{"guid": "53d01f75-7d00-4161-ad6a-324410072a6b:56f5604e-7b8e-48cd-8bbe-9e795bfe444e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200221.1", "spisova_znacka": "42Do/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 42Do/1/2025 z 28. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 28. apríla 2026, sp. zn. 42Do/1/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200221.1", "identifikacne_cislo": "9625200221", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Šabová", "datum_vydania": "2026-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 116 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 116 ods. 2 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 116 ods. 3 písm. d) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-37.odsek-3", "nazov": "§ 37 ods. 3 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/385#paragraf-116", "/SK/ZZ/2021/432#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56f5604e-7b8e-48cd-8bbe-9e795bfe444e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200221.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200221.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200221.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n42Do/1/2025\n9625200221\n28. 04. 2026\nJUDr. Zuzana Šabová\nECLI:SK:NSSSR:2026:9625200221.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany\nŠabovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej, JUDr. Petry Príbelskej, PhD., JUDr. Anity\nFilovej a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., v disciplinárnej veci vedenej na návrh ministra\nspravodlivosti Slovenskej republiky proti disciplinárne obvinenému: Y.. Y. W., sudca B. U. U. G., B..\nXX.XX.XXXX, X. G. XX, XXX XX X., pre závažné disciplinárne previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) a\nb), § 116 ods. 2 písm. a) a b), § 116 ods. 3 písm. d) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu disciplinárneho\nsenátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 33D/6/2024 zo dňa 28.05.2025, na\nverejnom zasadnutí dňa 28.04.2026, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd SR podľa § 37 ods. 3 Disciplinárneho súdneho poriadku odvolanie navrhovateľa\nzamieta.\nodôvodnenie:\n1. Rozhodnutím disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej\n„disciplinárny súd“) sp. zn. 33D/6/2024 zo dňa 28.05.2025 bol disciplinárne obvinený podľa § 34 ods.\n1 zákona č. 432/2021 Z. z. disciplinárny súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2025 (ďalej „DSP“)\nuznaný vinným, že dňa 02.05.2022 pri vyhlasovaní uznesenia B. súdu U. G. (ďalej „NS SR“) sp.\nzn. X O.-Š. XX/XXXX vo svojom prejave uviedol, že: „Opätovné otvorenie tohto vyšetrovania je taký\nodkaz všetkým tým osobám, že žiaden tento skutok do budúcnosti nezostane nevyšetrený, a rovnako\nnezostane prípadne nevyvodená konkrétna trestná zodpovednosť konkrétnych osôb“ a tiež: „Zároveň\nje to zdvihnutý prst všetkým tým osobám, ak by chceli v tomto trende pokračovať.“, pričom tieto slová\npredniesol v čase, keď bol obvinený T.. T. L. týmto uznesením vzatý do väzby, teda svojím konaním\nzavinene porušil povinnosť podľa § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o sudcoch“) zdržať sa všetkého, čo by mohlo\nohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov, podľa § 30 ods. 2 písm. e)\na g) zákona o sudcoch v záujme záruky, nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie dbať\nsvojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná, a dodržiavať zásady\nsudcovskej etiky a zásady sudcovskej etiky podľa článku III. ods. 3 a 4 Zásad sudcovskej etiky prijatých\nSúdnou radou Slovenskej republiky v roku 2015 (ďalej „Zásady sudcovskej etiky“) vykonávať svoju\nfunkciu nestranne, profesionálne, svedomito a dôsledne a vzbudzovať a chrániť zdanie nestrannosti,\na to aj v konaniach, keď verejnosť prejavuje silné pozitívne alebo negatívne emócie voči účastníkom\nkonania, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch.\nDisciplinárny súd disciplinárne obvinenému podľa § 33 DSP disciplinárne opatrenie neuložil (ďalej „výrok\nI. napadnutého rozhodnutia“).\n2. Týmto rozhodnutím disciplinárny súd ďalej podľa § 34 ods. 2 písm. b) DSP disciplinárne obvineného\noslobodil spod disciplinárneho návrhu navrhovateľa za skutok, ktorého sa mal dopustiť tým, že:\n\n· v rozhovore pre denník U. zverejnenom dňa 5. júna 2024 na webovej stránke V.:/..U..U.-Y.-U.-G.-J.S..V. uviedol, že podanie podnetu na jeho disciplinárne stíhanie zo strany T.. T. L. je súčasťou „ťaženia\"\nproti jeho osobe. V rozhovore ďalej uviedol, že: „Ten podnet nie je len na mňa, ale aj na kolegu Š..\nTo ma naštartovalo asi najviac, že si dovolili zaútočiť aj na kolegu Š.. Bez zachádzania do detailov\nvšak môžem povedať, že advokát L. argumentuje o údajne nepriateľskom vzťahu medzi nami tým, ako\nsom sa vraj vyjadroval na jeho adresu pred jeho terajšou manželkou a svokrom, Čo sa z ich strany,\nsamozrejme, de zinterpretuje. Ešte šťastie, že sudca (L.) Š. zverejnil Threemu a rovnako sú už verejne\nznáme nahrávky z poľovníckej chaty a môžem poukázať na to, ako sa advokát L. vyjadruje o iných svojich\nkolegoch, o prokurátoroch a sudcoch vrátane mňa a akým spôsobom komentuje rozhodovaciu činnosť\nnie len našu, ale celého Najvyššieho súdu.“, čím mal vzbudiť oprávnené pochybnosti o nezaujatosti\nsudcu voči obvinenému T.. T. L. a čím mal porušiť svoju povinnosť dbať svojím správaním na to, aby jeho\nnestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná, povinnosť vystupovať nezaujato, a povinnosť dodržiavať\nzásady sudcovskej etiky,\n· ako člen senátu XT B. súdu U. G. hlasoval za uznesenie sp. zn. X O.-Š. XX/XXXX zo dňa 2. mája\n2022, ktorým bolo v bode I. výroku rozhodnuté, že uznesenie sudcu pre prípravné konanie Š. O.\nsúdu P. L. U.. Z.. XTp/X/XXXX zo dňa 24. apríla 2022 sa zrušuje a ktorým bolo v bode II. výroku\nrozhodnuté, že obvinený T.. T. L. sa berie do väzby, napriek tomu, že v čase vydania predmetného\nuznesenia nebolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti voči disciplinárne obvinenému, a teda\no väzbe obvineného bolo rozhodnuté skôr, ako bolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti voči\ndisciplinárne obvinenému,\npretože tieto skutky, ktorých sa disciplinárne obvinený dopustil, nie sú disciplinárnym previnením (ďalej\n„výrok II.1“ a „výrok II.2 napadnutého rozhodnutia“).\n3. Proti výroku I. v časti upustenia od uloženia disciplinárneho opatrenia a voči výroku II. napadnutého\nrozhodnutia a proti konaniu, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, podal navrhovateľ dňa 03.07.2025\nodvolanie. Odvolacie námietky smerovali k nasledovným okruhom:\na) K subjektívnej lehote (bod I. výroku)\nSvedecká výpoveď T.. T. W. je neurčitá s poukazom na použité výrazy „je dosť možné“, „tu si myslím“, „ale\nteraz naozaj už ani ja neviem“ a pod. Z neurčitého tvrdenia svedkyne nemožno odvodiť začiatok plynutia\nsubjektívnej lehoty, treba vychádzať z reálnej skutočnosti tak, ako to urobil navrhovateľ, keď preukázal\nokamih začatia plynutia tejto lehoty vydaním nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej „ÚS\nSR“) č. k. I. ÚS 74/2023-67 z 07.03.2024, čo podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 8Stk/10/2024 z 30.04.2025. Svedecká výpoveď je okrem toho nedôveryhodná kvôli vzťahu\nsvedkyne s disciplinárne obvineným - bolo preukázané, že sú susedia a tiež sa zdržala hlasovania\no voľbe disciplinárne obvineného za člena Súdnej rady SR - ak niekto súhlasí, hlasuje „ZA“, ak je\nproti, hlasuje „PROTI“, ak má vzťah k danej osobe alebo nechce hlasovať, má možnosť zdržať sa. Ak\nsa svedkyňa zdržala, svedčí to o jej vzťahu k disciplinárne obvinenému. Ďalej, nie je bežnou praxou\nosôb, ktoré zastávajú funkciu ministra spravodlivosti a ani samotnej svedkyne predkladať vyjadrenia\nv prospech či neprospech disciplinárne obvinených disciplinárnemu súdu. O jej vzťahu k disciplinárne\nobvinenému svedčí aj jej príspevok zo dňa 30.07.2024 na sociálnej sieti N. po podaní disciplinárneho\nnávrhu, kde stavia disciplinárne obvineného do role „obete šikany“. Napokon, svedkyňa vo svojej\nvýpovedi obhajovala disciplinárne obvineného, keď uvádzala, že za „takéto výroky sudca nemá byť\ndisciplinárne stíhaný...“.\nb) K vyhodnoteniu účelovosti disciplinárneho návrhu\nDisciplinárny súd tejto časti venoval neúmernú pozornosť a na pojednávaní ponechal disciplinárne\nobvinenému neprimeraný priestor na prezentáciu jeho osobných názorov na politickú situáciu, čo\ntento robil nevhodným spôsobom. Rozsiahla úvaha súdu spôsobila neprehľadnosť a zmätočnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nc) K bodu 1 výroku II. rozhodnutia\nNejde o vyjadrenia neutrálnej povahy, napĺňajúce požiadavku zdržanlivosti. Naopak, disciplinárne\nobvinený bulvarizoval a škandalizoval disciplinárne konanie, použil negatívne citovo zafarbené tvrdenia,\nčím jednoznačne preukázal osobný zaujatý postoj voči T.. T. L.. Súd nevenoval náležitú pozornosť\nstanovisku Súdnej rady SR, podľa ktorého sudca mal reagovať vecne, dôstojne, rozvážne a spôsobom,\naby jeho vyjadrenia neboli spôsobilé vzbudiť u nestranného pozorovateľa zdanie o manipuláciu verejnej\n\nmienky, či „bulvarizáciu“ disciplinárneho konania. Ďalej navrhovateľ cituje z rozhodnutia ÚS SR č. k.\nI. ÚS 74/2023-67 z 07.03.2024, kde sa ÚS SR zaoberal vyjadreniami disciplinárne obvineného na\nadresu T.. L. a nestotožnil sa so závermi NS SR ohľadom vysporiadania sa s námietkou zaujatosti voči\ndisciplinárne obvinenému. Podľa navrhovateľa je potrebné výroky disciplinárne obvineného zohľadniť v\nsúvislosti s poskytnutým rozhovorom pre J. B. (správne má byť zrejme „denník U.“ - pozn. odvolacieho\ndisciplinárneho senátu), súd sa však týmto skutkom zaoberal bez náležitého zistenia skutkového stavu.\nNejde o akceptovateľný a prijateľný spôsob obrany disciplinárne obvineného ako reakciu na kritiku jeho\nrozhodovacej činnosti. Podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“) vo veci\nPrager a Oberschlick v. Rakúsko sa voči sudcom vzťahujú širšie mantinely prípustnej kritiky, podľa\nrozhodnutia Baka v. Maďarsko by sudcovia nemali vstupovať do politickej alebo verejnej polemiky\nspôsobom, ktorý by znižoval dôveru v ich nestrannosť. V tejto časti absentuje úvaha súdu, ktorá ho\nk záveru viedla, jeho závery sú protirečivé, keď zhodnotil, že toto vyjadrenie samo o sebe a ani v\nsúvislosti s jeho ďalšími vyjadreniami nevzbudzuje dojem nevhodnosti či nestrannosti, a to napriek tomu,\nže za vyjadrenie opísané vo výroku I. bol disciplinárne obvinený uznaný vinným. Súd preto tento skutok\nnesprávne právne vyhodnotil.\nd) K bodu 2 výroku II. Rozhodnutia\nTáto časť rozhodnutia je zmätočná, pretože navrhovateľ v návrhu namietal fakt, že disciplinárne obvinený\nsvojím konaním (vydanie rozhodnutia o vzatí do väzby skôr, ako bolo právoplatne rozhodnuté o\nnámietke zaujatosti voči jeho osobe), ohrozil dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie\nsúdov a porušil ďalšie povinnosti vo vzťahu k nestrannosti, a súd to neoprávnene prekvalifikoval na\nvydanie svojvoľného a arbitrárneho rozhodnutia, a to v prospech disciplinárne obvineného. Disciplinárne\nobvinený sa k úmyselnému spáchaniu tohto skutku priznal, napríklad v rozhovore pre J. B. (správne\nmá byť zrejme „denník U.“ - pozn. odvolacieho disciplinárneho senátu), ktorý je predmetom skutku v\nbode 1 výroku II. rozhodnutia a nesúhlasil so záverom súdu, že v danej veci išlo o kolíziu dvoch práv s\npoukazom na bod 98. nálezu ÚS SR č. k. I. ÚS 74/2023-67 z 07.03.2024.\ne) K dokazovaniu v disciplinárnom konaní\nSúd vykonal veľké množstvo dôkazov navrhnutých disciplinárne obvineným bez uvedenia, prečo ich\npovažoval za relevantné. Nemožno rozoznať, aké dôvody viedli súd k odmietnutiu dôkazov navrhnutých\nnavrhovateľom, odôvodnenie v rozhodnutí aj v zápisnici je nedostatočné. Aj keby takéto odôvodnenie\nbolo vyhlásené ústne na pojednávaní, musí byť zaznamenané v zápisnici a aj v rozhodnutí. Tiež nie\nje zrejmé, prečo súd najskôr odmietol vykonať niektoré dôkazy a následne ich vykonal. Navrhovateľ k\npotrebe odôvodnenia odmietnutia návrhov na doplnenie dokazovania poukazuje na rozhodnutia B. U. sp.\nzn. XTdo/XX/XXXX z 29.11.2012 a sp. zn. XTdo/XX/XXXX z 21.07.2021, a má za to, že ak nie je výslovne\nodôvodnené, prečo súd niektoré z navrhovaných dôkazov nevykonal, nedôjde tým k zabezpečeniu práva\núčastníkov na spravodlivý proces.\nf) K odôvodneniu napadnutého rozhodnutia\nOdôvodnenie rozhodnutia je rozsiahle, nesystematické a vnútorne rozporné, formálne síce obsahuje\nnejaké dôvody, ale z dôvodu neprehľadnosti a chaotickej štruktúry nie je možné efektívne preskúmať\nsúlad skutkových zistení a právnych záverov so zákonom, čo nespĺňa požiadavky na odôvodnenie\nstanovené judikatúrou ÚS SR a ESĽP (nález sp. zn. I. ÚS 1209/2018 a Ruiz Torija v Španielsko (2002)).\nNavrhovateľ navrhol uznať disciplinárne obvineného vinným v súlade s disciplinárnym návrhom a uložiť\nmu navrhované disciplinárne opatrenie - odvolanie z funkcie sudcu.\n4. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril disciplinárne obvinený prostredníctvom svojho obhajcu\npodaním zo dňa 24.07.2025 nasledovne:\na) K subjektívnej lehote (bod I. výroku)\nV tejto časti výroku nie je odvolanie prípustné. V prejednávanej veci ide o situáciu predpokladanú\n§ 26 ods. 1 písm. a) DSP v spojení s § 26 ods. 2 DSP, pričom proti uzneseniu o zastavení\ndisciplinárneho konania by nebol prípustný opravný prostriedok. Zákon výslovne počíta len s odvolaním\nvoči „rozhodnutiu“ (§ 37 ods. 2 DSP), ale nikde nepočíta s odvolaním voči uzneseniu o zastavení\nkonania. Je potom v rozpore s logickým výkladom zákona, ak by vyhlásenie disciplinárne obvineného,\nže na prejednaní veci v zmysle § 26 ods. 2 DSP trvá, mohlo založiť možnosť „spätného“, dokonca\nskutkového prieskumu konštatovania senátu, že disciplinárny návrh bol podaný oneskorene. Je tomu\n\ntak preto, že aj v prípade vyhlásenia disciplinárne obvineného, že na prejednaní veci trvá, zákon počíta\nlen s dvoma modalitami - oslobodením alebo uznaním viny s neuložením disciplinárneho opatrenia (viď.\nuznesenie NS SR sp. zn. 33D/23/2021 z 02.07.2022). Ďalej, možnosť podať podľa § 37 ods. 1 písm.\nb) DSP odvolanie sa neviaže na rozhodnutie podľa § 33 DSP, ale z povahy veci sa môže viazať len na\nrozhodnutie v zmysle § 34 DSP. Pre prípad, že by sa odvolací senát s touto argumentáciou nestotožnil, k\nsvedeckej výpovedi T.. T. W. uvádza, že argumentácia rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n8Stk/10/2024 z 30.04.2025 je účelová, išlo o opačnú situáciu, keď disciplinárne obvinený argumentoval,\nže navrhovateľ sa vzhľadom na širokú medializáciu musel o skutku dozvedieť skôr, ale bez toho, aby\nto preukázal (podobne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 33D/23/2021 z 02.07.2022). Aj\nzo svedeckej výpovede sú len účelovo vytrhnuté niektoré časti, pričom zo spontánnej časti výpovede\nvyplýva, že svedkyňa vedomosť mala a navrhovateľom citované pasáže sa vzťahujú k tomu, že si nie\nje úplne istá, kto jej daný výrok oznámil. Nakoniec, súd ani nevykonal disciplinárnym navrhovateľom\nnavrhnutý dôkaz spočívajúci v prehratí záznamu diskusnej relácie H.Ý. B. V. O. Y. zo dňa 03.05.2022,\nkde bola hostkou T.. T. W., pretože to nepovažoval za potrebné. Týmto dôkazom by sa však zabezpečilo\npotvrdenie verzie svedkyne, že o výroku o tzv. zdvihnutom prste sa dozvedela najneskôr dňa 03.05.2022,\npretože v tejto relácii jej bol predmetný výrok prehraný, čo paradoxne uvádza (a výrok cituje) v podanom\nnávrhu na vykonanie dokazovania aj sám disciplinárny navrhovateľ. Pokiaľ ide o interpretáciu hlasovania\nsvedkyne na Súdnej rade SR, z neho nemožno zaujatosť odvodzovať (viď. samotné vyjadrenie svedkyne\na tiež na obdobný prípad hlasovania zástupcu SR o hlasovaní o pandemickej dohode).\nb) K vyhodnoteniu účelovosti disciplinárneho návrhu\nDisciplinárne obvinený argumentuje v prospech svojho názoru o účelovosti a pomste za rozhodovaciu\nčinnosť a nestotožňuje sa s hodnotením súdu, ale má za to, že v časti výroku II. rozhodol súd správne.\nc) K bodu 1 výroku II. rozhodnutia\nArgumentáciu navrhovateľa považuje za účelovú, rovnako ako odvolávku na rozhodnutie ESĽP Prager\na Oberschlick proti Rakúsku. Jednak nie je zrejmé, na ktoré rozhodnutie konkrétne sa navrhovateľ\nodvoláva, ale pokiaľ ide o žurnalistickú kritiku súdnych rozhodnutí, relevantné je rozhodnutie z\n26.04.1995, kde súd nekonštatoval porušenie čl. 10 Dohovoru ani v prípade, kde bol novinár odsúdený\nza ohováranie sudcov a konštatujú sa dôsledky nevecnej a nepodloženej kritiky súdov (bod 34. tohto\nrozhodnutia). Dodáva, že ak teda jeden z dotknutých sudcov bez toho, aby sa dôvery v súdnictvo\nakokoľvek zastal orgán štátnej správy súdov alebo sudcovskej samosprávy, verejne vystúpi na ochranu\nintegrity seba a iných sudcov a vecne na tieto ataky reaguje, z povahy veci musia byť takéto jeho\nvyjadrenia chránené slobodou prejavu v zmysle čl. 10 Dohovoru. Pokiaľ ide o stanovisko Súdnej rady\nSR, toto nie je pre disciplinárny súd záväzné.\nd) K bodu 2 výroku II. rozhodnutia\nK zmene právnej kvalifikácie nedošlo, pretože disciplinárne obvinený bol spod návrhu oslobodený z\ndôvodu, že skutok nie je disciplinárnym previnením. Ďalej, v návrhu konanie disciplinárne obvineného\nsám disciplinárny navrhovateľ právne kvalifikoval ako porušenie § 30 ods. 1, 2 písm. e) zákona č.\n385/2000 Z. z. o sudcoch, čím sa mal dopustiť špecifikovaných disciplinárnych previnení v zmysle §\n116 uvedeného zákona. V otázke zrušenia súdneho rozhodnutia na základe ústavnej sťažnosti môže ísť\njedine o svojvôľu pri rozhodovaní, ak by teda mala byť porušená niektorá zo zákonných povinností sudcu.\nTomu však zodpovedá ustanovenie § 116 ods. 2 písm. e) zákona o sudcoch, podľa ktorého navrhovateľ\nskutok vôbec nekvalifikoval. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci nemožno hovoriť\no svojvoľnom rozhodnutí (ktoré bolo jedinou možnou eventualitou, kde by mohla byť uznaná vina), nie je\nzmätočné rozhodnutie, ale zmätočný bol samotný disciplinárny návrh. Pokiaľ ide o totožnosť skutku, tá je\nzachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania alebo následku aspoň čiastočne. Napokon, interpretáciu\npasáží z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 74/2023 z 07.03.2024 považuje za zavádzajúcu.\nAj vo zvyšku námietok považuje disciplinárne obvinený odvolanie za nedôvodné, a preto ho navrhuje v\nčasti výroku pod bodom I. rozhodnutia zamietnuť podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej „TP“) s\npoukazom na § 4 ods. 1 DSP ako neprípustné a v časti proti výroku v bode II. rozhodnutia zamietnuť\npodľa § 319 TP s poukazom na § 4 ods. 1 DSP ako nedôvodné.\n5. Na základe vznesenej námietky zaujatosti bola sudkyňa JUDr. Jana Hatalová, PhD., LL.M. z konania\na rozhodovania vo veci vylúčená. Odvolací disciplinárny senát preto konal a rozhodoval v zložení\nuvedenom v záhlaví tohto uznesenia.\n\n6. Odvolací senát za účelom prejednania odvolania navrhovateľa nariadil vo veci verejné zasadnutie\ndňa 28.04.2026, ktorého sa zúčastnili zástupkyňa navrhovateľa, obhajca disciplinárne obvineného a\ndisciplinárne obvinený.\n7. Navrhovateľ vo vyjadrení zotrval na podanom odvolaní a v jeho zmysle navrhol napadnuté rozhodnutie\nzmeniť.\n8. Obhajca disciplinárne obvineného na podané odvolanie v stručnosti reagoval a zdôraznil, že\ndisciplinárne konanie je odvetou výkonnej moci za rozhodovaciu činnosť disciplinárne obvineného.\nHoci v rozhodovacej činnosti ESĽP takáto situácia doposiaľ riešená nebola, podľa jeho názoru nie je\nsprávny postup, keď sa disciplinárny súd zaoberal šikanóznym charakterom disciplinárneho návrhu\nlen z hľadiska ochrany slobody prejavu sudcu v zmysle rozhodnutia vo veci Todorova v. Bulharsko, č.\nsťažnosti 40072/13 zo dňa 19.10.2021, resp. ďalších. Odvolanie navrhoval v časti výroku I. zamietnuť\nako neprípustné a v časti smerujúcej proti výroku v bode II. prvostupňového rozhodnutia zamietnuť ako\nnedôvodné.\n9. Disciplinárne obvinený mal za to, že ide o šikanu voči jeho osobe, poukázal na „zmrazujúci\nefekt“ (chilling effect), ktorý bude mať toto konanie a rozhodnutie na ďalších sudcov. Podľa jeho\nnázoru mal prvostupňový disciplinárny súd ideálnu príležitosť prijať tzv. doktrínu zneužitia prostriedkov\ndisciplinárneho práva voči sudcom všeobecných súdov, pričom sa mohol inšpirovať doktrínou zneužitia\nprostriedkov trestného práva, ktorú v prípade súhlasu s trestným stíhaním sudcu a jeho vzatím do\nväzby prijal v 90-tych rokoch Ústavný súd. Uviedol, že sa nedomáha, aby disciplinárny návrh nebol\nmeritórne prejednaný a aby bol prípadne oslobodený z dôvodu, že tu došlo k zneužitiu prostriedkov\ndisciplinárneho práva, ale aby bolo evidentne deklarované v odôvodnení rozhodnutia, že išlo o vyslovene\nšikanózny charakter disciplinárneho návrhu a že išlo o zneužitie prostriedku disciplinárneho práva.\nVzhľadom k tomu navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Výrok o vine považoval za právoplatný,\npo prvostupňovom rozhodnutí tam bola vyznačená právoplatnosť, podaná ústavná sťažnosť a ústavný\nsúd aj rozhodol.\n10. Odvolací disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu (§ 8a ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. v\nznení neskorších predpisov v spojení s § 24b cit. zákona) konštatuje, že odvolanie podal navrhovateľ\nako oprávnená osoba (§ 37 ods. 1 písm. b) DSP) a bolo podané včas (§ 37 ods. 2 cit. zákona). Odvolací\ndisciplinárny senát sa nestotožnil s tvrdením disciplinárne obvineného o neprípustnosti odvolania v\nčasti výroku I. o neuložení disciplinárneho opatrenia. Hoci tento súd už rozhodol, že odvolanie nie je\nprípustné proti uzneseniu o zastavení disciplinárneho konania (napr. uznesenie sp. zn. 31D/7/2023 zo\ndňa 06.09.2024), toto platí len pre uznesenia podľa § 26 ods. 1 DSP, keďže sa nejedná o „disciplinárne\nrozhodnutie“ a DSP pripúšťa odvolanie len voči disciplinárnym rozhodnutiam (§ 37 ods. 1 DSP). Pokiaľ\nvšak disciplinárne obvinený v zmysle § 26 ods. 2 DSP vyhlási, že trvá na prejednaní veci, disciplinárny\nsenát pokračuje v disciplinárnom konaní, ktorého výsledkom je disciplinárne rozhodnutie s možnosťou\nvyslovenia viny. Z ust. § 37 ods. 1 písm. d) DSP (v znení relevantnom pre posúdenie tejto veci)\nnevyplýva záver disciplinárne obvineného, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak mal disciplinárny\nsenát „možnosť“ uložiť disciplinárne opatrenie spočívajúce v odvolaní z funkcie. Pokiaľ ide o oprávnenie\nnavrhovateľa podať odvolanie, toto ustanovenie stanovuje, že musí ísť (I) o disciplinárne rozhodnutie,\na (II) že navrhovateľ navrhol uloženie disciplinárneho opatrenia spočívajúceho v odvolaní z funkcie.\nObe tieto podmienky mal odvolací disciplinárny senát v prejednávanej veci za splnené, a preto sa\nzaoberal odvolacími námietkami smerujúcimi proti výroku I. v časti upustenia od uloženia disciplinárneho\nopatrenia a preskúmal dodržanie subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu.\nK subjektívnej lehote na podanie disciplinárneho návrhu\n11. Prvou odvolacou námietkou bolo podľa navrhovateľa nesprávne posúdenie uplynutia subjektívnej\nlehoty na podanie disciplinárneho návrhu. Odvolací disciplinárny senát sa nestotožňuje s\nnavrhovateľom, že by disciplinárny súd túto otázku vyhodnotil výlučne na základe neurčitého tvrdenia\nsvedkyne, čo v zmysle ním uvádzaných rozhodnutí nepostačuje. Jednak, ako vyplýva z napadnutého\nrozhodnutia (najmä bod 34.), ako aj z obsahu spisu, záver o márnom uplynutí subjektívnej lehoty\nnevyplýval len zo svedeckej výpovede, ale bol podporený aj vykonaním zvukovoobrazového záznamu.\nĎalej, svedeckú výpoveď ohľadom kľúčovej otázky, t. j. kedy sa svedkyňa o spornom výroku disciplinárne\n\nobvineného dozvedela, odvolací disciplinárny senát hodnotí ako jednoznačnú. Z výpovede vykonanej\nna ústnom pojednávaní dňa 04.03.2025 je zrejmé, že svedkyňa sa o predmetnom výroku dozvedela\nhneď v deň jeho zaznenia 02.05.2022, resp. najneskôr v deň nasledujúci 03.05.2022 a v tomto smere\nnevyvstali žiadne pochybnosti. Navrhovateľom uvádzané vyjadrenie so slovami, ktoré majú preukazovať\nnejednoznačnosť („je dosť možné“, „tu si myslím“, „ale teraz naozaj už ani ja neviem“ a ďalšie) sa\nvzťahujú k otázke, kto svedkyni uvedenú informáciu predložil, čo však nie je pre uplynutie lehoty\nurčujúce.\n12. Pokiaľ ide o namietanú vierohodnosť výpovede svedkyne, pri hodnotení výpovede svedka sa\nvychádza vzhľadom na skutočnosť, že je poučený o význame svedeckej výpovede, z prezumpcie,\nže svedok hovorí pravdu. K namietanému vzťahu svedkyne a disciplinárne obvineného navrhovateľ v\nodvolaní neuviedol žiadne iné okolnosti než tie, s ktorými sa disciplinárny súd v rozhodnutí vysporiadal,\npričom jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Jednak svedkyňa aj disciplinárne obvinený\nakýkoľvek bližší vzťah popreli napriek tomu, že bývajú na rovnakej ulici, čo nebolo sporné, avšak\nsamé o sebe nepreukazuje ich blízky vzťah. Rovnako, hlasovanie svedkyne o voľbe disciplinárne\nobvineného za člena Súdnej rady SR bolo objasnené v jej svedeckej odpovedi spolu s vykonaným\ndôkazom - tlačovou správou Úradu vlády SR. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na príspevok svedkyne\nzo dňa 30.07.2024 (po podaní disciplinárneho návrhu) na sociálnej sieti N., tento nebol vykonaný ako\ndôkaz (a navrhovateľ to ani nenavrhol), ako aj na časť svedeckej výpovede o tom, že svedkyňa je toho\nnázoru, že za takéto výroky nemá byť sudca postihovaný, disciplinárny odvolací senát poukazuje na to,\nže vo výpovedi svedka sú dôležité len skutočnosti, ktoré majú dôkazný význam, nie závery a úsudky\nsvedka. Z uvedených výrokov svedkyne, ktorá bola a aj je aktívnou političkou zameriavajúcou sa na\ndianie v justícii, podľa disciplinárneho odvolacieho senátu nevyplýva taký vzťah svedkyne a disciplinárne\nobvineného, ktorý by mohol mať za následok nepoužiteľnosť svedeckej výpovede ohľadom momentu,\nkedy sa svedkyňa o spornom výroku dozvedela.\nK odôvodneniu účelovosti disciplinárneho návrhu\n13. Výhrady navrhovateľa k časti odôvodnenia rozhodnutia týkajúceho sa účelovosti podaného\ndisciplinárneho návrhu nepovažuje disciplinárny odvolací senát ani za neprehľadné, ani za nadbytočné.\nKeďže práve tieto argumenty predstavovali kľúčovú časť obhajoby disciplinárne obvineného, bolo\npovinnosťou disciplinárneho súdu sa s nimi riadne vysporiadať. Disciplinárne obvinený prezentoval\nnesúhlas s touto časťou odôvodnenia a mal za to, že prvostupňový súd mal formulovať tzv. doktrínu\nzneužitia prostriedkov disciplinárneho práva. Z písomného vyjadrenia disciplinárne obvineného a z\nprednesených prejavov vyplýva, že disciplinárne obvinený nežiadal zmenu prvostupňového rozhodnutia,\nale mal výhrady k vyhodnoteniu šikanózneho charakteru návrhu v odôvodnení. Podľa odvolacieho\ndisciplinárneho senátu postup disciplinárneho súdu pri dokazovaní v tomto smere a jeho úvahy\nsú v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou tunajšieho súdu (rozhodnutia sp. zn. 32D/16/2023\nz 20.11.2024, sp. zn. 31D/2/2025 z 18.12.2025) a odôvodnenie tejto časti rozhodnutia vychádza\nz vykonaného dokazovania. Disciplinárny súd sa zaoberal vzťahom navrhovateľa a disciplinárne\nobvineného, vzal do úvahy vyjadrenia politických aktérov, vyhodnotil prípadný „chilling“ efekt na\nostatných sudcov a svoje závery podložil relevantnou rozhodovacou praxou ESĽP (bod 46. a\nnasl. napadnutého rozhodnutia). V tejto časti sa odvolací disciplinárny senát stotožňuje so závermi\ndisciplinárneho súdu a považuje ich za dostatočné.\nK bodu 1 výroku II rozhodnutia\n14. Pokiaľ ide o vznesené výhrady voči bodu 1 výroku II. rozhodnutia, disciplinárny odvolací\nsenát sa stotožňuje so závermi týkajúcimi sa slobody prejavu sudcu a jej mantinelov tak, ako sú\npopísané v časti 56.-76. rozhodnutia. Bolo preukázané, že posudzovaný výrok disciplinárne obvinený\nnerealizoval pri výkone funkcie, ale v rámci súkromného času vo forme rozhovoru pre printové médium.\nVzhľadom na všeobecné východiská uvádzané v rozhodnutí, ktoré neboli spochybnené, sa odvolací\ndisciplinárny senát stotožňuje so záverom, že išlo o výrok, ktorým sa disciplinárne obvinený bránil\nkritike svojej osoby, práce a právnym krokom, ktoré T.. T. L. nemu podnikol. Takýto prejav sudcu nie je\nvyslovene zakázaný a keďže výroky disciplinárne obvineného sa netýkali jeho rozhodovacej činnosti, v\nzmysle uvádzaných všeobecných východísk ani vyššia miera zdržanlivosti nebola potrebná. Odvolací\ndisciplinárny senát sa stotožňuje s postupom disciplinárneho súdu, ktorý okrem samotných výrokov\ndisciplinárne obvineného vyhodnotil aj kontext, v ktorom zazneli, a na základe toho dospel k záveru, že\n\nnebolo nevyhnutné prostredníctvom disciplinárneho opatrenia zasahovať do ústavne chránenej slobody\nprejavu disciplinárne obvineného.\n15. Podľa odvolacieho disciplinárneho senátu z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd\nnevenoval náležitú pozornosť stanovisku Súdnej rady SR. Stanoviská Súdnej rady SR nie sú pre\ndisciplinárny súd záväzné (nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS SR 160/2024 z 11.06.2025, bod 88.)\na samotný nesúhlas navrhovateľa so záverom disciplinárneho súdu v oblasti, ktorá bola predmetom\nstanoviska Súdnej rady SR, nepostačuje pre spochybnenie záveru súdu. V prejednávanej veci je\nz napadnutého rozhodnutia jednoznačné, že disciplinárny súd sa týmto stanoviskom zaoberal (viď.\nzhrnutie v bode 99. rozhodnutia) a vyhodnotil ho v kontexte všeobecných východísk o slobode prejavu\nsudcu a s ohľadom na vykonané dokazovanie, pričom jeho úvaha je v rozhodnutí zrozumiteľne\nobsiahnutá.\n16. K namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu postoja disciplinárne obvineného k osobe T.. T. L.\nodvolací disciplinárny senát v zhode s disciplinárnym súdom konštatuje, že navrhovateľom uvádzaný\nosobný zaujatý postoj disciplinárne obvineného voči T.. T. L. z predmetného vyjadrenia disciplinárne\nobvineného pre denník U. nevyplýva. Navrhovateľ v odvolaní uvádza viaceré citácie z nálezu sp. zn. I.\nÚS 74/2023-67, kde sú zmienené vyjadrenia disciplinárne obvineného, týkajúce sa T.. T. L.. Uvádzané\ncitácie však nesúvisia so skutkom, ktorý bol predmetom posúdenia v bode 1. výroku II. napadnutého\nrozhodnutia, t. j. s vyjadrením disciplinárne obvineného v rozhovore pre denník U..\n17. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na rozhodnutia ESĽP, z ktorých má vyplývať, že voči verejným\nčiniteľom a obzvlášť sudcom sa vzťahujú širšie mantinely prípustnej kritiky, resp. že sudcovia, hoci\nmajú právo na ochranu svojej reputácie, by nemali vstupovať do politickej alebo verejnej polemiky\nspôsobom, ktorý by znižoval dôveru v ich nestrannosť, odvolací disciplinárny senát konštatuje, že tieto\ntvrdenia neprotirečia záverom, ku ktorým disciplinárny súd dospel. V bodoch 56.-76. rozhodnutia sa\ndisciplinárny súd venoval východiskám pre posúdenie podmienok a obmedzení verejných prejavov\nsudcu, pričom zohľadnil aj rozhodnutie ESĽP vo veci Baka v. Maďarsko, č. sťažnosti 20261/12, na\nktoré poukazoval navrhovateľ. Pokiaľ ide o navrhovateľom uvádzané rozhodnutie ESĽP „Prager a\nOberschlick v. Rakúsko (2003)“, z ktorého by malo vyplývať, že voči verejným činiteľom a obzvlášť\nsudcom sa vzťahujú širšie mantinely prípustnej kritiky, treba dať za pravdu disciplinárne obvinenému,\nže navrhovateľ toto rozhodnutie presne neidentifikuje. Ak mal navrhovateľ na mysli rozhodnutie ESĽP\nv tejto veci zo dňa 26.04.1995, č. sťažnosti 15974/90, toto vo svojej podstate nerieši slobodu prejavu\nsudcu, ale mantinely slobody prejavu novinára a týka sa posúdenia porušenia čl. 10 Dohovoru v\nprípade novinára odsúdeného za publikovanie článku ostro kritizujúceho sudcov. ESĽP porušenie čl. 10\nDohovoru nekonštatoval, zdôrazniac potrebu chrániť dôveru verejnosti v súdnictvo pred „deštruktívnymi\nútokmi, ktoré sú vo svojej podstate nepodložené, osobitne s ohľadom na to, že sudcovia, ktorí sú\nkritizovaní, majú povinnosť mlčanlivosti, ktorá im bráni odpovedať...“. Z predmetnej citácie, vzťahujúcej\nsa ku konkrétnym skutkovým okolnostiam, nemožno vyvodiť, že by sudca za žiadnych okolností nemohol\nreagovať na kritiku svojej osoby. Musí tak však urobiť spôsobom rešpektujúcim východiská vysvetlené\ndisciplinárnym súdom v bodoch 56.-76. jeho rozhodnutia, čo považoval odvolací disciplinárny senát v\nprejednávanej veci za splnené.\nK bodu 2 výroku II napadnutého rozhodnutia\n18. Tu navrhovateľ považoval rozhodnutie disciplinárneho súdu za zmätočné vzhľadom na to,\nže disciplinárny súd posudzoval iný skutok (vydanie svojvoľného rozhodnutia), než navrhovateľ\ndisciplinárne obvinenému kládol za vinu (vydanie rozhodnutia o vzatí do väzby skôr, než bolo právoplatne\nrozhodnuté o námietke zaujatosti voči osobe disciplinárne obvineného, čím mal ohroziť dôveru v\nnezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov). Odvolací disciplinárny senát v prvom rade\nkonštatuje, že samotný návrh nie je v tomto smere jednoznačný, keď síce uvádza výpočet ustanovení\nprávnych predpisov, ktoré mal disciplinárne obvinený porušiť, ale súčasne zmieňuje aj svojvôľu\ndisciplinárne obvineného pri rozhodovaní z dôvodu zaujatosti voči T.. T. L.. Aj keby odvolací disciplinárny\nsenát uznal, že veta o svojvôli disciplinárne obvineného nebola v disciplinárnom návrhu určujúca a\nbolo potrebné vychádzať z ustanovení, ktorých porušenia sa mal disciplinárne obvinený dopustiť, ani\ntak nemožno dospieť k inému záveru, než dospel disciplinárny súd, t. j. že konanie disciplinárne\nobvineného by bolo možné posudzovať len optikou prípadného svojvoľného rozhodnutia. Skutočnosť, že\ndisciplinárne obvinený ako člen senátu zastával názor, že rozhodnúť o vzatí do väzby možno aj skôr, než\n\nbolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti voči osobe disciplinárne obvineného, je pretavená\npráve v jeho právnom názore, zhmotnenom v danom rozhodnutí. Pre vyvodzovanie disciplinárnej\nzodpovednosti za rozhodovaciu činnosť sudcu platia kritériá, majúce oporu v rozhodovacej činnosti\nÚstavného súdu SR a tunajšieho súdu, ktoré disciplinárny súd v napadnutom rozhodnutí prezentoval\na aplikujúc ich na zistený skutkový stav dospel k názoru, že v danom prípade právny názor, ktorý\ndisciplinárne obvinený zaujal, nenesie znaky svojvôle, ani že by disciplinárne obvinený konal v úmysle\nkonať svojvoľne (body 102.-116. rozhodnutia). Takýto postup disciplinárneho súdu nepovažuje odvolací\ndisciplinárny senát za neoprávnené prekvalifikovanie disciplinárneho návrhu.\n19. Navrhovateľ v odvolaní rozporoval záver, že disciplinárny súd neidentifikoval svojvoľné konanie\ndisciplinárne obvineného. Poukázal na bod 98. nálezu I. ÚS 74/2023 zo dňa 07.03.2024 cit: „Na\ndruhej strane sa však s ohľadom na všetky okolnosti javí, že zo strany uvedeného senátu ide skôr o\nnezáujem (ako neschopnosť) porozumieť východiskám v predmetnom rozhodnutí ústavného súdu .....“ a\nuzavrel, že samotný Ústavný súd mal konštatovať, že otázka prednosti práva na zákonného sudcu pred\nurýchleným konaním o väzbe bola už dávno vyriešená a iba disciplinárne obvinený nemá záujem (alebo\nnie je schopný) porozumieť východiskám v rozhodnutiach Ústavného súdu. Odvolací disciplinárny senát\npoukazuje na samotný text nálezu sp. zn. I. ÚS 74/2023 zo dňa 07.03.2024 s tým, že citovaný bod 98. sa\nnevzťahuje ku kolízii práva na zákonného sudcu a záujmom na urýchlenom konaní o väzbe, ale reaguje\nna konkrétnu argumentáciu Najvyššieho súdu SR (bod 97.), týkajúcu sa špecifickej otázky totožnosti\nnámietok smerujúcich k uplatneniu toho istého dôvodu zaujatosti.\nK dokazovaniu v disciplinárnom konaní\n20. V tejto časti odvolania navrhovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie, konkrétne, že disciplinárny\nsúd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo považoval za dôvodné vykonanie dôkazov navrhnutých\ndisciplinárne obvineným, prečo nevykonal dôkazy navrhnuté navrhovateľom, prečo niektoré dôkazy\nnajskôr odmietol vykonať a neskôr ich vykonal. Poukázal na znenie § 168 ods. 1 TP a rozhodnutie B.\nU. sp. zn. XTdo/XX/XXXX z 29.11.2012, sp. zn. XTdo/XX/XXXX z 21.07.2021 a právo na spravodlivý\nproces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n21. Odvolací disciplinárny senát konštatuje, že tieto námietky nie sú dôvodné. Pokiaľ navrhovateľ\nvytýka absenciu špecifického odôvodnenia vykonaných dôkazov, tu treba poukázať na to, že dôvodnosť\nich vykonania vyplýva už zo samotnej skutočnosti, že ich vykonanie disciplinárne obvinený, resp.\nnavrhovateľ navrhli. Ohľadom dôkazov, ktoré najskôr vykonané neboli a neskôr áno, odvolací\ndisciplinárny senát poukazuje na § 276 TP, v zmysle ktorého, ak súd zistí, že treba ešte niektorú okolnosť\nobjasniť, môže rozhodnúť o doplnení dokazovania aj po záverečných rečiach, resp. záverečnej porade.\nPotreba vykonať určité dôkazy teda môže vyvstať kedykoľvek v priebehu hlavného pojednávania a aj po\nňom s ohľadom na už vykonané dôkazy alebo vyjadrenia navrhovateľa alebo disciplinárne obvineného\na jeho obhajcu.\n22. Vo vzťahu k dôkazom, ktoré vykonané neboli, navrhovateľ poukazuje na bod 22. rozhodnutia,\nktoré obsahuje stručné odôvodnenie vo vzťahu ku všetkým týmto dôkazom spoločne s tým, že\npredsedníčka senátu na pojednávaní uznesenie o odmietnutí vykonania dôkazov odôvodnila ku\nkaždému navrhovanému dôkazu jednotlivo. Odvolací disciplinárny senát konštatuje, že tento bod\nrozhodnutia stručne, ale jasne udáva, prečo neboli predmetné dôkazy vykonané. Ďalej, v príslušných\nčastiach odôvodnenia, kde to považoval disciplinárny súd za potrebné, sa nachádza konkrétna\nargumentácia o tom, prečo nebol vykonaný, napr. výsluch navrhovaného svedka T.. T. L. (bod 49.).\nTakéto odôvodnenie podľa odvolacieho disciplinárneho senátu spĺňa požiadavku § 168 ods. 1 TP a nie\nje v rozpore ani s uvádzanými rozhodnutiami NS SR, keďže odmietnutie vykonania dôkazov nebolo\nsvojvoľné, neodôvodnené, ani porušujúce právo na obhajobu disciplinárne obvineného.\nK odôvodneniu rozhodnutia\n23. Navrhovateľ záverom namietal, že odôvodnenie rozhodnutia je nadmieru rozsiahle a\nnesystematické, vnútorne rozporné, síce formálne obsahujúce nejaké dôvody, ale z dôvodu\nneprehľadnosti a chaotickej štruktúry nie je možné efektívne preskúmať súlad skutkových zistení a\nprávnych záverov so zákonom.\n\n24. Túto námietku vyhodnotil odvolací disciplinárny senát ako nedostatočne konkretizovanú. Súčasne,\npodľa odvolacieho disciplinárneho senátu rozsah odôvodnenia rozhodnutia zodpovedá povahe riešenej\nveci a potrebe vyrovnať sa s viacerými konceptami riešenými rozhodovacou praxou ESĽP. Jednotlivé\nčasti sú prehľadne oddelené, logicky na seba nadväzujú a reagujú na všetky relevantné argumenty\ntýkajúce sa prejednávanej veci.\n25. Odvolací disciplinárny senát z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní navrhovateľa rozhodol\npomerom hlasov 5:0 tak, že jeho odvolanie podľa § 37 ods. 3 DSP uznesením zamietol pri primeranej\naplikácii § 162 ods. 1 TP.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}