{"guid": "b61d12a5-5c57-4cb9-972a-205773aa5eff:83c65885-06a6-405a-96e1-fb0dd899227b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:2023200015.2", "spisova_znacka": "TT-14S/9/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/9/2023 z 11. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. októbra 2023, sp. zn. TT-14S/9/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:2023200015.2", "identifikacne_cislo": "2023200015", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2023-10-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/83c65885-06a6-405a-96e1-fb0dd899227b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:2023200015.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2023200015.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2023200015.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-14S/9/2023\n2023200015\n11. 10. 2023\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2023:2023200015.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n2\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: SKCAT, s.r.o.,\nso sídlom Pekná cesta 214/23, 930 39 Zlaté Klasy, IČO: 50 399 667, právne zastúpený: Prosman\na Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103209439/2022 zo dňa 24.11.2022, takto\nrozhodol:\n2\n\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n19\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Oznámením o daňovej kontroly oznámil Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda, so sídlom\nBiskupa Kondého 2, 929 01 Dunajská Streda (ďalej len „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly\nna dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie za rok 2019.\n2. Výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 14.02.2022 vyzval správca dane žalobcu v zmysle § 45 ods.\n2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\n\nzákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) na predloženie listín a\nvysvetlenie skutočností, ktoré správca dane vo výzve uviedol. Splnomocnený zástupca žalobcu k výzve\nzaslal vyjadrenie, v ktorom žiadal o určenie ústneho pojednávania, kde predloží požadované dôkazy.\n3. Správca dane vydal dňa 06.05.2022 protokol z daňovej kontroly číslo: 101268145/2022 (ďalej len\n„Protokol“) na dani z príjmov právnickej osoby za kalendárny rok 2019. Správca dane súčasne vyzval\nžalobcu, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k Protokolu.\n4. Žalobca sa k Protokolu vyjadril až po uplynutí stanovenej lehoty, podaním zo dňa 08.07.2022\na súčasne požiadal o odpustenie zmeškania lehoty. Správca dane dňa 04.08.2022 žalobcovi oznámil,\nže zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\n5. Správca dane vydal rozhodnutie číslo: 102020405/2022 zo dňa 18.07.2022 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za rok 2019 v sume\nXXX.XXX,XX eur a zároveň rozhodol o neuznaní vykázanej daňovej straty na dani z príjmov právnickej\nosoby za zdaňovacie obdobie 2019 v sume – XX.XXX,XX eura.\n6. Správca dane uviedol, že na základe predložených príjemiek a výdajok zo skladu zistil, že žalobca\nzaevidoval nákup 5292 ks a 563 kg použitých katalyzátorov v rôznych jednotkových cenách, a to\nod dodávateľov: (i) spoločnosť AUTOVRAKY s.r.o., so sídlom Nitrianska cesta 27, 917 00 Trnava,\nIČO: 34 141 707 (ďalej len „spoločnosť AUTOVRAKY“), (ii) spoločnosť AUTOVRAKOVISKO s.r.o.,\nso sídlom Priemyselná 2721/11, 900 27 Bernolákovo, IČO: 35 686 375 (ďalej len „spoločnosť\nAUTOVRAKOVISKO“), (iii) spoločnosť KAT Slovakia, s.r.o., so sídlom Obchodná 39, 811 06 Bratislava –\nmestská časť Staré Mesto (v kontrolovanom období aj so sídlom Rybničná 259, 951 22 Alekšince), IČO:\n51 976 749 (ďalej len „spoločnosť KAT Slovakia“) a (iv) A. B., s miestom podnikania Rázusova 800/12,\n949 01 Nitra, IČO: 467 966 22 (ďalej len „A. B.“). Správca dane zároveň konštatoval, že nakúpené\nkatalyzátory boli predané odberateľovi do iného členského štátu – spoločnosti KAT-RECYKLING GmbH,\nOT Eibau, Haupstraße 53, 027 39 Kottmar, v množstve 16 544 kg.\n7. Správca dane mal pochybnosti o tom, či sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak ako to bolo deklarované\nna predložených dokladoch, keďže žalobca deklaroval nákup katalyzátorov ako náhradných dielov\na predával katalyzátory ako odpad.\n8. Vo vzťahu k spoločnosti AUTOVRAKY a spoločnosti AUTOVRAKOVISKO správca dane považoval\nvýdavky za nákup tovaru od týchto dodávateľov za daňovo uznateľné. Vo vzťahu k spoločnosti KAT\nSlovakia a Stanislav Bila správca dane konštatoval, že výdavky za nákup tovaru od týchto dodávateľov\nneboli daňovo uznateľné.\n9. K spoločnosti KAT Slovakia správca dane uviedol, že k faktúram od tohto dodávateľa č. 10190001 až\n10190005 boli predložené dodacie listy č. DL-190001 až DL-190005 vystavené dodávateľom, na ktorých\nnie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom v mieste dodania uvedeného na faktúrach a dodacích\nlistoch. Neboli predložené prepravené doklady, ktoré by preukazovali prepravu predmetného tovaru od\ndeklarovaného dodávateľa do sídla daňového subjektu tak ako je to uvedené na prijatých faktúrach\na dodacích listoch. V sídle spoločnosti KAT Slovakia (Rybničná 259, 951 22 Alekšince) sa nachádzal\nschátralý rodinný dom, kde sa nikto nezdržiaval a na žiadnom mieste na nenachádzalo označenie\nspoločnosti KAT Slovakia.\n10. Spoločnosti KAT Slovakia boli v roku 2019 poukázané platby z účtu žalobcu za faktúry číslo\n10190001, 10190002, 10190003, 10190004 a 10190005 v celkovej výške XXX.XXX,XX eura a finančné\nprostriedky boli z bankového účtu vyberané v hotovosti a platobnou kartou z bankomatov; z pohybov\nna účte nie je možné zistiť, kto finančné prostriedky z účtu vyberal a bezhotovostné prevody z účtu\npre obchodných partnerov neboli zistené. Spoločnosť KAT Slovakia vo výpisoch z bankového účtu\nnedeklarovala bezhotovostné platby pre svojich dodávateľov.\n11. Správca dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly využil aj informácie zo spisu daňovej kontroly\nna zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie\nobdobia január 2019 a február 2019, a to za účelom zistenia a objasnenia skutočností o uskutočnení\ndeklarovaných nákupov tovaru od spoločnosti KAT Slovakia, a čom bol spísaný úradný záznam zo dňa\n18.11.2021. Predložené doklady, vyjadrenia daňového subjektu – žalobcu, odpovede na dožiadania,\n\nvýzvy a informácie získané správcom dane, nepovažoval správca dane za relevantný dôkaz o tom, že\ndeklarovaný tovar bol dodaný dodávateľom, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach. Skutočnosť, že\ndaňový subjekt má doklady od spoločnosti KAT Slovakia ešte nedokazuje, že dodávky boli realizované\nv zmysle predložených faktúr. Žalobca tak nepreukázal vynaloženie nákladov uvedených na faktúrach č.\n10190001, č. 10190002, č. 10190003, č. 10190004 a č. 10190005 v celkovej hodnote XXX.XXX,XX eur\nna daňové účely; nepredložil doklady preukazujúce reálne dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom,\nnebolo preukázané ako bol tovar od spoločnosti KAT Slovakia prepravený, akými vozidlami a na ktorý\nzberný dvor žalobcu.\n12. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi – A. B. správca dane uviedol, že podľa predložených\ndokladov žalobcu bol deklarovaný nákup katalyzátorov vo výške XXX,XX,XX eur a tieto katalyzátory\nboli následne predané ako odpad odberateľovi do Nemecka na ďalšie zhodnotenie v celkovej hodnoty\nXXX.XXX,XX eur. A. B. v preverovanom období vystavil a zaevidoval v kontrolnom výkaze faktúry\nč. 201901, 201902, 201903, 201904, 201905, 201906, 201907, 201908, 201909, 201910, 201911,\n201912, 201918, 201919, 201920, 201921 a 201922 pre žalobcu a spoločnosť KAT Slovakia. Správca\ndane následne zistil, že v roku 2019 boli na bankový účet A. B. zo strany žalobcu poukázané\nbezhotovostné platby v celkovej výške XXX.XXX,XX eur. Tieto finančné prostriedky boli vyberané\nv hotovosti a platobnou kartou z bankomatov. Nebolo možné zistiť, kto finančné prostriedky z bankového\núčtu vyberal.\n13. Správca dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly využil aj informácie zo spisu daňovej kontroly\nna zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie\nobdobia január 2019 a február 2019, a to za účelom zistenia a objasnenia skutočností o uskutočnení\ndeklarovaných nákupov tovaru od A. B., o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 18.11.2021.\nSúčasťou týchto informácií bola aj výpoveď deklarovaného dodávateľa, ktorý vo výpovedi uviedol, že\núdaje na predložených výdavkových pokladničných dokladoch, ktoré mali deklarovať výkup tovarov,\nnezodpovedajú skutočnosti a sám konkrétne osoby, od ktorých mal byť tovar nakúpený ani dátum\nnákupu, neidentifikoval. A. B. nepredložil žiadne dokumenty, ktorý by preukazovali realizácii výkupu\ntovaru a jeho prepravu žalobcovi.\n14. K dodávateľovi – A. B. tak správca dane konštatoval, že predložené doklady, vyjadrenia daňového\nsubjektu – žalobcu, odpovede na dožiadania, výzvy a informácie získané správcom dane nie sú\nrelevantným dôkazom o tom, že deklarovaný tovar bol dodaný dodávateľom, ktorý je uvedený\nna predmetných faktúrach. Skutočnosť, že daňový subjekt má doklady od A. B. ešte nedokazuje,\nže dodávky boli realizované v zmysle predložených faktúr. Správca dane konštatoval, že žalobca\nnepreukázal vynaloženie nákladov uvedených na faktúrach č. 201901, 201902, 201903, 201904,\n201905, 201906, 201907, 201908, 201909, 201910, 201911, 201912, 201918, 201919, 201920, 201921\na 201922 v celkovej hodnote XXX,XXX,XX eur na daňové účely.\n15. Správca dane tiež zdôraznil, že hoci žalobca deklaroval od spoločnosti KAT Slovakia a A. B.\nnákup použitých katalyzátorov vo väčšom rozsahu, nebolo preukázané, že sa jedná o subjekty, ktoré\nsú oprávnené nakladať s odpadom, a preto správca dane nemal za preukázané, že katalyzátory boli\nnakúpené od týchto dodávateľov.\n16. Správca dane následne uviedol, že aj napriek tomu, že žalobca požiadal o určenie termínu\nústneho pojednávania, v určenom termíne sa žalobca a ani jeho splnomocnený zástupca nedostavili,\nneospravedlnili sa a nový termín ústneho pojednávania so správcom dane nedohodli. Zároveň žalobca\nnepredložil dokumenty, požadované správcom dane v predmetnej výzve. Správca dane vo vzťahu k\nnávrhu žalobcu na vypočutie svedkov uviedol, že navrhnutí svedkovia (A. B., C. B. a A. B.) svojimi\nvýpoveďami v rámci predchádzajúcich konaní neodstránili pochybnosti správcu dane v tom smere, či\npredloženými faktúrami bolo dostatočne preukázané, že žalobca nadobudol faktúrami deklarovaný tovar\nod spoločnosti KAT Slovakia a podnikateľa A. B.. Z uvedeného dôvodu správca dane nevidel dôvod\npredvolať navrhnutých svedkov, keďže žalobca neuviedol, aké nové dôkazy by mohli byť výpoveďou\nsvedkov získané.\n17. K navrhnutému svedkom – D. B. ml. a A. B., správca dane uviedol, že žalobca neozrejmil, aké\ndôkazy by mohli svedkovia predložiť a aký vplyv by mala ich výpoveď na závery správcu dane, keď\nneboli predložené doklady o prevzatí a preprave tovaru , ktoré by mohli svedkovia verifikovať. Správca\ndane súčasne uviedol, že výpoveď týchto svedkov by mohla byť účelová vzhľadom k tomu, že sú\n\nv pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom. Správca dane tak nevidel dôvod predvolať navrhnutých\nsvedkov.\n18. Správca dane ďalej uviedol, že vyjadrenia žalobcu neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi,\npotvrdením prevzatia tovaru, dokladom o vážení, dokladmi a pod. Žalobca vykupoval katalyzátory,\nktoré sú odpadom a bol povinný v súlade s príslušným zákonom viesť a uchovávať evidenciu\no druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi a ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu\nštátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje. Žalobca evidenciu o druhoch\na množstve odpadov a o nakladaní s nimi správcovi dane nepredložil.\n19. Za spoločnosť KAT Slovakia boli predložené dodávateľské faktúry deklarujúce dodanie tovaru pre\nžalobcu, avšak preprava pre žalobcu zo spoločnosti KAT Slovakia nebola preukázaná, nebol predložený\nžiaden doklad preukazujúci prepravu tovaru, nebola predložená skladová evidencia zásob dodávateľa\nspoločnosti KAT Slovakia, pretože ju spoločnosť neviedla. Žalobca k prijatým faktúram od spoločnosti\nKAT Slovakia predložil dodacie listy, ktoré ale neboli potvrdené príjemcom tovaru, t. j. žalobcom.\n20. Výpoveď pani A. B., konateľky spoločnosti KAT Slovakia, vyhodnotil správca dane ako\nnedôveryhodnú, keďže nemala vedomosť o tom, že je spoločníkom tejto spoločnosti a ako konateľka\nspoločnosti nemala žiadnu vedomosť o tom, kto je splnomocneným zástupcom spoločnosti. Zároveň\nuviedla, že nemá vedomosti o tom, od koho bol tovar spoločnosti nakupovaný a ani komu bol predaný.\nSvedkyňa nemala žiadne vedomosti o obchodných aktivitách spoločnosti, ktorej bola konateľkou a touto\nvýpoveďou nebolo možné verifikovať ani skutočnosti známe z verejných listín.\n21. Svedok pána C. B. nevedel uviesť, akým motorovým vozidlom bola vykonaná preprava katalyzátorov\npri jeho predaji pre žalobcu a ani kto je ich vlastníkom. Ku kontrole neboli predložené doklady o preprave,\npotvrdené doklady o prevzatí tovaru, a teda svedeckou výpoveďou nebolo možné verifikovať pravdivosť\na hodnovernosť týchto listín.\n22. Za podnikateľa C. B. boli predložené dodávateľské faktúry deklarujúce dodanie tovaru pre\nžalobcu, avšak preprava tovaru pre žalobcu nebola preukázaná, nebol predložený žiaden doklad\npreukazujúci prepravu tovaru, nebola predložená skladová evidencia zásob dodávateľa. Dodacie listy\nneboli potvrdené príjemcom tovaru. Prijaté faktúry neboli uhradené na účet dodávateľa alebo boli\npoukázané na bankový účet iného majiteľa – A. B.. Faktúry boli vystavené v mene deklarovaného\ndodávateľa – A. B., ale platby boli poukázané na účet iného subjektu. Žalobca sa uspokojil s faktúrami\na dodacími listami, na ktorých bol ako dodávateľ uvedený A. B., ale tieto faktúry uhradil na účet\niného subjektu. Zaúčtovanie takýchto faktúr do daňových výdavkov v rámci obchodného vzťahu, ktorý\nnásledne preukazoval takýmito dokladmi, nebolo preukázané.\n23. Správca dane konštatoval, že skutočnosť, že deklarovaní dodávatelia žalobcu majú v účtovníctve\nzaúčtované faktúry ešte nie je dôkazom toho, že obchod medzi deklarovanými dodávateľmi a žalobcom\nsa uskutočnil. Správca dane dokazovaním zistil, že u dodávateľov žalobcu – spoločnosti KAT Slovakia\na A. B., nebolo možné preveriť realizáciu dodávok tak, ako to uviedli vo vydaných faktúrach.\nVypočutie osôb, ktoré mali byť zúčastnené pri predmetných obchodoch a boli osobami oprávnenými\nkonať za dodávateľské spoločnosti, nepreukázalo tvrdenia žalobcu. Žalobcovi sa nepodarilo odstrániť\npochybnosti správcu dane v tom smere, či predloženými faktúrami bolo dostatočne preukázané, že\nžalobca nadobudol faktúrami deklarovaný tovar od deklarovaných dodávateľov. Správca dane dospel\nk záveru, že žalobca nepreukázal vynaloženie nákladov (i) od spoločnosti KAT Slovakia vo výške\nXXX.XXX,XX eur a (ii) od A. B. vo výške XXX.XXX,XX eur.\n24. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 31.08.2022 (ďalej len\n„odvolanie“), ktorým napadol výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, a to\nz nasledujúcich dôvodov: (i) nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu, (ii) nesprávne vyhodnotenie\ndôkazov, (iii) porušenie práv žalobcu ako daňového subjektu, (iv) nedostatočné odôvodnenie a (v)\nnesprávne právne posúdenie.\n25. Žalobca uviedol, že tovar - katalyzátory – bol nakúpený ako použité katalyzátory, pričom tento\ntovar bol predávaný v rámci predmetu podnikania „Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému\nspotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).“ Žalobca mal za\n\nto, že na predaj použitého tovaru, ktorý bol dodaný kontrolovanými dodávateľmi, nie je potrebné mať\npovolenie vydané príslušným Okresným úradom, odborom životného prostredia.\n26. Žalobcovi nebolo zrejmé, u ktorého subjektu bola vykonávaná kontrola na zistenie oprávnenosti\nvrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019\na týmto bolo odňaté právo sa k tomuto zisteniu vyjadriť. Z obsahu uvedeného dôkazu vyplýva, že\n(i) bola potvrdená obchodná spolupráca žalobcu a spoločnosti KAT Slovakia, (ii) bolo potvrdené, že\nfaktúry vystavené spoločnosťou KAT Slovakia boli riadne zahrnuté do daňového priznania, (iii) A. B.\nako konateľka spoločnosti KAT Slovakia uviedla, že tovar bol nadobudnutý predchádzajúcim konateľom\nspoločnosti KAT Slovakia, (iv) predchádzajúci konateľ – C. B. označil najväčších dodávateľov a iné\npodrobnosti. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti KAT Slovakia – spoločnosti EKONOMU\ns.r.o., so sídlom Hlboká 1080/69, 949 01 Nitra, IČO: 46 508 341 (ďalej len „spoločnosť EKONOMU“)\nuviedol, že ak vznikli akékoľvek pochybnosti ohľadnom plnení medzi spoločnosťou KAT Slovakia\na spoločnosťou EKONOMU, správca dane mal vykonať kontrolu priamo v spoločnosti KAT Slovakia.\n27. Vo vzťahu k dodávateľovi – A. B. žalobca uviedol, že rozsah dokazovania bol nedostatočný, pričom\npoukázal na to, že správca dane pri údajnej nepreukázateľnosti uplatnených výdavkov vychádzal zo\nzistení z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za\nzdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019, pričom opomenul uviesť, u ktorého subjektu bola\nkontrola vykonávaná, a preto je tento dôkaz zmätočný. Zároveň uviedol, že z vykonaného dôkazu\nvyplývajú nasledujúce skutočnosti: (i) predmetom zdaniteľných obchodov od dodávateľa A. B. boli\nkatalyzátory – náhradný diel v rôznych množstvách, (ii) dodávateľ A. B. presne špecifikoval, akým\nspôsobom bol tovar kategorizovaný, akým spôsobom bola určovaná cena, uviedol, kde vykonával svoju\nčinnosť, popísal spôsob prepravy a pod., (iii) dodávateľ A. B. uviedol, že tovar kupoval od rôznych\nsubjektov, chodil po mestách a obciach, kde sa pýtal občanov, či nemajú tovar a (iv) mal uzatvorenú\nso žalobcom zmluvu o spolupráci. Súčasne žalobca uviedol, že všetky faktúry boli uhradené na účet\noznačený dodávateľom a je irelevantné, kto bol vlastníkom uvedeného účtu, keďže v tomto prípade ide\no dodávateľom určené miesto plnenia, na ktoré si žalobca svoje záväzky plnil. Zo strany predmetného\ndodávateľa bolo dostatočným spôsobom presne opísané, ako boli realizované zdaniteľné obchody, akým\nspôsobom tovar nadobudol a akým spôsobom tento tovar priviezol nielen k sebe na prevádzku, ale aj\nako bol tovar prepravený žalobcovi.\n28. Následne žalobca namietal, že správca dane v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, keď\nnevypočul ním navrhovaných svedkov.\n29. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca poukázal na ním vybrané ustanovenia Daňového\nporiadku a relevantnú judikatúru a uviedol, že správca dane pri zistení skutkového stavu vychádzal zo\nskutkového stavu zisteného v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njanuár 2019 a február 2019, a to napriek skutočnosti, že tieto daňové konania neboli skončené vydaním\nprávoplatného rozhodnutia.\n30. Žalobca zdôraznil, že daňový subjekt nezodpovedá za konanie tretej osoby, ktorej konanie nemohol\nnijako ovplyvniť a ani nemal o tomto jej konaní žiadnu vedomosť, ktoré skutočnosti správca dane\nžiadnym spôsobom neuvádzal ani nepreukázal.\n31. Správca dane postupoval v rozpore s § 3 ods. 3 v spojení s § 24 ods. 2 Daňového poriadku,\nskutkový stav nebol zistený v súlade so zákonom, čím trpí celé prvostupňové rozhodnutie. Správca\ndane vychádzal z dôkazov, zistených z daňových kontrol, predmetom ktorých je zistenie DPH za\nzdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019, avšak tento skutkový stav nebol zistený zákonne.\nŽalobca považoval odôvodnenie neuznania zdaniteľných obchodov, resp. nesplnenia podmienok pre\nuplatnenie nákladov za nedostačujúce a nepreskúmateľné. Skutkové okolnosti zistené správcom dane\nneposkytujú dostatočný podklad pre záver o nepriznaní práva na uplatnenie nákladov/výdavkov pri\nzistení základu dane z príjmov právnickej osoby. Súčasne uviedol, že Protokol neobsahoval všetky\nzákonom stanovené náležitosti, a preto nemohol byť zákonným podkladom. Žalobca navrhol, aby bolo\nprvostupňové rozhodnutie zrušené.\nII.\n\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n32. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol rozhodnutím číslo: 103209439/2022 zo dňa 24.11.2022\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n33. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že všetky príjmy a výdavky a taktiež\npodklady k DPH riadne viedol, zaevidoval do účtovných záznamov a naplnil požiadavky právnych\npredpisov, uvedené skutočnosti sa na základe vykonaného dokazovania nepotvrdili.\n34. K námietke žalobcu, že katalyzátory boli nakúpené ako odpad žalovaný uviedol, že žalobca bol ako\nprevádzkovateľ zariadenia na zber odpadov povinný viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve\nodpadov a o nakladaní s nimi a tiež ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy\nodpadového hospodárstva. Zároveň žalovaný poukázal na rozhodnutie o udelení súhlasu na zber\nodpadov, vydané príslušným okresným úradom, odborom životného prostredia.\n35. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca neposkytol správcovi dane vysvetlenie k spôsobu obstarania\ntovaru, pretože neozrejmil a nepreukázal, akým spôsobom a kým bol predmetný tovar prepravený\na akými vozidlami; nepreukázal, na ktoré zberné dvory bol tovar vyskladnený a rovnako neposkytol\nvierohodné, resp. overiteľné vysvetlenie k spôsobu využitia predmetného tovaru na daňové účely\n– t. j., že tovar nadobudol za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov,\nkeďže v dôsledku neúplne vedených skladových kariet nepreukázal, že všetky zaúčtované náklady na\nobstaranie tovaru majú vecnú súvislosť so zdaniteľnými príjmami. Nedostatok dôkazných prostriedkov\nvo vzťahu k žalobcom deklarovanému nákupu tovaru od dodávateľov neodstránil žalobca ani na základe\nvýzvy zo dňa 14.02.2022. S odkazom na uvedené vyhodnotil žalovaný námietku žalobcu o tom, že mu\nbolo odňaté právo relevantne sa vyjadriť k zisteniam správcu dane ako neopodstatnenú.\n36. Žalovaný uviedol, že nesprávne vedeným účtovníctvom v súvislosti s obstaraním tovaru od\ndodávateľov – spoločnosti KAT Slovakia a A. B., teda nepreukazne evidovaným stavom tovaru/zásob,\nako aj nepredložením dostatku dôkazov, sám žalobca prispel k situácii znemožňujúcej preverenie\nreálneho základu faktúrami deklarovaného nákupu tovaru a jeho následného použitia na daňové účely\npodľa § 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej\nlen „Zákon o dani z príjmov“). § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov stanovuje podmienky, ktoré musia byť\npre uznanie výdavku (nákladu) za daňový výdavok (náklad) bezpodmienečne splnené. Popri predložení\núčtovných dokladov a ich evidovaní v účtovnej evidencii je ďalšou zásadnou podmienkou, ktorá musí byť\nbezpodmienečne splnená, reálne preukázanie dodania tovaru dodávateľmi uvedenými na predložených\núčtovných dokladoch, čo však podľa žalovaného nebolo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho\nkonania preukázané. Dôkazné bremeno, ktoré je na strane daňového subjektu, ktorý si uplatňuje svoje\npráva v zmysle ustanovení Zákona o dani z príjmov, by bolo splnené vtedy, ak by preukázal, že mu bol\ntovar dodaný nielen predložením faktúr, ale aj potvrdením dodania tovaru dodávateľmi uvedenými na\nfaktúrach.\n37. Žalovaný zdôraznil, že zaplatenie faktúr, ich zaúčtovanie ešte nedokazuje skutočnosť, že plnenie\nsa uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Faktúra ako doklad slúži na zaplatenie, avšak všetky\núdaje v nej uvedené musia byť preukázateľné v súlade s ustanoveniami Zákona o dani z príjmov\na ostatných právnych predpisov. Výsledky vykonaného dokazovania viedli k jedinému záveru, že\nžalobca nepreukázal opodstatnenosť zaúčtovania nakúpeného tovaru do nákladov, čím nepreukázal\nvecnú súvislosť so zdaniteľnými príjmami. Rozhodujúce pre posúdenie uznateľnosti predmetných\nvýdavkov bolo to, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení nákupu\nod dodávateľov a ich opodstatnenosť zaúčtovania do nákladov. Nepreukázanie tvrdených skutočností\nje neunesením dôkazného bremena na strane daňového subjektu, ktorého následkom je neuznanie\ntvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi následkami. Na základe vykonanej\ndaňovej kontroly a dokazovania sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane, keď neuznal žalobcovi\nza daňové výdavky sumu vo výške XXX.XXX,XX eur.\n38. K tvrdeniu žalobcu, že nezodpovedá za konanie tretej osoby žalovaný uviedol, že pokiaľ si\ndaňový subjekt uplatňuje daňové výdavky preukázateľným spôsobom, tak je na ňom samotnom, aby\nsi zabezpečil pre potreby daňovej kontroly dôkazy tak, aby nevznikli pochybnosti o hodnovernosti\npredkladaných dokladov a uskutočnení obchodných transakcií. Ak tak daňový subjekt nepostupuje, je\n\npovinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov. Žalobca nepredložil také dôkazy\na vysvetlenia, a to ani v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania, ktorými by\nvyvrátil pochybnosti správcu dane o uskutočnení fakturovaného tovaru.\n39. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, žalovaný uviedol, že zásada\nobjektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane\nviesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\nDokazovanie slúži až na následnú verifikáciu. Z vykonaného dokazovania mal žalovaný za zrejmé, že\npri žalobcom predložených dokladoch absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje neodstránené\npochybnosti o preukázateľne vynaložených výdavkoch za prijaté sporné plnenia od dodávateľov, na\nzáklade ktorých si žalobca uplatnil daňové výdavky znižujúce základ dane z príjmov za kontrolované\nzdaňovacie obdobie, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom.\n40. Vo vzťahu k námietke, že správca dane vyvodil svoje závery s odkazom na zistenia oprávnenosti\nvrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019,\nžalovaný uviedol, že správca dane nevychádzal len z inej daňovej kontroly, ale aj z dokazovania\nvykonaného počas výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty, pričom dané daňové kontroly za\nzdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019 boli vykonané u žalobcu. Samotný žalobca na viacerých\nmiestach odvolania poukazuje na vykonanú daňovú kontrolu a odkazuje na správcu dane, ktorý nahliadol\ndo spisov z daných daňových kontrol, kedy mal možnosť zistiť aj skutočnosť, že náhodným výberom\nmali byť vypočutí dodávatelia dodávateľa A. B. (E. F., G. H., I. C., J. K., H. D., L. M.), ktorí si neprevzali\npredvolania, čím podľa žalobcu správca dane postupoval v rozpore s § 20 ods. 2 Daňového poriadku.\nSprávca dane nevychádzal z uvedených dôkazov a ani nevychádzal z výpovede D. B..\n41. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku, že sa správca dane nevysporiadal s návrhom na\nvypočutie svedkov – D. B. ml. a N. B.. Správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí jednoznačne\nvysporiadal s tým, prečo nevidel dôvod na vypočutie týchto svedkov.\n42. K námietke, v rámci ktorej žalobca odkazoval na viaceré rozsudky týkajúce sa dôkaznej povinnosti,\nnajmä na dani z pridanej hodnoty a týkajúce sa podvodného konania, žalovaný uviedol, že predmetom\ndaňovej kontroly nebola daň z pridanej hodnoty, ale daň z príjmov právnickej osoby, ktorá má iný právny\nrežim. Nie je možné zamieňať podmienky na odpočítanie DPH a podmienky na uplatnenie daňových\nvýdavkov na účely dane z príjmov, pretože ide o dva odlišné druhy daní, upravené samostatnými\nprávnymi predpismi, v ktorých sú autonómne definované jednotlivé zákonné podmienky a kritériá\nposudzovania jednotlivých nárokov, ktoré nemožno zamieňať, či analogicky aplikovať, keď sa jednotlivé\nprávne inštitúty či definície nezhodujú.\n43. Tvrdenie žalobcu, že Protokol neobsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti žalovaný\npovažoval za nedostatočne konkretizované a preukázané tak, aby bolo možné na základe súboru\nobjektívnych, presne označených dôkazov posúdiť, v čom podľa žalobcu nesprávne skutkové a právne\nposúdenie veci spočíva. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane pri jeho vydaní\npostupoval podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku a Zákona o dani z príjmov.\n44. K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho vyhodnotenia dôkazov získaných počas daňovej kontroly\nžalovaný uviedol, že táto je neopodstatnená, keďže správca dane vychádzal z dôkazov, ktoré boli\nzískané zákonným spôsobom, tieto vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pritom prihliadol\nna všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n45. K namietanej nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane\npreukázané kontrolné zistenia detailne opísal, všetky získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo\nvzájomnej súvislosti, uviedol použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval a zaoberal sa\nnámietkami žalobcu. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je zrozumiteľné a v dostatočnej miere\nreflektuje na § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Z prvostupňového rozhodnutia sa možno dozvedieť, akým\nspôsobom relevantné skutočnosti správca dane vyhodnotil, o čom konkrétne skutkové zistenie svedčí.\nSprávca dane stanovil pevné hranice a pravidlá dokazovania, mal jasnú predstavu o tom, preukázanie\nakých konkrétnych skutočností sleduje, dbal na to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade s platnou\n\nprávnou úpravou a následne zo získaných dôkazov vyvodil logické a presvedčivé závery, ktoré sú\nsúčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.\nIII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n46. Žalobca podal dňa 25.01.2023 na Krajský súd v Trnave všeobecnú správnu žalobu zo dňa\n25.01.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou napadol napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie,\na tieto navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie namietajúc, že: (i) napadnuté rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov, (iii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci a (iv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n47. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu žalobca uviedol, že správca dane napriek opakovanej\nsnahe nezohľadnil všetky okolnosti týkajúce sa zdaniteľných obchodov. Žalobca evidoval nákup 5292\nks a 563 kg použitých katalyzátorov v rôznych jednotkových cenách od dodávateľov – spoločnosti\nAUTOVRAKY, spoločnosť AUTOVRAKOVISKO, spoločnosť KAT Slovakia a A. B. s tým, že tovar bol\nnakúpený ako použité katalyzátory, pričom tento tovar bol predávaný v rámci predmetu podnikania „Kúpa\ntovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom\nživnosti (veľkoobchod).“ Na predaj použitého tovaru, ktorý bol dodaný kontrolovanými dodávateľmi, nie je\npotrebné mať povolenie vydané príslušným Okresným úradom, odborom životného prostredia. Zároveň\nmal žalobca za to, že je nepochybné, že daný tovar bol dodaný odberateľovi do iného členského štátu.\n48. Žalobcovi nebolo zrejmé, u ktorého subjektu bola vykonávaná kontrola na zistenie oprávnenosti\nvrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019\na týmto bolo odňaté právo sa k tomuto zisteniu vyjadriť. Z obsahu uvedeného dôkazu vyplýva, že\n(i) bola potvrdená obchodná spolupráca žalobcu a spoločnosti KAT Slovakia, (ii) bolo potvrdené, že\nfaktúry vystavené spoločnosťou KAT Slovakia boli riadne zahrnuté do daňového priznania, (iii) A. B.\nako konateľka spoločnosti KAT Slovakia uviedla, že tovar bol nadobudnutý predchádzajúcim konateľom\nspoločnosti KAT Slovakia, (iv) predchádzajúci konateľ – C. B. označil najväčších dodávateľov a iné\npodrobnosti. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti KAT Slovakia – spoločnosti EKONOMU\nuviedol, že ak vznikli akékoľvek pochybnosti ohľadnom plnení medzi spoločnosťou KAT Slovakia\na spoločnosťou EKONOMU, správca dane mal vykonať kontrolu priamo v spoločnosti KAT Slovakia.\n49. Vo vzťahu k dodávateľovi – A. B. žalobca uviedol, že rozsah dokazovania bol nedostatočný, pričom\npoukázal na to, že správca dane pri údajnej nepreukázateľnosti uplatnených výdavkov vychádzal zo\nzistení z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti za\nzdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019, pričom opomenul uviesť, u ktorého subjektu bola\nkontrola vykonávaná, a preto je tento dôkaz zmätočný. Zároveň uviedol, že z vykonaného dôkazu\nvyplývajú nasledujúce skutočnosti: (i) predmetom zdaniteľných obchodov od dodávateľa A. B. boli\nkatalyzátory – náhradný diel v rôznych množstvách, (ii) dodávateľ A. B. presne špecifikoval, akým\nspôsobom bol tovar kategorizovaný, akým spôsobom bola určovaná cena, uviedol, kde vykonával svoju\nčinnosť, popísal spôsob prepravy a pod., (iii) dodávateľ A. B. uviedol, že tovar kupoval od rôznych\nsubjektov, chodil po mestách a obciach, kde sa pýtal občanov, či nemajú tovar a (iv) mal uzatvorenú\nso žalobcom zmluvu o spolupráci. Súčasne žalobca uviedol, že všetky faktúry boli uhradené na účet,\noznačený dodávateľom a je irelevantné, kto je vlastníkom uvedeného účtu, keďže v tomto prípade ide\no dodávateľom určené miesto plnenia, na ktoré si žalobca svoje záväzky plnil. Žalobca mal za to, že\nzo strany predmetného dodávateľa bolo dostatočným spôsobom presne opísané, ako boli realizované\nzdaniteľné obchody, akým spôsobom tovar nadobudol a akým spôsobom tento tovar priviezol nielen\nk sebe na prevádzku, ale aj ako bol tovar prepravený žalobcovi.\n50. Žalobca ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď správca dane nevypočul\nžalobcom navrhovaných svedkov – D. B. H., N. B., A. B., C. B., A. B.. Správca dane uvedené\ndôkazy nevykonal, a to bez toho, aby sa dostatočným spôsobom s týmito návrhmi vysporiadal, či\nuž v prvostupňovom rozhodnutí alebo následne v napadnutom rozhodnutí. Žalobca nemal možnosť\novplyvniť, kto sú dodávatelia A. B. a akú evidenciu o nich vedie. Správca dane mal zistiť možnosti\ndoručenia predvolaní svedkom na výsluch a až po zistenom závere pokračovať v konaní.\n\n51. V priebehu konania neboli úplne a dostatočne zistené skutkové okolnosti, a preto takto\nnazhromaždené dôkazy neposkytujú dostatočný podklad pre prijaté závery správcu dane a napadnuté\nrozhodnutie je potrebné vnímať ako predčasne vydané, čo vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu\na konania správcu dane v rámci dokazovania v priebehu daňovej kontroly.\n52. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca poukázal na ním vybrané ustanovenia Daňového\nporiadku a relevantnú judikatúru a uviedol, že správca dane vychádzal zo skutkového stavu zisteného\nv rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019,\na to napriek skutočnosti, že tieto daňové konania neboli skončené vydaním právoplatného rozhodnutia.\n53. Následne žalobca poukázal na rozhodnutia ohľadom práva na odpočet dane a na podmienky, kedy\nmôže byť toto právo zamietnuté. Uviedol, že daňový subjekt nezodpovedá za konanie tretej osoby, ktorej\nkonanie nemohol nijako ovplyvniť a ani nemal o tomto jej konaní žiadnu vedomosť, ktoré skutočnosti\nsprávca dane žiadnym spôsobom neuvádzal ani nepreukázal.\n54. Správca dane postupoval v rozpore s § 3 ods. 3 v spojení s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, skutkový\nstav nebol zistený v súlade so zákonom. Správca dane vychádzal z dôkazov, zistených z daňových\nkontrol, predmetom ktorých bolo zistenie DPH za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019,\navšak tento skutkový stav nebol zistený zákonne. Vzhľadom na to, že konaní žalovaného nedošlo\nk odstráneniu uvedených vád konania správcu dane, nemožno akceptovať právne posúdenie a postup\nžalovaného, nakoľko úlohou tohto nadriadeného orgánu bolo nezákonný stav odstrániť, resp. uložiť\npovinnosť odstrániť tento nezákonný stav.\n55. Žalobca poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje riadny výrok, a to z dôvodu, že\nvýrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje podstatné a zákonom obligatórne určené náležitosti, čím\nsa žalovaný vôbec nezaoberal. S poukazom na § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku uviedol, že\nvýrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje výrok o náhrade nákladov správy daní, ktoré v konaní\nnepochybne vznikli. Výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje žalobcom citované a zákonom\nobligatórne ustanovené náležitosti, je zmätočný a v konečnom dôsledku je výroková časť napadnutého\nrozhodnutia nezrozumiteľná, poznačená vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti.\n56. Vzhľadom na postup správca dane nepostupoval v zmysle Daňového poriadku, Zákona o dani\nz príjmov a judikatúry súdov Slovenskej republiky. Žalobca sa opakovane snažil preukázať splnenie\npovinností pre akceptovanie výdavkov vynaložených vo vzťahu k dodávateľom – spoločnosti KAT\nSlovakia a A. B., avšak správca dane nevykonal žiaden dôkaz po tom ako žalobcovi oznámil, že ním\npreukázané tvrdenia sú nedostatočné, nedoplnil dokazovanie, a teda neúplne zistil skutkový stav. Postup\nžalovaného, ako aj správcu dane bol v rozpore so zásadou zákonnosti a zistenie skutkového stavu\nžalovaným a Správcom dane je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V napadnutom rozhodnutí\na v prvostupňovom rozhodnutí absentuje vyhodnotenie dôkazov, a preto je napadnuté rozhodnutie\nnepreskúmateľné.\nIV.\nVyjadrenie žalovaného\n57. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 13.03.2023 (ďalej len „vyjadrenie“) tak, že žalobu\nnavrhol ako nedôvodnú zamietnuť.\n58. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že v prípade spoločnosti\nAUTOVRAKY a spoločnosti AUTOVRAKOVISKO nebol spochybnený nákup tovaru. Spochybnený bol\nnákup katalyzátorov od spoločnosti KAT Slovakia a A. B. z dôvodu, že v celom konaní sa nepreukázalo\nich obstaranie a následne zaúčtovanie v skladovej evidencii žalobcu, ktorá bola vedená formou\nskladových kariet. Žalobca deklaroval nákup tovaru ako nákup náhradných dielov, ku ktorým boli\npripojené dodacie listy, z ktorých však nebolo zrejmé, kto tovar odovzdal, kto prijal a na ktorý zberný\ndvor žalobcu. Z predložených dokladov nebolo možné zistiť potrebné informácie. Obstaranie tovaru sa\nnepreukázalo ani na základe výpovedí svedkov.\n\n59. Žalovaný mal za to, že žalobca neposkytol vysvetlenie k spôsobu obstarania tovaru, pretože\nneozrejmil a nepreukázal, akým spôsobom a kým bol predmetný tovar prepravený, akými vozidlami.\nĎalej nepreukázal, na ktoré zberné dvory bol tovar vyskladnený a rovnako neposkytol vierohodné\nvysvetlenie k spôsobu využitia predmetného tovaru na daňové účely.\n60. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaný uviedol, že správca dane vychádzal pri\nsvojom rozhodovaní z ustanovení príslušných právnych predpisov, na základe ktorých nebolo možné\nprijať záver o opodstatnenom zaúčtovaní nakúpeného tovaru do daňových výdavkov. Správca dane\nnezaložil svoje rozhodnutie na nedostatkoch z pohľadu dane z pridanej hodnoty a ani na nedostatkoch\nzistených u dodávateľov žalobcu. Zároveň žalovaný uviedol, že nie je možné si zamieňať podmienky\nna odpočet DPH a podmienky na uplatnenie daňových výdavkov na účely dane z príjmov, nakoľko sa\njedná o dva odlišné druhy daní.\n61. K nesprávnemu výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že v zmysle § 12 Daňového\nporiadku dochádza pri správe daní k vzniku určitých nákladov, či už na strane správcu dane alebo\ndaňového subjektu, pričom musí byť stanovené, kto ich zaplatí. Náklady v určitých prípadoch znáša\nsprávca dane a v určitých daňový subjekt. Prvostupňové rozhodnutie však nebolo rozhodnutím, ktorým\nby sa rozhodovalo o nákladoch správy daní, a preto nebolo dôvodné, aby obsahovalo odkaz na § 12\nDaňového poriadku.\n62. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane na strane 2 prvostupňového rozhodnutia poukázal na\nnedostatky vedenia skladovej evidencie formou skladových kariet, z ktorých zistil, že skladové ceny\njednotlivých skladových položiek predstavovali nákupné ceny podľa jednotlivých prijatých faktúr, ale\nneobsahovali údaje o typovom druhu nakúpeného tovaru. Správca dane zistil, že prehľad obratov\ntovarov obsahoval celkovú hodnotu prijatého a vydaného tovaru v skladových cenách podľa skladových\nkariet za rok 2019, ale pohyb tovaru na skladových kartách v množstevných jednotkách nebol\npredložený. Bola predložená Inventúra skladov s nulovými zostatkami podľa jednotlivých skladov\na k 31.12.2019 neboli vykázané zostatky na účtoch. Správca dane poukázal aj na výdavky a príjemky\nzo skladu, ako aj na obchodnú maržu v roku 2019. Žalovaný tak mal za to, že nebolo preukázané, kedy\na v akom množstve boli predané nakúpené katalyzátory, inak povedané, či v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí súviseli so zdaniteľnými príjmami.\n63. Žalovaný považoval námietky žalobcu za takmer zhodné s námietkami prednesenými\nv predchádzajúcom konaní, bez vplyvu na vecnú stránku napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že\nprvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie netrpia vadami, ktoré by mohli mať vplyv na ich\nzákonnosť.\n64. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.\n65. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.: 14S/9/2023-146 zo dňa 23.03.2023, bol žalobe priznaný\nodkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.\nV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n66. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného\nzriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy\nzačnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná\nprávna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu\nv Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným spôsobom pridelená senátu 4S a je vedená\npod sp. zn.: TT-14S/9/2023.\n67. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\n\nžalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná\na s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom\ndo 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ju zamietol.\n68. Správny súd v Bratislave vec verejne prejednal a rozsudok vyhlásil na pojednávaní, ktoré bolo\nnariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 11.10.2023, keďže bola splnená podmienka uvedená\nv § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n69. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n70. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n71. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n72. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n73. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci je, na podklade žalobných bodov preskúmať, či\nžalobca splnil všetky podmienky pre uznanie daňových výdavkov, najmä či preukázal dodanie tovaru\na vynaloženie nákladov (výdavkov) na dosiahnutie, zaistenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov, t.\nj. či tieto náklady možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov\na či správca dane a následne žalovaný postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a viedli\ndaňové konanie v súlade so zásadami správy daní.\n74. Správny súd námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu vyhodnotil ako nedôvodnú.\nNemožno sa stotožniť so žalobcom, že v rámci daňovej kontroly podal podrobné vysvetlenia k priebehom\nobchodov tak, aby boli naplnené podmienky pre uznanie daňových výdavkov. Žalobca v priebehu\ndaňovej kontroly, a to ani po výzve nepredložil správcovi dane relevantné doklady, ktoré by potvrdili ním\ntvrdené skutočnosti, a teda si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia. Zároveň žalobcom predložené dôkazy\nnepreukázali existenciu dodaných tovarov zo strany spoločnosti KAT Slovakia a A. B..\n75. Správny súd zdôrazňuje, že v rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na\nsprávne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so\nsvojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, s tým, že správca dane\nposudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie. Výsledkom daňovej kontroly\nje protokol obsahujúci zistenia správcu dane. V rámci vyrubovacieho konania sa reaguje na pripomienky\nk zisteniam uvedeným v protokole. V rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť\nkonkrétne sporné skutočnosti, ktoré vystali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane,\npričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania vo vyrubovacom konaní (k tomu napr.\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022).\nSprávny súd s odkazom na priebeh daňovej kontroly, dospel k záveru, že žalobca si v rámci daňovej\nkontroly nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, a správny súd tak nevzhliadol žiadne pochybenia zo strany\nsprávcu dane. Žalobca bol vyzývaný na predloženie dôkazov a na naplnenie charakteru daňovej kontroly.\nKeďže tak nevykonal, správca dane postupoval v súlade s charakterom daňovej kontroly a vykonal\ndokazovanie na základe ním získaných dôkazov. Zo strany správcu dane tak v tomto smere k pochybeniu\nnedošlo.\n76. V zmysle ustálenej judikatúry je kvalifikovaným daňovým výdavkom len taký výdavok, ktorý bol\nskutočne vynaložený, bol vynaložený v súvislosti s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných\npríjmov a ktorý daňovník účtoval v účtovníctve. Daňový subjekt, ktorý o náklade účtuje v účtovníctve\na následne ho zahrnie aj do daňového priznania, je povinný v prípade dôvodných pochybností\n\nsprávcu dane preukázať, že ho skutočne vynaložil (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn.: 8Sžf/32/2014 zo dňa 19.11.2015, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:\n2Sžf/74/2016 zo dňa 22.11.2018, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžf/20/2016\nzo dňa 12.07.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Sžf/34/2015 zo dňa\n22.02.2017). Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového\nsubjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet\ndôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý\nv rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžf/119/2013 zo dňa 06.05.2014).\n77. Nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienok. Musí\nísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný.\nBezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených\nvýdavkov správcom dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžf/32/2014 zo\ndňa 19.11.2015). Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že daňovník hodnoverným\nspôsobom nevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom\nstanovené, teda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a služieb, a ich vecnú\nsúvislosť, ako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve\nosobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre, tak nesplnil podmienky pre priznanie daňových výdavkov.\nSplnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je\nsíce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady\nvšak musia byť obrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného na daňových dokladoch\na musia byť skutočne svojím účelovým určením potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\npríjmov daňovníka v predmete jeho podnikania. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného\nprípadu faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb /\ntovarov na daňové účely nepostačujúce.\n78. Daňový subjekt v daňovom konaní nesie daňové bremeno, z ktorého vyplýva dôkazná povinnosť\npredložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Daňový subjekt je povinný preukázať\nreálnosť plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými dokladmi a za tým účelom si\nobstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukázali poskytnutie tvrdených služieb s tým,\nže správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane,\nk čomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Ak správca dane\npri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte vyvrátiť spochybnenie\npôvodných dôkazov správcom dane predložením či navrhnutím ďalších dôkazov. Týmto spôsobom\ndochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom.\n79. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že výdavky, ktoré si vo vzťahu k dodávateľom\nKAT Slovakia a A. B. uplatnil, boli výdavkami, ktoré boli skutočne vynaložené, boli vynaložené\nv súvislosti s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov a ktorý daňovník účtoval\nv účtovníctve. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že ním deklarované výdavky boli skutočne\nvynaložené. Skutočnosť, že predaj použitého tovaru, ktorý bol žalobcovi dodaný, má súvis s predmetom\npodnikania „kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným\nprevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod“)“, sama o sebe neznamená, že žalobca preukázal, že\nním deklarované výdavky boli skutočne vynaložené. Odkaz na voľnú živnosť žiadnym spôsobom\nnepreukazuje/nedokazuje, že boli splnené materiálne podmienky pre uznanie daňových výdavkov.\nOdkaz na voľnú živnosť predstavuje len formálnu podmienku pre uznanie daňového výdavku, avšak\nnepreukazuje skutočné, reálne dodanie tovaru tak, ako to predpokladá aj súdna prax. Zároveň správny\nsúd uvádza, že ako zo žaloby, tak ani z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca vo vzťahu\nk tejto voľnej živnosti preukázal reálne dodanie tovaru.\n80. Správny súd vo vzťahu k spoločnosti KAT dospel k záveru, že ani žalobcom tvrdené skutočnosti\n(potvrdená spolupráca žalobcu a tohto dodávateľa; faktúry vystavené spoločnosťou KAT Slovakia\nboli riadne zahrnuté do daňového priznania; svedkyňa A. B. uviedla, že tovar bol nadobudnutý\npredchádzajúcim konateľom; svedok C. B. označil dodávateľov a podrobnosti) nepotvrdzujú, že žalobca\n\npreukázal, že výdavky boli skutočne vynaložené. Žalobcom prezentované skutočnosti sú všeobecné,\nbez akéhokoľvek dostatočného preukázania požadovaných skutočností – vynaloženia výdavkov. Ako\npoukázal správny súd vyššie, len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou,\nprípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb a tovarov na daňové\núčely nepostačujúce. Žalobca podľa záverov správneho súdu poukázal len na formálne skutočnosti, bez\npreukázania skutočného nadobudnutia tovarov.\n81. Rovnako zistenia týkajúce sa pána A. B., a to že (i) predmetom zdaniteľných obchodov od tohto\ndodávateľa boli katalyzátory, (ii) dodávateľ presne špecifikoval kategorizáciu tovaru, (iii) uviedol, že\ntovar kupoval od rôznych subjektov a (iv) mal uzatvorená zmluvu o spolupráci, nepreukazujú, že\nvýdavky boli skutočne vynaložené. Žalobcom prezentované skutočnosti sú všeobecné, bez akéhokoľvek\ndostatočného preukázania požadovaných skutočností. Správny súd má za to, že skutočnosť, že A.\nB. kupoval tovar od rôznych subjektov a poukázal na jeho kategorizáciu, sama o sebe nepreukazuje\ndôvodnosť výdavkov na strane žalobcu, keďže sa jedná o skutočnosti, viažuce sa k A. B.. Zároveň ani\npoukázanie na uzatvorenú zmluvu o spolupráci nepreukazuje dôvodnosť vynaložených výdavkov na\nstrane žalobcu. Ako poukázal správny súd vyššie, len formálne doloženie uskutočnenia obchodného\nprípadu faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb\na tovarov na daňové účely nepostačujúce. Žalobca podľa názoru správneho súdu poukázal len na\nformálne skutočnosti, bez preukázania skutočného nadobudnutia tovarov.\n82. Správny súd sa nestotožnil ani s opakovaným tvrdením žalobcu o tom, že správca dane opomenul\nuviesť, u ktorého daňového subjektu bola kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného\nodpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019 vykonávaná. Ako vyplýva\nz prvostupňového rozhodnutia, napr. na strane 7 prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol,\nže „správca dane vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného\nodpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019, v priebehu ktorej správca dane vyzval\ndaňový subjekt...“ Z obsahu prvostupňového rozhodnutia a vo vzťahu k samotnému konceptu tohto\nprvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že daňovým subjektom sa myslí žalobca. Žalovaný následne\nv napadnutom rozhodnutí, napr. na strane 28 napadnutého rozhodnutia uviedol: „rovnako má odvolací\norgán za preukázané, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu alebo\njeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019 bola vykonaná u kontrolovaného daňového\nsubjektu...“ Z obsahu a konceptu napadnutého rozhodnutia je tak zrejmé, že sa jedná o daňové kontroly\nvykonané u žalobcu. Nedôvodnosť tohto žalobného bodu je zároveň zrejmá aj z toho, že samotný\nžalobca na viacerých miestach v žalobe (napr. na strane 6 žaloby – posledný odsek) poukázal na\nvykonané daňové kontroly. Žalobca tak mal nepochybne vedomosť o tom, u akého subjektu bola daňová\nkontrola za predmetné zdaňovacie obdobie vykonaná.\n83. Správny súd v ďalšom neprihliadal na žalobný bod týkajúci sa spoločnosti EKONOMU, keďže táto\nspoločnosť nebola v rámci predmetnej daňovej kontroly kontrolovaná a zároveň správca dane žiadnym\nspôsobom nepreveroval vzťah žalobcu a spoločnosti EKONOMU. Zo žaloby zároveň nie je zrejmé, v čom\nmá tento žalobný bod súvis s prejednávanou vecou. Žalobca poukázal na všeobecné tvrdenie, že je\n„žiaduce vykonať daňovú kontrolu priamo u dodávateľa KAT Slovakia, s.r.o.“, a to bez toho, aby tento\nžalobný bod akýmkoľvek relevantným spôsobom bližšie odôvodnil.\n84. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu o tom, že všetky faktúry boli uhradené\nbezhotovostným prevodom na bankový účet označený A. B., ktorý bol dojednaným miestom plnenia.\nSprávny súd nespochybňuje, že žalobca plnil na miesto plnenia, ktoré bolo určené dodávateľom. Avšak\nsamotná úhrada faktúry predstavuje znova len formálnu náležitosť uznateľnosti výdavku; samotné\nvystavenie faktúry a jej úhrada totižto bez ďalšieho relevantného dokladu nepreukazuje skutočné\ndodanie tovaru (teda materiálne splnenie podmienky uznateľnosti výdavku), a teda naplnenie všetkých\npodmienok na uznanie daňového výdavku. Samotná úhrada faktúry na uznanie daňového výdavku\nnepostačuje.\n85. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou týkajúcou sa nevykonania výsluchov žalobcom\nnavrhovaných svedkov. Vychádzajúc z prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia správny\nsúd konštatuje, že ako správca dane, tak aj žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadali s návrhmi\nna doplnenie dokazovania a tieto správne vyhodnotili. Oba orgány verejnej správy v rozhodnutiach\nuviedli, na základe akého dôvodu nepristúpili k výsluchu navrhovaných svedkov. Žalovaný rovnako\n\ndostatočným a rozumným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nepristúpil k výsluchu svedkov. Tento\nzáver žalovaného je logický a nevymyká sa z hraníc logického uvažovania. Tu správny súd zdôrazňuje,\nže správca dane nevykonáva dokazovanie až do času, kým sa nepreukážu všetky tvrdenia deklarované\ndaňovým subjektom. Naopak, správca dane verifikuje tvrdenia daňového subjektu a postupuje v súlade\nso zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Postupu správcu dane a žalovaného v tomto smere niet čo\nvytknúť.\n86. K výsluchu svedkov sa vyjadril aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí (napr. strana 22,\nstrana 24), pričom rovnako odôvodnenie správcu dane sa nevymyká zásadám logického uvažovania.\nSprávca dane dostatočným spôsobom uviedol, ako vyhodnotil svedecké výpovede a prečo nepristúpil\nk ďalším výsluchom. Zároveň správny súd poukazuje, že samotný žalobca uviedol, že pri navrhnutých\nsvedkoch boli predvolania buď nedoručené v odbernej lehote alebo boli vrátené s poznámkou „adresát\nneznámy“. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane\nviesť dokazovanie. Aplikácia voľného hodnotenia dôkazov, ktoré prislúcha správcovi dane, znamená,\nže je na správcovi dane posúdiť a rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie\na túto skutočnosť náležite odôvodní. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu správny súd uvádza, že\nsprávca dane pri vykonaní dokazovania nevybočil zo zákonných medzí, vec prejednal a svoje závery\nohľadom nevykonania výsluchu daných svedkov dostatočným spôsobom odôvodnil, a preto nemožno\nžalobcovu námietku vyhodnotiť ako dôvodnú.\n87. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu správny súd uvádza, že v obsahu\nžaloby žalobca citoval ním vybrané ustanovenia Daňového poriadku a ním vybranú judikatúru, avšak\nbez akéhokoľvek konkrétneho prepojenia k uplatnenému žalobnému bodu a uvedenia, ako sa prejavilo\nnesprávne právne posúdenie veci v napadnutom rozhodnutí alebo v prvostupňovom rozhodnutí. Tu\nsprávny súd uvádza, že žalobný bod musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol\nvôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Keďže žalobca na uvedených častiach žaloby len citoval vybrané\nustanovenia právnych predpisov a judikatúru, správny súd vyhodnotil túto časť žalobného bodu ako\nvšeobecnú a nekonkrétnu, a preto aj nedôvodnú. Bolo povinnosťou žalobcu, zastúpeného právnym\nzástupcom, aby svoj žalobný bod dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum\nnapadnutého rozhodnutia v kontexte uplatneného žalobného bodu. Ak tak žalobca nevykonal, nesie\nbremeno neúspechu pri prieskume tohto žalobného bodu, pretože správny súd nie je oprávnený a ani\npovinný vyhľadávať konkrétne dôvody žalobného bodu za žalobcu.\n88. K vyššie uvedenému správny súd uvádza, že súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy\nodohráva v medziach určite a presne stanovených, pričom stanoviť ich náleží žalobcovi. SSP\nneumožňuje správnym súdom vykonávať akýsi „všeobecný prieskum“, to by totiž popieralo zmysel\ninštitútu žalobného bodu, ktorý slúži práve k tomu, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. Takýto všeobecný\nprieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa\ns citáciou zákonných ustanovení, resp. s prostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím a tými\nžalobcami, ktorí, splniac zákonné požiadavky, sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky\nproti niekoľkým konkrétnym postupom a záverom správneho orgánu ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn.: 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25.01.2021). Od miery precizovania žalobných bodov\nzávisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. Žalobcom podaná správna žalobca\nv časti uvedeného žalobného bodu neobsahovala konkrétne skutkové tvrdenia; tvrdenia predpokladané\nv § 182 ods. 1 písm. e) SSP nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale\nmusia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností, odlíšiteľný popis.\nOhľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité\nustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov\nči okolností, uvedené v rámci skutkových tvrdení, považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti. Tým,\nže žalobca vo vzťahu k predmetnému žalobnému bodu len odcitoval príslušné zákonné ustanovenia\na judikatúru, správny súd nemohol pristúpiť k prieskumu takto všeobecne koncipovaného žalobnému\nbodu.\n89. Zároveň nie je v rozpore s Daňovým poriadkom, ak správca dane využije závery z protokolov z inej\ndaňovej kontroly žalobcu, a to aj napriek tomu, že tieto konania neboli právoplatne skončené. Správca\ndane toto svoje konanie dostatočným spôsobom odôvodnil a vykonal to v záujme čo najúplnejšieho\nzistenia skutkového stavu veci. Uvedené konanie tak predstavuje aj naplnenie § 24 ods. 2 Daňového\n\nporiadku, kedy správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely\nsprávy daní boli zistené či najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu.\n90. Správny súd zdôrazňuje, že daňová kontrola bola zameraná na daň z príjmov právnickej osoby za\nzdaňovacie obdobie roku 2019 a nie na daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu tak nebolo možné\nna predmetnú daňovú kontrolu aplikovať judikatúru, ako aj právne aspekty, viažuce sa na daň z pridanej\nhodnoty ako to nesprávne domáhal žalobca, a to ani analogicky. Zároveň Smernica Rady 2006/112 /\nES, na ktorú odkazoval žalobca, sa týka spoločného systému na dani z pridanej hodnoty, a preto je\nna prejednávaný prípad neaplikovateľná. Argumentácia žalobcu v tomto smere tak bola irelevantná\na neaplikovateľná.\n91. Žalobný bod týkajúci sa nesprávneho výroku prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absencie\nrozhodnutia o nákladoch správy daní vyhodnotil správny súd ako nedôvodný. V prvom rade správny\nsúd uvádza, že nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu, že sa s predmetnou skutočnosťou\nžalovaný nezaoberal, keďže žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal nesprávnosť výroku\nprvostupňového rozhodnutia, a preto sa žalovaný k danej skutočnosti vyjadriť ani nemohol. Správny súd\nprisvedčil žalovanému, že výrok prvostupňového rozhodnutia je správny a obsahuje všetky náležitosti\ntak ako to predpokladá Daňový poriadok.\n92. Podľa § 12 ods. 1 Daňového poriadku, náklady ktoré vzniknú pri správe daní uhrádza príslušný\nsprávca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. § 12 ods. 4 Daňového poriadku zároveň\nuvádza, že o uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa uplatnenia;\nak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej lehote.\nVychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že žalobca a ani žiaden iný subjekt\nsi v zákonom stanovenej lehote náklady neuplatnili, a preto nebol dôvod, aby správca dane vôbec\no nákladoch rozhodoval.\n93. Okrem uvedeného správny súd uvádza, že žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval,\no aké náklady sa jedná, v akej výške a na koho strane tieto náklady mali vzniknúť, a teda, či vôbec\nexistovala potreba o nákladoch rozhodnúť. Rovnako správnemu súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom\nsa mala absencia uvedeného výroku negatívne prejaviť v právnej sfére žalobcu. V danom prípade tak\nsprávny súd znova odkazuje na povinnosť konkretizácie uplatneného žalobného bodu – žalobca výlučne\nvo všeobecnosti poukázal na vznik nákladov, ktoré však žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikoval.\n94. Správny súd ako nedôvodný posúdil žalobný bod, obsahom ktorého bola výlučne citácia § 2 písm.\ni) Zákona o dani z príjmov, citácia príslušných ustanovení Daňového poriadku a odkaz na žalobcom\nvybrané rozhodnutia. Tento žalobný bod je bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, čo bránilo správnemu\nsúdu, aby tento bod mohol objektívne preskúmať. Len samotné odkazy na všeobecné práve vety\nnepostačujú k tomu, aby správny súd mohol meritórne preskúmať napadnuté rozhodnutie v určenom\nsmere, pričom zodpovednosť za dostatočnú konkretizáciu žalobného bodu nesie výlučne žalobca.\n95. Správny súd s odkazom na skutočnosti uvedené v tomto rozsudku dospel k záveru, že\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal\ns nosnými odvolacími námietkami, pričom napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie sú\nzaložené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu\nadministratívneho spisu. Rovnako mal správny súd za to, že v daňovom konaní nedošlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení Daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n96. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej\nžaloby, a preto ju zamietol.\n97. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému nárok\nna náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.\n98. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\n2\n\nTento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním\nkasačnej sťažnosti proti tomu rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§\n443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP a § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}