Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 2Ndt/22/2019 3111010056 24. 09. 2019 JUDr. František Mozner ECLI:SK:NSSR:2019:3111010056.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti odsúdenému Q. O. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 24. septembra 2019 v Bratislave v spore o príslušnosť medzi Okresným súdom Trenčín a Okresným súdom Trnava takto rozhodol: Podľa § 22 ods. 1 Tr. por. súdom príslušným na rozhodnutie o pokračovaní v ochrannom liečení odsúdeného Q. O. v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2T/6/2011 je Okresný súd Trnava. odôvodnenie: Okresný súd Trenčín uznesením zo 16. júna 2019, sp. zn. 2T/6/2011, podľa § 22 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 446a ods. 1 Tr. por. vyslovil svoju nepríslušnosť na rozhodnutie o návrhu liečebného zariadenia o pokračovaní v ochrannom liečení odsúdeného Q. O. po skončení výkonu trestu odňatia slobody. V odôvodnení tohto uznesenia Okresný súd Trenčín po stručnom zrekapitulovaní predchádzajúceho konania vyslovil názor, že z dikcie ustanovenia 446a ods. 1 Tr. por., ktoré zároveň cituje, vyplýva, že o návrhu na rozhodnutie o návrhu ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je príslušný súd, v obvode ktoré sa ochranné liečenie vykonáva. V prípade ak odsúdený trest už vykonal, je príslušný na také rozhodnutie súd, v obvode ktorého sa také ochranné liečenie vykonávalo. Keďže odsúdený naposledy vykonával ochranné liečenie v tejto veci v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, teda v územnom obvode Okresného súdu Trnava, je tento súd príslušný na rozhodnutie o návrhu tohto ÚVTOS. Okresný súd Trenčín pritom nesúhlasí so stanoviskom Okresného súdu Trnava (uvedenom v jeho oznámení z 30. mája 2019, sp. zn. 9Nt/2/2018, ktorým mu predmetnú vec de facto postúpil, pozn.), ktorý odvolávajúc sa na právny názor Krajského súdu v Trnave tvrdí, že vykonaním trestu je na rozhodovanie o ďalšom výkone ochranného liečenia podľa § 406 Tr. por. príslušný Okresný súd Trenčín. Poukazuje tiež na to, že ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou si podaním návrhu splnil povinnosť, pričom návrh doručil Okresnému súdu Trnava s dostatočným predstihom, a to cca 2 mesiace pred vykonaním trestu odsúdeným. To, že Okresný súd Trnava nerozhodol o návrhu liečebného zariadenia počas výkonu trestu, ho podľa Okresného súdu Trenčín nezbavuje povinnosti rozhodnúť aj v čase po prepustení odsúdeného z výkonu trestu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako najbližšie spoločne nadriadený súd o príslušnosť sa sporiacich okresných súdov preskúmal predložený spisový materiál ako i spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 9Nt/2/2018, ktorý si vyžiadal, a dospel k záveru, že na konanie a rozhodnutie o pokračovaní v ochrannom liečení u odsúdeného Q. O. je miestne príslušný Okresný súd Trnava.
Podľa § 406 ods. 2 Tr. por. rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí, ak nie je ďalej ustanovené inak, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni. Podľa § 446a ods. 1 Tr. por. o pokračovaní v ochrannom liečení po skončení výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie počas výkonu trestu vykonáva na verejnom zasadnutí; zároveň rozhodne o spôsobe ďalšieho výkonu ochranného liečenia... Ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, na tento účel oznámi súdu s dostatočným predstihom predpokladané skončenie výkonu trestu a zároveň zašle súdu lekársku správu o dosiahnutom výsledku ochranného liečenia tak, aby bolo možné rozhodnúť do skončenia výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 446a ods. 3 Tr. por. ak predseda senátu rozhodol o pokračovaní v ochrannom liečení, ktoré sa má vykonať v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, a u odsúdeného možno dôvodne predpokladať, že jeho pobyt na slobode je nebezpečný, alebo sa s príslušným zariadením dohodlo prijatie odsúdeného, dodajú príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže na podklade písomného príkazu predsedu senátu a po predchádzajúcom oznámení zariadeniu ústavnej zdravotnej starostlivosti najmenej 30 dní vopred odsúdeného do tohto zariadenia tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody ihneď pokračoval výkon ochranného liečenia aj v prípade, ak proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení bola podaná sťažnosť a nadriadený súd o nej do ukončenia výkonu trestu odňatia slobody nerozhodol;... Ak odsúdený nebol dodaný do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, postupuje sa po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody primerane podľa odseku 5. Podľa § 446a ods.4 veta prvá Tr. por. ak predseda senátu nerozhodne o pokračovaní v ochrannom liečení, rozhodne podľa § 448 ods. 1. Podľa § 446a ods. 5 Tr. por. ak predseda senátu rozhodne o pokračovaní v ochrannom liečení, ktoré sa má vykonať v ambulantnom zariadení, vykonáva po právoplatnosti uznesenia o pokračovaní v ochrannom liečení úkony smerujúce k ďalšiemu výkonu ochranného liečenia súd, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil. Podľa § 446a ods. 6 Tr. por. ak bol podaný návrh podľa § 448 ods. 1, o ktorom predseda senátu ešte nerozhodol, rozhodne o ňom uznesením podľa ods. 1 alebo 4 v rámci rozhodovania o pokračovaní v ochrannom liečení. Podľa § 446a ods. 7 Tr. por. ak sa napriek nariadeniu nezačalo s výkonom ochranného liečenia počas výkonu trestu odňatia slobody, oznámi to ústav na výkon trestu s dostatočným predstihom súdu, ktorý nariadil výkon ochranného liečenia. Ak sa ochranné liečenie má vykonať v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti a u odsúdeného možno dôvodne predpokladať, že jeho pobyt na slobode je nebezpečný, alebo sa s príslušným zariadením dohodlo prijatie odsúdeného, dodajú príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže na podklade písomného príkazu predsedu senátu súdu, ktorý nariadil výkon ochranného liečenia, a po predchádzajúcom oznámení zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti najmenej 30 dní vopred odsúdeného do tohto zariadenia; inak sa po prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody postupuje primerane podľa odseku 5. Z citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že pri určovaní vecnej a miestnej príslušnosti súdov vo vykonávacom konaní platí, že súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, robí rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení vždy (a len) vtedy, ak Trestný poriadok neustanovuje inak. Takáto iná úprava je zakotvená aj pri rozhodovaní o pokračovaní v ochrannom liečení podľa § 446a Tr. por., ktoré zákon zveruje predsedovi senátu okresného súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie počas výkonu trestu vykonáva. Pritom treba mať na zreteli, že rozhodnutím podľa § 446a Tr. por. nie je len rozhodnutie o tom, že odsúdený bude v ochrannom liečení pokračovať a rozhodnutie o spôsobe jeho ďalšieho výkonu, ale i rozhodnutie o prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení podľa § 448 ods. 1 Tr. por., resp. aj o návrhu na takýto postup (§ 446a ods. 4, 6 Tr. por.). Až od tohto rozhodnutia potom závisí, či vôbec a ktorý súd bude po prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody rozhodovať o ďalších otázkach súvisiacich s výkonom ochranného liečenia. Pri pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou to bude súd, v ktorého obvode sa ochranné liečenie ďalej vykonáva, a pri pokračovaní v ňom ambulantnou formou zase súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom
stupni (§ 406 ods. 2, § 445 Tr. por.). Zároveň treba zdôrazniť, že hoci právna úprava predpokladá, že okresný súd, v ktorého obvode sa ochranné liečenie počas výkonu trestu odňatia slobody vykonáva, rozhodne o pokračovaní v ochrannom liečení do skončenia výkonu trestu odňatia slobody, fakt že sa tak, či už z objektívnych príčin alebo v dôsledku jeho nečinnosti, nestane, ho povinnosti rozhodnúť nezbavuje a nemôže ani založiť príslušnosť iného súdu na rozhodnutie o pokračovaní v ochrannom liečení podľa § 446a Tr. por. Vychádzajúc z uvedeného bolo pre rozhodnutie najvyššieho súdu v tejto veci podstatným zistenie, že odsúdený Q. O. nastúpil 30. novembra 2015 výkon ochranného protialkoholického liečenia, ktorého výkon nariadil Okresný súd Trenčín, počas výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. Následne, 24. marca 2016 tento ústav v súlade s § 446a ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Trnava oznámil, že odsúdený ukončí výkon trestu odňatia slobody 11. mája 2016, navrhol pokračovať v uloženom ochrannom liečení ambulantnou formou a zároveň mu predložil aktuálnu lekársku správu. Teda bolo a stále je povinnosťou Okresného súdu Trnava rozhodnúť o pokračovaní v ochrannom liečení menovaného niektorým zo spôsobov predpokladaných v ustanoveniach § 446a ods. 1, 4 alebo 5 Tr. por. (dodanie do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti totiž už neprichádza do úvahy) a až od tohto rozhodnutia bude závisieť, či na ďalšie rozhodnutia o výkone tohto ochranného opatrenia bude príslušný Okresný súd Trenčín, prípadne iný okresný súd, resp. či toto konanie skončí. Na základe týchto dôvodov rozhodol najvyšší súd tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.