Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 1T/26/2019 2119014590 19. 09. 2019 JUDr. Ján Buvala ECLI:SK:SSPK:2019:2119014590.1
Uznesenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku na neverejnom zasadnutí senátu pri predbežnom prejednaní obžaloby podľa § 245 ods. 2 Trestného poriadku v trestnej veci obvinených Z. K. a spol. stíhaných pre trestný čin vraždy spáchanej formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2000, konanom dňa 19. septembra 2019 takto rozhodol: Podľa § 244 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku per analogiam Špecializovaný trestný súd v Pezinku v y s l o v u j e s v o j u n e p r í s l u š n o s ť na prejednanie a rozhodnutie v trestnej veci obvinených Z. K., nar. XX.XX.XXXX M. M.K. K., trvale bytom H., prechodne D., K. XX, Č. T., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Leopoldov od 27.12.2018, W. M., nar. XX.XX.XXXX M. F. B., trvale bytom N. M. XXXX/XX, F. B., t. č. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica v inej trestnej veci, P. V., nar. XX.XX.XXXX M. A., trvale bytom S. V., M. L. XX/XX, t. č. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica v inej trestnej veci, na ktorých pôvodne podal obžalobu prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava dňa 17.06.2019 pod sp. zn. Kv 43/18/2200-52 pre trestný čin vraždy spáchanej formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2000, v časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2000, na tom skutkovom základe, že presne nezisteného dňa, na doposiaľ presne nezistenom mieste sa t. č. nebohý Ľ. B., ako šéf zločineckej skupiny spolčil s ďalšími členmi zločineckej skupiny M. W. N. „. P. C. B. Z. V., obvinenými W. M. a P. V., spolu s t. č. nebohými P. T., P. N., B. K., ako aj s ďalšími doposiaľ nezistenými osobami, potom, čo dňa 20.10.1999 bol pokus na fyzickú likvidáciu poškodeného N. K. v obci C. zo strany iných osôb neúspešný, si spoločne rozdelili úlohy a opätovne sa dohodli na fyzickej likvidácii poškodeného N. K., ako žijúceho člena konkurenčnej skupiny „W.“, ktorý spolu s ďalšími zabezpečenými osobami vystupovali v prípade vyšetrovania 10 násobnej vraždy v bare H. v F. B., ako utajení svedkovia v neprospech členov skupiny „B.“, v presne nezistenom čase dňa 05.10.2000 za účelom sledovania pohybu poškodeného vo M. V., obvinený W. M. zavolal W. F. pod zámienkou, že potrebuje ísť do mesta a potrebuje šoféra, sa vozili po meste M. V., kde obvinený W. M. sledoval poškodeného N. K., ktorý sa spolu s viacerými osobami zabával na N. A.. A. vo M. V. pred kaderníctvom umiestnenom v budove č. 16, následne obvinený W. M. navigoval W. F. na štrkovisko za M. V., kde sa stretol s Ľ. B., ktorému poskytol informácie o poškodenom N. K., následne sa Ľ. B., ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia striebornej farby, nezisteného výrobného čísla, spolu s určenými strelcami - nebohým P. N. a obvineným Z. K. činným pre skupinu „B.“, v čase o cca 19.25 hod. presunuli do M. V. pred kaderníctvo, kde Ľ. B. s kuklou na hlave s vozidlom zastavil, z vozidla vystúpili s kuklami na hlave obvinený Z. K. a nebohý P. N., spustili streľbu z automatických zbraní na skupinu najmenej piatich osôb stojacich pred kaderníctvom a na osoby sediace v tam zaparkovaných motorových vozidlách, následne po streľbe nasadli do uvedeného vozidla a z miesta činu odišli do katastra obce C., kde ich čakal obvinený P. V. spolu s nebohým B. K., ktorí uvedené vozidlo na mieste podpálili a spoločne odišli na bližšie nezistené miesto, pričom v dôsledku streľby došlo k poraneniu osôb, a to D. W., ktorý utrpel strelnú trhlinu srdca a ďalšie strelné poranenia, ktorým zraneniam na mieste podľahol, T. R., ktorý utrpel strelnú trhlinu pľúc, pečene a bránice po priestrele hrudníka, ktorým zraneniam na mieste podľahol, Q. M., ktorý utrpel strelné poranenie mozgu, zlomeninu
klenby lebečnej, krvácanie do dutiny lebečnej s trvalými zdravotnými následkami, P. W., ktorý utrpel priestrel stehna a ľavého predkolenia s dobou liečenia 6 týždňov a Š. W., ktorý utrpel priestrel stehna s dobou liečenia 6 týždňov, a p r e d k l a d á j u Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na rozhodnutie sporu o príslušnosť podľa § 22 ods. 2 Trestného poriadku. odôvodnenie: Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava dňa 17.06.2019 podala na Okresný súd Trnava obžalobu pod sp. zn. Kv 43/18/2200-52 na obvinených Z. K., W. M. a P. V. na tom skutkovom základe a pre právnu kvalifikáciu uvedenú vo výrokovej časti tohto uznesenia. Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 4Tk/3/2019-1496 zo dňa 01.07.2019 postúpil predmetnú trestnú vec Špecializovanému trestnému súdu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.08.2019. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že v skutkovej vete zistil koordináciu viacerých osôb a s poukazom na definíciu zločineckej skupiny v zmysle § 89 ods. 27 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000 dospel k záveru, že je sporná jeho miestna a vecná príslušnosť a vo veci by mal konať Špecializovaný trestný súd s poukazom na ustanovenie § 14 písm. j) Trestného zákona. Podľa názoru Okresného súdu Trnava, v predmetnej veci sú splnené pojmové znaky zločineckej skupiny, keďže malo ísť o konanie smerujúce k zakrytiu trestnej činnosti, resp. sekundárne k umožneniu jej ďalšieho trvania, prioritne za účelom dosiahnutia zisku a toto konanie sa malo vyznačovať vysokým stupňom deľby práce medzi jednotlivými členmi zločineckej skupiny v rámci jej vnútorného organizačného usporiadania. Bez takejto definície a bez splnenia takto formulovaných podmienok, by podľa názoru Okresného súdu Trnava bolo nielen vylúčené spáchanie skutku, keďže práve koordinácia správania viacerých osôb je imanentnou súčasťou skutkovej vety obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry. Skutok teda vykazuje znaky skutku spáchaného zločineckou skupinou, ale jeho právna kvalifikácia a skutkové obsiahnutie je bez tohto nemysliteľná a tvorí aj jednu z podmienok podstatných pre ustálenie trestnej zodpovednosti. Dňa 10.09.2019 bol celý spisový materiál na vec sa vzťahujúci predložený Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku. Predseda senátu preskúmal vec, nestotožnil sa s právnou argumentáciou Okresného súdu Trnava a na deň 19.09.2019 určil termín neverejného zasadnutia za účelom predbežného prejednania obžaloby. Na neverejnom zasadnutí senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku dospel k záveru, že nie je miestne a vecne príslušný na prejednanie danej trestnej veci. Jednou zo základných zásad trestného konania je obžalovacia zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 15 Trestného poriadku. „Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.“ V danej trestnej veci to znamená, že súd môže konať len o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, hoci nie je viazaný právnou kvalifikáciou. V prípade trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ako aj zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona sa jedná o samostatnú skutkovú podstatu, kde skutok musí byť formulovaný tak, aby obsahoval opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona (§ 199 ods. 3 Trestného poriadku). V danej trestnej veci pre takto konkretizovaný skutok trestné stíhanie začaté nebolo. Postup orgánov činných v trestnom konaní po začatí trestného stíhania upravuje ustanovenie § 206 ods. 1 Trestného poriadku. „Ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí
bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania.“ Žiadny z troch obvinených v predmetnej trestnej veci nebol obvinený pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, či už podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb., alebo podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. Postup prokurátora po skončení vyšetrovania a náležitosti obžaloby upravuje ustanovenie § 234 ods. 2 Trestného poriadku. „Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval policajt, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či so zreteľom na zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Ak prokurátor nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie osobu, ktorá návrh podala.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd limitovaný obžalovacou zásadou nemôže konať o skutku, pre ktorý nebola podaná obžaloba, ani vznesené obvinenie a dokonca, ani začaté trestné stíhanie. Návetie skutkovej vety v zmysle obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava, jednoznačne nepostačuje na záver o tom, že je vedené konanie aj pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, hoci skutková veta vychádza zo skutkovej vety uvedenej v uznesení o vznesení obvinenia trom vyššie menovaným obvineným (zv. I č. l. 10-17). O potrebe jednoznačne formulovať skutok založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny tak, aby tento nemohol byť zamenený s iným skutkom a aby mohol byť náležite právne kvalifikovaný, nasvedčuje aj skutočnosť vyplývajúca z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-3T/2/2018-23468 (zv. V č. l. 1273-1358, predseda senátu poznamenáva, že fotokópia tohto rozsudku bola zabezpečená v danej trestnej veci bez druhej strany rozsudku, ktorá bola založená do trestného spisu predsedom senátu), ktorý síce nie je doposiaľ právoplatný, ale vyplýva z neho, že predmetom dokazovania súdu (skutok č. 1) bol aj zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, kde okrem iných osôb, členmi mali byť aj W. M. a P. V.. Z tohto neprávoplatného rozsudku vyplýva dôvodné podozrenie, že W. M. a P. V. mali byť členmi zločineckej skupiny aj po 01.01.2005, a preto u nich prichádza do úvahy právna kvalifikácia podľa § 296 zákona č. 300/2005 Z. z. Je preto zrejmé, že právne úvahy obsiahnuté v uznesení Okresného súdu Trnava k definícii zločineckej skupiny s odvolaním sa na ustanovenie § 89 ods. 27 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000 nemusia byť správne. Opäť je potrebné poukázať na potrebu formulácie skutkovej vety tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, pretože sa javí dôvodné podozrenie, že obžalovaní v danej trestnej veci W. M. a P. V. sú stíhaní za rovnaké protiprávne konanie v inej trestnej veci ( BB-3T/2/2018). Takéto podozrenie vyplýva z výpovedí svedkov, napríklad N. K. (zv. II č. l. 464-466, 467-477, 478-490) a K. K. (zv. III č. l. 657-667, 668-682). Žiadny zo svedkov vypočutých v predmetnej trestnej veci však v súvislosti so zločineckou skupinou neuvádza meno Z. K.. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v danej trestnej veci neprichádza do úvahy, aby súd konal o trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, či už podľa zákona č. 140/1961 Zb. alebo podľa zákona č. 300/2005 Z. z. pre nesplnenie základných procesných podmienok na konanie pred súdom. Rovnako nemožno súhlasiť s názorom Okresného súdu Trnava na aplikačnú prednosť ustanovení upravujúcich pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu v zmysle § 14 písm. j) Trestného zákona (prvý odsek na strane 3), pričom zrejme malo byť správne uvedené ustanovenie § 14 písm. j) Trestného poriadku: „Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje na: j) trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou, nakoľko právna kvalifikácia podľa § 185a, resp. § 296 Trestného zákona z vyššie uvedených dôvodov neprichádza do úvahy a rovnako právna kvalifikácia podľa § 219 Trestného zákona musí byť aplikovaná v znení účinnom v čase spáchania skutku a zákona č. 140/1961 Zb. Kvalifikovaná skutková podstata trestného činu vraždy v zmysle § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i) Trestného zákona bola zavedená do Trestného zákona č. 140/1961 Zb. až v znení zákona č. 457/2003 Z. z.“
Podľa § 22 ods. 1 Trestného poriadku spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im najbližšie spoločne nadriadený. Podľa § 22 ods. 2 Trestného poriadku najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu alebo krajského súdu na jednej strane a Špecializovaného trestného súdu na druhej strane, je Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu, Špecializovaný trestný súd dospel k záveru, že nie je príslušný vo veci konať a je potrebné vec predložiť Najvyššiemu súdu SR ako súdu najbližšie spoločne nadriadenému. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.