásah do výkonu školskej inšpekcie a tým aj do celého priebehu školskej inšpekcie. Namietal tiež, že vykonaná inšpekcia nebola zaradená do Plánu inšpekčnej činnosti na školský rok 2019/2020, ktorý vopred na školský rok schvaľuje hlavná školská inšpektorka. 21. Žalobca uviedol, že zo Správy o výsledku školskej inšpekcie vykonanej v dňoch od 27.11.2019 do 28.11.2019, 09.12.2019, 11.12.2019, 13.12.2019, 15.01.2020, 30.01.2020, 07.02.2020, 21.02.2020 a 24.02.2020 u žalobcu, doručenej žalobcovi dňa 30.04.2020, ktorá je výsledkom inšpekcie, vyplynulo, že žalovaný vstupoval do priestorov žalobcu a získal informácie a písomné podklady v rozpore so zákonom. Žalovaný pri inšpekcii posudzoval právnu opodstatnenosť dokumentov a tieto odoberal, pričom kontrola týchto dokumentov, podľa zákona, nepatrí do jeho právomoci, ale je vyhradená iným štátnym orgánom. Žalobca namietal, že školská inšpekcia nemá zo zákona oprávnenie vykonávať kontrolu dodržiavania právnych prepisov. Kontrola dodržiavania právnych prepisov, a to aj v procese prijímacieho konania a prestupe žiakov, je podľa § 14 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. zverená do právomoci ministerstva. Žalovaný nebol oprávnený odobrať a vyhotoviť kópie rozhodnutí riaditeľa školy, tieto rozhodnutia hodnotiť a informovať o vlastných záveroch, týkajúcich sa týchto rozhodnutí, ministerstvo. Žalovaný podľa názoru žalobcu nezákonne vykonal dozor nad dodržiavaním financovania školy, neoprávnene zhromažďoval doklady žalobcu a následne ich posielal iným štátnym orgánom. Žalobca vyjadril presvedčenie, že inšpekcia sledovala iný cieľ, než bol uvedený v Poverení. Zámer žalovaného bol vykonať inšpekciu tak, aby bolo možné v Správe uviesť dôvody vedúce k podaniu návrhu na vyradenie školy zo siete, a to bez ohľadu na to, či tieto dôvody a „závažné porušenia“ sú zistené zákonne alebo nezákonne. Dôkazom iného zásahu zo strany žalovaného pri postupe výkonu inšpekcie, a tým jeho neprimeranosti, je nielen postup inšpekcie, ktorého výsledky sú uvedené v Správe, ale aj zaslanie Upozornenia Štátnej školskej inšpekcie, Školské inšpekčné centrum Košice, číslo: C./XXXXX zo dňa 15.04.2020 (ďalej len „Upozornenie“), ministerstvu. Následkom toho bol zriaďovateľovi školy, a tým aj žalobcovi, upravený rozpočet a znížilo sa normatívne financovanie a žalobcovi tak vznikla škoda.

22. Výkon inšpekcie nebol ukončený tak, ako uviedol žalovaný, pretože žalobca Správu z inšpekcie prevzal dňa 30.04.2020 a v lehote do 10 pracovných dní mal právo zaslať písomné vyjadrenie k obsahu správy. Toto svoje právo využil a zo strany žalovaného bol dňa 05.06.2020 vypracovaný dodatok k Správe, ktorý bol najprv žalovanému zaslaný bez podpisov školských inšpektorov a na základe podaných námietok zo strany žalobcu bol následne dodatok upravený a podpísaný školskými inšpektormi a doručený žalobcovi až 22.07.2020. 23. Žalobca preto vyjadril presvedčenie, že je daný dôvod, aby chránil svoje práva určením, že výkon školskej inšpekcie bol nezákonný, a tým aj určenia, že zistenia pochádzajúce z takejto inšpekcie sú nezákonné a žiaden ďalší orgán nemôže na základe týchto zistení relevantne konať a používať doklady získané z takto nezákonne vykonanej inšpekcie. 24. Žalobca uviedol, že po podaní žaloby bola školská inšpekcia na základe Poverenia a jeho Dodatku č.1 zo strany žalovaného ukončená, a preto je daný dôvod na zmenu žalobného návrhu podľa § 252 ods. 2 SSP. Žalobca navrhol zmenu žalobného návrhu tak, aby súd určil, že školská inšpekcia vykonaná Štátnou školskou inšpekciou, Školské Inšpekčné centrum Košice, na základe Poverenia hlavnej školskej inšpektorky č. XXXXX/XXXX-XXXX, zo dňa 26.11.2019 a Dodatku č.1 k Povereniu č. XXXXX/XXXXXXXX zo dňa 20.02.2020 v Súkromnej strednej odbornej škole, ul. 29.augusta 2340/38A, Trebišov, bola vykonaná v rozpore s § 13 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení zmien a doplnkov a § 8 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl a školských zariadení. IV.2 Duplika 25. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) zo dňa 28.07.2025 uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu (i) odmietol pre neprípustnosť, poťažmo (ii) zamietol ako nedôvodnú. 26. Obsah repliky považoval žalovaný za neopodstatnený. Ani v tomto podaní žalobca neoznačil žiadne jeho konkrétne práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti, ktoré sú alebo môžu byť ním označeným zásahom dotknuté ani neuviedol, akým konkrétnym spôsobom bolo do nich zasiahnuté, resp. akým konkrétnym spôsobom sú priamo dotknuté. Výkon inšpekcie vôbec nebol spôsobilý do žalobcom všeobecne uvedených práv zasiahnuť. Rozsudok Delta pekárny, a.s. c/a ČESKÁ REPUBLIKA z roku 2014 sa týkal výkonu prehliadky nebytových priestorov. Takýto zásah však zo strany žalovaného v danom prípade realizovaný nebol. 27. Pokiaľ žalobca uviedol, že za iný zásah považuje postup žalovaného pri výkone školskej inšpekcie v dobe od 27.11.2019 na základe Poverenia v spojení s Dodatkom č. 1 k Povereniu vykonaný u žalobcu, toto tvrdenie žalobcu je v rozpore s obsahom podanej žaloby, podľa ktorej za zásah explicitne označil výkon tematickej inšpekcie na základe Dodatku č. 1 zo dňa 20.02.2020 k Povereniu. Žalobca tak urobil zámerne, pretože samotný výkon školskej inšpekcie z dôvodu zákonnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby podľa § 256 SSP už v čase podania žaloby napadnúť nemohol. Pokiaľ teraz za zásah napadnutý žalobou označuje samotný výkon školskej inšpekcie, žalovaný namieta nedodržanie lehoty na podanie žaloby podľa § 256 SSP. 28. Žalovaný namietal, že tvrdenie, že žalovaný pri výkone inšpekcie prekročil svoje právomoci a nesledoval legitímny cieľ, žalobca žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by to potvrdzovala. Ďalej namietal, že žalobca uvádza ďalšie (nové) skutočnosti, ktoré neuviedol v lehote na podanie žaloby a ktoré sú preto neprípustné (§ 62 ods. 1 SSP). Žalovaný poukázal najmä na nepreukázané tvrdenie o údajnej účasti bývalej hlavnej školskej inšpektorky na inšpekcii. Zákon neukladá žalovanému, aby inšpekciu vykonával s určitým konkrétnym počtom inšpektorov. Je na jeho úvahe, aký počet inšpektorov považuje za potrebný. Žalovaný teda zvýšením počtu inšpektorov nemôže porušiť zákon. Z obsahu podania žalobcu nie je zrejmé, ako sa zvýšenie počtu inšpektorov mohlo priamo dotknúť jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností. Žalobca tiež neoznačil žiadne konkrétne ustanovenie zákona, ktoré mal žalovaný porušiť tým, že vykonal inšpekciu nezaradenú do plánu inšpekčnej činnosti. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 137/2005 Z. z. o školskej inšpekcii (ďalej len „vyhláška č. 137/2005 Z. z.“) môže štátna školská inšpekcia vykonať inšpekciu aj mimo plánu inšpekčnej činnosti. 29. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný posudzoval právnu opodstatnenosť dokumentov a tieto odoberal, pričom kontrola nepatrí do jeho právomoci, žalovaný označil ako neprípustnú novotu (§ 62 ods. 1 SSP). Ďalej uviedol, že táto námietka nesmeruje proti inému zásahu, teda výkonu inšpekcie, ale voči jej výsledkom, ktoré sú obsahom Správy. Táto námietka je teda mimo predmetu konania. 30. K tvrdeniu žalobcu, že školská inšpekcia nemá zo zákona oprávnenie vykonávať kontrolu dodržiavania právnych predpisov uviedol, že ide o neprípustnú novotu (§ 62 ods. 1 SSP), rovnako ako ďalšie jeho tvrdenia v bode 11. repliky. Tvrdenia žalobcu sú navyše v priamom rozpore s § 3 písm.

a) vyhlášky č. 137/2005 Z. z., podľa ktorého pri výkone školskej inšpekcie sa kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych a vnútorných predpisov. 31. Žalovaný nevyvodzoval zo svojich zistení v rámci inšpekcie žiadne závery alebo dôsledky voči žalobcovi. Vzhľadom na to, čo žalovaný zistil, predložil podnet orgánu oprávnenému v tejto oblasti rozhodovať. Žalovaný oznámil ministerstvu objektívne zistené skutočnosti, ktoré sú nepochybné, a to v súlade s ústavnou zásadou spolupráce medzi štátnymi orgánmi. 32. Žalovaný spochybnil aj námietky žalobcu uvedené v bodoch 12. až 14. repliky, jednak z dôvodu, že ide o neprípustné novoty a jednak preto, že námietky nesmerujú proti inému zásahu, teda proti faktickému výkonu inšpekcie, ale voči jeho výsledkom, ktoré sú obsahom Správy. Tieto námietky sú teda mimo predmetu konania. Namietal, že by cieľ inšpekcie bol iný, než aký bol uvedený v Poverení. 33. Pokiaľ žalobca poukazoval na upozornenie (podnet), ktorý žalovaný predložil ministerstvu, v tomto prípade ide o samostatný akt žalovaného, ktorý nebol predmetom pôvodnej žaloby a ktorý nie je súd oprávnený preskúmavať v tomto konaní. Uvedené sa týka aj následného postupu ministerstva a Okresného úradu Prešov. Ak mal žalobca námietky proti ich aktom, má sa súdnej ochrany domáhať žalobou voči týmto orgánom. Tvrdenie žalobcu pokladal za zmätočné a poukázal na to, že súd v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať relevantnosť zistení žalovaného v rámci školskej inšpekcie. 34. Žalovaný uviedol, že žaloba obsahovala nezmyselný a nevykonateľný žalobný návrh a túto vadu nemôže žalobca odstrániť tým, že následne v replike pristúpi k podaniu návrhu na zmenu žaloby. Namietal tiež nedodržanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby, a teda že zmena žaloby je zmenou neprípustnou, ktorá je v rozpore s § 62 SSP. Pokiaľ chcel žalobca včas napadnúť výkon školskej inšpekcie ako takej, tak o zásahu sa dozvedel ešte v roku 2019, kedy školská inšpekcia začala. Žalovaný namietal aj nedodržanie podmienok § 252 ods. 2 SSP, pretože v konaní nie je splnená podmienka, že počas trvania zásahu nebolo možné podať žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP a žalobca ani neodôvodnil splnenie ďalších obligatórnych podmienok podľa § 252 ods. 2 SSP. V. Konanie na správnom súde 35. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 36. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“ 37. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. f) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.“ 38. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.“ 39. Podľa ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).“ 40. Podľa ustanovenia § 252 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.“ 41. Podľa ustanovenia § 252 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.“ 42. Podľa ustanovenia § 254 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.“ 43. Podľa ustanovenia § 261 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.“ 44. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10, § 13 ods. 2 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu a postupu žalovaného pri vykonaní inšpekcie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 261 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže žalobca súhlasil s rozhodnutím vo veci bez

nariadenia pojednávania, žalovaný sa k nariadeniu pojednávania nevyjadril a podľa názoru správneho súdu nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 45. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. „Štátna školská inšpekcia je orgán štátnej správy v školstve. Štátna školská inšpekcia je rozpočtová organizácia so sídlom v Bratislave zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva; jej organizačnými súčasťami sú školské inšpekčné centrá. Štátna školská inšpekcia je vo svojej činnosti nezávislá, riadi sa zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.“ 46. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. „Štátna školská inšpekcia plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálnotechnických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, na pracoviskách praktického vyučovania a nad úrovňou činností v špeciálnych výchovných zariadeniach a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie (ďalej len "kontrolovaný subjekt"). V tejto oblasti vybavuje sťažnosti a petície.“ 47. Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. „Školskú inšpekciu vykonáva Štátna školská inšpekcia (§ 12) prostredníctvom školských inšpektorov poverených na výkon hlavným školským inšpektorom alebo riaditeľom školského inšpekčného centra. Školskú inšpekciu predmetov náboženstvo a náboženská výchova vykonávajú školskí inšpektori na základe poverenia hlavného školského inšpektora alebo riaditeľa školského inšpekčného centra a osoby na základe poverenia príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podľa ich vnútorných predpisov. Školskú inšpekciu v špeciálnych výchovných zariadeniach a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie vykonávajú školskí inšpektori na základe poverenia hlavného školského inšpektora alebo riaditeľa inšpekčného centra v súčinnosti s prizvaným odborníkom z praxe. Školskú inšpekciu na pracovisku praktického vyučovania vykonávajú školskí inšpektori za účasti zástupcu príslušnej stavovskej organizácie alebo príslušnej profesijnej organizácie.“ 48. Podľa ustanovenia § 13 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. „Poverenie na výkon školskej inšpekcie obsahuje meno a priezvisko školského inšpektora, predmet školskej inšpekcie, označenie kontrolovaného subjektu, čas trvania školskej inšpekcie, dátum vystavenia poverenia a podpis hlavného školského inšpektora alebo riaditeľa školského inšpekčného centra.“ 49. Podľa ustanovenia § 13 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. „Školskí inšpektori sú pri výkone školskej inšpekcie oprávnení najmä vstupovať do priestorov kontrolovaných subjektov, kontrolovať výchovnovzdelávaciu činnosť, nazerať do dokumentácie škôl a školských zariadení, vyžadovať od orgánov štátnej správy v školstve [§ 2 ods. 1 písm. a) až d), f) a g)] informácie a písomné podklady potrebné na plnenie svojich úloh. Na činnosť školských inšpektorov podľa tohto zákona a na ich oprávnenia a povinnosti pri vykonávaní školskej inšpekcie sa primerane vzťahujú osobitné predpisy.“ 50. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. „Výsledky zistení a hodnotení zo školskej inšpekcie sa zaznamenávajú vo výstupných inšpekčných materiáloch formou správy o výsledkoch školskej inšpekcie. Zistené poznatky a informácie sa súhrnne spracujú podľa potreby formou súhrnnej správy na základe výsledkov z vykonaných inšpekcií. Súhrnná správa obsahuje predmet školskej inšpekcie, všeobecné zistenia a ich hodnotenie s označením konkrétnych kontrolovaných subjektov, v ktorých boli zaznamenané kladné alebo negatívne zistenia, oblasti vyžadujúce zlepšenie a odporúčania pre riaditeľov kontrolovaných subjektov, zriaďovateľov a orgány štátnej správy v školstve. Súhrnná správa sa zverejňuje na webovom sídle Štátnej školskej inšpekcie.“ 51. Podľa ustanovenia § 13 ods. 9 zákona č. 596/2003 Z. z. „Správa o výsledkoch školskej inšpekcie obsahuje označenie inšpekčného orgánu, mená a priezviská školských inšpektorov, ktorí inšpekciu vykonali, označenie kontrolovaného subjektu, miesto a čas školskej inšpekcie, predmet školskej inšpekcie, zistenia a ich hodnotenie, označenie dokladov a ostatných materiálov, o ktoré sa zistenia opierajú, a uplatnené opatrenia. Správu o výsledkoch školskej inšpekcie po prerokovaní podpisujú školskí inšpektori, ktorí sa na inšpekcii zúčastnili, a riaditeľ kontrolovaného subjektu alebo zamestnávateľ, ktorého je pracovisko praktického vyučovania organizačnou súčasťou. Ak správu o výsledkoch školskej inšpekcie nemožno prerokovať, považuje sa za prerokovanú doručením jedného vyhotovenia správy o výsledkoch školskej inšpekcie riaditeľovi kontrolovaného subjektu alebo zamestnávateľovi, ktorého je pracovisko praktického vyučovania organizačnou súčasťou.“ 52. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“) „Kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom

53. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne bola dňa 11. septembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 54. Súd namietaný iný zásah orgánu verejnej správy preskúmal v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), pričom vychádzal zo stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho súdu (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal predovšetkým zo žalovaným predloženého administratívneho spisu. 55. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania, najmä otázku včasnosti podania žaloby a splnenia podmienok podľa § 252 SSP pre podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. V správnej žalobe žalobca namietal, že k zásahu do jeho subjektívnych práv došlo postupom žalovaného, a to vydaním Dodatku č. 1 k Povereniu, pričom tento zásah v čase podania žaloby trval. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v čase podania správnej žaloby (20.04.2020) neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 252 ods. 1 SSP, pretože inšpekcia bola ukončená prerokovaním Správy dňa 26.03.2020. Žalobca následne v replike uviedol, že v čase podania žaloby školská inšpekcia u žalobcu nebola ukončená, pretože Správa bola žalobcovi doručená dňa 30.04.2020 a v lehote 10 pracovných dní bol žalobca oprávnený zaslať k Správe písomné vyjadrenie, čo aj využil a následne bol zo strany žalovaného dňa 05.06.2020 vypracovaný dodatok k Správe, ktorý bol žalobcovi doručený až 22.07.2020 (po námietkach žalobcu, že bol prvotne zaslaný bez podpisov školských inšpektorov). 56. Podľa § 13 ods. 6 druhá veta zákona č. 596/2003 Z. z. na činnosť školských inšpektorov podľa tohto zákona a na ich oprávnenia a povinnosti pri vykonávaní školskej inšpekcie sa primerane vzťahujú osobitné predpisy. Uvedené zákonné ustanovenie odkazuje na osobitný zákon, ktorým je zákon č. 10/1996 Z. z. Vo vzťahu ku skončeniu inšpekcie, keďže zákon č. 596/2003 Z. z. uvedené osobitne neupravuje, je možné primerane použiť § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z. z., podľa ktorého „Kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu.“ Výsledky zistení a hodnotení zo školskej inšpekcie sa zaznamenávajú vo výstupných inšpekčných materiáloch formou správy o výsledkoch školskej inšpekcie (ktorú je možné považovať za obdobu protokolu o výsledkoch vykonanej kontroly). Okamih, kedy je správa o výsledkoch školskej inšpekcie považovaná za prerokovanú, je však osobitne upravený v zákone č. 596/2003 Z. z. Vychádzajúc z ustanovenia § 13 ods. 9 tretia veta zákona č. 596/2003 Z. z., ak správu o výsledkoch školskej inšpekcie nemožno prerokovať, považuje sa za prerokovanú doručením jedného vyhotovenia správy o výsledkoch školskej inšpekcie riaditeľovi kontrolovaného subjektu. V Správe nachádzajúcej sa v administratívnom spise je v závere uvedená poznámka, že „vzhľadom na to, že nebolo možné správu o výsledkoch školskej inšpekcie prerokovať osobne, bude jedno vyhotovenie správy v zmysle § 13 ods. 9 zákona č. 596/2003 Z. z. doručené riaditeľke kontrolovaného subjektu poštou.“ V administratívnom spise sa nachádza doručenka preukazujúca doručenie Správy žalobcovi dňa 30.04.2020. Ak teda žalobca podal žalobu vo veci iného zásahu proti konaniu orgánu verejnej správy dňa 20.04.2020, pričom iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone inšpekcie podľa osobitného predpisu, žalobu je potrebné považovať za podanú počas trvania iného zásahu, keďže inšpekcia v čase podania žaloby nebola skončená. 57. Žalobca tvrdil zásah do svojich subjektívnych práv iným zásahom žalovaného, ktorý v správnej žalobe vymedzil ako zásah spočívajúci vo vydaní Dodatku č. 1 k Povereniu, ktorým došlo k rozšíreniu počtu inšpektorov vykonávajúcich inšpekciu. Iná zmena Poverenia týmto Dodatkom č. 1 nebola vykonaná. V žalobe žalobca iné uplatňovanie inšpekčných oprávnení žalovaným nenamietal. Keďže k vydaniu Dodatku č. 1 k Povereniu došlo dňa 20.02.2020 a zároveň sa školskí inšpektori dostavili v tento deň na výkon inšpekcie k žalobcovi, žalobca sa o Dodatku č. 1 dozvedel 20.02.2020. Žalobu podanú dňa 20.04.2020, vzhľadom na ustanovenia § 256 SSP je možné vo vzťahu k žalobcom v žalobe vymedzenému inému zásahu považovať za podanú včas. 58. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 SSP sa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Jedným zo základných zákonných predpokladov pre dosiahnutie úspechu v správnom súdnom konaní je preukázanie, že (v

tomto prípade) iným zásahom orgánu verejnej správy došlo k porušeniu práva alebo právom chráneného záujmu žalobcu alebo že bolo jeho právo alebo právom chránený záujem iným zásahom priamo dotknuté. Zároveň tento zásah musí spĺňať aj zákonom stanovené artibúty iného zásahu, teda musí ísť o faktický postup orgánu verejnej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Správny súd sa preto ďalej zaoberal tým, či žalobcom tvrdený iný zásah – vydanie Dodatku č. 1 k Povereniu a výkon inšpekcie na základe tohto Dodatku č. 1, možno považovať za iný zásah podľa Správneho súdneho poriadku, či ide o zásah spôsobilý porušiť a/alebo mať priamy dotyk na subjektívnych právach a právom chránených záujmoch žalobcu a či k takému to porušeniu práv a/alebo právom chránených záujmov žalobcu došlo resp. či boli práva a/alebo právom chránené záujmy žalobcu takýmto spôsobom dotknuté. 59. Iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone inšpekcie podľa osobitného predpisu. V konaní nevznikli pochybnosti, že žalovaný bol oprávnený vykonať u žalobcu školskú inšpekciu podľa ustanovenia § 12 a nasl. zákona č. 596/2003 Z. z. Postupom pri výkone inšpekcie sa rozumie uplatňovanie inšpekčných oprávnení orgánom verejnej správy, ktoré môžu mať rôzny dopad na subjektívne práva osôb, voči ktorým inšpekcia smeruje. Ide spravidla o vykonávanie oprávnení spojených s výkonom inšpekcie, napríklad o vstup do priestorov subjektu, u ktorého je inšpekcia vykonávaná, nazeranie do dokumentácie, vyžadovanie informácií a písomných podkladov potrebných na plnenie úloh orgánu verejnej správy pri výkone inšpekcie a pod. Žalobca v žalobe ako faktický úkon zasahujúci do jeho práv uviedol vydanie Dodatku č. 1 k Povereniu a výkon inšpekcie na základe tohto Dodatku č. 1 a namietal, že na vydanie Dodatku č. 1 nebol žiadny dôvod. Aj žalobný návrh v žalobe žalobca formuloval tak, že žiadal, aby súd zakázal žalovanému pokračovať vo výkone inšpekcie na základe Dodatku č. 1 k Povereniu. 60. Správny súd musí prisvedčiť námietke žalovaného, že žalobca v žalobe neoznačil žiadne konkrétne subjektívne práva žalobcu, ktoré mali byť uvedeným postupom žalovaného porušené alebo priamo dotknuté. Žalobca len poukázal na to, že výsledkom inšpekcie je Správa, ktoré síce nemá povahu rozhodnutia a nemôže byť samostatným predmetom súdneho prieskumu, ale môže byť podkladom pre ďalšie správne konanie, a to konanie o vyradenie školy zo siete. Správny súd uvádza, že len samotné rozšírenie počtu inšpektorov vykonávajúcich inšpekciu a následný výkon inšpekcie prostredníctvom vyššieho počtu inšpektorov nezmenilo právnu pozíciu žalobcu. Subjektívne oprávnenia a povinnosti žalobcu ako školy, v ktorej bola inšpekcia vykonaná, zostali aj po rozšírení počtu inšpektorov identické ako pred vydaním Dodatku č. 1. Pokiaľ žalobca uviedol, že inšpektori poverení výkonom inšpekcie na základe Dodatku č. 1 k Povereniu nemali žiadne informácie o priebehu dovtedy vykonanej inšpekcie a začali od žalobcu požadovať doklady nad rámec Poverenia, žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, o aké doklady išlo a v čom malo spočívať prekročenie Poverenia. Nakoniec žalobca ani netvrdil, že by inšpektori poverení výkonom inšpekcie na základe Dodatku č. 1 k Povereniu vôbec odňali žalobcovi nejaké podklady alebo nosiče, na ktorých boli zaznamenané informácie. Z administratívneho spisu síce vyplýva, že dňa 21.02.2020 boli žalobcom odovzdané a žalovaným prevzaté doklady uvedené v Potvrdení o odovzdaní a prevzatí dokladov, tento úkon však žalobca v žalobe nenamietal ako zasahujúci do jeho práv alebo právom chránených záujmov. V konaní teda nebolo preukázané, že žalobcom namietanými úkonmi vykonanými v rámci inšpekcie na základe Dodatku č. 1 došlo k porušeniu jeho práv alebo právom chránených záujmov alebo že ním boli jeho práva a/alebo právom chránené záujmy priamo dotknuté. 61. K ostatným námietkam žalobcu, uvedeným v žalobe, správny súd uvádza, že namietané mediálne vystúpenie hlavnej školskej inšpektorky nie je úkonom v rámci výkonu inšpekcie. Pokiaľ žalobca považoval výroky hlavnej štátnej inšpektorky, ktoré v reportáži zazneli, za zasahujúce do jeho práv alebo pokiaľ podľa jeho názoru došlo zo strany hlavnej štátnej inšpektorky k porušeniu povinnosti mlčanlivosti, mal k dispozícii iné prostriedky právnej ochrany, ktoré mohol použiť. 62. Pokiaľ ide o námietku, že po vykonaní inšpekcie dôjde k vydaniu Správy a následne môže štátna školská inšpekcia na základe skutočností zistených v priebehu inšpekcie napríklad podať návrh na vyradenie školy zo siete, uvedené prekračuje rámec prieskumnej činnosti súdu v tomto osobitnom konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy, keďže jednak nejde o faktické úkony vykonané v rámci inšpekcie a jednak v čase podania žaloby uvedené úkony žalovaného neboli (ešte) realizované. 63. Správny súd, vzhľadom na obsah vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.05.2021 (repliky), považuje za potrebné uviesť nasledujúce skutočnosti a právne závery. Žalobca v podaní zo dňa 12.05.2021 uviedol, že za iný zásah považuje postup žalovaného pri výkone školskej inšpekcie v dobe od 27.11.2019 na základe Poverenia v spojení s Dodatkom č.1 vykonaný u žalobcu. Tvrdil, že žalovaný školskú inšpekciu nevykonával v súlade so zákonom a v nevyhnutnom rozsahu a inšpekcia nesledovala zákonom a Poverením daný cieľ. Poukázal (i) na rozšírenie počtu inšpektorov Dodatkom č. 1, na ktorého vydanie nebol dôvod, (ii) na návštevu hlavnej školskej inšpektorky v Školskom inšpekčnom centre v Košiciach,

kde mala zisťovať priebeh inšpekcie u žalobcu, (iii) na skutočnosť, že inšpekcia u žalobcu nebola uvedené v Pláne inšpekčnej činnosti na školský rok 2019/2020 a tvrdil, že (iv) zo Správy vyplynulo, že žalovaný vstupoval do priestorov žalobcu a získal informácie a písomné podklady v rozpore so zákonom. Ďalej namietal, že (v) žalovaný pri inšpekcii posudzoval právnu opodstatnenosť dokumentov a tieto odoberal, pričom kontrola týchto dokumentov, podľa zákona, nepatrí do jeho právomoci a že (vi) vykonával kontrolu dodržiavania právnych predpisov v procese prijímania a prestupu žiakov a dohľad nad dodržiavaním financovania, na čo zo zákona nemá právomoc. Zároveň uvedeným podaním zmenil žalobu, podľa jeho vyjadrenia v intenciách § 252 ods. 2 SSP a § 62 ods. 1 SSP, a žiadal, aby súd určil, že školská inšpekcia vykonaná žalovaným na základe Poverenia a Dodatku č.1 bola vykonaná v rozpore s § 13 zákona č. 596/2003 Z. z. a § 8 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl a školských zariadení. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.07.2025 namietal nedodržanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby, neprípustnosť zmeny žaloby podľa § 62 SSP a nedodržanie podmienok pre zmenu žaloby podľa § 252 ods. 2 SSP. 64. Správny súd poukazuje na to, že podľa aktuálneho znenia SSP žalobca môže podľa § 257 ods. 2 SSP zmeniť žalobu pôvodne podanú podľa § 252 ods. 1 SSP na žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP, a to v prípade, ak iný zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP. Správny súd však v tomto konaní, v súlade s § 493e SSP, postupuje podľa zákona v znení účinnom do 30.06.2023. Je preto potrebné sa vysporiadať s otázkou, či za tohto právneho stavu žalobca mohol zmeniť žalobu pôvodne podanú podľa § 252 ods. 1 SSP na žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP, ak iný zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP. Tu správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1Sfk/59/2023 zo dňa 20.12.2024, v ktorom kasačný súd uvádza: „Správny súdny poriadok de lege lata v § 257 ods. 2 ustanovuje možnosť, resp. právo žalobcu zmeniť negatórnu žalobu proti inému zásahu na žalobu určujúcu za podmienky, ak iný zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní negatórnej žaloby. Hoci uvedené ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť až 1. júla 2023, teda po podaní žaloby v prejednávanej veci, nemala uvedená novelizácia povahu „zmeny“ ale len „spresnenia“ právnej úpravy. Právo žalobcu na zmenu žalobného návrhu pri žalobe proti inému zásahu totiž umožňovala aj pôvodne účinná právna úprava, ktorá jednak v § 62 ods. 1 SSP zmenu žalobného návrhu a contrario nevylučovala ani po uplynutí lehoty na podanie žaloby a súčasne takáto zmena bola vylúčená v zmysle § 183 SSP len v konaní o správnej žalobe. Na to nakoniec reflektovala aj judikatúra Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Možnosť v priebehu konania prekvalifikovať žalobu proti inému zásahu podanú ako negatórnu na žalobu určujúcu bola deklarovaná napr. v uznesení Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/20/2019 zo dňa 20. januára 2022, tiež v uznesení Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/28/2021 zo dňa 14. decembra 2021, pričom podporne možno poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, a to rozsudok č.k. 1Aps 3/2006-69 zo dňa 17. januára 2008 (publikovaný pod. č. 1590/2008 Sb. NSS). Základným účelom správneho súdneho konania pretaveným do § 2 SSP ako aj do zásady upravenej v § 5 ods. 2 SSP je ochrana práv alebo právom chránených záujmov fyzickej a právnickej osoby v oblasti verejnej správ, t. j. vlastných subjektívnych práv účastníka administratívnoprávnych vzťahov. Táto ochrana ale závisí od aktivity dotknutej osoby, ktorá sa jej musí domáhať zákonom ustanoveným postupom. Súčasťou tohto postupu môže byť aj pôvodne judikatúrou a následne zákonodarcom (od 1. júla 2023) upravená možnosť zmeny žalobného návrhu v rámci konania proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo žaloby negatórnej na žalobu určujúcu za podmienky zmeny skutkového stavu v priebehu súdneho konania po podaní negatórnej žaloby. Kasačný súd súčasne zdôrazňuje, že ak žalobou napadnutý iný zásah skončil a táto skutočnosť bola v správnom súdnom konaní nesporne preukázaná, nemôže byť negatórnej zásahovej žalobe (nikdy) vyhovené (a to ani v prípade jej dôvodnosti), pretože logicky platí, že vo vzťahu ku skončenému inému zásahu nemôže správny súd zakázať žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu tak, ako to predpokladá znenie § 262 ods. 1 SSP upravujúce rozhodnutie o vyhovení negatórnej zásahovej žalobe.“ Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ po podaní žaloby došlo ku skončeniu žalobou napadnutého iného zásahu, žalobca mohol zmeniť žalobný návrh v rámci konania proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo žaloby negatórnej na žalobu určujúcu. Keďže bolo preukázané, ako je podrobnejšie uvedené v bodoch 55. a 56. odôvodnenia, že žalobcom namietaný iný zásah skončil po podaní žaloby, žalobca mohol, aj pri procesnom postupe podľa právneho stavu účinného do 30.06.2023, zmeniť žalobný návrh z negatórneho na určujúci. 65. Spornou otázkou bola aj skutočnosť, či žalobca môže po uplynutí lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd meniť rozsah a dôvody žaloby. Žalobca totiž podaním zo dňa 12.05.2021 rozšíril rozsah aj dôvody pôvodne podanej žaloby. Rozšírením rozsahu sa rozumie aj rozšírenie dôvodov, t. j. vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia žalobcových práv.

Vymedzením rozsahu a dôvodov žaloby je správny súd viazaný, pričom v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa neuplatňujú výnimky uvedené napríklad v § 134 ods. 2 SSP alebo § 195 SSP. Činnosť správneho súdu je určená rámcom, ktorý žalobca vymedzuje v žalobe a správny súd môže preskúmať len v zákonnej lehote uplatnený rozsah a dôvody, pre ktoré žalobca iný zásah orgánu verejnej správy napáda. Na rozšírený rozsah a dôvody žaloby nad rámec žaloby zo dňa 16.04.2020, uplatnené až vo vyjadrení žalobcu zo dňa 12.05.2021, preto správny súd neprihliadal, nakoľko boli uplatnené až po uplynutí lehoty na podanie žaloby (§ 62 ods. 1 SSP). 66. Pre úplnosť a vzhľadom na námietku žalovaného, týkajúcu sa oneskoreného podania žaloby, správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca namietal v podaní zo dňa 12.05.2021 aj postup žalovaného pred vydaním Dodatku č. 1 a vykonávaním inšpekcie na jeho základe, ak by súd na toto rozšírenie žaloby prihliadal, musel by ho posúdiť ako oneskorene podané. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy musí byť v zmysle ustanovenia § 256 SSP podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Zákonodarca tak v ustanovení § 256 SSP stanovuje dve procesné lehoty - dvojročnú objektívnu lehotu a dvojmesačnú subjektívnu lehotu. Na včasné podanie žaloby je nevyhnutné jej podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote. Objektívna dvojročná lehota vzťahujúca sa k okamihu, kedy došlo k vykonaniu tvrdeného nezákonného zásahu bude vždy počítaná od okamihu, kedy došlo k úkonu, ktorý je žalobcom označovaný za nezákonný. Žalobca v žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy označil začiatok iného zásahu žalovanej do práv žalobkyne dátumom vydania Dodatku č. 1 k Povereniu a výkonu inšpekcie na jeho základe, t. j. 20.02.2020. Z pripojeného spisového materiálu vyplýva, že výkon samotnej inšpekcie na základe Poverenia začal dňa 27.11.2019 a pokračoval pred vydaním Dodatku č. 1 v dňoch 28.11.2019, 09.12.2019, 11.12.2019, 13.12.2019, 15.01.2020, 30.01.2020 a 07.02.2020. Je zjavné, že podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v rámci objektívnej dvojročnej lehoty bolo zachované a v prejednávanej veci ani nie je sporné. Správny súd len pre úplnosť dodáva, že hoci ustanovenie tzv. objektívnej lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) podľa SSP má len subsidiárny charakter a predstavuje najneskorší možný okamih pre podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pre včasné podanie žaloby je nevyhnutné, aby bola zachovaná aj subjektívna lehota. 67. Subjektívna dvojmesačná lehota je vždy viazaná na vedomosť žalobcu o nezákonnom zásahu. Je preto nevyhnutné zodpovedať otázku, ktoré okolnosti vzťahujúce sa určitému úkonu orgánu verejnej správy musia byť žalobcovi známe, aby došlo k začatiu plynutia subjektívnej lehoty pre podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa názoru správneho súdu, ktorý zodpovedá judikatúre Najvyššieho správneho súdu SR v tejto otázke, za začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je potrebné považovať okamih, kedy sa žalobca dozvedel o skutočnostiach, v ktorých vidí faktický zásah orgánu verejnej správy do svojich práv. Konkrétne sa jedná o okamih, kedy sa do sféry žalobcu dostanú také informácie, na ktorých základe je schopný nadobudnúť vedomosť o tom, v čom konanie orgánu verejnej správy, ktoré má byť nezákonným zásahom, spočíva a že je zamerané proti nemu. Subjektívna lehota pre podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy začne preto plynúť odo dňa, kedy žalobca disponuje relevantnými informáciami, ktoré mu umožňujú posúdiť, že ide o konanie verejnej správy, v čom toto konanie spočíva a že je toto konanie zamerané proti nemu. Pre znalosť o tom, v čom konanie spočíva, je rozhodujúca vždy znalosť žalobcu o skutkových okolnostiach, z ktorých vyplýva konanie či nekonanie orgánu verejnej správy, v ktorom vidí žalobca nezákonný zásah (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 4Svk/30/2023 zo dňa 29.11.2024). 68. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 10Sžk/23/2020 zo dňa 30.09.2021, ktoré bolo uverejnené pod č. 4/2022 ZNSS a v ktorom kasačný súd uvádza: „Kasačný súd preto súhlasne s názorom krajského súdu konštatuje, že sa stotožňuje s jeho argumentáciou uvedenou v bode 74 napadnutého uznesenia (a tu sčasti zopakovanou v bode 5 tohto rozhodnutia), kde uvádza, že subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému zásahu je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu. Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo najskorším bránením je možné jednak naplniť účel žaloby podľa ust. § 252 ods. 1 SSP, teda čo najskôr zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby sa v dôsledku plynutia času zhoršila možnosť riadne zistiť skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne posúdiť následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Rovnako kasačný súd súhlasí s názorom krajského súdu, že ak iný zásah pretrváva dlhšie ako dva mesiace po tom, ako sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje zásah za nezákonný,

resp. nemá záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje právnu zásadu -„Vigilantibus iura scripta sunt“ zákony sú písané pre bdelých. Ak žalobkyňa túto zásadu nerešpektovala a žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy nepodala v zákonom stanovenej dvojmesačnej subjektívnej lehote (ustanovenia § 256 SSP), musí znášať nepriaznivé následky z hľadiska obmedzenia prístupu k správnemu súdu.“ 69. Ako uvádza Najvyšší správny súd SR v rozsudku, sp. zn. 4Svk/30/2023 zo dňa 29.11.2024, z výkladu ustanovenia § 256 SSP tiež nijako nemožno dospieť k záveru, že v prípade trvajúceho zásahu (§ 252 ods. 1 SSP) by mal začiatok subjektívnej dvojmesačnej lehoty „kĺzať“ počas celého trvania iného zásahu. Takisto z uvedeného ustanovenia nijako nevyplýva, že by bolo možné na jednu (subjektívnu) alebo druhú (objektívnu) lehotu neprihliadať, prípadne, že by stačilo, aby žaloba bola podaná počas trvania zásahu, prípadne, že by lehota začala plynúť až momentom skončenia zásahu. Takýto výklad by totiž ignoroval jasné znenie § 256 SSP, podľa ktorého sa subjektívna dvojmesačná lehota aplikuje na každú žalobu proti inému zásahu a plynie vždy od okamihu, keď sa o ňom dotknutá osoba dozvedela (porovnaj uznesenie NSS SR, sp. zn. 7Svk/57/2022). V prejednávanej veci sa žalobca dozvedel o konaní žalovaného, ktoré podľa neho, vychádzajúc z vyjadrenia zo dňa 12.05.2021, predstavuje iný zásah, najneskôr v deň začatia výkonu inšpekcie dňa 27.11.2019. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že najneskôr dňom 27.11.2019 bol žalobca riadne informovaný o začatí výkonu inšpekcie zo strany žalovaného a počnúc týmto dňom mal možnosť namietať neprimeranosť uvedeného zásahu do jeho práv. Žalobcovi nič nebránilo tomu, aby včas a zákonným spôsobom uplatnil voči inému zásahu žalovaného dostupné právne prostriedky a včas podal žalobu voči nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy aj vo vzťahu k postupu žalovaného vykonaného v čase pred vydaním Dodatku č. 1 k Povereniu. Pre dôsledné vyčerpanie argumentácie správny súd dodáva, že ak by aj pripustil úvahu o posudzovaní subjektívnej lehoty pre včasné podanie žaloby (v rozsahu a z dôvodov uvedených v podaní zo dňa 12.05.2021) proti inému zásahu žalovaného a túto posudzoval zvlášť vo vzťahu ku každému jednotlivému úkonu žalovaného vykonanému pred vydaním Dodatku č. 1 k Povereniu, dospel by k záveru, že pri počítaní plynutia dvojmesačnej lehoty od akéhokoľvek z úkonov – faktické začatie výkonu inšpekcie dňa 27.11.2019, či čiastkových úkonov žalovanej, zachytené vo forme potvrdení o odovzdaní a prevzatí dokladov zo dňa 27.11.2019 a 07.02.2020, bola by správna žaloba podaná po uplynutí dvojmesačnej subjektívnej lehoty, a teda zjavne oneskorene. Ako však už bolo uvedené v bode 65. odôvodnenia, na rozšírený rozsah a dôvody žaloby nad rámec žaloby zo dňa 16.04.2020, uplatnené až vo vyjadrení žalobcu zo dňa 12.05.2021, správny súd neprihliadal, keďže boli uplatnené až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, a preto nebolo potrebné osobitne rozhodovať o otázke včasnosti vo vzťahu k tomuto podaniu. VIII. Záver 70. Na základe záverov vyplývajúcich z vyššie uvedeného právneho posúdenia veci správny súd konštatuje, že nebolo preukázané, že by v žalobe vymedzeným iným zásahom žalovaného došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 261 SSP zamietol. 71. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 (a contrario) a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania. Správny súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že je potrebné starostlivo zvažovať, či je spravodlivé od žalobcu žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté orgánu verejnej správy tým, že si zvolil na zastupovanie v konaní kvalifikovaného právneho zástupcu, keďže orgány verejnej správy by mali byť dostatočne personálne a finančne zabezpečené, aby v súdnom konaní, v ktorom je predmetom konania preskúmanie zákonnosti ich postupu v administratívnom konaní resp. pri výkone inšpekcie, za správny orgán vystupovali predovšetkým ich kvalifikovaní zamestnanci. V predmetnej veci správny súd neidentifikoval výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo možné od žalobcu požadovať, aby v danej procesnej situácii nahradil žalovanému trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).