Advokáti.Digital
UznesenieNajvyšší súd SR27. 6. 2023plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/89/2023 z 27. 6. 2023

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2023, sp. zn. 7Cdo/89/2023, ECLI:SK:NSSR:2023:7219209815.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/89/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219209815
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:7219209815.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Ing. Q. S., narodenej XX. W. XXXX, I., I. XX proti
žalovanej Ing. X. S., narodenej XX. Q. XXXX, I., I. XX, o vypratanie bytu, vedenom na Okresnom súde
Košice II pod sp. zn. 10C/67/2019, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
31. októbra 2022 sp. zn. 11Co/44/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie") uznesením z 03. decembra 2021 č. k.
10C/67/2019-316 zastavil konanie a žalobkyni proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov v plnom
rozsahu.

2. Proti II. výroku (nárok na náhradu trov) tohto uznesenia podala žalovaná odvolanie a žiadala, aby
predmetné uznesenie bolo odvolacím súdom v časti náhrady trov konania zrušené a aby žiadnej zo
strán nebola priznaná náhrada trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

3. Odvolací súd uznesením z 31. októbra 2022 sp. zn. 11Co/44/2022 zmenil uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania a zároveň stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka") a
navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Dôvodila, že dovolanie je prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
4.1. Dovolateľka vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. a) CSP namietala, že nesprávne právne posúdenie
veci odvolacím súdom spočívalo v tom, že žalovaná vedela o bezprávnom užívaní bytu, účelovo sa
bránila a byt dobrovoľne nevypratala až do predloženia nevyvrátiteľného dôkazu pred súdom prvej
inštancie. Žalobkyňa sa stotožnila v plnom rozsahu s odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadom
priznania náhrady trov konania v celom rozsahu a napádala arbitrárne rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktoré bolo v rozpore s právnym posúdením veci obvyklým pri rozhodovaní o trovách konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP



6. Podľa obsahu spisu ( §124 CSP) dovolací súd vyvodil, že dovolateľka namietala aj porušenie práva
na spravodlivý proces v súvislosti s arbitrárnym rozhodnutím odvolacieho súdu bez zdôvodnenia svojho
rozhodnutia.

7. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj
v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ňou tvrdenej
vade zmätočnosti

8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je dostatočne zrejmé, z ktorých
skutočností vychádzal, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu.
Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí výstižne a zrozumiteľne vysporiadal s podstatnými odvolacími
námietkami žalobkyne, na základe ktorých namietala nesprávnosť právneho posúdenia veci tým,
že nesprávne aplikoval § 257 CSP pri vyhodnocovaní nároku žalobkyne na náhradu trov konania.
Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho
súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP (bod 13 napadnutého
rozhodnutia).

10. V reakcii na dovolacie argumenty žalobkyne dovolací súd upriamuje pozornosť dovolateľky,
že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd
svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne
uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Žalobkyňa preto neopodstatnene namieta, že jej odvolací
súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti
považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za
nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).

11. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne
odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,
správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne
právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá. Ako vyplýva
aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu
nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia
(napr. I. ÚS 188/06).

12. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neopodstatnene namieta,
že odvolací súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné



práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Prípustnosť
jeho dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP

13. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu.

14. Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak
odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

15. Podľa § 357 písm. m) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania.

16. Keďže napadnutým rozhodnutím odvolací súd rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu podľa § 357
písm. m) CSP, prípustnosť dovolania nemôže v zmysle § 421 ods. 2 CSP založiť ani prípadné nesprávne
právne posúdenie veci. Prípustnosť dovolania proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorú
dovolateľ vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je teda vylúčená podľa § 421 ods. 2 CSP, keďže v
prejednávanej veci žalobkyňa napadla rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento rozhodol o nároku
na náhradu trov konania.

17. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne nie je podľa § 421 CSP prípustné, najvyšší súd ho
odmietol podľa § 447 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.

18. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje
(§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam