Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/9/2023 2023200015 11. 10. 2023 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2023:2023200015.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: SKCAT, s.r.o., so sídlom Pekná cesta 214/23, 930 39 Zlaté Klasy, IČO: 50 399 667, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103209439/2022 zo dňa 24.11.2022, takto rozhodol: 2
I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 19
I. Priebeh administratívneho konania 1. Oznámením o daňovej kontroly oznámil Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda, so sídlom Biskupa Kondého 2, 929 01 Dunajská Streda (ďalej len „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie za rok 2019. 2. Výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 14.02.2022 vyzval správca dane žalobcu v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) na predloženie listín a vysvetlenie skutočností, ktoré správca dane vo výzve uviedol. Splnomocnený zástupca žalobcu k výzve zaslal vyjadrenie, v ktorom žiadal o určenie ústneho pojednávania, kde predloží požadované dôkazy. 3. Správca dane vydal dňa 06.05.2022 protokol z daňovej kontroly číslo: 101268145/2022 (ďalej len „Protokol“) na dani z príjmov právnickej osoby za kalendárny rok 2019. Správca dane súčasne vyzval žalobcu, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k Protokolu. 4. Žalobca sa k Protokolu vyjadril až po uplynutí stanovenej lehoty, podaním zo dňa 08.07.2022 a súčasne požiadal o odpustenie zmeškania lehoty. Správca dane dňa 04.08.2022 žalobcovi oznámil, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. 5. Správca dane vydal rozhodnutie číslo: 102020405/2022 zo dňa 18.07.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za rok 2019 v sume XXX.XXX,XX eur a zároveň rozhodol o neuznaní vykázanej daňovej straty na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 v sume – XX.XXX,XX eura. 6. Správca dane uviedol, že na základe predložených príjemiek a výdajok zo skladu zistil, že žalobca zaevidoval nákup 5292 ks a 563 kg použitých katalyzátorov v rôznych jednotkových cenách, a to od dodávateľov: (i) spoločnosť AUTOVRAKY s.r.o., so sídlom Nitrianska cesta 27, 917 00 Trnava, IČO: 34 141 707 (ďalej len „spoločnosť AUTOVRAKY“), (ii) spoločnosť AUTOVRAKOVISKO s.r.o., so sídlom Priemyselná 2721/11, 900 27 Bernolákovo, IČO: 35 686 375 (ďalej len „spoločnosť AUTOVRAKOVISKO“), (iii) spoločnosť KAT Slovakia, s.r.o., so sídlom Obchodná 39, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto (v kontrolovanom období aj so sídlom Rybničná 259, 951 22 Alekšince), IČO: 51 976 749 (ďalej len „spoločnosť KAT Slovakia“) a (iv) A. B., s miestom podnikania Rázusova 800/12, 949 01 Nitra, IČO: 467 966 22 (ďalej len „A. B.“). Správca dane zároveň konštatoval, že nakúpené katalyzátory boli predané odberateľovi do iného členského štátu – spoločnosti KAT-RECYKLING GmbH, OT Eibau, Haupstraße 53, 027 39 Kottmar, v množstve 16 544 kg. 7. Správca dane mal pochybnosti o tom, či sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak ako to bolo deklarované na predložených dokladoch, keďže žalobca deklaroval nákup katalyzátorov ako náhradných dielov a predával katalyzátory ako odpad. 8. Vo vzťahu k spoločnosti AUTOVRAKY a spoločnosti AUTOVRAKOVISKO správca dane považoval výdavky za nákup tovaru od týchto dodávateľov za daňovo uznateľné. Vo vzťahu k spoločnosti KAT Slovakia a Stanislav Bila správca dane konštatoval, že výdavky za nákup tovaru od týchto dodávateľov neboli daňovo uznateľné. 9. K spoločnosti KAT Slovakia správca dane uviedol, že k faktúram od tohto dodávateľa č. 10190001 až 10190005 boli predložené dodacie listy č. DL-190001 až DL-190005 vystavené dodávateľom, na ktorých nie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom v mieste dodania uvedeného na faktúrach a dodacích listoch. Neboli predložené prepravené doklady, ktoré by preukazovali prepravu predmetného tovaru od deklarovaného dodávateľa do sídla daňového subjektu tak ako je to uvedené na prijatých faktúrach a dodacích listoch. V sídle spoločnosti KAT Slovakia (Rybničná 259, 951 22 Alekšince) sa nachádzal schátralý rodinný dom, kde sa nikto nezdržiaval a na žiadnom mieste na nenachádzalo označenie spoločnosti KAT Slovakia. 10. Spoločnosti KAT Slovakia boli v roku 2019 poukázané platby z účtu žalobcu za faktúry číslo 10190001, 10190002, 10190003, 10190004 a 10190005 v celkovej výške XXX.XXX,XX eura a finančné prostriedky boli z bankového účtu vyberané v hotovosti a platobnou kartou z bankomatov; z pohybov na účte nie je možné zistiť, kto finančné prostriedky z účtu vyberal a bezhotovostné prevody z účtu pre obchodných partnerov neboli zistené. Spoločnosť KAT Slovakia vo výpisoch z bankového účtu nedeklarovala bezhotovostné platby pre svojich dodávateľov. 11. Správca dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly využil aj informácie zo spisu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobia január 2019 a február 2019, a to za účelom zistenia a objasnenia skutočností o uskutočnení deklarovaných nákupov tovaru od spoločnosti KAT Slovakia, a čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 18.11.2021. Predložené doklady, vyjadrenia daňového subjektu – žalobcu, odpovede na dožiadania,
výzvy a informácie získané správcom dane, nepovažoval správca dane za relevantný dôkaz o tom, že deklarovaný tovar bol dodaný dodávateľom, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach. Skutočnosť, že daňový subjekt má doklady od spoločnosti KAT Slovakia ešte nedokazuje, že dodávky boli realizované v zmysle predložených faktúr. Žalobca tak nepreukázal vynaloženie nákladov uvedených na faktúrach č. 10190001, č. 10190002, č. 10190003, č. 10190004 a č. 10190005 v celkovej hodnote XXX.XXX,XX eur na daňové účely; nepredložil doklady preukazujúce reálne dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, nebolo preukázané ako bol tovar od spoločnosti KAT Slovakia prepravený, akými vozidlami a na ktorý zberný dvor žalobcu. 12. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi – A. B. správca dane uviedol, že podľa predložených dokladov žalobcu bol deklarovaný nákup katalyzátorov vo výške XXX,XX,XX eur a tieto katalyzátory boli následne predané ako odpad odberateľovi do Nemecka na ďalšie zhodnotenie v celkovej hodnoty XXX.XXX,XX eur. A. B. v preverovanom období vystavil a zaevidoval v kontrolnom výkaze faktúry č. 201901, 201902, 201903, 201904, 201905, 201906, 201907, 201908, 201909, 201910, 201911, 201912, 201918, 201919, 201920, 201921 a 201922 pre žalobcu a spoločnosť KAT Slovakia. Správca dane následne zistil, že v roku 2019 boli na bankový účet A. B. zo strany žalobcu poukázané bezhotovostné platby v celkovej výške XXX.XXX,XX eur. Tieto finančné prostriedky boli vyberané v hotovosti a platobnou kartou z bankomatov. Nebolo možné zistiť, kto finančné prostriedky z bankového účtu vyberal. 13. Správca dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly využil aj informácie zo spisu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobia január 2019 a február 2019, a to za účelom zistenia a objasnenia skutočností o uskutočnení deklarovaných nákupov tovaru od A. B., o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 18.11.2021. Súčasťou týchto informácií bola aj výpoveď deklarovaného dodávateľa, ktorý vo výpovedi uviedol, že údaje na predložených výdavkových pokladničných dokladoch, ktoré mali deklarovať výkup tovarov, nezodpovedajú skutočnosti a sám konkrétne osoby, od ktorých mal byť tovar nakúpený ani dátum nákupu, neidentifikoval. A. B. nepredložil žiadne dokumenty, ktorý by preukazovali realizácii výkupu tovaru a jeho prepravu žalobcovi. 14. K dodávateľovi – A. B. tak správca dane konštatoval, že predložené doklady, vyjadrenia daňového subjektu – žalobcu, odpovede na dožiadania, výzvy a informácie získané správcom dane nie sú relevantným dôkazom o tom, že deklarovaný tovar bol dodaný dodávateľom, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach. Skutočnosť, že daňový subjekt má doklady od A. B. ešte nedokazuje, že dodávky boli realizované v zmysle predložených faktúr. Správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal vynaloženie nákladov uvedených na faktúrach č. 201901, 201902, 201903, 201904, 201905, 201906, 201907, 201908, 201909, 201910, 201911, 201912, 201918, 201919, 201920, 201921 a 201922 v celkovej hodnote XXX,XXX,XX eur na daňové účely. 15. Správca dane tiež zdôraznil, že hoci žalobca deklaroval od spoločnosti KAT Slovakia a A. B. nákup použitých katalyzátorov vo väčšom rozsahu, nebolo preukázané, že sa jedná o subjekty, ktoré sú oprávnené nakladať s odpadom, a preto správca dane nemal za preukázané, že katalyzátory boli nakúpené od týchto dodávateľov. 16. Správca dane následne uviedol, že aj napriek tomu, že žalobca požiadal o určenie termínu ústneho pojednávania, v určenom termíne sa žalobca a ani jeho splnomocnený zástupca nedostavili, neospravedlnili sa a nový termín ústneho pojednávania so správcom dane nedohodli. Zároveň žalobca nepredložil dokumenty, požadované správcom dane v predmetnej výzve. Správca dane vo vzťahu k návrhu žalobcu na vypočutie svedkov uviedol, že navrhnutí svedkovia (A. B., C. B. a A. B.) svojimi výpoveďami v rámci predchádzajúcich konaní neodstránili pochybnosti správcu dane v tom smere, či predloženými faktúrami bolo dostatočne preukázané, že žalobca nadobudol faktúrami deklarovaný tovar od spoločnosti KAT Slovakia a podnikateľa A. B.. Z uvedeného dôvodu správca dane nevidel dôvod predvolať navrhnutých svedkov, keďže žalobca neuviedol, aké nové dôkazy by mohli byť výpoveďou svedkov získané. 17. K navrhnutému svedkom – D. B. ml. a A. B., správca dane uviedol, že žalobca neozrejmil, aké dôkazy by mohli svedkovia predložiť a aký vplyv by mala ich výpoveď na závery správcu dane, keď neboli predložené doklady o prevzatí a preprave tovaru , ktoré by mohli svedkovia verifikovať. Správca dane súčasne uviedol, že výpoveď týchto svedkov by mohla byť účelová vzhľadom k tomu, že sú
v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom. Správca dane tak nevidel dôvod predvolať navrhnutých svedkov. 18. Správca dane ďalej uviedol, že vyjadrenia žalobcu neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, potvrdením prevzatia tovaru, dokladom o vážení, dokladmi a pod. Žalobca vykupoval katalyzátory, ktoré sú odpadom a bol povinný v súlade s príslušným zákonom viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi a ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje. Žalobca evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi správcovi dane nepredložil. 19. Za spoločnosť KAT Slovakia boli predložené dodávateľské faktúry deklarujúce dodanie tovaru pre žalobcu, avšak preprava pre žalobcu zo spoločnosti KAT Slovakia nebola preukázaná, nebol predložený žiaden doklad preukazujúci prepravu tovaru, nebola predložená skladová evidencia zásob dodávateľa spoločnosti KAT Slovakia, pretože ju spoločnosť neviedla. Žalobca k prijatým faktúram od spoločnosti KAT Slovakia predložil dodacie listy, ktoré ale neboli potvrdené príjemcom tovaru, t. j. žalobcom. 20. Výpoveď pani A. B., konateľky spoločnosti KAT Slovakia, vyhodnotil správca dane ako nedôveryhodnú, keďže nemala vedomosť o tom, že je spoločníkom tejto spoločnosti a ako konateľka spoločnosti nemala žiadnu vedomosť o tom, kto je splnomocneným zástupcom spoločnosti. Zároveň uviedla, že nemá vedomosti o tom, od koho bol tovar spoločnosti nakupovaný a ani komu bol predaný. Svedkyňa nemala žiadne vedomosti o obchodných aktivitách spoločnosti, ktorej bola konateľkou a touto výpoveďou nebolo možné verifikovať ani skutočnosti známe z verejných listín. 21. Svedok pána C. B. nevedel uviesť, akým motorovým vozidlom bola vykonaná preprava katalyzátorov pri jeho predaji pre žalobcu a ani kto je ich vlastníkom. Ku kontrole neboli predložené doklady o preprave, potvrdené doklady o prevzatí tovaru, a teda svedeckou výpoveďou nebolo možné verifikovať pravdivosť a hodnovernosť týchto listín. 22. Za podnikateľa C. B. boli predložené dodávateľské faktúry deklarujúce dodanie tovaru pre žalobcu, avšak preprava tovaru pre žalobcu nebola preukázaná, nebol predložený žiaden doklad preukazujúci prepravu tovaru, nebola predložená skladová evidencia zásob dodávateľa. Dodacie listy neboli potvrdené príjemcom tovaru. Prijaté faktúry neboli uhradené na účet dodávateľa alebo boli poukázané na bankový účet iného majiteľa – A. B.. Faktúry boli vystavené v mene deklarovaného dodávateľa – A. B., ale platby boli poukázané na účet iného subjektu. Žalobca sa uspokojil s faktúrami a dodacími listami, na ktorých bol ako dodávateľ uvedený A. B., ale tieto faktúry uhradil na účet iného subjektu. Zaúčtovanie takýchto faktúr do daňových výdavkov v rámci obchodného vzťahu, ktorý následne preukazoval takýmito dokladmi, nebolo preukázané. 23. Správca dane konštatoval, že skutočnosť, že deklarovaní dodávatelia žalobcu majú v účtovníctve zaúčtované faktúry ešte nie je dôkazom toho, že obchod medzi deklarovanými dodávateľmi a žalobcom sa uskutočnil. Správca dane dokazovaním zistil, že u dodávateľov žalobcu – spoločnosti KAT Slovakia a A. B., nebolo možné preveriť realizáciu dodávok tak, ako to uviedli vo vydaných faktúrach. Vypočutie osôb, ktoré mali byť zúčastnené pri predmetných obchodoch a boli osobami oprávnenými konať za dodávateľské spoločnosti, nepreukázalo tvrdenia žalobcu. Žalobcovi sa nepodarilo odstrániť pochybnosti správcu dane v tom smere, či predloženými faktúrami bolo dostatočne preukázané, že žalobca nadobudol faktúrami deklarovaný tovar od deklarovaných dodávateľov. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vynaloženie nákladov (i) od spoločnosti KAT Slovakia vo výške XXX.XXX,XX eur a (ii) od A. B. vo výške XXX.XXX,XX eur. 24. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 31.08.2022 (ďalej len „odvolanie“), ktorým napadol výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, a to z nasledujúcich dôvodov: (i) nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu, (ii) nesprávne vyhodnotenie dôkazov, (iii) porušenie práv žalobcu ako daňového subjektu, (iv) nedostatočné odôvodnenie a (v) nesprávne právne posúdenie. 25. Žalobca uviedol, že tovar - katalyzátory – bol nakúpený ako použité katalyzátory, pričom tento tovar bol predávaný v rámci predmetu podnikania „Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).“ Žalobca mal za
to, že na predaj použitého tovaru, ktorý bol dodaný kontrolovanými dodávateľmi, nie je potrebné mať povolenie vydané príslušným Okresným úradom, odborom životného prostredia. 26. Žalobcovi nebolo zrejmé, u ktorého subjektu bola vykonávaná kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019 a týmto bolo odňaté právo sa k tomuto zisteniu vyjadriť. Z obsahu uvedeného dôkazu vyplýva, že (i) bola potvrdená obchodná spolupráca žalobcu a spoločnosti KAT Slovakia, (ii) bolo potvrdené, že faktúry vystavené spoločnosťou KAT Slovakia boli riadne zahrnuté do daňového priznania, (iii) A. B. ako konateľka spoločnosti KAT Slovakia uviedla, že tovar bol nadobudnutý predchádzajúcim konateľom spoločnosti KAT Slovakia, (iv) predchádzajúci konateľ – C. B. označil najväčších dodávateľov a iné podrobnosti. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti KAT Slovakia – spoločnosti EKONOMU s.r.o., so sídlom Hlboká 1080/69, 949 01 Nitra, IČO: 46 508 341 (ďalej len „spoločnosť EKONOMU“) uviedol, že ak vznikli akékoľvek pochybnosti ohľadnom plnení medzi spoločnosťou KAT Slovakia a spoločnosťou EKONOMU, správca dane mal vykonať kontrolu priamo v spoločnosti KAT Slovakia. 27. Vo vzťahu k dodávateľovi – A. B. žalobca uviedol, že rozsah dokazovania bol nedostatočný, pričom poukázal na to, že správca dane pri údajnej nepreukázateľnosti uplatnených výdavkov vychádzal zo zistení z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019, pričom opomenul uviesť, u ktorého subjektu bola kontrola vykonávaná, a preto je tento dôkaz zmätočný. Zároveň uviedol, že z vykonaného dôkazu vyplývajú nasledujúce skutočnosti: (i) predmetom zdaniteľných obchodov od dodávateľa A. B. boli katalyzátory – náhradný diel v rôznych množstvách, (ii) dodávateľ A. B. presne špecifikoval, akým spôsobom bol tovar kategorizovaný, akým spôsobom bola určovaná cena, uviedol, kde vykonával svoju činnosť, popísal spôsob prepravy a pod., (iii) dodávateľ A. B. uviedol, že tovar kupoval od rôznych subjektov, chodil po mestách a obciach, kde sa pýtal občanov, či nemajú tovar a (iv) mal uzatvorenú so žalobcom zmluvu o spolupráci. Súčasne žalobca uviedol, že všetky faktúry boli uhradené na účet označený dodávateľom a je irelevantné, kto bol vlastníkom uvedeného účtu, keďže v tomto prípade ide o dodávateľom určené miesto plnenia, na ktoré si žalobca svoje záväzky plnil. Zo strany predmetného dodávateľa bolo dostatočným spôsobom presne opísané, ako boli realizované zdaniteľné obchody, akým spôsobom tovar nadobudol a akým spôsobom tento tovar priviezol nielen k sebe na prevádzku, ale aj ako bol tovar prepravený žalobcovi. 28. Následne žalobca namietal, že správca dane v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, keď nevypočul ním navrhovaných svedkov. 29. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca poukázal na ním vybrané ustanovenia Daňového poriadku a relevantnú judikatúru a uviedol, že správca dane pri zistení skutkového stavu vychádzal zo skutkového stavu zisteného v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019, a to napriek skutočnosti, že tieto daňové konania neboli skončené vydaním právoplatného rozhodnutia. 30. Žalobca zdôraznil, že daňový subjekt nezodpovedá za konanie tretej osoby, ktorej konanie nemohol nijako ovplyvniť a ani nemal o tomto jej konaní žiadnu vedomosť, ktoré skutočnosti správca dane žiadnym spôsobom neuvádzal ani nepreukázal. 31. Správca dane postupoval v rozpore s § 3 ods. 3 v spojení s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, skutkový stav nebol zistený v súlade so zákonom, čím trpí celé prvostupňové rozhodnutie. Správca dane vychádzal z dôkazov, zistených z daňových kontrol, predmetom ktorých je zistenie DPH za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019, avšak tento skutkový stav nebol zistený zákonne. Žalobca považoval odôvodnenie neuznania zdaniteľných obchodov, resp. nesplnenia podmienok pre uplatnenie nákladov za nedostačujúce a nepreskúmateľné. Skutkové okolnosti zistené správcom dane neposkytujú dostatočný podklad pre záver o nepriznaní práva na uplatnenie nákladov/výdavkov pri zistení základu dane z príjmov právnickej osoby. Súčasne uviedol, že Protokol neobsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti, a preto nemohol byť zákonným podkladom. Žalobca navrhol, aby bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené. II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 32. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol rozhodnutím číslo: 103209439/2022 zo dňa 24.11.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 33. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že všetky príjmy a výdavky a taktiež podklady k DPH riadne viedol, zaevidoval do účtovných záznamov a naplnil požiadavky právnych predpisov, uvedené skutočnosti sa na základe vykonaného dokazovania nepotvrdili. 34. K námietke žalobcu, že katalyzátory boli nakúpené ako odpad žalovaný uviedol, že žalobca bol ako prevádzkovateľ zariadenia na zber odpadov povinný viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi a tiež ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Zároveň žalovaný poukázal na rozhodnutie o udelení súhlasu na zber odpadov, vydané príslušným okresným úradom, odborom životného prostredia. 35. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca neposkytol správcovi dane vysvetlenie k spôsobu obstarania tovaru, pretože neozrejmil a nepreukázal, akým spôsobom a kým bol predmetný tovar prepravený a akými vozidlami; nepreukázal, na ktoré zberné dvory bol tovar vyskladnený a rovnako neposkytol vierohodné, resp. overiteľné vysvetlenie k spôsobu využitia predmetného tovaru na daňové účely – t. j., že tovar nadobudol za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov, keďže v dôsledku neúplne vedených skladových kariet nepreukázal, že všetky zaúčtované náklady na obstaranie tovaru majú vecnú súvislosť so zdaniteľnými príjmami. Nedostatok dôkazných prostriedkov vo vzťahu k žalobcom deklarovanému nákupu tovaru od dodávateľov neodstránil žalobca ani na základe výzvy zo dňa 14.02.2022. S odkazom na uvedené vyhodnotil žalovaný námietku žalobcu o tom, že mu bolo odňaté právo relevantne sa vyjadriť k zisteniam správcu dane ako neopodstatnenú. 36. Žalovaný uviedol, že nesprávne vedeným účtovníctvom v súvislosti s obstaraním tovaru od dodávateľov – spoločnosti KAT Slovakia a A. B., teda nepreukazne evidovaným stavom tovaru/zásob, ako aj nepredložením dostatku dôkazov, sám žalobca prispel k situácii znemožňujúcej preverenie reálneho základu faktúrami deklarovaného nákupu tovaru a jeho následného použitia na daňové účely podľa § 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o dani z príjmov“). § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov stanovuje podmienky, ktoré musia byť pre uznanie výdavku (nákladu) za daňový výdavok (náklad) bezpodmienečne splnené. Popri predložení účtovných dokladov a ich evidovaní v účtovnej evidencii je ďalšou zásadnou podmienkou, ktorá musí byť bezpodmienečne splnená, reálne preukázanie dodania tovaru dodávateľmi uvedenými na predložených účtovných dokladoch, čo však podľa žalovaného nebolo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázané. Dôkazné bremeno, ktoré je na strane daňového subjektu, ktorý si uplatňuje svoje práva v zmysle ustanovení Zákona o dani z príjmov, by bolo splnené vtedy, ak by preukázal, že mu bol tovar dodaný nielen predložením faktúr, ale aj potvrdením dodania tovaru dodávateľmi uvedenými na faktúrach. 37. Žalovaný zdôraznil, že zaplatenie faktúr, ich zaúčtovanie ešte nedokazuje skutočnosť, že plnenie sa uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Faktúra ako doklad slúži na zaplatenie, avšak všetky údaje v nej uvedené musia byť preukázateľné v súlade s ustanoveniami Zákona o dani z príjmov a ostatných právnych predpisov. Výsledky vykonaného dokazovania viedli k jedinému záveru, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť zaúčtovania nakúpeného tovaru do nákladov, čím nepreukázal vecnú súvislosť so zdaniteľnými príjmami. Rozhodujúce pre posúdenie uznateľnosti predmetných výdavkov bolo to, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení nákupu od dodávateľov a ich opodstatnenosť zaúčtovania do nákladov. Nepreukázanie tvrdených skutočností je neunesením dôkazného bremena na strane daňového subjektu, ktorého následkom je neuznanie tvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi následkami. Na základe vykonanej daňovej kontroly a dokazovania sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane, keď neuznal žalobcovi za daňové výdavky sumu vo výške XXX.XXX,XX eur. 38. K tvrdeniu žalobcu, že nezodpovedá za konanie tretej osoby žalovaný uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky preukázateľným spôsobom, tak je na ňom samotnom, aby si zabezpečil pre potreby daňovej kontroly dôkazy tak, aby nevznikli pochybnosti o hodnovernosti predkladaných dokladov a uskutočnení obchodných transakcií. Ak tak daňový subjekt nepostupuje, je
povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov. Žalobca nepredložil také dôkazy a vysvetlenia, a to ani v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania, ktorými by vyvrátil pochybnosti správcu dane o uskutočnení fakturovaného tovaru. 39. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, žalovaný uviedol, že zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie slúži až na následnú verifikáciu. Z vykonaného dokazovania mal žalovaný za zrejmé, že pri žalobcom predložených dokladoch absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje neodstránené pochybnosti o preukázateľne vynaložených výdavkoch za prijaté sporné plnenia od dodávateľov, na základe ktorých si žalobca uplatnil daňové výdavky znižujúce základ dane z príjmov za kontrolované zdaňovacie obdobie, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom. 40. Vo vzťahu k námietke, že správca dane vyvodil svoje závery s odkazom na zistenia oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019, žalovaný uviedol, že správca dane nevychádzal len z inej daňovej kontroly, ale aj z dokazovania vykonaného počas výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty, pričom dané daňové kontroly za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019 boli vykonané u žalobcu. Samotný žalobca na viacerých miestach odvolania poukazuje na vykonanú daňovú kontrolu a odkazuje na správcu dane, ktorý nahliadol do spisov z daných daňových kontrol, kedy mal možnosť zistiť aj skutočnosť, že náhodným výberom mali byť vypočutí dodávatelia dodávateľa A. B. (E. F., G. H., I. C., J. K., H. D., L. M.), ktorí si neprevzali predvolania, čím podľa žalobcu správca dane postupoval v rozpore s § 20 ods. 2 Daňového poriadku. Správca dane nevychádzal z uvedených dôkazov a ani nevychádzal z výpovede D. B.. 41. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku, že sa správca dane nevysporiadal s návrhom na vypočutie svedkov – D. B. ml. a N. B.. Správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí jednoznačne vysporiadal s tým, prečo nevidel dôvod na vypočutie týchto svedkov. 42. K námietke, v rámci ktorej žalobca odkazoval na viaceré rozsudky týkajúce sa dôkaznej povinnosti, najmä na dani z pridanej hodnoty a týkajúce sa podvodného konania, žalovaný uviedol, že predmetom daňovej kontroly nebola daň z pridanej hodnoty, ale daň z príjmov právnickej osoby, ktorá má iný právny režim. Nie je možné zamieňať podmienky na odpočítanie DPH a podmienky na uplatnenie daňových výdavkov na účely dane z príjmov, pretože ide o dva odlišné druhy daní, upravené samostatnými právnymi predpismi, v ktorých sú autonómne definované jednotlivé zákonné podmienky a kritériá posudzovania jednotlivých nárokov, ktoré nemožno zamieňať, či analogicky aplikovať, keď sa jednotlivé právne inštitúty či definície nezhodujú. 43. Tvrdenie žalobcu, že Protokol neobsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti žalovaný považoval za nedostatočne konkretizované a preukázané tak, aby bolo možné na základe súboru objektívnych, presne označených dôkazov posúdiť, v čom podľa žalobcu nesprávne skutkové a právne posúdenie veci spočíva. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane pri jeho vydaní postupoval podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku a Zákona o dani z príjmov. 44. K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho vyhodnotenia dôkazov získaných počas daňovej kontroly žalovaný uviedol, že táto je neopodstatnená, keďže správca dane vychádzal z dôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom, tieto vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pritom prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 45. K namietanej nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane preukázané kontrolné zistenia detailne opísal, všetky získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, uviedol použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval a zaoberal sa námietkami žalobcu. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je zrozumiteľné a v dostatočnej miere reflektuje na § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Z prvostupňového rozhodnutia sa možno dozvedieť, akým spôsobom relevantné skutočnosti správca dane vyhodnotil, o čom konkrétne skutkové zistenie svedčí. Správca dane stanovil pevné hranice a pravidlá dokazovania, mal jasnú predstavu o tom, preukázanie akých konkrétnych skutočností sleduje, dbal na to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade s platnou
právnou úpravou a následne zo získaných dôkazov vyvodil logické a presvedčivé závery, ktoré sú súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 46. Žalobca podal dňa 25.01.2023 na Krajský súd v Trnave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 25.01.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou napadol napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, a tieto navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie namietajúc, že: (i) napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov, (iii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a (iv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 47. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu žalobca uviedol, že správca dane napriek opakovanej snahe nezohľadnil všetky okolnosti týkajúce sa zdaniteľných obchodov. Žalobca evidoval nákup 5292 ks a 563 kg použitých katalyzátorov v rôznych jednotkových cenách od dodávateľov – spoločnosti AUTOVRAKY, spoločnosť AUTOVRAKOVISKO, spoločnosť KAT Slovakia a A. B. s tým, že tovar bol nakúpený ako použité katalyzátory, pričom tento tovar bol predávaný v rámci predmetu podnikania „Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).“ Na predaj použitého tovaru, ktorý bol dodaný kontrolovanými dodávateľmi, nie je potrebné mať povolenie vydané príslušným Okresným úradom, odborom životného prostredia. Zároveň mal žalobca za to, že je nepochybné, že daný tovar bol dodaný odberateľovi do iného členského štátu. 48. Žalobcovi nebolo zrejmé, u ktorého subjektu bola vykonávaná kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019 a týmto bolo odňaté právo sa k tomuto zisteniu vyjadriť. Z obsahu uvedeného dôkazu vyplýva, že (i) bola potvrdená obchodná spolupráca žalobcu a spoločnosti KAT Slovakia, (ii) bolo potvrdené, že faktúry vystavené spoločnosťou KAT Slovakia boli riadne zahrnuté do daňového priznania, (iii) A. B. ako konateľka spoločnosti KAT Slovakia uviedla, že tovar bol nadobudnutý predchádzajúcim konateľom spoločnosti KAT Slovakia, (iv) predchádzajúci konateľ – C. B. označil najväčších dodávateľov a iné podrobnosti. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti KAT Slovakia – spoločnosti EKONOMU uviedol, že ak vznikli akékoľvek pochybnosti ohľadnom plnení medzi spoločnosťou KAT Slovakia a spoločnosťou EKONOMU, správca dane mal vykonať kontrolu priamo v spoločnosti KAT Slovakia. 49. Vo vzťahu k dodávateľovi – A. B. žalobca uviedol, že rozsah dokazovania bol nedostatočný, pričom poukázal na to, že správca dane pri údajnej nepreukázateľnosti uplatnených výdavkov vychádzal zo zistení z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019, pričom opomenul uviesť, u ktorého subjektu bola kontrola vykonávaná, a preto je tento dôkaz zmätočný. Zároveň uviedol, že z vykonaného dôkazu vyplývajú nasledujúce skutočnosti: (i) predmetom zdaniteľných obchodov od dodávateľa A. B. boli katalyzátory – náhradný diel v rôznych množstvách, (ii) dodávateľ A. B. presne špecifikoval, akým spôsobom bol tovar kategorizovaný, akým spôsobom bola určovaná cena, uviedol, kde vykonával svoju činnosť, popísal spôsob prepravy a pod., (iii) dodávateľ A. B. uviedol, že tovar kupoval od rôznych subjektov, chodil po mestách a obciach, kde sa pýtal občanov, či nemajú tovar a (iv) mal uzatvorenú so žalobcom zmluvu o spolupráci. Súčasne žalobca uviedol, že všetky faktúry boli uhradené na účet, označený dodávateľom a je irelevantné, kto je vlastníkom uvedeného účtu, keďže v tomto prípade ide o dodávateľom určené miesto plnenia, na ktoré si žalobca svoje záväzky plnil. Žalobca mal za to, že zo strany predmetného dodávateľa bolo dostatočným spôsobom presne opísané, ako boli realizované zdaniteľné obchody, akým spôsobom tovar nadobudol a akým spôsobom tento tovar priviezol nielen k sebe na prevádzku, ale aj ako bol tovar prepravený žalobcovi. 50. Žalobca ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď správca dane nevypočul žalobcom navrhovaných svedkov – D. B. H., N. B., A. B., C. B., A. B.. Správca dane uvedené dôkazy nevykonal, a to bez toho, aby sa dostatočným spôsobom s týmito návrhmi vysporiadal, či už v prvostupňovom rozhodnutí alebo následne v napadnutom rozhodnutí. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť, kto sú dodávatelia A. B. a akú evidenciu o nich vedie. Správca dane mal zistiť možnosti doručenia predvolaní svedkom na výsluch a až po zistenom závere pokračovať v konaní.
51. V priebehu konania neboli úplne a dostatočne zistené skutkové okolnosti, a preto takto nazhromaždené dôkazy neposkytujú dostatočný podklad pre prijaté závery správcu dane a napadnuté rozhodnutie je potrebné vnímať ako predčasne vydané, čo vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu a konania správcu dane v rámci dokazovania v priebehu daňovej kontroly. 52. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca poukázal na ním vybrané ustanovenia Daňového poriadku a relevantnú judikatúru a uviedol, že správca dane vychádzal zo skutkového stavu zisteného v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019, a to napriek skutočnosti, že tieto daňové konania neboli skončené vydaním právoplatného rozhodnutia. 53. Následne žalobca poukázal na rozhodnutia ohľadom práva na odpočet dane a na podmienky, kedy môže byť toto právo zamietnuté. Uviedol, že daňový subjekt nezodpovedá za konanie tretej osoby, ktorej konanie nemohol nijako ovplyvniť a ani nemal o tomto jej konaní žiadnu vedomosť, ktoré skutočnosti správca dane žiadnym spôsobom neuvádzal ani nepreukázal. 54. Správca dane postupoval v rozpore s § 3 ods. 3 v spojení s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, skutkový stav nebol zistený v súlade so zákonom. Správca dane vychádzal z dôkazov, zistených z daňových kontrol, predmetom ktorých bolo zistenie DPH za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019, avšak tento skutkový stav nebol zistený zákonne. Vzhľadom na to, že konaní žalovaného nedošlo k odstráneniu uvedených vád konania správcu dane, nemožno akceptovať právne posúdenie a postup žalovaného, nakoľko úlohou tohto nadriadeného orgánu bolo nezákonný stav odstrániť, resp. uložiť povinnosť odstrániť tento nezákonný stav. 55. Žalobca poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje riadny výrok, a to z dôvodu, že výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje podstatné a zákonom obligatórne určené náležitosti, čím sa žalovaný vôbec nezaoberal. S poukazom na § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje výrok o náhrade nákladov správy daní, ktoré v konaní nepochybne vznikli. Výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje žalobcom citované a zákonom obligatórne ustanovené náležitosti, je zmätočný a v konečnom dôsledku je výroková časť napadnutého rozhodnutia nezrozumiteľná, poznačená vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti. 56. Vzhľadom na postup správca dane nepostupoval v zmysle Daňového poriadku, Zákona o dani z príjmov a judikatúry súdov Slovenskej republiky. Žalobca sa opakovane snažil preukázať splnenie povinností pre akceptovanie výdavkov vynaložených vo vzťahu k dodávateľom – spoločnosti KAT Slovakia a A. B., avšak správca dane nevykonal žiaden dôkaz po tom ako žalobcovi oznámil, že ním preukázané tvrdenia sú nedostatočné, nedoplnil dokazovanie, a teda neúplne zistil skutkový stav. Postup žalovaného, ako aj správcu dane bol v rozpore so zásadou zákonnosti a zistenie skutkového stavu žalovaným a Správcom dane je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V napadnutom rozhodnutí a v prvostupňovom rozhodnutí absentuje vyhodnotenie dôkazov, a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. IV. Vyjadrenie žalovaného 57. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 13.03.2023 (ďalej len „vyjadrenie“) tak, že žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 58. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že v prípade spoločnosti AUTOVRAKY a spoločnosti AUTOVRAKOVISKO nebol spochybnený nákup tovaru. Spochybnený bol nákup katalyzátorov od spoločnosti KAT Slovakia a A. B. z dôvodu, že v celom konaní sa nepreukázalo ich obstaranie a následne zaúčtovanie v skladovej evidencii žalobcu, ktorá bola vedená formou skladových kariet. Žalobca deklaroval nákup tovaru ako nákup náhradných dielov, ku ktorým boli pripojené dodacie listy, z ktorých však nebolo zrejmé, kto tovar odovzdal, kto prijal a na ktorý zberný dvor žalobcu. Z predložených dokladov nebolo možné zistiť potrebné informácie. Obstaranie tovaru sa nepreukázalo ani na základe výpovedí svedkov.
59. Žalovaný mal za to, že žalobca neposkytol vysvetlenie k spôsobu obstarania tovaru, pretože neozrejmil a nepreukázal, akým spôsobom a kým bol predmetný tovar prepravený, akými vozidlami. Ďalej nepreukázal, na ktoré zberné dvory bol tovar vyskladnený a rovnako neposkytol vierohodné vysvetlenie k spôsobu využitia predmetného tovaru na daňové účely. 60. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaný uviedol, že správca dane vychádzal pri svojom rozhodovaní z ustanovení príslušných právnych predpisov, na základe ktorých nebolo možné prijať záver o opodstatnenom zaúčtovaní nakúpeného tovaru do daňových výdavkov. Správca dane nezaložil svoje rozhodnutie na nedostatkoch z pohľadu dane z pridanej hodnoty a ani na nedostatkoch zistených u dodávateľov žalobcu. Zároveň žalovaný uviedol, že nie je možné si zamieňať podmienky na odpočet DPH a podmienky na uplatnenie daňových výdavkov na účely dane z príjmov, nakoľko sa jedná o dva odlišné druhy daní. 61. K nesprávnemu výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že v zmysle § 12 Daňového poriadku dochádza pri správe daní k vzniku určitých nákladov, či už na strane správcu dane alebo daňového subjektu, pričom musí byť stanovené, kto ich zaplatí. Náklady v určitých prípadoch znáša správca dane a v určitých daňový subjekt. Prvostupňové rozhodnutie však nebolo rozhodnutím, ktorým by sa rozhodovalo o nákladoch správy daní, a preto nebolo dôvodné, aby obsahovalo odkaz na § 12 Daňového poriadku. 62. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane na strane 2 prvostupňového rozhodnutia poukázal na nedostatky vedenia skladovej evidencie formou skladových kariet, z ktorých zistil, že skladové ceny jednotlivých skladových položiek predstavovali nákupné ceny podľa jednotlivých prijatých faktúr, ale neobsahovali údaje o typovom druhu nakúpeného tovaru. Správca dane zistil, že prehľad obratov tovarov obsahoval celkovú hodnotu prijatého a vydaného tovaru v skladových cenách podľa skladových kariet za rok 2019, ale pohyb tovaru na skladových kartách v množstevných jednotkách nebol predložený. Bola predložená Inventúra skladov s nulovými zostatkami podľa jednotlivých skladov a k 31.12.2019 neboli vykázané zostatky na účtoch. Správca dane poukázal aj na výdavky a príjemky zo skladu, ako aj na obchodnú maržu v roku 2019. Žalovaný tak mal za to, že nebolo preukázané, kedy a v akom množstve boli predané nakúpené katalyzátory, inak povedané, či v kontrolovanom zdaňovacom období súviseli so zdaniteľnými príjmami. 63. Žalovaný považoval námietky žalobcu za takmer zhodné s námietkami prednesenými v predchádzajúcom konaní, bez vplyvu na vecnú stránku napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie netrpia vadami, ktoré by mohli mať vplyv na ich zákonnosť. 64. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania. 65. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.: 14S/9/2023-146 zo dňa 23.03.2023, bol žalobe priznaný odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 66. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným spôsobom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: TT-14S/9/2023. 67. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ju zamietol. 68. Správny súd v Bratislave vec verejne prejednal a rozsudok vyhlásil na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 11.10.2023, keďže bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 69. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 70. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 71. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 72. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 73. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci je, na podklade žalobných bodov preskúmať, či žalobca splnil všetky podmienky pre uznanie daňových výdavkov, najmä či preukázal dodanie tovaru a vynaloženie nákladov (výdavkov) na dosiahnutie, zaistenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov, t. j. či tieto náklady možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov a či správca dane a následne žalovaný postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a viedli daňové konanie v súlade so zásadami správy daní. 74. Správny súd námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu vyhodnotil ako nedôvodnú. Nemožno sa stotožniť so žalobcom, že v rámci daňovej kontroly podal podrobné vysvetlenia k priebehom obchodov tak, aby boli naplnené podmienky pre uznanie daňových výdavkov. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, a to ani po výzve nepredložil správcovi dane relevantné doklady, ktoré by potvrdili ním tvrdené skutočnosti, a teda si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia. Zároveň žalobcom predložené dôkazy nepreukázali existenciu dodaných tovarov zo strany spoločnosti KAT Slovakia a A. B.. 75. Správny súd zdôrazňuje, že v rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, s tým, že správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie. Výsledkom daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu dane. V rámci vyrubovacieho konania sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole. V rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vystali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania vo vyrubovacom konaní (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022). Správny súd s odkazom na priebeh daňovej kontroly, dospel k záveru, že žalobca si v rámci daňovej kontroly nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, a správny súd tak nevzhliadol žiadne pochybenia zo strany správcu dane. Žalobca bol vyzývaný na predloženie dôkazov a na naplnenie charakteru daňovej kontroly. Keďže tak nevykonal, správca dane postupoval v súlade s charakterom daňovej kontroly a vykonal dokazovanie na základe ním získaných dôkazov. Zo strany správcu dane tak v tomto smere k pochybeniu nedošlo. 76. V zmysle ustálenej judikatúry je kvalifikovaným daňovým výdavkom len taký výdavok, ktorý bol skutočne vynaložený, bol vynaložený v súvislosti s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov a ktorý daňovník účtoval v účtovníctve. Daňový subjekt, ktorý o náklade účtuje v účtovníctve a následne ho zahrnie aj do daňového priznania, je povinný v prípade dôvodných pochybností
správcu dane preukázať, že ho skutočne vynaložil (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžf/32/2014 zo dňa 19.11.2015, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sžf/74/2016 zo dňa 22.11.2018, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžf/20/2016 zo dňa 12.07.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Sžf/34/2015 zo dňa 22.02.2017). Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžf/119/2013 zo dňa 06.05.2014). 77. Nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienok. Musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov správcom dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžf/32/2014 zo dňa 19.11.2015). Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že daňovník hodnoverným spôsobom nevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené, teda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a služieb, a ich vecnú súvislosť, ako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre, tak nesplnil podmienky pre priznanie daňových výdavkov. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však musia byť obrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného na daňových dokladoch a musia byť skutočne svojím účelovým určením potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v predmete jeho podnikania. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb / tovarov na daňové účely nepostačujúce. 78. Daňový subjekt v daňovom konaní nesie daňové bremeno, z ktorého vyplýva dôkazná povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Daňový subjekt je povinný preukázať reálnosť plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými dokladmi a za tým účelom si obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukázali poskytnutie tvrdených služieb s tým, že správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k čomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte vyvrátiť spochybnenie pôvodných dôkazov správcom dane predložením či navrhnutím ďalších dôkazov. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. 79. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že výdavky, ktoré si vo vzťahu k dodávateľom KAT Slovakia a A. B. uplatnil, boli výdavkami, ktoré boli skutočne vynaložené, boli vynaložené v súvislosti s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov a ktorý daňovník účtoval v účtovníctve. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že ním deklarované výdavky boli skutočne vynaložené. Skutočnosť, že predaj použitého tovaru, ktorý bol žalobcovi dodaný, má súvis s predmetom podnikania „kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod“)“, sama o sebe neznamená, že žalobca preukázal, že ním deklarované výdavky boli skutočne vynaložené. Odkaz na voľnú živnosť žiadnym spôsobom nepreukazuje/nedokazuje, že boli splnené materiálne podmienky pre uznanie daňových výdavkov. Odkaz na voľnú živnosť predstavuje len formálnu podmienku pre uznanie daňového výdavku, avšak nepreukazuje skutočné, reálne dodanie tovaru tak, ako to predpokladá aj súdna prax. Zároveň správny súd uvádza, že ako zo žaloby, tak ani z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca vo vzťahu k tejto voľnej živnosti preukázal reálne dodanie tovaru. 80. Správny súd vo vzťahu k spoločnosti KAT dospel k záveru, že ani žalobcom tvrdené skutočnosti (potvrdená spolupráca žalobcu a tohto dodávateľa; faktúry vystavené spoločnosťou KAT Slovakia boli riadne zahrnuté do daňového priznania; svedkyňa A. B. uviedla, že tovar bol nadobudnutý predchádzajúcim konateľom; svedok C. B. označil dodávateľov a podrobnosti) nepotvrdzujú, že žalobca
preukázal, že výdavky boli skutočne vynaložené. Žalobcom prezentované skutočnosti sú všeobecné, bez akéhokoľvek dostatočného preukázania požadovaných skutočností – vynaloženia výdavkov. Ako poukázal správny súd vyššie, len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb a tovarov na daňové účely nepostačujúce. Žalobca podľa záverov správneho súdu poukázal len na formálne skutočnosti, bez preukázania skutočného nadobudnutia tovarov. 81. Rovnako zistenia týkajúce sa pána A. B., a to že (i) predmetom zdaniteľných obchodov od tohto dodávateľa boli katalyzátory, (ii) dodávateľ presne špecifikoval kategorizáciu tovaru, (iii) uviedol, že tovar kupoval od rôznych subjektov a (iv) mal uzatvorená zmluvu o spolupráci, nepreukazujú, že výdavky boli skutočne vynaložené. Žalobcom prezentované skutočnosti sú všeobecné, bez akéhokoľvek dostatočného preukázania požadovaných skutočností. Správny súd má za to, že skutočnosť, že A. B. kupoval tovar od rôznych subjektov a poukázal na jeho kategorizáciu, sama o sebe nepreukazuje dôvodnosť výdavkov na strane žalobcu, keďže sa jedná o skutočnosti, viažuce sa k A. B.. Zároveň ani poukázanie na uzatvorenú zmluvu o spolupráci nepreukazuje dôvodnosť vynaložených výdavkov na strane žalobcu. Ako poukázal správny súd vyššie, len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb a tovarov na daňové účely nepostačujúce. Žalobca podľa názoru správneho súdu poukázal len na formálne skutočnosti, bez preukázania skutočného nadobudnutia tovarov. 82. Správny súd sa nestotožnil ani s opakovaným tvrdením žalobcu o tom, že správca dane opomenul uviesť, u ktorého daňového subjektu bola kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019 vykonávaná. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, napr. na strane 7 prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že „správca dane vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019, v priebehu ktorej správca dane vyzval daňový subjekt...“ Z obsahu prvostupňového rozhodnutia a vo vzťahu k samotnému konceptu tohto prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že daňovým subjektom sa myslí žalobca. Žalovaný následne v napadnutom rozhodnutí, napr. na strane 28 napadnutého rozhodnutia uviedol: „rovnako má odvolací orgán za preukázané, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019 bola vykonaná u kontrolovaného daňového subjektu...“ Z obsahu a konceptu napadnutého rozhodnutia je tak zrejmé, že sa jedná o daňové kontroly vykonané u žalobcu. Nedôvodnosť tohto žalobného bodu je zároveň zrejmá aj z toho, že samotný žalobca na viacerých miestach v žalobe (napr. na strane 6 žaloby – posledný odsek) poukázal na vykonané daňové kontroly. Žalobca tak mal nepochybne vedomosť o tom, u akého subjektu bola daňová kontrola za predmetné zdaňovacie obdobie vykonaná. 83. Správny súd v ďalšom neprihliadal na žalobný bod týkajúci sa spoločnosti EKONOMU, keďže táto spoločnosť nebola v rámci predmetnej daňovej kontroly kontrolovaná a zároveň správca dane žiadnym spôsobom nepreveroval vzťah žalobcu a spoločnosti EKONOMU. Zo žaloby zároveň nie je zrejmé, v čom má tento žalobný bod súvis s prejednávanou vecou. Žalobca poukázal na všeobecné tvrdenie, že je „žiaduce vykonať daňovú kontrolu priamo u dodávateľa KAT Slovakia, s.r.o.“, a to bez toho, aby tento žalobný bod akýmkoľvek relevantným spôsobom bližšie odôvodnil. 84. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu o tom, že všetky faktúry boli uhradené bezhotovostným prevodom na bankový účet označený A. B., ktorý bol dojednaným miestom plnenia. Správny súd nespochybňuje, že žalobca plnil na miesto plnenia, ktoré bolo určené dodávateľom. Avšak samotná úhrada faktúry predstavuje znova len formálnu náležitosť uznateľnosti výdavku; samotné vystavenie faktúry a jej úhrada totižto bez ďalšieho relevantného dokladu nepreukazuje skutočné dodanie tovaru (teda materiálne splnenie podmienky uznateľnosti výdavku), a teda naplnenie všetkých podmienok na uznanie daňového výdavku. Samotná úhrada faktúry na uznanie daňového výdavku nepostačuje. 85. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou týkajúcou sa nevykonania výsluchov žalobcom navrhovaných svedkov. Vychádzajúc z prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že ako správca dane, tak aj žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadali s návrhmi na doplnenie dokazovania a tieto správne vyhodnotili. Oba orgány verejnej správy v rozhodnutiach uviedli, na základe akého dôvodu nepristúpili k výsluchu navrhovaných svedkov. Žalovaný rovnako
dostatočným a rozumným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nepristúpil k výsluchu svedkov. Tento záver žalovaného je logický a nevymyká sa z hraníc logického uvažovania. Tu správny súd zdôrazňuje, že správca dane nevykonáva dokazovanie až do času, kým sa nepreukážu všetky tvrdenia deklarované daňovým subjektom. Naopak, správca dane verifikuje tvrdenia daňového subjektu a postupuje v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Postupu správcu dane a žalovaného v tomto smere niet čo vytknúť. 86. K výsluchu svedkov sa vyjadril aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí (napr. strana 22, strana 24), pričom rovnako odôvodnenie správcu dane sa nevymyká zásadám logického uvažovania. Správca dane dostatočným spôsobom uviedol, ako vyhodnotil svedecké výpovede a prečo nepristúpil k ďalším výsluchom. Zároveň správny súd poukazuje, že samotný žalobca uviedol, že pri navrhnutých svedkoch boli predvolania buď nedoručené v odbernej lehote alebo boli vrátené s poznámkou „adresát neznámy“. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie. Aplikácia voľného hodnotenia dôkazov, ktoré prislúcha správcovi dane, znamená, že je na správcovi dane posúdiť a rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie a túto skutočnosť náležite odôvodní. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu správny súd uvádza, že správca dane pri vykonaní dokazovania nevybočil zo zákonných medzí, vec prejednal a svoje závery ohľadom nevykonania výsluchu daných svedkov dostatočným spôsobom odôvodnil, a preto nemožno žalobcovu námietku vyhodnotiť ako dôvodnú. 87. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu správny súd uvádza, že v obsahu žaloby žalobca citoval ním vybrané ustanovenia Daňového poriadku a ním vybranú judikatúru, avšak bez akéhokoľvek konkrétneho prepojenia k uplatnenému žalobnému bodu a uvedenia, ako sa prejavilo nesprávne právne posúdenie veci v napadnutom rozhodnutí alebo v prvostupňovom rozhodnutí. Tu správny súd uvádza, že žalobný bod musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Keďže žalobca na uvedených častiach žaloby len citoval vybrané ustanovenia právnych predpisov a judikatúru, správny súd vyhodnotil túto časť žalobného bodu ako všeobecnú a nekonkrétnu, a preto aj nedôvodnú. Bolo povinnosťou žalobcu, zastúpeného právnym zástupcom, aby svoj žalobný bod dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatneného žalobného bodu. Ak tak žalobca nevykonal, nesie bremeno neúspechu pri prieskume tohto žalobného bodu, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať konkrétne dôvody žalobného bodu za žalobcu. 88. K vyššie uvedenému správny súd uvádza, že súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy odohráva v medziach určite a presne stanovených, pričom stanoviť ich náleží žalobcovi. SSP neumožňuje správnym súdom vykonávať akýsi „všeobecný prieskum“, to by totiž popieralo zmysel inštitútu žalobného bodu, ktorý slúži práve k tomu, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. Takýto všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, resp. s prostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím a tými žalobcami, ktorí, splniac zákonné požiadavky, sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľkým konkrétnym postupom a záverom správneho orgánu ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25.01.2021). Od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. Žalobcom podaná správna žalobca v časti uvedeného žalobného bodu neobsahovala konkrétne skutkové tvrdenia; tvrdenia predpokladané v § 182 ods. 1 písm. e) SSP nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností, odlíšiteľný popis. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností, uvedené v rámci skutkových tvrdení, považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti. Tým, že žalobca vo vzťahu k predmetnému žalobnému bodu len odcitoval príslušné zákonné ustanovenia a judikatúru, správny súd nemohol pristúpiť k prieskumu takto všeobecne koncipovaného žalobnému bodu. 89. Zároveň nie je v rozpore s Daňovým poriadkom, ak správca dane využije závery z protokolov z inej daňovej kontroly žalobcu, a to aj napriek tomu, že tieto konania neboli právoplatne skončené. Správca dane toto svoje konanie dostatočným spôsobom odôvodnil a vykonal to v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci. Uvedené konanie tak predstavuje aj naplnenie § 24 ods. 2 Daňového
poriadku, kedy správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené či najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. 90. Správny súd zdôrazňuje, že daňová kontrola bola zameraná na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2019 a nie na daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu tak nebolo možné na predmetnú daňovú kontrolu aplikovať judikatúru, ako aj právne aspekty, viažuce sa na daň z pridanej hodnoty ako to nesprávne domáhal žalobca, a to ani analogicky. Zároveň Smernica Rady 2006/112 / ES, na ktorú odkazoval žalobca, sa týka spoločného systému na dani z pridanej hodnoty, a preto je na prejednávaný prípad neaplikovateľná. Argumentácia žalobcu v tomto smere tak bola irelevantná a neaplikovateľná. 91. Žalobný bod týkajúci sa nesprávneho výroku prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absencie rozhodnutia o nákladoch správy daní vyhodnotil správny súd ako nedôvodný. V prvom rade správny súd uvádza, že nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu, že sa s predmetnou skutočnosťou žalovaný nezaoberal, keďže žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal nesprávnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, a preto sa žalovaný k danej skutočnosti vyjadriť ani nemohol. Správny súd prisvedčil žalovanému, že výrok prvostupňového rozhodnutia je správny a obsahuje všetky náležitosti tak ako to predpokladá Daňový poriadok. 92. Podľa § 12 ods. 1 Daňového poriadku, náklady ktoré vzniknú pri správe daní uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. § 12 ods. 4 Daňového poriadku zároveň uvádza, že o uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa uplatnenia; ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej lehote. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že žalobca a ani žiaden iný subjekt si v zákonom stanovenej lehote náklady neuplatnili, a preto nebol dôvod, aby správca dane vôbec o nákladoch rozhodoval. 93. Okrem uvedeného správny súd uvádza, že žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval, o aké náklady sa jedná, v akej výške a na koho strane tieto náklady mali vzniknúť, a teda, či vôbec existovala potreba o nákladoch rozhodnúť. Rovnako správnemu súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom sa mala absencia uvedeného výroku negatívne prejaviť v právnej sfére žalobcu. V danom prípade tak správny súd znova odkazuje na povinnosť konkretizácie uplatneného žalobného bodu – žalobca výlučne vo všeobecnosti poukázal na vznik nákladov, ktoré však žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikoval. 94. Správny súd ako nedôvodný posúdil žalobný bod, obsahom ktorého bola výlučne citácia § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov, citácia príslušných ustanovení Daňového poriadku a odkaz na žalobcom vybrané rozhodnutia. Tento žalobný bod je bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, čo bránilo správnemu súdu, aby tento bod mohol objektívne preskúmať. Len samotné odkazy na všeobecné práve vety nepostačujú k tomu, aby správny súd mohol meritórne preskúmať napadnuté rozhodnutie v určenom smere, pričom zodpovednosť za dostatočnú konkretizáciu žalobného bodu nesie výlučne žalobca. 95. Správny súd s odkazom na skutočnosti uvedené v tomto rozsudku dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s nosnými odvolacími námietkami, pričom napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie sú založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu. Rovnako mal správny súd za to, že v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 96. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju zamietol. 97. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 98. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: 2
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomu rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP a § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).