Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 18Nt/1/2026 9526100020 02. 03. 2026 JUDr. Marek Filo ECLI:SK:SSPK:2026:9526100020.1
Uznesenie Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Fila a členov senátu JUDr. Milana Cisarika a Mgr. Miroslava Mazúcha, v trestnej veci odsúdeného A. B. o návrhu na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí dňa 02.03.2026 rozhodol: Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. BB- 4T/13/2020 zamieta. odôvodnenie: Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.02.2026 sa odsúdený A. B. domáhal povolenia obnovy konania vo výroku označenej trestnej veci s odôvodnením, že po právoplatnom skončení veci vyšli najavo skutočnosti skôr neznáme, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine a treste. Odsúdený v návrhu dôvodil, že počas výkonu trestu odňatia slobody si vyžiadal zvukový záznam z hlavného pojednávania, pričom zistil, že zvuková nahrávka z výsluchu znalca E. F. G., F. nekorešponduje s obsahom zápisnice z hlavného pojednávania, ktorú diktoval predseda senátu, pretože v zápisnici o hlavom pojednávaní sa nachádza len upravená časť výpovede znalca. Navrhuje teda vykonať doslovný prepis výsluchu znalca, pretože práve celú výpoveď znalca, vrátane predsedom senátu nezaprotokolovaných častí, vyhodnocuje v jeho prospech a považuje ju za novú skutočnosť skôr neznámu, ktorá by odôvodnila iné rozhodnutie o jeho vine a treste. Ďalej poukázal na to, že po právoplatnom skončení veci získal fotokópiu celého vyšetrovacieho spisu, z ktorého zistil, že na základe obsahu výsluchu svedkyne-poškodenej B. zo dňa 12.02.2020 poňali orgány činné v trestnom konaní podozrenie, že sa na svedkyni-poškodenej dopustil aj ďalšieho skutku, ktorý vykazuje zákonné znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., pričom toto podozrenie bolo dňa 02.04.2020 odstúpené na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Nové Zámky, odboru kriminálnej polície. K uvedenému podozreniu nebol do dnešného dňa vypočutý, z čoho dedukuje, že vec musela byť ukončená odmietnutím podľa § 197 Tr. por. alebo zastavením podľa § 215 Tr. por. Tým chce poukázať na novú skutočnosť a teda na to, že ho svedkyňa-poškodená B. krivo obvinila a jej výpoveď je nedôveryhodná aj v trestnej veci, v ktorej žiada povoliť obnovu konania. * Preskúmaním návrhu odsúdeného z pohľadu dikcie § 399 ods. 1 Tr. por. dospel súd k záveru, že 1/ návrh podala oprávnená osoba, 2/ návrh smeruje proti rozhodnutiu, ohľadom ktorého obnova konania je prípustná a 3/ obnova konania nie je vylúčená podľa § 395 Tr. por. Na rozhodnutie o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania preto súd v zmysle § 402 ods. 1 Tr. por. nariadil verejné zasadnutie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného a postupom podľa § 269 Tr. por. sa oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi.
Odsúdený sa na verejnom zasadnutí pridržal písomne podaného návrhu na povolenie obnovy konania, pričom zopakoval, že zápisnica o hlavnom pojednávaní nie úplne korešponduje s výpoveďou znalca, čo považuje za novú skutočnosť skôr neznámu, pričom súdu v tejto súvislosti navrhol vykonať doslovný prepis výpovede znalca do obyčajného písma. Súčasne navrhol zabezpečiť nový znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný znalec E. G. nevedel určiť hĺbku bodných kanálov. Ďalej dodal, že v posudzovanej trestnej veci bol uznaný za vinného predovšetkým na základe výpovede poškodenej B., ktorú považuje za nevierohodnú svedkyňu. Za účelom preukázania jej nevierohodnosti žiada, aby súd zabezpečil a ako dôkaz vykonal celý spisový materiál vedený na OR PZ Nové Zámky vo veci podozrenia zo zločinu znásilnenia a to vrátane výsluchu vo veci činného vyšetrovateľa a prokurátora a súčasne navrhol pribrať do konania znalca psychológa za účelom skúmania vierohodnosti poškodenej. Z vykonaných listinných dôkazov súd zistil nasledovné: Rozsudkom Špecializovaného súdu č. k. BB-4T/13/2020-539 zo dňa 07.09.2020 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného na tom skutkovom základe, že dňa 04.08.2019 v čase okolo 20.15 hod. v C. D. v bytovom dome na ulici C. č. XX na prvom poschodí v byte číslo X, na základe osobných vedomostí o dennom režime poškodenej H. B. (B.), jeho manželky, ako aj na základe vedomostí získaných z jej sledovania po tom, ako táto opustila ich spoločnú domácnosť za použitia pravého kľúča bez súhlasu vlastníčky H. B. vošiel do predmetného bytu v čase, keď sa poškodená v ňom nenachádzala v úmysle usmrtiť ju. Následne, po tom, ako poškodená do bytu vošla v priestoroch chodby ju fyzicky od chrbta napadol tak, že jej prekryl hlavu a vrchnú časť tela županom, následne ju udrel do oblasti tváre a opakovane ju bodal neznámym predmetom do hornej časti tela. Poškodená sa jeho útoku bránila rukami a utrpela 2 bodné rany v oblasti ľavej axily (podpazušia), 1 bodnú ranu v oblasti ľavého ramena, 4 bodno-rezné rany v oblasti ľavého predlaktia, 1 bodnú radu v oblasti ľavého prsníka, 2 bodno-rezné rany v oblasti ľavej hornej končatiny s poruchou pohyblivosti zápästia a palca, v dôsledku ktorých zranení je poškodená H. B. aj v súčasnej dobe práceneschopná, pričom bez aktívnej obrany poškodenej a poskytnutia rýchlej laickej a odbornej lekárskej pomoci bezprostredne hrozila jej smrť, čím spáchal obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d), písm. e) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, s uložením ochranného dohľadu na 2 roky a zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným v uplatnenom rozsahu. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2021 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 To 12/2020 zo dňa 26.01.2021 (č. l. 593), ktorým bolo odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné zamietnuté. Uznesením sp. zn. 2 TdoV 4/2023 zo dňa 29.01.2024 Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie odsúdeného. *** Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. S poukazom na dikciu § 394 ods. 1 Tr. por. súd predovšetkým zameral svoju pozornosť na zistenie, či v posudzovanej trestnej veci vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Totiž až po tom, ako návrh na povolenie obnovy konania takéto nové skutočnosti alebo dôkazy obsahuje, súd posudzuje, či tieto nové skutočnosti/dôkazy môžu samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému rozhodnutiu o vine alebo treste v porovnaní s pôvodným právoplatným rozsudkom. *** Vychádzajúc z návrhu odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania a z výpovede odsúdeného na verejnom zasadnutí možno dôvody, o ktoré odsúdený svoj návrh opieral, rozdeliť tak, že odsúdený:
- za novú skutočnosť považuje rozpor medzi zvukovým záznamom z hlavného pojednávania a zápisnicou z hlavného pojednávania v časti, ktorá sa týka výsluchu znalca E. F. G. F. s tým, že odsúdený v podstate tvrdí, že ak by bola do zápisnice o hlavom pojednávaní predsedom senátu zaprotokolovaná doslovná výpoveď znalca, tak by súd dospel k iným záverom ohľadom právnej kvalifikácie skutku, - za novú skutočnosť považuje, že vo veci podozrenia zo spáchania iného skutku, ktorého sa mal dopustiť na rovnakej poškodenej, nebol od 02.04.2020 vypočutý a teda dedukuje, že vec bola skončená postupom podľa § 197 Tr. por. alebo § 215 Tr. por. Uvedené by potom v dôsledku podľa jeho názoru znamenalo, že ho poškodená krivo obvinila, čo by malo vplyv na posúdenie jej vierohodnosti aj vo veci, kde sa dožaduje obnovy konania, keďže práve predovšetkým na základe jej výpovede bol usvedčený. *** Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 ods. 4 Tr. por.). Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980). Rozlíšenie medzi novou skutočnosťou skôr neznámou a novým dôkazom skôr neznámym vychádza z ich odlišnej povahy v procese dokazovania. Nová skutočnosť predstavuje objektívne existujúcu okolnosť skutkového charakteru, ktorá existovala už v čase pôvodného konania, avšak súdu nebola známa a môže mať význam pre správne zistenie skutkového stavu veci. Naproti tomu nový dôkaz je procesným prostriedkom, ktorým sa existencia takejto skutočnosti preukazuje. Nová skutočnosť vypovedá o tom, „čo sa v skutočnosti stalo alebo existovalo“, zatiaľ čo dôkaz predstavuje nástroj, prostredníctvom ktorého sa táto skutočnosť uvádza do konania a podrobuje hodnoteniu súdu. Napríklad za novú skutočnosť možno považovať existenciu svedka, ktorý skutok videl a o ktorého totožnosti sa v čase rozhodovania nevedelo. Novým dôkazom skôr neznámym bude potom výpoveď tohto svedka. Za novú skutočnosť môže byť považovaný aj chybný záver znaleckého posudku, pričom novým dôkazom skôr neznámym bude potom nový znalecký posudok. Prípadne za novú skutočnosť môže byť považované priznanie svedka, že v pôvodnom konaní klamal a novým dôkazom potom bude jeho opätovná výpoveď. Ak odsúdený za novú skutočnosť považuje zvukový záznam z hlavného pojednávania vyhotovený podľa § 61a Tr. por., ktorý má preukazovať diskrepanciu medzi doslovnou výpoveďou znalca a tým, čo je z jeho výpovede písomne zachytené v zápisnici o hlavom pojednávaním, tak súd konštatuje, že o novú skutočnosť nejde. V posudzovanej trestnej veci znalec E. F. G. F. vypovedal na hlavom pojednávaní dňa 04.08.2020. Jeho výpoveď v spojení s písomne podaným znaleckým posudkom predstavuje vykonaný dôkazný prostriedok, z ktorého vzišiel dôkaz (informácia). Tento dôkaz bol známy súdu a i procesným stranám od momentu vykonania predmetného dôkazného prostriedku. Neobstojí preto argumentácia odsúdeného, že zvukový záznam z hlavného pojednávania vyhotovený podľa § 61a Tr. por. predstavuje skutočnosť skôr neznámu, pretože tento záznam obsahuje iba zaznamenané vykonanie dôkazného prostriedku a z neho vzišli dôkaz, ktorý bol súdu a procesným stranám známy už od 04.08.2020. Na podklade uvedeného potom súd uzatvára, že odsúdený v tejto súvislosti nepreukázal existenciu novej skutočnosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. Nad rámec súd dodáva, že i keď odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania a ani na verejnom zasadnutí nešpecifikoval, v akej konkrétnej časti relevantnej pre rozhodnutie obsah zápisnice o hlavom pojednávaní zo dňa 04.08.2020 nekorešponduje s výpoveďou znalca zaznamenanou na technickom zariadení určenom na zaznamenávanie zvuku, tak v prípade, ak by zápisnica o hlavom pojednávaní, na rozdiel od zvukového záznamu, skutočne neobsahovala také významné tvrdenia znalca, ktoré by mali
podstatný vplyv na právne posúdenie skutku, mohlo by to zakladať odvolací, príp. dovolací dôvod, nie však dôvod na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., keďže ako to súd rozviedol v odôvodnení vyššie, výpoveď znalca učinená na hlavom pojednávaní dňa 04.08.2020 bola súdu a aj procesným stranám známa od momentu vykonania tohto dôkazného prostriedku. Záverom tejto časti uznesenia súd považuje za vhodné doplniť, že v prípade, ak je zápisnica o hlavom pojednávaní vyhotovovaná diktovaním predsedom senátu, zaznamenáva sa len podstatný a nie doslovný obsah výpovedí, pričom odsúdený, napriek tomu, že bol zastúpený obhajcom, v priebehu pôvodného konania nikdy nenamietal žiaden nesúlad medzi tým, čo znalec vypovedal, a tým, čo zápisnica zachytáva. Naviac súd opakuje, že takýto nesúlad konkrétne nešpecifikoval ani v rámci tohto konania o jeho návrhu na povolenie obnovy konania. *** Z vykonaného dokazovania súd zistil, že z Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odbor západ bola dňa 02.04.2020 Okresnému riaditeľstvu v Nových Zámkoch, odboru kriminálnej polície odstúpená ako vecne a miestne príslušnému útvaru Policajného zboru časť spisového materiálu (výpoveď poškodenej B. zo dňa 12.02.2020), ktorá zakladala podozrenie zo spáchania ďalšieho skutku vykazujúceho znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 Tr. zák., ktorého sa mal na poškodenej dopustiť odsúdený B.. Odsúdený k tejto skutočnosti v rámci návrhu na povolenie obnovy konania argumentoval, že ak doposiaľ nikdy nebol vo veci tohto podozrenia vypočutý, tak vec musela byť skončená buď odmietnutím podľa § 197 Tr. por., alebo zastavením podľa § 215 Tr. por., čo by predstavovalo novú skutočnosť znamenajúcu, že ho poškodená vo veci podozrenia zo znásilnenia krivo obvinila. Ak by sa tento jeho predpoklad potvrdil, išlo by o nevierohodnú svedkyňu, čo by muselo mať vplyv aj na posúdenie vierohodnosti jej výpovede v tejto veci, v ktorej bol odsúdený predovšetkým práve na podklade jej výpovede. Ani s uvedenou argumentáciou odsúdeného sa však súd nestotožnil. Skutočnosť, že vo vzťahu k inému skutku, o ktorom poškodená vypovedala v prípravnom konaní, nedošlo k vedeniu trestného stíhania voči odsúdenému, resp. že vec bola pravdepodobne odmietnutá alebo zastavená, nemožno považovať za novú skutočnosť v zmysle podmienok obnovy konania. Takýto výsledok iného trestného konania totiž nepredstavuje objektívne existujúcu skutkovú okolnosť týkajúcu sa pôvodne posudzovaného skutku, ale ide o procesný výsledok samostatného konania, ktorý je determinovaný dôkaznou situáciou v tejto inej veci. Nejde teda o novú skutočnosť skutkovej povahy, ale o následok procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní (v inom trestnom konaní). Rovnako je treba zdôrazniť, že výsledok iného trestného konania ani nemôže mať bezprostredný vplyv na posúdenie vierohodnosti poškodenej v pôvodnom konaní. Hodnotenie vierohodnosti svedka je totiž vždy viazané na konkrétny skutok a na dôkaznú situáciu v danom konaní, pričom sa posudzuje v kontexte všetkých vykonaných dôkazov. S otázkou vierohodnosti výpovede poškodenej B. v pôvodnom konaní sa dostatočne a komplexne zaoberal súd, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu o vine odsúdeného nebolo ani založené výlučne na jej výpovedi, ale bolo výsledkom komplexného hodnotenia všetkých vykonaných dôkazov (znalecký posudok z odboru psychológie, znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, výpovede viacerých nezávislých svedkov, kamerové záznamy, biologické stopy, lekárske správy a ďalšie listinné dôkazy), ktoré sa navzájom dopĺňali a vytvorili ničím nenarušovanú reťaz dôkazov potvrdzujúcich verziu udalostí, ktorú pred súdom prezentovala poškodená. Na podklade uvedeného potom súd uzatvára, že výsledok iného trestného konania (s výnimku trestných činov podľa § 346 a § 347 Tr. zák. spáchaných v súvislosti s pôvodným konaním) nemôže predstavovať existenciu novej skutočnosti tak, ako ju má na mysli ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por., čo súd viedlo aj k odmietnutiu si pripojiť a ako dôkaz oboznámiť spisový materiál tejto inej trestnej veci vrátane návrhu na vypočutie vyšetrovateľa a prokurátora. Keďže senát Špecializovaného trestného súdu nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por., návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania jednomyseľne zamietol. ***
V závere tohto rozhodnutia súd odsúdenému zdôrazňuje, že účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného konania čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných (a obsahovo nezmenených) dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (R 6/1997). Takýto postup by bol v priamom rozpore s účelom a povahou inštitútu obnovy konania, v ktorom sa rieši výlučne len to, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy. Z tohto dôvodu súd potom ani nevyhovel návrhom odsúdeného na pribratie nových znalcov do konania na podanie nových znaleckých posudkov. Pokiaľ sa týka návrhu odsúdeného na vypočutie (bližšie neidentifikovanej) svedkyne, ktorá má byť susedkou poškodenej, ktorá mala vypovedať, že si údajne do bytu poškodenej vodil priateľky, tak súd predmetný návrh vyhodnotil ako týkajúci sa okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie a rovnako ako ostatné návrhy aj tento odmietol vykonať. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť možno podať Špecializovanému trestnému súdu, a to do 3 (troch) pracovných dní od jeho oznámenia.