Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 5Tost/14/2015 7014010010 29. 04. 2015 JUDr. Juraj Kliment ECLI:SK:NSSR:2015:7014010010.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci odsúdeného O. G. pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 a iné v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2015 o sťažnosti odsúdeného O. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. marca 2015, sp. zn. 5 Ntok 3/2014, rozhodol rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného O. G. sa z a m i e t a. odôvodnenie: Odsúdený O. G. podal 5. novembra 2014 návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2 T 33/02. Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí konanom 26. marca 2015 podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného O. G. na povolenie obnovy konania zamietol. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený O. G., ktorú odôvodnil jednak sám a jednak prostredníctvom svojho obhajcu na rovnakom skutkovom a právnom základe ako v podanom návrhu na povolenie obnovy konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného O. G. nie je dôvodná. Z obsahu súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 14. decembra 2004, sp. zn. 2 T 33/02, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2005, sp. zn. 3 To 44/2005, bol v tom čase obžalovaný O. G. uznaný za vinného v bode 1A a 1B z pokračovacieho trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 vo viacčinnom súbehu s trestným činom vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a v bode 2 z účastníctva vo forme návodu na trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 257 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti vyššie uvedeného rozsudku krajského súdu. Za to bol v tom čase obžalovaný O. G. odsúdený podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania v konaní, ktorého sa návrh na obnovu týka. Obnove konania nebráni, ak obvinený o existencii týchto skutočností vedel, no z akýchkoľvek dôvodov ich neuviedol. Podstatné je, či tieto skutočnosti boli známe orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré vo veci rozhodovali. Novú skutočnosť je treba spravidla preukázať novými dôkazmi. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, uplatnený niektorou z procesných strán alebo nebol vykonaný. Pri rozhodovaní, či má byť povolená obnova konania, je povinnosťou súdu preskúmať, či navrhovaný dôkaz je dôkazom novým, súdu skôr neznámym a či by na základe neho mohlo dôjsť k inému rozhodnutiu vo veci. Hodnotenie dôkazov v rámci tzv. obnovovacieho konania sa sústreďuje na zistenia, či navrhovaný dôkaz sám alebo v spojení s inými už vykonanými dôkazmi môže viesť k inému rozhodnutiu vo veci a uvedený rozsah by hodnotenie dôkazov nemalo prekračovať. Odsúdený O. G. v rámci konania o povolení obnovy konania s výnimkou toho, že poprel spáchanie skutku, za ktorý bol uznaný za vinného v bode 1/ vyššie uvedeného rozsudku, v podstate neuviedol žiadne iné nové skutočnosti a ani nepredložil žiadne iné nové (nie špekulatívne vyhodnotené) dôkazy, ktoré by, či už samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu. V tomto smere sa preto Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil so závermi Krajského súdu v Košiciach, na ktoré aj v plnom rozsahu odkazuje, keďže zo strany odsúdeného O. G. v odôvodnení podanej sťažnosti išlo len o opakovanú argumentáciu uplatnenú už v podanom návrhu na povolenie obnovy konania, s ktorou sa však Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd Slovenskej republiky, či už teraz, resp. v minulosti (uznesenie sp. zn. 5 Ntok 1/2012 a uznesenie sp. zn. 2 Tost 9/2013) dostatočným spôsobom vyrovnali vo všetkých odsúdeným O. G. namietaných dôvodoch na povolenie obnovy konania, a to aj pokiaľ ide o otázku prípadného vypočutia svedka O. E.. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného O. G. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol, keďže neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.