Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 1T/15/2013 z 16. 10. 2013

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 1T/15/2013 9513100100 16. 10. 2013 JUDr. Ján Buvala ECLI:SK:SSPK:2013:9513100100.6

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Buvalu a členov senátu JUDr. Emila Klemaniča a JUDr. Igora Králika na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. 10. 2013 v trestnej veci obžalovaného Š.Z. F. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona a iné, takto rozhodol: obžalovaný: Š. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. M., G. M. XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra sa uznáva

za

v i n n é h o, ž e

v skutku číslo 1/ dňa 29.06.2012 v čase okolo 04.50 h v kuchyni rodinného domu č. XXX v obci B., okres M. nelegálne držanou zbraňou - revolverom zn. ARMINIUS HW 38, ktorý si zabezpečil v presne nezistenom čase pred uvedeným skutkom, v úmysle usmrtiť a zbaviť sa tak svojho veriteľa vystrelil na Z. M., nar. XX.XX.XXXX, pričom ho zasiahol do ľavej temennej oblasti hlavy, v dôsledku čoho došlo k poraneniu mozgu poškodeného s prerušením riadiacich a regulačných funkcií mozgu s následným zlyhaním centrálneho mozgového systému a smrti Z. M., v skutku číslo 2/ v presne nezistenom čase a mieste si bez oprávnenia zabezpečil samonabíjaciu malokalibrovú pušku zn. JW 20, kal. 22 Long Rifle výrobné číslo XXXXXX, 400 ks nábojov kal. 22 Long Rifle zn. SB a perkusný revolver zn. F. LLIPIETTA, kal. 36, výrobné číslo XXXXXX, ktoré do dňa 30.06.2012 prechovával v priestoroch svojho rodinného domu v G. M. č. XX, kde boli zaistené príslušníkmi PZ počas výkonu domovej prehliadky a súčasne si v presne nezistenom čase a mieste bez oprávnenia zabezpečil revolver zn. Arminus HW 38, kal. 38 Special s odstráneným výrobným číslom so šiestimi nábojmi kal. 38 Special zn. SB, ktorý na presne nezistených miestach aj prechovával a následne ho dňa 29.06.2012 ukryl v pivničných priestoroch predajne potravín P., na E. č. X v V., v skutku číslo 3) dňa 27.11.2009 s úmyslom usmrtiť a zbaviť sa svojho veriteľa vylákal C.. R. S., nar. XX.XX.XXXX pod zámienkou vrátenia dlžnej sumy 2.600 000,-Sk (86.304,16,-€) v presne nezistenom čase po 13:20 h z Bratislavy do obce G. M., okres Y. F., kde ho na presne nezistenom mieste vo vozidle zn. Seat Leon, ev. č.: V. XXX D. patriaceho C.. R. S. pravdepodobne v čase po 14:00 h usmrtil dvoma výstrelmi do

pravej spánkovej oblasti hlavy z doposiaľ nezistenej zbrane kal. 6,35 Browning, ktorú si spolu s najmenej dvoma nábojmi bez oprávnenia zabezpečil v presne nezistenom čase a mieste, telo nebohého ukryl do priestorov svojej garáže na pozemku v obci G. M., okres Y.Á. F., ktorého je spoluvlastníkom a ktorý je vedený na liste vlastníctva č. XXX k.ú. G. M. a následne uvedené motorové vozidlo zn. Seat Leon, ev. č.: V. XXX D. v hodnote 12.000,-€ bez oprávnenia v úmysle zakryť spáchaný skutok dňa 27.11.2009 previezol do Bratislavy, kde ho v presne nezistenom čase pravdepodobne medzi 15:36 h a 15:53 h zaparkoval na parkovisku pred predajňou V., na križovatke ulíc Y. a V.. teda v skutku č. 1) iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a uvedený čin spáchal v úmysle získať majetkový prospech, v skutku č. 2) - sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia, - sebe zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia, v skutku č. 3) - iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a uvedený čin spáchal v úmysle získať majetkový prospech, - sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia - sebe zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia, - zmocnil sa cudzieho motorového vozidla väčšej hodnoty v úmysle prechodne ho používať a uvedený čin spáchal z osobitného motívu v úmysle zakryť iný trestný čin, čím spáchal v skutku č. 1) obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona v skutku č. 2) - prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona - zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v skutku č. 3) - obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona,

- prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona - zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona - prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona, s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona

Za

to

sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 144 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 8 s použitím § 41 ods. 2, § 47 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody na doživotie. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu ukladá trest prepadnutia veci: - revolver značky Arminius HV 38 - dlhá strelná zbraň s označením JW-20, kal. 22 LR - krátka strelná zbraň s označením kal. 36 0,8 Gr. Max. - projektil nájdený vedľa tela v kuchyni - nábojnica zaistená pri prehliadke iných priestorov v predajni P. - tričko s krátkym rukávom modrej farby značky Otto Berg - rukavice s nápisom Rosignol - igelitová taška s obsahom rôznych písomností a vecí - reklamná taška s nápisom Activia lebo boli použité na spáchanie trestného činu. Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému Š. F. povinnosť nahradiť poškodenej R. M., nar. XX.XX.XXXX v Y. F., trvale bytom B. č. XXX, V., okres M. škodu vo výške 22.324,40,-€. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom nároku odkazuje poškodenú R. M. na občianske súdne konanie. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému Š. F. povinnosť nahradiť poškodenej B. S., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom B. XX, V. škodu vo výške 32.324,40,-€.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému Š. F. povinnosť nahradiť poškodenému R. S., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom B. XX, V. škodu vo výške 20.000,-€. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému Š. F. povinnosť nahradiť poškodenému U.. U. S., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom B. X, V. škodu vo výške 20.000,-€. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom nároku odkazuje poškodených B. S., R. S. a U.. U. S. na občianske súdne konanie odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp.zn. VII/2 Gv 136/12-155 zo dňa 13. júna 2013 súd vykonal hlavné pojednávanie v dňoch 26. augusta 2013 až 10. októbra 2013, celkom 8 pojednávacích dní. Vypočul obžalovaného, poškodené strany, celkom 10 svedkov, 16 znalcov ku 21 znaleckým posudkom, so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal výpovede 14-tich svedkov z prípravného konania, prečítal listinné dôkazy a oboznámil doličné veci. K bodu 1) Obžalovaný Š. F. uviedol, že pána M. poznal asi 10 rokov. Dodával mu mäsiarske výrobky. V septembri 2011 spravili objednávku na 400 kg klobás a údenín. V októbri mu však pán M. povedal, že sa rozvádza, manželka sa chce od neho odsťahovať, požaduje vyplatiť z domu a nezostanú mu peniaze na zabíjačky, aby mohol splniť objednávku. Inak mu každý týždeň dodával tovar asi za 200,-€. V novembri ho požiadal, aby mu párkrát zatelefonoval a pýtal od neho pôžičku s odôvodnením, aby manželka od neho nežiadala peniaze. Na požiadanie pána M. prišiel ku nim domov a pred jeho manželkou ho žiadal o pôžičku a tak napísal manželke pána M. svoje osobné údaje na kus papiera. Vtedy mu pán M. povedal, že doma má len 3.000,-€ a 4.000,-€ pôjdu vybrať spolu z banky. Tých 3.000,-€ v hotovosti mu hneď pred jeho domom vrátil a 4.000,-€, ktoré vybrali z D. banky v Y. F., aby jeho manželka verila, že peniaze boli vybraté, mu rovno ponechal. Začiatkom nasledujúceho roka po prechodnom urovnaní problémov sa to u pána M. doma zhoršilo, jeho manželka sa dozvedela o milenke, chcel si zobrať pôžičku, aby mohol manželku vyplatiť. Požiadal ho, aby mu robil ručiteľa. V apríli 2012 ho na kolenách prosil, aby napísali pôžičku o 37.500,-€ na týždeň, že si mal od pána M. požičať takú sumu peňazí. Keď mu v máji 2012 začal písať SMS správy, v ktorých sa domáhal vrátenia peňazí, opýtal sa ho, čo to má znamenať a vtedy mu vysvetlil, že to robí kvôli manželke. Potom ho požiadal, či mu nevie zohnať zbraň. Neskôr v júni 2012 ho žiadal, aby mu on teraz požičal aspoň 12.000,-€ a prosil, aby čím skôr mu zohnal zbraň. Večer dňa 28.06.2012 mali doma radostnú udalosť na základe úspechu syna a pozabudol na stretnutie s pánom M.. Ten mu volal a žiadal ho, aby sa stretli na druhý deň ráno. 29.06.2012 mu už skoro ráno telefonoval, že sa potrebuje s ním stretnúť. Keď prišli pred dom pána M., naložili tovar do auta a požiadal ho, aby s ním išiel do jeho domu. Namiesto 50 kíl klobás mu dodal len 30 kíl, bol nervózny a hovoril mu o svojich problémoch s manželkou. Syn zostal v aute. Keď prišiel k nemu domov, mal už napísaný papier o pôžičke na sumu 12.500,-€, ale nedal mu žiadne peniaze. Vybral zbraň z tašky a položil mu ju na stôl. Touto zbraňou chcel akože vyplatiť aktuálnu dodávku 30 kilogramov klobás. Zbraň získal tak, že v jeho obchode mu raz kradli cigáni, jednému strhol ruksak v ktorom našiel pištoľ, 400 kusov nábojov a dlhý nôž. Keď stál oproti pánovi M., tento chytil zbraň do ľavej ruky a povedal mu, že to vybaví inak. Zľakol sa, chcel mu vytrhnúť z ruky pištoľ, pravou rukou o niečo udrel, súčasne s úderom sa otočil, zohol sa do podrepu a vtedy počul výstrel. Keď sa otočil, M. už ležal pod stolom, veľmi krvácal. Od strachu zobral všetky veci zo stola, pri odchode von zakopol do pištole, ktorá bola na zemi, zistil, že má krvavé prsty, utrel si nohy do trička, ktoré mal čisté so sebou a pištoľ spolu s tričkom zobral so sebou. Po príchode do auta synovi povedal, aby sa ponáhľal, aby boli včas na prevádzke. Syn sa ho pýtal na kabelku, ktorú zobral pánovi M., na čo mu odpovedal, nech sa nestará a dáva pozor na šoférovanie. V Bratislave na moste mu povedal, aby spomalil a kabelku vyhodil do rieky. V aute našiel

igelitku s čapicou, rukavicami a šálom z lyžovačky, ktoré zobral spoločne s ostatnými vecami do pivnice v predajni P.. Uviedol, že sa cíti byť vinným, že odovzdal pánovi M. zbraň, ale za jeho usmrtenie nemôže. Na otázky doplnil svoju výpoveď, že medzi ním a pánom M. nešlo o reálne pôžičky a všetko to bolo vymyslené pánom M.. V súvislosti s previerkou jeho výpovede na mieste uviedol, že operatívci robili na neho nátlak, bili ho a oni mu povedali, kde sa má postaviť, dali mu do ruky maketu pištole a povedali mu, že má mieriť na hlavu operatívca. Operatívcovi, ktorý znázorňoval poškodeného, žiadnym spôsobom nepovedal, ako má sedieť. Jemu tiež nepovedali, kde sa má postaviť, len mu povedali, že má mieriť na neho. Súd obhajobe obžalovaného neuveril. Spôsob, ktorým popisoval výstrel považoval súd za úplne nelogický a naviac jednoznačne vyvrátený znalkyňou U.. O.. Pri posudzovaní výpovede obžalovaného súd hodnotil podrobné popisovanie rodinných problémov poškodeného ako účelové zo strany obžalovaného v snahe vysvetliť, že pôžičky od poškodeného neboli reálne a sám poškodený mal iniciovať správanie obžalovaného smerujúce k získaniu pôžičky. Celú výpoveď obžalovaný v podstate prečítal z poznámok, ktoré si vopred písomne vypracoval. Oveľa stručnejší už bol obžalovaný pri popise samotného skutku. V prípravnom konaní trikrát odmietol k veci vypovedať a svoju prvú výpoveď a obhajobu prezentoval až v písomnom podaní, ktoré adresoval súdu spolu so žiadosťou o prepustenie z väzby na slobodu (zv. XXI, č.l. 3399-3406). V podstate zhodným spôsobom obhajobu predniesol aj na hlavnom pojednávaní, kde podľa názoru súdu sa snažil reagovať na usvedčujúce dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní (prítomnosť biologických stôp s profilom DNA poškodeného na tričku obžalovaného mal si utrieť krv na prstoch nôh do tohto trička, hoci na šľapkách, ktoré mal mať obuté, žiadna krv zistená nebola, prítomnosť biologických stôp na zbrani, ktorú mal držať v rukách samotný poškodený). Súd považuje za úplne nehodnovernú verziu obžalovaného o spôsobe získania zbrane pri údajnej krádeži, nakoľko spoločne s touto pištoľou mali byť aj náboje v počte 400 kusov úplne iného kalibru. Obhajobe o priebehu previerky jeho výpovede súd hodnotil ako účelovú, nakoľko v čase jej vykonávania nikto okrem páchateľa nemohol poznať vzájomné polohy poškodeného a strelca s poukazom na jednoznačne definovaný smer strely, ktorej vektor bol určovaný štyrmi rôznymi bodmi na tele poškodeného. Tak špecifickú polohu poškodeného v tom čase nemohli poznať žiadni príslušníci PZ, ktorí takýto úkon vykonávali. Trajektória strely bola ustálená až pitvou nebohého, ktorá bola vykonaná dňa 02.07.2012, pričom obžalovaný vzájomnú polohu s poškodeným znázornil už dňa 30. júna 2012. V súvislosti s obhajobou obžalovaného, že pri previerke bol zbitý, súd poukazuje na jeho vyjadrenie k výpovedi znalca P.. E. U., P.. (strana 6 zápisnice z 03.09.2013), kedy už vtedy argumentoval, že bol zbitý desiatimi policajtmi, hoci z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Dunajská Streda 2T 18/1993 vyplýva, že pri tomto skutku bol obžalovaný spolu so svojimi dvomi bratmi a zadržiavala ich dvojčlenná policajná hliadka. V súvislosti s jeho výpoveďou, prečo sa našli stopy na rukaviciach, ktoré sa mali preniesť pri ich spoločnom prenášaní z auta do skladu potravín, súd poukazuje na ročné obdobie, kedy 29.06.2012 mal mať veci z lyžovačky - rukavice, šál a čiapku vo vozidle.

Svedkyňa - poškodená R. M.Á. uviedla, že v novembri 2011 jej manžel povedal, že obžalovaný od neho pýta požičať peniaze na auto. Peniaze mal vrátiť v marci 2012, keď sa mu vráti DPH. Tak došlo ku pôžičke vo výške 7.000,- €, ktorá pozostávala z domácej hotovosti 4.000,-€ a výberu z banky v Y. F. vo výške 3.000,-€. Obžalovaný mal vrátiť 9.300,-€. Po predložení listinného dôkazu z č.l. 141 osvedčila, že vodorovne písaný text písal obžalovaný a čiastku, ktorá je napísaná kolmo, písal manžel. Dňa 14.02.2012 sa s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti, a preto už ďalej nemala prehľad. V júni 2012 jej manžel poslal SMS správu, že obžalovaný sľúbil vrátiť peniaze večer, ale zase to odložil. Dňa 29.06.2012 prišla do B., vošla do spoločného domu, kde našla manžela na zemi. Bolo tam plno krvi a bol už studený. Po príchode sanitky si všimli náboj a volali policajtov. K pôžičkám uviedla, že nebola prítomná pri odovzdávaní peňazí. V súvislosti s požiadavkou obžalovaného na pôžičku na kúpu auta uviedla, že obžalovaný manželovi volal aj dvakrát denne. V súvislosti s jej požiadavkou na vyplatenie z domu sa s manželom dohadovala v máji 2012. K manželovi uviedla, že bol pravák, vykosťoval pravou rukou, písal pravou rukou aj nástroje držal v pravej ruke.

Uplatnila si nárok na náhradu škody vo výške 20.000,-€, ku ktorému uviedla, že vychádza zo zakrvaveného papiera, ktorý videla v spise. Napriek potvrdeným manželským nezhodám a skutočnosti, že nemala úplný prehľad o nakladaní s finančnými prostriedkami svojho manžela, svedkyňa jednoznačne potvrdila požiadavky obžalovaného na pôžičku v súvislosti s kúpou vozidla, čo časovo zodpovedá kúpe vozidla obžalovaným a taktiež nepriamo potvrdzuje pôžičku vo výške 7.000,-€. V súvislosti s touto pôžičkou súd poukazuje na správu z D. banky, z ktorej vyplýva, že Z. M. dňa 03.01.2011 vybral čiastku 3.000,-€. Z výpovede tejto svedkyne súd považuje za podstatné, že potvrdila skutočnosť, že jej manžel bol pravák. Svedkyňa R. F. uviedla, že Z. M. osobne poznala, ale len z videnia, dodával im tovar - mäsiarske výrobky. S jej manželom mali dobrý vzťah. Dňa 29.06.2012 sa ráno pripravovala na lekárske vyšetrenie a čakala taxík. Manžel so synom skoro ráno ako sa zobudili išli do Bratislavy. V ďalšej časti výpovede zdôrazňovala pracovitosť obžalovaného s tým, že ku príjmom sa vyjadriť nevedela, lebo financie mal na starosti manžel. Potvrdila vedomosť o kúpe vozidla značky BMW v roku 2011. V súvislosti so zmluvou o pôžičke od pána B., na základe ktorej malo byť zriadené záložné právo na ich záhradu uviedla, že túto ona nepodpisovala, hoci je tam podpis. Na ďalšie otázky predsedu senátu sa nevedela vyjadriť k výške akontácie ani splátok k vozidlu BMW, ani k rodinným mesačným výdavkom. Z výpovede svedkyne R. F. nevyplynuli v podstate žiadne skutkovo významné okolnosti a jej charakteristiku obžalovaného súd posudzoval s poukazom na ich blízky príbuzenský pomer. Svedkyňa R. G. uviedla, že obžalovaného pozná len z rozprávania Z. M.. S Z. M. udržiavala sedem rokov milenecký vzťah. 14.02.2012 sa od Z. M. odsťahovala jeho manželka a chcel riešiť finančné prostriedky formou pôžičky z banky a požiadal obžalovaného o pomoc. Keď nevybavili pôžičku, chcel, aby mu obžalovaný požičal 15.000,-€. Vtedy obžalovaný navrhol, že mu požičia 15.000,-€, ale predtým na tri týždne mu mal Z. M. požičať 20.000,-€ s tým, že mu vráti 20.000,-€ a požičia ďalších 15.000,€, ktoré bude splácať tri roky. Podľa jej vedomosti k pôžičke malo dôjsť 27.04.2012. Suma 20.000,-€ mala pozostávať zo sumy 10.000,-€ zo skoršej pôžičky Z. M. obžalovanému vo výške 7.000,-€, ktoré mu obžalovaný vrátil s úrokmi vo februári 2012 a z ďalších 10.000,-€, ktoré mal Z. M. zložiť zo 7.000,€ z D. banky a 3.000,-€ v hotovosti. Podľa jej vedomostí Z. riešil vrátenie pôžičky dokonca aj so synom obžalovaného. Z. M. s obžalovaným mali telefonovať aj denne. Dňa 29.06.2012 sa mal Z. M. stretnúť s obžalovaným a mal si prevziať od neho 50 kg údenej klobásy a zároveň mu mal vrátiť 20.000,-€. O tomto stretnutí vedela od Z. M., lebo jej to telefonicky povedal predchádzajúci deň, večer asi o 20.00 hod. Z. M. ju priebežne informoval o dohodách s obžalovaným. K pôžičke 20.000,-€ bol spísaný aj papier, ktorý jej Z. M. ukázal raz u neho v dome na takom pulte, kde mal vyložené všetky dôležité doklady aj k deťom a trval na tom, že jej ten papier o pôžičke chce ukázať. Nebol to ten papier o pôžičke, ktorý je v trestnom spise. Po nahliadnutí do listiny zo zv. I, č.l. 366-368 uviedla, že tento papier predtým nevidela. Deň 29.06.2012 popísala tak, že telefonovala s manželkou nebohého z jeho mobilného telefónu, ktorá jej oznámila, že leží v krvi. Na miesto prišla spolu s priateľkou a manželky sa spytovala okrem iného aj na to, či P. zobral klobásy a vrátil peniaze. Ku komunikácii s Z. M. ďalej uviedla, že SMS správy, ktoré od neho dostávala, priebežne mazala, s výnimkou dvoch, ktoré si presunula v mobilnom telefóne do časti šablóny.

Výpoveď svedkyne R. G. vo vzťahu k pôžičke sumy 20.000,-€ súd hodnotil z toho pohľadu, že svedkyňa neprichádza do úvahy ako dedička po nebohom a ani nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody vo vzťahu k obžalovanému a je teda nelogické, prečo by popisovala, že videla papier o pôžičke, pokiaľ by tomu tak naozaj nebolo. Jej výpoveď naviac nepriamo potvrdzuje správa z D. banky, z ktorej vyplýva, že Z. M. dňa 27.04.2012 vybral sumu 4.000,-€.Rovnako súd nemal pochybnosti o tej časti výpovede, kedy svedkyňa popisovala, ako sa Z. M. usiloval o vrátenie peňazí a obžalovaný menil termíny. Vo vzťahu ku dvom SMS správam súd odkazuje na príslušný znalecký posudok, z ktorého je nesporné, že takéto správy boli v mobilnom telefóne svedkyne v časti šablóny nájdené. Svedok Š. F. U.. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení odmietol vypovedať v trestnej veci svojho otca. Na návrh prokurátora súd umožnil prečítanie jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 04.07.2012 (zv. I, č.l. 163-167), ktorá bola vykonaná spôsobom predpokladaným v ustanovení § 263 ods. 4 Trestného poriadku. Z tejto výpovede vyplynulo, že kritického dňa v skorých ranných hodinách počul, ako otcovi niekto telefonoval. Následne išli pre mäsiarske výrobky, ktoré otec odoberal od človeka menom Z.. Cestovali otcovým motorovým vozidlom značky Audi čiernej farby, šoféroval svedok. V obci B. asi o 04.30 hod. prišli k Z.. Otec mal oblečené zelené alebo modré tričko. Z. im vyšiel oproti a rozprával sa s otcom o klobásach. Ich rozhovor mu pripadal priateľsky. Z. im pomohol naložiť asi 20 až 30 kg klobás. Otec mu povedal, aby počkal v aute, že ide zaplatiť klobásy. Počas čakania vo vozidle počúval hudbu a počul nejakú petardu. Keď sa otec vrátil do vozidla, nevšimol si na ňom nič zvláštne. Všimol si, že otec okrem svojej „buzi tašky“ mal aj ďalšiu nepriesvitnú tašku, ktorú si však bral už dovnútra. Povedal mu, že keby sa niekto pýtal, má povedať, že s Z. sa stretli v Dolnom Štály na autobusovej stanici. Ešte mu povedal, že má uviesť, že vo vozidle s Z. bola ďalšia neznáma osoba. Cestou natankovali a počas cesty si všimol, že otec má pri sebe ešte jednu „buzi tašku“, ktorá nebola jeho. Z tejto tašky otec vybral strieborný mobilný telefón. V Bratislave pri U. cez U. Y. mu prikázal spomaliť a vtedy vyhodil cudziu „buzi tašku“ cez okno do rieky. Ďalej pokračovali v ceste do otcovej predajne. V predajni sa svedok zdržal do 10-tej hodiny a otec tam bol, až kým ho nezobrali policajti. O finančnom hospodárení svojho otca ani o pôžičkách nemal vedomosť. Z tejto svedeckej výpovede jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný bol v čase vraždy v dome zavraždeného Z. M., svedok zrejme počul aj výstrel. Táto výpoveď ďalej potvrdzuje, že obžalovaný z miesta činu zobral osobné veci zavraždeného. Vo výpovedi je ďalší podstatný fakt, že obžalovaný mal mať oblečené modré tričko, pričom práve na modrom tričku značky Otto Berg sa našli krvné stopy. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že po návrate obžalovaného do vozidla si ako vlastný syn na ňom nevšimol žiadne zmeny v správaní.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného boli prečítané výpovede svedkov E. F., R. B., W. M.. Z výpovede E. F. vyplynulo, že dňa 25.06.2012 pomáhal Z. M. spoločne s R. B.. V tom čase Z. s niekým telefonoval. Do telefónu kričal a druhú osobu niekoľkokrát oslovil ako P.. Hovoril mu niečo v tom zmysle, že mu to sľúbil a že mu to donesie alebo vráti. Po ukončení telefonátu sa ho opýtal, či hovoril s tým P., čo od neho berie klobásy a on mu to potvrdil. Sám od seba mu ešte povedal, že mu požičal 30.000,-€, ktoré mu mal otočiť a zúročiť. Tiež pred ním spomínal, že musí dať manželke 35.000,- €. S poukazom na presný čas pôžičky a jej výšku súd uvádza, že sa jednalo len o sprostredkovaný poznatok, ktorý Z. M. uvádzal osobe bez bližšieho príbuzenského alebo iného vzťahu a je teda zrejmé, že tieto sumy mohli byť reprodukované rôzne. V zásade však platí, že aj tento svedok potvrdil pôžičku Z. M. obžalovanému. Z výpovede R. B.Z. vyplynulo, že v pondelok, v ten týždeň, keď Z. zomrel, prišiel ku M. s E. F. robiť klobásy. Po robote ich aj vyplatil, čo mu bolo divné, lebo inokedy ich vyplácal raz za dva týždne. Hovoril pritom, že im nechce zostať dlžný.

Výpoveď svedka R. B. potvrdzuje výpoveď svedka F. o tom, že boli spoločne u Z. M., avšak inak neobsahuje žiadne skutkovo významné údaje. Z výpovede svedkyne W. M. vyplynulo, že Z. M. bol jej synovcom a dňa 29.06.2012 mal brať svoju mamu na operáciu, avšak neprišiel a tak ju poprosila, aby sa šla k nemu pozrieť. Asi o 08.00 hod. prišla k jeho domu, videla svetlo v kuchyni, vošla do domu cez neuzamknuté dvere a videla Z. M. ležať tvárou k zemi. Zľakla sa, vybehla na ulicu. Neskôr sa dopočula, že tam bola aj manželka Z. M., ktorá sa ho pokúšala oživiť. Na mieste ničím nehýbala a okrem kľučky na kuchyni sa ničoho nedotkla. Výpoveď svedkyne W. M. je plne v súlade s výpoveďou svedkyne M. ako aj s ďalšími skutočnosťami zistenými pri ohliadke miesta činu. Súd ju považoval za hodnovernú a objektívnu, avšak neobsahovala žiadne skutkovo významné okolnosti.

Znalkyňa U.. W. O. sa pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržala záverov svojho písomného znaleckého posudku. Potvrdila, že príčinou smrti bolo strelné poranenie, ktoré bolo úplne paralyzujúce bez akéhokoľvek priestoru na vôľový pohyb poškodeného. Žiadne obranné poranenia zistené neboli. Drobné poranenia v tvárovej časti označila ako charakteristické pre pád a následný náraz o pevnú podložku. Vzájomnú polohu strelca a obete popísala tak, že obeť musela byť v zníženej polohe, ku ktorému záveru by dospeli aj bez ďalších materiálov k posúdeniu tejto otázky. S kolegom však mali k dispozícii fotodokumentáciu z previerky výpovede, kedy konštatovali úplnú zhodu vzájomnej polohy strelca a obete ako aj znázornenú vzdialenosť, zodpovedajúcu ich nálezu pri pitve. Na otázky obhajcu obžalovaného vylúčila streľbu pravou rukou a pripustila, že z anatomického hľadiska by takéto poranenie mohlo byť spôsobené ľavou rukou v samovražednom pokuse, avšak počas svojej praxe sa s takýmto strelným poranením pri samovražde nestretla. Na základe vyjadrenia obžalovaného a jeho následnej demonštrácie vlastnej verzie vzniku poranenia, znalkyňa jednoznačne vylúčila možnosť vzniku zisteného poranenia mechanizmom, ktorý obžalovaný znázornil. K znaleckému posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a k výpovedi znalkyni U.. O. súd uvádza, že ich záver o trajektórii strely určovanej štyrmi bodmi na tele nebohého, potvrdzuje tak charakteristickú polohu obete v momente výstrelu, že súd nemal akékoľvek pochybnosti o nepravdivosti verzie obžalovaného. V súvislosti s tým, že znalkyňa pripustila anatomickú možnosť vzniku strelného poranenia ľavou rukou samotného poškodeného, súd uvádza, že z výpovede manželky obete je nesporné, že poškodený bol pravák, pričom je úplne nelogické, aby niekto v samovražednom úmysle strieľal menej zručnou rukou a ešte zo vzdialenosti väčšej, ako je dvojnásobok dĺžky hlavne zraňujúcej zbrane. Znalkyňa po nahliadnutí do listín zo zv. II, č.l. 250-251 uviedla, že kolega U.. T. sa zúčastnil ohliadky miesta činu a jeho správa vyšetrovateľovi je obvyklou reakciou na žiadosť polície, ktorá potrebuje správu o bezprostrednej príčine smrti k právnej kvalifikácii za účelom prvotných vyšetrovacích úkonov. Súd poukazuje na obsah tejto správy, z ktorej žiadnym spôsobom nevyplýva vzájomná poloha strelca a obete, ani trajektória strely. Znalci pri pitve dňa 02.07.2012 pri posudzovaní vzájomnej polohy strelca a obete sa vyjadrovali k fotodokumentácii, ktorá bola vyhotovená z previerky výpovede ešte dňa 30.06.2012. Znalec M.. C.. L. X., P.. z odvetvia kriminalistickej a súdnej chémie potvrdil závery znaleckého posudku číslo 2012/1963 (zv. III, č.l. 420-426), z ktorého vyplynulo, že z rúk nebohého Z. M. boli zistené stopy povýstrelových splodín. Jednalo sa o stopy zaistené dňa 29.06.2012. Naopak, negatívna bola skúška na povýstrelové splodiny z oboch rúk nebohého Z. M., ktoré stopy boli zaistené kriminalistickým technikom pri pitve dňa 02.07.2012.

Z výpovede znalca a zo samotného znaleckého posudku vyplynulo, že pozitívne boli skúšky na prítomnosť povýstrelových splodín zo svetlomodrého trička značky Otto Berg, z pravej rukavice značky Rosignol a naopak, negatívne z rúk obžalovaného. Pri rukavici značky Rosignol znalec povýstrelové splodiny zaisťoval z relevantnej časti pre výskyt u strelca, t.j. z oblasti hornej strany ukazováka a bočnej a hornej strany palca. Súd neuveril obhajobe obžalovaného, že v lete mal vo vozidle rukavice, šál a čiapku od lyžovačky a s poukazom na povýstrelové splodiny na rukavici dospel k záveru, že túto mal na pravej ruke v čase výstrelu, čo zároveň vysvetľuje negatívny výsledok skúšky z jeho rúk. Znalec U.. L.. Y. M. z odvetvia daktyloskopie pri výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil závery znaleckého posudku číslo 2012/9631(zv. III, č.l. 427-440), z ktorého vyplynulo, že pri predmetoch, na ktorých sa podarilo zadokumentovať použiteľné stopy, tieto neboli stotožnené ani s poškodeným M., ani s obžalovaným F.. Znalec U.. L.. Y. M. ďalej vypovedal aj ako spracovateľ znaleckého posudku číslo 2013/1344 (zv. III, č.l. 444-447), z ktorého vyplynulo, že použiteľné stopy uvádzané v predchádzajúcom znaleckom posudku neboli stotožnené ani s osobou syna obžalovaného. Ani z jedného z dvoch znaleckých posudkov, ku ktorým vypovedal U.. L.. Y. M., nevyplynuli žiadne skutočnosti ovplyvňujúce závery súdu. Znalec Y.. C.. U. U., N.. Z odvetvia elektroniky, výpočtová technika, odbor elektrotechnika potvrdil závery svojho písomne vypracovaného znaleckého posudku číslo 68/2012 (zv. III, č.l. 561-585), z ktorého vyplynulo, že skúmal mobilný telefón značky Samsung, patriaci R. G. a v časti šablóny našiel dve textové správy, ktoré fotograficky zdokumentoval ako obrázky číslo 4 a 5 na strane 19 a 20 svojho znaleckého posudku. Súdom pribratý prekladateľ C.. K. U. zabezpečil preklad týchto správ, ktoré boli v Maďarskom jazyku. Závery znaleckého skúmania mobilného telefónu R. G. potvrdili hodnovernosť jej výpovede vo vzťahu k SMS správam, ktoré jej posielal Z. M. a z ktorých vyplynulo, že P. niečo preložil na druhý deň večer a prisahal. Z. M. na to reagoval tak, že mu oznámil, že to môže prekladať do piatku, ale potom bude nasledovať on. Druhá SMS správa bola preposlaná Z. M. a vyplýva z nej, že mu niekto oznamuje, že neprichádza, má hostí, ráno o pol piatej v Y. Š., aby nevolal, že bude presný. Znalkyňa M.. U.. O. O. z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy bola vypočutá ako spracovateľka znaleckého posudku číslo 2015/9631 (zv. III, č.l. 390-407), z ktorého vyplynulo, že skúmala skupinu stôp pochádzajúcich z ohliadky miesta činu v dome Z. M. v B. XXX, ďalšiu skupinu stôp, pochádzajúcich z prehliadky iných priestorov v predajni P., kontrolnú vzorku obžalovaného a ďalšiu skupinu stôp, pochádzajúcu z ohliadky tela Z. M. a poslednú skupinu stôp, pochádzajúcu z domovej prehliadky u obžalovaného. Zo samotného znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalkyne vyplýva, že u prvej skupiny stôp v dome Z. M. v žiadnej zo stôp, ktoré boli využiteľné na skúmanie, nebol zistený profil DNA zhodný s profilom DNA obžalovaného. V skupine stôp, ktoré pochádzali z obchodných priestorov obžalovaného, bola zistená prítomnosť profilu DNA Z. M. na zbrani, na tričku značky Otto Berg v jeho prednej časti, na listinách, ktoré boli súčasťou igelitovej tašky, ako aj reklamnej tašky s nápisom Activia. Pri stopách číslo 33 až 38, ktoré pochádzali z prehliadky tela Z. M., na žiadnej stope nebol zistený profil DNA obžalovaného. U skupiny stôp zaistených pri domovej prehliadke dňa 30.06.2012 u obžalovaného, neboli zistené stopy s profilom DNA Z. M. ani obžalovaného.

V tejto súvislosti možno vyvodiť nespochybniteľný záver, že obžalovaný sa objektívne nachádzal na mieste činu v B. č. XXX v čase zavraždenia Z. M., nakoľko profil DNA zavraždeného bol zistený na veciach, ktoré boli nájdené pri prehliadke predajných priestorov obžalovaného. Vo vzťahu ku tričku značky Otto Berg súd neuveril obhajobe obžalovaného v tom zmysle, že do tohto trička si utrel nohy po tom, ako zakopol o zbraň. Nezodpovedala tomu veľkosť krvných škvŕn na tomto tričku, ktoré bolo v rámci predkladania vecných dôkazov predložené stranám ako aj znalkyni na hlavnom pojednávaní, ktorá špecifikovala, z ktorých miest trička, jednotlivé stopy skúmala. Obhajoba obžalovaného o „utieraní nôh“ je v rozpore aj z vizuálne zisteným faktom, že na šľapkách, ktoré obžalovaný súdu predkladal, ako obuv, ktorú mal mať na nohách v čase skutku, a preto si znečistil prsty na nohách od krvi, sa žiadna krv evidentne nenachádzala. Jediné logické vysvetlenie, akým spôsobom sa krvné stopy dostali na tričko obžalovaného je, že sa tam dostali pri výstrele, nakoľko sa nachádzajú v prednej časti a vo výške zodpovedajúcej polohe poškodeného. Znalkyňa ďalej uviedla, že pri znaleckom skúmaní zistila u profilu DNA obžalovaného zhodu so stopami, ktoré boli skúmané v znaleckom posudku číslo 10530/2009 (čísla stôp 10, 14 a 16), ktoré závery k tomuto zisteniu súd uvádza pri skutku číslo 3/. Znalecký posudok, ku ktorému vypovedali ako znalkyne C.. C. F., P.. a C.. R. Č. z odvetvia súdneho inžinierstva (zv. VIII, č.l. 1667-1797), bol vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline za účelom preskúmania ekonomiky prevádzky predajne potravín P., ktorú prevádzkoval obžalovaný, za účelom zisťovania, či prevádzka tejto predajne umožňovala vrátenie pôžičiek v zmysle výpovede obžalovaného a zároveň zistiť náklady potrebné k otvoreniu tejto prevádzky a celkovú finančnú analýzu tejto prevádzky. Znalecký posudok je rozsiahly a zároveň obsahuje prílohy, ktoré tvoria samostatnú prílohu vo zväzkoch 14 až 20 trestného spisu. Závery znaleckého dokazovania však možno zhrnúť v tom zmysle, že ekonomická prevádzka predajne potravín bola podľa znalkýň zlá, podnik nebol schopný splácať svoje záväzky, jeho záväzky výrazne prevyšovali finančný majetok a obežný majetok, obžalovaný používal finančné prostriedky, ktoré nenadobudol z podnikateľskej aktivity a celkovo ako vlastný vklad bola vnesená suma viac ako 130.000,-€. Počas celej doby znalkyne nezistili zaevidovanie výberu vlastného vkladu ani odmeny podnikateľa. Z uvedeného je zrejmé, že prevádzkovanie tejto predajne obžalovanému neprinášalo žiadne výnosy, naopak prevádzka si vyžadovala ďalšie vklady. V účtovníctve neboli zaevidované žiadne pôžičky. Zo spôsobu dopĺňania pokladne bolo zrejmé, že toto bolo robené len účtovne v čase vykazovania záporných zostatkov na pokladni, ktorý sa predtým kumuloval. Znalkyne uviedli, že podľa jednotlivých rokov s výnimkou roku 2010 obžalovaný objektívne z podnikateľskej činnosti nemohol mať finančné prostriedky na vrátenie pôžičiek, ako sám uvádzal. V roku 2010 bolo možné vrátiť sumu 6.600,-€, čo však nie je nikde evidované. Vrátenie ďalších čiastok vo výške 2.000,€ a 1.320,-€ bolo možné, avšak rovnako nikde nie je evidované. Podľa znalkýň si obžalovaný nikdy od účtovníčky nežiadal prehľad o stave hospodárenia a nemal žiadnu spätnú väzbu o ekonomickej situácii predajne. Na základe vyššie uvádzaného znaleckého posudku súd dospel k záveru, že ekonomická činnosť obžalovaného tomuto nepostačovala na krytie osobných potrieb - splácania dvoch úverov, splácania luxusného motorového vozidla, finančne náročné štúdium syna a práve naopak, na prevádzkovanie potreboval ďalšie finančné zdroje, ktoré neboli žiadnym spôsobom zo strany obžalovaného zdokladované. Záver znalkýň, že v prípade prevádzkovania „tieňovej ekonomiky“ obžalovaným, by muselo byť na úrovni oficiálneho podnikania svojím rozsahom vzhľadom k finančným objemom, ktoré boli potrebné na prevádzkovanie predajne, umožňuje urobiť súdu záver o nereálnosti obhajoby obžalovaného s poukazom na výpoveď manželky samotného obžalovaného. Táto pred súdom zdôrazňovala pracovnú vyťaženosť obžalovaného pred zadržaním s tým, že po jeho vzatí do väzby obchod prevádzkujú spoločne so synom a táto činnosť si vyžaduje maximálne celodenné pracovné nasadenie. Je teda časovo nereálne, aby obžalovaný vykonával inú zárobkovú činnosť.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného bol podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný znalecký posudok znalca C.. C. C., P.. číslo 35/2012 (zv. II, č.l. 280-285), z ktorého vyplynulo, že skrining toxicky významných látok u Z. M. na základe vzoriek z pitvy bol negatívny.

Z tohto dôkazu vyplynulo, že Z. M. v čase vraždy nebol pod vplyvom alkoholu ani iných návykových látok, ani pod vplyvom liekov.

Postupom podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané, prípadne stranám a svedkom predložené nasledovné listinné dôkazy: Zväzok I: - č.l. 19 záznam o predvedení Š. F. z 29.06.2012, z ktorého vyplýva, že k jeho predvedeniu došlo daného dňa o 18.15 hod. - č.l. 20-21 zápisnicu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody - č.l. 141 lístok ku pôžičke vo výške 7.000,-€ s úrokmi 2.330,-€, ku ktorému sa vyjadrovala aj svedkyňa R. M. Zväzok II: - č.l. 250-251 mailovú správu medzi U.. T. a vyšetrovateľom sa vyjadrovala znalkyňa U.. O.

L.. B. zo dňa 29.06.2012, ku ktorej

- č.l. 252 lekársku správu zo dňa 30.06.2012 o vyšetrení Š. F. v súvislosti s jeho umiestnením do CPZ - č.l. 286-288 zápisnicu o ohliadke zo súdnej pitvy Z. M. - č.l. 289 predbežný pitevný nález - č.l. 291-350 zápisnicu o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou z obce B., rodinný dom č. XXX - č.l. 351-359 previerku výpovede na mieste s fotodokumentáciou zo dňa 30.06.2012 K tomuto listinnému dôkazu súd uvádza, že previerka výpovede bola vykonaná podľa § 145 ods. 1 Trestného poriadku, podozrivý Š. F. bol poučený, okrem iného aj na možnosť nevypovedať v neprítomnosti obhajcu. Súd v súvislosti s týmto listinným dôkazom nepovažuje za podstatné priznanie v tom čase podozrivého Š. F., ktoré priznanie by teoreticky mohlo byť vynútené a bolo by získané v neprítomnosti obhajcu, ale za rozhodujúcu skutočnosť súd považuje spôsob, ako umiestnil na čas výstrelu figuranta znázorňujúceho poškodeného, ktorého polohu okrem skutočného páchateľa nemohol v tom čase poznať nikto iný. V tejto súvislosti súd odkazuje na vyjadrenie znalkyne U.. O.. Návrh obhajcu obžalovaného prednesený po oboznámení listinného dôkazu na vykonanie rekonštrukcie, súd odmietol s odôvodnením, že okolnosti, ktoré majú byť zisťované, už boli zistené dôkazom, ktorý predtým navrhol obžalovaný, keď znázornil svoju verziu v prítomnosti znalkyne U.. O. pred súdom. - č.l. 360-368 zápisnicu o vykonaní prehliadky iných priestorov na adrese predajne P. so sídlom E. N. č. X, V., ktorá popisuje jednotlivé stopy zachytené pri prehliadke, s číslovaním týchto stôp, z ktorého číslovania vychádza následne znalecké dokazovanie. - č.l. 369-370 príkaz na prehliadku iných priestorov v predajni P., ktorá listina potvrdzuje zákonnosť samotnej ohliadky - č.l. 376-377 príkaz sudcu na domovú prehliadku v dome obžalovaného - č.l. 378-383 zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou z rodinného domu obžalovaného, v ktorej sú popísané zaistené stopy a označené spôsobom umožňujúcim ich následné znalecké skúmanie najmä vo vzťahu ku skutku číslo 2/

Zväzok V: - č.l. 1138 zápisnicu o prehliadke tela obžalovaného zo dňa 29.06.2012, z ktorej vyplynulo, že obžalovanému Š. F. boli o 21.05 hod. odobraté stery povýstrelových splodín z oboch rúk - č.l. 1142 zápisnicu o prehliadke tela a obdobných úkonoch, z ktorej vyplýva, že obžalovanému boli odobraté vzorky na účel analýzy DNA - bukálny výter a k odobratiu daktyloskopických odtlačkov dňa 30.06.2012 o 19.40 hod. - č.l. 1144 zápisnicu o prehliadke tela Š. F. mladšieho zo dňa 25.01.2013, ktorému boli odobraté kontrolné daktyloskopické odtlačky - č.l. 1152-1153 príkaz na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke na telefónne čísla evidované na obžalovaného - č.l. 1156-1171 záznam o telekomunikačnej činnosti obžalovaného, Š. F. mladšieho a Z. M., z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol v telefonickom kontakte s Z. M. od 15.08.2011 do 29.06.2012 viac ako dvestokrát a ich posledný vzájomný kontakt je zo dňa 29.06.2012 v čase o 04:00:30 hod. (č.l. 1162 posledný riadok). Okrem toho zo záznamu vyplýva, že v súlade s výpoveďou svedka E. F., obžalovaný s poškodeným telefonoval aj dňa 25.06.2012 v čase o 15:51:40 hod. (č.l. 1162 tretí riadok zhora). Ďalej zo záznamu vyplýva ich vzájomný kontakt dňa 27.04.2012 v dopoludňajších hodinách, kedy malo dôjsť ku pôžičke vo výške 20.000,-€ (č.l. 1157 tretí a štvrtý riadok zdola, č.l. 1161 trinásty riadok zdola). - č.l. 1176-1182 správu MV SR z odboru dokladov a evidencií, z ktorej vyplýva, že zbraň značky Arminius HV38, výrobné číslo XXXXXX bola posledne evidovaná na L.. E. Š.W., ktorému bola odcudzená (č.l. 1181 poradové číslo 8). Zväzok VIII: - č.l. 1885-1887 faktúru VB Leasing a Auto Bavaria, z ktorých vyplýva, že predmet leasingu, osobný automobil BMW X6, 4,0D bol prevzatý obžalovaným 28.10.2011 s úhradou zálohy 16.812,-€ s celkovou leasingovou cenou bez havarijného poistenia 90.302,99€ Zväzok XXII: - č.l. 3647-3649 správu D. banky zo dňa 23.09.2013, z ktorej vyplýva, že Z. M. dňa 03.11.2011 vybral z vlastného účtu hotovosť vo výške 3.000,-€ a dňa 27.04.2012 hotovosť vo výške 4.000,-€ Postupom podľa § 270 ods. 1 Trestného poriadku boli stranám predložené doličné veci: - č. 6 projektil nájdený vedľa tela v kuchyni - č. 24 nábojnica zaistená pri prehliadke iných priestorov v predajni P. - č. 25 tričko s krátkym rukávom modrej farby značky Otto Berg - č. 26 rukavice s nápisom Rosignol - č. 27 igelitová taška s obsahom rôznych písomností a vecí - č. 28 reklamná taška s nápisom Activia V zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil všetky dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní ako zákonné, tieto hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako bolo vyššie uvádzané k jednotlivým dôkazom, ako aj v súhrne a dospel k záveru, že skutok číslo 1/ sa stal, tento je trestným činom a nemal akékoľvek pochybnosti, že ho spáchal práve obžalovaný. Pri celkovom vyhodnotení dôkaznej situácie je potrebné uviesť, že ako jediný dôkaz spochybňujúci zavinenie obžalovaného, možno považovať len

jeho vlastnú výpoveď. Všetky ostatné dôkazy svedčia nesporne o tom, že došlo ku samotnému skutku, t.j. k vražde Z. M., ktoré skutočnosti vyplývajú z obhliadky miesta činu a zo súdnej pitvy. To, že sa jednalo o trestný čin, je nesporné z násilného charakteru smrti v dôsledku strelného poranenia, s konštatovaním znalcov o cudzom zavinení. To, že sa skutku dopustil práve obžalovaný a že je opodstatnená aj súdom použitá právna kvalifikácia, vyplýva z objektívnej prítomnosti obžalovaného na mieste činu, čo ani sám nepopieral. Prítomnosť obžalovaného v čase výstrelu v dome zavraždeného potvrdil aj jeho syn svojou výpoveďou. Jeho prítomnosť je potvrdzovaná aj prítomnosťou stôp s profilom DNA poškodeného na veciach, ktoré boli nájdené pri prehliadke obchodných priestorov využívaných obžalovaným. Verzia obžalovaného o tom, že samotný poškodený v čase výstrelu držal zbraň v ruke, je vyvrátená výpoveďou znalkyne, charakteristickým smerom vektoru strely. Jednalo sa o vopred naplánované a pripravené konanie zo strany obžalovaného, o čom svedčí použitie rukavice obžalovaným. Motív zbaviť sa svojho veriteľa vyplýva v podstate zo všetkých vyššie uvádzaných svedeckých výpovedí.

Na základe vyššie ustálených skutkových záverov v skutku číslo 1/ súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona, teda, že Z. M.N. úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a uvedený čin spáchal v úmysle získať majetkový prospech spočívajúci v trvalom odstránení svojho veriteľa. Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. U obžalovaného Š. F. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pre tento trestný čin vyžaduje úmyselné zavinenie. V danom prípade súd nemal žiadne pochybnosti, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, to znamená, že chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Objektom tohto trestného činu je ochrana ľudského života. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je usmrtenie človeka s vopred uváženou pohnútkou, v danom prípade za použitia strelnej zbrane. K bodu 2) Obžalovaný Š. F. uviedol, že zbrane dostal od G. N., ktorý zomrel minulý rok. Tento mu mal byť zaviazaný za jeho súčinnosť, ktorú mu poskytol pri predaji kvetov a z vďaky mu daroval westernový kolt a skladaciu čínsku pušku. Priznal, že nebol nikdy držiteľom zbrojného preukazu. Zbrane však nikdy nepoužil. Náboje, ktoré sú mu v obžalobe kladené za vinu, pochádzajú od toho zlodeja a boli spoločne v plecniaku s koltom, ktorý spomínal v predošlom skutku. Čakal, že zlodej sa vráti a bude chcieť zbraň naspäť. Veci by mu vrátil, keď by mu zaplatil škodu. Tá zbraň v plecniaku bola s nábojmi, bola nabitá a v takomto stave ju neskôr dal Z. M.. Súd obhajobe obžalovaného neuveril, túto hodnotil ako účelovú a prispôsobenú dôkaznej situácii v priebehu prípravného konania. Pôvod zbraní uvádza od osoby, ktorá nežije a jeho obhajobu nevie potvrdiť ani vyvrátiť. Nelogické je rovnako spojenie zbrane u údajného zlodeja so značným množstvom streliva iného kalibru. Úplne nelogicky a nevierohodne vyznieva časť jeho výpovede, keď uviedol, že čakal, že zlodej sa vráti pre zbraň a príde uhradiť škodu. Svedkyňa R. F. ku zbraniam a nábojom uviedla, že o ničom takom nevie a nikdy doma nevidela žiadne zbrane ani náboje. S poukazom na obsah výpovede svedkyne R. F.D., túto nie je možné žiadnym spôsobom hodnotiť.

Znalec P.. C.. P. F. ako kriminalistický balistik v plnom rozsahu potvrdil závery písomne vypracovaného znaleckého posudku číslo 2012/9631 zo dňa 17.08.2012 (zv. III, č.l. 408-418), z ktorého vyplynulo, že všetky tie zbrane, tak ako boli špecifikované v skutku číslo 2/ boli streľby schopné a znaleckým skúmaním nebolo možné zistiť, kedy zo zbraní bolo naposledy strieľané. Náboje kalibru 38 špeciál boli použiteľné do revolveru značky Arminius a náboje kalibru 22 v počte 400 kusov boli použiteľné do malokalibrovej pušky čínskej výroby. Náboje sa nedali navzájom použiť medzi týmito dvomi zbraňami. Závery tohto znaleckého posudku spochybnili logiku obhajoby obžalovaného, ktorý k pôvodu revolveru značky Arminius a k 400 kusom nábojom uvádzal, že mali pochádzať z vaku od zlodeja, ktorého prichytil na predajni, nakoľko strelivo nebolo vhodné do tohto druhu zbrane. Znalec U.. C.. G. I. ako kriminalistický metalograf potvrdil závery znaleckého posudku číslo 2012/1963 (zv. III, č.l. 408-418), z ktorého vyplynulo, že číslo zbrane na revolvery značky Arminius bolo odstránené. Mechanoskopické stopy po brúsení boli neupotrebiteľné. Závery tohto znaleckého posudku umožnili zistiť pôvodného vlastníka zbrane, ktorému bola odcudzená. K tomuto skutku sa vzťahuje aj zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov na adrese predajne „P.“ so sídlom E. N. číslo X, V., ktorá bola ako listinný dôkaz vykonaná a súdom uvádzaná pri odôvodnení skutku číslo 1/ (č.l. 360-368). Z tejto zápisnice vo vzťahu k tomuto skutku vyplýva, že ako stopa číslo 3 - balistická - bol zaistený jeden kus revolver značky Arminius HW38 v pivničných priestoroch potravín „P.“. Ďalej sa k tomuto skutku vzťahuje aj zápisnica z č.l. 378-383 o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou z rodinného domu obžalovaného, v ktorej sú popísané zaistené stopy a označené spôsobom umožňujúcim ich následné znalecké skúmanie. Jedná sa o stopu číslo 1 - balistickú - dlhú strelnú zbraň rozobratú s označením JW - 20, stopu číslo 2 - balistickú - krátku strelnú zbraň v krabici s označením Black Powder Onli 36 Cal a stopu číslo 3 - balistickú - náboj kalibru 22 Long Rifle - SB v ôsmich krabičkách s celkovým počtom 400 kusov. Hodnotiac vyššie uvádzané dôkazy v súhrne súd dospel k záveru, že skutok sa stal a tento je trestným činom, nakoľko zbrane sa našli pri domovej prehliadke, resp. pri prehliadke iných priestorov, obžalovaný nie je držiteľom zbrojného preukazu, všetky zbrane boli streľby schopné v zmysle znaleckého dokazovania. Záver súdu, že tento skutok spáchal práve obžalovaný, vyplýva z miesta nálezu týchto zbraní, ako aj z výpovedí svedkov, podľa ktorých o zbraniach mal vedomosť len obžalovaný. Na základe vyššie ustálených skutkových záverov v skutku číslo 2/ súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, lebo si zabezpečil a prechovával bez povolenia strelivo a rovnako si zabezpečil a prechovával bez povolenia tri strelné zbrane. Subjekt tohto trestného činu je určený všeobecne. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. V danom prípade obžalovaný konal v úmysle priamom v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože strelivo aj zbrane si zabezpečil vlastným aktívnym konaním. Objektom tohto trestného činu je ochrana bezpečnosti ľudí pred možným ohrozením ich života a zdravia, ktoré vyplýva z nekontrolovateľného držania strelných zbraní a streliva. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v danej veci v zadovážení a držbe streliva a strelných zbraní bez povolenia. Zadovážením sa rozumie akýkoľvek spôsob získania pre seba, či už kúpou, darovaním, výmenou za inú vec, krádežou alebo aj iným spôsobom.

K bodu 3) Obžalovaný Š. F. uviedol, že s C.. S. sa poznal od roku 1989. V tom čase robil vodiča v pekárňach a pán S. mu navrhol, aby urobili spoločne obchod s vajíčkami v hodnote 10.000,-Sk. Potom sa dlho nevideli, až neskôr, keď C.. S. robil vedúceho na predajni a on ho zásoboval zeleninou, dohodli sa na ďalších spoločných obchodoch. C.. S. mu ponúkol na obchod so zeleninou sumu 100.000,-Sk s tým, že mu vráti 120.000,-Sk z čoho 20.000,-Sk boli úroky. Pôžičky boli spravidla od jari do jesene, kedy prebiehal obchod so zeleninou. V rokoch 2005 až 2007 mu trikrát poskytol na obchod sumu jeden milión Sk. V roku 2008 mu prvýkrát požičal sumu dva milióny Sk a do konca roka 2009 mu mal túto čiastku vrátiť navýšenú o úroky 600.000,-Sk. Z tejto sumy mu prvý milión vrátil 06.12.2008, druhý milión mu vrátil 20.05.2009 a úroky 600.000,-Sk mu vyplatil 25.09.2009. C.. S. mal kľúče aj od jeho chaty pri ovocnom sade. Dňa 27.11.2009 sa v predajni pripravovali na inventúru a popoludní mu volal klobás a aj sa pre ne na predajni zastavil.

C.. S., že chce 5 kg

Ďalej uviedol, že si nevie vysvetliť ako sa mohlo nájsť telo C.. S. v jeho záhradnej chatke. Na otázky strán doplnil svoju výpoveď v tom zmysle, že pôžičky do účtovníctva nedával, s C.. S. si dôverovali a nerobili žiadne záznamy o vracaní peňazí. Predajňa, ktorú prevádzkoval, išla dobre, bola zisková. Čistý zisk mu vychádzal okolo 110.000,-Sk mesačne. Obhajobe obžalovaného o vrátení peňazí súd neuveril a túto považoval za vyvrátenú výpoveďami nižšie uvedených svedkov. Obhajobu súd považuje za zjavne nelogickú s poukazom na ním uvádzané dátumy vrátenia peňazí, zvlášť druhého miliónu dňa 20.5.2009. Keď mali požičané peniaze slúžiť na obchod so zeleninou, je úplne nelogické, aby prvý milión vrátil 6.12.2008 a druhý po zime, kedy sa so zeleninou, a to ani podľa obžalovaného, neobchodovalo. Názor obžalovaného na ziskovosť predajne vyvracia znalecký posudok znalkýň z odboru ekonomiky. Svedkyňa - poškodená B. S. pri výpovedi na súde uviedla, že jej manžel požičal obžalovanému dva milióny Sk a mal mu vrátiť s úrokmi 2,6 milióna. O podrobnostiach pôžičky sa jej manžel nezdôveril. Pôžička mala byť vrátená niekedy v roku 2009. Spomína si na to preto, lebo vtedy bola PN a manžel bol veľmi nervózny. 26.11.2009 vo štvrtok jej manžel povedal, že mu P. vráti peniaze. Nasledujúci deň v piatok ju odviezol do práce a cez deň ešte boli v telefonickom kontakte. O 13.30 hod. jej volal syn, že sa otec nehlási. Potom neprišiel ani v noci, čo sa nestávalo. Ďalší deň v sobotu ráno 28.11.2009 po neúspešnom pátraní po manželovi s vlastným bratom a telefonáte so sestrou manžela, nahlásila jeho nezvestnosť na polícii. V sobotu večer 28.11.2009 asi o 18.00 hod. synovia našli manželovo auto asi 10 až 15 minút cesty autom od ich bydliska. Za pomoci náhradných kľúčov vozidlo otvorili a za súčasnej inštruktáže príslušníkov PZ našli v batožinovom priestore zakrvavenú mikinu a jednu topánku. Potom trvalo ešte dva a pol roka, kým sa našlo manželovo telo. Na otázky prokurátora k pôžičke svedkyňa doplnila, že od manžela počula, že peniaze mal požičané od M. a tomuto ich mal vrátiť práve 27.11.2009. Okrem toho 26.11.2009 počula rozhovor svojho manžela s jeho sestrou z Čiech o tom, že peniaze mu budú vrátené. Na otázky splnomocnenca svedkyňa popisovala svoj vzťah s manželom a rodinnú situáciu. Na otázky obžalovaného svedkyňa potvrdila, že jej manžel vybavil obžalovanému a synovi obžalovaného možnosť zakúpiť maturitný oblek. Obleky sa však synovi obžalovaného nepáčili a vtedy to jej manžel zakomentoval, že čakal oblek od Armaniho. Napriek tomu, že svedkyňa nemala úplný prehľad o spravovaní financií svojim manželom, v podstate zhodne s ďalšími dôkazmi potvrdila, že peniaze mal manžel požičané od svedka M. a k ich vráteniu obžalovaným malo dôjsť práve 27.11.2009.

Svedok Š. F. U. ako syn obžalovaného využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať na hlavnom pojednávaní. Na návrh prokurátora bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 06.11.2012 v zmysle ustanovenia § 263 ods. 4 Trestného poriadku (zv. VI, č.l. 1283-1286). Z prečítanej svedeckej výpovede vyplynulo, že za posledné dva roky bol na záhrade, kde sa našlo telo C.. S., asi len raz, aj to len hore v chatke. Od garáže kľúče nemal. Tieto kľúče mal len jeho otec a neskôr ich našiel v jeho aute Iveco v deň, keď našli telo. Na záhradu s matkou nechodievali dva alebo tri roky a keď sa pýtali na úrodu, otec povedal, že sa nič neurodilo a nemá tam chodiť. Niekedy dávno v minulosti mu doma v pivnici ukázal jednu krátku zbraň, ktorá mala taký valec a bola tmavej farby. V zbraniach sa nevyzná. Nevedel sa vyjadriť ani ku zbrani, ktorá bola nájdená dňa 30.06.2012 v predajni P.. V súvislosti s výpoveďou syna obžalovaného súd považuje za podstatné, že odo dňa nezvestnosti C.. S. do momentu nájdenia jeho tela v garáži, svedok na záhradu nechodieval, v garáži nebol a od garáži mal kľúče len obžalovaný. Svedkyňa R. F. popísala za akých okolností našla zmluvu o záložnom práve na záhradu, čo ich so synom podnietilo, aby sa tam išli pozrieť. Išli tam spoločne so švagrom G. H.. Keď otvorili dvere na garáži, tieto hneď zatvorili, lebo tam niečo uvideli a išli do Dunajskej Stredy na políciu. Ku návštevám záhrady uviedla, že spočiatku tam chodili často, ale od určitej doby tam prestali chodiť. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či niekto iný okrem manžela mal kľúče od garáže. Na záhrade chovali psa, o tohto sa staral manžel, avšak nevedela kedy pes zmizol. Výpoveď svedkyne R. F. o náleze v garáži je v súlade s obhliadkou miesta nálezu mŕtvoly C.. S.. Z ďalšej jej výpovede nevyplynuli žiadne skutkovo podstatné okolnosti. Svedok G. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol oslovený manželkou obžalovaného, že našla nejaký papier, podľa ktorého si myslela, že obžalovaný predal záhradu, lebo podpis na tom papieri nebol jej. Nechcela tam ísť sama, že tam už neboli tri roky, lebo tam nechodili. V deň, keď našli kľúče od garáže, tam išli spoločne s manželkou a synom obžalovaného. Po príchode videl, že záhrada je zarastená burinou, stromy vyzerali neostrihané, podľa neho tam nikto nebol minimálne rok. Mladý P. odomkol garáž a uvidel niečo zakryté, z čoho trčal kus ruky. Povedal synovi obžalovaného „poď von, nevidíš, že tam je ruka?“. Podľa neho kľúče od garáže nemal nikto iný. Finančnú situáciu obžalovaného nepoznal. Dva, tri roky pred týmto nálezom chodievali na záhradu robiť oslavy. Svedeckú výpoveď G. H. súd hodnotil ako hodnovernú a objektívnu napriek príbuzenskému pomeru s obžalovaným. Jeho výpoveď potvrdzovala, že na záhradu nikto nechodieval, ani sa o ňu nestaral počas obdobia v podstate zhodného s nezvestnosťou C.. S.. Podstatné je tiež, že na záhradu sa nedostali už skôr, lebo manželka a syn obžalovaného nevedeli nájsť kľúče od garáže. Svedok L. M. pri výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že C.. S. požičal peniaze, ktoré mu mal vrátiť v ten deň ako sa stratil. K vráteniu peňazí nedošlo. Vysvetlil, že peniaze mu nepožičal jednorazovo, ale postupne, až sa celková pôžička nabalila na sumu 2,4 milióna Sk. Podľa vyjadrenia svedka, tri, štyri roky dozadu mu C.. S. telefonoval, že poobede mu donesie peniaze. V ten týždeň ešte v pondelok alebo utorok mu vravel, že peniaze vráti v piatok 27-eho. Peniaze podľa vyjadrenia R. S. mal doniesť v hotovosti. Nasledujúceho dňa v sobotu ráno R. S. hľadala jeho manželka, či nevie kde je.

Výpoveď tohto svedka potvrdzuje reálnosť zmluvy o pôžičke medzi obžalovaným a C.. S. na sumu 2,6 milióna Sk zo dňa 30.05.2008, hoci nebola podpísaná a rovnako potvrdzuje, že dňa 27.11.2009 mal C.. S. vrátiť peniaze svedkovi M., nakoľko sám očakával vrátenie peňazí od obžalovaného. Svedok Y. G. uviedol, že o zmiznutí pána S. nevie nič povedať. Na návrh obhajoby bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, ktorú svedok v plnom rozsahu potvrdil a následne doplnil, že v deň zmiznutia C.. S. spolu telefonovali viackrát v súvislosti s kontrolou vozidla STK a posledný telefonát s ním mal okolo 14.00 hod. V súvislosti s presným časom, kedy svedok telefonoval s C.. S. považuje súd za irelevantné vyjadrenie obžalovaného, ktorý poukázal na zrejmú nesprávnosť v časovom údaji v uznesení vyšetrovateľa PZ, resp. v takto nesprávne prevzatom časovom údaji v znaleckom posudku, nakoľko jednoznačný je údaj, ktorý vyplýva z nižšie špecifikovaného prehľadu telefonických hovorov C.. S. (zv. VIII, č.l. 1861- koncové trojčíslie 359 patriace C.. S.), s časom 13:52:01 hod. (zv. VIII, č.l. 1872) na telefónne číslo s koncovým trojčíslím 234, ktorého užívanie potvrdil svedok G.. Svedok D. U., ktorý bol vypočutý na návrh obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred tromi rokmi bol u obžalovaného strihať stromčeky, v menšom sade, kde bola záhradná chatka, im práca trvala asi dve až tri hodiny. Vo vnútri v chatke neboli, garáž bola po celú dobu zatvorená. Obžalovaný im občerstvenie neposkytol. Na psa vo voliére si nespomenul. Tieto práce vykonával s ďalšími dvomi kamarátmi, s ktorými chodieva na takéto roboty. Z výpovede svedka nevyplynuli žiadne skutkovo významné okolnosti. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh obžalovaného na výsluch svedkov R. Z. a R. B. s odôvodnením, že priebeh ostrihávania stromčekov v presne neustálenom čase je pre rozhodnutie v danej veci nepodstatné. Svedok C.. P. B. pri výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosť, že obžalovanému požičal sumu 12.500,-€, ktorú mu obžalovaný nikdy nevrátil. Obžalovaný mu rovnako nezabezpečil jeho pohľadávku notársky overenými listinami, ako pôvodne prisľúbil. Aktuálne sa v rámci občianskeho právneho súdneho konania domáha vrátenia požičanej sumy žalobou na Okresnom súde v Dunajskej Strede. Odporcom v danej veci je obžalovaný. Výpoveď svedka bola v súlade s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou trestného spisu vo zv. VI na č.l. 1250-1257. Výpoveď tohto svedka potvrdzuje, že obžalovaný si požičiaval rôzne finančné čiastky od viacerých osôb.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného boli prečítané výpovede svedkov R. Ž., L.. Y.Š. U., U. U., P.. L. K., R. S. U., E. B., P. B.Á., K. R., R. O., P. V.. Z výpovede R. Ž. vyplynulo, že od 03.07.2008 do 13.09.2012 bola priateľkou Š. F. mladšieho. V roku 2008 spoznala aj jeho rodičov a boli oberať broskyne v sade, kde mali chatku s garážou. Na tomto pozemku bola ešte niekedy v roku 2009 v lete. V roku 2010 už bola len pred pozemkom, sedela v aute. Š. F. mladší vbehol dnu a vrátil sa s tým, že tam nie je pes. Psa choval jeho otec. V apríli roku 2011 bola so Š. F. mladším dva, trikrát cez víkend po tme na chatke, ktorá je nad garážou. V máji a začiatkom júna toho istého roku bolo teplo, stála pred vchodom pred garážou a spýtala sa Š. F. mladšieho, že čo je ten smrad. On jej odpovedal, že nevie. Dvere na garáži boli zatvorené. Okrem toho si spomenula, že v lete 2010 Š.Z. F. mladší chcel na chate usporiadať zábavu so spolužiakmi, ale nakoniec sa tam nešlo. K výpovedi svedkyne R. Ž. súd uvádza, že táto potvrdzuje skutočnosť, že pozemok rodiny obžalovaného, na ktorom stála garáž s chatkou, od roku 2010 bola navštevovaná len sporadicky, aj to len samotná chatka pri zatvorenej garáži. Zápach v máji 2011 nasvedčuje skutočnosti, že v tom čase sa tam nachádzalo telo C.. S..

Z výpovede svedka L.. Y. U. vyplynulo, že začiatkom roka 2008 pripravoval pre C.. S. vzor zmluvy o pôžičke, ktorý si on sám chcel upraviť a doplniť. Nepovedal mu však, medzi kým má byť pôžička uzavretá. Tento vzor mu poslal mailom. Po predložení zmluvy o pôžičke z 30.05.2008 (zv. X, č.l. 2251-2252) uzavretej medzi C.. S. a Š. F. uviedol, že sa jedná o tú vzorovú zmluvu, ktorú mu poslal ako nevyplnenú. Výpoveď svedka L.. U. tiež nepriamo potvrdzuje pôžičku medzi

C.. S. a obžalovaným.

Z výpovede svedka U. U. vyplynulo, že v deň zmiznutia C.. S. bol s ním na STK a rozišli sa asi o 10.45 hod. Následne spolu telefonovali okolo 13.45 hod. C.. S. mu povedal, že je na ceste do Dunajskej Stredy. Ďalej k veci uviedol, že od C.. S. vedel, že mal nejakému pánovi požičať peniaze na broskyňový sad. O tom človeku vedel len toľko, že občas S. nosil čerstvú zeleninu. V čase, keď mal požičiavať na ten sad, mal S. požičané peniaze od M.. O vrátení pôžičiek nevedel. Ďalej uviedol, že ten človek, ktorý mu mal vrátiť peniaze, mu vravel, že má od pondelka nahlásený výber v banke, na čo mu povedal, že banka potrebuje maximálne dva dni a že ho ten človek vodí za nos. Toto mu hovoril v ten piatok 27.11.2009 doobeda. S. mu na to povedal, že ho ten človek serie, lebo mu už ráno mal vrátiť peniaze a ráno sa mu zase vyhováral, že musí ešte niečo vybaviť v Dunajskej Strede. S. mu povedal, že tomu dlžníkovi povedal, že tie peniaze chce, aby boli vrátené dnes, teda v ten piatok 27.11.2009, že on už nechce nič nechávať na pondelok, lebo ten človek, ktorý mu mal vrátiť peniaze, chcel nechať to vrátenie peňazí na pondelok. S poukazom na výpoveď svedka U. U. súd odkazuje na výpis posledných hovorov z telefónneho čísla používaného C.. S. (zv. VIII, č.l. 1872 prvý riadok zhora), z ktorého je zrejmé, že svedok U. telefonoval s C.. S. dňa 27.11.2009 o 13:55:12 hod., čo potvrdzuje hodnovernosť jeho výpovede. Súd nemal akýkoľvek dôvod pochybovať ani o tej časti výpovede svedka, kedy popisoval vyjadrenia C.. S. k dlžníkovi a k termínu vrátenia peňazí. Výpoveď tohto svedka je v súlade s ďalšími svedeckými výpoveďami (M., S., P.. K.). Z výpovede svedkyne P.. L. K. vyplynulo, že bola sestrou C.. S. a v minulosti sa spolu rozprávali o osobe s prezývkou P., ktorý bol z Y. F. a mal obchod na E. ulici. Brat bol od nej mladší o deväť rokov, často sa jej zdôveroval a v roku 2009 si pri každej príležitosti sťažoval, že už nikdy nikomu nepožičia peniaze, lebo že ich ťažko dostával naspäť. Sťažoval sa na toho P., ktorý mu mal vrátiť dva milióny Sk. Dňa 26.11.2009 vo štvrtok jej dvakrát volal, mal natešený hlas, že zajtra mu konečne P. vráti peniaze. Následne jej v sobotu volala švagriná, že sa nevrátil domov, načo jej kázala volať políciu a nadiktovala jej aj číslo, ktoré R. používal na komunikáciu s cudzinou. Brat jej ešte povedal, že na druhý deň sa má ísť kúpať s kamarátmi do Maďarska a má sa stretnúť s kamarátom L., ktorého priezvisko nevie. Pri poslednom rozhovore brat tvrdil, že mu dlhuje celú sumu dva milióny Sk a nespomínal, že by mu vrátil akúkoľvek časť z tej pôžičky. Súd hodnotil výpoveď svedkyne P.. L. K. napriek jej vzťahu s poškodeným ako hodnovernú, ktorá bola v úplnom súlade s ďalšími výpoveďami svedkov (M., S., U.). Z výpovede svedka R. S. mladšieho vyplynulo, že jeho otec sa poznal s obžalovaným a obžalovaný mu dodával nejaké pečené prasatá a zeleninu. Otec mal požičať obžalovanému viac ako dva milióny Sk na nejaký ovocný sad. S otcom hovoril naposledy deň pred jeho zmiznutím telefonicky, otec bol dosť nervózny, lebo mu Š. F. nevracal peniaze. Otec mu povedal, že peniaze majú byť vrátené koncom týždňa. Presný dátum, čas a miesto mu nepovedal. Mali spoločné obchodné aktivity, a preto sa otca pýtal na peniaze. Naposledy sa s otcom pokúšal telefonicky spojiť v deň jeho zmiznutia okolo 14.20 hod., ale telefón iba zvonil.

K nájdeniu otcovho vozidla uviedol, že okrem krvi si všimol pod volantom pohodený uterák, ktorý mali kvôli psovi na zadných sedadlách a odparkovanie vozidla bez uzamknutia radiacej páky so zaradením iného prevodového stupňa ako zvykol nechávať otec. Ďalej uviedol, že v otcovom počítači našiel mail od pána U., ktorým mu poslal 24.01.2008 vzor zmluvy o pôžičke. Hoci sa jedná o výpoveď svedka, ktorý bol synom poškodeného, súd nepochyboval o hodnovernosti jeho výpovede, nakoľko táto bola v zásadných súvislostiach zhodná s výpoveďami ďalších svedkov, či už vo vzťahu k výške pôžičky, vzájomnému poslednému telefonickému kontaktu, nálezu vozidla, ako aj vzoru zmluvy o pôžičke. Z výpovede svedka E. B. vyplýva, že pracoval u pána S. na benzínovej pumpe ako obsluha, vypomáhal mu aj s papiermi v kancelárii. Poznali sa spoločne od malička. V deň jeho zmiznutia pán S. hľadal číslo na človeka, ktorého volali mäsiarom, lebo pánovi S. nosil pečené prasatá. Telefonoval mu na mobil, ale mobil mu nedvíhal. Pán S. ho požiadal, aby hľadal číslo, ktoré mal napísané v kalendári, išlo o číslo na pevnú linku. Keď odchádzal, povedal, že sa ide okúpať do Dunajskej Stredy. Tento deň bol určite piatok. O C.. S. vedel, že v poslednom období bol nervózny a dlhšiu dobu spomínal, že niekomu požičal peniaze a nemal ich vrátené. V súvislosti s touto výpoveďou súd považuje za podstatné, že aj tento svedok potvrdil, ako sa C.. S. dňa 27.11.2009 pokúšal spojiť s obžalovaným, ktorý mu nebral mobilný telefón a rovnako, že C.. S. bol nervózny pre nevrátenú pôžičku. Z výpovede svedka P. B.Á. vyplýva, že s C.. S. sa poznal asi 20 rokov, patrili do spoločnej partie kamarátov, ktorá sa chodila kúpať do Maďarska. V stredu sa boli kúpať oni dvaja aj spoločne s M.. S. s M. vyšli skôr z bazéna a mali spolu nejakú debatu. Následne v piatok mali ísť na halászlé do Maďarska všetci traja, avšak M. povedal, že S. mu nedvíha telefón a dodal, že mal doniesť peniaze. Neskôr mu spresnil, že tá pôžička bola cez dva milióny Sk. Pri stretnutiach mal občas S. takú poznámku ku M., aby sa nebál o peniaze, že jeho manželka o všetkom vie. Jedná sa o ďalšiu z výpovedí, ktorá podľa názoru súdu potvrdzuje hodnovernosť výpovede svedka M. a postupnosť pôžičiek medzi C.. S. a svedkom M. a nepriamo medzi C.. S. a obžalovaným, čo vyplýva s termínu vrátenia peňazí, ku ktorému malo dôjsť medzi C.. S. a svedkom M.. Z výpovede svedka K. R. vyplýva, že obýval dom susediaci s pozemkom, na ktorom mal obžalovaný postavenú záhradnú chatku. Pozemok kúpili F. asi pred dvanástimi rokmi, vysadili si tam ovocný sad, pred šiestimi až siedmimi rokmi tam postavili nadstavbu nad garáž, z čoho vznikla záhradná chatka a v minulosti tam chodievali často s priateľmi. Od roku 2010 tam nikto nechodil. Sad zarástol burinou, ovocné stromy nikto nestrihal a nikto nechodil ani ovocné stromy postrekovať. Zdalo sa mu čudné, že tam prestali zrazu chodiť. Jedná sa o ďalšiu z výpovedí, ktorá potvrdzuje, že obžalovaný s rodinou v čase nezvestnosti C.. S., nenavštevoval pozemok s garážou, v ktorej bolo telo C.. S. nájdené v júli 2012. Z výpovede svedkyne R. O. vyplýva, že ako obyvateľka G. M. sa vyjadrovala k intenzite návštev záhradnej chatky obžalovaného. V minulosti tam chodili s rodinou často, starali sa o sad, ale asi dva a pol roka spätne (svedkyňa bola vypočutá v prípravnom konaní 04.02.2013) sa o sad prestali starať, začala tam rásť veľká burina a nikto ju tam nechodil kosiť. Potvrdila, že v minulosti obžalovaný vykupoval ovocie. Jedná sa o ďalšiu z výpovedí, ktorá potvrdzuje skutočnosť, že od roku 2010 obžalovaný s rodinou prestal navštevovať pozemok, na ktorom bola umiestnená garáž s miestom nálezu tela C.. S..

Z výpovede svedka P. V. vyplynulo, že jeho dom sa nachádza v blízkosti záhradnej chatky obžalovaného. Obžalovaného v roku 2008 vídaval na chatke skoro denne. Neskôr sa presťahoval na začiatok ulice, ďalej od pozemku obžalovaného a hoci predtým s obžalovaným chodieval aj jeho syn, od roku 2010 ho tam už nevidel. Samotný obžalovaný v rokoch 2010 až 2012 bol na pozemku dva až trikrát za rok. Naposledy videl obžalovaného začiatkom roka 2012 na nákladnom aute značky Iveco modrej farby. Od roku 2009 na pozemku nikto nič nerobil, nikto nechodil striekať stromy, rástla tam burina. Predtým striekali stromy F. starší, prípadne jeho syn. Podľa názoru súdu ide o ďalšiu zo série výpovedí, ktoré potvrdzujú, že od roku 2010 obžalovaný chodil na pozemok veľmi zriedkavo a bez rodinných príslušníkov.

Znalec U.. P. D. pri výpovedi na hlavnom pojednávaní v podstate zreprodukoval závery písomne vypracovaného znaleckého posudku. Potvrdil príčinu smrti C.. S. ako mozgová smrť po dvoch strelných poraneniach v hlavovej časti, z ktorých prvé bolo vo forme zástrelu a druhé strelné poranenie vo forme priestrelu. Ústie hlavne nebolo v úplnom kontakte s povrchom tela. Je pravdepodobné, že obe zranenia boli spôsobené zbraňou rovnakého kalibru a vznikli v krátkom slede po sebe. V prípade anatomického postavenia hlavy obete by sa strelec najpravdepodobnejšie nachádzal vpravo od neho. V súvislosti so stavom tela, ako bolo dodané na pitvu, nemožno urobiť záver, či vôbec, prípadne kedy bolo s telom manipulované. Znalec nevedel urobiť záver podľa fotodokumentácie, či zachytené škvrny z miesta nálezu mŕtveho tela pochádzajú z hnilobnej tekutiny. S poukazom na stav mŕtvoly nebolo možné určiť časový interval smrti. Vo vzťahu ku krvácaniu uviedol, že v danom prípade mohlo pochádzať len z dvoch vstrelov a jedného výstrelu, vzhľadom k malému kalibru v nízkej intenzite a nie dlhodobo. K tomu, ako dlho mohlo telo zapáchať, sa vyjadriť nevedel, nakoľko toto ovplyvňujú rôzne faktory. Zo záverov znaleckého posudku a z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že príčinou smrti C.. S. boli dve strelné poranenia hlavy. Žiadne iné skutočnosti, ktoré by mohli prispieť ku skutkovým záverom ohľadne vzniku strelných poranení a následnej prípadnej manipulácie s telom, z tohto dôkazu nevyplynuli. Znalec P.. C.. P. M. ako znalec z odvetvia mechanoskopie potvrdil závery znaleckého posudku číslo 2012/1206 (zv. VII, č.l. 1629-1637), z ktorého vyplynulo, že na oblečení C.. S. bolo zistené mechanické poškodenie červeného trička, ktoré svojim umiestnením pri klasickom oblečení nekorešpondovalo s poškodením tielka. Spolu s ďalšími dôkazmi, najmä ohliadky vozidla značky Seat Leon, ako aj z výpovede znalca U.. D. k pitve C.. S. vyplynul záver, že jediné poranenia, ktoré boli objektívne preukázané, boli zástrel a priestrel hlavy. Znalec M.. C.. L. X., P.. vypovedal aj ako spracovateľ znaleckého posudku číslo 2012/12006 (zv. VII, č.l. 1629-1637), z ktorého vyplynulo, že stopy neboli vhodné na ďalšie laboratórne skúmanie pre zisťovanie povýstrelových splodín. Negatívny výsledok znaleckého skúmania žiadnym spôsobom neprispel k objasneniu skutkových okolností. Znalec M.. C.. L. X., P.. vypovedal aj ako spracovateľ znaleckého posudku číslo 1530/2009 (zv. IX, č.l. 2048-2054), pričom vysvetlil, ako z vlastnej iniciatívy nad rámec zadaných otázok sa rozhodol zisťovať prítomnosť povýstrelových splodín z pravého ramena predloženej bundy nájdenej vo vozidle značky Seat Leon, kde zistil zhodné chemické zloženie týchto povýstrelových splodín s chemickým zložením častíc zo strely označenej ako stopa čísla 2 pri ohliadke vozidla značky Seat Leon.

Záver uvedeného znaleckého posudku umožňuje súdu vyvodiť záver, že v čase, kedy obžalovaný dvakrát vystrelil do hlavy C.. S., tento mal na sebe oblečenú predmetnú bundu. V tejto súvislosti je možné upresniť aj ich vzájomnú polohu, nakoľko znalec U.. D. zdôrazňoval postavenie strelca vpravo len za predpokladu anatomického postavenia hlavy obete, čo v prípade povýstrelových splodín na pravom ramene potvrdzuje anatomické postavenie hlavy. Znalec U.. L.. Y. M. ďalej vypovedal aj ako spracovateľ znaleckého posudku číslo 2012/12006 (zv. VII, č.l. 1624-1628), z ktorého vyplynulo, že na stopách, ktoré súviseli s nálezom mŕtvoly C.. S., neboli zistené a zviditeľnené žiadne daktyloskopické stopy. Znalec M.. C.. C. F. ako znalec z odboru kriminalistickej balistiky bol vypočutý k znaleckému posudku číslo 2012/10174 (zv. VII, č.l. 1610-1612), pričom zotrval na záveroch písomne vypracovaného znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že stopa číslo 2 pochádzajúca z pitvy mŕtvoly C.. S. - strela, neobsahovala žiadne markanty využiteľné na identifikáciu zbrane. Závery tohto znaleckého posudku neumožňovali súdu urobiť jednoznačný záver, že strela nájdená vo vozidle značky Seat Leon a druhá strela zaistená pri pitve C.. S. pochádzali z tej istej a rovnakej zbrane. Mali však rovnaký kaliber. Na základe všetkých ďalších dôkazov je však možné vyvodiť jediný logický záver, že ku usmrteniu C.. S. došlo v jeho vozidle značky Seat Leon s poukazom na zistené krvné stopy, povýstrelové splodiny na jeho bunde, strelu nájdenú vo vozidle pochádzajúcu z priestrelu, ktorá mala rovnaký kaliber ako strela pochádzajúca zo zástrelu nájdená pri pitve. Na základe písomného splnomocnenia zo dňa 16.09.2013 znalec M.. C.. C. F. vypovedal aj k znaleckému posudku číslo 10530/2009 (zv. IX, č.l. 2043-2047), z ktorého vyplynulo, že strela zaistená z vozidla značky Seat Leon bola deformovaná nárazom na iný tvrdý predmet a pred vystrelením tvorila súčasť náboja 6,35 Browning, avšak bez predloženia podozrivej zbrane nemožno posudzovať, či je vhodná na individuálnu identifikáciu zbrane. Na otázku obhajcu znalec uviedol, že ani jedna z týchto dvoch striel vzhľadom k odlišnému kalibru nebola vhodná do zbraní, ktoré sú popisované v skutku číslo 2/. Znalkyňa U.. U.. G. K. z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy vypovedala na hlavnom pojednávaní k znaleckému posudku číslo 2012/2192 (zv. VII, č.l. 1604-1607) a z jej výpovede a z písomne vypracovaného znaleckého posudku, vyplynulo stotožnenie C.. R. S. porovnaním profilov DNA zo stehennej kosti a z článku prsta z ruky nájdenej mŕtvoly v garáži obžalovaného na strane jednej a na strane druhej, profilov DNA R. S. mladšieho a U.. U. S.. Znalkyňa M.. U.. L. V. z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy bola vypočutá ako spracovateľka znaleckého posudku číslo 2012/12006 (zv. VII, č.l. 1618-1623), ktorá potvrdila, že zo všetkých skúmaných stôp stotožnila stopu číslo 17, t.j. ster z koberčeka z osobného motorového vozidla Audi A4, s bukálnym výterom obžalovaného Š. F., ďalej potvrdila, že stopy číslo 20 (ster z rukavice z vozidla Iveco), 22 (ster z nákladného priestoru z vozidla Iveco) a 24 (zubná kefka) pochádzajú od jednej a tej istej osoby ženského pohlavia, ktorá je v priamom príbuzenskom pomere s U. M.. Tento záver znalkyne sa však netýka prejednávanej trestnej veci a súvisí s nezvestnosťou C. Č.. V tejto súvislosti nemožno nepoznamenať, že ide o ďalšiu osobu, ktorá mala obžalovanému požičať peniaze a je nezvestná. Znalkyňa ďalej potvrdila, že pri znaleckom skúmaní, po zanesení výsledkov do databázy, bola počítačovo zistená zhoda profilu DNA obžalovaného podľa alfanumerického kódu aj so stopami číslo 10, 14 a 16, ktoré boli skúmané v inom znaleckom posudku (10530/2009). V tejto súvislosti súd odkazuje na zápisnicu o ohliadke miesta činu (zv. X, č.l. 2254), z ktorej vyplýva, že stopy č. 10, 14 a 16 boli zaistené okrem iných stôp pri prehliadke osobného motorového vozidla značky Seat Leon dňa 29.11.2009. Stopa číslo 10 zachytená rovnako na foto číslo 18 pochádza z biologického steru z rýchlostnej páky, stopa číslo 14 - foto číslo 22, 24 pochádza zo steru na kľučke ľavých predných dverí a stopa číslo 16 - foto číslo 26, 29, ster, pochádza z volantu tohto vozidla. Znalkyňa potvrdila, že aj pôvodné skúmanie v roku 2009 vykonávala ona pod vedením pani P..

Vyššie uvedené skutočnosti umožňovali súdu urobiť záver, že obžalovaný zanechal stopy vo vozidle Seat Leon na ľavých predných dverách, na volante a hlavne na tak exponovanom a tak často používanom mieste, ako je rýchlostná páka vozidla. Neuveril obhajobe obžalovaného v jeho reakcii na pachové stopy, že vo vozidle sedel predtým pri kúpe obleku syna a skúšal si ho, lebo mu ho C.. S. ponúkal na predaj. Dospel k záveru, že s poukazom na vyjadrenie znalkyne o vplyve povrchu, z ktorého sa ster berie, o plynutí času, ktoré ovplyvňuje zotrvanie stopy ako aj vplyv ďalších vonkajších činiteľov, práve na rýchlostnej páke podľa názoru súdu je minimálny predpoklad zachovania stopy obžalovaného, pokiaľ by nebohý vozidlo používal čo len pár dní po obžalovanom, ktorý mal stopu zanechať, nakoľko je všeobecne známe, že v priebehu vedenia vozidla je rýchlostná páka používaná sústavne. K rovnakým záverom ako znalkyňa V., dospela aj znalkyňa M.. U.. O. O., ktorej znalecký posudok súd podrobne rozobral pri odôvodňovaní skutku 1/, vo vzťahu ku stopám číslo 10, 14 a 16. Aj táto znalkyňa potvrdila, že bola zistená zhoda profilov DNA týchto stôp vedených v národnej databáze s profilom DNA obžalovaného. Znalkyňa U.. C.. R. P. z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy bola vypočúvaná v súvislosti so znaleckým posudkom číslo 10530/2009 (zv. IX, č.l. 2034-2041). Z písomného vyhotovenia tohto znaleckého posudku vyplýva, že na jeho vypracovaní sa podieľala ako znalkyňa U.. L. V., čo potvrdzuje jej vyššie uvádzanú výpoveď na hlavnom pojednávaní. Znalkyňa P. zreprodukovala závery znaleckého posudku zhodne ako v jeho písomnom vyhotovení so spresnením, že stopa číslo 22- strela je v textovej časti posudku omylom označovaná ako nábojnica. Z tohto znaleckého posudku ďalej vyplýva, že okrem iných stôp boli skúmané z vozidla značky Seat Leon aj stopy číslo 10, 14 a 16. Stopa číslo 10, ako bolo špecifikované pri znaleckom posudku, ku ktorému vypovedala znalkyňa V., pochádzala z rýchlostnej páky, stopa číslo 14 z madla ľavých predných dverí a stopa číslo 16 z venca volantu. Stopy číslo 14 a 16 vykazovali prítomnosť krvi, pričom tieto stopy 10, 14 a 16 pochádzali najmenej od dvoch osôb a prítomnosť biologického materiálu od tretej osoby dokázaná nebola. DNA profily týchto stôp boli vložené v tom čase do národnej databázy. V tom čase nebol zistený zhodný profil DNA. V tejto súvislosti súd poukazuje na opodstatnenosť predpokladu, že stopy 14 a 16, ktoré vykazovali zmiešaný profil DNA a obsahovali zároveň prítomnosť krvi, museli vzniknúť až potom, čo došlo ku zastreleniu C.. S.. Nachádzali sa v podstate smerom vľavo od polohy vodiča, čo opäť súhlasí s nájdenými stopami povýstrelových splodín na pravom ramene bundy, ako aj so závermi z pitvy tela C.. S., že pri anatomickom postavení hlavy bol páchateľ vpravo od obete. Podľa znalkyne nemožno určiť, ktorá časť biologického materiálu pochádza od ktorej osoby, avšak postačuje kombinácia krv a dotyk. Je jednoznačný záver zo znaleckých posudkov znalkyne V., ako aj znalkyne O., že v týchto troch stopách bol zistený profil DNA obžalovaného.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného bol podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný znalecký posudok znalca E.. L. X., N.. číslo 36/2012 (zv. VII, č.l. 1481-1483), z ktorého vyplynulo, že vo vyšetrovaných biologických materiáloch pochádzajúcich z mŕtvoly C.. S. nebola zistená prítomnosť liečiv a etanol vo vzorke kostnej drene bol 0,00 promile. Z tohto dôkazu vyplynulo, že C.. S. v čase vraždy nebol pod vplyvom alkoholu ani pod vplyvom liekov.

Postupom podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané, prípadne stranám a svedkom predložené nasledovné listinné dôkazy: Zväzok VII: - č.l. 1426-1440 zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa 08.07.2012, z miesta nálezu mŕtvoly C.. S. v garáži obžalovaného

- č.l. 1484-1501 zápisnica o obhliadke - pitve s fotodokumentáciou zo dňa 09.07.2012, ktorá sa vzťahuje k mŕtvole C.. S. - č.l. 1507-1508 príkaz na domovú prehliadku zo dňa 10.07.2012, t.j. na nehnuteľnosti, kde bola nájdená mŕtvola C.. S. - č.l. 1509-1537 zápisnica o vykonaní domovej prehliadky na nehnuteľnosti, kde bola nájde mŕtvola C.. S. - č.l. 1543 príkaz na domovú prehliadku zo dňa 26.07.2012 v rodinnom dome obžalovaného - č.l. 1544-1552 zápisnica o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou z domu obžalovaného - č.l. 1656-1658 správa o výsledku porovnania pachových stôp, z ktorých vyplýva zhoda pachových stôp obžalovaného a stopy zistenej na ľavom prednom sedadle vodiča vo vozidle Seat Leon, EVČ: V. XXX D. C.. S. Zväzok VIII: - č.l. 1831 zápisnica o prehliadke tela obžalovaného Š. F. zo dňa 02.08.2012, kedy mu boli odobrané pachové vzorky - č.l. 1857-1874 súhlas na poskytnutie prevádzkových a lokalizačných údajov týkajúcich sa nezvestnej osoby - C.. S., z ktorých vyplýva, že posledný kontakt z jedného mobilného telefónu C.. S. nadviazal 27.11.2009 o 11:29:04 hod. (č.l. 1863) a z druhého mobilného telefónu o 13:55:12 hod. so svedkom U. U. a predposledný telefonát o 13:52:01 hod. so svedkom Y. G.Z. (č.l. 1872). Z tohto prehľadu ďalej vyplýva, že mobilný telefón C.. S. s koncovým trojčíslím 359 bol v čase týchto posledných telefonátov lokalizovaný v okolí Rovinky (č.l. 1866 prvé štyri riadky). Asi dve hodiny predtým sa pohyboval v Bratislave, časť Nové Mesto (č.l. 1866 piaty, šiesty riadok zhora). - č.l. 1881 úradný záznam, z ktorého vyplýva, že manželka obžalovaného R. F. dňa 08.07.2012 oznámila nález mŕtvoly v garáži, v chate v obci G. M. - č.l. 1902 potvrdenie o všeobecnej hodnote vozidla, z ktorého vyplýva, že vozidlo značky Seat Leon poškodeného C.. S. malo k 27.11.2009 hodnotu 12.000,-€ Zväzok IX: - č.l. 1918-1920 uznesenia o začatí trestného stíhania, nariadenie vyšetrovania a opatrenie o určenie vecnej príslušnosti, z ktorých vyplýva, že dňa 29.11.2009 bolo začaté trestné stíhanie po tom, čo bolo nájdené vozidlo poškodeného C.. S. - č.l. 1966-1968 odborné stanovisko s výsledkom psychofyziologického overovania pravdovravnosti, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol nepravdovravný pri odpovediach na otázky, ktoré sa týkali C.. S. vo vzťahu ku vráteniu pôžičky, spôsobu jeho zmiznutia a vedomosti obžalovaného o mieste, kde sa nachádza C.. S. v čase vyšetrenia, t.j. 11.03.2010 Zväzok X: - č.l. 2138-2147 údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, z ktorých vyplýva, že obžalovaný telefonicky kontaktoval dňa 27.11.2009 o 13:02:41 hod. R. S. na telefónnom čísle XXXX XXX XXX (č.l. 2139 prvý riadok v spojitosti s č.l. 1857 zo zv. VIII). Ďalší telefónny kontakt týchto dvoch osôb vyplýva z nasledujúceho riadku v čase o 13:11:17 hod., kedy sa obžalovaný nachádzal v Bratislave na ulici E.. Následne o 13:59:40 hod. bol mobil obžalovaného lokalizovaný v Dunajskej Strede na ulici B. č. X. O 14:20:23 hod. v M. M. a o 15:36:43 hod. v Bratislave, na ulici M.. - č.l. 2225 uznesenie o vrátení veci - kľúčov od vozidla značky Seat Leon R. S. mladšiemu

- č.l. 2229 zápisnica o vydaní veci, ktoré predtým vydal poverenému príslušníkovi PZ R. S. mladší, kľúče od vozidla značky Seat Leon - č.l. 2230 potvrdenie o vrátení veci R. S. mladšiemu - príslušenstva a rôznych drobných vecí z vozidla značky Seat Leon - č.l. 2232-2233 potvrdenie o vrátení veci R. S. mladšiemu, ktoré patrili C.. S. - č.l. 2234 záznam o vrátení mobilného telefónu R. S. mladšiemu - č.l. 2235-2242 dokumentácia o odovzdaní a preberaní veci - osobného motorového vozidla značky Seat Leon do automobilových opravovní MV SR - zv. X, č.l. 2251-2252 zmluva o pôžičke medzi C.. S. a Š. F. z 30.05.2008, ktorá nebola podpísaná - č.l. 2253-2281zápisnica o ohliadke miesta činu - miesta nálezu osobného motorového vozidla značky Seat Leon pred OD V. dňa 28.11.2009, z ktorej vyplýva označenie jednotlivých stôp, ktoré boli následne znalecky skúmané, najmä stopa č. 10 na rýchlostnej páke, stopa č. 14 na kľučke ľavých predných dverí a stopa č. 16 na volante vozidla (č.l. 2254), ktoré stopy sú zachytené aj na záberoch číslo 18, 19 (č.l. 2266), 20, 21, 22, 24 a 26 fotodokumentácie (č.l. 2267) - č.l. 2282-2283 zápisnica o dodatočnej obhliadke miesta činu - vozidla značky Seat Leon v priestoroch autoopravovní MV SR - č.l. 2284-2285 úradný záznam zo dňa 28.11.2009 vo vzťahu ku nálezu vozidla značky Seat Leon pred OD V.

Postupom podľa § 270 ods. 1 Trestného poriadku boli stranám predložené doličné veci: - č. 22 deformovaný projektil pochádzajúci z vozidla značky Seat Leon

Z vyššie uvádzaných jednotlivých dôkazov a ich hodnotenia jednoznačne vyplýva, že skutok popísaný pod číslom 3/ sa stal, C.. S. zomrel zavinením inej osoby v dôsledku dvoch strelných poranení. Vo vzťahu k záveru súdu o vine obžalovaného a právnej kvalifikácii je potrebné uviesť, že napriek tomu, že nebol vykonaný žiadny priamy dôkaz usvedčujúci obžalovaného z takéhoto konania, je tu celý rad nepriamych dôkazov, ktoré vo vzájomných súvislostiach vytvárajú ucelenú reťaz o vine obžalovaného a vylučujú akýkoľvek iný spôsob spáchania tohto skutku. K takémuto záveru súd dospel najmä na základe nálezu mŕtvoly C.. S. v garáži pod jeho záhradnou chatkou, ktorú rodina obžalovaného prestala navštevovať presne v období, kedy sa tam telo nachádzalo, biologické stopy vo vozidle zavraždeného C.. S. s prítomnosťou DNA obžalovaného, lokalizácia mobilných telefónov tak zavraždeného ako aj obžalovaného a ich spoločný pohyb v smere z Bratislavy na miesto neskoršieho nálezu tela zavraždeného, svedecky potvrdená pôžička medzi zavraždeným a obžalovaným, ku vráteniu ktorej malo dôjsť práve v ustálenom čase vraždy C.. S.. Súd ďalej poukazuje na spôsob vykonania tohto skutku, ktorý z časového hľadiska predchádzal skutku popísanému pod číslom 1/, avšak je z neho zrejmé, že pri skutku číslo 1/, t.j. neskoršom zavraždení Z. M. obžalovaný postupoval spôsobom ako v prípade zavraždenia C.. S., s výnimkou ukrytia tela. Opätovne to bolo v oboch prípadoch v deň, ktorý obete určili ako posledný termín pre vrátenie peňazí, ktorý sa obžalovaný do poslednej chvíle snažil zmeniť na neskorší termín. Záver súdu o vopred uváženej pohnútke vyplýva zo skutočnosti, že na usmrtenie C.. S. obžalovaný nepoužil náhodný predmet, ale strelnú zbraň. Nie je a ani nikdy nebol držiteľom zbrojného preukazu, nemohol legálne nosiť zbraň, ktorú si teda zabezpečil vopred a neoprávnene na takýto účel a ktorú zbraň si kritického dňa zobral so sebou. Na základe vyššie ustálených skutkových záverov v skutku číslo 3/ súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona, teda, že R. S. úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a uvedený čin spáchal v úmysle získať majetkový prospech spočívajúci v trvalom odstránení svojho veriteľa. Ďalej ako prečin

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, lebo si zabezpečil a prechovával bez povolenia strelivo a rovnako si zabezpečil a prechovával bez povolenia strelnú zbraň. Konanie obžalovaného ďalej kvalifikoval aj ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 16 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona.

Subjektom obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy môže byť ktokoľvek. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. V danom prípade súd nemal žiadne pochybnosti, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, to znamená, že chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Objektom tohto trestného činu je ochrana ľudského života. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je usmrtenie človeka s vopred uváženou pohnútkou, v danom prípade za použitia strelnej zbrane. Subjektom prečinu a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami môže byť ktokoľvek. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. V danom prípade obžalovaný konal v úmysle priamom v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože strelivo aj zbraň si zabezpečil vlastným aktívnym konaním. Objektom tohto trestného činu je ochrana bezpečnosti ľudí pred možným ohrozením ich života a zdravia, ktoré vyplýva z nekontrolovateľného držania strelných zbraní a streliva. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v danej veci v zadovážení a držbe streliva - minimálne dvoch nábojov a strelnej zbrani bez povolenia. Zadovážením sa rozumie akýkoľvek spôsob získania pre seba, či už kúpou, darovaním, výmenou za inú vec, krádežou alebo aj iným spôsobom. Subjektom prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla môže byť ktokoľvek. Z hľadiska subjektívnej stránky sa požaduje úmysel, ktorý zahŕňa prechodné používanie a zámer páchateľa vrátiť vec tomu, komu bolo odňaté, alebo obnoviť jeho dispozičné právo je právne irelevantný. Objektom trestného činu je vlastníctvo veci, pokiaľ ide o oprávnenie vec užívať a mať ju v držbe. Ide o tzv. krádež úžitku formou zmocnenia sa cudzieho motorového vozidla s úmyslom odviesť sa a potom ho opustiť. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ sa motorového vozidla zmocní v úmysle prechodne ho používať. Podľa § 140 písm. c) Trestného zákona osobitný motív spočíva v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, kedy obžalovaný po vražde odviezol jeho osobné motorové vozidlo do blízkosti miesta jeho trvalého bydliska s úmyslom sťažiť nájdenie tela. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona pre určenie hodnoty veci sa použijú rovnaké hľadiská ako pre určenie výšky škody, pričom škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy 266,-€. V prípade vozidla značky Seat Leon bola určená jeho všeobecná hodnota na sumu 12.000,-€. *********

Znalec P.. E. U., P.. sa pred svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní oboznámil s priebehom dovtedy vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní na základe predložených zápisníc a uviedol, že na záveroch svojho písomne vypracovaného znaleckého posudku nepovažuje za potrebné nič zmeniť. V súvislosti s osobnosťou obžalovaného uviedol, že táto je abnormne štruktúrovaná. V rámci posudzovania hodnotovej orientácie je zameraný na seba, na uspokojovanie vlastných potrieb a materiálne hodnoty majú pre neho veľký význam. Bol pre neho významný status majetného človeka. V súvislosti so záverom o nepriaznivej prognóze resocializácie, ktorú uviedol v písomne vypracovanom znaleckom posudku podrobne vysvetlil z čoho pri takomto závere vychádzal. Zdôraznil pritom jeho osobnosť, ktorú označil za jeden z týchto kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré zvyšujú nepriaznivosť prognózy resocializácie. Keby bola pravda, že dlhoval, mohlo to byť spúšťačom, v dôsledku čoho mohol následne konať chladnokrvne, že sa musí zbaviť osôb, ktorým dlhuje. Keby sa preukázalo, že obžalovaný spáchal skutky, ktoré sú mu kladné za vinu, je tu obava, že sa môže správať analogicky v obdobných situáciách. Nepriaznivá prognóza recidívy má všeobecnú platnosť k možnej násilnej trestnej činnosti, čo znamená, že recidíva hrozí nielen v súvislosti s pôžičkami, ale aj s akýmkoľvek konaním inej osoby, ktorá by zmarila jeho osobné ciele a vyvolala by u neho frustráciu. Znalec U.. U. Č. pri výpovedi na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na písomne vypracovanom znaleckom posudku. Zohľadňujúc výpoveď P.. U. P.., ktorý bol vypočutý v jeho prítomnosti, ako aj doposiaľ vykonané dokazovanie, aktualizoval svoje závery bez zmeny. Obžalovaný netrpí a ani v čase trestnej činnosti netrpel žiadnou duševnou poruchou ani duševnou chorobou. Nebola u neho zistená závislosť od látok s psychoaktívnym účinkom. Mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať v čase spáchania trestného činu. V súčasnosti je schopný chápať zmysel trestného konania. Znalci nenavrhujú nariadenie ochrannej liečby.

Obžalovaný Š. F. má v odpise z registra trestov záznam z roku 1993, avšak hľadí sa na neho, ako by nebol odsúdený (zv. XXII, č.l. 3609). Bol činný ako súkromný podnikateľ (zv. XIII, č.l. 3282) a v príslušných poisťovniach bol vedený aj ako zamestnávateľ. Bližšie údaje k jeho osobe vyplývajú zo systému REGOB (zv. XIII, č.l. 3281). Z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že v minulosti bol dvakrát postihnutý za dopravné priestupky (zv. XIII, č.l. 3283). Zo správy Obvodného úradu v Y. F. nevyplynuli k jeho osobe žiadne bližšie poznatky. Pri úvahách o treste u obžalovaného Š. F. súd vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona, z ktorého vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Vychádzal pritom z trestných sadzieb trestu odňatia slobody uvedeným jednotlivým trestným činom v Trestnom zákone. Pri súbehu viacerých trestných činov spáchaných viacerými skutkami je najprísnejšie trestným obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona, u ktorého zákon ustanovuje trest odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, avšak v zmysle odseku 8 tohto ustanovenia zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie, ako je tomu v tomto prípade. Súd aplikoval aj ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona vzhľadom k tomu, že obžalovanému Š. F. ukladal úhrnný trest odňatia slobody za viac úmyselných trestných činov. Podľa § 47 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody na doživotie, môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to Trestný zákon v osobitnej časti dovoľuje a len za podmienok, že a) uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov

Súd dospel k záveru, že u obžalovaného Š. F. boli splnené obe podmienky pre uloženie doživotného trestu odňatia slobody v zmysle § 47 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. K takémuto záveru súd dospel najmä na základe okolností prípadu (obžalovaný po spáchaní skutkov číslo 1/ a 3/ normálne pokračoval vo svojich každodenných činnostiach, keď napríklad po zavraždení Z. M. pred začiatkom pracovného dňa v ranných hodinách išiel do svojej práce, kde zotrval až do príchodu príslušníkov PZ), na základe celého jeho postoja na hlavnom pojednávaní, kedy žiadnym spôsobom neprejavil ľútosť nad svojím konaním a v súvislosti s usmrtením Z. M. tvrdil, že zranenia si spôsobil sám, no najmä s poukazom na závery psychologického posudku a výpovede znalca P.. E. U., P.. Znalec možnosti resocializácie u obžalovaného označil za zlé a nepriaznivú prognózu recidívy odôvodnil všeobecnou platnosťou k možnej násilnej trestnej činnosti v prípade, že iná osoba zmarí jeho osobné ciele a vyvolá tým u neho frustráciu. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný postupoval premyslene, chladnokrvne, s vopred uvážených pohnútok, v trestnej činnosti pokračoval po dlhšiu dobu a zabezpečiť účinnú ochranu spoločnosti pred takýmto páchateľom možno len trestom odňatia slobody na doživotie.

Poškodená R. M. si uplatnila riadne a včas nárok na náhradu škody vo výške 26.000,-€. 20.000,-€ si uplatnila v súvislosti s pôžičkou, ktorú mal jej manžel poskytnúť obžalovanému a sumu 6.000,-€ ako náklady spojené s pohrebom. Splnomocnenec poškodených B. S., R. S. a U.. U. S. riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 173.189,20,-€. 3.189,20,-€ uplatnil ako náklady spojené s pohrebom, sumu 100.000,-€ ako nemajetkovú ujmu pre obeť, 30.000,-€ pre pozostalú manželku a 20.000,-€ pre pozostalých synov pre každého samostatne. Pri rozhodovaní o nárokoch poškodených súd vychádzal z ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého súd ak odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Trestného poriadku, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Pri rozhodovaní o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenému škodu spôsobenú trestným činom je súd povinný aplikovať príslušné hmotnoprávne predpisy, ktoré sa na prejednávaný prípad vzťahujú, teda v danej veci občianskeho práva. Podľa § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri usmrtení sa uhrádzajú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným, poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. Podľa komentára k tomuto ustanoveniu primeranosť nákladov na pohreb sa posudzuje podľa predpisov o sociálnom poistení vzťahujúcich sa na pracovné úrazy a choroby z povolania. Celková suma náhrady týchto nákladov na rok 2012 bola najviac 2.444,40,-€ (§ 101 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). Podľa § 4 Zákona č. 238/1998 Z.z. o príspevku na pohreb v platnom znení je výška tohto príspevku podľa odseku 1 určená sumou 2.400,-Sk, čo v prepočte predstavuje sumu 79,67,-€ . Pri posudzovaní nárokov poškodených na nemajetkovú ujmu súd vychádzal z ustanovení § 11 až 15 Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, fyzickej integrity, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy, ale aj práva na rodinný, súkromný, citový a nerušený život s členmi svojej rodiny. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosť učinenie podľa odseku 1, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. V rámci úvah k rozhodovaniu súdu o nárokoch poškodenej R. M. súd uvádza, že táto si uplatnila nároky vo výške 546,-€ v súvislosti s občerstvením na kare. Predložené potvrdenie však nespĺňalo akékoľvek náležitosti daňového dokladu a vôbec z neho nebolo možné ustáliť dátum úhrady. Súd preto nemohol posudzovať, či tieto náklady skutočne súviseli s pohrebnou hostinou, a to ani v spojitosti s ďalšími dokladmi, ktoré poškodená predložila na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2013. Ďalším uplatneným nárokom bola úhrada na zhotovenie pomníka v čiastke 500.000,-ft, čo podľa kurzu NBS v deň úhrady 14.08.2013 predstavovalo čiastku 1.674,37,-€. Ďalšie nároky vo výške 604,-€ a 596,-€ boli preukázané riadnymi daňovými dokladmi. Súd to hodnotil ako riadne uplatnený a príslušným spôsobom preukázaný nárok v čiastke 2.874,37,-€. Aj pri odpočítaní príspevku na pohreb vo výške 79,67,-€ jej uplatnený nárok prevyšoval celkovú výšku primeraných nákladov na pohreb v zmysle vyššie citovaných predpisov, ktorým je suma 2.444.40,-€. Z týchto dôvodov poškodenej priznal nárok v takejto výške a so zvyškom ju odkázal na občianske súdne konanie. V súvislosti s jej nárokom na náhradu škody vo výške 20.000,-€ súd s poukazom na vlastné skutkové závery u skutku číslo 1/ akceptoval jej nárok a obžalovaného zaviazal k náhrade škody vo výške 20.000,€. V rámci úvah k rozhodovaniu súdu o nárokoch poškodenej B. S. súd uvádza, že táto si uplatnila nároky vo výške 1007,70,-€ v súvislosti s úhradou spoločnosti Marianum a.s., ďalej vo výške 181,50,-€ ako náklady na kar, ktoré súd hodnotil ako primerané miestnym zvyklostiam a náklady vynaložené na cintorínske práce a pomník vo výške 2.000,-€. Všetky tieto nároky boli preukázané riadnymi daňovými dokladmi a súd ich vyhodnotil ako oprávnené a primerané. Rovnako, ako v prípade poškodenej M., ich výška presahovala primerané náklady v zmysle § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to aj po odpočítaní príspevku na pohreb. Súd preto poškodenej priznal náhradu škody vo výške 2.444.40,-€. K uplatnenému nároku poškodených B. S., C.. R. S. a U.. U. S. súd uvádza, že pri posudzovaní oprávnenosti takéhoto návrhu súd vychádzal z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich, pričom nemajetkovú ujmu v občianskom konaní v zmysle týchto ustanovení považoval za zodpovedajúcu morálnej a inej škode uvádzanej v ustanovení § 46 Trestného poriadku. Viazaný týmto ustanovením občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že smrťou ich blízkej osoby, manžela, resp. otca došlo zo strany obžalovaného k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti, a to do práva na ich súkromný a rodinný život, ktorý bol smrťou ich blízkeho príbuzného natrvalo narušený. V takomto prípade súd nepovažoval nemateriálne zadosťučinenie za postačujúce. Pri posudzovaní výšky peňažného zadosťučinenia súd bral do úvahy závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa názoru súdu vzniknutá ujma je absolútna a spočíva v úplnej deštrukcii rodinných vzťahov, pričom tento stav je nemenný. Poškodená B. S. žila so svojím manželom vo vzťahu viac ako 36 rokov a z jej výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že smrťou svojho manžela stratila oporu tak po citovej stránke a finančnej stránke, ako aj v ďalších oblastiach rodinného života, s ktorou oprávnene do budúcnosti počítala. Poškodení C.. R. S. a U.. U. S. napriek tomu, že sú dospelí, stratili otca a táto skutočnosť zásadným spôsobom ovplyvnila aj ich ďalší život. K okolnostiam, za ktorých k porušeniu ich práv došlo, súd považuje zdôrazniť obdobie nezvestnosti manžela, resp. otca poškodených, keď nasledujúceho dňa našli jeho vozidlo, v ktorom stopy nasvedčovali jeho fyzickej ujme, avšak stav neistoty pretrvával až do momentu nálezu jeho tela s odstupom viac ako dva a pol roka.

Zodpovednosť obžalovaného za neoprávnený zásah do práv poškodených je preukázaná skutkovými závermi súdu pri skutku číslo 3/. Pri určovaní výšky peňažného zadosťučinenia bol súd limitovaný len výškou uplatneného nároku vzhľadom k tomu, že zákonodarca tým mienil ponechať veľký priestor voľnej úvahe súdu, aby bolo umožnené prihliadnuť na najrôznejšie momenty, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. V danom prípade sa však súd pri priznaní nároku poškodených v plnej uplatnenej výške opiera o preskúmateľné hľadiská, nakoľko tieto veľmi úzko súvisia s dokazovaním trestnoprávneho zavinenia obžalovaného a sú súčasťou skutkových záverov súdu vo výroku o vine. Na rozdiel od posúdenia nároku poškodených B. S., C.. R. S. mladšieho a U.. U. S., ktorý si uplatnili vo vlastnom mene, sa súd nestotožnil a neakceptoval návrh na peňažné odškodnenie nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v práve na život samotného poškodeného C.. R. S. staršieho s odôvodnením, že vo vzťahu k nemu súd považuje za postačujúce nemateriálne zadosťučinenie vyjadrené uloženým trestom odňatia slobody na doživotie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnásť) odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu Bratislave.

v Pezinku na

Najvyšší súd SR v