Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 6Cdo/228/2020 8112227698 30. 11. 2022 JUDr. Terézia Mecelová ECLI:SK:NSSR:2022:8112227698.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V. U. Z., bytom v Q., Z. G. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnenkyňou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5C/338/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 17. decembra 2019 sp. zn. 9Co/327/2018, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou došlou Okresnému súdu Piešťany (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) 9. júla 2012 domáhal voči žalovanej náhrady škody a ušlého zisku. Žalobu odôvodnil tým, že ako kupujúci uzatvoril s R. Č. 3. augusta 2004 zmluvu o prevode obchodného podielu (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa mal žalobca stať výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, Nám. Slobody 98, IČO: 36 245 461 (ďalej len „spoločnosť“). Príslušná zmena bola v obchodnom registri vykonaná k 13. augustu 2004. Následne žalobca zistil, že Okresný súd Prešov v konaní pod sp. zn. 1Re/587/2004 vyhovel návrhu R. Č. a vykonal zápis zmeny údajov rozhodnutím z 3. septembra 2004 sp. zn. 1Re/587/2004 tak, že R. Č. bol opätovne zapísaný do obchodného registra ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti. Uvedené rozhodnutie je nezákonné. R. Č. zdanlivo legálnym spôsobom disponoval s majetkovými hodnotami spoločnosti, ktoré v skutočnosti patrili žalobcovi a nimi obohacoval iné subjekty. Zo spoločnosti sa stala len bezcenná schránková firma. Štát nesie zodpovednosť za toto nezákonné rozhodnutie. Žalobca písomne požiadal Ministerstvo Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. 2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 14. mája 2018 č. k. 5C/338/2012-279 žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok právne zdôvodnil ust. § 488, § 489 a § 494 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež „Občiansky zákonník“) a § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Vecne dôvodil, že žalobca je subjektom bez aktívnej vecnej legitimácie. Podanou žalobou si žalobca uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody v celkovej výške 6.196.030,30 eur s príslušenstvom (skutočná škoda 3.380.494,70 eur s príslušenstvom a ušlý zisk 2.815.535,60 eur s príslušenstvom). Položky, ktoré si žalobca subsumoval pod skutočnú škodu, nemožno stotožniť s majetkom žalobcu, ale naopak, z označenia týchto položiek je zrejmé, že ide o majetok vo vlastníctve spoločnosti s vlastnou právnou subjektivitou. Preto, ak by aj škoda vznikla, aktívne legitimovaným subjektom na domáhanie sa náhrady škody by bola výlučne spoločnosť a nie
žalobca. Žalobca podal žalobu ako fyzická osoba s tým, že škoda bola spôsobená spoločnosti (žalobca v žalobe tvrdil, že R. Č. sa nezákonne zmocnil spoločnosti, začal uskutočňovať právne a faktické kroky smerujúce k zbaveniu spoločnosti majetku a paralyzovaniu jej ďalšej podnikateľskej činnosti, prepustil zamestnancov a previedol všetok majetok na iné subjekty a v čase podania žaloby bola spoločnosť bezcenná schránková firma), preto súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom tvrdeného práva na určité plnenie voči žalovanej. Ďalej súd prvej inštancie dodal, že podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Žalobca v konaní tvrdil, že škoda mu vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Prešov z 3. septembra 2004 sp. zn. 1Re/587/2004. Vychádzajúc z ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., týmto účastníkom nemôže byť žalobca, keďže tento nebol účastníkom predmetného registrového konania o zápis zmeny údajov zapísaných v obchodnom registri. Aplikáciou predmetného ustanovenia je zrejmé, že zákonný predpoklad aktívnej legitimácie nie je u žalobcu daný ani z tohto dôvodu. Účastníkom registrového konania je zapisovaná spoločnosť, nie žalobca. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nebolo možné žalobe vyhovieť. Rozhodnutie o trovách konania bolo odôvodnené právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zákonov (ďalej tiež len „C. s. p. “) a vecne úspechom žalovanej v konaní v plnom rozsahu. 3. Krajský súd v Trnave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 17. decembra 2019 sp. zn. 9Co/327/2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Uviedol, že súd prvej inštancie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach výsledky dokazovania dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca nebol účastníkom registrového konania na Okresnom súde Prešov, vedeného pod sp. zn. 1Re/587/2004, v rámci ktorého vydal súd podľa žalobcu nezákonné rozhodnutie, od ktorého odvodzuje svoj nárok, keďže účastníkom registrového konania bola iba zapisovaná spoločnosť. Odvolací súd skonštatoval, že zákonný predpoklad podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. u žalobcu splnený nebol, teda žalobca nemá nárok na prípadnú náhradu škody. Uzavrel, že v danej veci je aktívne vecne legitimovaná spoločnosť a nie osoba žalobcu. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že majetok patriaci spoločnosti s ručením obmedzeným nie je majetkom spoločníka v tejto obchodnej spoločnosti a to ani vtedy nie, pokiaľ ide o jediného spoločníka, ktorý disponuje stopercentným obchodným podielom. Tak ako nemožno stotožňovať obchodnú spoločnosť s osobou jej spoločníka, či konateľa, tak nemožno stotožňovať majetok patriaci obchodnej spoločnosti s majetkom patriacim spoločníkovi alebo konateľovi. S námietkou žalobcu, že nezákonný výmaz žalobcu z obchodného registra je možné alternatívne posúdiť aj ako nesprávny úradný postup podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., sa odvolací súd nestotožnil poukazujúc na skutočnosť, že žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od nezákonného rozhodnutia, nie od nesprávneho úradného postupu. V danej veci je rozhodujúci obsah žaloby, z ktorej jednoznačne vyplýva žalobcom označené rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým mu mala byť spôsobená škoda a od ktorého odvodzuje svoj nárok. Rovnako v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 3.584.943 eur a v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2.815.535,60 eur označil nezákonné rozhodnutie, v dôsledku ktorého mu škoda mala vzniknúť. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie neumožnil preukázať výšku uplatneného nároku v danej veci odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú, pretože žalobcovi až do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie nič nebránilo predložiť, resp. navrhnúť vykonanie dôkazov za účelom preukázania výšky žalovaného nároku. V súvislosti s argumentom žalobcu, že nezákonný výmaz je nesprávnym úradným postupom, odvolací súd konštatoval, že s poukazom na § 366 C. s. p. na uvedené nebolo možné prihliadnuť, keďže neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 366 C. s. p. Za irelevantnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie. Rozhodnutie o trovách konania bolo odvolacím súdom právne odôvodnené ust. § 262 ods. 1 a 2 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalovanej v odvolacom konaní v plnom rozsahu. 4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Dovolanie odôvodnil ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Navrhol zrušenie rozsudkov nižších súdov a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom vidí v tom, že odvolací súd sa nestotožnil s námietkou, že nezákonný výmaz žalobcu z obchodného registra bolo možné alternatívne posúdiť ako nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. a potom by žalobca bol aktívne legitimovaný v danej veci, keďže zákon nelimituje možnosť domáhať sa náhrady škody iba pre účastníka konania, ale toto právo má každý, komu bola nesprávnym úradným postupom spôsobená škoda (teda i žalobca). V rámci rozhodovacej praxe dovolacieho súdu poukázal na rozhodnutia hovoriace o tom, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým stavom vymedzeným v žalobe a súd musí vyriešiť prípadnú konkurenciu právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu. Zásada spravodlivej ochrany práv vyžaduje, aby sa súd zaoberal posúdením uplatneného nároku zo všetkých do úvahy prichádzajúcich právnych dôvodov. Z ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že civilné sporové konanie je ovládané zásadnou iura novit curia (právo pozná súd). Odvolací súd sa od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odklonil, keď rezignoval na žalobcom poukazované alternatívne právne posúdenie veci a vôbec nebral do úvahy § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. 5. Žalovaná navrhla dovolanie odmietnuť, alternatívne navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Uviedla, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu a považuje ho za správny a zákonný. V predmetnej veci nie je odôvodnený a ani naplnený dovolací dôvod uplatnený žalobcom. V civilnom sporovom konaní je súd viazaný žalobou, a preto nemôže strane sporu priznať viac (alebo z iného dôvodu) než to, čo žiadala v žalobe. Nižšie súdy správne dospeli k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napádané rozhodnutie (§ 424 C. s. p.), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietnuť. 7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. 8. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 9. V danom prípade žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. 10. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine alebo iného predpisu považovaného za súčasť tzv. hmotného práva), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť pritom o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napádané dovolaním (ktoré by pri inom riešení otázky vyznelo inak). Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie je pritom rozhodujúci
subjektívny názor strany sporu/účastníka konania, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne záver dovolacieho súdu rozhodujúceho o jej dovolaní. 11. Žalobcom zadefinovaná „dovolacia“ otázka, pri ktorej riešení sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, nemá znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Dovolaním nastolená „dovolacia“ otázka totiž nemala v danej veci charakter otázky, na riešení ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie. 12. Súdy oboch inštancií nepovažovali žalobcu za aktívne vecne legitimovaného v danom spore, pričom aktívnu vecnú legitimáciu posudzovali z dvoch pohľadov a to, či bol žalobca účastníkom registrového konania a či mu vznikla škoda (zaoberajúc sa tým, o koho majetok v danej veci išlo). Dospeli k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu nie je daná jednak z dôvodu, že žalobca nebol účastníkom registrového konania (a pri nezákonnom rozhodnutí sa náhrady škody môže domáhať len účastník konania) a jednak z dôvodu, že žalobcovi nevznikla škoda, pretože táto vznikla spoločnosti (posudzujúc majetkovú sféru spoločnosti vo vzťahu k jedinému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti so záverom o nemožnosti stotožňovania obchodnej spoločnosti s osobou jej spoločníka, či konateľa a nemožnosti stotožňovania majetku patriaceho obchodnej spoločnosti s majetkom patriacim spoločníkovi alebo konateľovi). Dovolateľ v dovolaní spochybnil správnosť záveru odvolacieho súdu len z jedného pohľadu nižších súdov na aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k osobe oprávnenej na podanie žaloby (teda či v danej veci mohol podať žalobu i žalobca ako každý, komu vznikla škoda, t. j. nielen účastník registrového konania, a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu s tým, že súdy mali vec posudzovať aj z tohto hľadiska) a nie i z pohľadu subjektu, ktorému vznikla škoda (spoločnosť, či spoločník). Samotný záver o tom, že žalobca nie je subjektom, ktorému škoda vznikla (ale je ňou spoločnosť), by pritom sám o sebe obstál ako dôvod na zamietnutie žaloby (a v tomto smere dovolateľ rozhodnutia nižších súdov nenamietal). V danom prípade, ak by žalobca chcel dosiahnuť úspech v rámci dovolacieho konania, musel by relevantne spochybniť správnosť záveru o aktívnej vecnej legitimácii z oboch vyššie uvádzaných pohľadov. Akademická povaha otázky bez možnosti ovplyvnenia tou či onou možnou odpoveďou na ňu aj výsledok konania v tejto veci spôsobovala, že nemohla byť naplnená tá požiadavka zákona, že tu ide o otázku, od ktorej vyriešenia (len od nej) záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. 13. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že „dovolacia“ otázka, o ktorej je reč, nemala v prejednávanej veci znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. (keďže šlo v skutočnosti o otázku akademickú), v dôsledku čoho prípustnosť dovolania vyvodzovaná z tohto ustanovenia daná nebola. 14. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. nevyplýva. 15. Najvyšší súd preto dovolanie žalobcu podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. (ako neprípustné) odmietol. 16. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). 17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.