Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 1T/15/2013 9513100100 13. 05. 2014 JUDr. Ján Buvala ECLI:SK:SSPK:2014:9513100100.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Buvalu a členov senátu JUDr. Emila Klemaniča a JUDr. Igora Králika na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. mája 2014 v trestnej veci obžalovaného Š.Z. F. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona a iné, takto rozhodol: obžalovaný: Š. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. M., G. M. XX sa uznáva
za
v i n n é h o, ž e
v skutku číslo 1/ dňa 29.06.2012 v čase okolo 04.50 h v kuchyni rodinného domu č. XXX v obci B., okres M. nelegálne držanou zbraňou - revolverom zn. ARMINIUS HW 38, ktorý si zabezpečil v presne nezistenom čase pred uvedeným skutkom, v úmysle usmrtiť a zbaviť sa tak svojho veriteľa vystrelil na Z. M., nar. XX.XX.XXXX, pričom ho zasiahol do ľavej temennej oblasti hlavy, v dôsledku čoho došlo k poraneniu mozgu poškodeného s prerušením riadiacich a regulačných funkcií mozgu s následným zlyhaním centrálneho mozgového systému a smrti Z. M.. teda v skutku č. 1) iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a uvedený čin spáchal v úmysle získať majetkový prospech, čím spáchal v skutku č. 1) obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona. V spojitosti s výrokom o vine v skutku číslo 2/ a v skutku číslo 3/, rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, č.k. PK-1T/15/2013-3711 zo dňa 16.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť v tejto časti v spojitosti s uznesením Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1To 10/2013 zo dňa 26.02.2014. Za
to
sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 144 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 8 s použitím § 41 ods. 2, § 47 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody na doživotie. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu ukladá trest prepadnutia veci: - revolver značky Arminius HV 38 - dlhá strelná zbraň s označením JW-20, kal. 22 LR - krátka strelná zbraň s označením kal. 36 0,8 Gr. Max. - projektil nájdený vedľa tela v kuchyni - nábojnica zaistená pri prehliadke iných priestorov v predajni P. - tričko s krátkym rukávom modrej farby značky Otto Berg - rukavice s nápisom Rosignol - igelitová taška s obsahom rôznych písomností a vecí - reklamná taška s nápisom Activia lebo boli použité na spáchanie trestného činu. Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému Š. F. povinnosť nahradiť poškodenej R. M., nar. XX.XX.XXXX v Y. F., trvale bytom B. č. XXX, V., okres M. škodu vo výške 22.444,40,-€. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom nároku odkazuje poškodenú R. M. na občianske súdne konanie. odôvodnenie: Obžalobou prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp.zn. VII/2 Gv 136/12-155 zo dňa 13. júna 2013 v skutku číslo 1/ bol obžalovanému Š. F. kladený za vinu obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, v skutku číslo 2/ prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a v skutku číslo 3/ obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c/ Trestného zákona. Po vykonanom dokazovaní v rámci hlavného pojednávania, ktoré súd vykonal v dňoch 26. augusta 2013 až 10. októbra 2013 počas ôsmich pojednávacích dní, súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16. októbra 2013, ktorým obžalovaného Š. F. uznal vinným, že v skutku číslo 1/
dňa 29.06.2012 v čase okolo 04.50 h v kuchyni rodinného domu č. XXX v obci B., okres M. nelegálne držanou zbraňou - revolverom zn. ARMINIUS HW 38, ktorý si zabezpečil v presne nezistenom čase pred uvedeným skutkom, v úmysle usmrtiť a zbaviť sa tak svojho veriteľa vystrelil na Z. M., nar. XX.XX.XXXX, pričom ho zasiahol do ľavej temennej oblasti hlavy, v dôsledku čoho došlo k poraneniu mozgu poškodeného s prerušením riadiacich a regulačných funkcií mozgu s následným zlyhaním centrálneho mozgového systému a smrti Z. M., v skutku číslo 2/ v presne nezistenom čase a mieste si bez oprávnenia zabezpečil samonabíjaciu malokalibrovú pušku zn. JW 20, kal. 22 Long Rifle výrobné číslo XXXXXX, 400 ks nábojov kal. 22 Long Rifle zn. SB a perkusný revolver zn. F. LLIPIETTA, kal. 36, výrobné číslo XXXXXX, ktoré do dňa 30.06.2012 prechovával v priestoroch svojho rodinného domu v G. M. č. XX, kde boli zaistené príslušníkmi PZ počas výkonu domovej prehliadky a súčasne si v presne nezistenom čase a mieste bez oprávnenia zabezpečil revolver zn. Arminus HW 38, kal. 38 Special s odstráneným výrobným číslom so šiestimi nábojmi kal. 38 Special zn. SB, ktorý na presne nezistených miestach aj prechovával a následne ho dňa 29.06.2012 ukryl v pivničných priestoroch predajne potravín P., na E. č. X v V., v skutku číslo 3) dňa 27.11.2009 s úmyslom usmrtiť a zbaviť sa svojho veriteľa vylákal C.. R. S., nar. XX.XX.XXXX pod zámienkou vrátenia dlžnej sumy 2.600 000,-Sk (86.304,16,-€) v presne nezistenom čase po 13:20 h z Bratislavy do obce G. M., okres Y. F., kde ho na presne nezistenom mieste vo vozidle zn. Seat Leon, ev. č.: V. XXX D. patriaceho C.. R. S. pravdepodobne v čase po 14:00 h usmrtil dvoma výstrelmi do pravej spánkovej oblasti hlavy z doposiaľ nezistenej zbrane kal. 6,35 Browning, ktorú si spolu s najmenej dvoma nábojmi bez oprávnenia zabezpečil v presne nezistenom čase a mieste, telo nebohého ukryl do priestorov svojej garáže na pozemku v obci G. M., okres Y. F., ktorého je spoluvlastníkom a ktorý je vedený na liste vlastníctva č. XXX k.ú. G. M. a následne uvedené motorové vozidlo zn. Seat Leon, ev. č.: V. XXX D. v hodnote 12.000,-€ bez oprávnenia v úmysle zakryť spáchaný skutok dňa 27.11.2009 previezol do Bratislavy, kde ho v presne nezistenom čase pravdepodobne medzi 15:36 h a 15:53 h zaparkoval na parkovisku pred predajňou V., na križovatke ulíc Drieňová a Bajkalská. Jeho konanie právne kvalifikoval tak, ako bolo obžalovanému kladené za vinu v obžalobe. Obžalovanému uložil trest odňatia slobody na doživotie, trest prepadnutia doličných vecí a zaviazal ho k náhrade škody poškodenej R. M., ako aj poškodeným B.W. S., R. S. a U.. U. S.. Na základe odvolania obžalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 1To 10/2013 zo dňa 26. februára 2014 zrušil rozsudok zo dňa 16. októbra 2013 v časti výroku o vine v skutku 1/ a vo výroku o treste, ako aj vo výroku o náhrade škody poškodenej R. M.N.. V tejto časti vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozsudok zo dňa 16. októbra 2013 nadobudol právoplatnosť vo výrokoch o vine v skutkoch číslo 2/ a 3/, ako aj vo výroku o náhrade škody poškodeným B. S., R. S. a U.. U. S.. V súvislosti so zrušeným výrokom o vine v skutku číslo 1/ Najvyšší súd SR hodnotil rozhodnutie zo dňa 16.10.2013 ako predčasné, najmä v súvislosti so stopami zaistenými pri ohliadke miesta činu dňa 29.06.2012 v otázke, z ktorej časti rúk nebohého boli zaistené stopy číslo 10 a 11 a s riešením otázky, akým spôsobom sa dostali povýstrelové splodiny na ruky nebohého Z. M.. V súvislosti s výrokom o treste Najvyšší súd SR poukázal na ustanovenie § 321 ods. 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorého pri zrušení hoci i len časti výroku o vine, je povinnosťou odvolacieho súdu zrušiť aj celý výrok o treste. Ďalej uviedol, že trest odňatia slobody na doživotie nebol súdom prvého stupňa dostatočne presvedčivo odôvodnený.
V súvislosti s výrokom o náhrade škody poškodenej R. M. poukázal na to, že nárok na náhradu škody mohla poškodená uplatniť len v prípade, ak predmetnú pohľadávku zdedila a dedičstvo bolo vysporiadané. K výroku o vine ku skutku číslo 1/ Na základe záväzného pokynu NS SR pri opätovnom prejednaní veci, súd umožnil k veci vypovedať obžalovanému, vypočul svedkyňu - poškodenú R. M.N., vypočul ako svedkov technikov - príslušníkov PZ, ktorí sa zúčastnili ohliadky miesta činu dňa 29.06.2012 - M. U. a R. P., technika - príslušníka PZ, ktorý sa zúčastnil pitvy tela nebohého Z. M. - L. U.E., znalca U.. P. T., P.., ktorý spoločne s U.. O. vykonal prehliadku a pitvu tela nebohého Z. M., M.. C.. E. X., P.., spracovateľa znaleckého posudku z odvetvia kriminalistickej a súdnej chémie a P.. E.V. U., P.., znalca, psychológa. Obžalovaný Š. F. uviedol, že pána M. poznal asi 10 rokov. Dodával mu mäsiarske výrobky. V septembri 2011 spravili objednávku na 400 kg klobás a údenín. V októbri mu však pán M. povedal, že sa rozvádza, manželka sa chce od neho odsťahovať, požaduje vyplatiť za dom a nezostanú mu peniaze na zabíjačky, aby mohol splniť objednávku. Inak mu každý týždeň dodával tovar asi za 200,-€. V novembri ho požiadal, aby mu párkrát zatelefonoval a pýtal od neho pôžičku s odôvodnením, aby manželka od neho nežiadala peniaze. Na požiadanie pána M.N. prišiel ku nim domov a pred jeho manželkou ho žiadal o pôžičku a tak napísal manželke pána M.N. svoje osobné údaje na kus papiera. Vtedy mu pán M. povedal, že doma má len 3.000,-€ a 4.000,-€ pôjdu vybrať spolu z banky. Tých 3.000,-€ v hotovosti mu hneď pred jeho domom vrátil a 4.000,-€, ktoré vybrali z D. banky v Y. F., aby jeho manželka verila, že peniaze boli vybraté, mu rovno ponechal. Začiatkom nasledujúceho roka po prechodnom urovnaní problémov sa to u pána M. doma zhoršilo, jeho manželka sa dozvedela o milenke, chcel si zobrať pôžičku, aby mohol manželku vyplatiť. Požiadal ho, aby mu robil ručiteľa. V apríli 2012 ho na kolenách prosil, aby napísali pôžičku o 37.500,-€ na týždeň, že si mal od pána M. požičať takú sumu peňazí. Keď mu v máji 2012 začal písať SMS správy, v ktorých sa domáhal vrátenia peňazí, opýtal sa ho, čo to má znamenať a vtedy mu vysvetlil, že to robí kvôli manželke. Potom ho požiadal, či mu nevie zohnať zbraň. Neskôr, v júni 2012 ho žiadal, aby mu on teraz požičal aspoň 12.000,-€ a prosil, aby čím skôr mu zohnal zbraň. Večer dňa 28.06.2012 mali doma radostnú udalosť na základe úspechu syna a pozabudol na stretnutie s pánom M.. Ten mu volal a žiadal ho, aby sa stretli na druhý deň ráno. 29.06.2012 mu už skoro ráno telefonoval, že sa potrebuje s ním stretnúť. Keď prišli pred dom pána M., naložili tovar do auta a požiadal ho, aby s ním išiel do jeho domu. Namiesto 50 kíl klobás mu dodal len 30 kíl, bol nervózny a hovoril mu o svojich problémoch s manželkou. Syn zostal v aute. Keď prišiel k nemu domov, mal už napísaný papier o pôžičke na sumu 12.500,-€, ale nedal mu žiadne peniaze. Vybral zbraň z tašky a položil mu ju na stôl. Touto zbraňou chcel akože vyplatiť aktuálnu dodávku 30 kilogramov klobás. Zbraň získal tak, že v jeho obchode mu raz kradli cigáni, jednému strhol ruksak, v ktorom našiel pištoľ, 400 kusov nábojov a dlhý nôž. Keď stál oproti pánovi M., tento chytil zbraň do ľavej ruky a povedal mu, že to vybaví inak. Zľakol sa, chcel mu vytrhnúť z ruky pištoľ, pravou rukou o niečo udrel, súčasne s úderom sa otočil, zohol sa do podrepu a vtedy počul výstrel. Keď sa otočil, M. už ležal pod stolom, veľmi krvácal. Od strachu zobral všetky veci zo stola, pri odchode von zakopol do pištole, ktorá bola na zemi, zistil, že má krvavé prsty, utrel si nohy do trička, ktoré mal čisté so sebou a pištoľ spolu s tričkom zobral so sebou. Po príchode do auta synovi povedal, aby sa ponáhľal, aby boli včas na prevádzke. Syn sa ho pýtal na kabelku, ktorú zobral pánovi M., na čo mu odpovedal, nech sa nestará a dáva pozor na šoférovanie. V Bratislave na moste mu povedal, aby spomalil a kabelku vyhodil do rieky. V aute našiel igelitku s čapicou, rukavicami a šálom z lyžovačky, ktoré zobral spoločne s ostatnými vecami do pivnice v predajni P.. Uviedol, že sa cíti byť vinným, že odovzdal pánovi M. zbraň, ale za jeho usmrtenie nemôže. Na otázky doplnil svoju výpoveď, že medzi ním a pánom M. nešlo o reálne pôžičky a všetko to bolo vymyslené pánom M.. V súvislosti s previerkou jeho výpovede na mieste uviedol, že operatívci robili na neho nátlak, bili ho a oni mu povedali, kde sa má postaviť, dali mu do ruky maketu pištole a povedali mu, že má mieriť
na hlavu operatívca. Operatívcovi, ktorý znázorňoval poškodeného, žiadnym spôsobom nepovedal, ako má sedieť. Jemu tiež nepovedali, kde sa má postaviť, len mu povedali, že má mieriť na neho. Súd obhajobe obžalovaného neuveril. Spôsob, ktorým popisoval výstrel, považoval súd za úplne nelogický a naviac jednoznačne vyvrátený znalkyňou U.. O.. Pri posudzovaní výpovede obžalovaného súd hodnotil podrobné popisovanie rodinných problémov poškodeného ako účelové zo strany obžalovaného v snahe vysvetliť, že pôžičky od poškodeného neboli reálne a sám poškodený mal iniciovať správanie obžalovaného smerujúce k získaniu pôžičky. Celú výpoveď obžalovaný v podstate prečítal z poznámok, ktoré si vopred písomne vypracoval. Oveľa stručnejší už bol pri popise samotného skutku. V prípravnom konaní trikrát odmietol k veci vypovedať a svoju prvú výpoveď a obhajobu prezentoval až v písomnom podaní, ktoré adresoval súdu spolu so žiadosťou o prepustenie z väzby na slobodu (zv. XXI, č.l. 3399-3406). V podstate zhodným spôsobom obhajobu predniesol aj na hlavnom pojednávaní, kde podľa názoru súdu sa snažil reagovať na usvedčujúce dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní (prítomnosť biologických stôp s profilom DNA poškodeného na tričku obžalovaného mal si utrieť krv na prstoch nôh do tohto trička, hoci na šľapkách, ktoré mal mať obuté, žiadna krv zistená nebola, prítomnosť biologických stôp na zbrani, ktorú mal držať v rukách samotný poškodený). Súd považuje za úplne nehodnovernú verziu obžalovaného o spôsobe získania zbrane pri údajnej krádeži, nakoľko spoločne s touto pištoľou mali byť aj náboje v počte 400 kusov úplne iného kalibru. Obhajobu o priebehu previerky jeho výpovede súd hodnotil ako účelovú, nakoľko v čase jej vykonávania nikto okrem páchateľa nemohol poznať vzájomné polohy poškodeného a strelca s poukazom na jednoznačne definovaný smer strely, ktorej vektor bol určovaný štyrmi rôznymi bodmi na tele poškodeného. Tak špecifickú polohu poškodeného v tom čase nemohli poznať žiadni príslušníci PZ, ktorí takýto úkon vykonávali. Trajektória strely bola ustálená až pitvou nebohého, ktorá bola vykonaná dňa 02.07.2012, pričom obžalovaný vzájomnú polohu s poškodeným znázornil už dňa 30. júna 2012. V súvislosti s obhajobou obžalovaného, že pri previerke bol zbitý, súd poukazuje na jeho vyjadrenie k výpovedi znalca P.. E.Ó. U., P.. (strana 6 zápisnice z 03.09.2013), kedy už vtedy argumentoval, že bol zbitý desiatimi policajtmi, hoci z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Dunajská Streda 2T 18/1993 vyplýva, že pri tomto skutku bol obžalovaný spolu so svojimi dvomi bratmi a zadržiavala ich dvojčlenná policajná hliadka. V súvislosti s jeho výpoveďou, prečo sa našli stopy na rukaviciach, ktoré sa mali preniesť pri ich spoločnom prenášaní z auta do skladu potravín, súd poukazuje na ročné obdobie, kedy 29.06.2012 mal mať veci z lyžovačky - rukavice, šál a čiapku vo vozidle. Na hlavnom pojednávaní dňa 13.05.2014 obžalovaný po poučení uviedol, že viac k veci nechce uviesť a pridržiava sa svojich pôvodných výpovedí. Svedkyňa - poškodená R. M. uviedla, že v novembri 2011 jej manžel povedal, že obžalovaný od neho pýta požičať peniaze na auto. Peniaze mal vrátiť v marci 2012, keď sa mu vráti DPH. Tak došlo ku pôžičke vo výške 7.000,- €, ktorá pozostávala z domácej hotovosti 4.000,-€ a výberu z banky v Y. F. vo výške 3.000,-€. Obžalovaný mal vrátiť 9.300,-€. Po predložení listinného dôkazu z č.l. 141 osvedčila, že vodorovne písaný text písal obžalovaný a čiastku, ktorá je napísaná kolmo, písal manžel. Dňa 14.02.2012 sa s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti, a preto už ďalej nemala prehľad. V júni 2012 jej manžel poslal SMS správu, že obžalovaný sľúbil vrátiť peniaze večer, ale zase to odložil. Dňa 29.06.2012 prišla do B., vošla do spoločného domu, kde našla manžela na zemi. Bolo tam plno krvi a bol už studený. Po príchode sanitky si všimli náboj a volali policajtov. K pôžičkám uviedla, že nebola prítomná pri odovzdávaní peňazí. V súvislosti s požiadavkou obžalovaného na pôžičku na kúpu auta uviedla, že obžalovaný manželovi volal aj dvakrát denne. V súvislosti s jej požiadavkou na vyplatenie z domu sa s manželom dohadovala v máji 2012. K manželovi uviedla, že bol pravák, vykosťoval pravou rukou, písal pravou rukou aj nástroje držal v pravej ruke. Uplatnila si nárok na náhradu škody vo výške 20.000,-€, ku ktorému uviedla, že vychádza zo zakrvaveného papiera, ktorý videla v spise.
Napriek potvrdeným manželským nezhodám a skutočnosti, že nemala úplný prehľad o nakladaní s finančnými prostriedkami svojho manžela, svedkyňa jednoznačne potvrdila požiadavky obžalovaného na pôžičku v súvislosti s kúpou vozidla, čo časovo zodpovedá kúpe vozidla obžalovaným a taktiež nepriamo potvrdzuje pôžičku vo výške 7.000,-€. V súvislosti s touto pôžičkou súd poukazuje na správu z D. banky, z ktorej vyplýva, že Z. M. dňa 03.01.2011 vybral čiastku 3.000,-€. Z výpovede tejto svedkyne súd považuje za podstatné, že potvrdila skutočnosť, že jej manžel bol pravák. Na hlavnom pojednávaní dňa 13.05.2014 svedkyňa - poškodená uviedla, že po manželovi Z. M. dedila ona a ich dve spoločné deti vo veku 15 a 11 rokov. Na výzvu predsedu senátu predložila zápisnicu 5D/188/2012 zo dňa 22.04.2013, z ktorej vyplýva, že do súpisu aktív bola zahrnutá v dedičskom konaní aj pohľadávka poručiteľa voči Š. F.. V rámci vyporiadania BSM polovica tejto pohľadávky patrila R. M. a polovica vo výške 10.000,-€ bola predmetom dedičského konania. Okresný súd v Komárne schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva, okrem iného aj v časti, v ktorej jej bola priznaná pohľadávka vo výške 10.000,-€. Po otázkach obhajcu obžalovaného naviac doplnila, že suma 35.000,-€ mala pozostávať z časti ako vrátenie sumy 20.000,-€ nebohému manželovi a zároveň aj pôžička obžalovaného nebohému manželovi. Jednoznačne potvrdila, že zo sumy 20.000,-€ nebola žiadna čiastka vrátená. Svedkyňa R. F. uviedla, že Z. M. osobne poznala, ale len z videnia, dodával im tovar - mäsiarske výrobky. S jej manželom mali dobrý vzťah. Dňa 29.06.2012 sa ráno pripravovala na lekárske vyšetrenie a čakala taxík. Manžel so synom skoro ráno, ako sa zobudili, išli do Bratislavy. V ďalšej časti výpovede zdôrazňovala pracovitosť obžalovaného s tým, že ku príjmom sa vyjadriť nevedela, lebo financie mal na starosti manžel. Potvrdila vedomosť o kúpe vozidla značky BMW v roku 2011. V súvislosti so zmluvou o pôžičke od pána B., na základe ktorej malo byť zriadené záložné právo na ich záhradu, uviedla, že túto ona nepodpisovala, hoci je tam podpis. Na ďalšie otázky predsedu senátu sa nevedela vyjadriť k výške akontácie, ani splátok k vozidlu BMW, ani k rodinným mesačným výdavkom. Z výpovede svedkyne R. F. nevyplynuli v podstate žiadne skutkovo významné okolnosti a jej charakteristiku obžalovaného súd posudzoval s poukazom na ich blízky príbuzenský pomer. Svedkyňa R. G. uviedla, že obžalovaného pozná len z rozprávania Z. M.. S Z. M. udržiavala sedem rokov milenecký vzťah. 14.02.2012 sa od Z. M. odsťahovala jeho manželka a chcel riešiť finančné prostriedky formou pôžičky z banky a požiadal obžalovaného o pomoc. Keď nevybavili pôžičku, chcel, aby mu obžalovaný požičal 15.000,-€. Vtedy obžalovaný navrhol, že mu požičia 15.000,-€, ale predtým na tri týždne mu mal Z. M. požičať 20.000,-€ s tým, že mu vráti 20.000,-€ a požičia ďalších 15.000,€, ktoré bude splácať tri roky. Podľa jej vedomosti k pôžičke malo dôjsť 27.04.2012. Suma 20.000,-€ mala pozostávať zo sumy 10.000,-€ zo skoršej pôžičky Z. M. obžalovanému vo výške 7.000,-€, ktoré mu obžalovaný vrátil s úrokmi vo februári 2012 a z ďalších 10.000,-€, ktoré mal Z. M. zložiť zo 7.000,€ z D. banky a 3.000,-€ v hotovosti. Podľa jej vedomostí Z. riešil vrátenie pôžičky dokonca aj so synom obžalovaného. Z. M. s obžalovaným mali telefonovať aj denne. Dňa 29.06.2012 sa mal Z. M. stretnúť s obžalovaným a mal si prevziať od neho 50 kg údenej klobásy a zároveň mu mal vrátiť 20.000,-€. O tomto stretnutí vedela od Z. M., lebo jej to telefonicky povedal predchádzajúci deň, večer asi o 20.00 hod. Z. M. ju priebežne informoval o dohodách s obžalovaným. K pôžičke 20.000,-€ bol spísaný aj papier, ktorý jej Z. M. ukázal raz u neho v dome na takom pulte, kde mal vyložené všetky dôležité doklady aj k deťom a trval na tom, že jej ten papier o pôžičke chce ukázať. Nebol to ten papier o pôžičke, ktorý je v trestnom spise. Po nahliadnutí do listiny zo zv. I, č.l. 366-368 uviedla, že tento papier predtým nevidela.
Deň 29.06.2012 popísala tak, že telefonovala s manželkou nebohého z jeho mobilného telefónu, ktorá jej oznámila, že leží v krvi. Na miesto prišla spolu s priateľkou a manželky sa spytovala okrem iného aj na to, či P. zobral klobásy a vrátil peniaze. Ku komunikácii s Z. M. ďalej uviedla, že SMS správy, ktoré od neho dostávala, priebežne mazala, s výnimkou dvoch, ktoré si presunula v mobilnom telefóne do časti šablóny. Výpoveď svedkyne R. G. vo vzťahu k pôžičke sumy 20.000,-€ súd hodnotil z toho pohľadu, že svedkyňa neprichádza do úvahy ako dedička po nebohom a ani nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody vo vzťahu k obžalovanému a je teda nelogické, prečo by popisovala, že videla papier o pôžičke, pokiaľ by tomu tak naozaj nebolo. Jej výpoveď naviac nepriamo potvrdzuje správa z D. banky, z ktorej vyplýva, že Z. M. dňa 27.04.2012 vybral sumu 4.000,-€.Rovnako súd nemal pochybnosti o tej časti výpovede, kedy svedkyňa popisovala, ako sa Z. M.Á. usiloval o vrátenie peňazí a obžalovaný menil termíny. Vo vzťahu ku dvom SMS správam súd odkazuje na príslušný znalecký posudok, z ktorého je nesporné, že takéto správy boli v mobilnom telefóne svedkyne v časti šablóny nájdené. Svedok Š. F. ml. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení odmietol vypovedať v trestnej veci svojho otca. Na návrh prokurátora súd umožnil prečítanie jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 04.07.2012 (zv. I, č.l. 163-167), ktorá bola vykonaná spôsobom predpokladaným v ustanovení § 263 ods. 4 Trestného poriadku. Z tejto výpovede vyplynulo, že kritického dňa v skorých ranných hodinách počul, ako otcovi niekto telefonoval. Následne išli pre mäsiarske výrobky, ktoré otec odoberal od človeka menom Z.. Cestovali otcovým motorovým vozidlom značky Audi čiernej farby, šoféroval svedok. V obci B. asi o 04.30 hod. prišli k Z.. Otec mal oblečené zelené alebo modré tričko. Z. im vyšiel oproti a rozprával sa s otcom o klobásach. Ich rozhovor mu pripadal priateľsky. Z. im pomohol naložiť asi 20 až 30 kg klobás. Otec mu povedal, aby počkal v aute, že ide zaplatiť klobásy. Počas čakania vo vozidle počúval hudbu a počul nejakú petardu. Keď sa otec vrátil do vozidla, nevšimol si na ňom nič zvláštne. Všimol si, že otec okrem svojej „buzi tašky“ mal aj ďalšiu nepriesvitnú tašku, ktorú si však bral už dovnútra. Povedal mu, že keby sa niekto pýtal, má povedať, že s Z. sa stretli v Y. Š. na autobusovej stanici. Ešte mu povedal, že má uviesť, že vo vozidle s Z. bola ďalšia neznáma osoba. Cestou natankovali a počas cesty si všimol, že otec má pri sebe ešte jednu „buzi tašku“, ktorá nebola jeho. Z tejto tašky otec vybral strieborný mobilný telefón. V Bratislave pri moste cez malý Dunaj mu prikázal spomaliť a vtedy vyhodil cudziu „buzi tašku“ cez okno do rieky. Ďalej pokračovali v ceste do otcovej predajne. V predajni sa svedok zdržal do 10-tej hodiny a otec tam bol, až kým ho nezobrali policajti. O finančnom hospodárení svojho otca ani o pôžičkách nemal vedomosť. Z tejto svedeckej výpovede jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný bol v čase vraždy v dome zavraždeného Z. M., svedok zrejme počul aj výstrel. Táto výpoveď ďalej potvrdzuje, že obžalovaný z miesta činu zobral osobné veci zavraždeného. Vo výpovedi je ďalší podstatný fakt, že obžalovaný mal mať oblečené modré tričko, pričom práve na modrom tričku značky Otto Berg sa našli krvné stopy. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že po návrate obžalovaného do vozidla si ako vlastný syn na ňom nevšimol žiadne zmeny v správaní.
So súhlasom prokurátora a obžalovaného boli prečítané výpovede svedkov E. F., R. B., W. M.. Z výpovede E. F. vyplynulo, že dňa 25.06.2012 pomáhal Z. M. spoločne s R. B.. V tom čase Z. s niekým telefonoval. Do telefónu kričal a druhú osobu niekoľkokrát oslovil ako P.. Hovoril mu niečo v tom zmysle, že mu to sľúbil a že mu to donesie alebo vráti. Po ukončení telefonátu sa ho opýtal, či hovoril s tým P., čo od neho berie klobásy a on mu to potvrdil. Sám od seba mu ešte povedal, že mu požičal 30.000,-€, ktoré mu mal otočiť a zúročiť. Tiež pred ním spomínal, že musí dať manželke 35.000,- €. S poukazom na presný čas pôžičky a jej výšku súd uvádza, že sa jednalo len o sprostredkovaný poznatok, ktorý Z. M. uvádzal osobe bez bližšieho príbuzenského alebo iného vzťahu a je teda zrejmé,
že tieto sumy mohli byť reprodukované rôzne. V zásade však platí, že aj tento svedok potvrdil pôžičku Z. M. obžalovanému. Z výpovede R. B.Z. vyplynulo, že v pondelok, v ten týždeň, keď Z. zomrel, prišiel ku M. s E. F. robiť klobásy. Po robote ich aj vyplatil, čo mu bolo divné, lebo inokedy ich vyplácal raz za dva týždne. Hovoril pritom, že im nechce zostať dlžný. Výpoveď svedka R. B. potvrdzuje výpoveď svedka F. o tom, že boli spoločne u Z. M., avšak inak neobsahuje žiadne skutkovo významné údaje. Z výpovede svedkyne W. M. vyplynulo, že Z. M. bol jej synovcom a dňa 29.06.2012 mal brať svoju mamu na operáciu, avšak neprišiel a tak ju poprosila, aby sa šla k nemu pozrieť. Asi o 08.00 hod. prišla k jeho domu, videla svetlo v kuchyni, vošla do domu cez neuzamknuté dvere a videla Z. M. ležať tvárou k zemi. Zľakla sa, vybehla na ulicu. Neskôr sa dopočula, že tam bola aj manželka Z. M.Á., ktorá sa ho pokúšala oživiť. Na mieste ničím nehýbala a okrem kľučky na kuchyni sa ničoho nedotkla. Výpoveď svedkyne W. M. je plne v súlade s výpoveďou svedkyne M. ako aj s ďalšími skutočnosťami zistenými pri ohliadke miesta činu. Súd ju považoval za hodnovernú a objektívnu, avšak neobsahovala žiadne skutkovo významné okolnosti.
Znalkyňa U.. W. O. sa pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržala záverov svojho písomného znaleckého posudku. Potvrdila, že príčinou smrti bolo strelné poranenie, ktoré bolo úplne paralyzujúce bez akéhokoľvek priestoru na vôľový pohyb poškodeného. Žiadne obranné poranenia zistené neboli. Drobné poranenia v tvárovej časti označila ako charakteristické pre pád a následný náraz o pevnú podložku. Vzájomnú polohu strelca a obete popísala tak, že obeť musela byť v zníženej polohe, ku ktorému záveru by dospeli aj bez ďalších materiálov k posúdeniu tejto otázky. S kolegom však mali k dispozícii fotodokumentáciu z previerky výpovede, kedy konštatovali úplnú zhodu vzájomnej polohy strelca a obete, ako aj znázornenú vzdialenosť, zodpovedajúcu ich nálezu pri pitve. Na otázky obhajcu obžalovaného vylúčila streľbu pravou rukou a pripustila, že z anatomického hľadiska by takéto poranenie mohlo byť spôsobené ľavou rukou v samovražednom pokuse, avšak počas svojej praxe sa s takýmto strelným poranením pri samovražde nestretla. Na základe vyjadrenia obžalovaného a jeho následnej demonštrácie vlastnej verzie vzniku poranenia, znalkyňa jednoznačne vylúčila možnosť vzniku zisteného poranenia mechanizmom, ktorý obžalovaný znázornil. K znaleckému posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a k výpovedi znalkyni U.. O. súd uvádza, že ich záver o trajektórii strely určovanej štyrmi bodmi na tele nebohého, potvrdzuje tak charakteristickú polohu obete v momente výstrelu, že súd nemal akékoľvek pochybnosti o nepravdivosti verzie obžalovaného. V súvislosti s tým, že znalkyňa pripustila anatomickú možnosť vzniku strelného poranenia ľavou rukou samotného poškodeného, súd uvádza, že z výpovede manželky obete je nesporné, že poškodený bol pravák, pričom je úplne nelogické, aby niekto v samovražednom úmysle strieľal menej zručnou rukou a ešte zo vzdialenosti väčšej, ako je dvojnásobok dĺžky hlavne zraňujúcej zbrane. Znalkyňa po nahliadnutí do listín zo zv. II, č.l. 250-251 uviedla, že kolega U.. T. sa zúčastnil ohliadky miesta činu a jeho správa vyšetrovateľovi je obvyklou reakciou na žiadosť polície, ktorá potrebuje správu o bezprostrednej príčine smrti k právnej kvalifikácii za účelom prvotných vyšetrovacích úkonov. Súd poukazuje na obsah tejto správy, z ktorej žiadnym spôsobom nevyplýva vzájomná poloha strelca a obete, ani trajektória strely.
Znalci pri pitve dňa 02.07.2012 pri posudzovaní vzájomnej polohy strelca a obete sa vyjadrovali k fotodokumentácii, ktorá bola vyhotovená z previerky výpovede ešte dňa 30.06.2012. Znalec U.. P. T., P.. na hlavnom pojednávaní dňa 13.05.2014 sa odvolal na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku a pripomenul, že osobne sa zúčastnil aj ohliadky miesta činu dňa 29.06.2012. Pri pitve, tak ako bolo popísané v nálezovej časti znaleckého posudku, skúmali povýstrelové splodiny len z dvoch miest, a to z miesta vstrelu na temennej oblasti vľavo a miesta výstrelu v oblasti pravej sánky. Na otázky obhajcu obžalovaného potvrdil, že manipuloval s telom nebohého, pričom pri prevoze tela na pitvu môže dôjsť ku kontaminácii stôp, avšak v tomto prípade stopy už boli zaisťované pri ohliadke na mieste činu. Napriek tomu, že zaistenie vzoriek z iných častí tela bolo v kompetencii kriminalistov, upresnil, že ruka je terminus technicus označenie pre časť hornej končatiny od zápästia smerom ku končekom prstov, ďalšia časť hornej končatiny sa nazýva predlaktie, potom rameno a plece. S poukazom na výpoveď znalca súd konštatuje, že rozčlenenie hornej končatiny v zmysle výpovede znalca na hlavnom pojednávaní vyplýva aj z písomne vypracovaného znaleckého posudku. Vzhľadom k tomu, že znalec sa nevedel žiadnym spôsobom vyjadriť k odberu vzoriek z rúk, jeho výpoveď žiadnym spôsobom neprispela k objasneniu skutkových okolností. Svedok O.. M. U. potvrdil, že sa zúčastnil obhliadky miesta činu v obci B., na presný dátum si už nepamätal, avšak osobne zaisťoval biologické a chemické stopy. Išlo najmä o zaisťovanie povýstrelových splodín, ktoré zaisťoval z oboch rúk v oblasti ukazováka a palca. Popísal techniku zaistenia za použitia špeciálneho terčíku s lepkavou vrstvou na fólii, ktorá sa prikladá na skúmanú časť tela. Nepopisoval pritom takýto postup v tomto konkrétnom prípade, nakoľko si na to nespomínal, avšak uviedol, že sa jedná o rutinný štandardný postup. Skúmané časti rúk sú vždy v oblasti, v ktorej by prípadne strelec držal zbraň, teda z vrchnej strany rúk. Po predložení fotodokumentácie z obhliadky miesta činu potvrdil, že čiastočné zakrvácanie, najmä pravej ruky, umožňovalo zaistiť povýstrelové splodiny, nevedel však z akej plochy rúk zobral stopy. Z výpovede tohto svedka vyplynulo, že povýstrelové splodiny boli pozitívne preukázané na rukách nebohého, avšak nemožno z toho robiť záver, že sa nenachádzali aj na predlaktiach, prípadne ramene, alebo pleciach, pretože z týchto častí vzorky odoberané neboli. Svedok O.. R. P. si spomenul, že sa zúčastnil obhliadky miesta činu v obci B., ktorú dal do časovej súvislosti s pohrebom obetí streľby v Hurbanove. Povýstrelové splodiny zaisťoval kolega U.. Spomenul si, že kolega ešte obchádzal krv na rukách. Ako ruku označil časť hornej končatiny, prsty až po zápästie. Svedok O.. L. U. sa zúčastnil pitvy, pri ktorej zisťoval chemické a biologické stopy. Nespomenul si na konkrétny prípad, avšak uviedol, že povýstrelové splodiny sa štandardne zaisťujú z oboch rúk v oblasti palca a ukazováka na terčíky. Je to kvôli tomu, že keď strelec drží zbraň, táto oblasť je relevantná pre skúmanie povýstrelových splodín. Výpovede svedkov P. a U. preukazujú úplne štandardný postup pri skúmaní povýstrelových splodín na rukách v oblasti ukazováka a palca z vrchnej strany ruky.
M.. C.. L. X., P.., spracovateľ znaleckého posudku, z odvetvia kriminalistickej a súdnej chémie potvrdil závery znaleckého posudku číslo 2012/1963 (zv. III, č.l. 420-426), z ktorého vyplynulo, že z rúk nebohého Z. M. boli zistené stopy povýstrelových splodín. Jednalo sa o stopy zaistené dňa 29.06.2012. Naopak, negatívna bola skúška na povýstrelové splodiny z oboch rúk nebohého Z. M., ktoré stopy boli zaistené kriminalistickým technikom pri pitve dňa 02.07.2012.
Z výpovede spracovateľa znaleckého posudku a zo samotného znaleckého posudku vyplynulo, že pozitívne boli skúšky na prítomnosť povýstrelových splodín zo svetlomodrého trička značky Otto Berg, z pravej rukavice značky Rosignol a naopak, negatívne z rúk obžalovaného. Pri rukavici značky Rosignol znalec povýstrelové splodiny zaisťoval z relevantnej časti pre výskyt u strelca, t.j. z oblasti hornej strany ukazováka a z bočnej a z hornej strany palca. Súd neuveril obhajobe obžalovaného, že v lete mal vo vozidle rukavice, šál a čiapku od lyžovačky a s poukazom na povýstrelové splodiny na rukavici dospel k záveru, že túto mal na pravej ruke v čase výstrelu, čo zároveň vysvetľuje negatívny výsledok skúšky z jeho rúk. Zo znaleckého posudku zv. III, č.l. 420-425, strana 6, predposledný odsek vyplýva, že chemické zloženie povýstrelových splodín detegovaných na špeciálnych terčíkoch so stopami z pravej a ľavej ruky od nebohého Z. M. (stopy číslo 10 a 11), z goliera, ramien a hrudníka zo svetlomodrého trička s krátkym rukávom a golierom značky Otto Berg, veľkosti XXL (stopa číslo 25) a z pravej tmavomodrej rukavice na dlaňovej časti a palci s hnedou kožou značky Rosignol (stopa číslo 26), je zhodné s chemickým zložením povýstrelových splodín, zaistených na špeciálnych terčíkoch so stopami z hlavne revolvera nemeckej výroby značky Arminius HW38, kalibru 38 special, s odstráneným výrobným číslom (stopa č. 22) a so stopami z mosadznej nábojnice kalibru 38 special českej výroby značky S&B (stopa číslo 24), ktoré závery potvrdzujú, že nebohý Z. M. a osoba, ktorá mala oblečené tričko značky Otto Berg a mala na ruke rukavicu značky Rosignol, boli na jednom mieste v momente výstrelu z revolveru značky Arminius HW 38, čo však je nesporné aj zo všetkých ďalších dôkazov a nespochybňoval to pri svojej obhajobe ani samotný obžalovaný. Na hlavnom pojednávaní dňa 13.05.2014 spracovateľ znaleckého posudku vysvetlil, že na zachovanie povýstrelových splodín vplýva viacej faktorov. U živej osoby sa tieto stopy strácajú už aj pri bežných činnostiach a aj v priebehu pár hodín môže dôjsť k rapídnemu úbytku. U zosnulého je situácia iná. Bez vonkajších vplyvov sa môžu zachovať dlhšiu dobu, avšak ich zachovanie môže ovplyvniť navlhnutie tela, napríklad v chladiacom boxe. Z tohto dôvodu sa preferuje odber stôp na mieste činu, predtým, než je telo odovzdané súdnym znalcom. V danej veci majú prednosť vzorky zaistené na mieste činu dňa 29.06.2012. Negatívny výsledok na povýstrelové splodiny pri pitve dňa 02.07.2012 znalec vysvetlil manipuláciou s telom a hlavne logicky tým, že v prípade dodržania postupu pri prvom odbere vzoriek na lepkavú fóliu sa vlastne takéto povýstrelové splodiny vo forme častíc z tela snímu, a preto je následný odber vzoriek negatívny. Keďže bol prítomný pri výsluchu svedkov - kriminalistických technikov, označoval nimi popisované postupy pri odbere povýstrelových splodín za správne. Ku koncentrácii povýstrelových splodín uviedol, že táto sa neskúma, ale skúma sa množstvo zaistených prítomných častíc. V tejto súvislosti zopakoval svoje závery ku stopám číslo 10 a 11 z rúk nebohého Z. M., ktoré boli zaistené dňa 29.06.2012. V danom prípade mal byť použitý revolver, z ktorého sa povýstrelové splodiny v oblaku šíria hlavne z ústia hlavne v smere streľby a môžu sa dostať do vzdialenosti niekoľkých metrov. Na otázku obhajcu upresnil, že nemožno urobiť záver, či zistené častice na rukách Z. M. sa dostali priamo po výstrele, alebo sekundárnym prenosom. Rovnako nie je možné urobiť záver o vzdialenosti tela, kde sa častice nájdu od ústia hlavne strelnej zbrane. Po predložení fotodokumentácie z obhliadky tela Z. M. spracovateľ znaleckého posudku uviedol, že na pravej ruke napriek zakrvácaniu je časť palca, ktorá je čistá a dala sa „olepiť“ a ľavá ruka je viac menej bezproblémová z hľadiska zaistenia stôp. Po predložení fotodokumentácie, zachytávajúcej postavenie figuranta - strelca a figuranta - nebohého, spracovateľ znaleckého posudku uviedol, že obeť má ruky na stole a nachádzajú sa v smere šírenia sa povýstrelového oblaku.
Výpoveď M.. C.. E. X., P.. podľa názoru súdu logicky a presvedčivo vysvetlila, prečo boli na rukách Z. M. pri obhliadke dňa 29.06.2012 zistené povýstrelové splodiny a dňa 02.07.2012 pri pitve takéto stopy
už zaistené neboli a rovnako vysvetľuje, že na ruky nebohého sa mohli dostať z dôvodu, že nebohý ich mal v momente výstrelu presne v smere šírenia sa povýstrelových splodín. Prítomnosť povýstrelových splodín na rukách nebohého v žiadnom prípade neznamená, že by mal držať zbraň v momente výstrelu. Čo sa týka vzdialenosti rúk od zbrane, túto nie je možné preukázať znalecky, avšak bolo úplne logicky vysvetlené a v súlade s ďalšími zabezpečenými dôkazmi, že na ruky nebohého sa povýstrelové splodiny mohli veľmi jednoducho dostať bez toho, aby držal zbraň v ruke. Znalec U.. L.. Y. M. z odvetvia daktyloskopie pri výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil závery znaleckého posudku číslo 2012/9631(zv. III, č.l. 427-440), z ktorého vyplynulo, že pri predmetoch, na ktorých sa podarilo zadokumentovať použiteľné stopy, tieto neboli stotožnené ani s poškodeným M., ani s obžalovaným F.. Znalec U.. L.. Y. M. ďalej vypovedal aj ako spracovateľ znaleckého posudku číslo 2013/1344 (zv. III, č.l. 444-447), z ktorého vyplynulo, že použiteľné stopy, uvádzané v predchádzajúcom znaleckom posudku, neboli stotožnené ani s osobou syna obžalovaného. Ani z jedného z dvoch znaleckých posudkov, ku ktorým vypovedal U.. L.. Y. M., nevyplynuli žiadne skutočnosti, ovplyvňujúce závery súdu. Znalec Y.. C.. U. U., N.. Z odvetvia elektroniky, výpočtová technika, odbor elektrotechnika potvrdil závery svojho písomne vypracovaného znaleckého posudku číslo 68/2012 (zv. III, č.l. 561-585), z ktorého vyplynulo, že skúmal mobilný telefón značky Samsung, patriaci R. G. a v časti šablóny našiel dve textové správy, ktoré fotograficky zdokumentoval ako obrázky číslo 4 a 5 na strane 19 a 20 svojho znaleckého posudku. Súdom pribratý prekladateľ C.. K. U. zabezpečil preklad týchto správ, ktoré boli v Maďarskom jazyku. Závery znaleckého skúmania mobilného telefónu R. G. potvrdili hodnovernosť jej výpovede vo vzťahu k SMS správam, ktoré jej posielal Z. M. a z ktorých vyplynulo, že P. niečo preložil na druhý deň večer a prisahal. Z. M. na to reagoval tak, že mu oznámil, že to môže prekladať do piatku, ale potom bude nasledovať on. Druhá SMS správa bola preposlaná Z. M. a vyplýva z nej, že mu niekto oznamuje, že neprichádza, má hostí, ráno o pol piatej v Y. Š., aby nevolal, že bude presný. Znalkyňa M.. U.. O. O. z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy bola vypočutá ako spracovateľka znaleckého posudku číslo 2015/9631 (zv. III, č.l. 390-407), z ktorého vyplynulo, že skúmala skupinu stôp pochádzajúcich z ohliadky miesta činu v dome Z. M. v B. XXX, ďalšiu skupinu stôp, pochádzajúcich z prehliadky iných priestorov v predajni P., kontrolnú vzorku obžalovaného a ďalšiu skupinu stôp, pochádzajúcu z obhliadky tela Z. M. a poslednú skupinu stôp, pochádzajúcu z domovej prehliadky u obžalovaného. Zo samotného znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalkyne vyplýva, že u prvej skupiny stôp v dome Z. M. v žiadnej zo stôp, ktoré boli využiteľné na skúmanie, nebol zistený profil DNA zhodný s profilom DNA obžalovaného. V skupine stôp, ktoré pochádzali z obchodných priestorov obžalovaného, bola zistená prítomnosť profilu DNA Z. M. na zbrani, na tričku značky Otto Berg v jeho prednej časti, na listinách, ktoré boli súčasťou igelitovej tašky, ako aj reklamnej tašky s nápisom Activia. Pri stopách číslo 33 až 38, ktoré pochádzali z prehliadky tela Z. M., na žiadnej stope nebol zistený profil DNA obžalovaného. U skupiny stôp zaistených pri domovej prehliadke dňa 30.06.2012 u obžalovaného, neboli zistené stopy s profilom DNA Z. M. ani obžalovaného.
V tejto súvislosti možno vyvodiť nespochybniteľný záver, že obžalovaný sa objektívne nachádzal na mieste činu v B. č. XXX v čase zavraždenia Z. M., nakoľko profil DNA zavraždeného bol zistený na veciach, ktoré boli nájdené pri prehliadke predajných priestorov obžalovaného. Vo vzťahu ku tričku značky Otto Berg súd neuveril obhajobe obžalovaného v tom zmysle, že do tohto trička si utrel nohy po tom, ako zakopol o zbraň. Nezodpovedala tomu veľkosť krvných škvŕn na tomto tričku, ktoré bolo v rámci predkladania vecných dôkazov predložené stranám ako aj znalkyni na hlavnom pojednávaní, ktorá špecifikovala, z ktorých miest trička, jednotlivé stopy skúmala. Obhajoba obžalovaného o „utieraní nôh“ je v rozpore aj z vizuálne zisteným faktom, že na šľapkách, ktoré obžalovaný súdu predkladal ako obuv, ktorú mal mať na nohách v čase skutku, a preto si znečistil prsty na nohách od krvi, sa žiadna krv evidentne nenachádzala. Jediné logické vysvetlenie, akým spôsobom sa krvné stopy dostali na tričko obžalovaného je, že sa tam dostali pri výstrele, nakoľko sa nachádzajú v prednej časti a vo výške zodpovedajúcej polohe poškodeného. Znalkyňa ďalej uviedla, že pri znaleckom skúmaní zistila u profilu DNA obžalovaného zhodu so stopami, ktoré boli skúmané v znaleckom posudku číslo 10530/2009 (čísla stôp 10, 14 a 16), ktoré závery k tomuto zisteniu súd uvádza pri skutku číslo 3/. Znalecký posudok, ku ktorému vypovedali ako znalkyne C.. C. F., P.. a C.. R. Č. z odvetvia súdneho inžinierstva (zv. VIII, č.l. 1667-1797), bol vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline za účelom preskúmania ekonomiky prevádzky predajne potravín P., ktorú prevádzkoval obžalovaný, za účelom zisťovania, či prevádzka tejto predajne umožňovala vrátenie pôžičiek v zmysle výpovede obžalovaného a zároveň zistiť náklady potrebné k otvoreniu tejto prevádzky a celkovú finančnú analýzu tejto prevádzky. Znalecký posudok je rozsiahly a zároveň obsahuje prílohy, ktoré tvoria samostatnú prílohu vo zväzkoch 14 až 20 trestného spisu. Závery znaleckého dokazovania však možno zhrnúť v tom zmysle, že ekonomická prevádzka predajne potravín bola podľa znalkýň zlá, podnik nebol schopný splácať svoje záväzky, jeho záväzky výrazne prevyšovali finančný majetok a obežný majetok, obžalovaný používal finančné prostriedky, ktoré nenadobudol z podnikateľskej aktivity a celkovo ako vlastný vklad bola vnesená suma viac ako 130.000,-€. Počas celej doby znalkyne nezistili zaevidovanie výberu vlastného vkladu ani odmeny podnikateľa. Z uvedeného je zrejmé, že prevádzkovanie tejto predajne obžalovanému neprinášalo žiadne výnosy, naopak, prevádzka si vyžadovala ďalšie vklady. V účtovníctve neboli zaevidované žiadne pôžičky. Zo spôsobu dopĺňania pokladne bolo zrejmé, že toto bolo robené len účtovne v čase vykazovania záporných zostatkov na pokladni, ktorý sa predtým kumuloval. Znalkyne uviedli, že podľa jednotlivých rokov s výnimkou roku 2010, obžalovaný objektívne z podnikateľskej činnosti nemohol mať finančné prostriedky na vrátenie pôžičiek, ako sám uvádzal. V roku 2010 bolo možné vrátiť sumu 6.600,-€, čo však nie je nikde evidované. Vrátenie ďalších čiastok vo výške 2.000,€ a 1.320,-€ bolo možné, avšak rovnako nikde nie je evidované. Podľa znalkýň si obžalovaný nikdy od účtovníčky nežiadal prehľad o stave hospodárenia a nemal žiadnu spätnú väzbu o ekonomickej situácii predajne. Na základe vyššie uvádzaného znaleckého posudku súd dospel k záveru, že ekonomická činnosť obžalovaného tomuto nepostačovala na krytie osobných potrieb - splácania dvoch úverov, splácania luxusného motorového vozidla, finančne náročné štúdium syna a práve naopak, na prevádzkovanie potreboval ďalšie finančné zdroje, ktoré neboli žiadnym spôsobom zo strany obžalovaného zdokladované. Záver znalkýň, že v prípade prevádzkovania „tieňovej ekonomiky“ obžalovaným, by muselo byť svojím rozsahom na úrovni oficiálneho podnikania vzhľadom k finančným objemom, ktoré boli potrebné na prevádzkovanie predajne, umožňuje urobiť súdu záver o nereálnosti obhajoby obžalovaného s poukazom na výpoveď manželky samotného obžalovaného. Táto pred súdom zdôrazňovala pracovnú vyťaženosť obžalovaného pred zadržaním s tým, že po jeho vzatí do väzby obchod prevádzkujú spoločne so synom a táto činnosť si vyžaduje maximálne celodenné pracovné nasadenie. Je teda časovo nereálne, aby obžalovaný vykonával inú zárobkovú činnosť.
So súhlasom prokurátora a obžalovaného bol podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný znalecký posudok znalca C.. C. C., P.. číslo 35/2012 (zv. II, č.l. 280-285), z ktorého vyplynulo, že skrining toxicky významných látok u Z. M.Á. na základe vzoriek z pitvy bol negatívny.
Z tohto dôkazu vyplynulo, že Z. M. v čase vraždy nebol pod vplyvom alkoholu ani iných návykových látok, ani pod vplyvom liekov.
Postupom podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané, prípadne stranám a svedkom predložené nasledovné listinné dôkazy: Zväzok I: - č.l. 19 záznam o predvedení Š. F. z 29.06.2012, z ktorého vyplýva, že k jeho predvedeniu došlo daného dňa o 18.15 hod. - č.l. 20-21 zápisnicu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody - č.l. 141 lístok ku pôžičke vo výške 7.000,-€ s úrokmi 2.330,-€, ku ktorému sa vyjadrovala aj svedkyňa R. M. Zväzok II: - č.l. 250-251 mailovú správu medzi U.. T. a vyšetrovateľom sa vyjadrovala znalkyňa U.. O.
L.. B. zo dňa 29.06.2012, ku ktorej
- č.l. 252 lekársku správu zo dňa 30.06.2012 o vyšetrení Š. F. v súvislosti s jeho umiestnením do CPZ - č.l. 286-288 zápisnicu o ohliadke zo súdnej pitvy Z. M. - č.l. 289 predbežný pitevný nález - č.l. 291-350 zápisnicu o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou z obce B., rodinný dom č. XXX - č.l. 351-359 previerku výpovede na mieste s fotodokumentáciou zo dňa 30.06.2012 K tomuto listinnému dôkazu súd uvádza, že previerka výpovede bola vykonaná podľa § 145 ods. 1 Trestného poriadku, podozrivý Š. F. bol poučený, okrem iného aj na možnosť nevypovedať v neprítomnosti obhajcu. Súd v súvislosti s týmto listinným dôkazom nepovažuje za podstatné priznanie v tom čase podozrivého Š. F., ktoré priznanie by teoreticky mohlo byť vynútené a bolo by získané v neprítomnosti obhajcu, ale za rozhodujúcu skutočnosť súd považuje spôsob, ako umiestnil na čas výstrelu figuranta znázorňujúceho poškodeného, ktorého polohu okrem skutočného páchateľa nemohol v tom čase poznať nikto iný. V tejto súvislosti súd odkazuje na vyjadrenie znalkyne U.. O.. Návrh obhajcu obžalovaného na vykonanie rekonštrukcie, prednesený po oboznámení listinného dôkazu, súd odmietol s odôvodnením, že okolnosti, ktoré majú byť zisťované, už boli zistené dôkazom, ktorý predtým navrhol obžalovaný, keď znázornil svoju verziu v prítomnosti znalkyne U.. O. pred súdom. - č.l. 360-368 zápisnicu o vykonaní prehliadky iných priestorov na adrese predajne P. so sídlom E. N. č. X, V., ktorá popisuje jednotlivé stopy zachytené pri prehliadke, s číslovaním týchto stôp, z ktorého číslovania vychádza následne znalecké dokazovanie. - č.l. 369-370 príkaz na prehliadku iných priestorov v predajni P., ktorá listina potvrdzuje zákonnosť samotnej ohliadky - č.l. 376-377 príkaz sudcu na domovú prehliadku v dome obžalovaného - č.l. 378-383 zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou z rodinného domu obžalovaného, v ktorej sú popísané zaistené stopy a označené spôsobom umožňujúcim ich následné znalecké skúmanie najmä vo vzťahu ku skutku číslo 2/ Zväzok V: - č.l. 1138 zápisnicu o prehliadke tela obžalovaného zo dňa 29.06.2012, z ktorej vyplynulo, že obžalovanému Š. F. boli o 21.05 hod. odobraté stery povýstrelových splodín z oboch rúk
- č.l. 1142 zápisnicu o prehliadke tela a obdobných úkonoch, z ktorej vyplýva, že obžalovanému boli odobraté vzorky na účel analýzy DNA - bukálny výter a k odobratiu daktyloskopických odtlačkov dňa 30.06.2012 o 19.40 hod. - č.l. 1144 zápisnicu o prehliadke tela Š. F. mladšieho zo dňa 25.01.2013, ktorému boli odobraté kontrolné daktyloskopické odtlačky - č.l. 1152-1153 príkaz na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke na telefónne čísla evidované na obžalovaného - č.l. 1156-1171 záznam o telekomunikačnej činnosti obžalovaného, Š. F. mladšieho a Z. M., z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol v telefonickom kontakte s Z. M. od 15.08.2011 do 29.06.2012 viac ako dvestokrát a ich posledný vzájomný kontakt je zo dňa 29.06.2012 v čase o 04:00:30 hod. (č.l. 1162 posledný riadok). Okrem toho zo záznamu vyplýva, že v súlade s výpoveďou svedka E. F., obžalovaný s poškodeným telefonoval aj dňa 25.06.2012 v čase o 15:51:40 hod. (č.l. 1162 tretí riadok zhora). Ďalej zo záznamu vyplýva ich vzájomný kontakt dňa 27.04.2012 v dopoludňajších hodinách, kedy malo dôjsť ku pôžičke vo výške 20.000,-€ (č.l. 1157 tretí a štvrtý riadok zdola, č.l. 1161 trinásty riadok zdola). - č.l. 1176-1182 správu MV SR z odboru dokladov a evidencií, z ktorej vyplýva, že zbraň značky Arminius HV38, výrobné číslo XXXXXX bola posledne evidovaná na L.. E. Š.W., ktorému bola odcudzená (č.l. 1181 poradové číslo 8). Zväzok VIII: - č.l. 1885-1887 faktúru VB Leasing a Auto Bavaria, z ktorých vyplýva, že predmet leasingu, osobný automobil BMW X6, 4,0D bol prevzatý obžalovaným 28.10.2011 s úhradou zálohy 16.812,-€ s celkovou leasingovou cenou bez havarijného poistenia 90.302,99€ Zväzok XXII: - č.l. 3647-3649 správu D. banky zo dňa 23.09.2013, z ktorej vyplýva, že Z. M. dňa 03.11.2011 vybral z vlastného účtu hotovosť vo výške 3.000,-€ a dňa 27.04.2012 hotovosť vo výške 4.000,-€ Postupom podľa § 270 ods. 1 Trestného poriadku boli stranám predložené doličné veci: - č. 6 projektil nájdený vedľa tela v kuchyni - č. 24 nábojnica zaistená pri prehliadke iných priestorov v predajni P. - č. 25 tričko s krátkym rukávom modrej farby značky Otto Berg - č. 26 rukavice s nápisom Rosignol - č. 27 igelitová taška s obsahom rôznych písomností a vecí - č. 28 reklamná taška s nápisom Activia Po doplnení dokazovania v zmysle pokynov Najvyššieho súdu SR už procesné strany nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. V zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil všetky dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní ako zákonné. Tieto hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako bolo vyššie uvádzané k jednotlivým dôkazom, ako aj v súhrne a dospel k záveru, že skutok číslo 1/ sa stal, tento je trestným činom a nemal akékoľvek pochybnosti, že ho spáchal práve obžalovaný. Pri celkovom vyhodnotení dôkaznej situácie je potrebné uviesť, že ako jediný dôkaz spochybňujúci zavinenie obžalovaného, možno považovať len jeho vlastnú výpoveď. Všetky ostatné dôkazy svedčia nesporne o tom, že došlo ku samotnému
skutku, t.j. k vražde Z. M., ktoré skutočnosti vyplývajú z obhliadky miesta činu a zo súdnej pitvy. To, že sa jednalo o trestný čin, je nesporné z násilného charakteru smrti v dôsledku strelného poranenia, s konštatovaním znalcov o cudzom zavinení. To, že sa skutku dopustil práve obžalovaný a že je opodstatnená aj súdom použitá právna kvalifikácia, vyplýva z objektívnej prítomnosti obžalovaného na mieste činu, čo ani sám nepopieral. Prítomnosť obžalovaného v čase výstrelu v dome zavraždeného potvrdil aj jeho syn svojou výpoveďou. Jeho prítomnosť je potvrdzovaná aj prítomnosťou stôp s profilom DNA poškodeného na veciach, ktoré boli nájdené pri prehliadke obchodných priestorov využívaných obžalovaným. Verzia obžalovaného o tom, že samotný poškodený v čase výstrelu držal zbraň v ruke, je vyvrátená výpoveďou znalkyne, charakteristickým smerom vektoru strely. Prítomnosť povýstrelových splodín na rukách poškodeného bola logicky vysvetlená tým, že v momente výstrelu mal ruky v smere výstrelu, ktorým smerom sa šírili povýstrelové splodiny, a neznamená, že v momente výstrelu držal zbraň v ruke. Jednalo sa o vopred naplánované a pripravené konanie zo strany obžalovaného, o čom svedčí použitie rukavice obžalovaným. Motív zbaviť sa svojho veriteľa vyplýva v podstate zo všetkých vyššie uvádzaných svedeckých výpovedí.
Na základe vyššie ustálených skutkových záverov v skutku číslo 1/ súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona, teda, že Z. M. úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a uvedený čin spáchal v úmysle získať majetkový prospech spočívajúci v trvalom odstránení svojho veriteľa. Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. U obžalovaného Š. F. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pre tento trestný čin vyžaduje úmyselné zavinenie. V danom prípade súd nemal žiadne pochybnosti, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, to znamená, že chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Objektom tohto trestného činu je ochrana ľudského života. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je usmrtenie človeka s vopred uváženou pohnútkou, v danom prípade za použitia strelnej zbrane.
********* Znalec P.. E. U., P.. sa pred svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní oboznámil s priebehom dovtedy vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní na základe predložených zápisníc a uviedol, že na záveroch svojho písomne vypracovaného znaleckého posudku nepovažuje za potrebné nič zmeniť. V súvislosti s osobnosťou obžalovaného uviedol, že táto je abnormne štruktúrovaná. V rámci posudzovania hodnotovej orientácie je zameraný na seba, na uspokojovanie vlastných potrieb a materiálne hodnoty majú pre neho veľký význam. Bol pre neho významný status majetného človeka. V súvislosti so záverom o nepriaznivej prognóze resocializácie, ktorú uviedol v písomne vypracovanom znaleckom posudku podrobne vysvetlil, z čoho pri takomto závere vychádzal. Zdôraznil pritom jeho osobnosť, ktorú označil za jeden z týchto kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré zvyšujú nepriaznivosť prognózy resocializácie. Keby bola pravda, že dlhoval, mohlo to byť spúšťačom, v dôsledku čoho mohol následne konať chladnokrvne, že sa musí zbaviť osôb, ktorým dlhuje. Keby sa preukázalo, že obžalovaný spáchal skutky, ktoré sú mu kladné za vinu, je tu obava, že sa môže správať analogicky v obdobných situáciách. Nepriaznivá prognóza recidívy má všeobecnú platnosť k možnej násilnej trestnej činnosti, čo znamená, že recidíva hrozí nielen v súvislosti s pôžičkami, ale aj s akýmkoľvek konaním inej osoby, ktorá by zmarila jeho osobné ciele a vyvolala by u neho frustráciu. Pri doplňujúcom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 13.05.2014 znalec opätovne zdôraznil abnormne štruktúrovanú osobnosť obžalovaného. Hodnotil ho ako osobu s plochou chladnou emotivitou, zameranou predovšetkým na seba bez ohľadu na iných. Antisociálne rysy sa prejavujú práve agresivitou
a trestnou činnosťou. Má sklon na frustrácie, teda na odopretie uspokojenia vlastných potrieb reagovať agresívne. Takto reaguje na toho, kto mu spôsobuje tú frustráciu. Ďalej ho charakterizoval ako dominantného, sebavedomého, nekompromisného so sklonom presadzovať sa a ovládať svoje okolie. Vo vzťahu k osobnosti uviedol, že táto je už stabilizovaná. Podstatné osobnostné rysy v podstate zostanú zachované v tej podobe, v akej sú. Ku prognostickým kritériám recidivity uviedol, že sa posudzujú tri okruhy faktorov, a to spoločenské, osobnostné a symptomatické. Z hľadiska negatívnych ukazovateľov išlo u neho o zastúpenie až 39%, pričom v najväčšej miere sú zastúpené tieto faktory v okruhu osobnostných, ktoré pretrvávajú v podstate v priebehu celého života. Vyslovil predpoklad, že by u neho aj v budúcnosti mohlo dôjsť k určitému protizákonnému konaniu. Jeho prognózu označil za nepriaznivú. Ako spúšťače agresie uviedol frustráciu. Frustráciu u neho môže vyvolať akákoľvek situácia, ktorá je pre neho významná, pokiaľ nedosiahne svoj zámer. Znalec U.. U. Č. pri výpovedi na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na písomne vypracovanom znaleckom posudku. Zohľadňujúc výpoveď znalca P.. U., P.., ktorý bol vypočutý v jeho prítomnosti, ako aj doposiaľ vykonané dokazovanie, aktualizoval svoje závery bez zmeny. Obžalovaný netrpí a ani v čase trestnej činnosti netrpel žiadnou duševnou poruchou ani duševnou chorobou. Nebola u neho zistená závislosť od látok s psychoaktívnym účinkom. Mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať v čase spáchania trestného činu. V súčasnosti je schopný chápať zmysel trestného konania. Znalci nenavrhujú nariadenie ochrannej liečby.
Obžalovaný Š. F. má v odpise z registra trestov záznam z roku 1993, avšak hľadí sa na neho, ako by nebol odsúdený (zv. XXII, č.l. 3609). Bol činný ako súkromný podnikateľ (zv. XIII, č.l. 3282) a v príslušných poisťovniach bol vedený aj ako zamestnávateľ. Bližšie údaje k jeho osobe vyplývajú zo systému REGOB (zv. XIII, č.l. 3281). Z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že v minulosti bol dvakrát postihnutý za dopravné priestupky (zv. XIII, č.l. 3283). Zo správy Obvodného úradu v Y. F. nevyplynuli k jeho osobe žiadne bližšie poznatky. Pri úvahách o treste u obžalovaného Š. F. súd vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona, z ktorého vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Vychádzal pritom z trestných sadzieb trestu odňatia slobody, uvedených k jednotlivým trestným činom v Trestnom zákone. Pri súbehu viacerých trestných činov spáchaných viacerými skutkami je najprísnejšie trestným obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona, u ktorého zákon ustanovuje trest odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, avšak v zmysle odseku 8 tohto ustanovenia zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie, ako je tomu v tomto prípade. Súd aplikoval aj ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona vzhľadom k tomu, že obžalovanému Š. F. ukladal úhrnný trest odňatia slobody za viac úmyselných trestných činov. Podľa § 47 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody na doživotie, môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to Trestný zákon v osobitnej časti dovoľuje a len za podmienok, že a) uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov
Súd dospel k záveru, že u obžalovaného Š. F. boli splnené obe podmienky pre uloženie doživotného trestu odňatia slobody v zmysle § 47 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. K takémuto záveru súd dospel najmä na základe okolností prípadu (obžalovaný po spáchaní skutkov číslo 1/ a 3/ normálne pokračoval vo svojich každodenných činnostiach, keď napríklad po zavraždení Z. M. pred začiatkom pracovného dňa v ranných hodinách išiel do svojej práce, kde zotrval až do príchodu príslušníkov PZ), na základe celého jeho postoja na hlavnom pojednávaní, kedy žiadnym spôsobom neprejavil ľútosť nad svojím konaním a v súvislosti s usmrtením Z. M. tvrdil, že zranenia si spôsobil sám, no najmä s poukazom na závery psychologického posudku a výpovede znalca P.. E. U., P.. Znalec možnosti resocializácie u obžalovaného označil za zlé a nepriaznivú prognózu recidívy odôvodnil všeobecnou platnosťou k možnej násilnej trestnej činnosti v prípade, že iná osoba zmarí jeho osobné ciele a vyvolá tým u neho frustráciu. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný postupoval premyslene, chladnokrvne, s vopred uvážených pohnútok, v trestnej činnosti pokračoval po dlhšiu dobu a zabezpečiť účinnú ochranu spoločnosti pred takýmto páchateľom možno len trestom odňatia slobody na doživotie. Závery znalca, psychológa súd hodnotil aj v súvislosti s ďalšími dôkazmi tak, ako boli vyššie popísané vzhľadom k tomu, že záver o tom, či nie je nádej, že by obžalovaného bolo možné napraviť trestom odňatia slobody až do 25-tich rokov je otázkou právnou, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu. V danom prípade súd vychádzal aj zo znaleckého posudku z odboru psychológie a dospel k rozumnej istote, že obžalovaného Š. F. nemožno napraviť časovo obmedzeným trestom odňatia slobody. Poškodená R. M. si uplatnila riadne a včas nárok na náhradu škody vo výške 26.000,-€. 20.000,-€ si uplatnila v súvislosti s pôžičkou, ktorú mal jej manžel poskytnúť obžalovanému a sumu 6.000,-€ ako náklady spojené s pohrebom. Pri rozhodovaní o nárokoch poškodenej súd vychádzal z ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého súd ak odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Trestného poriadku, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Pri rozhodovaní o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenému škodu spôsobenú trestným činom je súd povinný aplikovať príslušné hmotnoprávne predpisy, ktoré sa na prejednávaný prípad vzťahujú, teda v danej veci občianskeho práva. Podľa § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri usmrtení sa uhrádzajú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným, poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. Podľa komentára k tomuto ustanoveniu primeranosť nákladov na pohreb sa posudzuje podľa predpisov o sociálnom poistení vzťahujúcich sa na pracovné úrazy a choroby z povolania. Celková suma náhrady týchto nákladov na rok 2012 bola najviac 2.444,40,-€ (§ 101 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o nároku náhrady škody poškodenej R. M. v rozsudku zo dňa 16.10.2013 vo výrokovej časti bola omylom uvedená suma 2.324,40 €, ktorá ohraničovala celkovú sumu náhrad týchto nákladov na rok 2011 a správne bola uvedená v odôvodnení už čiastka na rok 2012. Podľa § 4 Zákona č. 238/1998 Z.z. o príspevku na pohreb v platnom znení je výška tohto príspevku podľa odseku 1 určená sumou 2.400,-Sk, čo v prepočte predstavuje sumu 79,67,-€ . V rámci úvah k rozhodovaniu súdu o nárokoch poškodenej R. M. súd uvádza, že táto si uplatnila nároky vo výške 546,-€ v súvislosti s občerstvením na kare. Predložené potvrdenie však nespĺňalo akékoľvek
náležitosti daňového dokladu a vôbec z neho nebolo možné ustáliť dátum úhrady. Súd preto nemohol posudzovať, či tieto náklady skutočne súviseli s pohrebnou hostinou, a to ani v spojitosti s ďalšími dokladmi, ktoré poškodená predložila na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2013. Ďalším uplatneným nárokom bola úhrada na zhotovenie pomníka v čiastke 500.000,-ft, čo podľa kurzu NBS v deň úhrady 14.08.2013 predstavovalo čiastku 1.674,37,-€. Ďalšie nároky vo výške 604,-€ a 596,-€ boli preukázané riadnymi daňovými dokladmi. Súd to hodnotil ako riadne uplatnený a príslušným spôsobom preukázaný nárok v čiastke 2.874,37,-€. Aj pri odpočítaní príspevku na pohreb vo výške 79,67,-€ jej uplatnený nárok prevyšoval celkovú výšku primeraných nákladov na pohreb v zmysle vyššie citovaných predpisov, ktorým je suma 2.444.40,-€. Z týchto dôvodov poškodenej priznal nárok v takejto výške a so zvyškom ju odkázal na občianske súdne konanie. V súvislosti s jej nárokom na náhradu škody vo výške 20.000,-€ súd s poukazom na vlastné skutkové závery u skutku číslo 1/ akceptoval jej nárok a obžalovaného zaviazal k náhrade škody vo výške 20.000,€. Pri závere o aktívnej legitimácii poškodenej R. M. pre uplatňovanie nároku na náhradu škody vo výške 20.000,-€ súd vychádzal z výsledkov dedičského konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnásť) odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu Bratislave.
v Pezinku na
Najvyšší súd SR v