Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 42Do/1/2025 9625200221 28. 04. 2026 JUDr. Zuzana Šabová ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200221.1
Uznesenie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej, JUDr. Petry Príbelskej, PhD., JUDr. Anity Filovej a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., v disciplinárnej veci vedenej na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti disciplinárne obvinenému: Y.. Y. W., sudca B. U. U. G., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XX, XXX XX X., pre závažné disciplinárne previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) a b), § 116 ods. 2 písm. a) a b), § 116 ods. 3 písm. d) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 33D/6/2024 zo dňa 28.05.2025, na verejnom zasadnutí dňa 28.04.2026, takto rozhodol: Najvyšší správny súd SR podľa § 37 ods. 3 Disciplinárneho súdneho poriadku odvolanie navrhovateľa zamieta. odôvodnenie: 1. Rozhodnutím disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej „disciplinárny súd“) sp. zn. 33D/6/2024 zo dňa 28.05.2025 bol disciplinárne obvinený podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. disciplinárny súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2025 (ďalej „DSP“) uznaný vinným, že dňa 02.05.2022 pri vyhlasovaní uznesenia B. súdu U. G. (ďalej „NS SR“) sp. zn. X O.-Š. XX/XXXX vo svojom prejave uviedol, že: „Opätovné otvorenie tohto vyšetrovania je taký odkaz všetkým tým osobám, že žiaden tento skutok do budúcnosti nezostane nevyšetrený, a rovnako nezostane prípadne nevyvodená konkrétna trestná zodpovednosť konkrétnych osôb“ a tiež: „Zároveň je to zdvihnutý prst všetkým tým osobám, ak by chceli v tomto trende pokračovať.“, pričom tieto slová predniesol v čase, keď bol obvinený T.. T. L. týmto uznesením vzatý do väzby, teda svojím konaním zavinene porušil povinnosť podľa § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o sudcoch“) zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov, podľa § 30 ods. 2 písm. e) a g) zákona o sudcoch v záujme záruky, nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná, a dodržiavať zásady sudcovskej etiky a zásady sudcovskej etiky podľa článku III. ods. 3 a 4 Zásad sudcovskej etiky prijatých Súdnou radou Slovenskej republiky v roku 2015 (ďalej „Zásady sudcovskej etiky“) vykonávať svoju funkciu nestranne, profesionálne, svedomito a dôsledne a vzbudzovať a chrániť zdanie nestrannosti, a to aj v konaniach, keď verejnosť prejavuje silné pozitívne alebo negatívne emócie voči účastníkom konania, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch. Disciplinárny súd disciplinárne obvinenému podľa § 33 DSP disciplinárne opatrenie neuložil (ďalej „výrok I. napadnutého rozhodnutia“). 2. Týmto rozhodnutím disciplinárny súd ďalej podľa § 34 ods. 2 písm. b) DSP disciplinárne obvineného oslobodil spod disciplinárneho návrhu navrhovateľa za skutok, ktorého sa mal dopustiť tým, že:
· v rozhovore pre denník U. zverejnenom dňa 5. júna 2024 na webovej stránke V.:/..U..U.-Y.-U.-G.-J.S..V. uviedol, že podanie podnetu na jeho disciplinárne stíhanie zo strany T.. T. L. je súčasťou „ťaženia" proti jeho osobe. V rozhovore ďalej uviedol, že: „Ten podnet nie je len na mňa, ale aj na kolegu Š.. To ma naštartovalo asi najviac, že si dovolili zaútočiť aj na kolegu Š.. Bez zachádzania do detailov však môžem povedať, že advokát L. argumentuje o údajne nepriateľskom vzťahu medzi nami tým, ako som sa vraj vyjadroval na jeho adresu pred jeho terajšou manželkou a svokrom, Čo sa z ich strany, samozrejme, de zinterpretuje. Ešte šťastie, že sudca (L.) Š. zverejnil Threemu a rovnako sú už verejne známe nahrávky z poľovníckej chaty a môžem poukázať na to, ako sa advokát L. vyjadruje o iných svojich kolegoch, o prokurátoroch a sudcoch vrátane mňa a akým spôsobom komentuje rozhodovaciu činnosť nie len našu, ale celého Najvyššieho súdu.“, čím mal vzbudiť oprávnené pochybnosti o nezaujatosti sudcu voči obvinenému T.. T. L. a čím mal porušiť svoju povinnosť dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná, povinnosť vystupovať nezaujato, a povinnosť dodržiavať zásady sudcovskej etiky, · ako člen senátu XT B. súdu U. G. hlasoval za uznesenie sp. zn. X O.-Š. XX/XXXX zo dňa 2. mája 2022, ktorým bolo v bode I. výroku rozhodnuté, že uznesenie sudcu pre prípravné konanie Š. O. súdu P. L. U.. Z.. XTp/X/XXXX zo dňa 24. apríla 2022 sa zrušuje a ktorým bolo v bode II. výroku rozhodnuté, že obvinený T.. T. L. sa berie do väzby, napriek tomu, že v čase vydania predmetného uznesenia nebolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti voči disciplinárne obvinenému, a teda o väzbe obvineného bolo rozhodnuté skôr, ako bolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti voči disciplinárne obvinenému, pretože tieto skutky, ktorých sa disciplinárne obvinený dopustil, nie sú disciplinárnym previnením (ďalej „výrok II.1“ a „výrok II.2 napadnutého rozhodnutia“). 3. Proti výroku I. v časti upustenia od uloženia disciplinárneho opatrenia a voči výroku II. napadnutého rozhodnutia a proti konaniu, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, podal navrhovateľ dňa 03.07.2025 odvolanie. Odvolacie námietky smerovali k nasledovným okruhom: a) K subjektívnej lehote (bod I. výroku) Svedecká výpoveď T.. T. W. je neurčitá s poukazom na použité výrazy „je dosť možné“, „tu si myslím“, „ale teraz naozaj už ani ja neviem“ a pod. Z neurčitého tvrdenia svedkyne nemožno odvodiť začiatok plynutia subjektívnej lehoty, treba vychádzať z reálnej skutočnosti tak, ako to urobil navrhovateľ, keď preukázal okamih začatia plynutia tejto lehoty vydaním nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej „ÚS SR“) č. k. I. ÚS 74/2023-67 z 07.03.2024, čo podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/10/2024 z 30.04.2025. Svedecká výpoveď je okrem toho nedôveryhodná kvôli vzťahu svedkyne s disciplinárne obvineným - bolo preukázané, že sú susedia a tiež sa zdržala hlasovania o voľbe disciplinárne obvineného za člena Súdnej rady SR - ak niekto súhlasí, hlasuje „ZA“, ak je proti, hlasuje „PROTI“, ak má vzťah k danej osobe alebo nechce hlasovať, má možnosť zdržať sa. Ak sa svedkyňa zdržala, svedčí to o jej vzťahu k disciplinárne obvinenému. Ďalej, nie je bežnou praxou osôb, ktoré zastávajú funkciu ministra spravodlivosti a ani samotnej svedkyne predkladať vyjadrenia v prospech či neprospech disciplinárne obvinených disciplinárnemu súdu. O jej vzťahu k disciplinárne obvinenému svedčí aj jej príspevok zo dňa 30.07.2024 na sociálnej sieti N. po podaní disciplinárneho návrhu, kde stavia disciplinárne obvineného do role „obete šikany“. Napokon, svedkyňa vo svojej výpovedi obhajovala disciplinárne obvineného, keď uvádzala, že za „takéto výroky sudca nemá byť disciplinárne stíhaný...“. b) K vyhodnoteniu účelovosti disciplinárneho návrhu Disciplinárny súd tejto časti venoval neúmernú pozornosť a na pojednávaní ponechal disciplinárne obvinenému neprimeraný priestor na prezentáciu jeho osobných názorov na politickú situáciu, čo tento robil nevhodným spôsobom. Rozsiahla úvaha súdu spôsobila neprehľadnosť a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia. c) K bodu 1 výroku II. rozhodnutia Nejde o vyjadrenia neutrálnej povahy, napĺňajúce požiadavku zdržanlivosti. Naopak, disciplinárne obvinený bulvarizoval a škandalizoval disciplinárne konanie, použil negatívne citovo zafarbené tvrdenia, čím jednoznačne preukázal osobný zaujatý postoj voči T.. T. L.. Súd nevenoval náležitú pozornosť stanovisku Súdnej rady SR, podľa ktorého sudca mal reagovať vecne, dôstojne, rozvážne a spôsobom, aby jeho vyjadrenia neboli spôsobilé vzbudiť u nestranného pozorovateľa zdanie o manipuláciu verejnej
mienky, či „bulvarizáciu“ disciplinárneho konania. Ďalej navrhovateľ cituje z rozhodnutia ÚS SR č. k. I. ÚS 74/2023-67 z 07.03.2024, kde sa ÚS SR zaoberal vyjadreniami disciplinárne obvineného na adresu T.. L. a nestotožnil sa so závermi NS SR ohľadom vysporiadania sa s námietkou zaujatosti voči disciplinárne obvinenému. Podľa navrhovateľa je potrebné výroky disciplinárne obvineného zohľadniť v súvislosti s poskytnutým rozhovorom pre J. B. (správne má byť zrejme „denník U.“ - pozn. odvolacieho disciplinárneho senátu), súd sa však týmto skutkom zaoberal bez náležitého zistenia skutkového stavu. Nejde o akceptovateľný a prijateľný spôsob obrany disciplinárne obvineného ako reakciu na kritiku jeho rozhodovacej činnosti. Podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“) vo veci Prager a Oberschlick v. Rakúsko sa voči sudcom vzťahujú širšie mantinely prípustnej kritiky, podľa rozhodnutia Baka v. Maďarsko by sudcovia nemali vstupovať do politickej alebo verejnej polemiky spôsobom, ktorý by znižoval dôveru v ich nestrannosť. V tejto časti absentuje úvaha súdu, ktorá ho k záveru viedla, jeho závery sú protirečivé, keď zhodnotil, že toto vyjadrenie samo o sebe a ani v súvislosti s jeho ďalšími vyjadreniami nevzbudzuje dojem nevhodnosti či nestrannosti, a to napriek tomu, že za vyjadrenie opísané vo výroku I. bol disciplinárne obvinený uznaný vinným. Súd preto tento skutok nesprávne právne vyhodnotil. d) K bodu 2 výroku II. Rozhodnutia Táto časť rozhodnutia je zmätočná, pretože navrhovateľ v návrhu namietal fakt, že disciplinárne obvinený svojím konaním (vydanie rozhodnutia o vzatí do väzby skôr, ako bolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti voči jeho osobe), ohrozil dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov a porušil ďalšie povinnosti vo vzťahu k nestrannosti, a súd to neoprávnene prekvalifikoval na vydanie svojvoľného a arbitrárneho rozhodnutia, a to v prospech disciplinárne obvineného. Disciplinárne obvinený sa k úmyselnému spáchaniu tohto skutku priznal, napríklad v rozhovore pre J. B. (správne má byť zrejme „denník U.“ - pozn. odvolacieho disciplinárneho senátu), ktorý je predmetom skutku v bode 1 výroku II. rozhodnutia a nesúhlasil so záverom súdu, že v danej veci išlo o kolíziu dvoch práv s poukazom na bod 98. nálezu ÚS SR č. k. I. ÚS 74/2023-67 z 07.03.2024. e) K dokazovaniu v disciplinárnom konaní Súd vykonal veľké množstvo dôkazov navrhnutých disciplinárne obvineným bez uvedenia, prečo ich považoval za relevantné. Nemožno rozoznať, aké dôvody viedli súd k odmietnutiu dôkazov navrhnutých navrhovateľom, odôvodnenie v rozhodnutí aj v zápisnici je nedostatočné. Aj keby takéto odôvodnenie bolo vyhlásené ústne na pojednávaní, musí byť zaznamenané v zápisnici a aj v rozhodnutí. Tiež nie je zrejmé, prečo súd najskôr odmietol vykonať niektoré dôkazy a následne ich vykonal. Navrhovateľ k potrebe odôvodnenia odmietnutia návrhov na doplnenie dokazovania poukazuje na rozhodnutia B. U. sp. zn. XTdo/XX/XXXX z 29.11.2012 a sp. zn. XTdo/XX/XXXX z 21.07.2021, a má za to, že ak nie je výslovne odôvodnené, prečo súd niektoré z navrhovaných dôkazov nevykonal, nedôjde tým k zabezpečeniu práva účastníkov na spravodlivý proces. f) K odôvodneniu napadnutého rozhodnutia Odôvodnenie rozhodnutia je rozsiahle, nesystematické a vnútorne rozporné, formálne síce obsahuje nejaké dôvody, ale z dôvodu neprehľadnosti a chaotickej štruktúry nie je možné efektívne preskúmať súlad skutkových zistení a právnych záverov so zákonom, čo nespĺňa požiadavky na odôvodnenie stanovené judikatúrou ÚS SR a ESĽP (nález sp. zn. I. ÚS 1209/2018 a Ruiz Torija v Španielsko (2002)). Navrhovateľ navrhol uznať disciplinárne obvineného vinným v súlade s disciplinárnym návrhom a uložiť mu navrhované disciplinárne opatrenie - odvolanie z funkcie sudcu. 4. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril disciplinárne obvinený prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 24.07.2025 nasledovne: a) K subjektívnej lehote (bod I. výroku) V tejto časti výroku nie je odvolanie prípustné. V prejednávanej veci ide o situáciu predpokladanú § 26 ods. 1 písm. a) DSP v spojení s § 26 ods. 2 DSP, pričom proti uzneseniu o zastavení disciplinárneho konania by nebol prípustný opravný prostriedok. Zákon výslovne počíta len s odvolaním voči „rozhodnutiu“ (§ 37 ods. 2 DSP), ale nikde nepočíta s odvolaním voči uzneseniu o zastavení konania. Je potom v rozpore s logickým výkladom zákona, ak by vyhlásenie disciplinárne obvineného, že na prejednaní veci v zmysle § 26 ods. 2 DSP trvá, mohlo založiť možnosť „spätného“, dokonca skutkového prieskumu konštatovania senátu, že disciplinárny návrh bol podaný oneskorene. Je tomu
tak preto, že aj v prípade vyhlásenia disciplinárne obvineného, že na prejednaní veci trvá, zákon počíta len s dvoma modalitami - oslobodením alebo uznaním viny s neuložením disciplinárneho opatrenia (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 33D/23/2021 z 02.07.2022). Ďalej, možnosť podať podľa § 37 ods. 1 písm. b) DSP odvolanie sa neviaže na rozhodnutie podľa § 33 DSP, ale z povahy veci sa môže viazať len na rozhodnutie v zmysle § 34 DSP. Pre prípad, že by sa odvolací senát s touto argumentáciou nestotožnil, k svedeckej výpovedi T.. T. W. uvádza, že argumentácia rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Stk/10/2024 z 30.04.2025 je účelová, išlo o opačnú situáciu, keď disciplinárne obvinený argumentoval, že navrhovateľ sa vzhľadom na širokú medializáciu musel o skutku dozvedieť skôr, ale bez toho, aby to preukázal (podobne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 33D/23/2021 z 02.07.2022). Aj zo svedeckej výpovede sú len účelovo vytrhnuté niektoré časti, pričom zo spontánnej časti výpovede vyplýva, že svedkyňa vedomosť mala a navrhovateľom citované pasáže sa vzťahujú k tomu, že si nie je úplne istá, kto jej daný výrok oznámil. Nakoniec, súd ani nevykonal disciplinárnym navrhovateľom navrhnutý dôkaz spočívajúci v prehratí záznamu diskusnej relácie H.Ý. B. V. O. Y. zo dňa 03.05.2022, kde bola hostkou T.. T. W., pretože to nepovažoval za potrebné. Týmto dôkazom by sa však zabezpečilo potvrdenie verzie svedkyne, že o výroku o tzv. zdvihnutom prste sa dozvedela najneskôr dňa 03.05.2022, pretože v tejto relácii jej bol predmetný výrok prehraný, čo paradoxne uvádza (a výrok cituje) v podanom návrhu na vykonanie dokazovania aj sám disciplinárny navrhovateľ. Pokiaľ ide o interpretáciu hlasovania svedkyne na Súdnej rade SR, z neho nemožno zaujatosť odvodzovať (viď. samotné vyjadrenie svedkyne a tiež na obdobný prípad hlasovania zástupcu SR o hlasovaní o pandemickej dohode). b) K vyhodnoteniu účelovosti disciplinárneho návrhu Disciplinárne obvinený argumentuje v prospech svojho názoru o účelovosti a pomste za rozhodovaciu činnosť a nestotožňuje sa s hodnotením súdu, ale má za to, že v časti výroku II. rozhodol súd správne. c) K bodu 1 výroku II. rozhodnutia Argumentáciu navrhovateľa považuje za účelovú, rovnako ako odvolávku na rozhodnutie ESĽP Prager a Oberschlick proti Rakúsku. Jednak nie je zrejmé, na ktoré rozhodnutie konkrétne sa navrhovateľ odvoláva, ale pokiaľ ide o žurnalistickú kritiku súdnych rozhodnutí, relevantné je rozhodnutie z 26.04.1995, kde súd nekonštatoval porušenie čl. 10 Dohovoru ani v prípade, kde bol novinár odsúdený za ohováranie sudcov a konštatujú sa dôsledky nevecnej a nepodloženej kritiky súdov (bod 34. tohto rozhodnutia). Dodáva, že ak teda jeden z dotknutých sudcov bez toho, aby sa dôvery v súdnictvo akokoľvek zastal orgán štátnej správy súdov alebo sudcovskej samosprávy, verejne vystúpi na ochranu integrity seba a iných sudcov a vecne na tieto ataky reaguje, z povahy veci musia byť takéto jeho vyjadrenia chránené slobodou prejavu v zmysle čl. 10 Dohovoru. Pokiaľ ide o stanovisko Súdnej rady SR, toto nie je pre disciplinárny súd záväzné. d) K bodu 2 výroku II. rozhodnutia K zmene právnej kvalifikácie nedošlo, pretože disciplinárne obvinený bol spod návrhu oslobodený z dôvodu, že skutok nie je disciplinárnym previnením. Ďalej, v návrhu konanie disciplinárne obvineného sám disciplinárny navrhovateľ právne kvalifikoval ako porušenie § 30 ods. 1, 2 písm. e) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch, čím sa mal dopustiť špecifikovaných disciplinárnych previnení v zmysle § 116 uvedeného zákona. V otázke zrušenia súdneho rozhodnutia na základe ústavnej sťažnosti môže ísť jedine o svojvôľu pri rozhodovaní, ak by teda mala byť porušená niektorá zo zákonných povinností sudcu. Tomu však zodpovedá ustanovenie § 116 ods. 2 písm. e) zákona o sudcoch, podľa ktorého navrhovateľ skutok vôbec nekvalifikoval. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci nemožno hovoriť o svojvoľnom rozhodnutí (ktoré bolo jedinou možnou eventualitou, kde by mohla byť uznaná vina), nie je zmätočné rozhodnutie, ale zmätočný bol samotný disciplinárny návrh. Pokiaľ ide o totožnosť skutku, tá je zachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania alebo následku aspoň čiastočne. Napokon, interpretáciu pasáží z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 74/2023 z 07.03.2024 považuje za zavádzajúcu. Aj vo zvyšku námietok považuje disciplinárne obvinený odvolanie za nedôvodné, a preto ho navrhuje v časti výroku pod bodom I. rozhodnutia zamietnuť podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej „TP“) s poukazom na § 4 ods. 1 DSP ako neprípustné a v časti proti výroku v bode II. rozhodnutia zamietnuť podľa § 319 TP s poukazom na § 4 ods. 1 DSP ako nedôvodné. 5. Na základe vznesenej námietky zaujatosti bola sudkyňa JUDr. Jana Hatalová, PhD., LL.M. z konania a rozhodovania vo veci vylúčená. Odvolací disciplinárny senát preto konal a rozhodoval v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia.
6. Odvolací senát za účelom prejednania odvolania navrhovateľa nariadil vo veci verejné zasadnutie dňa 28.04.2026, ktorého sa zúčastnili zástupkyňa navrhovateľa, obhajca disciplinárne obvineného a disciplinárne obvinený. 7. Navrhovateľ vo vyjadrení zotrval na podanom odvolaní a v jeho zmysle navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť. 8. Obhajca disciplinárne obvineného na podané odvolanie v stručnosti reagoval a zdôraznil, že disciplinárne konanie je odvetou výkonnej moci za rozhodovaciu činnosť disciplinárne obvineného. Hoci v rozhodovacej činnosti ESĽP takáto situácia doposiaľ riešená nebola, podľa jeho názoru nie je správny postup, keď sa disciplinárny súd zaoberal šikanóznym charakterom disciplinárneho návrhu len z hľadiska ochrany slobody prejavu sudcu v zmysle rozhodnutia vo veci Todorova v. Bulharsko, č. sťažnosti 40072/13 zo dňa 19.10.2021, resp. ďalších. Odvolanie navrhoval v časti výroku I. zamietnuť ako neprípustné a v časti smerujúcej proti výroku v bode II. prvostupňového rozhodnutia zamietnuť ako nedôvodné. 9. Disciplinárne obvinený mal za to, že ide o šikanu voči jeho osobe, poukázal na „zmrazujúci efekt“ (chilling effect), ktorý bude mať toto konanie a rozhodnutie na ďalších sudcov. Podľa jeho názoru mal prvostupňový disciplinárny súd ideálnu príležitosť prijať tzv. doktrínu zneužitia prostriedkov disciplinárneho práva voči sudcom všeobecných súdov, pričom sa mohol inšpirovať doktrínou zneužitia prostriedkov trestného práva, ktorú v prípade súhlasu s trestným stíhaním sudcu a jeho vzatím do väzby prijal v 90-tych rokoch Ústavný súd. Uviedol, že sa nedomáha, aby disciplinárny návrh nebol meritórne prejednaný a aby bol prípadne oslobodený z dôvodu, že tu došlo k zneužitiu prostriedkov disciplinárneho práva, ale aby bolo evidentne deklarované v odôvodnení rozhodnutia, že išlo o vyslovene šikanózny charakter disciplinárneho návrhu a že išlo o zneužitie prostriedku disciplinárneho práva. Vzhľadom k tomu navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Výrok o vine považoval za právoplatný, po prvostupňovom rozhodnutí tam bola vyznačená právoplatnosť, podaná ústavná sťažnosť a ústavný súd aj rozhodol. 10. Odvolací disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu (§ 8a ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s § 24b cit. zákona) konštatuje, že odvolanie podal navrhovateľ ako oprávnená osoba (§ 37 ods. 1 písm. b) DSP) a bolo podané včas (§ 37 ods. 2 cit. zákona). Odvolací disciplinárny senát sa nestotožnil s tvrdením disciplinárne obvineného o neprípustnosti odvolania v časti výroku I. o neuložení disciplinárneho opatrenia. Hoci tento súd už rozhodol, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu o zastavení disciplinárneho konania (napr. uznesenie sp. zn. 31D/7/2023 zo dňa 06.09.2024), toto platí len pre uznesenia podľa § 26 ods. 1 DSP, keďže sa nejedná o „disciplinárne rozhodnutie“ a DSP pripúšťa odvolanie len voči disciplinárnym rozhodnutiam (§ 37 ods. 1 DSP). Pokiaľ však disciplinárne obvinený v zmysle § 26 ods. 2 DSP vyhlási, že trvá na prejednaní veci, disciplinárny senát pokračuje v disciplinárnom konaní, ktorého výsledkom je disciplinárne rozhodnutie s možnosťou vyslovenia viny. Z ust. § 37 ods. 1 písm. d) DSP (v znení relevantnom pre posúdenie tejto veci) nevyplýva záver disciplinárne obvineného, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak mal disciplinárny senát „možnosť“ uložiť disciplinárne opatrenie spočívajúce v odvolaní z funkcie. Pokiaľ ide o oprávnenie navrhovateľa podať odvolanie, toto ustanovenie stanovuje, že musí ísť (I) o disciplinárne rozhodnutie, a (II) že navrhovateľ navrhol uloženie disciplinárneho opatrenia spočívajúceho v odvolaní z funkcie. Obe tieto podmienky mal odvolací disciplinárny senát v prejednávanej veci za splnené, a preto sa zaoberal odvolacími námietkami smerujúcimi proti výroku I. v časti upustenia od uloženia disciplinárneho opatrenia a preskúmal dodržanie subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu. K subjektívnej lehote na podanie disciplinárneho návrhu 11. Prvou odvolacou námietkou bolo podľa navrhovateľa nesprávne posúdenie uplynutia subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu. Odvolací disciplinárny senát sa nestotožňuje s navrhovateľom, že by disciplinárny súd túto otázku vyhodnotil výlučne na základe neurčitého tvrdenia svedkyne, čo v zmysle ním uvádzaných rozhodnutí nepostačuje. Jednak, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia (najmä bod 34.), ako aj z obsahu spisu, záver o márnom uplynutí subjektívnej lehoty nevyplýval len zo svedeckej výpovede, ale bol podporený aj vykonaním zvukovoobrazového záznamu. Ďalej, svedeckú výpoveď ohľadom kľúčovej otázky, t. j. kedy sa svedkyňa o spornom výroku disciplinárne
obvineného dozvedela, odvolací disciplinárny senát hodnotí ako jednoznačnú. Z výpovede vykonanej na ústnom pojednávaní dňa 04.03.2025 je zrejmé, že svedkyňa sa o predmetnom výroku dozvedela hneď v deň jeho zaznenia 02.05.2022, resp. najneskôr v deň nasledujúci 03.05.2022 a v tomto smere nevyvstali žiadne pochybnosti. Navrhovateľom uvádzané vyjadrenie so slovami, ktoré majú preukazovať nejednoznačnosť („je dosť možné“, „tu si myslím“, „ale teraz naozaj už ani ja neviem“ a ďalšie) sa vzťahujú k otázke, kto svedkyni uvedenú informáciu predložil, čo však nie je pre uplynutie lehoty určujúce. 12. Pokiaľ ide o namietanú vierohodnosť výpovede svedkyne, pri hodnotení výpovede svedka sa vychádza vzhľadom na skutočnosť, že je poučený o význame svedeckej výpovede, z prezumpcie, že svedok hovorí pravdu. K namietanému vzťahu svedkyne a disciplinárne obvineného navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne iné okolnosti než tie, s ktorými sa disciplinárny súd v rozhodnutí vysporiadal, pričom jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Jednak svedkyňa aj disciplinárne obvinený akýkoľvek bližší vzťah popreli napriek tomu, že bývajú na rovnakej ulici, čo nebolo sporné, avšak samé o sebe nepreukazuje ich blízky vzťah. Rovnako, hlasovanie svedkyne o voľbe disciplinárne obvineného za člena Súdnej rady SR bolo objasnené v jej svedeckej odpovedi spolu s vykonaným dôkazom - tlačovou správou Úradu vlády SR. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na príspevok svedkyne zo dňa 30.07.2024 (po podaní disciplinárneho návrhu) na sociálnej sieti N., tento nebol vykonaný ako dôkaz (a navrhovateľ to ani nenavrhol), ako aj na časť svedeckej výpovede o tom, že svedkyňa je toho názoru, že za takéto výroky nemá byť sudca postihovaný, disciplinárny odvolací senát poukazuje na to, že vo výpovedi svedka sú dôležité len skutočnosti, ktoré majú dôkazný význam, nie závery a úsudky svedka. Z uvedených výrokov svedkyne, ktorá bola a aj je aktívnou političkou zameriavajúcou sa na dianie v justícii, podľa disciplinárneho odvolacieho senátu nevyplýva taký vzťah svedkyne a disciplinárne obvineného, ktorý by mohol mať za následok nepoužiteľnosť svedeckej výpovede ohľadom momentu, kedy sa svedkyňa o spornom výroku dozvedela. K odôvodneniu účelovosti disciplinárneho návrhu 13. Výhrady navrhovateľa k časti odôvodnenia rozhodnutia týkajúceho sa účelovosti podaného disciplinárneho návrhu nepovažuje disciplinárny odvolací senát ani za neprehľadné, ani za nadbytočné. Keďže práve tieto argumenty predstavovali kľúčovú časť obhajoby disciplinárne obvineného, bolo povinnosťou disciplinárneho súdu sa s nimi riadne vysporiadať. Disciplinárne obvinený prezentoval nesúhlas s touto časťou odôvodnenia a mal za to, že prvostupňový súd mal formulovať tzv. doktrínu zneužitia prostriedkov disciplinárneho práva. Z písomného vyjadrenia disciplinárne obvineného a z prednesených prejavov vyplýva, že disciplinárne obvinený nežiadal zmenu prvostupňového rozhodnutia, ale mal výhrady k vyhodnoteniu šikanózneho charakteru návrhu v odôvodnení. Podľa odvolacieho disciplinárneho senátu postup disciplinárneho súdu pri dokazovaní v tomto smere a jeho úvahy sú v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou tunajšieho súdu (rozhodnutia sp. zn. 32D/16/2023 z 20.11.2024, sp. zn. 31D/2/2025 z 18.12.2025) a odôvodnenie tejto časti rozhodnutia vychádza z vykonaného dokazovania. Disciplinárny súd sa zaoberal vzťahom navrhovateľa a disciplinárne obvineného, vzal do úvahy vyjadrenia politických aktérov, vyhodnotil prípadný „chilling“ efekt na ostatných sudcov a svoje závery podložil relevantnou rozhodovacou praxou ESĽP (bod 46. a nasl. napadnutého rozhodnutia). V tejto časti sa odvolací disciplinárny senát stotožňuje so závermi disciplinárneho súdu a považuje ich za dostatočné. K bodu 1 výroku II rozhodnutia 14. Pokiaľ ide o vznesené výhrady voči bodu 1 výroku II. rozhodnutia, disciplinárny odvolací senát sa stotožňuje so závermi týkajúcimi sa slobody prejavu sudcu a jej mantinelov tak, ako sú popísané v časti 56.-76. rozhodnutia. Bolo preukázané, že posudzovaný výrok disciplinárne obvinený nerealizoval pri výkone funkcie, ale v rámci súkromného času vo forme rozhovoru pre printové médium. Vzhľadom na všeobecné východiská uvádzané v rozhodnutí, ktoré neboli spochybnené, sa odvolací disciplinárny senát stotožňuje so záverom, že išlo o výrok, ktorým sa disciplinárne obvinený bránil kritike svojej osoby, práce a právnym krokom, ktoré T.. T. L. nemu podnikol. Takýto prejav sudcu nie je vyslovene zakázaný a keďže výroky disciplinárne obvineného sa netýkali jeho rozhodovacej činnosti, v zmysle uvádzaných všeobecných východísk ani vyššia miera zdržanlivosti nebola potrebná. Odvolací disciplinárny senát sa stotožňuje s postupom disciplinárneho súdu, ktorý okrem samotných výrokov disciplinárne obvineného vyhodnotil aj kontext, v ktorom zazneli, a na základe toho dospel k záveru, že
nebolo nevyhnutné prostredníctvom disciplinárneho opatrenia zasahovať do ústavne chránenej slobody prejavu disciplinárne obvineného. 15. Podľa odvolacieho disciplinárneho senátu z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd nevenoval náležitú pozornosť stanovisku Súdnej rady SR. Stanoviská Súdnej rady SR nie sú pre disciplinárny súd záväzné (nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS SR 160/2024 z 11.06.2025, bod 88.) a samotný nesúhlas navrhovateľa so záverom disciplinárneho súdu v oblasti, ktorá bola predmetom stanoviska Súdnej rady SR, nepostačuje pre spochybnenie záveru súdu. V prejednávanej veci je z napadnutého rozhodnutia jednoznačné, že disciplinárny súd sa týmto stanoviskom zaoberal (viď. zhrnutie v bode 99. rozhodnutia) a vyhodnotil ho v kontexte všeobecných východísk o slobode prejavu sudcu a s ohľadom na vykonané dokazovanie, pričom jeho úvaha je v rozhodnutí zrozumiteľne obsiahnutá. 16. K namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu postoja disciplinárne obvineného k osobe T.. T. L. odvolací disciplinárny senát v zhode s disciplinárnym súdom konštatuje, že navrhovateľom uvádzaný osobný zaujatý postoj disciplinárne obvineného voči T.. T. L. z predmetného vyjadrenia disciplinárne obvineného pre denník U. nevyplýva. Navrhovateľ v odvolaní uvádza viaceré citácie z nálezu sp. zn. I. ÚS 74/2023-67, kde sú zmienené vyjadrenia disciplinárne obvineného, týkajúce sa T.. T. L.. Uvádzané citácie však nesúvisia so skutkom, ktorý bol predmetom posúdenia v bode 1. výroku II. napadnutého rozhodnutia, t. j. s vyjadrením disciplinárne obvineného v rozhovore pre denník U.. 17. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na rozhodnutia ESĽP, z ktorých má vyplývať, že voči verejným činiteľom a obzvlášť sudcom sa vzťahujú širšie mantinely prípustnej kritiky, resp. že sudcovia, hoci majú právo na ochranu svojej reputácie, by nemali vstupovať do politickej alebo verejnej polemiky spôsobom, ktorý by znižoval dôveru v ich nestrannosť, odvolací disciplinárny senát konštatuje, že tieto tvrdenia neprotirečia záverom, ku ktorým disciplinárny súd dospel. V bodoch 56.-76. rozhodnutia sa disciplinárny súd venoval východiskám pre posúdenie podmienok a obmedzení verejných prejavov sudcu, pričom zohľadnil aj rozhodnutie ESĽP vo veci Baka v. Maďarsko, č. sťažnosti 20261/12, na ktoré poukazoval navrhovateľ. Pokiaľ ide o navrhovateľom uvádzané rozhodnutie ESĽP „Prager a Oberschlick v. Rakúsko (2003)“, z ktorého by malo vyplývať, že voči verejným činiteľom a obzvlášť sudcom sa vzťahujú širšie mantinely prípustnej kritiky, treba dať za pravdu disciplinárne obvinenému, že navrhovateľ toto rozhodnutie presne neidentifikuje. Ak mal navrhovateľ na mysli rozhodnutie ESĽP v tejto veci zo dňa 26.04.1995, č. sťažnosti 15974/90, toto vo svojej podstate nerieši slobodu prejavu sudcu, ale mantinely slobody prejavu novinára a týka sa posúdenia porušenia čl. 10 Dohovoru v prípade novinára odsúdeného za publikovanie článku ostro kritizujúceho sudcov. ESĽP porušenie čl. 10 Dohovoru nekonštatoval, zdôrazniac potrebu chrániť dôveru verejnosti v súdnictvo pred „deštruktívnymi útokmi, ktoré sú vo svojej podstate nepodložené, osobitne s ohľadom na to, že sudcovia, ktorí sú kritizovaní, majú povinnosť mlčanlivosti, ktorá im bráni odpovedať...“. Z predmetnej citácie, vzťahujúcej sa ku konkrétnym skutkovým okolnostiam, nemožno vyvodiť, že by sudca za žiadnych okolností nemohol reagovať na kritiku svojej osoby. Musí tak však urobiť spôsobom rešpektujúcim východiská vysvetlené disciplinárnym súdom v bodoch 56.-76. jeho rozhodnutia, čo považoval odvolací disciplinárny senát v prejednávanej veci za splnené. K bodu 2 výroku II napadnutého rozhodnutia 18. Tu navrhovateľ považoval rozhodnutie disciplinárneho súdu za zmätočné vzhľadom na to, že disciplinárny súd posudzoval iný skutok (vydanie svojvoľného rozhodnutia), než navrhovateľ disciplinárne obvinenému kládol za vinu (vydanie rozhodnutia o vzatí do väzby skôr, než bolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti voči osobe disciplinárne obvineného, čím mal ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov). Odvolací disciplinárny senát v prvom rade konštatuje, že samotný návrh nie je v tomto smere jednoznačný, keď síce uvádza výpočet ustanovení právnych predpisov, ktoré mal disciplinárne obvinený porušiť, ale súčasne zmieňuje aj svojvôľu disciplinárne obvineného pri rozhodovaní z dôvodu zaujatosti voči T.. T. L.. Aj keby odvolací disciplinárny senát uznal, že veta o svojvôli disciplinárne obvineného nebola v disciplinárnom návrhu určujúca a bolo potrebné vychádzať z ustanovení, ktorých porušenia sa mal disciplinárne obvinený dopustiť, ani tak nemožno dospieť k inému záveru, než dospel disciplinárny súd, t. j. že konanie disciplinárne obvineného by bolo možné posudzovať len optikou prípadného svojvoľného rozhodnutia. Skutočnosť, že disciplinárne obvinený ako člen senátu zastával názor, že rozhodnúť o vzatí do väzby možno aj skôr, než
bolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti voči osobe disciplinárne obvineného, je pretavená práve v jeho právnom názore, zhmotnenom v danom rozhodnutí. Pre vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti za rozhodovaciu činnosť sudcu platia kritériá, majúce oporu v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR a tunajšieho súdu, ktoré disciplinárny súd v napadnutom rozhodnutí prezentoval a aplikujúc ich na zistený skutkový stav dospel k názoru, že v danom prípade právny názor, ktorý disciplinárne obvinený zaujal, nenesie znaky svojvôle, ani že by disciplinárne obvinený konal v úmysle konať svojvoľne (body 102.-116. rozhodnutia). Takýto postup disciplinárneho súdu nepovažuje odvolací disciplinárny senát za neoprávnené prekvalifikovanie disciplinárneho návrhu. 19. Navrhovateľ v odvolaní rozporoval záver, že disciplinárny súd neidentifikoval svojvoľné konanie disciplinárne obvineného. Poukázal na bod 98. nálezu I. ÚS 74/2023 zo dňa 07.03.2024 cit: „Na druhej strane sa však s ohľadom na všetky okolnosti javí, že zo strany uvedeného senátu ide skôr o nezáujem (ako neschopnosť) porozumieť východiskám v predmetnom rozhodnutí ústavného súdu .....“ a uzavrel, že samotný Ústavný súd mal konštatovať, že otázka prednosti práva na zákonného sudcu pred urýchleným konaním o väzbe bola už dávno vyriešená a iba disciplinárne obvinený nemá záujem (alebo nie je schopný) porozumieť východiskám v rozhodnutiach Ústavného súdu. Odvolací disciplinárny senát poukazuje na samotný text nálezu sp. zn. I. ÚS 74/2023 zo dňa 07.03.2024 s tým, že citovaný bod 98. sa nevzťahuje ku kolízii práva na zákonného sudcu a záujmom na urýchlenom konaní o väzbe, ale reaguje na konkrétnu argumentáciu Najvyššieho súdu SR (bod 97.), týkajúcu sa špecifickej otázky totožnosti námietok smerujúcich k uplatneniu toho istého dôvodu zaujatosti. K dokazovaniu v disciplinárnom konaní 20. V tejto časti odvolania navrhovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie, konkrétne, že disciplinárny súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo považoval za dôvodné vykonanie dôkazov navrhnutých disciplinárne obvineným, prečo nevykonal dôkazy navrhnuté navrhovateľom, prečo niektoré dôkazy najskôr odmietol vykonať a neskôr ich vykonal. Poukázal na znenie § 168 ods. 1 TP a rozhodnutie B. U. sp. zn. XTdo/XX/XXXX z 29.11.2012, sp. zn. XTdo/XX/XXXX z 21.07.2021 a právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 21. Odvolací disciplinárny senát konštatuje, že tieto námietky nie sú dôvodné. Pokiaľ navrhovateľ vytýka absenciu špecifického odôvodnenia vykonaných dôkazov, tu treba poukázať na to, že dôvodnosť ich vykonania vyplýva už zo samotnej skutočnosti, že ich vykonanie disciplinárne obvinený, resp. navrhovateľ navrhli. Ohľadom dôkazov, ktoré najskôr vykonané neboli a neskôr áno, odvolací disciplinárny senát poukazuje na § 276 TP, v zmysle ktorého, ak súd zistí, že treba ešte niektorú okolnosť objasniť, môže rozhodnúť o doplnení dokazovania aj po záverečných rečiach, resp. záverečnej porade. Potreba vykonať určité dôkazy teda môže vyvstať kedykoľvek v priebehu hlavného pojednávania a aj po ňom s ohľadom na už vykonané dôkazy alebo vyjadrenia navrhovateľa alebo disciplinárne obvineného a jeho obhajcu. 22. Vo vzťahu k dôkazom, ktoré vykonané neboli, navrhovateľ poukazuje na bod 22. rozhodnutia, ktoré obsahuje stručné odôvodnenie vo vzťahu ku všetkým týmto dôkazom spoločne s tým, že predsedníčka senátu na pojednávaní uznesenie o odmietnutí vykonania dôkazov odôvodnila ku každému navrhovanému dôkazu jednotlivo. Odvolací disciplinárny senát konštatuje, že tento bod rozhodnutia stručne, ale jasne udáva, prečo neboli predmetné dôkazy vykonané. Ďalej, v príslušných častiach odôvodnenia, kde to považoval disciplinárny súd za potrebné, sa nachádza konkrétna argumentácia o tom, prečo nebol vykonaný, napr. výsluch navrhovaného svedka T.. T. L. (bod 49.). Takéto odôvodnenie podľa odvolacieho disciplinárneho senátu spĺňa požiadavku § 168 ods. 1 TP a nie je v rozpore ani s uvádzanými rozhodnutiami NS SR, keďže odmietnutie vykonania dôkazov nebolo svojvoľné, neodôvodnené, ani porušujúce právo na obhajobu disciplinárne obvineného. K odôvodneniu rozhodnutia 23. Navrhovateľ záverom namietal, že odôvodnenie rozhodnutia je nadmieru rozsiahle a nesystematické, vnútorne rozporné, síce formálne obsahujúce nejaké dôvody, ale z dôvodu neprehľadnosti a chaotickej štruktúry nie je možné efektívne preskúmať súlad skutkových zistení a právnych záverov so zákonom.
24. Túto námietku vyhodnotil odvolací disciplinárny senát ako nedostatočne konkretizovanú. Súčasne, podľa odvolacieho disciplinárneho senátu rozsah odôvodnenia rozhodnutia zodpovedá povahe riešenej veci a potrebe vyrovnať sa s viacerými konceptami riešenými rozhodovacou praxou ESĽP. Jednotlivé časti sú prehľadne oddelené, logicky na seba nadväzujú a reagujú na všetky relevantné argumenty týkajúce sa prejednávanej veci. 25. Odvolací disciplinárny senát z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní navrhovateľa rozhodol pomerom hlasov 5:0 tak, že jeho odvolanie podľa § 37 ods. 3 DSP uznesením zamietol pri primeranej aplikácii § 162 ods. 1 TP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.